Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/208/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521203197
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1521203197.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar.XX.XX.XXXX,zastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyBratislava,
so sídlom Vazovova č. 7, Bratislava, dieťa otca: C. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, E.,
právne zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova č. 14, Bratislava a matky: A. F.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, E., právne zastúpená: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka
so sídlom Klincovej č. 35, Bratislava, o návrhu otca na uloženie informačnej povinnosti, o odvolaní otca
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 11. augusta 2023 č.k. B5-22P/48/2021-311, v spojení

s opravným uznesením zo dňa 10. októbra 2023 č.k. B5-22P/48/2021-342, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 11. augusta 2023 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 10. októbra 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal, aby súd uložil
matke maloletého povinnosť oznámiť mu každú plánovanú návštevu maloletého u lekára s uvedením
mena a priezviska lekára, predpokladaného času a miesta návštevy lekára najneskôr deň vopred, aby

sa otec maloletého mohol zúčastniť daného vyšetrenia maloletého ako aj každú rehabilitáciu, ktorú má
maloletý absolvovať a to vždy minimálne týždeň vopred a napokon uložiť matke povinnosť oznámiť
otcovikaždéviacdňovéopusteniebydliskamaloletéhovčase,kedymáotecprávostykusmaloletýmato
vždy minimálne týždeň vopred. Zároveň súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Svoje zamietavé rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, podľa

čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, vecne
tým, že návrh otca posúdil ako nedôvodný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že návrhu
otca predchádzalo nariadenie neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Bratislava V
č.k. 22P/38/2021 zo dňa 19.07.2021, ktorým súd uložil matke maloletého povinnosť oznámiť otcovi
maloletého každú plánovanú návštevu maloletého u lekára s uvedením mena a priezviska lekára a
predpokladaného času a miesta návštevy lekára najneskôr deň vopred, aby sa otec maloletého mohol
zúčastniť daného vyšetrenia maloletého, počnúc dňom nariadenia neodkladného opatrenia, na čas do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej a súčasne otcovi uložil povinnosť podať návrh na začatie
konania vo veci uloženia informačnej povinnosti ohľadne maloletého do 30 dní odo dňa doručenia tohto
uznesenia, vo zvyšku návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, domáhajúceho sa aj rozšírenia
jeho styku s maloletým A., zamietol. V čase podania návrhu na neodkladnú úpravu prebiehalo naokresnom súde konanie o rozšírenie úpravy styku otca s maloletým, keď rodičovské práva a povinnosti
k maloletému A. boli v tom čase upravené právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II, č.k. 49P/284/2012-1052 zo dňa 17.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave, č.k. 11CoP/446/2016-1295 zo dňa 07.02.2017, ktorým súd zveril maloletého A. do osobnej
starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi
uložil prispievať na výživu maloletého sumou 300 eur mesačne a súčasne bol upravený jeho styk s
maloletým každú stredu od 16.30 hod. do 19.00 hod., v párnom týždni v piatok od 16.30 hod. do 19.00
hod. a v nepárnom týždni v sobotu a v nedeľu od 16.30 hod. do 19.00 hod. vždy za prítomnosti matky.

Citovaným rozhodnutím bola matke maloletého súčasne uložená povinnosť vždy k 30. dňu v mesiaci
informovať otca o zdravotnom stave maloletého, o jeho vývoji a podstatných veciach týkajúcich sa
maloletého. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2017. Medzičasom Okresný súd Bratislava V
rozsudkomč.k.22P/215/2019-706zodňa19.01.2023rozhodolvmeriteveciaporozsiahlomvykonanom
dokazovaní zamietol návrh otca na rozšírenie styku s maloletým, ako aj v priebehu konania vznesený
návrh matky na jeho zúženie, rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť a vo veci prebieha

odvolacie konanie.

3. Súd prvej inštancie dôvodil, že otec svoj návrh odôvodňoval tak, že hoci od narodenia maloletého sa
neustále snaží podieľať ako rovnocenný rodič na jeho výchove a starostlivosti, matka mu to od štyroch
mesiacov veku dieťaťa znemožňuje a vedie sa nekonečný súdny spor, počas ktorého otec neustále

hľadá možnosti a cestu k synovi, Konanie matky je od počiatku odmietavé, matka neustále poukazuje
na skutočnosť, ako sa otec nesnaží zmeniť svoj prístup k nej ako matke, ktorá robí maximum pre svojho
syna, a prehliada jej informácie o vhodnom prístupe k maloletému a jeho potrebách odporúčaných
odbornými lekármi. Pritom je to práve matka, ktorá odmieta s otcom konštruktívne debatovať, jej
komunikácia je obmedzená len na formu krátkych SMS správ, resp. predovšetkým na zhrňujúci list,

ktorý zašle otcovi jedenkrát do mesiaca, aby si formálne splnila svoju povinnosť, avšak nikdy otca
neinformuje o plánovaných lekárskych návštevách a ani mu neumožňuje, aby sa mohol zúčastňovať
rehabilitácii maloletého. Otec ďalej deklaroval, že zdravotný stav syna ako aj jeho potreby pozná a plne
ich rešpektuje, podrobne sa oboznámil so všetkými odporúčaniami ošetrujúcich lekárov maloletého a
pri ich stretnutiach sa ich pridržiava. Má však záujem zúčastňovať sa všetkých vyšetrení svojho syna a

v rozumnej miere tiež jeho terapií a rehabilitácií, pričom matka kategoricky jeho účasť na rehabilitáciách
maloletého neguje, otec by sa však rád zúčastnil na rehabilitáciách, ako aj sedeniach u logopéda, hoci
tieto stretnutia sú evidentne pravidelné, ich termíny si matka dohaduje podľa možností a on o nich nemá
vedomosť. Reálne prípadov, kedy mohol ísť s nimi na vyšetrenie, bolo veľmi málo. Mal za to, že v
prípade možnosti absolvovať viaceré vyšetrenia by sa sám naučil, ako má k synovi správne pristupovať,

