Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 5, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118205999
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3118205999.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobkyne A. B., bytom C. XX,

zastúpenej JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti
žalovanému D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, zastúpenému V4 JURISTIC group, s. r. o., so sídlom
Furdekova 16, Bratislava, IČO 50192205, o zaplatenie 6.742,12 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.869,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 2.869,12 eur od 31.12.2018 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

IV. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100
%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 6.742,12 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.742,12 eur

od 01.03.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že je svokrou
žalovaného, s ktorým žila v spoločnej domácnosti. Žalovaný podnikal, v podnikaní sa mu nedarilo
a počas ich spolužitia ju žiadal o rôzne pôžičky. K žiadosti vždy došlo ústne, finančné prostriedky
mu podľa jeho požiadaviek zapožičala s tým, že peniaze jej vráti, keď ho o to požiada. Takto mu
požičala dňa 25.02.2015 sumu 2.200 eur, dňa 02.03.2015 sumu 700 eur, dňa 05.08.2015 sumu 300
eur, dňa 20.09.2016 sumu 700 eur, dňa 22.05.2017 sumu 500 eur, dňa 05.06.2017 sumu 170 eur a
dňa 30.06.2017 sumu 2.172,12 eur; spolu teda sumu 6.742,12 eur. žalovaný pre nezhody s jej dcérou

opustil spoločnú domácnosť. Žalovaného vyzvala listom zo dňa 22.02.2018 na vrátenie danej sumy,
pričom žalovaný na to nijak nereagoval. Poznamenala, že po vážnej dopravnej nehode v rámci náhrady
škody získala finančné prostriedky, ktoré mala uložené v F. E. G. tieto postupne vyberala a poskytovala
žalovanému. V rámci svojej výpovede žalobkyňa uviedla, že v 01/2016 žalovanému na opravu vozidla
zn. Volvo požičala sumu 2.200 eur. Pýtal si to za účelom opravy prevodovky. Následne si ešte od nej
pýtal aj 700 eur na výmenu oleja. Tieto peniaze mu požičala. Potom mal zákazku v Pezinku, kde ako
brigádnici mu chodili pomáhať susedia. Občas ich aj vyplatil. Po čase už však s ním prestali na zákazku

chodiť. Vždy, keď ho títo susedia videli prísť domov, chodili za ním. Pýtala sa matky týchto chlapcov, čo
od žalovaného stále chcú. Povedala, že žalovaný im dlží peniaze za prácu v Pezinku, pričom uviedla, že
sa jedná o sumu 700 eur. So žalovaným sa o tomto rozprávala a dohovárala mu, na čo jej on povedal,
že to je jeho vec. Potom poprosila svoju matku, aby sumu 700 eur odovzdala chlapcom v kostole, keďžechodili miništrovať. Žalovaný mal zákazku v Novej Dubnici a keď ju už mal dokončovať, prišiel s tým,
že je potrebné dokúpiť ešte nejaké madlá v sume 500 eur, aby mu tieto požičala. Sľúbil, že peniaze
vráti, keď mu bude vyplatená zákazka. To bolo v máji. V júni mu poštou prišli hasiace prístroje za sumu

170 eur. Aj tieto peniaze si prišiel od nej požičať. Ako dôkaz o tom, že mu má byť zaplatená suma za
vykonanú prácu, jej nechal faktúru, pričom z týchto peňazí jej chcel tieto pôžičky vrátiť. Potom prišla
na neho exekúcia vo výške 2.172,12 eur, ktorú som zaplatila a peniaze poslala exekútorovi, pričom na
poštovú poukážku napísala meno žalovaného ako odosielateľa. Peniaze za mzdu chlapcom vyplácala
z vlastnej vôle. Žalovanému povedala, že to zaplatí a on sa nebránil. Dodala, že dátumy pôžičiek si

