Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 9, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418201773
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4418201773.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcov: 1. A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX,
XXX XX D., 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpených: JUDr. Soňa Tóthová,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Šafárikovo námestie 2, 811 02 Bratislava-Staré mesto, IČO:
43 446 477, proti žalovanému: PANMED, s.r.o., so sídlom Tatranská 48, 940 55 Nové Zámky, IČO: 36

563 994, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46,
911 01 Trenčín, IČO: 36 837 857, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. januára 2024 č.k. 6C/27/2018-1970, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v prvom a druhom rade n e
p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1. V danej veci sa žalobcovia v 1. rade a 2. rade domáhali voči žalovanému ochrany osobnosti
a náhrady nemajetkovej ujmy každý vo výške 50 000 eur. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom zo
dňa 3. novembra 2020 č.k. 6C/27/2018-917 žalobu zamietol. Žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania vydanom po nadobudnutí
právoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí.Každémuzožalobcovv1.a2.radeuložilpovinnosť

zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky trovy štátu v sume 89,81 eura do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku. Na odolanie žalobcov Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 23. februára 2022
č.k. 25Co/31/2021-1076 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.Zároveňzrušilajuzneseniesúduprvejinštancievyhlásenénapojednávanídňa05.03.2019,
ktorým nepripustil zmenu žaloby zo dňa 16.01.2019.
1.2. Po vrátení spisu súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24. júna 2022 č.k. 6C/27/2018-1432 pripustil
zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade a žalovanej v 2. rade

titulom náhrady nemajetkovej ujmy každému sumu 120 000 eur do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku, a súčasne zaslať žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade formou
doporučenej listovej zásielky adresovanej na adresu trvalého pobytu žalobcu v 1. rade a žalobkyne 2.
rade písomné ospravedlnenie, ktoré bude podpísané priamo štatutárnym zástupcom žalovaného, font
písma: Times New Roman, veľkosť písma: 12, a to v nasledovnom znení: „Ako pozostalému a blízkemu
rodinnému príbuznému F. B. B., nar. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D.,

zomrelá dňa XX.XX.XXXX sa Vám touto formou hlboko ospravedlňujeme, že v dôsledku nášho konania
spôsobom non lege artis a v priamej príčinnej súvislosti s týmto konaním došlo k úmrtiu nebohej B. B.,
dňa XX.XX.XXXX, čím zároveň došlo aj do zásahu do Vašich osobnostných práv. Je nám veľmi ľúto,že sme sa dopustili takéhoto zásahu do Vašich práv a akceptujeme, že ani forma takéhoto písomného
ospravedlnenia nie je a nikdy nebude postačujúca pre nápravu následkov tohto nezákonného zásahu,
a preto prosím prijmite naše hlboké ospravedlnenie.“. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcom v 1. a 2.

rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, k rukám právneho zástupcu žalobcu, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením súdu po nadobudnutí právoplatnosti konečného rozsudku vo veci
samej.

2.1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudok žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania

voči žalobcom v 1. a 2. rade nepriznal. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1,
§ 11, § 13 Občianskeho zákonníka, § 187, § 191 ods. 1, § 153 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej CSP).
2.2. Zo zisteného skutkového stavu považoval za nesporné, že dcéra žalobcov B. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX, vo nedožitých veku 23 rokov. Na základe podania žalobcov
vykonal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nitra, dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou poskytovanou spoločnosťou PANMED, s.r.o. B. B. v dohliadanom období od 01.01.2014
do XX.XX.XXXX, ktorý vyhodnotil v Protokole č. 524/2015 o vykonanom dohľade na mieste. Pri výkone
dohľadu úrad zistil nedostatky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti spoločnosťou PANMED, s.r.o.,
B. B. dňa 04.07.2014 a dňa 13.08.2014. Pri prvom gastroenterologickom vyšetrení dňa 04.07.2014
mala byť B. B. zo strany poskytovateľa objednaná na kontrolné gastroenterologické vyšetrenie skoršom

termíne, a to už po dvoch týždňoch, a nie až po troch mesiacoch od prvého vyšetrenia. Gastrofibroskopia
gastroenterologickej ambulancii žalovaného mala byť B. B. vykonaná už v čase, kedy jej zdravotné
ťažkosti pretrvávali viac ako 2 týždne, a to aj napriek dňa 04.07.2014 nasadenej terapii.
Pri kontrolnom gastroenterologickom vyšetrení v ambulancii žalovaného, vzhľadom na jej zdravotné
ťažkosti trvajúce v tom čase viac ako päť týždňov počítajúc od prvého vyšetrenia dňa 04.07.2014,

mal byť stanovený zo strany žalovaného presný termín jej gastrofibroskopického vyšetrenia. Na
základe uvedeného dospel úrad k záveru, že B. B. v dohliadanom období nebola zo strany žalovaného
poskytovaná zdravotná starostlivosť správne súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Neboli vykonané všetky
potrebné vyšetrenia na správne určenie choroby a tým nebola zabezpečená včasná a účinná liečba.

Následne úrad pre dohľad vydal dňa 07.03.2016 rozhodnutie č. ZS404/00001/2016, proti ktorému podal
žalovaný rozklad a predseda úradu pre dohľad vydal dňa 04.10.2016 rozhodnutie č. ZS 404/00001/2016/
R. Uvedené rozhodnutie úradu pre dohľad bolo napadnuté správnou žalobou podanou spoločnosťou
PANMED, s.r.o. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 5. júna 2019 č.k. 11S/133/2017-148 žalobu
zamietol. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 25. novembra 2020 sp.zn. 7Sžsk/127/2019 kasačnú

sťažnosť spoločnosti PANMED, s.r.o., proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 5. júna 2019 č.k.
11S/133/2017-148, zamietol.
2.3. Súd prvej inštancie sa zaoberal vecou z hľadiska ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z.z. Poukázal na záver protokolu o vykonaní dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, podľa ktorého
zdravotná starostlivosť, ktorá bola dcére žalobcov poskytnutá žalovaným v období dňa 04.07.2014 a dňa

13.08.2014 nebola zo strany žalovaného poskytovaná správne a súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z.z. Neboli vykonané všetky potrebné vyšetrenia na správne určenie choroby a tým nebola zabezpečená
včasná a účinná liečba. Samotné rozhodnutie zo dňa 07.03.2016 č. ZS404/00001/2016 a rozhodnutie
dňa 04.10.2016 č. ZS 404/00001/2016/R a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 5.
júna 2019 č.k. 11S/133/2017-148 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. novembra 2020 sp.zn.

7Sžsk/127/2019, sú rozhodnutím o spáchaní správneho deliktu, ktorým je súd podľa § 193 CSP viazaný.
Na základe uvedeného dospel k záveru, že v konaní je preukázaný prvý predpoklad zodpovednosti
poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, ktorým je protiprávny zásah spôsobilý vyvolať škodu. Na tom
nič nemení ani odborný posudok G. H. H. I. G., ktorého závery sú v tomto smere rozdielne. Zároveň mal
splnený aj druhý predpoklad, ktorým je vznik ujmy žalobcom v 1. a v 2. rade spočívajúci v tom, že ich

dcéra B. B. dňa XX.XX.XXXX na následky choroby Burkittov lymfóm zomrela.
2.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu celého konania medzi stranami zostalo sporným,
či je alebo nie je splnený tretí predpoklad zodpovednosti žalovaného, ktorým je príčinná súvislosť
medzi protiprávnym zásahom a vznikom ujmy. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre
25Co/31/2021-1076, ktorý sa nestotožnil s námietkou žalobcov, podľa ktorej odborný posudok

prof. MUDr. Martina Klabusaya, PhD. zo dňa 23.08.2019 má byť neprípustný dôkazný prostriedok,
keďže nebol vypracovaný znalcom, ani s námietkou, podľa ktorej v súvislosti so zadaním a
vypracovaním odborného posudku malo dôjsť k porušeniu zákonných pravidiel sprístupňovania
zdravotnej dokumentácie a práva na ochranu osobných údajov nebohej, a preto šlo o nezákonný dôkaz.Okrem toho vyslovil, že otázka posúdenia príčinnej súvislosti je otázkou právnou, o ktorej rozhoduje
súd, pričom vychádza z odborných vyjadrení a znaleckých posudkov, ktoré tvoria skutkový podklad
pre prijatie právneho záveru. Pokiaľ súd má súkromný znalecký posudok aj odborný posudok, pričom

tieto majú rozdielne závery k tej istej otázke, musí vyhodnotiť, ktorý z nich a z akých dôvodov je pre
rozhodnutie určujúci. Môže tiež vyzvať strany sporu, aby na odstránenie rozporov medzi znaleckým
posudkom a odborným posudkom navrhli dokazovanie, pričom nie je vylúčený ani návrh na znalecké
dokazovanie súdom ustanoveným znalcom.
2.5. Na základe návrhu žalovaného súd prvej inštancie mienil nariadiť znalecké dokazovanie príslušným

znalcom onkologického zamerania a pri tejto činnosti zistil existenciu znaleckého posudku číslo
99012/2017 zo dňa 07.09.2017 vypracovaného forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz
s.r.o., znaleckým ústavom v odbore Zdravotníctvo a farmácia, a jeho doplnku č. 1 Znaleckého posudku
číslo 99012/2017, znalecký úkon č. 99013/2018 zo dňa 27.02.2018, vypracovaného v prípravnom
trestnom konaní, vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Nových Zámkoch pod spisovou značkou
ČVS:ORP-98/1-VYS-NZ-2016. Mal úmysel uvedený spisový materiál oboznámiť na pojednávaní, k

čomu mali výhrady žalobcovia z dôvodu, že tento dôkazný prostriedok nebol stranami navrhnutý, a preto
od oboznámenia uvedeného trestného spisu upustil. Po udelení súhlasu objednávateľa (Okresného
riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch) si od znaleckého ústavu vyššie uvedený znalecký posudok a jeho
doplnok zabezpečil a zaslal ho stranám na vyjadrenie. K námietkam žalobcov voči tomuto procesnému
postupu uviedol, že postupoval zákonne a zabezpečením znaleckého posudku znaleckého ústavu a

jeho doplnku č. 1 pokračoval v línii dokazovania, ktoré bolo navrhnuté žalovaným ešte dňa 29.02.2020
a zodpovedá právnemu názoru odvolacieho súdu. Hoci znalecký posudok a jeho doplnok č. 1 nebol
vypracovaný na základe uznesenia súdu a má povahu listinného dôkazu, táto skutočnosť sama o sebe
jeho význam a dôležitosť pre tento spor neznižuje. Poukázal na ďalší záväzný názor odvolacieho
súdu, ktorým je, že práve odborný názor onkológa môže objasniť aj okolnosti predčasného úmrtia

B. B.. K doplnku č. 4/2022 k znaleckému posudku 4/2018 zo dňa 08.11.2022 znalca MUDr. Dušana
Baláža, uviedol, že nepriniesol žiadne nové podstatné skutočnosti. Vyslovil názor, že pokiaľ sa znalec
z odvetvia gastroenterológie vyjadroval k okolnostiam diagnostiky, prejavov, symptómov a vývoja
onkologického ochorenia Burkittov lymfóm, toto prináleží do pôsobnosti znalca z odvetvia onkológie,
preto doplnok č. 4/2022 k znaleckému posudku 4/2018 znalca H. J. výrazne stráca svoju relevanciu na

tento spor. Naopak, znalecký posudok č. 99012/2017 a jeho doplnok č. 1, oba vypracované znaleckým
ústavom Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., forensic.sk, považoval za dôkazné prostriedky,
ktoré majú rozhodujúcu výpovednú hodnotu z hľadiska posúdenia existencie príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym zásahom a vznikom ujmy. Z nich zistil, že medzi protiprávnym zásahom žalovaného a
vznikom ujmy žalobcov nie je priama príčinná súvislosť a ani nepriama príčinná súvislosť. Vo vzťahu

k tvrdeniu o neexistencii priamej príčinnej súvislosti sa poukázal na konštatovanie znaleckého ústavu
o tom, že postup H. G. C. nie je možné označiť za postup, ktorý ako jediný, či hlavný spôsobil
úmrtie B. B.. Ťažkosti pacientky zistené pri vyšetrení dňa 04.07.2014 neboli indikáciou na akútnu alebo
urgentnú gastrofibroskopiu aj s prihliadnutím na fakt, že ťažkosti boli mierneho stupňa a objavili sa po 10
mesiacoch obdobia bez ťažkostí u pacientky. Gastrofibroskopické vyšetrenie je nepríjemné vyšetrenie,

ktorépacientihoršieakceptujúatolerujú,pretosakjehoindikáciipristupujevždypozváženíjehoprínosu
k diagnostike.
2.6. Neexistencia nepriamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym zásahom a vznikom ujmy súvisí
s posúdením, či v dôsledku postupu žalovaného non lege artis bola šanca na vyliečenie, či aspoň
na prežitie alebo predĺženie života dotknutej osoby B. B. znížená v miere, ktorá prevažuje nad

vývojom zdravotného stavu, ktorý nebolo možné riadnym využitím poznatkov lekárskej vedy ovplyvniť.
V tomto smere sa znalecký ústav vyjadril jednoznačne tak, že s najväčšou pravdepodobnosťou by ani
realizovanie endoskopie dňa 13.08.2014 neviedlo k vyliečeniu pacientky a k zvráteniu nepriaznivého
priebehu ochorenia. Znalecký ústav analýzou prípadu nezistil taký postup medicíny, ktorého včasným
vykonaním, či vlastnou realizáciou by bolo možné zabrániť nepriaznivej prognóze ochorenia s následnou

smrťou pacientky. Alarmujúce príznaky signalizujúce prítomnosť ochorenia sa prejavili až v pokročilom
štádiu svojho šírenia, Burkittov lymfóm žalúdka je veľmi zriedkavý, agresívny a rýchlo prebiehajúci.
Výsledkom týchto úvah bol záver, že žalobcom nie je možné vyhovieť ani len sčasti pre absenciu čo i
len nepriamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym zásahom a vzniknutou ujmou.
2.7. Súd prvej inštancie zamietol návrhy žalobcov na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov H. C.,

H.H.,H.H.,ktorísapodieľalinavypracovaníznaleckéhoposudkuajehodoplnkuč.1Znaleckéhoústavu
K., a svedkov H. L. J. a H. H. M.. Uviedol, že znalecký posudok číslo 99012/2017 a jeho doplnok č.
1, rozhodujúcim a vyčerpávajúcim spôsobom riešili skutočnosti rozhodujúce pre tento spor a ich závery
sú natoľko presvedčivé, že ani prípadný výsluch navrhnutých svedkov H. C., H. H., H. H. by nepriniesolzásadnúzmenu.Zhotoviteľvosvojomdoplnkuč.1jasneabezakýchkoľvekpochybnostízdôraznil,žesa
v plnom rozsahu pridržiava všetkých skutočností, vrátane záverov znaleckého posudku č. 99012/2017
a preto by bolo nelogické očakávať, že by uvedení svedkovia priniesli v tomto smere nejaké zásadné a

nové skutočnosti. Ďalší navrhnutí svedkovia H. L. J. a H. H. M. sú znalcami z odvetvia gastroentorológia,
a preto ich výpovede k posúdeniu vzniku, vývoja liečby a možnosti pri onkologickom ochorení Burkittov
lymfóm súd prvej inštancie nepovažoval za rozhodujúce a v konečnom dôsledku ani za potrebné.
2.8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP. Úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože sa ho vzdal a náhradu

trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade výslovne nepožadoval.