vzhľadom na nepopreté synove rozrušenie pri ostatnom vyšetrení, ktorého mal možnosť sa zúčastniť.
Matka s návrhom nesúhlasila, označila ho za šikanózny a popierajúci skutočnú realitu. Zdôraznila, že
preukázala, že otcovi oznamuje všetky plánované vyšetrenia maloletého A. a bude to robiť aj naďalej.
Tvrdenia otca voči jej osobe označila za nepravdivé, zdôraznila, že svoje tvrdenia preukázala už v
predchádzajúcich súdnych konaniach, pričom sa nepotvrdilo, že by otca od syna separovala. Otec vie

všetky informácie od matky i lekárov, matka mu oznamuje všetky plánované vyšetrenia, neprebehlo
ani jedno plánované, o ktorom by nevedel a na ktoré by ho nezavolala, rovnako ho napriek prístupu
k edupage informuje aj o škole. Matka je presvedčená, že jeho kroky vo vzťahu k dieťaťu vôbec
nesmerujú k hľadaniu si cesty k maloletému a k ich citového priblíženiu, otec nikdy jeho zdravotný stav
nerešpektoval. Aj kolízny opatrovník mal za to, že v súčasnosti si matka plní informačnú povinnosť v

dostatočnom rozsahu.

4. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že matka si informačnú povinnosť v rozsahu
určenom v rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P/284/2012-1052 zo dňa 17.05.2016 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/446/2016-1295 zo dňa 07.02.2017, plní. Otcovi

zasiela, resp. osobne proti podpisu doručuje v súlade s predchádzajúcim súdnym rozhodnutím ku koncu
mesiaca správy, v ktorých ho podrobným spôsobom informuje o všetkých podstatných záležitostiach
týkajúcichsaživotadieťaťa,detailneojehozdravotnomstave,keďotecmávzhľadomnaplnérodičovské
práva možnosť oboznámiť sa so zdravotnou dokumentáciou dieťaťa, z ktorej sú zrejmé aj plánované
vyšetrenia a stránkou edupage. Otec túto skutočnosť nepoprel, žiadal však o rozšírenie informácií nielen

o plánované, ale aj o akútne vyšetrenia a konkrétne o termíny rehabilitácií a návštev logopéda. Návrh
v smere informovania o dovolenkách s predstihom bola evidentne reakcia na situáciu a konflikt rodičov
v lete 2021. Otec ale nepoprel, čo napokon vyšlo najavo aj v konaní o zmenu úpravy styku, že sám
matku o svojich plánovaných dovolenkách, resp. neúčasti na styku informuje v zásade bezprostrednepred konkrétnymi termínmi. Z obsahu návrhu a prezentácie samotným otcom je zrejmé, že jeho návrh o
rozšírenie informačnej povinnosti matky smeroval primárne k rozšíreniu jeho možnosti styku s maloletým
a to jeho osobnou účasťou na špecifikovaných vyšetreniach a liečebných, resp. terapeutických úkonoch.

V tejto súvislosti súd poukázal na dôvody, pre ktoré súd nepristúpil k rozšíreniu úpravy styku v konaní č.k.
22P/215/2019, kde neboli preukázané tvrdenia otca, že by matka cielene s úmyslom oslabenia vzťahu
dieťaťa k otcovi maloletým manipulovala, keď naopak mal súd za preukázané, že za ambivalentný postoj
maloletého k otcovi zodpovedá práve otec a bolo preukázané, že i vzťah maloletého k otcovi je v jeho
súčasnej kvalite práve výsledkom aktivity matky, ktorá styk vlastným pričinením a prítomnosťou vôbec

umožňuje realizovať v prebiehajúcom rozsahu riadnou a v rámci možností evidentne kvalitnou prípravou
maloletého na styk s otcom, keď ako jediná vie maloletého čiastočne usmerniť v jeho odmietavých
reakciách, a teda nehrozí absolútne odcudzenie medzi maloletým otcom.

5. Súd ďalej dôvodil, že síce pre riadnu ochranu záujmov maloletého dieťaťa a v záujme jeho
zdravého vývoja, za ktorý sú zodpovední obaja rodičia, je zásadne nevyhnutné, aby obaja aj mali

vedomosti o záležitostiach dieťaťa a v prípade, ak si informačnú povinnosť preferenčný rodič neplní
dobrovoľne, mala by byť súdom uložená, pokiaľ sa jej druhý rodič domáha. Na druhej strane je presné
vymedzenie pravidiel v tomto smere pri problémovej komunikácii rodičov opodstatnené aj z dôvodu
možného predídenia šikanózneho zneužívania tohto oprávnenia rodičom, ktorý nemá dieťa v osobnej
starostlivosti voči rezidenčnému rodičovi. V danom prípade, je maloletý rozsudkom zverený do osobnej

starostlivosti matky, ktorej bola tiež uložená povinnosť vždy k 30. dňu v mesiaci informovať otca o
zdravotnom stave maloletého, o jeho vývoji a podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, a otec sa
v predmetnom konaní domáhal jej rozšírenia primárne s cieľom, ako výslovne uviedol v záverečnej reči,
aby mu poskytované informácie umožnili stretnúť sa so synom (nad rozsah vymedzený samostatným
rozhodnutím o úprave styku otca s maloletým) a dostať sa tak do jeho povedomia a späť do jeho