značila do slovníčka, ktorý potom založila a už ho nenašla. Preto uvádzala len približné dátumy. Pokiaľ
v žalobe uvádzala, že pôžičku na opravu vozidla poskytla žalovanému v roku 2015 a na pojednávaní
tvrdila, že to bolo v roku 2016, možno sa pomýlila, ale v sume sa určite nepomýlila. Žalovaného žiadala,
aby jej pôžičky vrátil, keď je ukázal faktúru, ale on jej povedal, že peniaze ešte vyplatené nemá. Pôžičky
nijak nespochybňoval, len stále tvrdil, že ho ešte nevyplatili. Pri poskytovaní pôžičiek bola vždy prítomná
jej dcéra a pri posledných dvoch pôžičkách jej osobná asistentka. Jej matka bola prítomná, keď dávala

do obálky 700 eur pre chlapcov za mzdu. Nevedela presne uviesť, či požičaná suma 300 eur bola na
opravu vozidla, alebo na záhradné jazierko. Žalovaný jej povedal, že pôžičky jej vráti, keď bude mať
peniaze. Prvé pôžičky nechala na žalovanom, vráti jej ich, keď bude mať peniaze. Tie posledné pôžičky,
keď jej priniesol faktúru, povedal, že vráti, keď dostane vyplatené peniaze. Vzhľadom na rozpor tvrdení
v žalobe a vo výpovedi žalobkyne, upresnila, že pri pôžičkách na opravu vozidla jej žalovaný povedal,

že jej ich vráti, keď predá vozidlo, Pri tých ostatných pôžičkách, keď mu zaplatia zákazky. Aj vrátenie
pôžičky za mzdu mali dojednané tak, že jej žalovaný peniaze vráti, keď bude mať. Peniaze vyplatila pre
dobré susedské vzťahy. Žalovaný jej nepovedal, aby ich nevyplácala. Povedal, že keď zaplatí, zaplatí,
ale peniaze jej vráti. V prípade exekúcie sa bála, že prídu o pozemok.
Sama z vlastnej iniciatívy dala peniaze dcére, ona to všetko vytelefonovala a uhradila. Žalovaný ju žiadal

o vyplatenie exekúcie. Vzhľadom na rozpor v tvrdeniach žalobkyne, upresnila, že žalovaný spočiatku
hovoril, že si exekúciu vyplatí sám, ale že teraz nemá peniaze. Nakoniec žalovaný sám povedal, že keď
má peniaze, nech požičia a on jej to potom vráti, keď bude mať peniaze. Sumu 300 eur mu požičiavala
na záhradníčku. Vzhľadom na rozpor tvrdení v žalobe a vo svojej výpovedi upresnila, že nevie, na aký
účel mu požičiavala 300 eur.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že tvrdenia
žalobkyne sú nepravdivé a nikdy od nej neprijal žiadnu pôžičku a nemá voči nej žiadne dlhy. Exekúciu
si vyplatil sám zo svojich vlastných finančných prostriedkov. Svoje podnikanie financoval z vlastných
prostriedkov nadobudnutých podnikaním. Motorové vozidlo síce mal v oprave asi 2 dni, ale povedali mu,

že oprava by bola drahšia ako hodnota vozidla, a preto mu vystavili aj likvidačný list. Vozidlo predal za
zostatkovú hodnotu 1.500 eur ako nepojazdné na náhradné diely. Hasiace prístroje si preberal osobne
od dodávateľa na Shell pumpe. Sumu za ne uhradil z peňazí, ktoré mu poslalo H.. Madlá stáli 235 eur
a vyrábala ich firma E.. Brigádnici dostali všetko, čo mali dostať. Vyplatil im všetko, na čo mali nárok a
nesúhlasil by, aby im niekto niečo iné dával. Ku koncu im už nič nedlžil. K decembru vyrovnal celý dlh.

Splácal im ho po 50 eur mesačne. Ohľadom peňazí brigádnikom sa so žalovanou ani so svojou bývalou
manželkou nerozprával a nemal vedomosť o tom, že peniaze im boli žalobkyňou vyplatené. V období
rokov 2015 - 2017 mal dobré finančné možnosti. V tom čase mal exekúcie, asi 2. Jednalo sa o sociálnu a
zdravotnú poisťovňu. Nevedel, že žalobkyňa vypláca exekúciu, túto si vyplatil sám poštovou poukážkou.
Všetky exekúcie si vyplatil sám. Záhradné jazierko vykopal so synom. Stálo 700 eur a zaplatil ho on.

