Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2Sf/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100120
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100120.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: LPN s. r. o., IČO: 44 672 900, so sídlom: Na Kalvárii
5, Košice, právne zastúpený: Mgr. Dávid Ján Novák, advokát, so sídlom: Na Kalvárii 5, Košice, proti
žalovanému: Daňový úrad Košice, so sídlom: Železničná 1, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti
opatrenia žalovaného č. 103069839/2023 zo dňa 08.12.2023, o návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 09.02.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 12.02.2024
(ďalej aj „správna žaloba“) sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č. 103069839/2023
zo dňa 08.12.2023 (ďalej aj ako „napadnuté opatrenie“ alebo „preskúmavané opatrenie“), ako aj
rozhodnutia Daňového úradu Košice, Železničná 1, Košice (ďalej aj „prvostupňový správny orgán„),

č. 102395211/2023 zo dňa 21.09.2023, ktorým Daňový úrad Košice z dôvodu odôvodnenej obavy, že
nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná
alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, uložil na účely
zabezpečenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2023 žalovanému povinnosť zložiť
peňažnú sumu 40.136,41eur na účet správcu dane. Žalobca taktiež v správnej žalobe žiadal, aby
žalovaný zaplatil žalobcovi trovy súdneho konania.

2. Žalobca súčasne žiadal, aby súd priznal ním podanej správnej žalobe odkladný účinok. Tento návrh
odôvodnil tým, že nepriznanie odkladného účinku je spôsobilé reálne privodiť žalobcovi závažnú ujmu
a vážny nenapraviteľný následok, keďže žalobca je v zmysle potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného
povinný zaplatiť celkovo sumu cez 40.136,41 eur, a to v krátkej časovej lehote, nakoľko rozhodnutia
správcu dane nadobudli potvrdzovacími rozhodnutiami žalovaného právoplatnosť a vykonateľnosť.

Žalobca ďalej uvádza, že v predmetnej veci sa už vedie daňová exekúcia, pričom v dôsledku nej má
žalobca zablokované bankové účty a nedokáže v dôsledku tejto platiť svoje záväzky. Preto už boli aj na
žalobcu podané návrhy na vydanie platobného rozkazu prostredníctvom upomínacieho súdu. Žalobca
taktiež uvádza, že za predpokladu vzniknutej platobnej neschopnosti, žalobca bude v dohľadnej dobe
povinný v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo
znamená, že začatie a následné vedenie konkurzného konania, resp. vyhlásenie konkurzu, bude mať

pre žalobcu nezvratný následok.

3.Žalovanývosvojompísomnomvyjadrenízodňa21.10.2024,doručenomSprávnemusúduvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) dňa 23.10.2024, nesúhlasí s priznaním odkladného účinku správnej
žalobe a návrh žalobcu nepovažuje za dôvodný.
1.1 Žalovaný uvádza, že Rozhodnutie sa stalo exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené

daňové exekučné konanie č. 110000653610, ktoré bolo začaté vydaním rozhodnutia o začatí daňového
exekučného konania č. 102418026/2023 zo dňa 25.9.2023, a následne bola dňa 09.10.2023 vydanádaňová exekučná výzva č. 102533421/2023. Žalovaný konštatuje, že žalobca mal právo sa proti daňovej
exekučnej výzve odvolať, ktorý ale svoje právo nevyužil, odvolanie nebolo podané, a tak po nadobudnutí
právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy bol vydaný daňový exekučný príkaz č. 102956569/2023 zo dňa