života aj v spojení s osobnou starostlivosťou, na čo nemá priestor pri styku. Nepoprel, že ho matka
informuje, avšak vyjadril želanie mať možnosť osobnej účasti pri špecifikovaných vyšetreniach, resp.
sedeniach, lebo informácie z práce s dieťaťom nemá možnosť získať inak ako cez osobnú účasť a
skúsenosť. Odpor syna by podľa jeho presvedčenia vedeli prekonať v priebehu niekoľkých stretnutí,
ale chcel by mať možnosť toto vyskúšať. Súd mal preukázané, že matka otca riadne informuje v

zmysle zákonnej úpravy informačnej povinnosti a právoplatného súdneho rozhodnutia v pravidelných
intervaloch o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, vrátane jeho zdravotného stavu a po
nariadení neodkladnej úpravy aj vopred o plánovaných lekárskych vyšetreniach, avšak rozsah a forma
týchto informácií nezodpovedá predstavám otca, keď priestor na „vyskúšanie“ prekonania odporu
maloletého k jeho účasti na vyšetreniach, ktoré by mu umožnilo rozšírenie informačnej povinnosti, bol

otcovi poskytnutý práve neodkladnou úpravou Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/38/2021 zo dňa
19.07.2021. Vzhľadom na nadobudnutie vykonateľnosti tejto predbežnej úpravy dňa 08.08.2021 mal
otec do meritórneho rozhodnutia v predmetnom konaní možnosť po dobu dvoch rokov účasťou na
vyšetreniach presvedčiť sa o správnosti jeho predpokladu, že by mohol byť odpor syna prekonaný
v priebehu niekoľkých takýchto stretnutí. Nastavenie dieťaťa ku kontaktom s otcom a jeho príčiny

prameniace predovšetkým v závažne zhoršenom zdravotnom stave maloletého bolo jednoznačne
preukázané v základnom konaní o rozšírenie úpravy styku otca s maloletým vedenom paralelne
na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 22P/215/2019, kde výsledky dokazovania potvrdili, že
v súčasnej dobe nie je v súlade s najlepším záujmom maloletého rozšírenie už aktuálne hranične
nastaveného styku a už vôbec nie obídením úpravy v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí súdu

o styku jeho ďalším faktickým núteným rozšírením v dôsledku požadovaným súdnym rozhodnutím
autorizovanej pre dieťa značne rušivej prítomnosti otca počas lekárskych vyšetrení, keď neprimeraných
rozrušených reakcií maloletého je si otec sám veľmi dobre vedomý.

6. Za opísanej situácie by súd považoval autoritatívne rozhodnutie o ďalšom rozšírení informačnej

povinnosti za nadbytočné, neprimerane zaťažujúce maloletého A. a v istom zmysle, s prihliadnutím na
rodinnú anamnézu voči matke až za šikanózne, a to aj v časti informovania otca o viacdňovom opustení
bydliska maloletého v čase, kedy má otec právo styku s maloletým minimálne týždeň vopred. Otec
nemôže očakávať, že rozhodnutie v tomto konaní, predmet ktorého bol presne vymedzený zákonným
ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine, bude mať za následok čo i len čiastočnú reparáciu stavu, do ktorého

sa jeho vzťah s maloletým dostal aj jeho pričinením v dôsledku jeho v predchádzajúcich konaniach
preukázaného nedostatočne empatického prístupu k maloletému a jeho potrebám. Na druhej strane
sám otec matku a syna neinformuje s dostatočným predstihom o vlastných obdobných aktivitách, čo
má tiež vplyv nielen na realizáciu styku, ale aj na reakcie dieťaťa, ktoré vzhľadom na svoj závažnýzdravotný postih vykazuje podstatné špecifiká a zmeny v jeho zaužívaných rituáloch a režime sú
pre neho mimoriadne rušivé. Rovnako prítomnosť otca pri liečebných či terapeutických aktivitách by
mohla narúšať ich priebeh a mať zásadný vplyv na ich efekt u maloletého. Sám maloletý má právo na

rešpektovanie jeho názoru a súkromia, pričom za účelom ozdravenia narušených rodinných vzťahov súd
pristúpil už v minulosti z úradnej povinnosti k nariadeniu výchovného opatrenia. V danom prípade aj za
zohľadnenia najlepšieho záujmu maloletého v kontexte eliminácie dopadov ohrozenia jeho duševného,
telesného a citového vývinu nedostatočným zohľadnením okolností, ktoré súvisia s jeho zdravotným
stavom a preukázaným zdravotným postihnutím, ktoré má zásadný vplyv na prežívanie maloletého

a jeho reakcie, nepovažoval súd návrh otca za podaný dôvodne ani v časti, v ktorej k informačnej
povinnosti zo strany matky nedochádza podľa požiadaviek otca. Maloletý A. má vzhľadom na zažité
osobné skúsenosti a jeho špecifiká dané jeho zdravotným stavom voči otcovi značne rezervovaný
postoj, vrátane vnímania jeho neprimeraných aktivít a kritičnosti smerovaných voči matke, pričom práve
značne nátlakový postoj, ktorým správaním otec neprejavuje dostatočne empatický a rešpektujúci postoj
vo vzťahu k želaniam maloletého, ktorého názor a nastavenie preukázané znaleckým dokazovaním v

konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 22P/215/2019 musí súd rešpektovať s
ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť, sa potom dožadovanie fakticky obídenia, resp. rozšírenia
autoritatívnej úpravy styku otca s maloletým, javí byť aj ako kontraproduktívne tiež práve z dôvodu, že
môže mať za následok ďalšiu degradáciu vzťahov medzi maloletým a otcom (viď m.m. Rozhodnutie
ESĽP z 28. marca 2006 - Kapr proti Českej republike).

