Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120403831
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6120403831.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176 zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679 proti žalovanému: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX, zastúpenému ZEMPLÍN – S, občianske združenie, so sídlom
vMichalovciach,Topolianska174,IČO:53360851,ozaplatenie6.385,38€spríslušenstvom,oodvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 25. októbra 2023 sp. zn. 30Csp/12/2022

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 25. októbra 2023 č.k. 30Csp/12/2022-138 tak,

že žalobu zamieta.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 25. októbra
2023 č.k. 30Csp/12/2022-138 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 6.385,38 €, úrok
z omeškania 5% ročne zo sumy 5.206,40 € od 13.12.2018 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady prvoinštančného konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.) a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady
trov odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
(III.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 6.385,38 € s príslušenstvom
z dôvodu, že žalobca na základe úverovej zmluvy zo dňa 29.10.2014 poskytol žalovanému úver v sume

8.708,40€,ktorýsažalovanýzaviazalvrátiťformousplátok,pričomprvásplátkabolasplatná26.11.2014.
Žalovaný zaplatil 10.197,28 €, no následne ďalšie splátky nesplatil, preto dňa 28.11.2018 žalobca úver
zosplatnil a žiadal žalovaného o zaplatenie zostatku istiny 5.206,40 €, úrokové vyrovnanie 3,14 €, dĺžne
splátky 808,56 €, zmluvné pokuty vo výške 367,28 €, a to výzvou zo dňa 28.11.2018.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol (1-krát) dňa 11.04.2022 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.
Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 6CoCsp/53/2022 zo dňa 08.11.2022 rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uložil súdu v ďalšom konaní skúmať,
či úverová zmluva zo dňa 29.10.2014 obsahuje všetky náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z.
avysporiadaťsasnámietkamižalovaného,vktorýchtvrdilbezúročnosťabezpoplatkovosťposkytnutého
úveru, ktorými sa súd prvej inštancie už ďalej nezaoberal.4. Právne vec posúdil podľa ust. § 1 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, §

52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 6, § 517 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru o dôvodnosti žalobného návrhu.

5. V súvislosti s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru sa zaoberal výškou odplaty, ktorá bola
namietaná žalovaným. Konštatoval, že zmluvne bol dohodnutý úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby

21,706939 %, celková čiastka ku ktorej zaplateniu sa žalovaný zaviazal predstavovala sumu 16.979,76
€. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 24%.
Výška priemernej hodnoty RPMN pre novoposkytnuté spotrebiteľské úvery v bankách a pobočkách
zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014 predstavovala 12,70 %. Z uvedeného je zrejmé, že RPMN
dohodnutá v rámci zmluvných dojednaní vo výške 24% neprevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov, t.j. sumu 25,4 % (12,70 x 2) a je v súlade s § 53 ods. 6 OZ platného

a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a zároveň v súlade s § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/95 Z.z. platného a účinného od 01.09.2014.

6.Knámietkežalovaného,žesúdnáležitýmspôsobomneposúdilschopnosťsplácaťspotrebiteľskýúver,
v dôsledku čoho veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou a nie je oprávnený od spotrebiteľa vyžadovať

jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, súd konštatoval, že žalobca predložil interný dokument
o posúdení bonity, v zmysle ktorého žalovaný nemal negatívne záznamy v registroch dlžníkov – Solus,
dlžník.sk a Sociálna poisťovňa. Tieto skutočnosti žalobca predložil prílohami na čl. 48 spisu a zároveň
predložil list klienta, v ktorom sú uvedené príjmy, výdavky a vyživovacie povinnosti žalovaného. Súd
zistil, že v zmysle čl. 10 bod 10.10 zmluvy uzavretej medzi stranami konania dňa 20.10.2014 (správne

29.10.2014 poznámka odvolacieho súdu) žalovaný vyhlásil, že ku dňu podpisu zmluvy nie sú mu známe
okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzkov, vyplývajúcich z tejto zmluvy, a že
všetko uvedené v tejto zmluve, prípadne tie, ktoré ústne či písomne uviedol zástupcovi veriteľa, sú
pravdivé. Súd poznamenal, že kontrola registra pre poskytovateľov úverov bola zavedená až novelou
zákona k 01.04.2015 s tým, že dohodnutá výška mesačnej splátky 202,14 € sa javila súdu ako primeraná

a bolo zrejmé, že žalovaný tieto mesačné splátky riadne a včas plnil, vychádzajúc z prehľadu úhrad
z výpisu čerpania splátok a úhrad na čl. 21, 22 spisu, keď uhradil 46 splátok. Súd mal za to, že žalobca
pri skúmaní bonity žalovaného postupoval v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..

7. Vo vzťahu k zmluvnej pokute, ktorá bola dohodnutá medzi stranami sporu v bode 5 zmluvných

dojednaní s odkazom na zmluvné úverové podmienky, ktoré boli podpísané zmluvnými stranami dňa
29.10.2014nadruhejstranečl.14-16súdpoznamenal,žezmluvnápokutaajvýškazostranyžalovaného
nebola namietaná a rozporovaná. Súd preskúmaním tohto zmluvného dojednania mal za to, že zmluvná
pokuta medzi stranami sporu bola dohodnutá individuálne, s odkazom na všeobecné úverové zmluvné
podmienky, ktoré aj napriek malému písmu bolo možné prečítať a oboznámiť sa s obsahom týchto

jednotlivých všeobecných zmluvných podmienok. Súd mal preto za to, že zmluvná pokuta dohodnutá
v zmluve bola dohodnutá riadne a súd ju považoval za platnú. Táto zmluvná pokuta v sume 367,28 €
ako sankcia, ktorá súvisela s omeškaním žalovaného nebola v rozpore s § 545 OZ.

