Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 4, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 60Csp/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124203906
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124203906.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.

Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený
JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, so sídlom Záhradnícka ul. 37, Bratislava proti žalovanej: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/XX, E., o zaplatenie 393,57 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 393,57 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 393,57 € od 27.02.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 23.02.2024 žalobu, ktorou sa domáha, aby mu žalovaná zaplatila
sumu vo výške 393,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 27.02.2024
do zaplatenia a nahradila trovy konania v plnom rozsahu. V dôvodoch okrem iného uviedla, že žalobca
a F. G. uzatvorili poistnú zmluvu č. návrhu 3539148787 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla zn. fiat Bravo s EČV: G.. Dňa 08.10.2021 v čase o 14:00 hod. došlo
v Košiciach ku škodovej udalosti, a to tak, že žalovaná jazdiaca vyššie uvedeným poisteným vozidlom
pred priechodom pre chodcov nedobrzdila a narazila do pred ňou stojaceho auta Nissan note s EČV:

G. XXXXX, ktoré poškodila. Škoda na poškodenom aute bol na základe faktúry č.220900030 vyčíslená
vo výške 1311,90 eur. Žalobca pristúpil k k výpočtu poistného plnenia a dňa 24.02.2022 poukázal
poškodenému sumu vo výške 1311,90 eur. Súčasne poukázal na ust. § 12 ods. 2 písm. g), §10
ods.1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. zákona o PZP, a uviedol, že z vyššie uvedeného dôvodu
vznikol žalovanej nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za ňu vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu časti poskytnutého plnenia v sume
393,57 eur, pričom žalovaná toto neuhradila ani čiastočne.

2. Dňa 07.03.2024 vydal tunajší súd vo veci platobný rozkaz č.k.: 60Csp/36/2024-36 , proti ktorému
v zákonnej lehote podala odpor žalovaná.

3. V podanom odpore okrem iného uviedla, že zákonné povinnosti si ako vinník dopravnej nehody
splnila, pričom bezodkladne zastavila vozidlo, preukázala svoju totožnosť inému účastníkovi dopravnej
nehody, poskytla údaje o poistení vozidla, vyplnila a podpísala tlačivo zavedené na zabezpečenie

náhrady pri škodovej udalosti a súčasne vozidlo neviedla pod vplyvom alkoholu. Vzhľadom k tomu, že
spolujazdcom v predmetnom motorovom vozidle bola jeho vlastníčka F. G., ktorá sa po škodovej udalosti
zaviazala zabezpečiť zaslanie oznámenia o škodovej udalosti svojej poisťovni teda žalobcovi, mala za
to, že ohlásenie vykoná v zákonnej lehote a jej tvrdeniu plne dôverovala a z dôvodu jej vlastníctvak motorovému vozidlu. Ďalej má za to, že v čase kedy došlo k spôsobeniu škodovej udalosti na
motorovom vozidle, konala správne s dodržaním všetkých právnych krokov a to aj v súčinnosti s Políciou
SR. Tým, že F. G. sa ústne zaviazala k povinnosti ohlásenia škodovej udalosti príslušnej poisťovni, ju

zbavila jej povinnosti ohlásenia z dôvodov, ktoré uvádza. Nikde v žiadnom usmernení sa neuvádza, či sa
má oznámenie o škodovej udalosti podávať duplicitne a to stranou poisteného, poškodeného a následne
aj zo strany vinníka škodovej udalosti. Aj z tlačiva respektíve formuláru žalobcu samotného je zrejmé,
že k hláseniu škodovej udalosti je povinný pristúpiť primárne hlavný poistený a poškodený. Rovnako
poukazuje na to, že si nad rámec svojich povinností splnila aj oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k Polícii