7. Súd teda aj s cieľom ochrany maloletého A. návrh otca zamietol, keďže záujem dieťaťa je postavený
vyššie ako právo otca na jeho informovanie ako rodiča, ku ktorému navyše pravidelne v rozsahu
zodpovedajúcom zákonu podľa predchádzajúceho súdneho rozhodnutia dochádza. Aj upravovanie
informačnej povinnosti musí byť v súlade s upravenými rodičovskými právami. Súd akceptoval argument

matky, že táto pri prijateľnej mesačnej frekvencii správ nemôže predvídať všetky situácie, ktoré v živote
maloletého akútne nastanú a informovať o nich otca vopred. Otec má navyše možnosť získať aj ďalšie
informácie, či už od matky, alebo samotného maloletého, aj pri relatívne frekventovanom styku podľa
aktuálne vykonateľnej súdnej úpravy. Navyše o množstve záležitostí bežného života detí sa má otec
vopred možnosť dozvedieť cez realizáciu svojho práva byť ako rodič informovaný zo strany školy a

lekárov maloletého, ktorú možnosť aj využíva. Otec na svojich právach poškodzovaný teda nie je,
má poskytované nevyhnutne potrebné informácie, pričom styk s maloletým má upravený už teraz v
hraničnom rozsahu v zmysle potenciálu maloletého k zvládaniu stresu, s ktorým má kontakty s otcom
spojené. Rozsah informácií poskytovaných matkou je dostatočný na to, aby otec o podstatných veciach
zo života maloletého bol informovaný, dokázal si o ňom vytvoriť zodpovedajúcu predstavu a bol takto aj

možnosťou konzultácii s odbornými lekármi, ktorých maloletý navštevuje, účastný aj v širšom rozsahu
na živote maloletého. Týmto rozhodnutím sa nevylučuje, aby sa otec do budúcna, za rešpektovania
odporúčaní konkrétneho špecialistu v úzkej spolupráci s matkou, po upokojení situácie a prežívania
maloletého, postupne spôsobom, ktorý bude pre dieťa čo najmenej záťažovým, pokúsil začleniť aj do
úkonov súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou poskytovanou maloletému, avšak bez vymáhateľného

súdneho rozhodnutia, ktoré by v tomto smere jednoznačne, vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia
rozhodnutia, nebolo v záujme maloletého A.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 62 ods. 1 CMP,
§ 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Nie je pravdou, že by návrh otca bol návrhom o rozšírenie

styku, ale je návrhom, ktorým má byť otec informovaný včas od matky o naplánovaných vyšetreniach
maloletého a o plánovaných rehabilitáciách maloletého, ktoré maloletý pravidelne navštevuje. Otec má
právo byť informovaný o plánovaných vyšetreniach maloletého. Tvrdenia súdu sú rozporuplné, nakoľko
súd jednak kritizuje iniciatívu otca zisťovať si informácie na dostupných platformách, keď mu matka
včas tieto informácie neposkytne a následne súd odporúča v závere otcovi, aby si zisťoval informácie

o vyšetreniach v aplikácii zdravotnej poisťovne a nezaťažoval tým matku. Otec poukazuje na to, že
nebyť súdnych rozhodnutí by matka absolútne neposkytovala otcovi dobrovoľne informácie a ani by mu
dobrovoľne neumožňovala styk s maloletým. Zo strany otca nešlo o šikanózne konanie voči matke, ale
o možnosť byť informovaný včas, aby sa mohol začleniť do bežného života maloletého aj on. Tvrdenie
súdu v bode 14 nekorešponduje s tvrdením Úradu komisára pre deti, ktoré bolo na pojednávaní dňa

19.01.2023 odprezentované v označenom konaní, pretože súd vytrhol jeho interpretáciu a uplatnil ju
iba v časti, ktorá sa mu hodila, pričom v označenom konaní bol komisárom odprezentovaný názor, že
by otec mal vedieť, kedy sú rehabilitácie maloletého a mal by mať možnosť zúčastňovať sa ich, na čo
zákonnásudkyňareagovala,žesavediekonanieoinformačnejpovinnostiapodporyinformovanosťotcao rehabilitáciách maloletého s tým, že úprava práv a povinností otca k maloletému sa rozširovať nebude,
alezároveňvidípriestornainformovanosťorehabilitáciách,abysaotecskutočnezačleňovaldobežného
života maloletého, ktorý názor schvaľoval aj komisár pre deti. Zákonná sudkyňa odrazu v tomto konaní

dňa 11.08.2023 postupovala diametrálne odlišne a považovala informačnú povinnosť plnenú zo strany
matky za dostatočnú, teda mesiac dozadu. Otec si plne uvedomuje zdravotný stav svojho maloletého
syna a preukázal iniciatívu čo najlepšie sa vzdelávať ohľadom tejto diagnózy a starať sa o človeka
s takouto diagnózou, za čo bol však v konaní pred prvoinštančným súdom kritizovaný. Otec nesúhlasí
stým,žebymu uvedenémalobyťnaťarchu.Jelogické,žeotecnemôžebyťpresynaprimárnouosobou,

nakoľko od jeho 4 mesiacov života s ním nikdy nebol sám a maloletý prirodzene vníma iba svoju matku
a nepochybne sa na neho aj prenášajú jej negatívne postoje voči otcovi. Je viac než logické, že ak otec
nebudemaťmožnosťstráviťčassosvojimsynombezprítomnostimatky,nikdysanevybudujemedzinimi
kvalitný vzťah. Matka otcovi neumožňuje zúčastňovať sa na vyšetreniach maloletého, neinformuje ho
včasotermíneulekára,resp.akhoajinformuje,ideotermín,kedymatkavopreddisponujesinformáciou
o otcovej neprítomnosti. Matka si situáciu prispôsobuje a hľadí predovšetkým na vlastné záujmy. Nie

je možné tvrdiť, že otcova informovanosť o vyšetreniach, prípadne o rehabilitáciách nie je v prospech
maloletého a zároveň hneď opisovať odmietavé postoje maloletého pri takomto vyšetrení. Otec sa
doposiaľ iba raz pokúsil dostaviť do čakárne k lekárovi, keď tam bol maloletý, nešlo o opakovanú akciu
s neustále negatívnym výsledkom. Išlo o výnimočnú situáciu, kedy matka o tomto jednom vyšetrení otca
informovala, keďže o dva dni malo byť vo veci pojednávanie.