Mestský bytový podnik v Novej Dubnici mu odmenu za vykonanú prácu vyplácal len na účet. Materiál
nakupoval niekedy bezhotovostne, niekedy prostredníctvom hotovosti.

3. Rozsudkom č. k. 18C/31/2018-139 zo dňa 21.02.2020 súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 2.872,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.872,12

eurod31.12.2018dozaplateniaavýrokomII.vozvyšnejčastižalobuakonedôvodnúzamietol.Otrovách
konania rozhodol výrokom III. tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Na odvolanie
odvolací súd rozsudkom č. k. 5Co/56/2020-210 zo dňa 23.09.2020 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku I. tak, že žalobu zamietol, v časti odvolaním napadnutej sumy 300 eur odvolanie odmietol a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.

1Cdo/48/2021 zo dňa 24.01.2023 rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 5Co/56/2020 zo dňa 23.09.2020
i rozhodnutie súdu prvej inštancie sp. zn. 18C/32/2018 zo dňa 21.02.2020 zrušil vo výroku I. a III. a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyčítal súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie bolo
prekvapivé, keď na časť uplatneného nároku aplikoval ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, pričomo aplikácii týchto ustanovení sa strany dozvedeli až z odôvodnenia rozsudku. Sporové strany tak nemali
priestor uplatňovať svoje procesné práva vo vzťahu k aplikácii týchto zákonných ustanovení na zistený
skutkový stav, čo nariadil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní napraviť.

4. Po vrátení veci súdu prvej inštancie zostala predmetom konania časť žaloby o zaplatenie sumy
2.872,12 eur s príslušenstvom, ktorá suma pozostávala z nároku na vrátenie sumy 700 eur, ktoré
žalobkyňa za žalovaného zaplatila A. a F. I. dňa 20.09.2016, a zo sumy 2.172,12 eur, ktoré žalobkyňa
zaplatila za žalovaného titulom prebiehajúcej exekúcie. Súčasne predmetom konania zostal aj nárok

na náhradu trov konania.

5. V nasledujúcom konaní žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe v časti, ktorá zostala predmetom
konania. Upresnila, že suma exekúcie predstavovala 2.169,12 eur a zvyšná suma 3 eur predstavoval
poplatok za poštovú poukážku.

6. Žalovaný zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a z opatrnosti vzniesol námietku
premlčania žalobou uplatneného nároku. Uviedol, že z ústrižku poštového poukazu nie je zrejmé, že
sumu zaplatila žalobkyňa a tento považuje za neurčitý. Na odstránenie tejto spornosti navrhol vypočuť
žalobkyňu.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného a svedkov J. E., A. I. a F. I. a
oboznámením ústrižku poštového poukazu, ktoré listinné dôkazy predložila žalobkyňa a oboznámením
výpisov z účtu žalovaného za obdobie od 01.01.2016 do 01.01.2017, za obdobie od 01.01.2016 do
01.12.2017, ktoré listinné dôkazy predložil žalovaný, a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Poštovou poukážkou zo dňa 30.06.2017 bola poukázaná súdnemu exekútorovi suma 2.169,12 eur.
Odosielateľom bol žalovaný.

9. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že ku dňu 20.09.2016 bol na účte žalovaného účtovný zostatok
vo výške 390,62 eur, ku dňu 22.05.2017 bol na účte žalovaného účtovný zostatok vo výške 2.083,08 eur,

ku dňu 08.07.2017 bol účtovný zostatok vo výške 903,48 eur, ku dňu 26.07.2017 bol účtovný zostatok
na účte vo výške 1.955,20 eur, ku dňu 01.08.2017 to bolo 710,20 eur.