8. Žalovaný namietal neprijateľnosť zmluvných podmienok v súvislosti s platením rôznych poplatkov

veriteľovi a zároveň namietal veľké množstvo neprijateľných podmienok, avšak iba vo všeobecnej rovine
bez konkrétneho označenia týchto neprijateľných zmluvných podmienok. V súvislosti s neprijateľnosťou
zmluvných podmienok, a to poplatkov za porušenie zmluvných povinností, prípadne dohodnutých
poplatkov súd poznamenal, že v zmysle bodu 3, bod 3.4 poplatok za uzavretie úverovej zmluvy bol
dohodnutý vo výške 0 € a zároveň z obsahu samotnej žaloby bolo zrejmé, že žalobca si neuplatňuje

v súvislosti s týmto návrhom zaplatenie žiadnych poplatkov zo strany žalovaného.

9. Súd teda konštatoval, že zmluva obsahovala všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch a nemožno ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi uplatnený nárok, pozostávajúci z istiny 5.206,40 €, úrokového

vyrovnania 3,14 €, dlžných splátok 808,56 € a zmluvnej pokuty 367,28 €, spolu 6.385,38 €.10. Keďže žalovaný sa dostal so svojim plnením do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úroky
zomeškania,atoododňa13.12.2018,kedysažalovanýdostaldoomeškaniavzmyslevýzvyksplateniu
celého úveru zo dňa 28.11.2018, a to z nesplatenej výšky istiny.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania prvoinštančného a odvolacieho v plnom rozsahu (samostatnými výrokmi – poznámka
odvolacieho súdu).

12.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok (správne
zmenil napadnutý rozsudok – poznámka odvolacieho súdu) a žalobu zamietol, alternatívne vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12.2 Žalovaný namietal, že súd nevyhodnotil navrhnuté dôkazy so správnym záverom a to, že výška
RPMN 24 % uvádzaná v zmluve o úvere prevyšuje maximálnu výšku odplaty podľa nar. vl. SR č.

141/2014 Z.z., ďalej nevykonal navrhnuté dôkazy zo strany žalovaného, a to posúdenie schopnosti
splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. a súd sa nevysporiadal s uznesením
odvolacieho súdu bod 8 presvedčivo a preskúmateľne odôvodniť námietky žalovaného ohľadom
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.
12.3 K odvolacej námietke, že RPMN (24 %) prevyšuje zákonnú maximálnu odplatu žalovaný uviedol,

že v zmluve bola uvedená výška RPMN 24 %, pričom podľa dokumentu MF SR Súhrnné informácie
oúdajochonovoposkytnutýchspotrebiteľskýchúverochveriteľmi,t.j.bankovéajnebankovéspoločnosti,
spoločnosť Home Credit je nebanková spoločnosť, za 3.štvrťok 2014, spotrebiteľská zmluva bola
podpísaná 29.10.2014, bola výška RPMN pri obdobnom type úveru a splatnosťou 84 mesiacov (7 rokov)
11,25 % a za 4.štvrťrok vo výške 10,28 %, dvojnásobok hodnoty RPMN je pri obdobných úveroch za

3.štvrťrok 2014 22,50 % a za 4.štvrťrok 2014 20,56%. Po citácii ustanovenia § 1a, ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. uviedol, že výška RPMN prevyšuje dvojnásobnú hodnotu priemernej RPMN
uvádzanú pri obdobnom úvere, alebo pôžičke za 3. ale aj za 4.štvrťok 2014, čím došlo k porušeniu
§ 39 OZ, konanie ktoré sa prieči zákonu a obchádza zákon nemôže požívať právnu ochranu a stáva
sa neplatným právnym úkonom. K vypočítanej výške RPMN 24 % uvádzanej v spotrebiteľskej zmluve

dospel aj odvolací súd v bode 8 svojho uznesenia.
12.4 K odvolacej námietke, že žalobca porušil svoju povinnosť skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať
úver uviedol s poukazom na § 7 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., že aj napriek niekoľkým výzvam žalobca
nepreukázal, ako skúmal bonitu klienta. Žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní
úveru žalovanému a jediným jeho cieľom bolo poskytnúť žalovanému úver v rozpore so zákonom. Aj

napriek niekoľkým požiadavkám adresovaným súdu, aby vyzval žalobcu aby preukázal ako skúmal
bonitu klienta, nestalo sa tak. Súd prvej inštancie sa posúdeniu tejto otázky dostatočne nevenoval a bod
26 odôvodnenia rozhodnutia je iba zopakovaním konštatovania žalobcu. Nepreukázanie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (bonity klienta) má za následok, že spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12.5 V odvolacej námietke, že súd neposúdil všetky námietky žalovaného vznesené vo svojich
podaniach žalovaný uviedol, že samotný odvolací súd v zrušujúcom uznesení uložil súdu povinnosť,
aby opätovne skúmal a vyhodnotil, t.j. vysporiadal sa s námietkami žalovaného uvedenými v odpore,
duplike a vyjadrení k odvolaniu. Pre posúdenie úverovej zaťaženosti spotrebiteľa sú podstatné dva
výpisy. Výpis z úverového registra bankových spoločností a výpis z úverového registra nebankových

