Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 24, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16Csp/145/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122208609
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4122208609.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu: P. W., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom O. H. XXX, S. A., zastúpený : Mgr. Richard Bebjak, advokát, so sídlom Lermontovova 14,
Bratislava, proti žalovanej : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598,
zastúpená : JUDr. Katarína Hegedüšová, , so sídlom Bratislava, Majerníkova 3/A, v konaní o zaplatenie
5.591,71 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5 591,71 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 5 591,71 eura od 20.08.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 202,52 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Žalobcovisaprotižalovanejpriznávanároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,ovýškenáhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra (ďalej len „súd“) dňa 24.08.2022 požadoval, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5 591,71 eura s príslušenstvom, náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 202,52 eura, vrátane náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil na
tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvoril dňa 19.06.2008 zmluvu o úvere č. 4211187, na

základe ktorej mu žalovaná poskytla finančné prostriedky vo výške 663,88 eura (20.000 Sk). Úver mal
byť splácaný v 12 mesačných splátkach po 108,22 eura (3260 Sk). Odplata bola dohodnutá na sumu
634,67 eura označená ako „príslušný poplatok“ Celková suma na zaplatenie bola 1.298,55 eura (39.120
Sk).Žalobcasibralúverakofyzickáosoba.Podľavýpočtuinternetovejkalkulačkyročnýúrokpredstavuje
95,59 % a výška RPMN 298,39 %. Zmluva o úvere obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré
možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom
a dobrými mravmi. Odplata niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu

za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods.
6 OZ. Zároveň, vychádzajúc z ustálenej praxe súdov, je potrebné považovať dohodu o výške ročnej
odplaty v takýchto mierach z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je v rozpore s
dobrýmimravmiaktorájeustanovením,ktoréspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a hraničiaca s úžerou. V tejto časti je právny úkon neplatný
pre jeho rozpor s dobrými mravmi ( § 3 OZ). Samotná zmluva o úvere nespĺňa všetky náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy). V

zmluve nie je uvedený konečný termín splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/), úroková
sadzba spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. h/ ), údaj o RPMN (§ 4 ods. 2 písm. j/), priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 4 ods. 2 písm. k/) a adresa predávajúceho, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 4 ods. 2 písm. d/). Vzhľadom na to, že zmluvao spotrebiteľskom úvere neobsahuje uvedené obligatórne náležitosti, je nutné ju považovať v zmysle
zákona č. 258/2001 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca
uhradil na účet žalovaného zo zmluvy o úvere č. 4211187 sumu vo výške 6.255,59 eura, tzn. o 5.591,71

eura viac než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 5.591,71 eura tak došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného. Uplatnil si aj náklady na vymáhanie pohľadávky spočívajúce v predžalobnej výzve
vypracovanej a zaslanej jeho právnym zástupcom za 1 úkon právnej služby podľa advokátskej tarify.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, č. k. 16Csp/145/2022-17 zo dňa 30.08.2022, proti ktorému

podala žalovaná odpor. Namietala, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník a má povahu absolútneho obchodu, preto aplikácia predpisov na ochranu
spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi žalovanou a žalobcom, s prihliadnutím na
charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetom

spore. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich
vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497
a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je
možné aplikovať. Bola toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá

nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy
o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový
prospech získala z poctivých zdrojov. Poukázala na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom
vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou ,,neznalosť práva neospravedlňuje“. Znalosť práva
sa nevyvrátiteľne predpokladá a inak tomu nemôže byť ani v prípade posudzovania jeho znalosti ako

východiska pre vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Vedomosť o tom, že zmluva o úvere neobsahuje
údaje v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné viazať k okamihu podpisu zmluvy o
úvere. Podpis subjektu predstavuje prejav súhlasu s písomným právnym úkonom. Ako prejav súhlasu
teda logicky zahŕňa i prejav znalosti obsahu. Nemožno prijať iný záver, ako ten, že vedomosť dlžníka
o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný

a bez poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v
zásade v okamihu platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Tento právny názor si súd osvojil i v
prípade rozhodnutí sp. zn. 17Co/372/2015 zo dňa 27.04.2016 ako aj sp. zn. 17Co/315/2017 zo dňa
06.09.2017. Krajský súd v Trenčíne sa v zmysle svojho odôvodnenia nestotožňuje s rozhodnutiami
súdov, ktoré sú založené na vzniku vedomosti o bezdôvodnom obohatení v okamihu porady žalobcu

so svojim právnym zástupcom (advokátom). K úmyselnému bezdôvodnému obohateniu uviedla, že
Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje a z toho dôvodu sa pri skúmaní úmyslu
konania osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia v trestnom práve. Zavinenie je budované na
dvoch zložkách a to vedomostnej a vôľovej a podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy a
nepriamy. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné

tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere, ale bolo by nutné, v každom
jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v
čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol
uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. So žalobcom uzatvorila zmluvu o úvere, pričom
veriteľ sa zaviazal, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky a dlžník

sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vráti a zaplatí dohodnuté úroky. Skutočne
požadovala za poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, keďže
je to činnosť, ktorou sa v čase uzatvorenia zmlúv o úvere zaoberala a na ktorú mala oprávnenie, nakoľko
mala v predmete podnikania aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čo medzi stranami sporu sporné
nebolo. Táto skutočnosť, avšak, nedokazuje úmysel získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaná v čase

uzatvorenia zmlúv o úvere nemohla mať vedomosť, ani predpokladať to, že o niekoľko rokov neskôr
môže byť predmetná zmluva o úvere posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje
podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
3. Žalobca v replike uviedol, že v danom prípade má jednoznačne a bezpochýb postavenie spotrebiteľa
a na predmetný vzťah je potrebné aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to aj s poukazom

na § 52 Občianskeho zákonníka. K námietke, že žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy, ktorá
nikdy nebola právoplatne vyhlásená za neplatnú a majetkový prospech získala žalovaná z poctivých
zdrojovuviedol,ženastranežalovanejdošlokbezdôvodnémuobohateniuprijatímplneniabezprávneho
dôvodu. Iné skutočnosti neboli účinnej popreté a preto sa považujú za nesporné.4. Žalovaná v duplike odkázala na svoj odpor, v ktorom sa vyjadrila k relevantným skutočnostiam.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, pričom pojednávanie vykonal v neprítomnosti
žalovanej a jej právneho zástupcu podľa § 180 CSP, pretože na takýto postup mal splnené procesné
podmienky, keďže právny zástupca žalovanej svoju neúčasť ako aj neúčasť žalovanej ospravedlnil
a požiadal o vykonanie pojednávania v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu odkázal na
pojednávaní na písomne podanú žalobu. Žalobca uzatváral so žalovnaou zmluvu o úvere ako fyzická

osoba. Žalobca nebol podnikateľom nebral si úver na zamestnanie, ale pre svoju osobnú potrebu, preto
jetohonázoru,ževzťahztejtozmluvyjenutnéposudzovaťakovzťahspotrebiteľskývzmysle §52
Občianskeho zákonníka a v zmysle zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva
neobsahuje obligatórne náležitosti. Čo sa týka premlčania poukázal na to, že nebola vznesená priamo
námietka premlčania, ale žalovaný len poukázal na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na premlčanie
bezdôvodného obohatenia, avšak túto námietku výslovne nevzniesol. V tejto súvislosti poukázal na

rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25CoCsp/39/2021 zo dňa 16.02.2022. Aj v prípade, že
by bola námietka vznesená kvalifikovane poukazuje na to, že podľa prehľadu splátok, ktorý predložila
žalovaná, istina vo výške 663,88 eur by bola podľa tohto prehľadu splátok uhradená 13-tou splátkou, dňa
08.09.2017 a od tohto momentu začalo bezdôvodné obohacovanie na strane žalovaného, ktoré trvalo
až do 19.04.2022. V zmysle toho mal za to, že jeho návrh bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný

v objektívnej 10 ročnej premlčacej dobe. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, žalobca sa dozvedel
o tom, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu po porade so svojím právnym
zástupcom dňa 10.08.2022, keď mu predložil zmluvu a dokumentáciu k predmetnému vzťahu. Zo strany
právneho zástupcu bol informovaný o tom, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu,
preto má žalobca za to, že k premlčaniu nedošlo ani vo vzťahu k subjektívnej premlčacej dobe. Na

základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že bolo to približne pred rokom, v auguste 2022, keď sa dozvedel,
že prepláca úver. Predmetný úver si bral na bežné veci. Mal dovtedy skúsenosti len s úvermi, ktoré boli
brané v bankových inštitúciách. Zmluvu čítal len zbežne, pričom mu nevysvetlili, čo jednotlivé položky

znamenajú. Presne nevedel, koľko má za úver zaplatiť. Od svojho právneho zástupcu sa dozvedel na
porade, že to čo platí je nezákonné obohacovanie. On si myslel, že je to v poriadku a že na to majú nárok.
Žiaden doklad o porade s advokátom spísaný nebol. Zmluve nerozumel, bola pre neho nezrozumiteľná.
Nepýtal sa na jednotlivé položky zmluvy. Úver si bral vo výške 20 000 Sk.

7.Súdposúdilpodstatnéskutkovétvrdeniaaprávneargumentyžalobcuažalovaného,pričomvychádzal
z dôkazov, ktoré predložili strany sporu, vykonal dokazovanie listinami, výsluchom žalobcu a zistil tento
skutkový a právny stav:

8. Žalobca ako dlžník a žalovaná ako veriteľ uzatvorili dňa 19.06.2008 Zmluvu o úvere č.

4211187. V zmluve sú uvedené osobné údaje žalobcu v rozsahu meno, priezvisko, bydlisko, rodné
číslo a číslo občianskeho preukazu. Na základe uvedenej zmluvy sa žalovaná ako veriteľ zaviazala
poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 20.000 Sk. Žalobca ako dlžník sa
zaviazal žalovanej ako veriteľovi zaplatiť sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 19120 Sk, t. j.
celkovo mal zaplatiť sumu 39120 Sk. Úver sa zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach po 3260 Sk

a to počnúc dňom 15.07.2008.

9. Na základe emailovej správy zo dňa 14.08.2022 právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na vydanie
bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 5.591,71 eura, spolu s nákladmi na uplatnenie pohľadávky
vo výške 405,04 eura, uvádzajúc, že v prílohe emailu zasielajú výzvu na vydanie predmetného

bezdôvodného obohatenia. Predmetná bola prílohou uvedeného emailu.

10. Z výpočtu ročného úroku a RPMN kalkulačky (príloha žaloby) vyplýva, že ročná úroková miera
uvedeného úveru bola 95,59 % a RPMN 298,39 %.

11. Z klientskej zóny žalovanej (príloha žaloby) vyplýva, že na predmetný úver vo výške 663,88 eura,
s číslom 4211187 a dátumom 19.06.2008 bola splatená suma 6255,59 eura, s celkovou dlžnou sumou
11963,31 eura.12. Z prehľadu splátok (č. l. 72) vyplýva, že žalobca zaplatil na úver č. 4211187 sumu 6255,59 eura
celkovo v 63 splátkach, poslednú splátku plnil dňa 19.04.2022.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 52 odsek 1, 2 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o

úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom

2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „ZoSÚ), spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

17. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

18. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

22. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

23. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s
jej uplatnením.

24. V konaní nebolo sporné, a aj bolo preukázané, že žalobca so žalovanou uzatvorili zmluvu o úvere č.

4211187 dňa 19.06.2008, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi finančné prostriedky v celkovej
výške 20.000 Sk (663,88 eura). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný titulom úhrad splátok
zaplatil na predmetný úver sumu vo výške 6.255,59 eura, celkovo v 63 splátkach, poslednú splátku
plnil dňa 19.04.2022. Medzi stranami sporu bolo sporné, či právny vzťah titulom zmluvy úvere možno
považovať za spotrebiteľský. Ďalej bolo medzi stranami sporné, či nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia nie je premlčaný.