3.1. Žalobcovia podali v zákonnej lehote odvolanie a navrhovali, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 120 000 eur a žalobkyni v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 120 000 eur,
a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 %, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Dôvodili, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (365 ods. 1 písm. b) CSP), a konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP).
3.2. Namietali voči záveru súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali existenciu príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom ujmy na strane žalobcov, t.j. že následkom

nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti dcére žalobcov došlo k strate šance na jej vyliečenie,
prežitie alebo aspoň predĺženie života (ďalej „strata šance“). Tvrdili, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil vykonané dôkazy k tejto otázke, keď ho vyslovil na základe čiastkových záverov nezákonne
získaného a vykonaného listinného dôkazu zabezpečeného z pripojeného vyšetrovacieho spisu bez
toho, aby sa vysporiadal s ostatnými dôkazmi a tieto dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo, a zároveň

všetky vzájomnej súvislosti. Nevykonal nimi navrhnuté dôkazy a otázku (ne)existencie príčinnej
súvislosti posúdil nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou Slovenskej republiky a zahraničnou
judikatúrou v medicínskoprávnych sporoch. Porušil povinnosť viazanosti rozhodnutím Krajského
súdu v Nitre sp.zn. 11S/133/2017 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžsk/127/2019.
Porušil zásadu koncentrácie konania, konania bez zbytočných prieťahov, zásadu rovnosti zbraní a

spravodlivého súdneho procesu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Tvrdili, že súd prvej
inštancie nevzal do úvahy závery znaleckého posudku č. 4/2018 jeho doplnku č. 4/2022 vypracovaných
H. J. a jeho výpoveď. Nevzal do úvahy závery znaleckého posudku č. 117/18 vypracovaného H. H.
a jeho výpoveď, ani závery Protokolu č. 524/2015 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
a výpoveď H. H. M., odborného konzultanta Úradu pre dohľad, z odboru gastroenterológia. Uvedené

závery a výpovede v odvolaní podrobne opísali. Vo vzťahu k znaleckému posudku č. 4/2018 tvrdili,
že z neho vyplýva, že vo včasných štádiách (I-II) je BL úspešne liečiteľný, nie však už v štádiách
neskorších (III-IVb). Preto malo pochybenie žalovaného tragické následky na zdraví a živote ich
dcéry, keď v jeho dôsledku sa nádorové ochorenie zistilo v neskorom IV.B. štádiu, s omnoho nižšou
šancou na úspešnú liečbu. Poukázali na výpoveď znalca H. J., osobitne na jeho konštatovanie, že

keby sa endoskopia spravila skôr, mohla byť šanca, že sa do onkologickej liečby dostane skôr,
čo síce nezaručuje, že by to prežila, ale mohla mať väčšiu šancu, že by bola liečba úspešná.
K doplnku č. 4/2022 ku znaleckému posudku č. 4/2018 H. J., poukázali, že ochorenie bolo určite
diagnostikovateľné dňa 13.08.2014, a s vysokou pravdepodobnosťou bolo diagnostikovateľné aj dňa
04.07.2014 (odpoveď č.1) a, že na objasnenie ťažkostí pacientky mala byť jednoznačne indikovaná

horná endoskopia. Alarmujúce príznaky prítomne môžu a nemusia byť. Pri vyšetrení 13.08.2014 boli
prítomné bolesti brucha a dyspepsia, pacientka mala epizódy tachykardie a bol prítomný anamnestický
údaj o čiernej stolici (odpoveď č. 2). Ďalej poukázali na jednotlivé odpovede znalca H. J. v dodatku
k znaleckému posudku a na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III. ÚS 2253/13. Vo
vzťahu k záverom znaleckého posudku č. 117/18 tvrdili, že k pochybeniu žalovaného pri poskytovaní

zdravotnej starostlivosti dcére žalobcov došlo a toto pochybenie bolo v nepriamej príčinnej súvislosti
s klinickým priebehom choroby a následnou smrťou. Tiež poukázali na závery Protokolu č. 524/2015
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a tvrdili, že dávajú odpoveď nielen na to, že zdravotná
starostlivosť zo stany žalovaného nebola poskytnutá správne, ale i na to, že nevykonaním všetkýchúkonov na správne určenie choroby nebola zabezpečená včasná a účinná liečba. Konštatovali, že ak
by žalovaný vykonal ich dcére gastroendoskopické vyšetrenie už po dvoch týždňoch od jej prvého
vyšetrenia dňa 04.07.2014, mohol odhaliť nádor skôr, v dôsledku čoho sa mohlo začať s liečbou tohto

ochorenia skôr, čím sa mohlo predísť jej smrti. Pri zohľadnení poznatkov lekárskej vedy, bolo možné
túto včasnú a účinnú liečbu dcére žalobcov zabezpečiť. Poukázali na výpoveď odborného konzultanta
pre gastroenterológiu Úradu pre dohľad H. H. M.. Súd prvej inštancie závery znaleckých posudkov a
Protokolu Úradu pre dohľad odignoroval, pričom z nich vyplýva existencia príčinnej súvislosti medzi non
lege artis konaním žalovaného a smrťou dcéry žalobcov, pretože ak by k nemu nedošlo mohol byť nádor

odhalený včas, mohla sa vyliečiť, mohol sa jej zdravotný stav zlepšiť, mohla prežiť. Tým je daná príčinná
súvislosťmedzipochybenímžalovanéhoaujmounastranežalobcov.Vinoužalovanéhostratilaichdcéra
šancu na liečbu onkologického ochorenia v skoršom štádiu ako je štádium IVb., čo malo zásadný vplyv
na výsledok jej liečby. Priebeh onkologickej liečby bolo potrebné vnímať z pohľadu jej oneskoreného
začatia spôsobeného žalovaným. Oneskorená onkologická liečba viedla iba ku krátkodobej remisii s
následným fatálnym navrátením ochorenia. Tvrdili, že stratu šance na vyliečenie ich dcéry z dôvodu

oddialenia diagnostiky zo strany žalovaného potvrdila i znalecká organizácia forensic.sk v doplnku č. 1
k znaleckému posudku č. 99012/2017 na str. 35.
3.3. Namietali, že súd prvej inštancie vyslovil neexistenciu príčinnej súvislosti na základe jediného,
nezákonne získaného a vykonaného listinného dôkazu zabezpečeného z vyšetrovacieho spisu, pričom
z neho prevzal iba časť záverov a nevysporiadal sa s jeho doplnkom č.1 ku znaleckému posudku č.

99012/2017, ani s ostatnými dôkazmi. Tvrdili, že dokazovanie znaleckým posudkom č. 99012/2017 a
doplnkom č. 1 ku znaleckému posudku č. 99012/2017 vypracovanými znaleckým ústavom forensic.sk
Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. pre účely trestného konania, bolo za nezákonné. Súd
prvej inštancie uvedené listinné dôkazy získal z pripojeného vyšetrovacieho spisu z OR PZ v Nových
Zámkoch. Namietali nezákonnosť celého znaleckého dokazovania súdom prvej inštancie, vrátane

pripojenia vyšetrovacieho spisu, ktorého súčasťou boli znalecké posudky forensic.sk, podaním zo dňa
13.09.2023. Súd prvej inštancie formálne vyhovel námietke žalobcov voči oboznámeniu vyšetrovacieho
spisu, avšak dokazovanie znaleckými posudkami, ktoré tvoria jeho súčasť, vykonal. Na nezákonnosti
tohto postupu nič nemení ani skutočnosť, že tieto dôkazy súd prvej inštancie vykonal ako listinné
dôkazy. Navyše toto dokazovanie nebolo znaleckým dokazovaním podľa § 207, § 208 a § 209 CSP

a preto takýmto postupom nemohol byť naplnený účel, pre ktorý bolo vydané uznesenie súdu prvej
inštancie sp.zn. 6C/27/2018-1731 zo dňa 16.06.2023. Pripojenie vyšetrovacieho do spisu za účelom
vykonania znaleckého dokazovania navrhnutého žalovaným bolo výsledkom vlastnej vyhľadávacej
činnosti súdu prvej inštancie, preto bolo v rozpore s princípom kontradiktórnosti, koncentrácie a zásadou
hospodárnosti konania. Súd prvej inštancie uznesením sp.zn. 6C/27/2018-1731 zrušil svoje uznesenie

zo dňa 18.05.2023, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného na doplnenie dokazovania nariadením
znaleckého dokazovania a tiež uznesenie, ktorým bolo odročené pojednávanie na deň 19.06.2023,
pričom dôvodil, že po vyhlásení špecifikovaných uznesení dospel k záveru, že je potrebné vykonať
znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo - odvetvie onkológia tak, ako to navrhoval
žalovaný. Napriek tomu nevyzval žalovaného na predloženie ním navrhovaného znaleckého posudku

z odboru onkológia, ale sám vlastnou iniciatívnou činnosťou, pri pretrvávajúcej procesnej pasivite
žalovaného, vyhľadával znalca z odboru onkológia, robil zisťovanie u znalcov, robil dopyt na OR PZ
Nové Zámky, ktorý postup považovali nezákonný, protiústavný a porušujúci ich právo na spravodlivý
proces, o.i. princíp rovnosti zbraní. Nezákonnosť svojho postupu súd prvej inštancie zavŕšil tým, že
vo veci nakoniec nenariadil znalecké dokazovanie, ale uspokojil sa s nezákonne pripojenými listinnými

dôkazmi. Pokiaľ žalovaný mal v úmysle poprieť nárok žalobcov uplatnený žalobou, bol povinný toto
popretie preukázať vlastnými dôkazmi v súlade s § 209 CSP, za čo sa nepovažuje podanie návrhu,
aby súd nariadil znalecké dokazovanie podľa § 207 ods. 1 CSP. Poukázali na Uznesenie Ústavného
súdu SR sp.zn. I. ÚS 335/2019. Nariadenie znaleckého dokazovania podľa § 207 ods. 1 CSP za
účelom popretia skutkových bolo nezákonné, čo platí i v prípade, že súd toto nakoniec nenariadil a

uspokojil sa vykonaním dokazovania listinnými dôkazmi zabezpečenými z vyšetrovacieho spisu Tvrdili,
že žalovaný nereagoval na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Co/31/2021-1076, a súd prvej
inštancie ho k tomu nevyzval. Preto žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. V nadväznosti na závery
Krajského súdu v Nitre predložili na pojednávaní dňa 10.11.2022 doplnok č. 4/2022 ku znaleckému
posudku 4/2018 vypracovaný H. L. J., v ktorom sú zodpovedané otázky, ktoré odvolací súd považoval

za sporné, zodpovedaná bola aj onkologická stránka problematiky na základe konzultácie so znalcom
z odboru onkohematológia, ktorú žiadal zodpovedať Krajský súd v Nitre. Poukázali na svoje vyjadrenie
zo dňa 22.11.2022 a tvrdili, že súd prvej inštancie svojím postupom hrubo zasiahol do ich práva na
spravodlivý proces tým, že zvýhodnil žalovaného. Navyše, nie je zrejmé, ako sa znalecký posudok č.99012/2017 a jeho doplnok č. 1 dostali do spisu, kto ho do spisu vložil a na základe akého úkonu, zo
spisu nevyplýva existencia súhlasu objednávateľa ako aj vyhotoviteľa týchto znaleckých úkonov s ich
použitím v tomto občianskoprávnom konaní, čo je v rozpore s tvrdením súdu prvej inštancie. Súd prvej

inštancie neprípustne nahradil procesnú pasivitu žalovaného a splnenie jeho procesných povinností,
konal nad rámec svojich povinností a v súlade so záujmami žalovaného. Žalovaný sa v priebehu celého
konania nevyjadril ku znaleckým posudkom, ktoré predložili. Žalovaný mal dostatok času (päť rokov)
na pripojenie listín a označenie dôkazov na preukázane svojich tvrdení, ktorú povinnosť si nesplnil.
Žalovaný, nielen vo svojom vyjadrení k žalobe, ale ani v ďalších vyjadreniach neuviedol rozhodujúce

skutočnosti a na svoju obranu v priebehu konania pripojil iba Odborný posudok G. I., na ktorého
záveroch zotrval. Iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení neoznačil, ani nepredložil. Prednesenie
návrhu na znalecké dokazovanie právnou zástupkyňou žalovaného dňa 18.05.2023 po piatich rokoch
od začatia tohto konania, nebolo možné označiť za včasné procesné konanie strany sporu, čo platí i vo
vzťahu k návrhu na znalecké dokazovanie dňa 29.09.2020. Žalovaný do skončenia dokazovania vo
veci samej nepredložil žiaden znalecký posudok, svoj návrh bližšie nešpecifikoval, neoznačil znalca,

ktorého žiada vypočuť, nepredložil ani otázky na znalca. Preto nesplnil svoju zákonnú povinnosť
preukázať vlastné tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno. Vada konania súdu prvej inštancie spočívala
v tom, že nevyhodnotil konanie žalovaného ako konanie v rozpore s princípom kontradiktórnosti,
hospodárnosti a sudcovskej koncentrácie konania, ale sám vlastnou iniciatívou toto konanie naprával
vyhľadávaním dôkazov v prospech žalovaného. Na tom nič nemení skutočnosť, že o potrebe objasniť

onkologickú stránku veci hovorí aj Krajský súd v Nitre v uznesení sp.zn. 25Co/31/2021-1076. I tu
platí kontradiktórnosť konania a tieto závery odvolacieho súdu neznamenajú, že strany sporu majú byť
pasívne a súd má ich pasivitu nahrádzať vlastnou aktivitou. Navyše sa súd prvej inštancie v rozsudku
nevysporiadal s tým, z akého dôvodu zmenil svoj názor na konanie žalovaného vo vzťahu k princípu
sudcovskej koncentrácie konania. Namietali, že súd prvej inštancie konal v rozpore s ustálenou

judikatúroutýkajúcousakonanívovzťahochlekár(zdravotníckezariadenie)apacient(klient)napr.nález
Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 716/2016. Žalovaného postavil do pozície slabšej strany, v prospech
ktorej konal a rozhodoval v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Tento postup považovali za
ústavne non-konformný, porušujúci ich právo na spravodlivý proces a princíp rovnosti strán sporu, ktorý
súčasne spôsobil ďalšie prieťahy v konaní. Poukázali na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 522/2023-33

vydaný v tejto veci.
3.4. Žalobcovia ďalej v odvolaní namietali spôsob hodnotenia dôkazov osobitne vo vzťahu k doplnku č.
4/2022kznaleckémuposudkuatvrdili,žegastroenterológmalamoholvykonaťendoskopickévyšetrenie
na odhalenie organických zmien v žalúdku, ktoré by následne viedli k diagnostike lymfómu. Tvrdili, že
ak už súd prvej inštancie pristúpil k vykonaniu listinného dôkazu znaleckého posudku č. 99012/2017,

mal ho vykonať a vyhodnotiť v súlade s § 191 CSP. Podstatné a významné závery znaleckého posudku
forencis.sksúduprvejinštancieunikli,keďžeichnečítalsprávneavytrhávalzkontextu. Navyšeznalecký
ústav nikde neuviedol, že šanca na vyliečenie, prežitie alebo predĺženie života dcéry žalobcov nebola
znížená v miere, ktorá prevažuje nad vývojom zdravotného stavu, ktorý nebolo možné riadnym využitím
poznatkov lekárskej vedy ovplyvniť.

