Uznesenie Judgement was issued on Thursday, January 24, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Ek/1955/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122375104
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Greško
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6122375104.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: DvaL, spol. s r.o., so sídlom
Štefánikova 882/39, 058 01 Poprad, IČO 36 469 807, zast.: Mgr. Róbert Liška, advokátom, Štefánikova
882/39, 058 01 Poprad, IČO: 42 084 857 proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. C. XXX/
XX, XXX XX D., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., so sídlom Záhradnícka
4836/51, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 318, o vymoženie 1 415,70 Eur s

príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ivančíkom, Exekútorský úrad Nové Zámky,
SNP 19, 940 01 Nové Zámky, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,00 Eur, a to
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Povinnému voči oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 171,66 Eur,
ktoré je oprávnený povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu povinného do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.07.2022, domáhal od

povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1 415,70 Eur s príslušenstvom na základe exekučného
titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Up/714/2021 zo dňa 27.09.2021.
Poverením zo dňa 28.07.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozef Ivančík,
ktorý ju vedie pod spisovou značkou 66EX 748/22. (ďalej len „exekučný titul“).
2.Súdnyexekútordňa26.9.2022postúpilsúdunarozhodnutienávrhpovinnéhonazastavenieexekúcie.
Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinnému bolo dňa 22.8.2022 doručené upovedomenie o

začatí exekúcie. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora povinný doručil exekútorskému úradu návrh na
zastavenie exekúcie dňa 25.8.2022.
3. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu navrhol
exekúciu zastaviť v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Uviedol, že v základnom konaní
vyšší súdny úradník vydal platobný rozkaz (v upomínacom konaní), pričom odpor proti platobnému
rozkazu bol odmietnutý pre formálne vady. Tvrdil, že pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie

neboloaplikovanéustanovenie§53ods.3písm.e)Exekučnéhoporiadku.PoukázalnanálezÚstavného
súdu SR z 23.02.2021 č.k. III. ÚS 344/2020-47 ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu z 14.7.2022,
č.k. III. ÚS 324/2021-49. Povinný v ďalšom poukázal na okolnosti predchádzajúce uzatvoreniu príkaznej
zmluvy,t.j.žetátobolazjehostranypodpísanávzlomzdravotnomstaveacitovomrozrušení,keďprávny
predchodca oprávneného pri presviedčaní povinného, aby uzatvoril s ním príkaznú zmluvu zneužil
jeho zlú zdravotnú situáciu, čo považoval za nekalú obchodnú praktiku a porušenie práv spotrebiteľa,

a preto považoval príkaznú zmluvu od počiatku za absolútne neplatnú. Tvrdil, že ustanovenie článku
VIII. bod 4 príkaznej zmluvy upravujúce zmluvnú pokutu je nevýhodné pre spotrebiteľa, zmluvná pokutaje neprimerane vysoká a jednoznačne ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a rovnako, že príkazná
zmluva je nevyvážená keďže v celom jej obsahu nevyplýva ani jeden prípad zmluvnej pokuty, ktorú
by bol povinný zaplatiť oprávnený v prípade porušenia zmluvy, t. j. spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to na ujmu povinného ako spotrebiteľa. Povinný v ďalšom
tvrdil, že zmluvná pokuta nebola dohodnutá pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ale pre prípad
odstúpenia od zmluvy, čo nemožno považovať za porušenie povinnosti, ale za výkon práva zmluvnej
strany. Povinný rovnako namietal aj neoprávnenosť podnikania právneho predchodcu oprávneného.
V neposlednom rade dodal, že oprávnený mu neposkytol žiadne poradenstvo, od podpísania zmluvy

s ním nekomunikoval, pričom v prípade nutnosti žiadal výsluch lekára k spôsobu vypracovania
lekárskeho posudku a v prípade preukázania, že tento nemal k dispozícii potrebné zdravotné doklady
alebo že nevyšetril osobne povinný, povinný namietol, že služba zo strany právneho predchodcu
oprávneného nebola poskytnutá riadne a teda v rozpore s príkaznou zmluvou. Vzhľadom na uvedené
navrhol exekúciu zastaviť pričom zároveň si uplatnil trovy konania vo výške 199,20 Eur.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, nakoľko povinný mal