25. Na základe vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi stranami sporu
vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 19.06.2008, pričom uvedená zmluva predstavuje
tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), zároveň

však táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa,
pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to
cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu

uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka,

a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti upriamuje
súd pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 04. 2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak

mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
Vzhľadom na uvedené bola argumentácia žalovanej v tejto časti právne irelevantná, pretože na daný
vzťah je nútné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, súčasne všakbolo dôvodné aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere uzavretá dňa 19.06.2008 je platným
právnym úkonom, na ktorý právny vzťah je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva, súd
skúmal, či táto zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, predpísané pre tento typ zmluvy a to podľa §
4 ods. 2. Žalobca v žalobe namietal, že v zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru, úroková

sadzba spotrebiteľského úveru, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov. Tieto skutkové
tvrdenia žalovaná ani nepoprela, preto ich súd považoval za nesporné. Z predmetnej úverovej zmluvy
je možné zistiť, že táto vôbec neobsahuje obligatórne náležitosti predpísané pre úverovú zmluvu a to
konkrétne údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/), rovnako absentuje
uvedenie ročnej úrokovej sadzby (§ 4 ods. 2 písm h/), úplne chýba údaj o RPMN (§ 4 ods. 2 písm
j/), ako aj uvedenie termínu splatnosti jednotlivých splátok a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm i/). V §

4 ods. 3 ZoSú je absencia uvedenia týchto obligatórnych náležitostí sankcionovaná bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úverou. Žalobca ďalej namietal, že výška odplaty bola v rozpore s dobrými mravmi.
Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej praxe

č. 62/2004) Najvyšší súd SR uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v
spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Odplatu vo
výške 19.120 Sk, pri poskytnutí úveru vo výške 20.000 Sk je možné už bez ďalšieho bližšieho skúmania,
označiť za rozpornú s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a preto takéto dojednanie

je absolútne neplatné. Rozpor s dobrými mravmi súd vzhliadol najmä v tom, že aj z údajov výpočtu
RPMN priloženého k žalobe vyplýva, že výška úrokovej miery bola 95,59 % a RPMN
až 298,39 % je zrejmý hrubý rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že
citovanéustanovenie§53ods.6Občianskehozákonníkavznení,akojeuvedenévžalobenezodpovedá
ustanoveniu, ktoré bolo účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 19.06.2008, pretože platila iná

verzia tohto zákonného ustanovenia. Podľa názoru súdu bolo aj z dôvodu konštatovania bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru nehospodárne ďalej sa zaoberať argumentáciou žalobcu ohľadne rozporu
odplaty s dobrými mravmi. Okrem toho, žalovaná ani v tejto časti nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu.

27. Keďže súd dospel k záveru, že predmetný spotrebiteľský úver je nutné považovať za bezúročný a

bezpoplatkov,bolžalobcapovinnýzaplatiťžalovanémulenposkytnutúvýškuistiny,t.j.20000Sk(663,88
eura). Žalovaná nepoprela, že žalobca v súvislosti s predmetným úverom uhradil celkovú sumu 6255,89
eura. Žalobca platil žalovanej nad rámec poskytnutého úveru vo výške 663,88 eura. Keďže predmetný
spotrebiteľský úver sa zo zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, plnenie žalovanej nad rámec
istiny v rozsahu 5591,71 eura (6255,89 - 663,88) predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovanej ako

plnenie získané bez právneho dôvodu, ktoré je povinná žalobcovi vydať. Súd sa však z dôvodu poukazu
na ustanovenia z opatrnosti zaoberal aj tým, či nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
premlčaný.

28. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe poukazovala na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka,

avšakvyslovenenevznieslanámietkupremlčania.Tútoskutočnosťpodľanázorusúdudôvodnenamietal
aj samotný právny zástupca žalobcu a to s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp.
zn. 25CoCsp/39/2021. Súd sa v tejto súvislosti zaoberal aj otázkou premlčania nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia (aj z dôvodu, že ide o spotrebiteľský spor, kde súd skúma premlčanie
z úradnej povinnosti) Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje

kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu dvojročnú a objektívnu trojročnú, v prípade úmyselného
bezdôvodného obohatenia desaťročnú. Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
je potrebné vychádzať zo skutočnej, nie z predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na
jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho získal. V tejto súvislosti súd dáva do
pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/29/2021, ktorý k uvedenej otázke uviedol:

„Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať zo skutočnej, nie
z predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia
došlo a kto ho získal. Touto vedomosťou ustanovenie §-u 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemieni
znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodnéobohatenie vyvodiť. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby možno spájať s okamihom, v
ktorom si žalobca musel byť vedomý toho, že bez existujúceho právneho dôvodu plnenia previedol na
účet žalovaného vyššiu čiastku. Významné nie je, či oprávnený subjekt má právne znalosti, aby bol

subjektívne schopný posúdiť tieto skutkové okolnosti a zistiť, že zmluva, podľa ktorej plnil, je neplatná.
Nejde o vedomosť právnej kvalifikácie podľa § 107 Občianskeho zákonníka, ale o znalosť skutkových
okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Nie je rozhodujúce, že
oprávnený sa mohol o získaní tohto bezdôvodného obohatenia dozvedieť pri vynaložení potrebnej
starostlivosti prípadne aj skôr.... a dovolací súd udáva, že podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú

by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, je vedomosť
o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ
nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej okolnosti (viď
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013) je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny
okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva
v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo

nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr. Aj v
prejednávanom spore je potom potrebné individualizovať, kedy žalobkyňa nadobudla vedomosť o tom,
že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Vychádzať treba
z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne
obohatil.“ V obdobnom smere začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby posudzoval aj Ústavný súd

SR v rozhodnutiach III. ÚS 43/2020 a I. ÚS 51/2020.

29. Predmetné závery najvyšších súdnych autorít sa priamo vzťahujú na situáciu pri bezdôvodnom
obohatení v súvislosti s posúdením úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že vedomosť o tom, že na žalobcov úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho

získal,moholnadobudnúťažpoporadesosvojímprávnymzástupcomdňa10.08.2022,čokorešponduje
aj s výpoveďou žalobcu, ktorý uviedol, že to bolo v auguste 2022. Podľa názoru súdu, žalobca ako dlžník
v pozícií priemerného spotrebiteľa, bez právnického vzdelania a bez náležitej odbornej konzultácie,
moholzískaťtútovedomosťažmomentomporadysadvokátom,ktorýmuposkytolkvalifikovanúodbornú
pomoc. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalobca nemal vedomosť, že preplácal úver, ktorý je

bezúročný a bezpoplatkový, preto ani námietka žalovanej ohľadne skutočnosti, že vedomosť dlžníka
o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru vzniká až momentom
platby nad rámec poskytnutej isitny je právne irelevantná. Z § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o

skutkových okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Vzhľadom na skutočnosť, že
subjektívna premlčacia doba je kategóriu subjektívnou a žalobca sa dozvedel o skutkových okolnostiach
rozhodujúcich pre uplatnenie nároku až poradou, nie je možné uvažovať o hypotetickom tvrdení
žalovanej, že to bolo v momente preplácania istiny. Priemerný spotrebiteľ nemá takú znalosť právnych
predpisov, aby vedel presne posudzovať a vyhodnotiť si, či jeho úver bol bezúročný a bez poplatkov a

to práve z dôvodu absencie chápania odbornej problematiky vzťahujúcej sa na pojmy spotrebiteľského
práva. Aj keď žalovaná poukázala na konkrétne rozhodnutia, tieto sú podľa názoru súdu už prekonané, a
súčasná aplikačná prax sa pridržiava správneho výkladu § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý súd
uviedol vyššie. Súd sa vzhľadom na uvedené stotožnil s tvrdením žalobcu, že vedomosť o tom, že na
jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho získal, mohol nadobudnúť po porade so

svojím zástupcom dňa 10.08.2022. Žaloba bola podaná na súd dňa 24.08.2022, teda v rámci dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby.