SR, ktorá bola na mieste škodovej udalosti, Súčasne poukazuje aj na to, že si pri dopravenej nehode
spôsobilavylomeniezubuavdôsledkuajtejtoskutočnostiakoajtoho,ževlastníčkamotorovéhovozidla,
ktorým spáchala škodovú udalosť žalovaná, kedy táto sa zaviazala ohlásiť predmetnú škodovú udalosť
poisťovni uvedené nenahlásila. Jednalo sa o jej prvú podobnú skúsenosť. Má za to, že z dôvodu
zaviazania sa vlastníčky vozidla, ktorá bola účastníkom škodovej udalosti ako spolujazdec a zároveň
je poistníkom a podľa postupu uvedeného na internetovej stránke k povinnosti ohláseniu škodovej

udalosti príslušnej poisťovni naplnila podstatu ospravedlniteľnej podmienky neohlásenia škodovej
udalosti jej osobou ako vinníkom dopravnej nehody a to z dôvodu osobitného zreteľa. Ďalej má za
to , že porušenie právnej povinnosti žiadnym spôsobom nebolo príčinou vzniku škody a nespôsobilo
ani zväčšenie jej rozsahu a toto porušenie tak nemalo žiaden vplyv na vznik povinnosti žalobcu plniť.
Súčasne uvádza, že dňa 12.01.2024 ju žalobca vyzval na úhradu sumy 156 eur do 15 dní od doručenia

výzvy. Dané finančné prostriedky uhradila dňa 20.01.2024. Potvrdenie o úhrade prikladá ako súčasť
tohto vyjadrenia. Žalobca mylne a zavádzajúco uvádza, že si neprevzala výzvu na plnenie. Žalobca
v danej výzve v texte uvádza, že si uplatňuje nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré poskytli z
„jej“ uzatvorenej poistnej zmluvy č. 6602012073, tento výrok považuje v plnom rozsahu za nepravdivý
nakoľko žalovaná nie je poistencom a žiadnu zmluvu so žalobcom neuzatvorila. Ďalej chce poukázať na

to, že žalobca zaslanou prvou výzvou vyžaduje zaplatenie sumy 393,56 eur a výzvou zo dňa 12.01.2024
požaduje zaplatenie už znížení sumy vo výške 156 eur. V danej výzve sa už nevyskytujú totožné
sumy ako v zaslanej prvej výzve a ani to ako bola suma vyrátaná. V prvej výzve bola suma 1366,90
eur a vo výzve druhej suma 520 eur. Návrh na vydanie platobného rozkazu sa vzťahuje na prvú výzvu.
Uvedené konanie žalobcu považuje za účelové konanie, v snahe uviesť neuvedomelého človeka do

omylu aby uhradil nezákonne finančné prostriedky. A pritom je zjavné, že v danej veci koná jedná a a tá
istá osoba zastupujúca žalobcu. Má za to, že v konaní zo strany žalobcu boli porušené a nedodržané
zákonné náležitosti. Ďalej má za to, že na základe tej skutočnosti, že uhradila sumu 156 eur bolo podanie
návrhu na vydanie platobného rozkazu zo strany žalobcu neopodstatnené. Z uvedených dôvodov žiada
konajúci súd, aby vydaný platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

4. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci písomnej reakcie na odpor žalovanej okrem iného uviedla
(č. l. 77), že s obranou žalovanej nesúhlasí. Opätovne poukázala na ustanovenie § 10 ods. 1
písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., pričom má za to, že žalovaná si nesplnila ako poistený povinnosť
písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v lehote 15 dní po jej vzniku, ak táto vznikla

na území Slovenskej republiky. Obrana žalovanej, že po vzniku škodovej udalosti postupovala v súlade
so zákonom, bola privolaná polícia a bolo vyplnené a podpísané tlačivo Záznam o nehode je v danom
prípade právne bezvýznamné, nakoľko si žalobca predmetnou žalobou neuplatňuje právo na náhradu
poistného plnenia z dôvodu, že po dopravnej nehode nebola privolaná polícia (§ 12 ods. 2 písm. f)
zákona č. 381/2001 Z.z.) Poškodený si uplatnil zo škodovej udalosti dva samostatné nároky: škoda