10. Z výpovede svedkyne J. E. vyplynulo, že je dcérou žalobkyne a bývalou manželkou žalovaného.
V roku 2015 začal mať žalovaný finančné problémy v podnikaní. Povedal jej, že potrebuje počiatočné

investície na zákazky a investor mu zaplatí až s odstupom času. Žalovaný chodil za jej matkou a pýtal si
peniaze s tým, že vráti, keď bude mať. Potreboval na nákup materiálu, opravu vozidla, exekúciu. Mama
mu vždy požičala. Vie, že počas leta pre neho pracovali aj susedia. Časť mzdy im zaplatil, zvyšok nie.
Bolo to 700 eur. Ich mama jej povedala, že žalovaný im dlží peniaze. Keď sa s ním o tom rozprávala,
povedal jej, že im nič nedlží. Potom sa začal vykrúcať a povedal, že má problémy na zákazke, že mu

všetko nezaplatili. Sedeli vtedy v kuchyni a povedal: "Keby mi mamina požičala." Sám si od nej pýtať
peniaze nešiel. Mama bola vo vedľajšej izbe a rozhovor počula. S odstupom času dala peniaze do
obálky a poslala chlapcom. Žalovaný bol so žalobkyňou dohodnutý na splatnosti pôžičiek tak, že keď
bude mať, vráti. Vie, že si žalovaný požičiaval na auto v servise. Prvý krát to bolo 700 eur, druhý krát
nevie. Prítomná bola, keď sa vyplácala exekúcia. Mama dala peniaze na stôl s tým, že to sú peniaze na

exekúciu. Žalovaný ju vtedy o poskytnutie týchto peňazí žiadal. Upresnila, že pôžička na opravu vozidla
bola začiatkom roka 2016, mzdy brigádnikom v máji 2016 a exekúcia bola vyplatená koncom júna 2016.

11. Z výpovede svedka F. I. vyplynulo, že spolu s bratom žalovanému pomáhali pri stavebných prácach.

Takto si privyrábali počas prázdnin asi 3 roky. Po prerábke bytu v Pezinku im žalovaný zostal dlžiť
peniaze, pretože majiteľ bytu nebol spokojný s vykonanými prácami. Keďže žalovanému majiteľ bytu
nezaplatil, dal im zo svojho s tým, že zvyšok im doplatí. Peniaze im vyplácal vždy na konci leta. Asi
po pol roku ako trištvrte, presne si už nepamätá, im po pohrebe, na ktorom miništrovali, dala mama
žalobkyne obálku a povedala, že to majú od žalovaného. Po otvorení obálky zistili, že sú tam peniaze

a suma zodpovedala tomu, čo nám vtedy nevyplatil. Presne si už nepamätá, ale bolo to okolo 300 eur
pre každého. Nepamätá si, či sa žalovaný informoval u nich, či peniaze naozaj dostali.12. Z výpovede svedka A. I. vyplynulo, že v rokoch 2014 - 2016 vždy počas prázdnin vykonával pomocné
práce pre žalovaného. Žalovaný im zaplatil vždy všetko a načas.. Platil im vždy na konci každého
mesiaca. Vždy bol s ním veľmi spokojný, a preto si inú brigádu nehľadal. Po poslednej brigáde na byte v

Pezinku im žalovaný nevyplatil mzdu, pretože ho nevyplatil majiteľ bytu. Presne už nevie, koľko to bolo
peňazí. Mohlo to byť okolo 300 eur, max. 350 eur. Raz im dal 50 eur zo svojho, keďže mu majiteľ bytu
v Pezinku nezaplatil. Aj mu hovoril, že pokiaľ nemá peniaze naraz, môže im to dať postupne. Potom s
odstupom času, niekedy v zimnom období im po pohrebe, na ktorom miništrovali, dala matka žalobkyne
obálku s tým, že im to posiela žalovaný. Potešil sa, vec považoval za vybavenú a viac to neriešil. V

obálke bola presne suma, ktorú im žalovaný dlžil. Nepamätá si, či sa žalovaný niekedy informoval, či
peniaze skutočne dostali. Párkrát sa s bratom boli pýtať, či už mu boli peniaze vyplatené, ale nejak rázne
sa ich nedomáhali.