3.5. Namietali, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktoré navrhli vykonať v písomnom podaní
zo dňa 13.09.2023 a zopakovali na pojednávaní dňa 15.01.2024, a to výsluchmi znalcov znaleckého
ústavu forensic.sk, ktorí sa podieľali na vypracovaní znaleckého posudku č. 99012/2017 a doplnku
č. 1 znaleckého posudku č. 99012/2017, ktorí sú určení znaleckým ústavom ako osoby oprávnené
podať vysvetlenia a doplnenia - H. H. H., H. N. C., G., H. F. H., G., a spoločnými výsluchmi znalcov

znaleckého ústavu forensic.sk H. H. H., H. N. C., H. F. H., G., a znalca H. L. J. a H. H. M., odborného
konzultanta úradu pre dohľad, t.j. konfrontáciou záverov znalcov znaleckého ústavu forensic.sk, so
závermi znalca H. L. J. a so závermi zástupcu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
uvedenými v Protokole č. 524/2015. Odôvodnenie nevykonania výsluchu znalcov zo strany
súdu prvej inštancie v bode 14.6. napadnutého rozsudku považovali za zmätočné a nepreskúmateľné.

Namietali, že nevykonaním nimi navrhnutých dôkazov im súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred
súdom a porušil ich právo na spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie o nevykonaní dôkazov neodôvodnil
riadne, určito a zrozumiteľne, čím spôsobil, že napadnutý rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný.
3.6. Namietali, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním žalovaného a stratou šance na vyliečenie, prežitie alebo predĺženie života B.

B.. Tvrdili, že táto príčinná súvislosť bola preukázaná tým, že znalci vyslovili, že pri zistení ochorenia v
skoršom štádiu je šanca na vyliečenie 90 % (a viac). Žalovaný pochybil, keď nevykonal endoskopické
vyšetrenie v čase návštevy v jeho ambulancii, nádor by bol určite menšieho rozsahu ako dňa 15.08.2014
a šanca na vyliečenie pacientky bola vyššia, ak by bola diagnostikovaná dňa 04.07.2014 resp. najneskôrdo jedného mesiaca. Nebolo možné vychádzať z tých záveroch znaleckých posudkov citovaných
v napadnutom rozsudku, ktoré sa týkajú preukazovania priamej príčinnej súvislosti, a nie straty šance,
resp. sa týkajú iba časti skúmaného rozhodného obdobia poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Znalci

nekonštatovali, že v čase vyšetrení u žalovaného a v čase kedy mal žalovaný vykonať endoskopické
vyšetrenie (do 2 - 4 týždňov od 04.07.2024) by bol zdravotný stav dcéry žalobcov nezvratný a bez
ohľadu na včasnú a účinnú liečbu by viedol s istotou ku jej smrti. Zo znaleckých posudkov H. J.,
H. H. a Protokolu úradu pre dohľad jasne vyplýva, že včasné vykonanie endoskopického vyšetrenia
stav dcéry žalobcov zmeniť mohlo. Tým je vyjadrená príčinná súvislosť a princíp straty šance na

vyliečenie resp. zlepšenie zdravotného stavu v prípade správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Z
dôvodu výrazného omeškania v diagnostike vinou žalovaného dcéra žalobcov stratila vysoké percento
pravdepodobnosti vyliečenia a zlepšenia zdravotného stavu, keďže jej ochorenie bolo diagnostikované
(vo FN Nové Zámky) dňa 15.08.2014 v IVb. štádiu. Porušenie povinnosti žalovaného poskytnúť
zdravotnú starostlivosť lege artis je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom citovej ujmy na strane
žalobcov spojenej so smrťou ich dcéry, ktorú by neutrpeli, ak by mali vedomie, že žalovaný poskytol

ich dcére objektívne dostupnú riadnu zdravotnú starostlivosť. Poukázali na rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne sp.zn. 5Co/70/202, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/909/2015, nález
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. I. ÚS 1914/2007, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/168/2010,
nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 716/2016, nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.
ÚS 1919/2008, I. ÚS 2844/2014, sp.zn. III. ÚS 2253/13, rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky

sp.zn. 25Cdo/618/2001 a sp.zn. 30 Cdo/41/2017. Tvrdili, že dokazovaním bolo preukázané, že konanie
non lege artis bolo hlavnou a podstatnou príčinou, rozhodujúcim a vyvolávajúcim činiteľom fatálnych
následkov na zdraví dcéry žalobcov s následkom smrti, a ak by žalovaný konal lege artis nedošlo by
ku neskorému zachyteniu nádorového ochorenia až v IV.B. štádiu a k neskorej a neúčinnej liečbe dcéry
žalobcov.

3.7. Namietali, že pri posudzovaní právnej otázky existencie predpokladov zodpovednosti za škodu mal
súd prvej inštancie vychádzať zo skutkového stavu zisteného znalcami z príslušného medicínskeho
odboru gastroenterológia a z Protokolu úradu pre dohľad. V prípade, ak by riadne vykonal dokazovanie
znaleckými posudkami forensic.sk, mal vychádzať z doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 99012/2017
potvrdzujúcimi vyššiu šancu na vyliečenie v prípade vykonania endoskopického vyšetrenia dňa

04.07.2014. Tiež mal v otázke vzniknutej ujmy na strane žalobcov, rozvratu súkromného a rodinného
živote spôsobeného smrťou ich dcéry, vychádzať z ich tvrdení a príčinnú súvislosť mal posúdiť
v intenciách ustanovení § 11, § 13 Obč. zákonníka, v súlade s rozhodnutiami najvyšších súdnych
autorít Slovenskej a Českej republiky, ustálenou judikatúrou Slovenskej a Českej republiky, ustálenou
súdnou praxou všeobecných súdov, na ktoré žalobcovia vo svojich podaniach poukazovali. Súd prvej

inštancie tak nepostupoval a príčinnú súvislosť medzi pochybením žalovaného a stratou šance u
dcéry žalobcov posudzoval nesprávne, riadiac sa prekonanou doktrínou preukazovania kauzálneho
nexu medzi protiprávnym konaním a škodou na strane poškodeného, resp. porovnaním miery zníženia
šance a vývoja zdravotného stavu pacienta. Ponechal rozhodovanie o (ne)existencii príčinnej súvislosti
na znalcoch, pričom otázka, či sú naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu vrátane

príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou (ujmou) na strane poškodeného, je otázkou
právnou, ktorá patrí do právomoci súdu. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd
prvej inštancie síce použil správnu právnu normu § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, túto nesprávne
interpretoval na daný prípad, keďže nevyhodnotil pochybenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ako
významne sa podieľajúce na smrti dcéry žalobcov. Nevyhodnotil príčinnú súvislosť v zmysle doktríny

straty resp. zníženia šance (príležitosti) na zlepšenie zdravotného stavu alebo vyzdravenie dcéry
žalobcov spôsobenej zanedbaním zdravotnej starostlivosti žalovaným, nevyhodnotil existenciu príčinnej
súvislosti v porušení prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z § 11 Občianskeho zákonníka, a nepoužil
ústavne konformný výklad posudzovania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním zdravotného
pracovníka a následkami na zdraví pacienta ustáleným Ústavným súdom SR (ako aj Ústavným súdom

ČR a európskymi súdmi) pre medicínsko - právne spory, a to až do takej miery, že tým zásadne poprel ich
účel a význam. Tým vylúčil zodpovednosť žalovaného za ujmu na strane žalobcov spôsobenú smrťou
ich dcéry. Považovali napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za výsledok nesprávneho právneho
posúdenia veci v otázke nepreukázania príčinnej súvislosti medzi pochybením žalovaného a smrťou
dcéry žalobcov. Zároveň predstavuje neprijateľný odklon od judikatúry Ústavného súdu SR, pričom tento

odklon ktorý súd prvej inštancie nezdôvodnil, preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čím bola
žalobcom odňatá možnosť konať pred súdom.
3.8. Tvrdili, že súd prvej inštancie sa odklonil aj od rozhodovacej praxe všeobecných súdov
rozhodujúcich v obdobných právnych veciach, ktoré uvádzali v priebehu konania (rozsudok Okresnéhosúdu Nitra sp.zn. 10C/6/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co/108/2021,
rozsudok Krajského súdu v Nitre 9Co/330/2012, rozsudok Okresného súdu Trnava sp.zn. 19C/96/2012
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/909/2015, rozsudok Okresného súdu

Nitra sp.zn. 10C/88/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitra sp.zn. 9Co/330/2012, rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/70/2021, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 7Co/1070/2015
v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 17C/69/2014, rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp.zn. 8Co/215/2017, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. Sžso/52/2014, Rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/909/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.

17Co/135/2018, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/51/2019). Tým porušil princíp právnej
istoty zakotvený v čl. 2 CSP, čo zakladá vadu konania a rozhodnutia i arbitrárnosť napadnutého
rozsudku. Navyše neprihliadol na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11S/133/2017, ktorým
bola žalovanému uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu, ktorého sa dopustil tým, že pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti dcére žalobcov konal v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z.z. o zdravotnej starostlivosti, na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžsk/127/2019, ktorým bola

zamietnutá kasačná sťažnosť žalovaného voči rozsudku krajského súdu v Nitre sp.zn. 11S/133/2017,
hoci ide o rozhodnutie správneho orgánu o správnom delikte ktoré je pre súd záväzné podľa § 193
CSP, ani sa s nimi nijako nevysporiadal. Tým konanie zaťažil vadou, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutievovecisamej,odňalžalobcommožnosťkonaťpredsúdom,avecnesprávneprávneposúdil,
keď neaplikoval § 193, § 194 CSP, a znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali nim patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.
3.9. Tvrdili, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje riadne a zrozumiteľné vysvetlenie, na
základe čoho dospel súd prvej inštancie ku svojmu rozhodnutiu, ako sa vysporiadal so zásadnými
tvrdeniami a námietkami strán sporu, dôkazmi predloženými stranami sporu, riadne a zrozumiteľné
vysvetlenie toho, ako súd prvej inštancie vec právne posúdil, a z akého dôvodu nevzal do úvahy

právnu argumentáciu žalobcov týkajúcu sa splnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného za ujmu
na strane žalobcov. V odôvodnení absentuje odôvodnenie odklonu súdu prvej inštancie od judikatúry
Ústavného súdu SR, najvyšších súdnych autorít SR a ČR v otázke posudzovania medicínsko-právnych
sporov, postaveniach poškodených v týchto sporoch, posudzovania príčinnej súvislosti, rozloženia
dôkazného bremena, dôkazného sylogizmu pod., ale aj odôvodnenie odklonu od rozhodovacej

praxe všeobecných súdov uvádzanej žalobcami v obdobných veciach. Absentuje odôvodnenie
všetkých procesných rozhodnutí súdu prvej inštancie, predovšetkým rozhodnutia o nepripustení
návrhov žalobcov na dokazovanie, relevantné vysporiadanie so sudcovskou koncentráciou konania v
súvislosti s dokazovaním, kontradiktórnosťou konania a už spomínaným nenariadením avizovaného
znaleckého dokazovania. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, zmätočné a arbitrárne, rozporné

so základnými princípmi Civilného sporového poriadku, a vymykajúce sa nielen zákonnému, ale aj
ústavnémuprocesnoprávnemurámcuprávastranysporunaspravodlivýproces.Napadnutérozhodnutie
vykazuje znaky formálnosti a nemožno ho akceptovať ako ústavne súladné, svedčí o svojvôli a
zjavnej neodôvodnenosti. Navyše pred žalobcov bola postavená požiadavka na preukázanie priamej
príčinnej súvislosti medzi pochybením žalovaného a smrťou ich dcéry, súdom bolo ignorované ich

procesné postavenie slabšej strany, ktoré v medicínsko-právnych sporoch odôvodňuje prenesenie
dôkazného bremena na žalovaného. Zákonný sudca bol zaujatý voči strane žalobcov a lojálny
voči strane žalovaného, čo sa prejavovalo nezákonnými procesnými rozhodnutiami v neprospech
žalobcov a necitlivým a neetickým prístupom k žalobcom, a vyústilo do vydania napadnutého rozsudku.
Poukázali na podanú námietku zaujatosti, v ktorej uviedli, že sudca je pacientom H. O., konateľky

žalovaného. Rovnosť zbraní bola narušená tým, že súd prvej inštancie suploval pasívnu procesnú
obranu žalovaného. Súd prvej inštancie konal v rozpore so sudcovskou koncentráciou a princípom
kontradiktórnosti keď po vrátení spisu z odvolacieho súdu žalovaný nepredložil žiadne vyjadrenie ani
žiaden dôkaz, urobil tak za neho súd prvej inštancie. Naopak oni predložili doplnok č. 4/2022 H. J.,
no súd prvej inštancie im v napadnutom rozsudku vytkol, že si nedali vypracovať súkromný znalecký

posudok z odboru onkológia. Poukázali na nesprávny postup pri nariaďovaní „znaleckého dokazovania“,
k čomu sa vyjadril aj Ústavný súd SR v náleze sp.zn. II. ÚS 522/2023-33, ktoré nakoniec nariadené
nebolo. Porušenie princípu rovnosti zbraní spočívalo aj v predčasnom uzavretí celej veci na pojednávaní
dňa 15.01.2024. Tvrdili, že ak súd prvej inštancie rozhodol v júni 2023 o potrebe vykonať znalecké
dokazovanie, mal toto znalecké dokazovanie nariadiť a vykonať v súlade so zákonom. Súd prvej

inštancie neprihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo, konkrétne na duplicitu lekárskych nálezov
zo dňa 04.07.2014 a 13.08.2014, z ktorých existujú dve vyhotovenia. Navyše v zdravotnom zázname
zo dňa 13.08.2014 žalovaný neuviedol existenciu čiernej lepkavej stolice. Duplicitu a manipuláciu so
zdravotnou dokumentáciou skonštatoval aj znalecký ústav forensic.sk. a vyjadrili aj k nej aj všeobecnésprávne súdy. Duplicitné zdravotné záznamy sú dôkazom toho, že žalovaný nepostupoval diagnosticky
a terapeuticky správne, neoprávnene do nich zasahoval, čo zvýrazňuje protiprávnosť jeho konania pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti dcére žalobcov. Bolo to závažné pochybenie žalovaného, pretože

podľa zákona o zdravotnej starostlivosti je lekár povinný uvádzať v zdravotných záznamoch pravdivé
údaje. Poukázali na nariadenie vlády SR č. 776/2004 Z.z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných
výkonov, podľa ktorého súčasťou štandardného vyšetrenia je opis subjektívnych ťažkostí, objektívny
nález,vypísaniepísomnejsprávy,záver,vypracovanieplánudonasledujúcejkontroly,poučeniepacienta
a predvolanie na vyšetrenie, s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Súd prvej inštancie neaplikoval

na danú vec Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vedení zdravotnej
dokumentácie č. 07594/2009 – OZS zo dňa 24.09.2009, ustanovenia § 21 ods. 1 , ods. 5, § 4 ods. 5,
§ 2 ods. 1, § 19 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, § 79 ods. 1 písm. l) zákona
č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne a právne správny,

spravodlivý a vydaný na základe náležite zisteného skutkového stavu. Odvolanie považoval za
neodôvodnené, argumenty vytrhnuté z kontextu, zavádzajúce a osočujúce. Súd prvej inštancie sa
riadil ustanovením § 191 CSP, zhodnotil obsiahle dôkazy celom spektre, a dospel k záveru, že
neexistuje súvislosť medzi smrťou B. B. a konaním žalovaného, s poukazom na rýchlosť a agresivitu
ochorenia Burkittov lymfóm. V odvolaní neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa

súd prvej inštancie nevysporiadal. Nádorové ochorenie bolo zistené dňa 15.08.2014 po hospitalizácii
B. B. nemocnici. Z tohto ochorenia bola úspešne vyliečená. Choroba sa jej vrátila v januári 2015,
kedy po podstúpila ďalšiu liečbu chemoterapiou, ktorá bola neúspešná. Tvrdenie žalobcov, podľa
ktorého, ak by nádorové ochorenie bolo diagnostikované v období od 04.07.2014 do 13.08.2014,
tak by to buď predĺžilo život B. B. alebo zvýšilo šance na jej prežitie bola nepodložená domnienka.