na poškodenom motorovom vozidle a škoda titulom nákladov za prenájom náhradného motorového
vozidla (nie je predmetom tohto sporového konania). Pokiaľ sa týka, žalovanej istiny, žalobca poukazuje
na tú skutočnosť, že pri škodovej udalosti bolo poškodené motorové vozidlo EČVKE747IF a škoda na
vozidle bola vyčíslená v už uvedenej faktúre v celkovej sume 1311,90 eur, ktorú sumu žalobca uhradil
priamo servisnej spoločnosti. Následne žalobca z vyplateného poistného plnenia vo výške 1311,90 eur

predmetnou žalobou si uplatňuje právo na náhradu poistného plnenia v časti 393,57 eur, ktoré si uplatnil
predžalobnou výzvou zo dňa 12.12.2023. poškodený si u žalobcu uplatnil aj nárok na poistné plnenie
i za zapožičanie motorového vozidla, ktoré náklady za zapožičanie motorového vozidla (náhradného)
boli vyčíslené vo faktúre č. 22100019 v celkovej sume 520 eur. Následne poisťovateľ výzvou zo dňa
12.01.2024 vyzval žalovanú na úhradu poistného plnenia v časti sumy 156 eur, ktoré žalovaná uhradila.

Tento nárok preto nie je predmetom tohto súdneho konania. Uvedený nárok je regresným nárokom,
ktorý má charakter osobitného originárneho nároku, pričom sa nejedná o nárok na náhradu škody ani
o zákonnú cesiu. V zmysle ust. § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. premlčí do troch rokov odo dňavyplatenia poistného plnenia. Žalobca preto z uvedených dôvodov zotrváva na svojej žalobe v celom
rozsahu a má za to, že svoj nárok v celom rozsahu a riadne preukázal.

5. Na nariadenom termíne pojednávania sa nezúčastnila ani právna zástupkyňa žalobcu ani žalovaná,
ktoré s prejednaním a rozhodnutím vo veci bez ich účasti obe zhodne súhlasili (č.l.59 a č.l.95).

6. Na základe týchto skutočností súd pojednával v neprítomnosti strán sporu. (§ 180 CSP)

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými žalobcom a to:
· Žalobou doručenou súdu – Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručenou súdu dňa 23.2.2024
spolu s prílohami
· Zaslaním správy o nehode,
· Dotazníkom pre poškodeného,

· Uplatnením nároku na náhradu škody,
· Zmluvou o zapožičanie vozidla,
· Faktúrou č. 220900030,
· Faktúrou č. 221200019,
· Oznámením o poistnom plnení,

· Výpisom z databázy žalobkyne o poskytnutom poistnom plnení,
· Platobným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 60Csp/36/2024-36 zo dňa 7.3.2024,
· Odporom žalovanej doručeným súdu dňa 25.3.2024 spolu s prílohami,
· Fotokópiou výzvy na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti zo dňa 12.1.2024,
· Potvrdením o úhrade zo dňa 20.1.2024,

· Formulárom pre ohlásenie škodovej udalosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.,
· Postupom poisťovne pri nahlásení škodovej udalosti podľa poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.,
· Písomným podaním žalovanej doručené súdu dňa 10.4.2024,
· Písomným podaním právnej zástupkyne žalobkyne doručené súdu dňa 9.7.2024 bez príloh,
a ďalším spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z obsahu písomných vyjadrení strán sporu súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho názoru
ustálil, že za nesporné skutočnosti v rámci prejednávaného súdneho sporu považuje nasledovné:

· Dňa 08.10.2021 v čase 14.00 hod. došlo v Košiciach ku škodovej udalosti a to tak, že žalovaná
jazdiaca osobným motorovým vozidlom zn. fiat Bravo s EČV: G. poisteným u žalobcu pred priechodom
pre chodcov nedobrzdila a narazila do pred ňou stojaceho auta Nissan note s EČV: G. XXXXX, ktoré
poškodila. Škoda na poškodenom aute bol na základe faktúry č.220900030 vyčíslená vo výške 1311,90
eur;

· Predmetné osobné motorové vozidlo zn. fiat Bravo s EČV: G. viedla žalovaná;
·Žalovaná písomneneoznámilapoisťovateľovivznikškodovejudalostido15dnípojejvzniku,akvznikla
na území Slovenskej republiky;
· Škodová udalosť vznikla na území Slovenskej republiky.