13.Podľa§107ods.1,2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

15. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobkyňou je v zostávajúcej

časti prevažne dôvodná. Zostávajúca časť žalobou uplatneného nároku pozostáva zo sumy vo výške
700eur,ktorúmalažalobkyňažalovanémupožičaťnavyplateniemzdybrigádnikomdňa20.09.2016azo
sumy2.172,12eur,ktorúmalažalobkyňaposkytnúťžalovanémunavyplatenieexekúciedňa30.06.2017.
Preskúmaním veci dospel súd k záveru, že v týchto prípadoch nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke
ako pôvodne tvrdila žalobkyňa. Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon, t. z. ide o dohodu medzi

veriteľom a dlžníkom o poskytnutí veci a o jej vrátení po uplynutí určitého času. V súdenej veci však k
takejto dohode medzi stranami ohľadne požičania uvedených súm nedošlo. Žalobkyňa sama uviedla, že
v prípade sumy 700 eur túto vyplatila brigádnikom pre dobré susedské vzťahy a aj svedkyňa E. uviedla,
žežalovanýžalobkyňusámopožičanietýchtopeňazínežiadal,hocipredňouvyjadrilželanieopožičanie
peňazí. Rovnako to bolo aj v prípade žalobou uplatnenej sumy 2.172,12 eur na vyplatenie exekúcie.

Aj v tomto prípade sama žalobkyňa doznala, že exekúciu vyplatila z vlastnej iniciatívy, pretože sa
bála, že prídu o pozemok, ktorý bol zaťažený exekučným záložným právom. Vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu má súd za to, že žalobkyňa v oboch týchto prípadoch plnila povinnosť žalovaného, v
dôsledku čoho jej vzniklo právo požadovať od žalovaného to, o čo sa žalovaný plnením žalobkyne na jej
úkor obohatil. Inak povedané, žalobkyni vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom

k uvedenému právnemu posúdeniu súd za účelom posúdenia vznesenej námietky premlčania aplikoval
ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie zakotvuje kombinovanú premlčaciu dobu,
t. j. subjektívnu a objektívnu. Jej začiatok je upravený odlišne. Obe premlčacie doby začínajú, plynú
a končia nezávisle na sebe, čo znamená, že ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez
ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a pre začiatok jej plynutia

je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho
úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Objektívna premlčacia doba je 3-ročná a rozhodujúcim
dňom pre začiatok jej plynutia je deň, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. V danej veci
subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom, keď žalobkyňa poskytla predmetné plnenia, nakoľko
už v daný deň vedela, že plní za žalovaného. Žalobkyňa sumu 700 eur (mzda brigádnikom) poskytla dňa

20.09.2016. Nasledujúcim dňom, t. j. dňom 21.09.2016, začala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia
doba a táto by uplynula dňa 21.09.2018. Obdobne, žalobkyňa poskytla plnenie vo výške 2.169,12 eur
titulom úhrady exekúcie žalovaného dňa 30.06.2017. Nasledujúcim dňom, t. j. dňom 01.07.2017, začala
plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia doba a uplynula by dňa 01.07.2019. Čo sa týka objektívnej
premlčacej doby, táto začala v danom prípade plynúť v rovnaký deň ako subjektívna premlčacia doba,

pretože zaplatením uvedených súm žalovaný získal bezdôvodné obohatenie. V prípade sumy 700
eur tak objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 21.09.2016 a uplynula by dňa 21.09.2019 a v
prípade sumy 2.169,12 eur začala objektívna premlčacia doba plynúť dňa 01.07.2017 a uplynula by dňa
01.07.2020. Žalobkyňa však svoje nároky uplatnila žalobou na súde dňa 28.06.2018, t. j. počas plynutiaako 2-ročnej subjektívne premlčacej doby, tak i počas plynutia 3-ročnej objektívnej premlčacej doby, a
preto možno konštatovať, že žalobou uplatnený nárok žalobkyne premlčaný nie je.