spoločností. Žalobca však tieto výpisy ku dňu posúdenia žiadosti a predloženia zmluvy k podpisu,
teda k 29.10.2014 nepredložil. Žalobca predložil iba svoj interný dokument posúdenia bonity, to
znamená bez určenia vierohodného zdroja a to spoločnosti SBCB a NBCB, žalobca nepreukázal ako
u žalovaného postupoval pri posudzovaní schopnosti splácať úver a konkrétne nezdokladoval ako
vyhodnotil preverenie bonity, príjem klienta, preverenie úverovej angažovanosti v bankovom úverovom

registri, preverenie úverovej angažovanosti v nebankovom úverovom registri, výsledok overenia klienta
vcentrálnomregistriexekúcií.RegisterdlžníkovvSolus.dlžník.skazoznamdlžníkovSociálnejpoisťovne
nič neprezrádza o úverovej zaťaženosti spotrebiteľa vo vzťahu k jeho príjmom a k základným životným
výdavkom, čím tak zo strany žalobcu nedošlo k naplneniu zákona podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z..
12.6 Žalovaný namietal, že v zmluve bola aj nesprávne uvedená priemerná výška RPMN. Žalobca

v zmluve uviedol nesprávne výšku 13,07 %, pričom podľa dokumentu MF SR súhrnné informácie
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2014 bola priemerná
hodnota RPMN 11,25 % a za 4.štvrťrok 2014 10,28 %. Na nesprávne uvedený údaj o výške RPMNsa hľadí tak, ako keby nebol uvedený, čím tak zo strany žalobcu dochádza k porušeniu § 9 zákona
o spotrebiteľských úveroch s následkami podľa § 11.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že dôkaznú situáciu, ktorú zistil a ustálil súd
prvej inštancie považuje za správnu a právne posúdenie veci súdom za zákonné. Žalobca k právnemu
názoru žalovaného o neplatnosti časti právneho úkonu pre rozpor odplaty (úroku s dobrými mravmi)
uviedol,ženiejesprávnysohľadomnato,ženemáoporuvustanoveniachprávnehoporiadku.Poukázal
na výšku maximálnej odplaty v spotrebiteľských úveroch. S ohľadom na maximálnu výšku odplaty,

ktorá je upravená v § 1 ods. 4 a § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. je konkrétnou číselnou
hodnotou (2 x 12,70 = 25,4 %) a táto hodnota odplaty nebola prekročená zmluvnými dojednaniami
v úverovej zmluve (úroková sadzba 21,706939 % a RPMN 24 %), čo je v súlade so zákonom
a musí byť aj v súlade s dobrými mravmi. Zároveň žalobca pripojil súhrnné informácie o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3.štvrťrok
2014. K otázke skúmania bonity žalobca predložil listiny, z ktorých súd posúdil schopnosť žalovaného

splácať spotrebiteľský úver. Žalobca zastáva názor, že bonitu posúdil správne, keď žalovaný uhradil
žalobcovi zo zmluvného vzťahu sumu 10.197,28 € a v tejto otázke žalobca upriamil pozornosť na
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorý rozhodoval v skutkovo totožných veciach žalobcu
s rovnakým právnym záverom a to sp.zn. 9CoCsp/31/2022 zo dňa 26.04.2023, kde v odseku 33
konštatoval, že „správne súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca

ako dodávateľ postupoval plne v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a teda s odbornou
starostlivosťou posúdil pred uzavretím zmluvného vzťahu so žalovanou jej schopnosť ako spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver s prihliadnutím na hľadiská stanovené zákonom“. Vzhľadom na uvedené
žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zaviazal
žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalovaný v odvolacej replike opätovne poukázal na skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní,
a to na nesprávne posúdenie otázky schopnosti splácať spotrebiteľský úver, na nesprávne posúdenú
maximálnu výšku odplaty a na to, že sa súd nevysporiadal s námietkami žalovaného ohľadne
bezúročnosti a bezpoplatkovosti a opätovne poukázal na všetky skutočnosti, ktoré tvrdil v podanom

odvolaní.

15. Odvolacia replika bola žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu doručená dňa 09.02.2024,
ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

16. Krajský súd v Košiciach pred rozhodnutím o odvolaní vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k použitiu
ust. § 565, § 53 ods. 9, § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1, § 7 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. y/,
§ 11 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1,2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014
(ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.), § 2 písm. b/ vyhl. MF SR č. 289/2010 Z.z., § 1 ods. 1, 2,4, § 1a ods.
1 nar. vl. 87/1995 Z.z. v znení do 31.12.2014, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec a ktoré neboli

súdom prvej inštancie aplikované.

17. Žalobca vo vyjadrení k výzve uviedol, že žalobca výzvou zo dňa 25.09.2018 vyzval žalovaného na
úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a žalobca ho tým upozornil na možnosť uplatnenia
práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Následne výzvou

k splateniu celého dlhu zo dňa 28.11.2018 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 26.08.2018
pristúpil k predčasnej splatnosti úveru; svoje tvrdenie preukazoval výzvou zo dňa 25.09.2018 a zo dňa
28.11.2018 s kópiou podacieho hárka. Poznamenal, že bez ohľadu na mimoriadne zosplatnenie, dňa
26.10.2021 sa stal splatný celý dlh žalovaného aj bez ohľadu na mimoriadne zosplatnenie. Zotrval na
názore, že riadne a správne vyhodnotil bonitu žalovaného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, výška

priemernej RPMN 13,07% ku dňu 29.10.2014 bola uvedená v zmluve správne a rovnako aj maximálna
výška odplaty bola v súlade so zákonom. Vyjadrenie bolo žalovanému doručené dňa 16.09.2024.