B. B. bola liečená viacerými lekárm,,i, z ktorých žiadny nemal podozrenie na nádorové ochorenie.
Poukázal na znalecký posudok onkológa H. I.. V žiadnom zo znaleckých posudkov nebolo uvedené, že
vykonanie gastroenterologického vyšetrenia v 15 dňovej dobe od vykonania prvého vyšetrenia, mohlo
mať vplyv na prognózu ochorenia. Zo znaleckých posudkov vyplýva, že k smrti B. B. došlo v dôsledku
relapsu onkologického ochorenia. Súd prvej inštancie výsluchy znalcov vyhodnotil ako nadbytočné a

nehospodárne, vzhľadom na rozsiahlosť dokazovania a množstva znaleckých posudkov. Navrhoval, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov
konania.

5. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 03.05.2004 uviedli, že vyjadrenie žalovaného považujú za

účelové, tendenčné, rozporné s vykonaným dokazovaním a skutkovo a právne nesprávne. Rýchlosť
a agresivitu ochorenia dcéry žalobcov nemožno brať do úvahy ako okolnosť vylučujúcu existenciu
príčinnej súvislosti. Naopak nevykonanie endoskopického vyšetrenia spôsobilo zdržanie diagnostiky
trvaní jedného mesiaca, čo spôsobilo, že v čase stanovenia diagnózy auguste 2014 bola dcéra
žalobcov pokročilom štádiu ochorenia. Pochybenie žalovaného bolo konštatované Úradom pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou. Odmietli tvrdenie, že v odvolaní nie sú uvedené žiadne relevantné
skutočnosti. Dcéra žalobcov nezomrela na relaps nádorového ochorenia, k čomu poukázali na list o
prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí citované v znaleckom posudku forensic.sk, z ktorého
tiež vyplýva, že k relapsu základného ochorenia došlo v januári 2015 v priebehu 5. cyklu chemoterapie,
a že liečba Burkittovho lymfómu v IV.b štádiu je neúčinná (nádor v tomto štádiu je neliečiteľný) a prináša

so sebou zvýšené riziko vzniku včasného relapsu ochorenia. Poukázali na podané odvolanie a odkázali
na znalecké posudky a odborné závery, z ktorých vyplýva, že ak by bolo onkologické ochorenie
odhalené pri vyšetrení dňa 04.07.2014, resp. do 2, max. 4 týždňov, bolo by v štádiu skoršom ako bolo
v čase jeho diagnostiky dňa 15.08.2014 (IV.b štádium). Opakovane citovali závery znalcov. Zdôraznili,
že v dôsledku nevykonania EGD vyšetrenia žalovaným došlo k oneskoreniu diagnostiky a následne

oneskoreniu podaniu onkologickej liečby, čo je kľúčový faktor liečiteľnosti BL, ktorý je v skorých štádiách
I., II. štádiu dobre liečiteľný. Poukázali na závery znalcov vo vzťahu k prognóze pacientky a namietali
tvrdenie žalovaného, že žiaden znalec sa nevyjadril k tomu, že ak by bolo vykonané endoskopické
vyšetrenie v 15 dňovej lehote od vykonania vyšetrenia 04.07.2014 mohlo to mať vplyv na prognózu
dcéry žalobcov. Tvrdili, že všetci znalci skonštatovali lepšie prognózy na vyliečenie pacientky v prípade

včasnej endoskopie. Poukázali na závery znalcov vo vzťahu k príčinnej súvislosti.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.05.2024 zopakoval svoju argumentáciu z vyjadrenia k odvolaniu
žalobcov a zotrval na všetkých svojich stanoviskách a prednesoch, ktoré sú súčasťou spisu. Navrhoval,aby odvolací súd rozsudok súdu pre inštancie potvrdil a žiadnej zo strán sporu nepriznal na nárok na
náhradu trov konania.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), vec prejednal na
nariadenom pojednávaní. Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Predmetom konania je nárok žalobcov v 1. a 2. rade, ktorým sa, po zmene žaloby, domáhajú
voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch každý vo výške 120 000 eur, a zaslania

žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade formou doporučenej listovej zásielky adresovanej na adresu
trvalého pobytu žalobcu v 1. rade a žalobkyne 2. rade písomné ospravedlnenie, ktoré bude podpísané
priamo štatutárnym zástupcom žalovaného, font písma: Times New Roman, veľkosť písma: 12, a
to v nasledovnom znení: „Ako pozostalému a blízkemu rodinnému príbuznému F. B. B., nar. dňa
XX.XX.XXXX, naposledy bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D., zomretá dňa XX.XX.XXXX sa Vám touto

formou hlboko ospravedlňujeme, že v dôsledku nášho konania spôsobom non lege artis a v priamej
príčinnej súvislosti s týmto konaním došlo k úmrtiu nebohej B. B., dňa XX.XX.XXXX, čím zároveň došlo
aj do zásahu do Vašich osobnostných práv. Je nám veľmi ľúto, že sme sa dopustili takéhoto zásahu
do Vašich práv a akceptujeme, že ani forma takéhoto písomného ospravedlnenia nie je a nikdy nebude
postačujúca pre nápravu následkov tohto nezákonného zásahu, a preto prosím prijmite naše hlboké

ospravedlnenie.“.

10. Zo zisteného skutkového stavu je nesporné, že dcéra žalobcov B. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrela
dňa XX.XX.XXXX, vo veku nedožitých veku 23 rokov.

11. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu
trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade nepriznal. Na odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade je rozsudok
súdu prvej inštancie predmetom prieskumu odvolacím súdom.

12. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

13. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

14. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

16. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

17. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

18. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosťsprávne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými

postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými
postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

19. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní podľa § 204 v spojení s § 384 ods. 1 CSP
zopakoval dokazovanie Znaleckým posudkom číslo 4/2018 H. L. J., Predbežnou prepúšťacou správou

Kliniky vnútorného lekárstva II. FNsP Nové Zámky zo dňa 23.08.2014, doplnenou dňa 05.09.2014
konzultačnýmhistologickýmzáveromč.B14/41702-B14/41703,OdbornýmvyjadrenímG.H.H.I.,Ph.D.,
Doplnkom 4/2022 k znaleckému posudku č. 4/2018 H. L. J., Znaleckým posudkom číslo 99012/2017
Inštitútu forenzných medicínskych expretíz s.r.o. forensic.sk a Doplnkom č. 1 znaleckého posudku
číslo 99012/2017. Ďalej zopakoval dokazovanie pripojeným spisom Krajského súdu v Nitre sp.zn.
11S/133/2017, z neho rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nitra,

zo dňa 07.03.2016 č. ZS404/00001/2016, rozhodnutím Predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou zo dňa 04.10.2016 č. ZS 404/00001/2016/R, rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa
5. júna 2019 sp.zn. 11S/133/2017, rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. novembra 2020 sp.zn.
7Sžsk/127/2019.

20. Právna zástupkyňa žalobcov 1. a 2. rade na odvolacom pojednávaní uviedla, že zotrváva na
podanom odvolaní ako aj na všetkých následných písomných podaniach. Žiada rozsudok súdu prvej
inštanciezmeniťapriznaťžalobcomnemajetkovúujmutak,akojeuvedenévodvolaníalternatívnezrušiť
a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Aj zo správy o priebehu doterajšieho
konania prednesenej predsedníčkou senátu vyplýva, že nárok žalobcov je daný a sú splnené všetky

predpoklady pre priznanie nemajetkovej ujmy žalobcom za zásah do ich osobnostných práv následkom
smrti ich dcéry. Príčinná súvislosť medzi pochybením žalovaného a smrťou dcéry žalobcov sa mala
posudzovať podľa teórie straty šance a nie na základe stopercentnej kauzálnej príčinnej súvislosti. Na
záver uviedla, že zotrváva na predchádzajúcom prejave.

21. Právna zástupkyňa žalovaného na odvolacom pojednávaní uviedla, že to, čo sa stalo B. B. je smutný
príbeh, ale v žiadnom prípade nie je možné viniť žalovaného za zníženie jej šance na prežitie. Tvrdenie,
že nevykonanie endoskopie v rozpätí jedného mesiaca mohlo zaviniť smrť B. B. je zavádzajúce.
Navyše v konaní nebola preukázaná výška nemajetkovej ujmy. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvej
inštancie potvrdil, trovy konania priznať nežiadala. Na záver uviedla, že sa pridržiava toho, čo uviedla

vo vyjadrení.

22.1. Odvolací súd zo zopakovaného dokazovania zistil, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Nitra, vykonal dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytovanou
spoločnosťou PANMED, s.r.o. B. B. v dohliadanom období od 01.01.2014 do XX.XX.XXXX, ktorý

vyhodnotil v Protokole č. 524/2015 o vykonanom dohľade na mieste. Po preskúmaní dostupnej
zdravotnej dokumentácie úrad okrem iného zistil, že v gastroenterologickej ambulancii žalovaného bola
B. B. vyšetrená dňa 04.07.2014. Pri tomto vyšetrení udávala pobolievanie epigastriu, občas nauzeu,
bez vomitu, pyrózy, stolica v norme, občas zápcha. Objektívne bola licídna, eupnoická, bez ikteru
a cyanózy, kardiopulmonálne kompenzovaná, abdomen bolo nebolestivé a bolo u nej realizované

USG vyšetrenie abdomenu s fyziologickým nálezom. Jej stav bol gastroenterológom vyhodnotený ako
dyspeptický syndróm, v.s. funkčný, bola jej odporúčaná liečba Costi a Tevazol, kontrola o 3 mesiace,
pri nelepšiacom stave skôr, gastrofibroskopia (GFS) - poučená. Medzitým dňa 02.08.2014 bola B.
B. vyšetrená v zahraničí v Maďarskej republike v nemocnici v Ostrihome pre kŕčovité bolesti brucha,
kde bola jednu noc hospitalizovaná a prepustená domov po negatívnom USG vyšetrení abdoménu.

Kontrolné gastroenterologické vyšetrenie absolvovala gastroenterologickej ambulancii žalovaného dňa
13.08.2014. Pri tomto vyšetrení subjektívne udávala epizodické kŕče v ľavom hypochondriu, stolica bola
pravidelná, zmenenej konzistencie, viackrát denne, USG vyšetrenie abdomenu bolo s fyziologickým
nálezom. Jej stav bol diagnostický vyhodnotený ako funkčná dismitilita - like dyspepsia a bola jej
odporúčaná liečba Duspatalin a Tevazol a pri nelepšiacom sa stave bolo plánované gastrofibroskopické

vyšetrenie. Dňa 14.08.2014 bola B. B. neodkladne hospitalizovaná na klinike vnútorného lekárstva II.
Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky, kde jej bol dňa 15.08.2014 gastroskopickým vyšetrením
verifikovaný tumor žalúdka Borrman III (ulcerózno - infiltrujúci typ pri endoskopii), histologickým
vyšetrením potvrdený B NHL Burkittov lymfóm vo IV. štádiu. Po obdržaní definitívneho histologickéhovýsledku jej ďalšia liečba prebiehala v Národnom onkologickom ústave v Bratislave. Pri výkone dohľadu
úrad zistil nedostatky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaným B. B. dňa 04.07.2014 a
dňa 13.08.2014. Pri prvom gastroenterologickom vyšetrení dňa 04.07.2014 mala byť B. B. zo strany

poskytovateľaobjednanánakontrolnégastroenterologickévyšetrenieskoršomtermíne,atoužpodvoch
týždňoch, a nie až po troch mesiacoch od prvého vyšetrenia. Pri kontrolnom gastroenterologickom
vyšetrení v ambulancii žalovaného, vzhľadom na jej zdravotné ťažkosti trvajúce v tom čase viac ako päť
týždňovpočítajúcodprvéhovyšetreniadňa 04.07.2014,malbyťstanovenýzostranyžalovanéhopresný
termín jej gastrofibroskopického vyšetrenia. Na základe uvedeného dospel úrad k záveru, že B. B. v

dohliadanom období nebola zo strany žalovaného poskytovaná zdravotná starostlivosť správne súlade
s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti. Neboli vykonané všetky potrebné vyšetrenia na správne určenie choroby a
tým nebola zabezpečená včasná a účinná liečba. Následne úrad pre dohľad vydal dňa 07.03.2016
rozhodnutie č. ZS404/00001/2016, ktorým žalovanému uložil pokutu
1 200 eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej

starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na základe záverov výkonu
dohľadu na mieste v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke
B. B. počas vyšetrenia gastroenterologickej ambulancii žalovaného dňa 04.07.2014 a dňa 13.08.2014.
Protiuvedenémurozhodnutiupodalžalovanýrozkladapredsedaúradupredohľadvydaldňa04.10.2016
rozhodnutie č. ZS 404/00001/2016/R, ktorým napadnuté rozhodnutie radu pre dohľad zmenil tak, že

ukladá pokutu 1 200 eur podľa § 50 ods. 2 písm. a) spojení s § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004
Z.z. za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., ktoré bolo zistené ukončením výkonu dohľadu nad
správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti B. B. počas vyšetrenia pacientky gastroenterologickej
ambulancii žalovaného dňa 04.07.2014 a dňa 13.08.2014. Žalovaný porušil § 4 ods. 3 zákona č.
576/2004 Z.z. tým, že pri prvom gastroenterologickom vyšetrení dňa 04.07.2014 mala byť pacientka

objednaná na kontrolné gastroenterologické vyšetrenie skoršom termíne, a to už po dvoch týždňoch,
a nie po troch mesiacoch od prvého vyšetrenia. Pri kontrolnom gastroenterologickom vyšetrení dňa
13.08.2014, vzhľadom na pretrvávajúce ťažkosti viac ako 2 týždne, mal žalovaný stanoviť presný termín
gastrofibroskopického vyšetrenia. Uvedené rozhodnutie úradu pre dohľad napadol žalovaný správnou
žalobou. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 5. júna 2019 č.k. 11S/133/2017-148 žalobu zamietol.

Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 25. novembra 2020 sp.zn. 7Sžsk/127/2019 kasačnú sťažnosť
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 5. júna 2019 č.k. 11S/133/2017-148, zamietol.
22.2. V záveroch znaleckého posudku číslo 4/2018 znalec MUDr. Dušan Baláž pripustil, že vysoké
percento pacientov (70 %) s Burkittovym lymfómom je v čase diagnózy v pokročilom štádiu. Vyslovil
názor, že v prípade B. B. bolo potrebné urobiť endoskopické vyšetrenie skôr, niekedy v období apríl

až jún 2015 (správne malo byť uvedené 2014). Endoskopické vyšetrenie mala byť indikované pri
vyšetrenídňa04.07.2014aminimálnedodvochtýždňovpotomtodátume.Pochybeniegastroenterológa
smrť pacientky priamo nespôsobilo, nepriamo smrť pacientky spôsobiť mohlo, keďže absencia hornej
endoskopie v období prvej polovice júla 2014 pravdepodobne zapríčinila oneskorene stanovenia
diagnózy.

22.3. Z predbežnej prepúšťacej správy Kliniky vnútorného lekárstva II. FNsP Nové Zámky zo dňa
23.08.2014, doplnenej dňa 05.09.2014 konzultačným histologickým záverom č. B14/41702-B14/41703
vyplýva, že B. B. bola hospitalizovaná na uvedenej klinike od 14.08.2014 do 23.08.2014. Prijatá
bola pre sinusovu tachykardiu. Doplnené GRS vyšetrenie, histologický nález odoslaný na vyššie
pracovisko. Prepustená do domáceho prostredia, s odstupom 10 dní sa bude telefonicky informovať

o definitívny histologický nález a s výsledkom sa bude hlásiť na vyšetrenie v Národnom onkologickom
ústave Bratislava. Diagnostický záver: Suspektný Non Hodkinov lymfom žalúdka (Ann Arbor štádium
II), Normocytova normochromna anemia ťažkého stupňa stav po hemosubstitucii. Správa bola dňa
05.09.2014 doplnená o konzultačný histologický záver č. B14/41702-B14/41703, ktorý favorizuje dg.
agresívneho B-NHL typu Burkittovho lymfómu (BL).

22.4. Z odborného vyjadrenia G. H. H. I., Ph.D. odvolací súd zistil, že nesúhlasil so znalcom H. J., že
základným predpokladom, aby bolo ochorenie Burkittovým lymfómom liečiteľné je včasné štádium čase
diagnózy. G. I. vyjadril názor, že ochorenie BL je liečiteľné vo všetkých klinických štádiách, hlavným
parametrom, ktorý ovplyvňuje prognózu, je vek pacienta. Poukázal na správu Kliniky vnútorného
lekárstva FNsP Nové Zámky, podľa ktorej bola diagnóza uzatvorená ako susp. Non Hodkinov lymfóm

žalúdka, E. E. štádium II, a až v priebehu diagnostiky a stangingu CT zo 14.09.2019 (správne malo
byť uvedené 2014) progredoval do klinického štádia IV. Nádor sa teda nachádzal v dobe diagnostiky
vo včasnom klinickom štádiu s dobrou prognózou. V tomto smere vykonal aj teoretický experiment, z
ktorého vyvodil teoretické závery, ktoré vylučovali zistenie nádoru pred dňom 21.07.2014, či dokoncapred dňom 01.08.2014. Napriek tomu uviedol, že je možné predpokladať, že nádor bol pri stanovení
diagnózy v klinickom štádiu II. tak, ako to vyplýva zo správy FNsP Nové Zámky, teda v štádiu
včasnom, a nie je možné jednoznačne určiť, v ktorom štádiu sa nachádzal v dobe medzi 04.07.2014

a 13.08.2014. Navyše konštatoval, že pacientka mohla s vysokou pravdepodobnosť dosiahnuť remisiu
ochorenia i v klinickom štádiu IV. Vyslovil záver, podľa ktorého sa H. G. C. mal podrobnejšie zaoberať
diferenciálnou diagnostikou ťažkostí pacientky B. B., hoci žiadny zo zaznamenaných príznakov v dobe
vykonávaných vyšetrení nenasvedčovali prítomnosti nádorového ochorenia. Lekár neprehliadol akútne
príznaky nádorového ochorenia, nemal k dispozícii informácie klinické, zobrazovacie ani laboratórne,

ktoré by mohli viesť k stanovení diagnózy lymfómu. Nevykonanie gastrofibroskopického vyšetrenia
jednoznačne neviedlo k zhoršeniu stavu chorej natoľko, že by nemohla absolvovať onkologickú liečbu
v plných dávkach, čo by mohlo ovplyvniť jej šance na vyliečenie. Nie je možné preukázať, že by
nevykonanie gastrofibroskopie viedlo zvýšeniu klinického štádia ochorenia a tým k zhoršeniu prognózy
chorej. Rovnako mohol byť BL v inkriminovanej dobe už v štádiu pokročilého ochorenia, alebo by
ešte nemusel byť vyšetrením detekovaný. Nie je možné preukázať, že by odklad gastrofibroskopicého

vyšetrenia znížil šance chorej na vyliečenie. Progres do vyššieho štádia ochorenia teoreticky môže
znížiť pravdepodobnosť 5 ročného prežitia o približne 9-16 %, ale rozhodne nejde o stav, kedy by
pokročilé štádium ochorenia IV bolo nevyliečiteľné. Pre dosiahnutie kompletnej remisie a dlhodobého
prežitia sú dôležité najmä vnútorné charakteristiky nádoru, ktoré ešte celkom nepoznáme.
22.5. Znalec H. L. J. v záveroch doplnku 4/2022 k znaleckého posudku č. 4/2018 uviedol, že nie je

možné jednoznačne odpovedať, či bol lymfóm endoskopicky diagnostikovateľný už počas klinického
vyšetrenia dňa 04.07.2014, s vysokou pravdepodobnosťou áno. Svoje tvrdenie znaleckom posudku
4/2018, že vo včasných štádiách I - II je BL úspešne liečiteľný, nie však štádiách neskorších III - IVb
označil ako nepresné. Poukázal na závery G. I., podľa ktorých je BL liečiteľný aj v IV štádiu. Potvrdil,
že pacientke bol diagnostikovaný tumor žalúdka s podozrením na non-Hodkinov lymfóm v II. štádiu

podľa An Arbor klasifikácie. Diagnóza Burkittov lymfóm v štádiu IV. bola stanovená podľa CT nálezu.
Endoskopia by odhalila BL 04.07.2014 vysokou pravdepodobnosťou, 13.08.2014 s istotou. Štádium
ochorenia sa stanovuje CT vyšetrením. Vyliečenie ochorenia nie je možné zaručiť v žiadnom štádiu BL.
Ak by bola gastroendoskopia realizovaná a bol by pri nej diagnostikovaný BL, je možné, že by prognóza
pacientky bola lepšia. Či oneskorenie diagnostiky mohlo viesť k zníženiu šance na vyliečenie sa nedá

potvrdiť ani vylúčiť.
22.6. Zo znaleckého posudku číslo 99012/2017 vypracovaného znaleckým ústavom forensic.sk, ako
listinného dôkazu, vyplýva v prvom rade všeobecná charakteristika Burkittovho lymfómu (BL), vrátane
spôsobu zaradenia pacienta do klinických štádií, spôsoby diagnózy, metódy liečenia a prognóza
ochorenia. Znalecký ústav tiež podrobne analyzoval vývoj zdravotného stavu B. B.. Podrobne sa

zaoberal včasnosťou a správnosťou poskytnutej zdravotnej starostlivosti všetkými poskytovateľmi od
apríla 2014 do XX.XX.XXXX. Konkrétne zo znaleckého posudku vyplýva, že BL je zhubné nádorové
ochorenie lymfatického systému. BL je vysoko agresívny a progredujúci v priebehu niekoľkých týždňov,
a za určitých podmienok je liečiteľný. Na zistenie rozsahu ochorenia (štádia ochorenia) sa používa
okrem iného CT. Najvhodnejšou metódou liečby je chemoterapia. Relapsy (návrat ochorenia) vznikajú

asi u 20 % pacientov, takmer vždy ide o včasné relapsy (aj počas liečby). Ústav zaradil začiatok
ochorenia, výsostne teoreticky, do júna 2014 vzhľadom na skutočnosť, že pacientka bola obvodnou
lekárkou odoslaná na USG brucha, pričom dôvod odoslania nebol uvedený. Konštatoval, že u B. B.
išlo o zriedkavý, veľmi rýchlo a agresívne rastúci lymfóm v žalúdku. V čase, keď bol malých rozmerov,
prejavoval sa len veľmi nešpecifickými príznakmi, ktoré skôr nesvedčili pre závažnosť príčiny ťažkostí. V

priebehu ďalšieho mesiaca, keď svojím agresívnym rastom spôsobil postupné krvácanie do tráviaceho
traktu a prejavil sa melénou, dosahoval už veľké rozmery a šíril sa nepochybne aj na okolité štruktúry.
Nepriaznivým faktorom pri zisťovaní skutočného pôvodu ťažkostí pacientky mohlo byť aj vyšetrovanie
jednotlivých symptómov v rôznych ambulanciách a na rôznych pracoviskách a striedanie zdravotníckych
pracovníkov a zariadení pri pátraní po príčine ťažkostí. Jednotlivým čiastkovým zisteniam a vyšetreniam

chýbala nadväznosť a komplexné vyhodnotenie, zosumarizovanie, vzájomné prepojenie a správna
indikácia a voľba najvhodnejších vyšetrení. Konštatoval, že uvedené odborné nedostatky nie sú v
príčinnej súvislosti so smrťou B. B. ani s neriešiteľným zhoršením jej zdravotného stavu.
22.7. Z doplnku č. 1 znaleckého posudku číslo 99012/2017 vypracovaného znaleckým ústavom
forensic.sk, ako listinného dôkazu, vo vzťahu k zdravotnej starostlivosti poskytnutej H. C., lekárom

žalovaného, vyplýva, že pri vyšetrení dňa 04.07.2014, vzhľadom na nie úplne identické ťažkosti, ako
mala pacientka v minulosti (pribudlo pálenie za hrudnou kosťou a nevoľnosť), mohol byť termín kontroly
stanovený včaššie ako o 3 mesiace, prípadne mohlo byť plánované doplnené gastrofibroskopické
vyšetrenie. Uvedené ťažkosti u pacientky neboli indikáciou na akútnu alebo urgentnú gastrofibroskopiu,keďže boli mierneho stupňa a objavili sa po 10 mesiacoch obdobia bez ťažkostí. Ústav poukázal na
skutočnosť, že 14.07.2014 bola pacientka vyšetrená na LSPP pre tachykardiu, pričom v zázname nie je
údaj o tom, či pretrvávali problémy s pálením za hrudnou kosťou, napínaním na vracanie a pobolievanie

v oblasti žalúdka. Dňa 15.07.2014 bola pacientka vyšetrená obvodným pediatrom a boli realizované
laboratórne vyšetrenia, výsledky biochemického vyšetrenia krvi a moču a hodnoty krvného obrazu boli
v norme, akcia srdca bola pravidelná, ozvy ohraničené, dýchanie voľné, bez vedľajších fenoménov,
brucho bolo bez patologického nálezu. Ani v zázname obvodnej lekárky nie je údaj, či u pacientky
pretrvávali problémy v oblasti žalúdka. Z dostupnej zdravotnej dokumentácie nie je jasné, prečo

pacientka pri pretrvávaní ťažkostí zo strany tráviaceho traktu neprišla na gastroenterologické vyšetrenie
skôr, ako jej aj bolo odporúčané. Pacientka podstúpila aj špecializované kardiologické vyšetrenie,
ktoré nezistilo príčinu búšenia srdca a na podrobnejšie vyšetrenie bola pacientka objednaná až
koncom septembra a začiatkom októbra 2014. Pravdepodobne na žiadosť rodičov dňa 23.07.2014 mala
pacientka realizované laboratórne odbery u obvodnej pediatričky, výsledky krvného obrazu biochemické
vyšetrenie vnútorného prostredia, pečeňové testy, pankreatické enzýmy v krvi a v moči, základné

vyšetrenie obličkových funkcií a moču, všetko bolo v norme. Laboratórne vyšetrenia neviedli k zisteniu
príčiny ťažkostí. Pri nasledujúcej kontrole v gastroenterologickej ambulancii 13.08.2014 v zázname
z vyšetrenia je údaj zmenenej frekvencie a konzistencie stolice, bez zmienky o charaktere bolestí,
čo prináša úľavu od bolestí, k akej zmene konzistencie stolice došlo. Rozšírenie anamnézy a otázok
lekárom o charaktere bolestí mohlo viesť k zvažovaniu závažnejšej príčiny a skorému indikovaniu

endoskopického vyšetrenia hornej časti tráviaceho traktu. To znalecký ústav považoval za odborné
pochybenie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, hoci v tomto čase už nádor, dosahoval veľké rozmery
a šíril sa na okolité orgány a štruktúry a s najväčšou pravdepodobnosťou by realizovanie endoskopie
13.08.2014 neviedlo k vyliečeniu pacientky a zvráteniu nepriaznivého priebehu ochorenia. V takom
rozsahu je ochorenie liečiteľné iba u malého percenta pacientov a aj napriek dosiahnutým pokrokom v

liečbe zhubných nádorových ochorení sa u nie všetkých pacientov podarí ochorenie vyliečiť a zvrátiť tak
jeho nepriaznivý priebeh. Po prehodnotení všetkých týchto skutočností nie je možné označiť postup H.
C. za postup, ktorý ako jediný či hlavný spôsobil úmrtie pani B. tak, ako to vnímajú rodičia pacientky.
Znalecký stav považoval za veľmi pravdepodobné, že ak by H. C. vykonal endoskopické vyšetrenie
žalúdka pri vyšetrení 04.07.2014 aj v neprítomnosti alarmujúcich príznakov, s prihliadnutím na zmenu

charakteru a frekvencie ťažkostí pacientky, pravdepodobne by zistil v žalúdku prítomnosť nádoru. Na
základe známych poznatkov o biologickom správaní Burkittovho lymfómu sa dá predpokladať, že nádor
by bol podstatne menšieho rozsahu, ako bol pri vyšetrení 15.08.2014. Šanca na vyliečenie pacientky
by bola pravdepodobne vyššia, aj keď to nie je možné jednoznačne forenzne dokázať, pretože aj
nádorové ochorenie menšieho rozsahu niekedy neodpovedá adekvátne na aplikovanú liečbu, a počas

liečby ochorenia môže dôjsť k vzniku komplikácií, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť priebeh ochorenia
a liečby. Ak by liečba začala skôr ako 08.09.2014, bol by potrebný istý čas na získanie výsledku
histopatologického vyšetrenia a pacient musí pred zahájením liečby podstúpiť komplexné vyšetrenia na
zistenie rozsahu ochorenia. Najdôležitejším prognostickým faktorom je veľkosť a rozšírenie ochorenia
v čase diagnózy a primeraná cytostatická liečba. Medzi nepriaznivé prognostické faktory patrí vek nad

60 rokov, zvýšená hladina LDH (enzým hovoriaci o metabolickej a rastovej aktivite ochorenia), zhoršený
klinický stav, Ann Arbor štádium III a IV, mimouzlinové postihnutie viac ako jednej lokality. V čase
stanovenia diagnózy mala pacientka ochorenie s viacerými nepriaznivými prognostickými faktormi.