9.Vzhľadomnaustanovenie §151ods.1CSP,súdmázato,žestranysporuvyššieuvedenéskutočnosti
nepopreli a z tohto dôvodu ich súd považuje za nesporné.

10. Z poistnej zmluvy číslo návrhu 3539148787 súd mal za preukázané, že osobné motorové vozidlo,
ktoré viedla žalovaná v čase vzniku škodovej udalosti bolo poistené u žalobcu, pričom poistníkom/

platiteľom bola F. G.. (č.l.13-14)

11. Z vyžiadania správy o nehode zo dňa 01.02.2022 súd okrem iného zistil, že žalovaná sa po nehode
(škodovej udalosti) podrobila dychovej skúške s negatívnym výsledkom, pričom aj prostredníctvom
príslušných orgánov policajného zboru bola označená za vinníka škodovej udalosti. (č.l.15)

12. Z uplatnenia nároku na náhradu škody (č.l.16-17 – obojstranne) mal súd za preukázané, že
poškodený zo škodovej udalosti si u žalobcu uplatnil nárok na náhradu škody.13. Z faktúry č. 220900030 vystavenej dodávateľom AUTOSPOLVLASATY, spol. s.r.o. a odberateľom
Arcidiecézna charita Košice zo dňa 18.02.2022, so splatnosťou 27.02.2022 mal súd preukázané, že
celková suma za opravu motorového vozidla k škodovej udalosti na motorovom vozidle Nissan Note

EČV: G. XXX H. bola v celkovej výške 1311,90 eur. Uvedená faktúra bola hradená žalobcom, čo
vyplýva z predmetnej faktúry ( pozn. KOOPERATIVA - KASKO) . (č.l. 18)

14. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 24.02.2022 súd mal za preukázané, že žalobca oznámil
poškodenému - Arcidiecézna charita Košice výsledok likvidácie poistenej udalosti v celkovej sume

1311,90 eur.

15. Z výzvy na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti , ktoré za Vás vyplatil poisťovateľ
poškodenémuvdôsledkuškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidlazodňa12.12.2023súdmal
za preukázané, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu časti nároku a to v celkovej sume 393,57 eur (z
celkovej výšky 1366,90 eur) a to z toho dôvodu, že žalovaná nenahlásila dopravnú nehodu v stanovenej

15 dňovej lehote poisťovateľovi. Uvedená zásielka nebola žalovanej doručená a vrátila sa žalobcovi
s poznámkou „ zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. (č.l.20)

16. Z fotokópie povinných zmluvných poistení, ktoré žalovaná pripojila k podanému odporu súd zistil,
aké skutočnosti je nutné nahlásiť pri ohlásení škodovej udalosti.

17. Z výzvy na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti , ktoré za Vás vyplatil poisťovateľ
poškodenémuvdôsledkuškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidlazodňa12.01.2024súdmal
zapreukázané,žežalobcavyzvalžalovanúnazaplateniečastináhradnéhopoistnéhoplnenia vcelkovej
sume 156 eur (z celkovej výšky 520 eur) a to z toho dôvodu, že žalovaná nenahlásila dopravnú nehodu

v stanovenej 15 dňovej lehote poisťovateľovi.(č.l. 48)

18. Z fotokópie detailu peňažnej transakcie súd mal za preukázané, že žalovaná uhradila žalobcovi
sumu 156 eur dňa 20.01.2024. (č. l. 49)

19. Žalovaná do rozhodnutia súdu prvej inštancie neuhradila žalobou uplatnený nárok žalobcu ani
čiastočne.

20. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

21. Podľa ustanovenia § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, strany
majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.

23. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie
skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

24. Podľa ustanovenia § 152 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, hmotnoprávna
námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

25. Podľa ustanovenia § 10 ods.1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti (ďalej len zákon č. 381/2001 Z.z.“) poistený
je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla
na území Slovenskej republiky.26. Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z., spôsobil škodu motorovým vozidlom
a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

27. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je
v celom rozsahu dôvodná.

28. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. priznáva poisťovateľovi proti poistenému

špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4. V ustanovení § 10 ods. 1 písm. a)
citovaného zákona sa uvádza, že poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej
udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky. Nárok upravený v tomto
ustanovení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom

od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide osobitný (originálny) nárok poisťovateľa
vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou. Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa
proti poistenému v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona č.381/2001 Z.z. je, že poisťovateľ vyplatil
poškodenému za poisteného poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla a že poistený v lehote 15 dní od vzniku škodovej udalosti písomne neoznámil jej vznik

poisťovateľovi.

29. Z vykonaného dokazovania tak ako súd prvej inštancie ustálil skutkový stav, je zrejmé, že žalovaná
viedlaosobnémotorovévozidlovčasevznikuškodovejudalosti,bolaoznačenázavinníkatejtoškodovej
udalosti, poškodený si uplatnil u žalobcu nárok na náhradu škody, žalobca uvedené na základe

platného poistenia plnil v prospech (resp. namiesto) poškodeného a že žalovaná si nesplnila povinnosť
písomne oznámiť vznik škodovej udalosti poisťovateľovi. Teda na základe týchto skutočností je zrejmé,
že v prejednávanom spore boli splnené všetky zákonom prezumované predpoklady na uplatnenie si
žalobcovho nároku. Žalobca si voči žalovanému v konaní uplatňuje postihové právo poistiteľa (nárok
na náhradu poistného plnenia) podľa § 12 citovaného zákona, keďže nedošlo k oznámeniu poistnej

udalosti v zákonnom stanovenej lehote. Navyše žalovanou uvádzané skutočnosti, v ktorých mal súd
prvej inštancie vidieť osobitný zreteľ pre nemožnosť splnenia si tejto zákonnej povinnosti neposkytujú
súdu prvej inštancie dostatočný záver o ich dôvodnosti. Spoliehanie sa na inú tretiu osobu, ktorá
by si mala splniť povinnosť, ktorá je zákonom uložená práve osobe žalovanej nie je primeraným
osobitným zreteľom, na ktorý by súd mohol v rámci procesu hodnotenia dôkaznej situácie prihliadať

a konanie žalovanej týmto spôsobom „ospravedlniť“. Žalovaná mala jednoznačne zo zákona uloženú
povinnosť, ktorú si podľa názoru súdu bez ďalšieho a teda aj bez relevantného a preukázaného
dôvodu nesplnila. Zákon totižto vyžaduje písomnú formu oznámenia škodovej udalosti. Písomné
vyplnenie tlačiva oznámenia o poistnej udalosti má svoj význam, keďže obsahuje aj také otázky,
ktoré rozsiahlejšie popisujú okolnosti poistnej udalosti ako zvyknú dotyčné osoby popísať pri napríklad

telefonickom hlásení. Zákonná požiadavka, aby poistený oznámil poisťovateľovi v stanovenej lehote
vznik škodovej udalosti, ktorá hoci iba potenciálne môže viesť k vzniku povinnosti poisťovateľa plniť, nie
je samoúčelná. Poisťovateľ má totiž de facto od počiatku k dispozícií informácie od poisteného, ktoré
môže použiť po prípadnom nahlásení vzniku škody zo strany poškodeného. Oznamovacia povinnosť
poisteného má pre činnosť poisťovne osobitný význam. Náhradu škody poškodenému môže poisťovňa

priznať iba na základe dôvodného návrhu, pričom iba včasné oznámenie a šetrenie poistnej udalosti
môže byť relevantným základom pre posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie. V dôsledku
toho, že poisťovňa v čase uplatnenia náhrady škody o poistnej udalosti nemá vedomosť, nemôže
efektívne reagovať a v primeranom čase posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku. Bezprostredným
negatívnym následkom môže byť a často aj je nevyhnutnosť vykonať ďalšie osobitné šetrenia za

účelom objasnenia poistnej udalosti a súvisiacich nárokov, prípadne oddialenie poistného plnenia, čo
poškodzuje predovšetkým samotnú obeť dopravnej nehody a v dôsledku toho napríklad aj zvýšené
reputačné riziko na strane poisťovne, ktorá sa núteným odkladom poistného plnenia vystavuje
znevýhodneniu v konkurenčnom boji (dlhodobo je jedným zo základných kritérií pre klientov poisťovní
rýchlosť likvidácie poistnej udalosti) a podobne.

