Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 20, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-18Csp/286/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222212699
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Karol Fiľ

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7222212699.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom Mgr. Karolom Fiľom, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom

v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúp. adv. kanc. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
s trvalým pobytom v C., D. E. XX, o zaplatenie 4.541,60 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 890,16 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 679,06 eur
ročne od 26.10.2022 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.651,44 eur a úrokov z omeškania vo výške 5% zo sumy 3.651,44

eur ročne od 26.10.2022 do zaplatenia zamieta.

III. Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2022 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy spolu 4.541,60 eur s príslušenstvom, a to na základe Zmluvy č. 3018524906 uzavretej dňa
14.06.2018, obsahom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanej peňažné
prostriedky. Podľa žaloby žalobca získal pohľadávku voči žalovanej postúpením na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanej boli poskytnuté

peňažné prostriedky a právny predchodca žalobcu vyhlásil v dôsledku neplnenia splátok dlh za okamžite
splatný podaním zo dňa 17.12.2019. Žalovaná suma 4.541,60 eur pozostáva z neuhradenej úverovej
istiny v sume 4.330,50 eur, z neuhradeného riadneho úroku v sume 201,20 eur a z neuhradeného
úroku z omeškania v sume 9,90 eur. Žalobca žalobou zároveň žiadal priznať úroky z omeškania vo
výške 5% zo sumy 4.330,50 eur ročne od 26.10.2022 do zaplatenia. Žalobca na preukázanie nároku v
konaní predložil: Pokus o zmier s podacím lístkom, Zmluvu o postúpení pohľadávok vrátane prílohy,
Osvedčenie o elektronickej akceptácii úverovej zmluvy, Zmluvu č. 3018524906, Všeobecné poistné

podmienky, Oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzva na zaplatenie s podaním hárkom, Výzvu pred
mimoriadnou splatnosťou s podacím hárkom, Oznámenie o postúpení pohľadávky a platobnú históriu.

2. Žaloba s prílohami, procesné poučenia súdu, ako aj výzva na vyjadrenie k žalobe boli žalovanej
doručené postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) dňa 28.04.2023. Žalovaná sa k takto doručenej žalobe nevyjadrila.

3. Žalobca na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom splnenia povinnosti jeho právneho
predchodcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať úver
aspôsobuuzatvoreniazmluvyospotrebiteľskomúvere,t.j.spôsobu,akýmžalovanánavrhlauzatvorenie
zmluvy vrátane obsahu tohto návrhu, zo dňa 20.09.2023 reagoval podaním doručeným súdu dňa17.10.2023. V tomto podaní žalobca uviedol, že so žalovanou uzatvoril zmluvu dňa 14.05.2018 v zmysle
zákona č. 266/2005 Z.z. K samotnému procesu uzatvorenia žalobca uviedol, že žalovaná navrhla
uzatvoreniezmluvyprostredníctvomslužbyMobilBankingaprávnypredchodcažalobcudňa14.05.2018

akceptoval návrh žalovanej v znení, v akom mu bol doručený. Žalobca následne odkázal na Osvedčenie
o elektronickej akceptácii úverovej zmluvy, z ktorého vyplýva, že zmluva bola uzavretá (akceptovaná)
dňa 14.05.2018 o 10:56:50 hod. prostredníctvom Mobil Banking. K preverovaniu bonity žalobca uviedol,
že odborná starostlivosť bola zachovaná. Ďalej žalobca ku konkrétnemu prípadu tvrdil, že veriteľ si
existujúce záväzky overil dopytom do registra (externé zdroje), z ktorého bolo zistené existujúce úverové

zaťaženie žalovanej v sume 575,86 eur a pri výpočte DSTI veriteľ počítal s úverovým zaťažením v sume
658,96 eur a čistým príjmom žalovanej v sume 1.363,26 eur, ktorú veriteľ zistil z interných zdrojov.
V rámci nákladov veriteľ počítal s nákladmi v sume životného minima 199,48 eur. Žalobca s podaním
súdu predložil Osvedčenie verifikovania bonity a možnosti splácania úveru.