23. Zopakovaným dokazovaním odvolací súd zistil, že žalovaný spáchal správny delikt, keď porušil

povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v dôsledku čoho v dňoch 04.07.2014 a 13.08.2014
neposkytol zdravotnú starostlivosť pacientke B. B. správne. O správnom delikte rozhodol Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nitra, rozhodnutím zo dňa 07.03.2016 č.
ZS404/00001/2016, v spojení rozhodnutím Predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

zo dňa 04.10.2016 č. ZS 404/00001/2016/R, a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa
5. júna 2019 č.k. 11S/133/2017-148 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. novembra 2020
sp.zn. 7Sžsk/127/2019. Uvedeným rozhodnutím je súd viazaný podľa § 193 CSP, čo znamená, že
pri prejednávaní veci k tejto otázke nemôže prijať opačný prejudiciálny záver. Z uvedených dôvodov
odvolací súd dospel k záveru, že zdravotná starostlivosť poskytnutá žalovaným pacientke B. B. pri

vyšetrení v jeho gastroenterologickej ambulancii dňa 04.07.2014 a dňa 13.08.2014 nebola poskytnutá
správne. Ďalej sa zaoberal len otázkou, či v dôsledku vyššie špecifikovaného postupu non lege artis
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, bola šanca na vyliečenie, prežitie alebo predĺženie života B.
B. znížená, a v akej miere.24.1. Odvolací súd na úvod považuje za potrebné uviesť, že poskytovanie zdravotníckej starostlivosti
je zákonom č. 576/2004 Z.z. vyhradené poskytovateľom a zdravotníckym pracovníkom, ktorý zároveň

v § 4 ods. 3 stanovuje povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne a definuje, kedy je
zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Z neho potom vyplýva, že podstatnou pri posudzovaní
zdravotnej starostlivosti poskytnutej ako s non lege artis je jej nesúlad s poznatkami lekárskej vedy a
štandardnými diagnostickými a terapeutickými postupmi, ktoré sú dostupné v čase jej poskytnutia. Ak
v dôsledku poskytnutia zdravotníckej starostlivosti non lege artis dôjde k škode na zdraví alebo k ujme

na osobnostných právach, nastupuje zodpovednosť poskytovateľa v prípade, že sú splnené jej zákonné
predpoklady, ktorými sú protiprávny zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať škodu či nemajetkovú ujmu,
vznik ujmy a príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom a vznikom ujmy. Medicínskych sporoch,
o aký ide v danej veci, je však pre žalobcu ťažké a možno aj nemožné preukázať príčinnú súvislosť
(kauzálny nexus), ktorého základnými atribútmi sú priamosť a bezprostrednosť. V takých prípadoch je
podľanázoruodvolaciehosúdunamiesteprelomeniepožiadavkypreukázania100%príčinnejsúvislosti,

aplikáciou doktríny „straty šance“ porovnaním pravdepodobnosti šance na vyliečenie, predĺženie života,
či odvrátenie smrti v prípade, ak by postup poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti bol v súlade s lege
artis.
24.2. K rovnakým právnym záverom dospeli vo svojich rozhodnutiach aj viaceré odvolacie súdy (Krajský
súd v Prešove v rozsudku z 28. novembra 2016 sp.zn. 8Co/298/2015, Krajský súd v Košiciach v

rozhodnutí z 21. júna 2016 sp.zn. 6Co/197/2015, Krajský súd v Trnave v rozsudku z 25. júna 2019
sp.zn. 9Co/51/2019) a Najvyšší súd SR v rozsudku z 9. novembra 2011 sp.zn. 6Cdo/168/2010. K
otázke preukazovania príčinnej súvislosti v medicínskoprávnych sporoch zaujal stanovisko aj Ústavný
súd SR vo svojom Náleze zo dňa 24. októbra 2017 II. ÚS 716/2016-92, keď uviedol, že „Práve
objektívne limity spojené s dokazovaním kauzálnej súvislosti, ako aj slabšie postavenie poškodeného

pacienta sú tými skutočnosťami, ktoré v rámci štandardného dôkazného sylogizmu vedú v mnohých
prípadoch k nespravodlivým výsledkom, pretože neadekvátna náročnosť unesenia dôkazného bremena
o príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody zo strany pacienta je v prípade
uplatňovania zásady „všetko alebo nič“ aj spravidla príčinou jeho neúspechu v spore. Takéto riešenie
sa javí byť nespravodlivé najmä v prípadoch, keď pre pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu hovorí

vysoká miera ich pravdepodobnosti.“. a ďalej „..., že požiadavka jednoznačného preukázania príčinnej
súvislosti bez možnosti pripustenia určitej rozumnej miery neistoty osobitne v sporoch, ktoré majú
svoj pôvod vo vzťahoch lekár (zdravotnícke zariadenie) a pacient (klient), je v štandardnom type
dôkazného sylogizmu neprimeraná, pretože narúša spravodlivú rovnováhu medzi dotknutými stranami
tým, že nereflektuje objektívne limity súvisiace s následným poznávaním minulých javov, zvlášť príčinnej

súvislosti, a proporcionálne nevyvažuje vzájomné asymetrické postavenie týchto subjektov, v ktorom má
zužuvedenýchdôvodov„navrch“zdravotníckezariadenie,keďženažalobcu(poškodeného)akoslabšiu
stranu v ich vzájomnom vzťahu kladie neúmerné nároky, čím mu v súdnom konaní fakticky znemožňuje
dosiahnutie ich uspokojenia, v dôsledku čoho porušuje aj jeden z aspektov práva na spravodlivé súdne
konanie, ktorým je rovnosť jeho strán.“.

24.3. Odvolací súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že v prípade, keď poskytovateľ zdravotníckej
starostlivosti postupoval non lege artis, pričom ale nemožno jednoznačne stanoviť, že tento postup bol
jedinou príčinou poškodenia zdravia pacienta, neznamená to, že žiadna ujma nemohla vzniknúť. Hoci
v takom prípade nie je možné jednoznačne hovoriť o poškodení zdravia dotknutej osoby, minimálne
dôjde k zásahu do duševnej sféry či už dotknutej osoby alebo jej blízkych. A to v smere uvedomovania

si, že zdravotný stav pacienta sa nemusel zhoršiť, prípadne sa mohol zlepšiť, alebo že blízka osoba
sa mohla vyliečiť, nemusela zomrieť či mohla žiť dlhšie, keby k pochybeniu v poskytovaní zdravotnej
starostlivosti nedošlo. Tento zásah do osobnostnej sféry dotknutej osoby môže mať značnú intenzitu
a môže ovplyvniť kvalitu jej života. Z uvedeného vychádza úvaha, že aj pokiaľ nie je medzi nesprávnym
postupom poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti a smrťou pacienta daná priama a bezprostredná

príčinná súvislosť, ale poskytnutá zdravotná starostlivosť vykazuje nedostatky, je potrebné skúmať, či
v dôsledku postupu non lege artis bola šanca na vyliečenie, či aspoň na prežitie alebo na predĺženie
života dotknutej osoby znížená v miere, ktorá prevažuje nad vývojom zdravotného stavu, ktorý nebolo
možné riadnym využitím poznatkov lekárskej vedy ovplyvniť. Následne musí byť predmetom posúdenia
otázka, či sa táto šanca môže a má premietnuť do uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

podľa § 13 Občianskeho zákonníka.25.1. Z uvedených dôvodov odvolací súd ďalej posudzoval mieru v akej došlo k zníženiu šance B. B.
na vyliečenie, prežitie alebo predĺženie života v dôsledku toho, že žalovaný jej neposkytol zdravotnú
starostlivosť správne (lege artis).

25.2. Zo zopakovaného dokazovania vyplýva, že znalec H. J., aj odborne spôsobilá osoba G. I., sa
zhodli pokiaľ ide o závery týkajúce sa štádia, v akom bol dotknutej osobe B. B. diagnostikovaný tumor
žalúdka po endoskopickom vyšetrení vo FNsP Nové Zámky dňa 15.08.2014, že to bolo podľa Ann
Arbor klasifikácie štádium II. tak, ako to vyplýva z predbežnej prepúšťacej správy Kliniky vnútorného
lekárstva (č.l. 339). Rovnako sa zhodli v závere, že ochorenie Burkittov lymfóm je liečiteľné vo všetkých

klinických štádiách. Zhodne tiež uzavreli otázku, či bol lymfóm endeskopicky diagnostikovateľný už
počas vyšetrenia dňa 04.07.2014 s tým, že G. I. vykonal aj teoretický experiment teoreticky, z ktorého
vyvodil teoretické závery vylučujúce zistenie nádoru pred 21.07.2014 či dokonca pred 01.08.2014,
napriek tomu pripustil, že nie je možné jednoznačne určiť, v ktorom štádiu sa nachádzal v dobe medzi
04.07.2014 a 13.08.2014. H. J. predpokladal, že endoskopia by odhalila BL dňa 04.07.2014 s vysokou
pravdepodobnosťou, dňa 13.08.2014 s istotou. Obaja potvrdili, že štádium ochorenia sa stanovuje CT

vyšetrením. Z uvedených záverov, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že ochorenie Burkittov
lymfón by pri vyšetrení B. B. dňa 04.07.2014 pravdepodobne bol detekovaný, a rovnako pravdepodobne
by bol detekovaný ak by sa endoskopia naplánovala a vykonala do 2 týždňov po vyšetrení dňa
04.07.2014, teda najneskôr dňa 18.07.2014, ktorý postup by aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou považoval za správny tak, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia (č.l. 18 pripojeného spisu

Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11S/133/2017). Zároveň z uvedeného vyplýva, že k tejto otázke H. J.
v doplnku 4/2022 k znaleckému posudku číslo 4/2018 upravil svoje pôvodné závery prijaté v znaleckom
posudku číslo 4/2018.
25.3. K otázke zníženia šance B. B. na vyliečenie H. J. v znaleckom posudku vyslovil, že nevykonanie
endoskopického vyšetrenia dňa 04.07.2014 a minimálne do dvoch týždňov po tomto dátume mohlo

nepriamo spôsobiť smrť pacientky, keďže absencia hornej endoskopie v období prvej polovice júla 2014
pravdepodobne zapríčinila oneskorene stanovenia diagnózy. Napriek uvedenému pripustil, že vysoké
percento pacientov (70 %) s Burkittovym lymfómom je v čase diagnózy v pokročilom štádiu. Na druhej
strane prof. Klabusay v odbornom vyjadrení konštatoval, že nie je možné preukázať, že by nevykonanie
gastrofibroskopie viedlo zvýšeniu klinického štádia ochorenia a tým k zhoršeniu prognózy chorej, keďže

rovnako mohol byť BL v inkriminovanej dobe už v štádiu pokročilého ochorenia, alebo by ešte nemusel
byť vyšetrením detekovaný. Konštatoval, že nie je možné preukázať, že by odklad gastrofibroskopicého
vyšetrenia znížil šance chorej na vyliečenie. Progres do vyššieho štádia ochorenia teoreticky môže
znížiť pravdepodobnosť 5 ročného prežitia o približne 9-16 %, ale rozhodne nejde stav, kedy by
pokročilé štádium ochorenia IV bolo nevyliečiteľné. Pre dosiahnutie kompletnej remisie a dlhodobého

prežitia sú dôležité najmä vnútorné charakteristiky nádoru, ktoré ešte celkom nepoznáme. Odvolací
súd konštatuje, že v tomto smere závery znalca H. J. a G. I. nemožno považovať za úplne rozdielne.
Obaja odborníci totiž pripustili, že ochorenie Burkittov lymfóm je liečiteľné aj v pokročilom štádiu, pričom
H. J. vychádzal len zo všeobecného záveru, podľa ktorého každé oneskorenie diagnostiky zhoršuje
šance pacienta na vyliečenie. S uvedeným záverom síce možno súhlasiť, ale opätovne len všeobecne.

V danej veci však bolo z Predbežnej prepúšťacej správy Kliniky vnútorného lekárstva II. FNsP Nové
Zámky zo dňa 23.08.2014, doplnenej 05.09.2014 konzultačným histologickým záverom č. B14/41702-
B14/41703 (č.l. 339) preukázané, že B. B. bol diagnostikovaný tumor žalúdka po endoskopickom
vyšetrení vo FNsP Nové Zámky dňa 15.08.2014 podľa Ann Arbor klasifikácie v štádiu II., teda vo
včasnom štádiu. Až v priebehu diagnostiky a stangingu CT v Národnom onkologickom ústave dňa

14.09.2014 progredoval do klinického štádia IV., čo potvrdil Znalecký posudok číslo 99012/2017 Inštitútu
forenzných medicínskych expretíz s.r.o. forensic.sk (č.l. 1847). Skutočnosť, že štádium ochorenia sa
zisťuje, okrem iného, CT potvrdil aj MUDr. Baláž.

26. Odvolací súd zopakoval dokazovanie aj znaleckým posudkom číslo 99012/2017 vypracovaným

znaleckým ústavom forensic.sk, ktorý bol v spise založený ako listinný dôkaz. Z neho vyplýva,
že Burkittov lymfóm je zhubné nádorové ochorenie lymfatického systému, je vysoko agresívny
a progredujúci v priebehu niekoľkých týždňov, a za určitých podmienok je liečiteľný. Na zistenie
rozsahu ochorenia (štádia ochorenia) sa používa okrem iného CT. Najvhodnejšou metódou liečby je
chemoterapia. Relapsy (návrat ochorenia) vznikajú asi u 20 % pacientov, takmer vždy

ide o včasné relapsy (aj počas liečby). Ústav zaradil začiatok ochorenia, avšak výsostne teoreticky,
do júna 2014 vzhľadom na skutočnosť, že pacientka bola obvodnou lekárkou odoslaná na USG
brucha, pričom dôvod odoslania nebol uvedený. Konštatoval, že u B. B. išlo o zriedkavý, veľmi rýchlo
a agresívne rastúci lymfóm v žalúdku. V čase, keď bol malých rozmerov, prejavoval sa len veľminešpecifickými príznakmi, ktoré skôr nesvedčili pre závažnosť príčiny ťažkostí. V priebehu ďalšieho
mesiaca, keď svojím agresívnym rastom spôsobil postupné krvácanie do tráviaceho traktu a prejavil
sa melénou, dosahoval už veľké rozmery a šíril sa nepochybne aj na okolité štruktúry. Nepriaznivým

faktorom pri zisťovaní skutočného pôvodu ťažkostí pacientky mohlo byť aj vyšetrovanie jednotlivých
symptómovvrôznychambulanciáchanarôznychpracoviskáchastriedaniezdravotníckychpracovníkov
a zariadení pri pátraní po príčine ťažkostí. Jednotlivým čiastkovým zisteniam a vyšetreniam chýbala
nadväznosť a komplexné vyhodnotenie, zosumarizovanie, vzájomné prepojenie a správna indikácia
a voľba najvhodnejších vyšetrení. Odvolací súd zdôrazňuje, že vykonaným dokazovaním nebolo

preukázané, že žalovaný bol pacientkou, prípadne jej matkou, ktorá pacientku sprevádzala, informovaný
o vyšetreniach, ktoré podstúpila medzi dňom 04.07.2014 a dňom 13.08.2014, ako to vyplýva z doplnku
č. 1 znaleckého posudku číslo 99012/2017, ktorý bol v spise rovnako založený ako listinný dôkaz.
Žalovanýnebolpreukázateľneinformovanýovyšetrenídňa14.07.2014naLSPPpretachykardiu,pričom
v zázname nie je údaj o tom, či pretrvávali problémy s pálením za hrudnou kosťou, napínaním na
vracanie a pobolievanie v oblasti žalúdka. Ani o vyšetrení dňa 15.07.2014 obvodným pediatrom, kde

boli realizované laboratórne vyšetrenia, ktoré boli v norme, nie je záznam, či u pacientky pretrvávali
problémy v oblasti žalúdka. Keďže pacientka v tomto období nenavštívila ambulanciu žalovaného,
nie je zrejmé, či u nej pretrvávali ťažkostí tráviaceho traktu. Odvolací súd len dodáva, že v konaní
nebolo preukázané, že žalovaný bol informovaný o vyšetrení pacientky dňa 02.08.2014 v Ostrihomskej
nemocnici, kde rovnako nebolo realizované gastroendoskopické vyšetrenie. Znalecký ústav pri

nasledujúcejkontrolevgastroenterologickejambulancii13.08.2014 považovalzaodbornépochybeniev
poskytovaní zdravotnej starostlivosti skutočnosť, že nebola vykonaná diferenciálna diagnostika, zistenia
ktorej mohli viesť k zvažovaniu závažnejšej príčiny a skorému indikovaniu endoskopického vyšetrenia
hornej časti tráviaceho traktu. Odvolací súd dodáva, že k vykonaniu endoskopického vyšetrenia došlo
dňa 15.08.2014 vo FNsP Nové Zámky, teda o 2 dní, pričom bol diagnostikovaný tumor žalúdka podľa