predmetné skutočnosti namietať v upomínacom konaní. Oprávnený sa pokúsil s povinným mimosúdne
dohodnúť, po skúsenostiach s inými klientmi právneho predchodcu oprávnenej. Podľa oprávneného
vystupovala v oblasti okolo Levíc a Šiah tretia osoba, ktorá oslovovala a zavádzala klientov právneho
predchodcu oprávneného vrátane povinného, ktorá im vypracovala formulárové všeobecné a ničím
neodôvodnené odvolanie plnej moci. Oprávnený poukázal, že zmluva bola uzatvorená platne a práva

a povinnosti z nej sa majú plniť, čo sa však zo strany povinného nestalo. Vzhľadom na uvedené navrhol
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť.
5. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 60Ek/1955/2022 zo dňa 15.5.2023,
vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Proti
uvedenému rozhodnutiu podal povinný sťažnosť. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.

60Ek/1955/2022zodňa25.9.2023,vydanýmzákonnýmsudcom,súduzneseniesp.zn.60Ek/1955/2022
zo dňa 15.5.2023 zrušil, pričom súčasne uviedol, cit.: „30. ... Úlohou vyššieho súdneho úradníka bude
opätovne preskúmať návrh povinnej na zastavenie exekúcie a jeho dôvody (všetky relevantné námietky
povinnej) vo väzbe na rozsah dispozície právnej normy § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku
a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom v novom rozhodnutí

uvedie všetky do úvahy prichádzajúce právne podstatné dôvody návrhu povinnej ich relevantnosť,
resp. nerelevantnosť riadne právne vyargumentuje s tým, že výsledky argumentácie uvedie v záveroch
odôvodnenia tak, aby tieto závery korešpondovali s výrokom nového rozhodnutia. V novom rozhodnutí
vyšší súdny úradník rozhodne aj o trovách sťažnostného konania (§ 396 ods. 3 CSP v spojení s § 200
Exekučného poriadku).“

6.Vzmysle§53ods.1Exekučnéhoporiadku,súdpreskúmanávrhnavykonanieexekúcieajehoprílohy.
Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

7. V zmysle § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné
zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
8. V zmysle § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne

celkom alebo sčasti.
9. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
10. V zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenieexekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. V zmysle § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie

môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
12. V zmysle § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. V zmysle § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd

exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
14. V zmysle § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“), spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
15. V zmysle § 53 ods. 4 písm. a) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy,

16. V zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
17. V zmysle § 53 ods. 4 písm. v) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ

nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve
alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,
18. V zmysle § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. V súlade s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 60Ek/1955/2022 zo dňa 25.9.2023,
ktorého právnym názorom je súdny úradník viazaný, súd opätovne pristúpil k posúdeniu návrhu

povinného na zastavenie exekúcie. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na
okolnosti predchádzajúce uzatvoreniu príkaznej zmluvy t. j. že táto bola z jeho strany podpísaná v
zlom zdravotnom stave a citovom rozrušení, keď právny predchodca oprávneného pri presviedčaní
povinného, aby uzatvoril s ním príkaznú zmluvu zneužil jeho zlú zdravotnú situáciu, čo považoval za
nekalú obchodnú praktiku a porušenie práv spotrebiteľa, a preto považoval príkaznú zmluvu od počiatku

za absolútne neplatnú; tvrdil, že ustanovenie príkaznej zmluvy o zmluvnej pokute je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou pre jej neprimeranú výšku; tvrdil, že príkazná zmluva je nevyvážená (v celom
jej obsahu nevyplýva ani jeden prípad zmluvnej pokuty, ktorú by bol povinný zaplatiť oprávnený v
prípade porušenia zmluvy, t. j. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a to na ujmu povinného ako spotrebiteľa); mal za to že zmluvná pokuta nebola dohodnutá pre

prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ale pre prípad odstúpenia od zmluvy, čo nemožno považovať za
porušenie povinnosti, ale za výkon práva zmluvnej strany; namietal neoprávnenosť podnikania právneho
predchodcu oprávneného a riadne poskytnutie služieb.
20. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. PLz ÚS 1/2022 zo dňa 15.6.2022
cit.: „Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším

súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený,
potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku nie je v súlade so základným
právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v
exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali
vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ

proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“
21.SúdzospisuvedenomnaOkresnomsúdeBanskáBystrica,sp.zn.37Up/714/2021zistil,žepodanou
žalobou sa oprávnený v postavení žalobcu domáhal od povinného v postavení žalovaného zaplatenia
sumy 1 415,70 Eur s príslušenstvom, a to titulom neuhradenia zmluvnej pokuty dohodnutej v príkaznejzmluve zo dňa 22.3.2017 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Súd
zároveň z príkaznej zmluvy zo dňa 22.3.2017 zistil, že predmetom zmluvy bolo splnomocnenie
príkazníka (právneho predchodcu oprávneného) zo strany príkazcu (povinný), aby v jeho mene

uskutočnil všetky potrebné úkony spojené s uplatnením nárokov príkazcu na náhradu škody vyplývajúce
zo škodovej udalosti, a to priamo od škodcu, resp. inej zodpovednej osoby a záväzok príkazcu
zaplatiť príkazníkovi dohodnutú províziu za podmienok v zmluve. Zmluvná pokuta, od ktorej odvodzuje
oprávnenýsvojnárokboladohodnutávčl.VIIIbod4príkaznejzmluvy,atocit.:„Vprípadebezdôvodného
odstúpenia príkazcu od tejto zmluvy, resp. zánikom zmluvy jej odvolaním, je príkazca povinný uhradiť

príkazníkovi 15% z výšky uplatňovaného nároku z poisťovne, min. však vo výške 260 EUR, ako náhradu
nákladov príkazníka vzniknutých pri plnení jeho zmluvných záväzkov.“ Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.5.2021 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z postupcu TAAK Odškodňovacia
spoločnosť, s.r.o., IČO: 47 027 380 na oprávneného.
22. Súd v prvom rade konštatuje, že príkazná zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným dňa 22.3.2017, ktorá je ako zmluvný typ upravená v ust. §§ 724-732 OZ

je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú dopadajú normy spotrebiteľského práva, o. i. tiež ust. § 52 a
nasl. OZ. Nemožno pochybovať, že každý spotrebiteľ má o. i. aj právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami, pokiaľ by ich spotrebiteľská zmluva obsahovala, východiskom ktorej
spotrebiteľskej ochrany je názor, že spotrebiteľ sa v zmluvnom vzťahu ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých

dochádzakukontraktácii,vzhľadomnaväčšiuprofesionálnuskúsenosťdodávateľa,lepšiuznalosťpráva
a tiež z hľadiska ekonomických predpokladov aj lepšiu dostupnosť právnych služieb a v neposlednom
rade tiež možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv,
o aký typ zmluvy ide tiež v okolnostiach tejto veci, pretože v prípade dotknutej príkaznej
zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným išlo o vopred pripravenú

formulárovú predtlač právneho predchodcu oprávneného, ktorý formulár je konštruovaný tak, že reálne
predpokladá (je možné) do neho dopĺňať iba údaje na strane 1/ týkajúce sa identifikácie
zmluvných strán, identifikácie škodovej udalosti a údaje na strane 2/ týkajúce sa strát na príjme, nárokov
u poisťovne a zoznamu príloh. Všetky ostatné podmienky boli zjavne konštantne pripravené
právnym predchodcom oprávneného, zo zmluvy nevyplývajú príkladmo alternatívne možnosti týkajúce

sa výšky a podmienok možných uplatňovaných sankcií, či iných podmienok zmluvy nevyznievajúcich
na prospech spotrebiteľa, a tak nemožno pochybovať o tom, že zmluvná voľnosť povinného
bola zásadným spôsobom obmedzená len na vyššie identifikované dopisované údaje a
povinný tak mal jedine možnosť zmluvu ako celok prijať, pretože v prípade nesúhlasu s
nastavenými zmluvnými podmienkami, by zjavne k uzatvoreniu zmluvného vzťahu vôbec nebolo došlo.

V nadväznosti na to exekučný súd konštatuje, že konkrétna zmluvná podmienka zakomponovaná do
príkaznej zmluvy, týkajúca sa predpokladov vzniku nároku a výšky zmluvnej pokuty, v konkrétnostiach
tejto veci 1 415,70 Eur ako 15% z výšky uplatňovaného nároku z poisťovne (Čl. VIII bod 4. príkaznej
zmluvy) právny predchodca oprávneného s povinným individuálne nedojednal. Súd zároveň poukazuje
na znenie ustanovení § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z ktorých

za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ síce
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, a až do doby, pokiaľ
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Preto je zjavné (ako už bolo vyššie uvedené), že zmluva má
jasný formulárový charakter a už svojou konštrukciou nepredpokladá zmenu zmluvných podmienok