4. V podaní zo dňa 16.11.2023 žalobca špecifikoval uplatnený nárok a uviedol, že žalovaná čerpala

celkovo sumu 5.000,-eur, pričom uhradila spolu sumu 1.348,56 eur. Žalobca uviedol, že z úhrad
žalovanej bola na istinu započítaná suma 669,50 eur. Následne žalobca uviedol, koľko z úhrad žalovanej
započítal na riadny úrok a úrok z omeškania a akým spôsobom vypočítal uplatnený riadny úrok.
K podaniu žalobca priložil informáciu o doručovaní zásielky č. F. a Informáciu o doručovaní zásielky č. F..

5. Dňa 22.08.2024 žalobca doručil súdu ďalšie podanie, kde opätovne vyslovil svoj názor, že odborná
starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver bola zachovaná. Žalobca uviedol, že
jednotlivé premenné sú osvedčené predložením osvedčenia verifikovania bonity a možnosti splácania
úveruzodňa14.05.2018.Ksamotnémuprocesužalobcauviedolnajprv,žeexistujúcezáväzkyžalovanej
overil dopytom do úverového registra, výsledkom ktorého bolo zistenie záväzkov v sume 575,86 eur.

O ktoré záväzky išlo žalobca aj konkretizoval. Žalobca ohľadom príjmu uviedol, že príjem vypočítal
na základe priemerných kreditov na účte žalovanej, pričom uviedol, sumy kreditov, z ktorých príjem
vypočítal. Následne žalobca uviedol, že „Vzhľadom k tomu, že sa jedná o predschválený úver ešte
pred preklopením do aplikácie Loanee, online dopyt do úverových registrov sa nevykonával, dopyt do
Sociálnej poisťovne sa taktiež v tomto prípade nerobil z dôvodu kontroly obratov na účte. Informácie

o záväzkoch klienta mal pôvodný veriteľ z interných zdrojov v čase nápočtu predschválenej ponuky, t.j.
nemal v danom čase informácie o externých záväzkoch.“ V podaní žalobca tiež uviedol, že uplatňovanie
paušálnych výdavkov v sume životného minima spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou.
Žalobca tiež poukázal na nesporné tvrdenia ohľadom bonity a odkázal na rôzne rozhodnutia Krajských
súdov. Na záver podania žalobca poukázal na § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že

na základe uvedeného posúdenia úveru za bezúročný a bezpoplatkový berie žalobu späť v časti istiny
o zaplatenie 679,06 eur a navrhol, aby súd po čiastočnom zastavení konania zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 3.651,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 3.651,44 eur ročne
od 26.10.2022 do zaplatenia.

6. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Z obsahu čiastočného späťvzatia žaloby v podaní doručenom súdu dňa 22.08.2024, vyplýva, že

žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby z dôvodu posúdenia úveru za bezúročný a bezpoplatkový žiada
súd o zaviazanie žalovanej už len na zaplatenie sumy 3.651,44 eur a úrokov z omeškania vo výške
5% zo sumy 3.651,44 eur ročne od 26.10.2022 do zaplatenia. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva,
že žalobca berie žalobu späť okrem časti o zaplatenie nezaplatenej istiny úveru v sume 679,06 eur,
aj v časti o zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy 679,06 eur ročne od 26.10.2022 do

zaplatenia, ako aj v časti o zaplatenie neuhradeného riadneho úroku v sume 201,20 eur a napokon aj
v časti o zaplatenie neuhradeného úroku z omeškania v sume 9,90 eur. Preto súd výrokom I. na základe
§ 145 ods. 2 CSP konanie v časti o zaplatenie sumy 890,16 eur (679,06 eur + 201,20 eur + 9,90 eur =
890,16 eur) a úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 679,06 eur ročne od 26.10.2022 do zaplatenia
zastavil.