17. Právo žalobkyne na vydanie toho, čo plnila za iného, vyplýva z ustanovenia § 454 Občianskeho
zákonníka. Základnými predpokladmi aplikácie tohto ustanovenia sú: 1) existencia právnej povinnosti
na konkrétne plnenie na strane toho, za koho bolo plnené a b) splnenie tejto povinnosti subjektom, ktorý
nemal právnu povinnosť plniť. Nevyhnutným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa
tohto ustanovenia je, že tomu, kto plnil za dlžníka jeho veriteľovi, aj tomu, komu sa plnilo, bolo zrejmé, že

bolo plnené za iného. V danom prípade možno konštatovať, že boli splnené všetky zákonom predpísané
predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia plnením za iného. Čo sa týka sumy 700 eur, existovala
povinnosťžalovanéhonavyplateniemzdybrigádnikom,pričomžalobkyňanemalapovinnosťtotoplnenie
poskytnúť. Hoci sa žalovaný v konaní bránil tým, že brigádnikom nič nedlžil, súd tejto jeho obrane
neuveril, nakoľko z výpovedí samotných brigádnikov, svedkov A. I. a F. I., jednoznačne vyplynulo, že
žalovaný im za vykonanú prácu mzdu dlžil. Navyše žalovaný aj v súvislosti s výplatou tejto mzdy menil

počas konania tvrdenia, keď najprv tvrdil, že im nič nedlžil a neskôr, že im dlh splácal po 50 eur mesačne.
Z výpovedí svedkov však splácanie mzdy zo strany žalovaného v splátkach

preukázané nebolo. Súd vyhodnotil výpovede týchto svedkov ako dôveryhodné; nemal dôvod ich
spochybňovať, a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že vo vzťahu k stranám sporu nie sú v žiadnom

príbuzenskom vzťahu a nemajú žiadny záujem na výsledku sporu. Takisto žalobkyni ale aj brigádnikom
bolo zrejmé, že žalobkyňa plní za žalovaného, keď im bolo jednoznačne povedané pri odovzdávaní
obálky s peniazmi, že to majú od žalovaného. Táto skutočnosť vyplynula tiež z výpovedí uvedených
svedkov. Pre vydanie bezdôvodného obohatenia nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so
súhlasom dlžníka, ale nesmie ísť o situáciu, že bolo plnené proti jeho vôli. Žalovaný síce tvrdil, že

o dlhu na mzdách sa nerozprával ani so svojou manželkou, ani so žalobkyňou, avšak súd tieto jeho
tvrdenia vyhodnotil ako účelové. Z výpovedí ako svedkyne E., tak aj samotnej žalobkyne vyplynulo,
že sa s ním o tom rozprávali, pričom pred svedkyňou E. sám vyslovil želanie, kedy mu žalobkyňa na
tento účel požičala peniaze. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalovaný výslovne nenamietal
plnenie žalobkyne brigádnikom, a preto možno ustáliť, že k plneniu žalobkyne v prospech brigádnikov

nedošlo síce s výslovným súhlasom žalovaného, ale nedošlo k nemu ani proti jeho vôli. S poukazom
na uvedené súd zastáva názor, že žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodné obohatenia za
plnenie mzdy brigádnikom vo výške 700 eur. Pokiaľ žalovaný namietal výšku plnenia, o tejto súd nemal
pochybnosti,nakoľkosamíbrigádnicivkonanísodstupomčasupribližneuviedlisumu,ktorúimžalovaný
dlžil, keď uviedli, že to mohlo byť 300 - 350 eur pre každého. Obdobná situácia je aj v prípade sumy