pre prípad výhrad spotrebiteľa.
23. V zmysle § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). Spotrebiteľ je všeobecne vnímaný ako slabšia strana, a preto
Občiansky zákonník zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali také ustanovenia, ktoré by

spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je závislé od okolností každého jednotlivého prípadu.
Pri takomto posudzovaní je potrebné zohľadniť ďalšie podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve,
ako aj iné skutočnosti, ktoré vyplynuli z daného právneho vzťahu. Súd zároveň zdôrazňuje, že úprava
spotrebiteľských zmlúv a ochrany spotrebiteľa vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi, preto pre posúdenie nekalej
povahy zmluvnej podmienky je dôležité, či táto objektívne vyvoláva značný nepomer v celkových
právach a povinnostiach zúčastnených strán.24. Exekučný súd zároveň poukazuje, že v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) OZ, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými
sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy a v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. v) OZ

sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú ustanovenia, ktoré požadujú
od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne
informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté
protiplnenie. Súd poukazuje, že „...Uvedená klauzula postihuje všetky prípady, keď spotrebiteľ má
byť viazaný zmluvnými podmienkami, s ktorými nebol oboznámený, resp. s ktorými nemal možnosť

sa oboznámiť a je nerozhodné, akou formou k takémuto konaniu na strane dodávateľa došlo. Z
aplikačného hľadiska pôjde predovšetkým o prípady, keď dodávateľ voči spotrebiteľovi použije napríklad
nekalú obchodnú praktiku a v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti mu neozrejmí všetky
zmluvné podmienky, ktorými by spotrebiteľ mal byť viazaný. Konkrétny priebeh tohto protiprávneho
konania môže byť rôzny. Najčastejšie ide o prípady, keď dodávateľ zamlčí spotrebiteľovi, že sa na
neho vzťahujú aj určité všeobecné zmluvné podmienky, ktoré majú byť podľa inkorporačnej klauzuly

súčasťou zmluvy. V iných prípadoch dodávateľ konkrétne zmluvné podmienky ustanoví mimo sféry
oboznámenia spotrebiteľom, napríklad ich zverejnením na webovom sídle, v kamennej predajni a
pod. Spotrebiteľ má právo, aby bol s konkrétami zmluvnými podmienkami jednoznačne a hodnoverne
oboznámený a aby sa tieto (nielen na minimálny čas kontraktácie) pre neho dostupnou formou a
spôsobom dostali do sféry. V tejto súvislosti možno o neoboznámení sa so zmluvnými podmienkami

hovoriť aj pri jednostrannej zmene zmluvných podmienok, ktoré sa nemusia ani len dostať do sféry
spotrebiteľa. Teda popri úvahách o lex specialis písmena i) k písmenu a) odseku 4 je potrebné pripustiť
aj úvahu o tom, že konaním, môže dodávateľ naplniť súčasne dve neprijateľné zmluvné podmienky.
Spotrebiteľ nie je so všeobecnými zmluvnými podmienkami skutočne a preukázateľne oboznámený, a
preto nemôže byť predmetnými ustanoveniami ani viazaný. V poradí posledná novelizácia Občianskeho

zákonníku v § 53 ods. 4 zaviedla ďalšiu zmluvnú podmienku, ktorá je veľmi podobná ako ustanovenie
písmena a). Ide o ustanovenie písmena v) podľa ktorého neprijateľnými zmluvnými podmienkami sú
aj také, ktoré „požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím
zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie“. Vo vzťahu k dikcii písmena a), je ustanovenie písmena v) vecne

zúžené na uhradenie plnení v konkrétnom spotrebiteľskom záväzku, pričom za neprijateľné zmluvné
podmienky sú považované také, ktoré majú viazať nárokom dodávateľa na plnenie a spotrebiteľ
s nimi nebol oboznámený, resp. nebol o nich informovaný. Ustanovenie písmena v) reagovala na
predražovanie tovarov a služieb pre spotrebiteľom rôznymi vedľajšími cenovými dojednaniami, do
ktorých sa skryto rozkladala cena tovaru alebo služby. V danom kontexte je najdiskutovanejšou