8. Z dokazovania vykonaného predloženými listinami mal súd preukázané tieto skutočnosti:
- zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3018524906
a osvedčenia o elektronickej akceptácii úverovej zmluvy: Právny predchodca žalobcu a žalovanáuzatvorila dňa 14.05.2018 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej tento veriteľ
poskytol žalovanej dňa 14.05.2018 bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000,-eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala splatiť v 84 mesačných splátkach po 83,10 eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo

výške 9,90 % ročne. RPMN bola uvedená v hodnote 11,91 % a priemerná RPMN v hodnote 11,95 %.
Odplata bola dohodnutá v sume 12,28 %. Splatnosť 1. splátky bola 05.06.2018 a konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá na deň 05.05.2025 (84 mesiacov od splatnosti prvej splátky). Mesačný poplatok
za poistenie bol dohodnutý v sume 1,58 eur. V zmluve nie sú uvedené žiadne údaje o rodinnom stave
a o príjmoch a výdavkoch žalovanej.

- Z oznámenia o vyhlásení splatnosti a výzvy na zaplatenie a podacieho hárku: predchodca žalobcu
listom zo dňa 17.12.2019, odoslaným dňa 17.12.2019, oznámil žalovanej, že úver poskytnutý na základe
zmluvy č. 301852906 vyhlasuje dňom doručenia za splatný.
- Z výzvy pred mimoriadnou splatnosťou a podacieho hárku: právny predchodca žalobcu listom zo dňa
09.01.2020, odoslaným dňa 09.01.2020, oznámil žalovanej jej omeškanie so splácaním 10 úverov s tým,
že ju zároveň upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úverov pre prípad, že dlžnú

pohľadávku neuhradí.
- zo Zmluvy o postúpení pohľadávok, jej prílohy a Oznámenia o postúpení pohľadávky: Tatra banka,
a.s. a žalobca uzatvorili dňa 25.10.2022 Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom malo byť
s účinnosťou od 02.11.2022 postúpenie okrem iných pohľadávok aj postúpenie pohľadávky uplatnenej
v tomto konaní.

9. Súd nárok posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to § 39 Občianskeho zákonníka, § 52
anasl.Občianskehozákonníkaupravujúcichochranuspotrebiteľa,§524anasl.Občianskehozákonníka
upravujúcich postúpenie pohľadávky a ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(najmä § 7, § 9, § 11, § 17).

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v deň uzavretia

zmluvy o pôžičky (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 7 ods. 18 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa

rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na
získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údajeveritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20
ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky
zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa
oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na

veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b)
prechádzaalebopostupujesapohľadávkapokonečnomtermínesplatnostispotrebiteľskéhoúverualebo
pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

11. Súd v prvom rade skúmal, či boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky

uplatnenej v tomto konaní na žalobcu.

12. Z dôvodovej správy k § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že novým znením tohto
ustanovenia chcel zákonodarca sprísniť sukcesiu do práv veriteľa v súvislosti so spotrebiteľskými
úvermi. V zmysle dôvodovej správy zákonodarca chcel týmto ustanovením dosiahnuť stav, kedy

sukcesia do práv veriteľa bude možná iba v prípade zlyhania spotrebiteľského úveru, ak bude zároveň
predmetom prevodu alebo prechodu pohľadávka zo spotrebiteľského úveru v celosti. Preto, vychádzajúc
zo samotného znenia § 17 Zákona o spotrebiteľského úveru ako aj dôvodovej správy k nemu a úmyslu
zákonodarcu v nej vyjadrenej, z § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
tvrdeného postúpenia pohľadávky vyplýva, že právo zo spotrebiteľskej zmluvy je možné platne postúpiť

iba v prípade, že postúpenie (i) sa týka celej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň (ii) sa
uskutoční v čase po dohodnutom konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo postúpenie
sa bude týkať pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti – inak povedané v čase, kedy už bola pohľadávka pre zlyhanie spotrebiteľa predčasne
zosplatnená. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel

so žalovanou zmluvu o úvere, kde bola dohodnutá konečná splatnosť úveru na termín 05.05.2025.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok a oznámenia o postúpení pohľadávky zároveň bolo preukázané,
že pohľadávka uplatnená v tomto konaní mala prejsť na žalobcu s účinnosťou dňa 02.11.2022, t.j.
v čase pred konečným termínom splatnosti úveru dohodnutým v zmluve o úvere. Teda pre úspech
žalobcu bolo podstatné v prvom rade tvrdiť a preukázať, že došlo k platnému zosplatneniu úveru pred

dňom 02.11.2022. Žalobca síce tvrdil v žalobe zosplatnenie úveru listom zo dňa 17.12.2019, avšak
súd toto zosplatnenie považuje v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné pre rozpor s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca totiž nepreukázal uskutočnenie upozornenia podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. Výzva pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 09.01.2020, ktorou právny
predchodca žalobcu upozornil žalovanú na omeškanie splátok a možnosť zosplatnenia úveru, bola

uskutočnená a poslaná žalovanej až dňa 09.01.2020, t.j. už v čase po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru. Preto táto výzva zo dňa 09.01.2020 nemôže byť upozornením podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Keďže žalobca inú výzvu resp. upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
nepreukázal, súd konštatuje neplatnosť tvrdeného zosplatnenia úveru podaním zo dňa 17.12.2019 pre
rozpor so zákonom, konkrétne pre rozpor s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

13. Súd zároveň konštatuje, že žalobca nepreukázal splnenie povinnosti svojho právneho predchodcu
skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver podľa § 7 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok takisto neplatnosť zosplatnenia tvrdeného v žalobe
pre rozpor so zákonom, a to konkrétne pre rozpor s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Žalobca na výzvu súdu síce tvrdil, že záväzky žalovanej zisťoval dopytom do registra (externé zdroje),
avšak toto nahliadnutie nepreukázal a dokonca neskôr v podaní doručenom súdu dňa 22.08.2024 už
vyslovene uviedol, že išlo o predschválený úver a pri jeho predschválení disponoval údajmi o záväzkoch
žalovanej iba z interných zdrojov. Zákon o spotrebiteľských úveroch definuje v § 7 ods. 18 čo sapovažuje za vynaloženie odbornej starostlivosti. Z tohto paragrafu vyplýva, že zisťovanie záväzkov
z interných zdrojov je nedostatočné a takéto konanie veriteľa nemožno považovať za vynaloženie
odbornej starostlivosti. Vynaloženie odbornej starostlivosti totiž vyžaduje nahliadnutie do úverového

registra alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň
dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a Zákona o spotrebiteľských úveroch,
banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver. Napokon žalobca nepreukázal ani tvrdenú výšku kreditov na účte žalovanej,

z ktorých mal vychádzať pri stanovení čistého príjmu žalovanej. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
povinnosťhodnovernepreukázaťskutočnosť,ževeriteľvynaložilodbornústarostlivosť,vyplývapreňhoz
§7ods.17písm.b)Zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Vdôsledkuneuneseniadôkaznejpovinnostisúd
teda konštatuje, že v danom prípade došlo k porušeniu povinnosti žalobcu uvedenej v § 7 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch majúce za následok nemožnosť jeho zosplatnenia (nemožnosť zosplatnenia
spôsobuje nielen hrubé porušenie povinnosti veriteľa uvedenej v § § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských

úveroch, ale jej akékoľvek porušenie). Žalobca totiž neuniesol dôkazné bremeno ohľadom toho, že pred
poskytnutím úveru jeho právny predchodca nahliadol do príslušnej databázy alebo registra na účely
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a zisťoval riadne príjmy žalovanej.
Podľa názoru súdu posúdenie splnenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch
nie je odborná otázka. Totiž zákonodarca v § 11 a § 7 ods. 18 Zákona o spotrebiteľských úveroch

stanovuje, čo sa považuje za hrubé porušenie tejto povinnosti resp. čo sa rozumie vynaloženie odbornej
starostlivosti a súd je schopný posúdiť sám, či došlo k preukázaniu nahliadnutia do príslušnej databázy
alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver alebo nie.
Rozhodnutia, na ktoré v tejto súvislosti žalobca odkazuje, nie sú rozhodnutiami najvyšších súdnych
autorít a súd nimi nie je v tomto prípade viazaný. Žalobca sa tiež mýli v tom, že nie je povinný

preukazovať splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti
súd odkazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 05.03.2020 C-679/18, z ktorého vyplýva,
že vnútroštátne súdy majú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti, podľa ktorej
veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z
porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nenamieta

v konaní porušenie tejto povinnosti. Jedným z dôvodov takéhoto prístupu je, že existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že sa spotrebiteľ najmä z dôvodu nevedomosti nebude dovolávať právnej normy
určenej na jeho ochranu (rozsudok z 21.04.2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283,
bod 65). Preto skutočnosť, že žalovaný nenamietal porušenie povinnosti veriteľa skúmať jeho bonitu
pred uzavretím zmluvy bolo v tomto konaní bez významu.

14. K dôkaznej sile osvedčenia verifikovania bonity a možnosti splácania úveru súd napokon uvádza,
že samotné vyhlásenie právneho predchodcu žalobcu, t.j. osoby veriteľa, o tom, že verifikoval bonitu
žalovanej a jej možnosť splácať úver bez predloženia ďalších dôkazov, ktoré by potvrdzovali pravdivosť
uvedeného vyhlásenia, nepreukazuje riadne splnenie povinnosti tohto veriteľa uvedenej v § 7 ods. 1

Zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd opätovne odkazuje na § 7 ods. 17 písm.
b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého je veriteľ vynaloženie odbornej starostlivosti
povinný hodnoverne preukázať. Samotné tvrdenie veriteľa o vynaložení odbornej starostlivosti na
hodnoverné preukázanie vynaloženia odbornej starostlivosti jednoducho nestačí. Rozhodnutie, na ktoré
žalobca v tejto súvislosti odkazuje nie je rozhodnutím najvyššej súdnej autority a preto pre súd nie je

záväzné. Napokon z rozhodnutia ani nevyplýva, o aký dokument Slovenskej sporiteľne, a.s., či je naozaj
porovnateľný s osvedčením predloženým v tomto konaní. Aj z tohto dôvodu je toto rozhodnutie pre toto
konanie nepoužiteľné. Vzhľadom na to, že akékoľvek porušenie povinnosti uvedenej v § 7 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch má za následok nemožnosť zosplatnenia úveru, nie je potrebné zaoberať sa
významom spojky „alebo“ použité v danom ustanovení zákona.

15. Vzhľadom na uvedené neplatné zosplatnenie úveru tvrdené v žalobe nedošlo k tvrdenému
platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobcu. Totiž v zmysle § 17 Zákona o
spotrebiteľskýchzákonochvzneníúčinnomvdeňtvrdenéhopostúpeniapohľadávky(02.11.2022)platne
nemožno postúpiť pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere pred dohodnutým dňom konečnej

splatnosti. Preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní.

16. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávnynárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2
Cdo205/2009).

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2
CSP a § 256 CSP tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal. Totiž žalobca ako strana,

ktorá zavinila čiastočné zastavenie konania a vo zvyšku žaloby bola neúspešná, nemá právo náhradu
trov konania a žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na to, že žalobca zobral čiastočne
späť žalobu z dôvodov, ktoré nespočívali na strane žalovanej, súd zavinenie na čiastočnom zastavení
žaloby pripísal žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).