Ann Arbor klasifikácie v štádiu II. Ústav po prehodnotení všetkých skutočností konštatoval, že nie je
možné označiť postup H. C. za postup, ktorý ako jediný či hlavný spôsobil úmrtie pani B. tak, ako
to vnímajú rodičia pacientky. Znalecký stav rovnako považoval za veľmi pravdepodobné, že ak by H.
C. vykonal endoskopické vyšetrenie žalúdka pri vyšetrení 04.07.2014 aj v neprítomnosti alarmujúcich
príznakov, s prihliadnutím na zmenu charakteru a frekvencie ťažkostí pacientky, pravdepodobne by

zistil v žalúdku prítomnosť nádoru. Na základe známych poznatkov o biologickom správaní Burkittovho
lymfómu sa dá predpokladať, že nádor by bol podstatne menšieho rozsahu, ako bol pri vyšetrení
15.08.2014. Šanca na vyliečenie pacientky by bola pravdepodobne vyššia, aj keď to nie je možné
jednoznačne forenzne dokázať, pretože aj nádorové ochorenie menšieho rozsahu niekedy neodpovedá
adekvátne na aplikovanú liečbu, a počas liečby ochorenia môže dôjsť k vzniku komplikácií, ktoré môžu

nepriaznivo ovplyvniť priebeh ochorenia a liečby. Najdôležitejším prognostickým faktorom je veľkosť a
rozšírenie ochorenia v čase diagnózy a primeraná cytostatická liečba. Medzi nepriaznivé prognostické
faktory patrí vek nad 60 rokov, zvýšená hladina LDH (enzým hovoriaci o metabolickej a rastovej aktivite
ochorenia), zhoršený klinický stav, Ann Arbor štádium III a IV, mimouzlinové postihnutie viac ako jednej
lokality.Včasestanoveniadiagnózymalapacientkaochoreniesviacerýminepriaznivýmiprognostickými

faktormi.

27.1. Odvolací súd po zopakovanom dokazovaní dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vecne správne. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že medzi protiprávnym zásahom
žalovaného a vznikom ujmy žalobcov v 1. a v 2. rade nie je priama príčinná súvislosť a ani nepriama

príčinná súvislosť. Na základe tohto zistenia konštatoval, že neexistencia nepriamej príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym zásahom a vznikom ujmy, súvisí s posúdením, či v dôsledku postupu žalovaného
non lege artis bola šanca na vyliečenie, či aspoň na prežitie alebo predĺženie života dotknutej osoby
B. B. znížená v miere, ktorá prevažuje nad vývojom zdravotného stavu, ktorý nebolo možné riadnym
využitím poznatkov lekárskej vedy ovplyvniť. Uviedol, že v tomto smere sa znalecký ústav vyjadril tak, že

s najväčšou pravdepodobnosťou by ani realizovanie endoskopie dňa 13.08.2014 neviedlo k vyliečeniu
pacientky a k zvráteniu nepriaznivého priebehu ochorenia. Znalecký ústav analýzou prípadu nezistil
taký postup medicíny, ktorého včasným vykonaním, či vlastnou realizáciou by bolo možné zabrániť
nepriaznivej prognóze ochorenia s následnou smrťou pacientky. Alarmujúce príznaky signalizujúce
prítomnosť ochorenia sa prejavili až v pokročilom štádiu svojho šírenia, Burkittov lymfóm žalúdka je

veľmi zriedkavý, agresívny a rýchlo prebiehajúci. Výsledkom týchto úvah bol záver, že žalobcom nie je
možné vyhovieť ani len sčasti pre absenciu čo i len nepriamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
zásahom a vzniknutou ujmou.27.2. Odvolací súd dodáva, že hoci postup žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pri
vyšetrení dňa 14.07.2014 a dňa 13.08.2014 nebol správny tak, ako konštatoval Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, zopakovaným dokazovaním znaleckým posudkom a jeho doplnkom H.

J., odborným vyjadrením G. I., a znaleckým posudkom a jeho doplnkom, ako listinnými dôkazmi,
predloženými znaleckým ústavnom forenscis.sk, nebolo preukázané, že v dôsledku postupu žalovaného
non lege artis bola šanca na vyliečenie, či aspoň na prežitie alebo na predĺženie života B. B. znížená.
Pritom nie je možné konštatovať rozpor v odborných záveroch vyplývajúcich z vyššie uvedených
dôkazov. Rozdielne odborné závery znalca H. J. v znaleckom posudku číslo 4/2018 boli znalcom

korigované v doplnku č. 4/2022 k znaleckému posudku, čím došlo k zhode s odborným vyjadrením
G. I.. V konečnom dôsledku boli tieto zhodné závery potvrdené aj listinnými dôkazmi znaleckým
posudkom číslo 99012/2017 vypracovaným znaleckým ústavom forensic.sk, a jeho doplnkom č. 1.
Napriek tomu, že žalovaný nevykonal endoskopiu ani do dvoch týždňov od vyšetrenia dňa 04.07.2014,
a ani nenaplánoval urgentnú endoskopiu po vyšetrení dňa 13.08.2014, bol B. B. diagnostikovaný
lymfóm žalúdka na základe vyšetrenia zo dňa 15.08.2014 vo FNsP Nové Zámky v Ann Arbor štádiu

II, ktoré je považované za počiatočné klinické štádium ochorenia s dobrou prognózou vyliečenia. Od
08.09.2014 pacientka podstupovala liečbu ochorenia v Národnom onkologickom ústave, ktorú znalecký
ústav foremsic.sk vyhodnotil ako liečbu správnu. Vyliečenie, prežitie alebo aspoň predĺženie života
pacientky však ovplyvnili viaceré nepriaznivé prognostické faktory, v dôsledku ktorých došlo už počas
liečby k včasnému relapsu (návratu ochorenia), ktoré pri tomto type lymfómu vznikajú asi u 20 %

pacientov. Z uvedených dôvodov odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že
v dôsledku postupu žalovaného non lege artis pri vyšetrení dňa 04.07.20214 a 13.08.2014 nedošlo
k zníženiu šance B. B. na vyliečenie, prežitie alebo predĺženie života v miere, ktorá by prevažovala nad
vývojomjejzdravotnéhostavu,ktorýnebolomožnériadnymvyužitímpoznatkovlekárskejvedyovplyvniť.
Z uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť uplatnenému nároku žalobcov podľa § 13 Občianskeho

zákonníka na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanému a písomné ospravedlnenie žalovaného
v znení, v akom ho požadovali.

28. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 3 CSP pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobcov v 1. a 2. rade uvedenými v odvolaní.

29.1. Žalobcovia v rozsiahlom odvolaní opakovane namietali, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d)

CSP). Tvrdili, že súd prvej inštancie vyslovil svoje závery na základe nezákonne získaného dôkazu,
ktorým bol znalecký posudok č. 99012/2017 a doplnok č. 1 k nemu, vypracovaný znaleckým ústavom
forensic.sk. pre účely trestného konania a zabezpečeného z vyšetrovacieho spisu. Tieto dôkazy
súd prvej inštancie vykonal ako listinné dôkazy, teda nebolo to znalecké dokazovanie, preto týmto
postupom nemohol byť naplnený účel uznesenia z č.l. 1731. Súd prvej inštancie s vlastnej iniciatívy

pripojil vyšetrovací spis, čo bolo v rozpore s princípom kontradiktórnosti, koncentrácie a hospodárnosti
konania. Svojim postupom nahrádzal procesnú pasivitu žalovaného a porušil tým právo žalobcov na
spravodlivý proces o.i. princíp rovnosti zbraní. Tvrdili, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný,
pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, čo neodôvodnil riadne, určito a zrozumiteľne.
Odklonil sa od rozhodovacej praxe všeobecných súdov rozhodujúcich v obdobných veciach, na ktoré

poukázali v priebehu konania, neprihliadol na rozhodnutie úradu pre dohľad o správnom delikte a súdov
v správnom konaní, hoci je nimi viazaný, svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nevyporiadal sa
sichprávnouargumentáciou,nezdôvodnilodklonodjudikatúryÚstavnéhosúduSR,najvyššíchsúdnych
autorít SR a ČR v otázke posudzovania medicínskych sporov, postavenia poškodených, posudzovania
príčinnej súvislosti, rozloženia dôkazného bremena, čo zakladá arbitrárnosť rozsudku.

29.2. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vady konania vymedzené v ustanovení § 365 ods.
1 písm. b) a písm. d) CSP sú vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Do

obsahu práva na spravodlivý proces patrí právo na prístup k súdu, právo na zákonného sudcu, právo
na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, právo vyjadriť sa k dokazovaniu
a k právnej stránke veci, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa zo všetkými relevantnými skutočnosťami súdom, právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia. Hoci porušenie ktoréhokoľvek
čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu, o naplnenie tohto odvolacieho dôvodu

pôjde vtedy, keď postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných práv strany sporu dosiahne takú
mieru, ktorá odôvodňuje záver, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
29.3. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní 18.05.2023
vyhlásil uznesenie, ktorým zamietol návrh žalovaného na doplnenie znaleckého dokazovania, ktorý na
pojednávaní predniesla jeho právna zástupkyňa. Zároveň pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia

rozsudku na deň 19.06.2023. Uznesením zo dňa 16.06.2023 č.k. 6C/27/2018-1731 zrušil uznesenie
zo dňa 18.05.2023, ktorým bol návrh na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania
zamietnutý a zrušil uznesenie zo dňa 18.05.2023, ktorým bolo pojednávanie odročené za účelom
verejného vyhlásenia rozsudku. V dôvodoch uznesenia poukázal na právny názor odvolacieho súdu
v uznesení, ktorým bol predchádzajúci rozsudok v tejto veci zrušený a uviedol, že považuje za potrebné
vykonať navrhnuté znalecké dokazovanie. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený procesný postup

nemožno považovať za nesprávny. Procesným uznesením vyhláseným na pojednávaní, proti ktorému
niejeprípustnéodvolanieaupravujesanímvedeniekonania,súdniejeviazaný (§237ods.2CSP)
a môže vydať nové, v zásade aj odlišné uznesenie, ktorým inak upraví vedenie konania, prípadne môže
takéto uznesenie zrušiť, opätovne vyhlásením na pojednávaní, alebo ho vyhotoviť písomne a doručiť
stranám sporu, ak je to pre vedenie konania potrebné (§ 235 ods. 2 CSP). Z obsahu spisu ďalej

vyplýva, že súd prvej inštancie zisťoval možnosti ustanovenia znalca z odvetia onkológia, jednak mailom
a jednak telefonicky. Takýto postup je v súlade so zásadou hospodárnosti konania, aby nedochádzalo
k ustanoveniu znalca, ktorý s rôznych dôvodov (zdravotných, pracovných, osobných) nemôže znalecký
úkon vykonať. Z úradného záznamu na č.l. 1736 vyplýva informácia o vypracovanom znaleckom
posudku pre účely trestného konania znaleckým ústavom forensic.sk. Následne si súd prvej inštancie

vyžiadal predmetný vyšetrovací spis a oznámil právnym zástupcom strán sporu, že na pojednávaní
dňa 04.09.2023 vykoná dokazovanie jeho oboznámením. Keďže žalobcovia uvedený postup namietali,
súd prvej inštancie od dokazovania oboznámením pripojeného vyšetrovacieho spisu upustil. Súd prvej
inštancie požiadal OR PZ Nové Zámky, ako zadávateľa znaleckého posudku, o súhlas s vyžiadaním
znaleckého posudku priamo od zhotoviteľa a o zbavenie mlčanlivosti zhotoviteľa znaleckého posudku,

pre účely civilného sporového konania, ktorý sa nachádza v spise na č.l. 1843. Následne na žiadosť
súdu prvej inštancie bol zhotoviteľom do spisu založený znalecký posudok č. 99012/2017 (č.l. 1847)
a doplnok č. 1 znaleckého posudku č. 99012/2017 (č.l. 1892). Z uvedených dôvodov postup súdu
prvej inštancie pri zabezpečovaní znaleckého posudku nemožno hodnotiť ako nezákonný len preto, že
upustil o znaleckého dokazovania a miesto neho zabezpečil znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený

pre účely vyšetrovania podania žalobcov. Takýto procesný postup nemožno hodnotiť ako nesprávny,
ale naopak ide o postup v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie znaleckým posudkom a jeho doplnkom, ako listinnými dôkazmi,
teda nebolo to znalecké dokazovanie, preto týmto postupom nemohol byť naplnený účel uznesenia z č.l.
1731, uvedené tvrdenie je z hľadiska hodnotenia dôkazov irelevantné. Pri hodnotení dokazovania majú

všetky dôkazy rovnakú dôkaznú silu a žiadnemu z dôkazov nemožno prisudzovať väčšiu váhu, a to ani
znaleckému posudku. Skutočnosť, že súd prvej inštancie si z vlastnej iniciatívy pripojil vyšetrovací spis,
rovnako nemožno považovať za nesprávny procesný postup, ale postup v línii dokazovania, keďže
mal vedomosť o znaleckom posudku, ktorý sa vo vyšetrovacom spise nachádza. Preto postupoval
hospodárne, aby sa zbytočne nenariaďovalo ďalšie znalecké dokazovanie, čo by zbytočne predĺžilo

trvanie sporu. V tomto smere sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcov, že to bolo v rozpore s princípom
kontradiktórnosti, koncentrácie a hospodárnosti konania a svojim postupom nahrádzal procesnú pasivitu
žalovaného a porušil tým právo žalobcov na spravodlivý proces o.i. princíp rovnosti zbraní. Žalovaný
navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, a súd prvej inštancie len riešil vykonanie navrhnutého
dôkazu v súlade so zásadou hospodárnosti.