30. Súd prvej inštancie poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.3.2011, sp. zn.
3 Cdo 257/2009, v ktorom súd konštatoval, že „uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu poistného
plnenia podľa § 12 ods. 2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. je opodstatnené a nepriečiace sa dobrýmmravom aj v prípade, že poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného
plnenia (už) z oznámenia poškodeného alebo zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody, teda aj
v prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu

činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému.“. Najvyšší súd v identifikovanom
rozhodnutí predovšetkým akcentoval sankčnú funkciu takéhoto postihu, bez ohľadu na prípadné
subjektívne presvedčenie o menej závažnom porušení zákonných povinností zo strany poisteného.
Tento inštitút má poisteného predovšetkým viesť k riadnemu plneniu zákonných povinností (vrátane
oznamovacej povinnosti), ktoré mu vyplývajú z poistného vzťahu. Nie je podstatné aký veľký vplyv malo

porušenie povinností vplyv na rozsah a výšku povinnosti poisťovne plniť. Aj pri zanedbateľnom rozsahu
je nárok žalobcu daný a je len na ňom akú výšku náhrady si určí.

31. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uvádza, že žalobca si uplatnil svoj nárok v rozsahu 30%
z uhradenej sumy poistného plnenia (uplatnená suma 393,57 eur vs. plnenie zo strany žalobcu
v sume 1311,90 eur), čo v žiadnom prípade nemožno považovať za konanie, ktoré by bolo v rozpore

s dobrými mravmi, účelové alebo nezákonné. K námietke žalovanej o duplicitnom či nekalom konaní
zo strany konkrétneho zamestnanca žalobcu, ktorý mal údajne opakovane zasielať výzvu na úhradu
požadovanéhonárokuzostranyžalobcuatorazvovýške 393,57euraneskôrvsume 156eur,súdprvej
inštancie uvádza, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že sa jedná o dva samostatné
nároky poškodeného, ktoré si u poisťovateľa uplatnil. Kým prvý nárok sa jedná škody spôsobenej na

samotnom poškodenom motorovom vozidle v celkovej výške 1311,99 eur v druhom prípade sa jedná
o nárok na náhradu sumy za zapožičanie náhradného motorového vozidla v celkovej sume 520 eur
(ktorý žalovaná po doručení výzvy aj preukázateľne uhradila sumou 156 eur dňa 20.01.2024). Z tohto
dôvodu súd prvej inštancie považuje námietku žalovanej za nedôvodnú.

32. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v platnom znení,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Žalobca súčasne žiadal priznať aj úroky z omeškania a to odo dňa 27.02.2024 vo výške 5% ročne
z dlžnej sumy až do zaplatenia. Žalovaná je preukázateľne v omeškaní s plnením peňažného dlhu

a preto nárok na úroky z omeškania sú v prejednávanom spore dané. Výška základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (resp. základnej
úrokovej sadzby NBS) bola k 27.02.2024 vo výške 4,50%. Celková výška úrokovej sadzby k prvému
dňu omeškania tak predstavovala 9,50 %. Keďže žalobca žiadal priznať úroky z omeškania vo výške
5% ročne z dlžnej sumy, súd prvej inštancie rešpektujúc návrh žalobcu priznal žalobcovi nárok na úroky

z omeškania v žalobcom požadovanej výške.

35. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe vyhovel
a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 393,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 393,57 € od 27.02.2024 do zaplatenia

36. O lehote na splnenie povinnosti súd rozhodol v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.39. Z dôvodu, že žalobca ako strana sporu bol úspešný v konaní v plnom rozsahu, súd mu priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti

vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník tunajšieho súdu.

40. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd

Košicepísomnevdvochvyhotoveniach.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§
363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP) Odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.