30. Začiatok plynutia objektívnej doby je daný momentom, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu,
teda v tomto prípade momentom zaplatenia jednotlivých platieb (č.l. 72 spisu). Premlčacia doba

je trojročná, v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia desaťročná. Žalobca v súvislosti s
dĺžkou premlčacej doby poukázal na rozhodnutia publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR
2/2022 medzi ktoré patrí aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 268/2021). Najvyšší súd
SR konštatoval, že „analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej
republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho

zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym dôsledkom
prednostirozsudkuSúdnehodvoraEurópskejúnieC-485/19zodňa22.apríla2021vprávnomporiadku
Slovenskejrepubliky.Vzhľadomnato,žepodľarozsudkuSúdnehodvoraEÚC-485/19zásadaefektivity
bráni vnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej lehote, je nevyhnutné na tento typ nárokovsubsidiárne uplatňovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia (a
to bez skúmania zavinenia).“ Uvedené rozhodnutie (ako aj iné, aj na to nadväzujúce rozhodnutia súdov,
napr. rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/42/2022 zo dňa 10.08.2022) riešili porušenie

zákona č. 129/2010 Z.z., ktorého úprava je implementáciou úniového práva. Uvedené rozhodnutie
reflektuje rozsudok Súdneho dvora EÚ C - 485/19 zo 22.4.2021 dňa, podľa ktorého „zásada efektivity sa
má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú
spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe
nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo
dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu“.

31. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu

bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Ak sa plnenie bez právneho dôvodu poskytuje postupne
počastiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, kedy k
plneniu došlo. V 10-ročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí
vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel, či už priamy alebo nepriamy,
musí vždy priamo smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania

bezdôvodného obohatenia. Nestačí teda, kedy žalovaný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne
a potom by si ho úmyselne ponechal. Občiansky zákonník napriek tomu, že vymedzuje vo svojich
ustanoveniachúmyselnébezdôvodnéobohatenie,podstatuúmyselnéhokonanianevymedzuje,pretosa
pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve.
Zavinenie podľa § 15 Trestného zákona je vybudované na dvoch zložkách - vedomostnej a vôľovej.

Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O nepriamy úmysel ide, ak
ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaním môže získať bezdôvodné
obohatenie a pre prípad, že sa tak stane, bol s týmto následkom uzrozumený. Žalovaná ako osoba
podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje
služby, a preto možno od nej očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. Žalovaná

musela vedieť, že neuvedením všetkých zákonných náležitostí v zmluve o úvere, nastane sankcia
v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a pre prípad, že sa tak stane, bola s uvedenou
zákonnou sankciou uzrozumená. Konanie žalovanej pri uzatváraní zmluvy, ktorá hrubo nerešpektovala
ustanoveniazákonaslúžiacenaochranuspotrebiteľanemožnopovažovaťzasúladnésdobrýmimravmi.
Jej konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia

bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. S ohľadom na
okolnosti prípadu možno uzavrieť, že úmysel žalovanej bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu bol
daný už od uzatvorenia zmluvy, ktorého návrh koncipovala žalovaná a predložila ho na podpis žalobcovi.
Z uvedeného dôvodu je v danom prípade potrebné aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu,
ktorá začala plynúť v momente, keď suma celkových úhrad právneho predchodcu žalobcov prekročila

sumu poskytnutého úveru.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v úhradách žalovanej vykonaných od 08.09.2017 do
19.04.2022 (prehľad úhrad č. l. 72), pričom žaloba bola na súde podaná dňa 24.08.2022. Pre začiatok

plynutia objektívnej premlčacej doby bol tak rozhodujúci okamih, kedy žalovaná prijala od žalobcu
plnenie prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru. Nad rámec vyčerpaného úveru 663,88 eura
žalobca vykonal úhrady odo dňa 08.09.2017. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z
uvedenej zmluvy tak nie je premlčaný ani v 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe. Súd žalobe vyhovel
v plnom rozsahu, pretože nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie nie je premlčaný.

33. Žalobca si v konaní správne uplatnil podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj náklady spojené
s uplatnením pohľadávky (ako príslušenstvom pohľadávky) v celkovej výške 202,52 eura. V tomto
kontexte súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá mu je
známa z jeho vlastnej úradnej činnosti, kde tento v rozhodnutí III. ÚS 659/2021 zo dňa 30.11.2021