29.4. Žalobcovia ďalej tvrdili, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, čo neodôvodnil riadne, určito a zrozumiteľne. Odklonil sa od rozhodovacej
praxe všeobecných súdov rozhodujúcich v obdobných veciach, na ktoré poukázali v priebehu konania,
neprihliadol na rozhodnutie úradu pre dohľad o správnom delikte a súdov v správnom konaní,
hoci je nimi viazaný, svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nevyporiadal sa s ich právnou

argumentáciou, nezdôvodnil odklon od judikatúry Ústavného súdu SR, najvyšších súdnych autorít SR
a ČR v otázke posudzovania medicínskych sporov, postavenia poškodených, posudzovania príčinnej
súvislosti, rozloženia dôkazného bremena, čo zakladá arbitrárnosť rozsudku. Odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo
veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu
prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Civilného
sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore

úplný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi
závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri
žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a len všeobecné súhrnné zistenia špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie obsahuje skutkové zistenia, súdom prvej inštancie aplikované
právne normy a právne závery, pre ktoré nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa

atribúty riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia. Nevykonanie navrhnutého dokazovania výsluchom
znalcov znaleckého ústavu forensic.sk H. H. H., H. N. C., G., H. F. H., G., a spoločnými výsluchmi
uvedených znalcov a znalca H. L. J. a svedka H. H. M., súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne
odôvodnil v bode 14.6. napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o rozhodnutia všeobecných súdov, na ktoré
žalobcovia poukázali v priebehu konania aj v odvolaní, skutočnosť, že súd prvej inštancie žalobu

zamietol neznamená, že sa od uvedenej rozhodovacej praxe odklonil. Rozhodnutie súdu musí v prvom
rade vychádzať zo skutkových okolností, ktoré sú v každej veci individuálne, a preto nie je možné
výsledok sporu paušalizovať. Skutočnosť, že v danej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, ešte neznamená odklon o rozhodovacej praxe, ani od judikatúry Ústavného súdu SR
a najvyšších súdnych autorít SR. Súd prvej inštancie posudzoval či v dôsledku postupu žalovaného

non lege artis bola šanca na vyliečenie, či aspoň na prežitie alebo predĺženie života dotknutej osoby
B. B. znížená v miere, ktorá prevažuje nad vývojom zdravotného stavu, ktorý nebolo možné riadnym
využitím poznatkov lekárskej vedy ovplyvniť. Uviedol, že Znalecký ústav analýzou prípadu nezistil
taký postup medicíny, ktorého včasným vykonaním, či vlastnou realizáciou by bolo možné zabrániť
nepriaznivej prognóze ochorenia s následnou smrťou pacientky. Alarmujúce príznaky signalizujúce

prítomnosťochoreniasaprejaviliažvpokročilomštádiusvojhošírenia,Burkittovlymfómžalúdkajeveľmi
zriedkavý, agresívny a rýchlo prebiehajúci. Výsledkom týchto úvah bol záver súdu prvej inštancie, že
žalobcom nie je možné vyhovieť ani len sčasti pre absenciu čo i len nepriamej príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym zásahom a vzniknutou ujmou. Navyše rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho
súdu ČR, na ktoré poukázali žalobcovia nemožno považovať za rozhodovaciu prax najvyššej súdnej

autority podľa čl. 2 CSP. K tomu odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.
januára 2018 sp.zn. 6Cdo/29/2017 zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 8/2018 pod číslom 71.
29.5.Odvolacísúdnezistil procesnýpostupsúduprvejinštancie,ktorýmbyboložalobcomznemožnené,
aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na

spravodlivý proces, ani nedostatok dôvodov, pre ktoré by bolo možné konštatovať nepreskúmateľnosť
a arbitrárnosť napadnutého rozsudku.

30.1. Ďalej žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhnuté dôkazy.
V prvom rade namietali, že nevzal do úvahy závery znaleckého posudku č. 117/2018 znalca H. H..

S uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožnil. V spise sa nachádza (č.l. 72) kópia znaleckého
posudkuH.O.H.,znalcazodboruinterna,gastroenterológia,endoskopia,zktoréhovyplývazáver,podľa
ktorého zdravotná starostlivosť v období od apríla do augusta 2014 v gastroenterologickej ambulancii
nebola poskytnutá správne. Uvedený záver je zhodný so záverom Úradu pre dohľad na zdravotnou
starostlivosťou a táto skutočnosť vyplýva aj z jeho rozhodnutia, ktorým je súd viazaný podľa § 193 CSP.

Preto dokazovanie skutočnosti, ktorá bola vyriešená právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu
o tom, že bol spáchaný správny delikt, sa odvolaciemu súd javí ako nadbytočné. Pokiaľ žalobcovia tvrdili,
že súd prvej inštancie nevzal do úvahy závery protokolu č. 524/2015 úradu pre dohľad a výpoveď H.
H. M., odborného konzultanta úradu pre dohľad, s uvedeným tvrdením nie je možné súhlasiť. Závery
protokolusúpodrobnepopísanévnapadnutomrozsudku abolizákladomprevydanierozhodnutiaúradu

pre dohľad, ktorým je súd viazaný. A svedok H. H. M. vypovedal v súlade s týmito závermi. Odvolací
súd opakuje, že skutočnosť, že žalovaný neposkytol B. B. zdravotnú starostlivosť správne (lege artis)
vyplýva z rozhodnutia úradu pre dohľad v spojení s rozhodnutiami súdov v správnom konaní, ktorýmje súd viazaný. Ďalšie dôkazy, ktoré uvedenú skutočnosť preukazovali, síce potvrdili záver o spáchaní
správneho deliktu žalovaným, ale boli pre rozhodnutie nadbytočné.
30.2. Pokiaľ žalobcovi vo vzťahu k znaleckému posudku č. 4/2018 tvrdili, že z neho vyplýva, že vo

včasných štádiách (I-II) je BL úspešne liečiteľný, nie však už v štádiách neskorších (III-IVb), uvedený
záver znaleckého posudku bol označený za nesprávny samotným znalcom H. J. v doplnku č. 4/2022,
v ktorom znalec uviedol, že Burkittov lymfóm je liečiteľný vo všetkých štádiách. Preto sa s týmito
tvrdeniami žalobcov odvolací súd nestotožňuje. Ďalšie tvrdenie, podľa ktorého v dôsledku pochybenia
žalovaného sa nádorové ochorenie zistilo v neskorom IV.B. štádiu, s omnoho nižšou šancou na úspešnú

liečbu, je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, podľa ktorého pacientke bol lymfóm žalúdka
diagnostikovaný na základe vyšetrenia zo dňa 15.08.2014 vo FNsP Nové Zámky v Ann Arbor štádiu II.
Odvolací súd nespochybňuje všeobecné tvrdenie vo výpovedi H. J., podľa ktorého ak by sa endoskopia
spravila skôr, mohla byť šanca, že sa do onkologickej liečby dostane skôr, čo síce nezaručuje, že by to
prežila, ale mohla mať väčšiu šancu, že by bola liečba úspešná, avšak opätovne poukazuje na zistenú
skutočnosť, že pacientke bol diagnostikovaný lymfóm žalúdka na základe vyšetrenia zo dňa 15.08.2014

vo FNsP Nové Zámky v Ann Arbor štádiu II, ktoré je považované za počiatočné klinické štádium
ochorenia s dobrou prognózou vyliečenia, až v priebehu diagnostiky a stangingu CT zo 14.09.2014
progredoval do klinického štádia IV. Nádor sa teda nachádzal v dobe diagnostiky vo včasnom klinickom
štádiu s dobrou prognózou. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní opakovane poukazovali na jednotlivé dôkazy -
odpovede znalca H. J. v dodatku k znaleckému posudku, znalecký posudok č. 117/18, závery Protokolu

č. 524/2015 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a tvrdili, že preukazujú nevykonaním
všetkých úkonov na správne určenie choroby nebola zabezpečená včasná a účinná liečba, s uvedeným
tvrdením sa odvolací súd nemôže stotožniť. Bolo preukázané, že pacientke bola poskytnutá liečba od
08.09.2014 v Národnom onkologickom ústave, ktorú znalecký ústav forensic.sk vyhodnotil ako liečbu
správnu, pričom konštatoval, že nemožno forenzne dokázať, že šanca na vyliečenie pacientky by bola

vyššia ak by bol nádor odhalený skôr. Uviedol tiež, že aj nádorové ochorenie menšieho rozsahu niekedy
neodpovedá adekvátne na aplikovanú liečbu, a počas liečby ochorenia môže dôjsť k vzniku komplikácií,
ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť priebeh ochorenia a liečby. Odvolací súd dodáva, že všetky dôkazy
svedčilirovnakooneurčitejpravdepodobnostiskoršiehoodhaleniachorobyaskoršiehozahájenialiečby,
ako i o neurčitej pravdepodobnosti, že nádor nemusel byť pri vyšetrení dňa 04.07.2014, ani o 2 týždne,

vôbec detekovaný, vzhľadom na jeho malú veľkosť, ako i vzhľadom na krátky čas za ktorý je schopný
zdvojnásobiť svoju veľkosť, s prihliadnutím na skutočnosť, že dňa 15.08.2014 bol v klinickom štádiu
Ann Arbor II, ale dňa 14.09.2014 bol v klinickom štádiu IV. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že stratu šance
na vyliečenie ich dcéry z dôvodu oddialenia diagnostiky zo strany žalovaného potvrdila i znalecká
organizácia forensic.sk v doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 99012/2017 na str. 35., tu rovnako

bola vyslovená len neurčitá pravdepodobnosť prítomnosti nádoru v žalúdku pacientky dňa 04.07.2014
aneurčitápravdepodobnosťvyššejšancenavyliečenie,spoznámkou,žetonemožnoforenznedokázať.
K námietke nedostatočne vyhodnoteného dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza,
že považuje dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie za vyhodnotené v súlade s ustanovením
§ 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dôsledne
vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, vrátane doplnku č. 4/2022 k znaleckému posudku a
vykonané dokazovanie vyhodnotil v bode 14.4 napadnutého rozsudku, v ktorom zároveň uviedol dôvody,
pre ktoré žalobu zamietol. Navyše odvolací súd, vzhľadom na zložitosť veci, dokazovanie zopakoval
a vyhodnotil v bodoch 23. až 26. tohto rozsudku. Samotná skutočnosť, že žalobcovia sa s dôvodmi

uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie nestotožnili ešte neznamená, že skutkové a právne závery
prijaté súdom prvej inštancie na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania nie sú správne.
Žalobcovia ďalej namietali nesprávne právne posúdenie otázky príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním žalovaného a stratou šance na vyliečenie, prežitie alebo predĺženie života B. B.. Pritom tvrdili,
žeznalcivyslovili,žeprizisteníochoreniavskoršomštádiuješancanavyliečenie90%(aviac).Odvolací

súd však zopakuje, že nádor bol u pacientky zistený podľa Ann Arbor kvalifikácie v klinickom štádiu
II., ktoré je považované za včasné štádium s dobrou prognózou na vyliečenie, preto sa s uvedenou
námietkou nestotožňuje.
30.3.Vďalšejčastiodvolaniažalobcoviaopätovnepoukazovalinaskutkovýstav,podľaktoréhožalovaný
pochybil, keď nevykonal endoskopické vyšetrenie v čase návštevy v jeho ambulancii, a tvrdili, že

nádor by bol určite menšieho rozsahu ako dňa 15.08.2014 a šanca na vyliečenie pacientky bola
vyššia, ak by bola diagnostikovaná dňa 04.07.2014 resp. najneskôr do jedného mesiaca. Odvolací
súd k uvedenému uvádza, že pochybenie žalovaného bolo v konaní preukázané rozhodnutím úradu
pre dohľad, ktoré prešlo aj správnym súdnym konaním, a ani súd prvej inštancie, ani protistrana honespochybnila. A zvýšenie šance pacientky na vyliečenie v dôsledku vykonania endoskopie do dvoch
týždňov od vyšetrenia 04.07.2014, teda dňa 18.04.2014, až do jedného mesiaca, teda 04.08.2014, oproti
vyšetreniu dňa 15.08.2014, kedy bol nádor diagnostikovaný, bolo predmetom dokazovania, avšak záver

tvrdený žalobcami zo žiadneho dôkazu nevyplýva. Ďalej žalobcovia opakovane rozoberali jednotlivé
časti znaleckých posudkov, ktoré sa nachádzajú v spise, a vyvodzovali z nich vlastné závery, priorizovali
závery znalcov z medicínskeho odboru gastroenterológia a Protokol úradu pre dohľad, prípadne závery
doplnkuč.1kznaleckémuposudkuč.99012/2017,atvrdili,žesúdprvejinštancienepostupovalsprávne,
riadil sa prekonanou doktrínou preukazovania kauzálneho nexu medzi protiprávnym konaním a škodou

na strane poškodeného, resp. porovnaním miery zníženia šance a vývoja zdravotného stavu pacienta,
a ponechal rozhodovanie o (ne)existencii príčinnej súvislosti na znalcoch, pričom otázka, či sú naplnené
všetky predpoklady zodpovednosti za škodu je otázkou právnou. Vec nesprávne právne posúdil, keď
síce použil správnu právnu normu § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, túto nesprávne interpretoval
na daný prípad, keďže nevyhodnotil pochybenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ako významne
sa podieľajúce na smrti ich dcéry, nevyhodnotil príčinnú súvislosť v zmysle doktríny straty resp.

zníženia šance (príležitosti) na zlepšenie zdravotného stavu alebo vyzdravenie ich dcéry spôsobenej
zanedbaním zdravotnej starostlivosti žalovaným, nevyhodnotil existenciu príčinnej súvislosti v porušení
prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z § 11 Občianskeho zákonníka, a nepoužil ústavne konformný výklad
posudzovaniapríčinnejsúvislostimedziprotiprávnymkonanímzdravotnéhopracovníkaanásledkamina
zdraví pacienta. V tomto smere odvolací súd poukazuje na bod 14.5. napadnutého rozsudku, z ktorého

vyplýva, že súd prvej inštancie konštatoval, že existencia, resp. neexistencia nepriamej príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym zásahom a vznikom ujmy súvisí s posúdením, či v dôsledku postupu
žalovanéhononlegeartisbolašancanavyliečenie,čiaspoňnaprežitiealebopredĺženieživotadotknutej
osoby, teda B. B. znížená v miere, ktorá prevažuje nad vývojom zdravotného stavu, ktorý nebolo možné
riadnym využitím poznatkov lekárskej vedy ovplyvniť. Poukázal na vyjadrenie znaleckého ústavu, ktorý

analýzou prípadu nezistil taký postup medicíny, ktorého včasným vykonaním, či vlastnou realizáciou
by bolo možné zabrániť nepriaznivej prognóze ochorenia s následnou smrťou pacientky. Alarmujúce
príznaky signalizujúce prítomnosť ochorenia sa prejavili až v pokročilom štádiu svojho šírenia, Burkittov
lymfóm žalúdka je veľmi zriedkavý, agresívny a rýchlo prebiehajúci. Z uvedených dôvodov tvrdenie, že
predžalobcovbolapostavenápožiadavkanapreukázaniepriamejpríčinnejsúvislostimedzipochybením

žalovaného a smrťou ich dcéry, odvolací súd nepovažuje za pravdivé. A tvrdenie o zaujatosti zákonného
sudcu voči strane žalobcov, ktoré zdôvodňovali procesným postupom sudcu, bolo vyriešené Krajským
súdom v Nitre tak, že vznesená námietka zaujatosti nemá zákonom požadované náležitosti podľa
ustanovenia§52ods.2CSP,súdnaňunemalprihliadaťavecvtomtoprípadenemalabyťnadriadenému
súdu ani predložená.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

32. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení

s ustanovením § 396 ods. 1 CSP. Žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
hoci bol v odvolacom konaní úspešný, keďže si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a sám
navrhoval, aby súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).