aktuálna cenová politika veriteľov, ktorí sa prostredníctvom zavádzania poplatkov na úkor spotrebiteľom
cielene a systematicky obohacujú. Práve lex specialis podmienky v písmene a) malo písmeno v) za
cieľ súdom uľahčiť právne posúdenie neprijateľnosti. Písmeno v) bude môcť byť preto aplikované
napríklad pri všetkých cenníkoch poplatkov veriteľov, či už licencovaných alebo nelicencovaných, ktorí
spotrebiteľov nebudú informovať o cenovej politike a budú sa snažiť vyberať poplatky alebo iné plnenia

pri súčasnej neinformovanosti spotrebiteľov. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko
F., Tomašovič, M., a kol. Občiansky zákonník I, 2. vydanie, C. H. Beck, 2019, s. 548 – 694, online).
25. V súlade s vyššie uvedeným, v kontexte prejednávanej veci súd konštatuje, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v čl. VIII bod 4 príkaznej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá nebola
individuálne dojednaná a ktorá spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. V prvom rade súd poukazuje, že predložená príkazná zmluva zo dňa
22.3.2017, ktorá je súčasťou obsahu spisu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 37Up/714/2021
pozostáva z piatich strán. Podpis povinného je obsiahnutý na strane 2 príkaznej zmluvy, za ktorou
(stranou) sú pripojené ďalšie strany, v rámci ktorých je obsiahnuté ustanovenie čl. VIII bod 4 príkaznej
zmluvy upravujúce nárok titulom zmluvnej pokuty, za ktorými sa však žiadny podpis povinného

nenachádza. Súd na základe uvedeného konštatuje, že strany nasledujúce po strane, na ktorej sa
nachádza podpis povinného, majú povahu zmluvných dojednaní, pri ktorých však nie je preukázané,
že by povinný v postavení spotrebiteľa mal možnosť sa s týmito oboznámiť pred uzatvorením zmluvy.
Zároveň súd v súlade s uvedeným vyššie v ďalšom uvádza, že nie je preukázané, že povinný v postavení
spotrebiteľa bol preukázateľne pred uzatvorením zmluvy informovaný na možnosť požadovania úhrady

plnenia – zmluvnej pokuty v zmysle čl. VIII bod 4 príkaznej zmluvy. V neposlednom rade súd uzatvára,
že v rámci prvých dvoch strán príkaznej zmluvy sa nenachádza ani žiadne ustanovenie, ktorým
by došlo aspoň k inkorporácii vyššie uvedených zmluvných podmienok. Zároveň exekučnému súdu
neuniklo pozornosti, že príkazná zmluva je nevyvážená, kedy v tejto sú obsiahnuté tri situácie, kedyje povinný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Príkazná zmluva však neobsahuje ani jeden prípad, kedy
by bol právny predchodca oprávneného povinný zaplatiť zmluvnú pokutu oprávnenému v prípade
porušenia podmienok. Súd preto uzatvára, že zmluvné dojednanie ohľadom zmluvnej pokuty obsiahnuté

v čl. VIII bod 4 príkaznej zmluvy nebolo medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným
individuálne dojednané, toto spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a treba ho označiť za neprijateľné v zmysle generálnej klauzuly
obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ, v spojení s ustanovením § 53 ods. 4 písm. a), v) OZ.
26. Nárok, vymoženia ktorého sa oprávnený v tomto exekučnom konaní domáha na podklade

exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Up/714/2021 zo dňa
27.09.2021 bol oprávnenému priznaný titulom zmluvnej pokuty. Exekučný súd, postupom v súlade s
uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. PLz ÚS 1/2022 zo dňa 15.6.2022, zmluvné
dojednanie ohľadom zmluvnej pokuty obsiahnuté v čl. VIII bod 4 príkaznej zmluvy vyhodnotil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatnou. V súlade s ustanovením
§ 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku a ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku

súd dospel k záveru, že exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu vydaného v konaní,
v ktorom neboli riadne preskúmané neprijateľné zmluvné podmienky, pričom existencia neprijateľnej
zmluvnej podmienky má vplyv na celý vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, čo v konečnom dôsledku predstavuje skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu,
a preto exekúciu zastavil v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku

tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
27. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými
tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za
rozhodujúce pre posudzovanie dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