9. V ďalšom otec namietal aj to, že súd oprel svoje rozhodovanie o závery znaleckého posudku Mgr.
Martina Balka, jednak ide iba o jeden z dôkazov a zároveň nie je pravdivé tvrdenie súdu, že posudok bol
vypracovaný štandardným spôsobom, keďže sám znalec uviedol, že vyšetrenie neprebehlo štandardne,
nakoľko nevedel posúdiť vzťah otca s maloletým pri ich interakcii bez prítomnosti matky. Tiež sa otec

nestotožňuje s ďalším tvrdením súdu rovnako obsiahnutým v bode 13, keďže nie je pravdou, že matka
maloletého pripravuje kvalitne na styk s otcom a zároveň, že jediná dokáže maloletého čiastočne
usmerniť pri jeho odmietavých reakciách. Samotný znalecký posudok nevylúčil manipulatívne konanie
matky. Veľakrát bol styk zrušený, ale bol skôr ukončený práve na podnet matky. Otec sa viackrát vyjadril,
že na základe súdneho rozhodnutie, ktorému zakázalo styk s maloletým bez matkinej prítomnosti, nemá

žiadnu možnosť budovať si vzťah so synom, hoci má skutočný záujem byť plnohodnotným rodičom
maloletéhoA..Súdsineuvedomuje,ževprípadematkinejhospitalizáciealeboinejzávažnejskutočnosti,
kedybynáhodouvbudúcnostibolaoddelenáodmaloletého,otecnebudeschopnýtráviťčassmaloletým
osamote, keďže ho maloletý bude odmietať. Nie je zrejmé, prečo súd svoje rozhodnutie opiera iba
o odôvodnenie o rozširovaní styku a nezapodieva sa viac informačnou povinnosťou matkou, rovnako

nie je jasné, či si súd zvážil, že maloletý s touto diagnózou môže byť stále menej zvládnuteľným
aj pre samotnú matku, až môže nastať situácie, že to bude práve ona, kto bude potrebovať pomoc
s maloletým, pričom s pribúdajúcim vekom maloletého len ťažko možno očakávať, že bude chcieť
lepšie spoznávať svojho otca a tráviť s ním viac času. Toto bez ingerencie súdu možné nebude. Otec
nesúhlasí s tvrdením súdu, že matka informuje otca aj vopred o plánovaných lekárskych vyšetreniach,

otec uviedol jeden, maximálne dva prípady, kedy sa tak stalo tesne pred pojednávaním, čo ale nemožno
vyhodnotiť ako pravidelné informovanie. Otec nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že rozšírenie informačnej
povinnosti by bolo nadbytočné a otcovi majú postačovať informácie mesiac pozadu. V žiadnom prípade
by nedochádzalo k nadbytočnému rozšíreniu informačnej povinnosti, ale ide o informačnú povinnosť,
ktorá by otcovi pomohla mať vedomosť o plánovanom vyšetrení a rehabilitáciách maloletého, o ktorých

ho matka, ale aj ošetrujúci lekári a fyzioterapeuti odmietajú informovať. Otec je takto odkázaný mesiac
čakať a vždy si iba dodatočne prečítať, čo sa udialo bez možnosti byť súčasťou tohto procesu, čím
je vyčleňovaný zo života maloletého, čo nie je v záujme maloletého. Toto by mohlo mať dopad pre
maloletého v negatívnom zmysle, že by maloletý vnímal otca ako osobu, ktorá sa vlastne ani nezaujíma
o neho a o jeho zdravotný stav. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho

návrhu vyhovel.

10. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považovala napadnuté rozhodnutie za
správne a navrhla ho potvrdiť. Poukázala na to, že otca pravidelne písomnou správou informovala už
v čase vydania neodkladného opatrenia o zdravotnom stave maloletého, jeho školských povinnostiach,

chorobách, či potrebách. Zasiela mu všetky lekárske psychologické správy maloletého A., správy
o vyšetreniach, vysvedčeniach, informuje ho o akútnych chorobách maloletého A. a ich priebehu formou
sms, o realizácii styku a ďalších veciach. Otec má prístup k školským informáciám cez edupage,
napriek tomu ho matka oboznamuje o školských výsledkoch. Súčasne je otec s matkou a maloletýmsynom 5x počas 14 dní, a má možnosť matku osloviť a klásť jej bežné otázky. Zároveň je v kontakte
s triednou učiteľkou maloletého, s obvodnou lekárkou, aj špecialistami. Otec notoricky bez jediného
dôkazu očierňuje matku z toho, že mu cielene bráni vychovávať maloletého syna, ktoré tvrdenia sú

klamlivé a boli vyhodnotené znaleckým posudkom Mgr. Balka ako prejav rivalizácie otca voči matke.
Matka opätovne pripomína, že v záujme maloletého A. je, ak otec prijme odborné rady vyslovené
ustanoveným znalcom, a to konkrétne z psychologického hľadiska nebude vytvárať neúmerný tlak na
separáciumaloletéhoodmatky.Zdravotnýstavmaloletéhoneumožňujeindividuálnestretávaniesotcom
bez prítomnosti matky a je dôležité, aby pokračovalo práve pravidelné stretávanie s otcom, ktoré bude aj

naďalej súčasťou rutinného režimu maloletého tak, ako sa to deje aj v súčasnosti. V procese rehabilitácií,
ktoré otec žiada vopred oznamovať, je návrh úplne šikanózny, otec neustále komentuje rehabilitácie
a ich opodstatnenosť. Matka mu predložila správu Rehabilitačného centra Harmony n. o., v zmysle
ktorej maloletý trpí plastickou diparézou, diskinézou, pri diagnóze detskej mozgovej obrny s mentálnou
zaostalosťou, oneskoreným vývinom mozgu, separačnou úzkosťou, emočnou zaostalosťou, detským
autizmomaďalšímidiagnózami, azosprávzároveňvyplýva,žemaloletývyžadujepricvičeníprítomnosť