18. Žalovaný vo vyjadrení k výzve uviedol, že výzva žalobcu zo dňa 28.11.2018 k splateniu celého úveru
(zosplatnenie) nebola vystavená v súlade s § 53 a 565 OZ. Žalobca nepreukázal, že žalovaný meškal

s tromi omeškanými splátkami po sebe, čiže sa dostal do obdobia, kedy môže dodávateľ uplatniť právo
v zmysle cit. ustanovení. Žalobca pred poskytnutím pôžičky nepostupoval v súlade s ust. § 7 zák. č.
129/2010 Z.z., v dôsledku čoho sa s poukazom na § 11 cit. zákona úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Výška RPMN (24%) uvedená v úverovej zmluve zo dňa 29.10.2014 prevyšuje maximálnuvýšku odplaty zakotvenú v nar. vl. č. 141/2014, a preto nemôže požívať právnu ochranu a zmluva
je neplatným právnym úkonom. Konštatoval, že v priebehu konania namietal porušenie náležitostí
vzmluve,vdôsledkučohojeúverbezúročnýabezpoplatkov.Navrhol,abyodvolacísúdzrušilnapadnutý

rozsudok alternatívne žalobu zamietol. Vyjadrenie bolo žalobcovi doručené dňa 10.07.2024.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné,nanariadenompojednávanívzmysleust.§385ods.1CSPacontrario vrozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm.
b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP), zopakoval a doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

20. Súd prvej inštancie v spore (prvýkrát) rozhodol rozsudkom č.k. 30Csp/12/2022-83 zo dňa 11.
apríla 2022, ktorým žalobu zamietol. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 6CoCsp/53/2022-116

zo dňa 08. novembra 2022 súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Zároveň uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne skúmať, či úverová
zmluva zo dňa 29.10.2014 obsahuje všetky náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. (okrem
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. a správnej výšky RPMN, s ktorými sa odvolací
súd vysporiadal v zrušujúcom uznesení) a vysporiadať sa s námietkami žalovaného, v ktorých tvrdil

bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, ktorými sa súd prvej inštancie už ďalej nezaoberal.

21. Podľa ust. § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie
bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b)
odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

22. V prejednávanom spore neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie,
preto odvolací súd rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 CSP).

23.Žalovanýnamietalodvolaciedôvodypodľaustanoveniaust.§365ods.1písm.b/,d/,e/,f/,g/,h/CSP,

t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e/), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené (g/), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

24. Odvolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku sú naplnené odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP.

25. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam ohľadne záveru, že žalobca pri skúmaní bonity dlžníka postupoval v súlade s ust. §
7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.. Navyše súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak pri posúdení
predmetu sporu vychádzal z účinného zosplatnenia úveru bez toho, aby skúmal splnenie zákonných

podmienok pre uplatnenie tohto práva (zosplatnenie dlhu) žalobcom v zmysle § 565 OZ, konkrétne
dohodu o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a
následne doručenie takéhoto prejavu vôle veriteľa (ktorým uplatnil svoje právo podľa § 565 OZ a dlh
zosplatnil) do dispozičnej sféry žalovaného a neskúmal, či veriteľ pred zosplatnením pohľadávky dodržal
postup podľa ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ. Súd prvej inštancie neskúmal ani žalovaným namietanú

výšku priemernej hodnoty RPMN v zmluve.

26.1 Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.385,38 €, ktorá pozostávala zo
zostatku istiny 5.206,40 €, úrokového vyrovnania 3,14 €, dlžných splátok 808,56 €, zmluvnej pokuty vo
výške 367,28 € z dôvodu, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy, v dôsledku čoho

žalobca úver predčasne zosplatnil.
26.2 Ako prostriedky procesného útoku predložil:
- úverovú zmluvu č. SUA14/004643 zo dňa 29.10.2014 (čl. 12 rub),
- úverové zmluvné podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy (čl.14 rub),- výzvu k splateniu celého dlhu úveru – zosplatenenie zo dňa 28.11.2018 a kalkuláciu finančného
vyrovnania (čl. 18),
- podací hárok o odoslaní zosplatnenia zo dňa 28.11.2018 (čl. 19),

- výpis čerpania, splátok a úhrad (čl. 21 rub),
- interný dokument o posúdení bonity (čl. 48),
- matričný list klienta (čl. 49),
- súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014 (čl. 174).

27.1 Žalovaný namietal existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve (poplatky), nesprávne
uvedenú RPMN, nesprávne uvedenú priemernú RPMN, nesprávnu úrokovú sadzbu a chýbajúci údaj
o konečnej splatnosti úveru. Dôvodil, že veriteľ pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou starostlivosťou
pri posudzovaní schopnosti splácať úver.
27.2 Ako prostriedky procesnej obrany predložil:

-súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok
2014 (čl. 69).

28. Za nesporné považoval odvolací súd uzavretie úverovej zmluvy, čerpanie úveru ako aj úhradu sumy
10.197,28 € zo strany žalovaného titulom poskytnutého úveru. Za sporné skutkové tvrdenia považoval

súd náležitosti úverovej zmluvy v súlade so zákonom a to, či veriteľ pri poskytnutí úveru postupoval
s odbornou starostlivosťou a skúmal schopnosť dlžníka splácať poskytnutý úver.