28. V zmysle § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy
účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
29. V zmysle § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.
30. V zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
31. V zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty

podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
32. V zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi
náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak
exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného
nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu

výdavkov podľa prvej vety.
33. V zmysle § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na
trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
34. V zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému

pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
35. V zmysle § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z.
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon
exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s
vedením konania.
36. V zmysle § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri

zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
37.Vzmysle§22ods.1Vyhláškyvzneníúčinnomdo31.12.2023,exekútorovipatrínáhradapaušálnych
výdavkov vo výške 60 eur.38. V zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu
na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane
iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1

v rozsahu 50 %.
39. V zmysle § 30b Vyhlášky, v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023,
ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.
40. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zastavil exekúciu z dôvodu existencie skutočností, ktoré bránia

vymáhateľnosti exekučného titulu (exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať
alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na
vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou), a teda exekúcia sa ukončila
z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku, pričom dôvod ukončenia
exekúcie preto možno vzhľadom na uvedené pričítať, v zmysle § 199c ods. 2 Exekučného poriadku,
oprávnenému.

41. S poukazom na ustanovenie § 30b Vyhlášky, v zmysle § 22 odsek 2 Vyhlášky v znení účinnom
do 31.12.2023, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie
exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod
na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov 50% zo sumy 60 Eur (§ 22
ods.1 Vyhlášky). S ohľadom na uvedené, kedy dôvod ukončenia exekúcie nastal do uplynutia lehoty na

podanie návrhu na zastavenie exekúcie, súd poverenému súdnemu exekútorovi priznal trovy vo výške
36,00 Eur, pozostávajúce z náhrady výdavkov vo výške 30,00 Eur a 20 % DPH vo výške 6,00 Eur, a
to v súlade s Vyhláškou a Exekučným poriadkom, pričom povinnosť uhradiť trovy súdnemu exekútorovi
uložil oprávnenému (II. výrok).
42. V zmysle § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
43. V zmysle § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu
v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
44. V zmysle § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,

odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

45. V zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie

na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu,
46. V zmysle § 13a ods. 5 Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2,
patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
47. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie povinného. Podľa ustanovenia §
199d Exekučného poriadku má povinný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli účelne

vynaložené v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ak došlo k zastaveniu exekúcie
z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie musí tiež zodpovedať
všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda
aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z
konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o

trovách exekúcie.
48. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného
nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť
s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom

na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa
vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich
priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka
konania. Poukazujúc na vyššie uvedené, súd účastníkovi konania - povinnému, ktorý mal plný úspechvo vzťahu k výsledku exekučného konania (zastavenie exekúcie pre existenciu iných skutočností, ktoré
bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, t.j. z iného dôvodu ako z dôvodu vymoženia alebo splnenia
pohľadávky oprávneného), ktoré potreboval na bránenie práva proti účastníkovi - oprávnenému, ktorý

úspech nemal, priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.
49. Povinný si v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia celkom vo výške 299,11 Eur. Súd v tejto súvislosti uvádza, že trovy právneho
zastúpenia v exekučnom konaní tak , ako ich vyčíslil povinný v podanej sťažnosti zo dňa 31.5.2023
sú vyčíslené v rozpore s ustanovením § 10, § 13a ods. 2, § 15 a § 18 ods. 3 Vyhlášky. Súd dáva do

pozornosti, že v zmysle ustanovenia §13a odsek 2 písmeno c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v prípade
výkonu rozhodnutia alebo exekúcii patrí právnemu zástupcovi povinného odmena vo výške jednej
polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, a to za úkony „prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na
začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu
a vyjadrenie k takému odvolaniu.“ Základná sadzba tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky
sa počíta z tarifnej hodnoty, ktorá v tomto prípade predstavuje istinu vymáhaného nároku vo výške

1 415,70 Eur. Vzhľadom na uvedené vyššie, súd v súlade s § 195 a nasl. Exekučného poriadku ako
i príslušnými ustanovenia vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, povinnému priznal náhradu trov konania voči oprávnenému pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia spolu vo výške 171,66 Eur pozostávajúcu z odmeny za 3 právne úkony – 1. prevzatie
a príprava zastúpenia vo výške 35,69 Eur a 1 x režijný paušál rok 2022 vo výške 11,73 Eur, 2. písomné

podanie návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 35,69 Eur a 1 x režijný paušál rok 2022 vo výške
11,73 Eur a 3. písomné podanie sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.
60Ek/1955/2022 zo dňa 15.5.2023 vo výške 35,69 Eur a 1 x režijný paušál rok 2023 vo výške 12,52
Eur; to všetko zvýšené o daň z pridanej hodnoty nakoľko právny zástupca oprávneného ako advokát
je jej platiteľom (III. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.