matky. Je fixovaný na jedného terapeuta, spolupráca je limitovaná a potreba spolupráce matky pri
cvičení je nevyhnutná. Napriek tomu, že matka poskytla otcovi všetky lekárske správy, je neustále
vyzývaná k oznámeniu termínov rehabilitácií maloletého. Matka mu oznámila, že na rehabilitácie
s maloletým synom chodí minimálne dvakrát do týždňa, v čase, keď sa nerealizuje styk, matka mu
oznámila ako a kedy maloletý rehabilituje a vie si ich zistiť aj sám. Aj súd prvej inštancie uznal

počas pojednávania dňa 11.08.2023 v tejto veci, že matka na predošlých pojednávaniach presne
vymenovala dni, kedy chodí s maloletým A. na rehabilitácie, čiže otec vie, kedy maloletý rehabilituje.
Súčasne matka otcovi aj súdu vysvetlila, že maloletý nerehabilituje, ak nastanú zmeny v zaužívanom,
napríklad, keď fyzioterapeut ochorie alebo keď vstúpi do miestnosti iný fyzioterapeut a začnú sa čo
i len rozprávať, toto maloletého vyruší a prestáva cvičiť. Opísaný priebeh rehabilitácií, rovnako ako aj

miesto rehabilitácií sú otcovi známe. Maloletý A. v prípade, ak by sa otec rehabilitácií zúčastnil, nebol
by schopný cvičiť, čo by malo za následok zhoršenie zdravotného stavu. Otcova neustála snaha byť
oboznamovaný s termínmi rehabilitácií súvisí s matkou a nie s maloletým A.. Otec neverí a odmieta
tvrdenia matky o zdravotných problémoch vyžadujúcich rehabilitáciu maloletého, notoricky podsúva
súdu nepravdivé údaje, že rehabilitácie sú vyšetrenia, čo však nie je pravda a vie, že sú to cvičenia vždy

iba s fyzioterapeutom a lekár toho nie je účastný, čo mu dokonca v minulosti vysvetľovala aj samotná
primárka Rehabilitačného zaradenia Harmony, ktorú otec minimálne dva razy navštívil a pritom negoval
akékoľvek jej odporúčanie.

11. Matka tiež namieta, že by otca neinformovala včas o klimatickom pobyte, či dovolenke s maloletým,

vždy ho oboznamuje vopred, že z dôvodu neprítomnosti nebudú prebiehať stretnutia, čím sa matka
chcevyvarovaťvzhľadomnadoterajšieskúsenosti,kedybolaotcomsledovaná,odpočúvaná,abyokrem
starostlivosti o syna riešila počas pobytu alebo dovolenky aj otca, ktorý ju na každom kroku spochybňuje.
Úmyslom otca nie je mať informácie o maloletom A., ale o matke, čo preukazujú rozhodnutia súdov
v daných veciach. Otec pritom navrhuje uložiť matke informačnú povinnosť, ktorú on sám nijako

nerešpektuje, odmieta matke poskytnúť akékoľvek bežné informácie o sebe, pričom od matky požaduje
informácie v rozsahu prekračujúcom bežný limit. Otec nikdy matke neoznámi, kedy, z akého dôvodu
a ktorého lekára maloletého ide navštíviť. Otec je veľmi konfrontačný, pričom ak mu lekár povie
a má iný odborný názor na to, čo tvrdí otec, vystavuje sa riziku podania sťažnosti na jeho osobu, čo
v minulosti otec niekoľkokrát aj urobil. Otec opakuje tie isté nepravdivé tvrdenia, ktoré boli už veľakrát

vyvrátené matkou, súdom, lekármi, školou, psychológmi. Súd sa nikde nevyjadril vči otcovi kriticky, že si
iniciatívne zisťuje mená lekárov maloletého, či termíny vyšetrení, otec si mená lekárov nemusí zisťovať,
pretože disponuje všetkými od narodenia maloletého, vie to z matkiných písomných informácií, ktoré
mu matka dobrovoľne zasiela od júla 2013, vie to z lekárskych správ, ktoré mu matka vždy k písomnej
informácii priloží. Matka sama dobrovoľne začala otcovi zasielať písomné informácie o maloletom od

júla 2013, kedy mal maloletý iba jeden rok a to z dôvodu, aby otec nemohol poprieť, že je matkou
o dieťati informovaný. Otec notoricky popieral aj matkine osobné informovanie ho o maloletom, na
jeho stretnutiach s maloletým v jej byte, či na verejnom priestranstve popieral ich spoločné telefonáty,
sms, aj e-maily, a to napriek tomu, že množstvo jeho telefonátov matke bolo počas jedného dňa
také, že išlo o stovky, išlo o šikanu zo strany otca, ktoré fakty boli súdmi opakovane potvrdené.

Matka si je vedomá, že si svoju informačnú povinnosť voči otcovi plní, predložila súdu množstvo
dôkazov o pravidelnom a detailnom informovaní otca o maloletom nadrámec bežných noriem, zoznamy
telefonátov medzi rodičmi, zoznamy stykov, sms správy matky o maloletom, o jeho režime, prežívaní,
o jeho akútnych chorobách, plánovaných vyšetreniach, písomné informácie o maloletom a pod. Navrhlapreto rozsudok potvrdiť. K svojmu vyjadreniu matka dokladá jednu z posledných písomných informácií
zasielaných otcovi poštou, keďže po viac ako 2 rokoch odmietol informačnú správu od matky prevziať
na konci styku z dôvodu, aby nebol styk s maloletým A. narušený. Informácia obsahuje podrobné

zadefinovanie zdravotného stavu a zdravotných problémov maloletého, zoznam liekov, ktoré užíva,
oznam o vyšetreniach, ktorých sa zúčastnil spolu s lekárskymi správami. Zároveň obsahuje údaje
o rehabilitácií, návštevy logopédie, opis akútnych chorôb, lekárske správy preukazujúce dĺžky liečenia
aďalšie.Informujehoajoškole,psychologickýchvyšetreniachaďalšíchudalostiachvživotemaloletého.