zdôraznil nasledovné. Ústavný súd na úrovni obiter dicta uvádza, že ustanovenie § 251 CSP v rovine
definície normuje trovy konania a spája ich s konaním. Relevanciu tak nadobúda začatie konania (§ 156
CSP) a v tej súvislosti aj posúdenie úkonov príprava a prevzatie právneho zastúpenia, spísanie žaloby a
pod., ktoré sú realizované (a zrejme často aj zaplatené) ešte pred formálnym začatím konania, ale súdyich za spadajúce pod § 251 CSP štandardne považujú (III. ÚS 642/2021). K výdavkom, ktoré vznikli v
konaní, patria aj tie, ktoré vznikli v priamej súvislosti s jeho začatím, do sféry ktorého predžalobná výzva
nepatrí. Kým pre porovnanie spísanie žaloby so začatím konania súvisí priamo, predžalobná výzva síce

môže mať význam, avšak nie je bezpodmienečne nevyhnutá pre uplatnenie nároku na súde (II. ÚS
22/2020). K obdobnému záveru dospel aj v rozhodnutiach II. ÚS 112/2021, II. ÚS 336/2022 na ktoré
súd týmto odkazuje. Aj vzhľadom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, je
potrebnénákladyspojenésuplatnenímpohľadávkyuplatňovaťvkonanípodľa§121ods.3Občianskeho
zákonníka, čo učinil aj žalobca.

34. Podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „vyhláška“) odmena vo výške základnej sadzby patrí aj za predžalobnú výzvu. Podľa dôvodovej
správy ministerstva „kvalifikovanou predžalobnou výzvou možno v konečnom dôsledku odvrátiť súdne
konanie a teda má svoj účel, v dôsledku čoho by advokátom mala byť priznaná odmena za takýto

úkon v rámci náhrady trov právneho zastúpenia“. Okresný súd k uvedenému správne uviedol, že
úmysel ministerstva k vyhláške nemôže žiadnym spôsobom zmeniť znenie CSP ako zákona, keďže
vyhláška je podzákonným právnym predpisom (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. III. ÚS 659/2021 zo dňa 30.11.2021). Súd tak priznal žalobcovi odmenu vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky 655/2004 Z. z. v celkovej výške 202,52 eura.

Základnú sadzbu tarifnej odmeny určil ako odmenu za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty
- hodnoty predmetu sporu pri začatí poskytovania právnych služieb v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z.. Odmena zodpovedajúca úkonu právnej služby predstavovala sumu 190,89 eura (z
hodnoty sporu 5591,71 eura) + režijný paušál 11,63 eura, čo predstavuje sumu 202,52 eura. Súd aj
v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú, pretože žalobca preukázal existenciu predžalobnej výzvy

a jej skutočné odoslanie žalovanému, pričom si tento nárok správne uplatnil ako náklady spojené s
uplatnením pohľadávky.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Podľa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

37. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38.Žalobcasiuplatnilajnároknaúrokzomeškaniavovýške8,5%zosumy5591,71euraod20.08.2022
do zaplatenia. Keďže žalobca vyzval žalovanú na vydanie sumy bezdôvodného obohatenia rovnajúcej

sa žalovanej sume emailom (v prílohe list) v lehote do 19.08.2022, žalovaná sa dostala do omeškania
s plnením svojho peňažného dlhu odo dňa nasledujúceho, t. j. od 20.08.2022, tak ako si to uplatnil
žalobca. Čo sa týka uplatňovanej výšky úroku 8,5%, táto je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami,
nakoľko v čase vzniku omeškania ku dňu 20.08.2022 bola základná úroková sadzba ECB 0,5 %, teda
úrok z omeškania predstavuje 8 % (právny vzťah vznikol pred 01.02.2023; základná úroková sadzba

je zvýšená o 8 percentuálnych bodov). Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalovanú sumu s
príslušenstvomdo3dníododňaprávoplatnosti,pretoženeboldôvodnaurčeniedlhšejlehotynaplnenie.

39. Keďže v predmetnom prípade súd vo veci rozhodol rozhodnutím, ktorým sa konanie končí bolo
jeho povinnosťou rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania

súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca bol v konaní v plnej
miere úspešný a žalovaná nedosiahla žiaden materiálne merateľný úspech, súd priznal žalobcovi proti
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa §
257 CSP súd v prejednávanom spore nevzhliadol, tieto netvrdili ani strany sporu. O výške náhrady trovkonania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,c)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadený
súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.