29. Odvolací súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, a zistil tento
skutkový stav:

29.1 Z úverovej zmluvy č. SUA14/004643 zo dňa 29.10.2014 súd zistil, že bola uzavretá medzi stranami
sporu, jej predmetom bolo poskytnutie účelového úveru na úhradu predmetu financovania: osobné
vozidlo Opel Zafira Diesel 1.7, vo výške 8.708,40 € za podmienok: ročná úroková sadzba 21,706939%,
RPMN 24%, priemerná hodnota RPMN 13,07%, celkové náklady spotrebiteľa 8.271,36 €, celková
čiastka splatná spotrebiteľom 16.979,76 €, konečná splatnosť úver 26.10.2021, mesačná splátka 202,14

€, dátum prvej mesačnej splátky 26.11.2014, počet splátok 84, úhrada splátok do 26. dňa v kalendárnom
mesiaci.
29.2 Z úverových zmluvných podmienok Hlava 7 bod 2 písm. a/ súd zistil, že klient je povinný celý
čerpaný úver, včítane príslušenstva a ďalších platieb podľa ÚZ splatiť na požiadanie spoločnosti
v prípade ak je v omeškaní s úhradou dvoch splátok či jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri

mesiace alebo iného peňažného záväzku voči spoločnosti z ÚZ.
29.3 Výzvou k splateniu celého úveru – zosplatnenie zo dňa 28.11.2018 veriteľ oznámil žalovanému,
že v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy poskytnutej za účelom
financovania kúpy motorového vozidla pristúpil dňa 27.11.2018 k jej zosplatneniu a vyzval ho k splateniu
celého zostatku čerpaného úveru vo výške 6.611,28 € bez zbytočného odkladu, najneskôr do 14 dní odo

dňa vystavenia tejto výzvy; prílohou oznámenia bola aj kalkulácia finančného vyrovnania pre predčasné
splatenie úverovej zmluvy.
29.4 Z podacieho hárka slovenskej pošty súd zistil, že zásielka RE567541426SK bola na adresu
žalovaného odoslaná dňa 28.11.2018.
29.5 Z výpisu čerpania, splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky 43

a splátok 47,48,49 a dňa 27.11.2018 veriteľ úver zosplatnil.
29.6 Z interného dokumentu o posúdení bonity súd zistil špecifikáciu úveru, špecifikáciu klienta (rodinný
stav - ženatý, druh bývania –vlastné, počet vyživovaných detí – 1), finančné údaje (zdroj príjmu klienta
– zamestnanec, doba neurčitá, výška príjmu – 1.000 €, príjem manželky – 400 €, iné splátky – 54,03
€), Solus: dotaz prevedený – bez negatívneho záznamu v registri, Dlžník.sk: dotaz prevedený – podľa

registra nemá klient žiadne dlhy, SocPoist: dotaz prevedený – podľa registra nemá klient žiadne dlhy
v poisťovni, verifikácia klienta – hovor s klientom neprebehol, verifikácia zamestnávateľa – hovor so
zamestnávateľom neprebehol, nebola vyžiadaná ani dokladovosť o príjme a výpočet MMS.
29.7 Z matričného listu klienta súd zistil identifikačné údaje klienta, doplnkové údaje klienta, finančné
záväzky klienta a pomery klienta.

29.8 Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4.
štvrťrok 2014 súd zistil, že výška RPMN pre úvery od 5 do 10 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery
vo výške viac ako 6500 € je 10,28%.29.9 Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami
a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014 súd zistil, že výška RPMN pre úvery nad 5 do 10
rokov vrátane pre ostatné spotrebiteľské úvery je 12,70%.

30. Zistený skutkový stav odvolací súd právne posúdil nasledovne:

31.1 V prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej veci, je súd povinný ex
offo skúmať, či zo strany veriteľa boli splnené všetky zákonné podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru veriteľa.
31.2 Rozhodovacia prax dovolacieho súdu (porov. uznesenie NS SR z 29. novembra 2022, sp. zn.
7Cdo/268/2020, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 3/2023 ako R 29/2023) sa už ustálila v závere, že pre spotrebiteľské vzťahy - akým je
aj posudzovaný vzťah medzi sporovými stranami - platí, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva (§ 53 ods. 9 OZ). Veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre
nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením
príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým,

že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije.
Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. V tejto súvislosti zastáva najvyšší súd
názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť
zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva

nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú so skorších splátok (porovnaj aj sp. zn. 9Cdo/245/2022 zo dňa
26. marca 2024).

32. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

33. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

34. Ako vyplýva z vyššie cit. zákonných ustanovení, v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 OZ (žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky)
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote najmenej 15 dní na uplatnenie tohto práva. Aj v tomto prípade však platí druhá veta
cit. ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. že toto právo môže veriteľ použiť (len) najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru však musí byť
medzi zmluvnými stranami dohodnutá.

35.Ustanovenie§53ods.9OZvšakzaviedlonovúpodmienkupreaplikáciuust.§565OZ,vzťahujúcusa
iba na spotrebiteľské zmluvy, keď možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky je v zmysle tohto ustanovenia posunutá až na dobu po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením tejto splátky (za súčasného splnenia ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ -
upozorneniadlžníkanamožnosťzosplatneniaúveruaspoň15dnípreduplatnenímtohtopráva).Jepreto

v takomto prípade potrebné zohľadniť, že veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru až po uplynutí
troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatným celý dlh (do splatnosti
najbližšej splátky nasledujúcej, ak upozornil dlžníka na túto možnosť aspoň 15 dní pred vyhlásením).

36. Pre splatnosť celého dlhu teda zákon predpokladá kumulatívne naplnenie týchto skutočností: 1/

dlžník sa dostal do omeškania so zaplatením niektorej zo splátok, 2/ veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie
celej pohľadávky (t.j. vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru) a 3/ veriteľ požiadal o zaplatenie celej
pohľadávky najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a 4/ pred využitím tohto práva
upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva min. 15 dní vopred.37. Možnosť veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prejednávanom spore vyplynula
z ustanovenia hlava 7 § 2 písm. a/ úverových zmluvných podmienok.