2.169,12 eur, ktorú podľa ústrižku poštového poukazu ako aj podľa vyjadrenia žalobkyne, žalobkyňa
zaplatila na úhradu exekúcie žalovaného. V tomto smere žalobkyňa súdu dostatočne preukázala, že
exekúciu vyplatila za žalovaného, čo vyplynulo z ňou predloženého ústrižku poštového poukazu, ako aj
z výpovede svedkyne E.. Žalovaný nerozporoval že takáto exekúcia sa pre jeho dlhy skutočne viedla,
t. j. bola tu existencia jeho povinnosti plniť a žalobkyňa nebola povinná k takémuto plneniu. Uvedením

mena žalovaného do poštovej poukážky ako odosielateľa žalobkyňa jednoznačne určila, že spláca dlh
žalovaného. Pokiaľ žalovaný namietal, že exekúciu si vyplatil sám, treba zdôrazniť, že o tejto skutočnosti
neposkytol súdu žiaden dôveryhodný dôkaz, či už výpis z účtu, z ktorého by vyplývalo, že uvedenú
sumu vybral, alebo iný dôkaz. Z ním predložených výpisov z účtu nevyplýva, že by takáto suma bola v
rozhodnomobdobízúčtuvybratá,pričomvšakvyplýva,ževrozhodnomobdobínaúčteaninedisponoval

dostatočným množstvom peňazí, z čoho nie je možné usudzovať na pravdivosť jeho tvrdení. Vzhľadom
k týmto skutočnostiam súd ustálil, že aj v prípade sumy 2.169,12 eur vznikol žalobkyni nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Poplatok za úhradu poštovým poukazom vo výške 3 eur však súd ako
bezdôvodné obohatenie neposúdil, nakoľko túto sumu žalovaný nebol povinný zaplatiť a žalobkyňa
tak toto plnenie neposkytovala za žalovaného. Žalobkyňa sa sama rozhodla, že dlh žalovaného uhradí

prostredníctvom poštovej poukážky, za ktorú potom aj bola povinná zaplatiť príslušný poplatok. Pokiaľ
žalovaný namietal, že z predloženého ústrižku poštového poukazu nie je zrejmé, že sumu exekúcie
uhradila žalobkyňa a za tým účelom navrhol jej opätovný výsluch, súd poukazuje, že v tomto smere
žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by túto exekúciu vyplatila iná osoba. Ako už súd vyššie uviedol,
vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že exekúciu vyplatila žalobkyňa, čo vyplynulo

jednak z jej výpovede, ale i z výpovede svedkyne E., pričom súd najmä s poukazom na výpisy z účtu
žalovaného spoľahlivo vylúčil možnosť, že predmetnú exekúciu zaplatil sám žalovaný. Opätovný výsluch
žalobkyne by tak bol nadbytočný, neslúžiaci potrebám tohto súdneho konania. Žalobkyňa bola vo veci
vypočutá a vzhľadom aj na iné podporné dôkazy (výpoveďsvedkyne E.) nebolo potrebné túto opätovne vypočúvať. Súd preto návrh na vykonanie výsluchu
žalobkyne zamietol.

18. S poukazom na uvedené, za stavu, keď na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu
na úkor žalobkyne, uložil súd povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 2.869,12 eur, ktorá suma
predstavuje súčet sumy 700 eur titulom zaplatenia mzdy brigádnikom a sumy 2.169,12 eur titulom
zaplatenia exekúcie a vo zvyšku (3 eur poplatok za poštovú poukážku) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho

vznikol žalobkyni nárok na úrok z omeškania, ktorý jej súd priznal v zmysle vyššie uvedeného zákonného
ustanovenia vo výške 5 % ročne zo sumy 2.869,12 eur od 31.12.2018 do zaplatenia (žalovaný prevzal
žalobu, ktorej súčasťou bola aj predmetná výzva dňa 27.12.2018 + 3 dni na plnenie = 30.12.2018. Odo
dňa 31.12.2018 je žalovaný v omeškaní s plnením) a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania (úroky z
omeškania zo sumy 3 eur, v ktorej súd žalobu zamietol) žalobu zamietol.

22. Podľa § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.

23. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

24. V predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný. Žalobkyňa mala úspech vo výške
42,6 %, žalovaný vo výške 57,4 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 14,8 %). Obe strany

mali úspech v konaní približne rovnaký, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania. V rámci dovolacieho konania bola úspešnou stranou žalobkyňa, preto jej súd
priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov dovolacieho konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods.
3 CSP s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom k výške uloženej povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku

účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.