12. Otec v odvolacej replike zotrvával na svojich doterajších vyjadreniach. Poprel, že by jeho zámerom
bolo mať informácie o matke a nie maloletom A.. Návrh otca jasne uvádza, aké informácie majú byť
predmetom oznamovania. Otec nemá potrebu matku atakovať, ani požadovať od nej nič, čo nesúvisí
s maloletým. Je však preukázané, že otec nemá takmer žiadne možnosti participovať na bežných
rituáloch maloletého, prípadne disponovať s každodennými informáciami o maloletom. Bol tak nútený
oslovovaťlekárovainýchzdravotníkovprípadnepedagógov,abysaakotakdostalkurčitýminformáciám

o maloletom. O skutočnosti, že matka si nepriala, aby bol od ošetrujúcich lekárov informovaný
ozdravotnomstavemaloletéhosvedčíto,žeužvútlomvekumaloletéhomatkaadresovalaA.H.žiadosť,
aby otcovi nevydávala lekárske správy o maloletom, keďže rodičia sú v súdnom spore. Dlhoročné
ovplyvňovanie ošetrujúcej lekárky vyústilo do situácie, keď otcovi pri osobnej návšteve jej ambulancie
v čase zákazu styku s maloletým v októbri 2014 lekárka zatajila časť zo zdravotnej správy maloletého

a otec podal na lekárku sťažnosť. Ohľadom matkou zasielaných mesačných správ, ktoré dobrovoľne
otcovi posielala už v čase zákazu styku otca s maloletým, otec uvádza, že boli úplne stručné a matka
neprikladala ani kópie lekárskych správ. Otec má právo byť informovaný o plánovaných vyšetreniach
a rehabilitáciách maloletého, to ešte neznamená, že sa mu tým nariaďuje styk s maloletým. V ďalšom
otec zotrvával na podanom odvolaní.

13. Matka v odvolacej duplike takisto zotrvávala na svojich doterajších vyjadreniach. Zopakovala, že
otec popiera svojim konaním realitu, matkou je pravidelne informovaný o zdravotnom stave maloletého,
sú mu oznamované termíny plánovaných vyšetrení, doručované lekárske správy a pod., ak chce,
môže si získať informácie, ktoré žiada od matky v rehabilitačnom centre, meno a priezvisko logopéda

obsahuje každá mesačná písomná správa od matky. Matka nerozumie, prečo sa otec sťažuje, že
mu nie sú poskytované informácie o maloletom, keď informácie, ktoré sú mu poskytované, prehliada
a ignoruje. Otec opakovane uvádza, že zdravotný stav maloletého rešpektuje, avšak jeho správanie
tomu nenasvedčuje. Zotrvávala na tom, že informačnú povinnosť matka akceptuje a napĺňa ju, otca
informuje o maloletom pravidelne, podrobne a dôkladne, preto žiadala rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdiť.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“ a §
3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,

proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia

ústneho odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

15. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh otca na uloženie povinnosti matke maloletého oznámiť otcovi každú

plánovanú návštevu maloletého u lekára s uvedením mena a priezviska lekára, predpokladaného času
a miesta návštevy lekára najneskôr deň vopred, aby sa otec maloletého mohol zúčastniť daného
vyšetrenia maloletého ako aj každú rehabilitáciu, ktorú má maloletý absolvovať a to vždy minimálne
týždeň vopred a tiež povinnosti oznámiť otcovi každé viacdňové opustenie bydliska maloletého v čase,
kedy má otec právo styku s maloletým a to vždy minimálne týždeň vopred. Predmetom odvolacieho

konanaia bol i závislsý výrok o náhrade trov konania.

16. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňujes odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, a to ohľadom nemožnosti priznania
úspechu predmetného návrhu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť súdom
prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodov

súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol
nesúhlas otca s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa s odvolacími námietkami,
preúplnosťodôvodnenianapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancieodvolacísúdpovažujezapotrebné
doplniť nasledovné:

18. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolacích námietok ako i obsahu celého spisového

materiálu sa odvolací súd plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom
rozsahu preberá nielen zistený skutkový stav ale zdieľa zároveň i právne závery prvoinštančného súdu,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne

vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje.

19. Súd prvej inštancie sa už v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vysporiadal nielen so všetkou
relevantnouargumentáciouúčastníkov,ktorúvznieslivpriebehuprvoinštančnéhokonaniaalevpodstate

aj argumentáciou použitou v odvolaní, v ktorom odvolateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti spôsobilé
privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia.

20. Odvolateľ dôvodil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f CSP). Uvedený odvolací dôvod je daný vtedy, ak výsledok

hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP,
pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,alebosúdnezohľadnilrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo tiež vtedy ak v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich

závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ust. § 195 až 210 CSP.

21. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou

vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva,
že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie
vykonal. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu
vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd prvej inštancie zobral do úvahy všetky podstatné
skutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovvrátaneprednesovstránsporuvyplynuli,zohľadnilrozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a vyhodnotenie
dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania a celkom nepochybne
aj so zásadami formálnej logiky, pričom odvolací súd na rozdiel od otca nezistil v argumentácii
súdu žiadne rozpory. Keďže pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto
ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd zdieľa záver prvoinštančného súdu vyplývajúci z dokazovania, a síce že matka si svoju
informačnú povinnosť voči otcovi plní ( a to v zmysle aktuálne právoplatnej súdnej úpravy, ktorou jej už
informačná povinnosť uložená bola) a rovnako zdieľa názor prvoinštančného súdu, že rozsah informácií
poskytovaných matkou je dostatočný na to, aby otec o podstatných veciach zo života maloletého bol
informovaný, dokázal si o ňom vytvoriť zodpovedajúcu predstavu a bol takto aj možnosťou konzultácii s

odbornými lekármi, ktorých maloletý navštevuje, účastný aj v širšom rozsahu na živote maloletého.

22. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú i námietku otca o nedosatočne či neúplne zistenom
skutočnom stave ( § 62 ods. 1 CMP), keď z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vykonalvo veci rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo pre potreby rozhodovania súdu s ohľadom na predmet
konania nepochybne dostatočné. Podkladom rozhodnutia tak bol sumár zistení, ktoré sa čo najviac
približujú skutočnému stavu veci, teda materiálnej pravde. V tejto súvislosti sa žiada doplniť, že správne

postupoval prvoinštančný súd, keď v súlade s vyšetrovacou zásadou, ktorou je ovládané konanie vo
veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, vychádzal i z obsahu súvisiacich spisov týkajúcich sa
maloletého A. a prihliadal na širšie súvislosti a na všetky okolnosti prípadu. Súd správne zameral
dokazovanienazistenienajlepšiehozáujmumaloletéhodieťaťaavsúladesnímirozhodolkeďzohľadnil
všetko, čo v konaní vyšlo najavo ( i v konanich súvisiacich) a mohlo tak ovplyvniť jeho záver v danej

veci. Správne súd bral do úvahy nepriaznivý zdravotný stav maloletého a s tým spojené určité osobitosti
prípadu, ktoré bolo nutné rešpektovať, jeho komplikovaný vzťah k otcovi, konfliktné vzťahy medzi
rodičmi, ale i dlhodobo súdom riešené problémy ohľadom podielu otca na starostlivosti o maloletého
a otázky jeho styku s maloletým. Súd pritom nemohol ignorovať ani dôkazy vykonané v súvisiacich
konaniach,vrátaneznaleckéhodokazovania znalcomMgr.MartinomBalkom,pretonámietkaodvolateľa
v tomto smere nemôže obstáť. I keď treba súhlasiť s odvolateľom, že znalecký posudok je iba jedným

z dôkazov, uvedená skutočnosť nič nemení na závere vyvoditeľnom i z ostatných dôkazov po ich
vyhodnotení jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, a síce že uloženie informačnej povinnosti v zmysle
otcovho návrhu by nebolo v súlade s najlepším záujmom maloletého a to z dôvodov, ktoré veľmi jasne
uviedol prvopinštančný súd v napadnutom rozhodnutí a odvolací súd sa k nim pripája. Nie je pravdou,
že by dochádzalo k vyčleňovaniu otca zo života maloletého, otec má k maloletému dostatočný prístup,

ktorý umožňuje realizáciu jeho rodičovských práv k synovi avšak pri súčasnom rešpektovaní aktuálnych
špecifických potrieb dieťaťa vyplývajúcich z jeho zdravotného stavu a aktuálneho postoja k otcovi.

23. Odvolateľ ďalej vytýkal súdu, že v predmetnej veci rozhodol v rozpore s tým, aký názor vyslovil
v súvisiacom konaní. Dôvodil, že v konaní vedenom na OS Bratislava pod sp. zn. 22P/215/2019

zákonná sudkyňa prezentovala názor, že síce nevidí priestor na rozšírenie práv otca k maloletému
ale v prebiehajúcom konaní o uloženie o informačnej povinnosti ( predmetnom konaní) vidí priestor na
informovanosť o rehabilitáciách, aby sa otec skutočne začleňoval do bežného života maloletého, ktorý
názor schvaľoval aj komisár pre deti, napriek uvedenému ale sudkyňa návrh otca zamietla, považujúc
ho za nedôvodný. Odvolací súd k tomuto uvádza, že ani opísaný postup súdu nemožno považovať za

jeho pochybenie pri rozhodovaní. Súd nie je nijako viazaný svojim predbežným posúdením, obzvlášť ak
bolo vyslovené v inom súdnom konaní. Názor súdu sa vyvíja v závislosti od vykonaného dokazovania.
Pokiaľ by závery súdu mali byť od začiatku nemenné, vykonávanie ďalšieho dokazovania by nemalo
žiadny význam. V predmetnom konaní súd vykonal rozsiahle dokazovanie a postupoval správne, pokiaľ
na jeho výsledky prihliadal a bral ich do úvahy pri rozhodovaní.

24. Neobstojí ani námietka odvolateľa týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom.
Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy,
keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy,keď
síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. V danom prípade súd vec

správne právne posúdil, keď správne na prejednávanú vec vzhľadom na skutkové okolnosti zistené
z vykonaného dokazovania aplikoval ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine ako aj článok 5 základných
zásad Zákona o rodine a v neposlednom rade v otázke ochrany najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa
prihliadol i na judikatúru Európseho súdu pre ľudské práva. Zároveň súdu nemožno nič vytknúť ani
pokiaľ ide o interpretáciu ustanovení, ktoré na vec aplikoval, pričom napadnuté rozhodnutie je správne

a rešpektuje najlepší záujem maloletého A..

25. Odvolací súd uzatvára, že pokiaľ teda odvolateľ namietal nedostatočné zistenie skutočného stavu
veci, nesprávne skutkové zistenia súdu či nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd mu nedal
za pravdu, pretože k žiadnemu z týchto pochybení nedošlo. Zároveň v odôvodnení svojho rozsudku

súd prvej inštancie jasne a veľmi podrobne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie a z akých dôvodov, uviedol ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a tiež ako vec právne posúdil, teda
odôvodnenienapadnutéhorozhodnutiamávšetkyatribútyvyžadovanéust.§220ods.2CSPanemožno
mu nič vyčítať.

26. Vedený týmito úvahami odvolací súd vyhodnotil preto odvolanie otca ako neopodstatnené, keďže
v ňom neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by odvolateľ spochybnil správnosťnapadnutého rozhodnutia a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu
vecnej správnosti podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil, vrátane správneho výroku o trovách konania.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP.

28. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).