22.11.2023. V prípade, ak by žalobca využil svoje právo na podanie odvolania, žalovaný by v daňovom
exekučnom konaní nepokračoval, až do rozhodnutia druhostupňového orgánu o zákonnosti daňovej
exekučnej výzvy. Výkon daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa
platobných služieb Tatra banka a.s. a prebieha odo dňa 25.09.2023, a na základe aktuálneho zistenia
v informačnom systéme, bola zo sumy 40.136,41 eur núteným výkonom práva uhradená suma vo

výške 8.088,23 eur, pričom posledná úhrada z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb, Tatra
banka a.s., bola realizovaná dňa 22.4.2024. Žalovaný konštatuje, že daňové exekučné konanie prebieha
vyše 11 kalendárnych mesiacov, a vzhľadom iba na čiastočnú úspešnosť núteného výkonu práva, s
poslednou úhradou zo dňa 22.04.2024 vo výške 662,40 eur, nie je dôvodné, aby súd správnej žalobe
uznesením priznal odkladný účinok. Zároveň zo strany žalovaného, po vykonanej daňovej kontrole
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2023, došlo na základe rozhodnutia o vyrubení

rozdielu dane č. 101964179/2024 zo dňa 09.07.2024, právoplatným dňa 23.08.2024, k vyrubeniu dane
vo výške 44.069,51 eur, ktorej úhrada mala byť zabezpečená vydaním vykonateľného Rozhodnutia.
Suma vyrubenej dane spočíva v nepriznaní nároku na nadmerný odpočet vo výške 3.425,59 eur a v
dodatočnom vyrubení dane vo výške 40.643,92 eur.
1.2 Žalovaný konštatuje, že podľa aktuálneho skutkového stavu vo veci došlo k predpokladanému

dodatočnému vyrubeniu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2023, a proti rozhodnutiu
o vyrubení rozdielu dane č. 101964179/2024 žalobca podal pod ev. č. 615918229/2024 odvolanie zo dňa
23.08.2024, na základe ktorého v súčasnosti na druhostupňovom orgáne prebieha odvolacie konanie.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy,

alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na
vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej.

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na
súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného

účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, ktoré má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná

škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Teda je to
inštitút mimoriadny, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy.10. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie

len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody, na
vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Pre vyhovenie návrhu je teda v tomto
smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom
nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu,
osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať

a vyhodnotiť.

11. Správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava
zákonnosťsprávnoužalobounapadnutéhorozhodnutia,aleposudzujevýhradneúčinkyvýkonutakéhoto
rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto
rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého

rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd
môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie
je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré
oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

12. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej
správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho konania, mal
za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu
závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom

prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým
výkonomnapadnutéhorozhodnutiaresp.opatreniaorgánuverejnejsprávy.Priznanieodkladnéhoúčinku
je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu
správneho súdu s verejným záujmom.

13. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade
účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

14. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm.
a) SSP, ktoré predikuje (predpokladá) na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky, a to
dve procesného charakteru (t.j. vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a
prebiehajúcekonanieosprávnejžalobe)advepodmienkysúhmotnoprávnehocharakteru(t.j.existencia
hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy

na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného
účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak
nesplneniektorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

15. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobcu, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom
kontexte aj s jeho návrhom na priznanie jeho správnej žalobe odkladného účinku, správny súd ustálil, že
žalobcavtomtoprípadenepochybnesplnildvevyššiezmienenézákonnéprocesnépodmienky,vktorom
dôsledku správny súd pristúpil ku preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie
správnej žalobe žalobcu ním navrhovaného odkladného účinku. Prvou, a zároveň najvýznamnejšou

hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť
okamžitýmvýkonomaleboinýmiprávnyminásledkaminapadnutéhorozhodnutiaaleboopatreniaorgánu
verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z

uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva,
že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného
účinku.16. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná
zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je
povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým

ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či
iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len
nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom
následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a/ SSP, musí
vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by

správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu
neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného
a správneho orgánu prvého stupňa by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval
závažnú ujmu, značnú hospodársku, finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