38. Žalobca v prejednávanom spore však nepreukázal, že pred uplatnením práva na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva minimálne 15 dní vopred.

39. K preukázaniu doručenia výzvy k splateniu celého dlhu – zosplatnenie zo dňa 28.11.2018 žalobca

predložil podací hárok z pošty zo dňa 28.11.2018.

40. Žiadosť veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky možno charakterizovať ako jednostranný adresný a
hmotnoprávny právny úkon, čo znamená, že v stanovenej lehote musí byť doručený dlžníkovi (§ 45 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Nestačí odovzdanie prejavu na prepravu. Vzhľadom na kogentnú právnu
úpravu nie je možné ani dohodou zmluvných strán upravujúcich vzájomné doručovanie písomností

kogentnosť uvedenej hmotnoprávnej úpravy zmeniť.

41. Doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru je pritom potrebné posudzovať podľa
ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe
od okamihu, keď jej dôjde.

42. V zmysle uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch
sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti, zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť
adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá,

že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto
okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane.

43. Slovné spojenie „dostane sa do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle
procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby

zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe
nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy
doručením listu, či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho
poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky,
nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.

Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu,
postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Rozhodujúce je teda objektívne hľadisko, t.j.
ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky
jednostranného právneho úkonu, obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát
skutočne oboznámil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.01.2011 sp.zn. 5Cdo/129/2010, rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 15.12.2020 sp.zn. 5Cdo/36/2020).

44. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že ako doklad o doručení
oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nepostačuje poštový hárok, z ktorého vyplýva iba
odosielanie zásielky. Je potrebné vyžadovať doklad o doručení oznámenia o okamžitej splatnosti úveru,

ktorým môže byť aj neprevzatá zásielka adresátom v mieste, kde mal faktickú možnosť zásielku si
prevziať, nakoľko zásielka musí byť doručená do dispozičnej sféry dlžníka. Uvedená skutočnosť vyplýva
z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/36/2020, ktoré bolo publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2021 pod č. 04.

45. Odvolací súd poznamenáva, že z podacieho hárka predloženého žalobcom ani nevyplýva,
aká zásielka bola žalovanému doručovaná, keďže je tam uvedené iba podacie číslo zásielky
RE567541426SK, ktoré nie je zidentifikovateľné so žiadnym údajom uvedeným na výzve k splateniu
celého dlhu zo dňa 28.11.2018.

46. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v prejednávanom spore nedošlo k účinnému zosplatneniu
dlhu, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený vymáhať zvyšok celého (nezaplateného) úveru.47. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne posúdenie otázky výšky RPMN 24 % uvádzanej v zmluve
o úvere, ktorá podľa neho prevyšuje maximálnu výšku odplaty podľa nar. vl. SR č. 141/2014 Z.z.,
nesprávne posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 zákona č. 129/2010

Z.z. a nesprávne uvedenú priemernú výšku RPMN.

48. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že veriteľ pri skúmaní bonity dlžníka
postupoval v súlade s ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., t.j. že pred poskytnutím úveru dlžníkovi
posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V tomto smere

bolo potrebné prisvedčiť tvrdeniam žalovaného predneseným v odvolaní a to z nasledovných dôvodov.

49. Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len zák. č.
129/2010 Z.z.), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

50. Podľa ust. § 7 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

51. Podľa ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V

prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

52. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a táto otázka nebola medzi stranami sporu sporná, že
žalobca a žalovaný dňa 29.10.2014 uzavreli úverovú zmluvu č. SUA14/004643, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý účelový spotrebiteľský úver vo výške 8.708,40 € určený na úhradu ceny
predmetu financovania, a to motorového vozidla.

53. V súvislosti s uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalobca povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, vychádzajúc z ust. § 7 ods. 1 zák.
č. 129/2010 Z.z..

54.Podmienkyuzatváraniaspotrebiteľskýchzmlúvaichsúladsozákonomsúvnútroštátnesúdypovinné
skúmať ex offo. Postup súdov pri prejednávaní spotrebiteľských sporov a skúmanie napr. platnosti
spotrebiteľských zmlúv, neprijateľných zmluvných podmienok či nekalej povahy zmluvných podmienok
je v rozhodovacej praxi všeobecných súdov v podstate ustálený a vyplýva z rozhodovacej praxe vyšších
súdnych autorít nielen na vnútroštátnej úrovni.

55. V zmysle Smernice 93/13/EHS (čl. 6) sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky
v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa. ESD vo vzťahu k uvedenému judikoval výklad smernice v tom duchu, že vnútroštátne súdy
sú povinné ex offo: a/ zaoberať sa nekalou povahou zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách,

atohneďpotom,akojesúdoboznámenýsprávnymiaskutkovýmiokolnosťamipotrebnýminatentoúčel
(napr. Austurcom C-40/08) a v prípade, ak zistia nekalú povahu zmluvnej podmienky, b/ vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť,
abytoutopodmienkouneboltentospotrebiteľviazaný(ErikaJőrösC-397/11).UvedenérozhodnutiaESD
sú plne aplikovateľné na povinnosť súdu skúmať ex offo otázku, či veriteľ pri uzatváraní spotrebiteľskej

zmluvy konal s odbornou starostlivosťou a skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
v zmysle § 7 zák. č. 129/2010 Z.z..56. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení preto súd prvej inštancie bol povinný okrem
iného zaoberať sa aj otázkou, či pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy veriteľ s odbornou starostlivosťou
skúmal schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z..