17.Napriektomu,žežalobcatvrdí,ženepriznanímodkladnéhoúčinkusprávnejžalobemuhrozízávažná

ujma a vážny nenapraviteľný následok, svoju hospodársku situáciu riadne nezdôvodnil a neosvedčil.
Žalobca odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby tým, že je povinný zaplatiť
sumu cez 40.136,41 eur, že v predmetnej veci sa už vedie daňová exekúcia, pričom v dôsledku
nej má žalobca zablokované účty a nedokáže platiť svoje záväzky. Podľa tvrdenia žalobcu, ten
v dohľadnej dobe bude povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Správca dane síce pristúpil

k vydaniu daňového exekučného príkazu, ktorým nariadil daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky
z účtu u poskytovateľa platobných služieb, avšak žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žaloby nešpecifikoval, aká závažná ujma a vážny nenapraviteľný následok mu hrozí a v čom
spočíva, resp. nepredložil žiadne listinné dôkazy na preukázanie tejto ujmy. Z obsahu návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa nejaví, že žalobca nie je schopný uhradiť celú daňovú

pohľadávku, žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce jeho neuspokojivú finančnú či
hospodársku situáciu.

18. Na základe vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že žalobca nevyužil svoje právo odvolať sa proti
daňovej exekučnej výzve (ktorého podanie by malo odkladný účinok), a preto bol vydaný daňový

exekučný príkaz. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol
informácie, či prípadne požiadal o možnosť uhradiť sumu, ktorá je predmetom daňovej exekúcie,
v splátkach, a že tomu zo strany žalovaného nebolo vyhovené. Iba strohé konštatovanie, že je povinný
zaplatiť celkovo sumu cez 40.136,41 eur, nepostačuje na preukázanie hroziacej ujmy na strane žalobcu.
Žalobca je povinný ju preukázať, pričom musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi hroziacou

škodou a vznikom vyššie uvedenej ujmy. V tomto konkrétnom prípade má súd za to, že žalobca
v návrhu absolútne nepreukázal aká ujma mu má vzniknúť, nakoľko iba tvrdenie o povinnosti úhrady
určenej sumy, dostatočným spôsobom nepreukazuje bezprostredne hroziacu ujmu. Žalobca neobjasnil
a nepreukázal, aký dopad by naňho mala bezodkladná úhrada.

19. V prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe, hrozba žalobcom uvedených následkov
musíbyťspojenásokamžitými,nievbudúcnostimožnýmiprávnyminásledkami.Napadnutérozhodnutie
žalovaného predstavuje iba predpoklad, že v budúcnosti dôjde k vyhláseniu konkurzu na majetok
žalobcu. Správny súd preto poukazuje na to, že neexistuje príčinná súvislosť medzi okamžitým výkonom
právoplatného rozhodnutia správneho orgánu a tvrdením žalobcu v tom, že by došlo k vážnemu

ohrozeniu jeho podnikateľskej činnosti a spôsobilo by mu to vznik závažnej ekonomickej ujmy a značnej
finančnej škody.

20. Žalobca v predmetnej veci súdu nepredložil listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, že ním uvedené
negatívne následky skutočne hrozia a mali by naňho konkrétne, nielen hypotetické dopady. Žalobca

relevantne nekonkretizoval žiaden hroziaci negatívny následok v podobe vyhlásenie konkurzu na jeho
majetok, svoje presvedčenia bližšie nešpecifikoval a nepredložil súdu ani žiadne dôkazy preukazujúce
hrozbu závažnej ujmy; nepreukázal dostatočne zreteľne celkové majetkové a sociálne pomery a
neosvedčil, že nejaký negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne dopady na jeho finančnú
situáciu, plnenie záväzkov voči zamestnancom, prípadne iné dopady na podnikanie žalobcu. Žalobca

riadne neosvedčil ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho
podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné
zdroje, hodnotu majetku, a pod.). Správny súd má za to, že bez komplexného obrazu o majetkových
pomeroch žalobcu, ktoré žalobca v tomto konaní nepreukázal a aj s poukazom na podnikateľskériziko žalobcu, nie je možné dospieť k záveru o dôvodnosti podaného návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z
kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe.

21. Z dôvodu nepreukázania dôvodnosti prvej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, správny súd už nepristúpil k skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné
priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný
procesnoprávny postup).

22. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol podľa § 188 SSP.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).