57. Žalobca vo vzťahu k otázke posúdenia skúmania bonity žalovaného predložil súdu interný dokument
o posúdení bonity, kde bola uvedená špecifikácia úveru, špecifikácia klienta, finančné údaje klienta a
to, že žalovaný nemal negatívne záznamy v registroch dlžníkov Solus, Dlžník.sk, Sociálna poisťovňa
a matričný list klienta, kde boli uvedené príjmy, výdavky a vyživovacie povinnosti žalovaného.

58. Odvolací súd však zastáva názor, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

59. Zo žalobcom predložených listín (matričný list klienta) síce vyplýva výška príjmu dlžníka a jeho
partnerky, ktoré zrejme uviedol žalovaný, keďže na danej písomnosti je uvedený aj podpis dlžníka,
avšak žalobca nepreukázal, že tento príjem overil z externého zdroja, a ani túto skutočnosť netvrdil.

Z listiny na čl. 48 (interný dokument o posúdení bonity) vyplýva, že verifikácia zamestnávateľa – hovor so
zamestnávateľom neprebehol, nebola vyžiadaná ani dokladovosť o príjme a neprebehla ani verifikácia
klienta, a to pohovorom s klientom.

60. Rovnako nebolo preukázané, že žalobca zisťoval náklady na zabezpečenie základných životných

potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť. Ak žalovaný uviedol
mesačné výdaje domácnosti 80 €, žalobca nepreukázal, že výšku týchto výdavkov overoval. Rovnako
nebola veriteľom verifikovaná informácia dlžníka vo vzťahu k osobám v spoločnej domácnosti, voči
ktorým má dlžník vyživovaciu povinnosť.

61. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca síce uviedol zisťovanie údajov z lustrácie v registroch
dlžníkov, avšak z týchto bolo možné zistiť len to, či má dlžník dlhy. Z lustrácie nebol zistiteľný počet
existujúcich úverov dlžníka a výška mesačnej splátky týchto úverov, ktoré spotrebiteľ už má, pričom
táto informácia by iba predstavovala vedomosť o tom, aké má dlžník peňažné záväzky znižujúce príjem
spotrebiteľa, avšak nemožno nimi objektívne posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver.

62. Uvedený postup vyplýva priamo z ust. § 7 v spojení s ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z..

63. Odvolací súd zastáva názor, že k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemožno dospieť
iba vtedy, ak veriteľ neskúmal bonitu spotrebiteľa jedným z uvedených spôsobov, teda buď iba posúdil

schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo iba bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

64. Podľa názoru odvolacieho súdu hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 cit. zák. je naplnené

vtedy, ak nie je splnená jedna z uvedených možností, tieto podmienky musia byť totiž splnené
kumulatívne. Veriteľ je povinný posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver s prihliadnutím na údaje
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa. Zároveň musí prihliadať na údaje z príslušnej
databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, na
základe ktorých zistí (iba) to, či spotrebiteľ má aj iné úvery a rozsah ich splácania.

65. Vynaloženie odbornej starostlivosti bol žalobca ako veriteľ povinný hodnoverne preukázať, vo vzťahu
k tejto povinnosti však neuniesol dôkazné bremeno, preto odvolací súd dospel k záveru, že z dôvodu
hrubého porušenia povinnosti žalobcu ako veriteľa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
§ 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov

v zmysle § 11 ods. 2 cit. zákona.

66. Dôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nesprávne uvedenej priemernej výšky
RPMN v spotrebiteľskej zmluve.

67. Nakoľko súd prvej inštancie ohľadne tejto náležitosti zmluvy nevenoval pozornosť, odvolací súd
vykonal v tomto smere doplnenie dokazovania a zistil, že v spotrebiteľskej zmluve bola uvedená výška
priemernej hodnoty RPMN 13,07%.68. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. y/ zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

69. Podľa ust. § 21 ods. 1,2 zák. č. 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch. (2) Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle
ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom

sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa
predchádzajúcej vety.

70. V ustanovení § 21 cit. zákona zákonodarca používa pojem veriteľ, pod ktorým je potrebné rozumieť
fyzickú alebo právnickú osobu poskytujúcu spotrebiteľský úver (§ 20 cit. zákona), teda aj banky

a nebankové spoločnosti.

71. Postup pri predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery upravuje vyhl. MF
SR č. 289/2010 Z.z., ktorá v ust. § 2 písm. b/ uvádza, že najneskôr v posledný pracovný deň
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka, ak v § 3b

nie je ustanovené inak, sa na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky zverejnia
informácie o b) údajoch podľa vzoru ustanoveného v prílohe č. 2, a to 1. objemy kreditných kariet
a ostatných novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za banky a pobočky zahraničných bánk, 2.
priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov kreditných kariet a ostatných novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov za banky a pobočky zahraničných bánk.

72. Výška priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
sa preto odvodzuje od zverejnenej informácie – súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk a nie zo súhrnných informácii
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úverov veriteľmi, ako nesprávne uvádza žalovaný.

73. Výška priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery novoposkytnutých spotrebiteľských úverov
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej podľa osobitného predpisu,
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy (29.10.2014), teda k 30.09.2014,
(§ 9 ods. 2 písm. y/, v spojení s § 21 ods. 1,2 zák. č. 129/2010 Z.z. a § 2 písm. b/ vyhl.MF SR č.

289/2010 Z.z.) uverejnenej v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014, bola RPMN pre spotrebiteľské
úvery nad 5 do 10 rokov vrátane vo výške 12,70 %; nakoľko v zmluve bola uvedená priemerná hodnota
RPMN vo výške 13,07%, odvolací súd dospel k záveru, že bola uvedená nesprávne.

74. Nesprávne uvedenie priemernej hodnoty RPMN má pritom rovnaké dôsledky ako keby priemerná
hodnota RPMN nebola uvedená vôbec. Z tohto dôvodu s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona
(poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y)), sa spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

75. Nebolo spornou skutočnosťou, že úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 8.708,40 €, pričom
žalovaný uhradil žalobcovi sumu 10.197,28 €. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z dôvodu hrubého porušenia povinnosti žalobcu ako veriteľa
pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 7 ods. 1 zák. 129/2010 Z.z. a z dôvodu podľa

§ 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona a žalovaný uhradil žalobcovi ako veriteľovi plnú výšku poskytnutého
úveru (istinu), odvolací súd považoval žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný, a preto žalobu žalobcu
z uvedeného dôvodu zamietol.76. Odvolací súd sa však nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že výška RPMN uvádzaná
v zmluve o úvere prevyšuje maximálnu výšku odplaty.

77. Aj keď zákonodarca v ust. § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (v znení účinnom do 31.12.2014, ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.)
určoval ako povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere úrokovú sadzbu a ročnú percentuálnu
mieru nákladov, [odplata podľa osobitných predpisov (odkaz na § 53 ods. 6 OZ a § 1 a § 1a nar. vl. SR
87/1995 Z.z.) bola zavedená až s účinnosťou od 01.04.2015] , teda tieto pojmy navzájom nestotožňoval,

resp. nestotožňoval odplatu a RPMN, vychádzajúc z definície pojmu odplaty v zmysle § 1 ods. 1 nar. vl.
87/1995 Z.z. (účinné od 01.06.2014) a definície pojmu ročnej percentuálnej miery nákladov a úrokovej
sadzby v zmysle § 2 zákona 129/2010 Z.z. písm. i/, j/ ide o navzájom sa prekrývajúce sa veličiny.

78. Pojem odplaty pre účely zák. č. 129/2010 Z.z., ako aj pre účely § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka je vymedzený v § 1 ods. 1 nar. vl. 87/1995 Z.z. tak, že odplatu pri poskytnutí peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladov, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

79. Odplata podľa ods. 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa ods. 3 za rok (§ 1 ods. 2 cit. nar. vl.).

80. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a cit. nar. vl. sa použije priemerná

hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy
novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase
predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy (§ 1 ods. 4 cit. nar. vl.).

81. Zároveň nariadenie vlády stanovuje aj najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá v zmysle § 1a ods. 1

cit. nar. vl. pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, ak ods.
2 a 3 neustanovujú inak.

82. Podľa názoru odvolacieho súdu výšku odplaty najlepšie vyjadruje RPMN, zahrňujúca celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, a teda nie ročná úroková sadzba, a to
vzhľadom na to, že do odplaty nie sú zahrnuté len úroky, ale aj rôzne poplatky.

83. Pre lepšiu zrozumiteľnosť odvolací súd konštatuje, že v prípade uvedených troch pojmov - RPMN,
úrok, odplata, ide o navzájom sa prelínajúce veličiny, z ktorých RPMN (v prejednávanej veci 24%)

predstavuje odplatu (RPMN = odplata) a zároveň v sebe zahŕňa aj zmluvný úrok (ktorý v prejednávanej
veci predstavuje 21,706939%).

84. Cieľom zákonodarcu je, aby najvyššia prípustná výška odplaty v zmysle § 1 ods. 4 v spojení s § 1a
nar. vl. 87/1995 Z.z., t. j. dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, bola naplnená

v prípade RPMN daného úveru.

85. Vychádzajúc z ust. § 1a ods. 1 v spojení s ust. § 1 ods. 4 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. súd správne
posudzoval prípustnosť odplaty vo vzťahu k priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov
bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov

zverejnenej podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej
zmluvy.

86. Výška priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej podľa osobitného predpisu,

naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy (29.10.2014), teda k 30.09.2014,
uverejnenej v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami
a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014, bola RPMN pre spotrebiteľské úvery nad 5 do
10 rokov vrátane vo výške 12,70%; dvojnásobok predstavuje 25,40%, teda dohodnutá výška odplaty24% neprevyšuje maximálnu prípustnú výšku, v dôsledku čoho dohodu o odplate (úrokoch a RPMN)
nemožno považovať za dohodu v rozpore s ust. § 39 OZ, a teda neplatnú.

87. Rovnako nedôvodná bola námietka žalovaného, že v spotrebiteľskej zmluve absentuje údaj
o konečnej splatnosti úveru, nakoľko zo zmluvy jednoznačne vyplynul tento údaj ako dátum 26.10.2021
(viď podmienky splácania úveru – konečná splatnosť úveru).

88. Berúc do úvahy aj to, že ku dňu 26.10.2021 nastala splatnosť celého dlhu bez ohľadu na mimoriadne

zosplatnenie, vzhľadom na záver odvolacieho súdu o tom, že poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov a s prihliadnutím na to, že výška poskytnutého úveru bola 8.708,40 € a žalovaný zaplatil
žalobcovi 10.197,28 €, odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

89. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 388 CSP
zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.

90. O nároku na náhradu trov celého konania (na súde prvej inštancie a odvolacom súde) bolo
rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný
bol po rozhodnutí odvolacieho súdu v konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu
trov konania (na súde prvej inštancie a náhradu trov odvolacieho konania) voči neúspešnému žalobcovi.

O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

91. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).