Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 22P/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201962
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201962.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti: T. X., narodený XX.XX.XXXX, a Z. X., narodená XX.XX.XXXX, obe
bytom u matky a obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - L. Š., narodená XX.XX.XXXX, trvale
pobytom U. X, X., zastúpená - JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava,
a otec - T. X., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom V. XX, XXX XX Š., zastúpený - JUDr. Ivana
Zmeková, advokátka, so sídlom Zámocká 18, 811 01 Bratislava, na návrh matky o rozhodnutí súdu pre
nezhode rodičov - o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 20.06.2024, podaným tunajšiemu súdu toho istého dňa, sa matka domáhala
rozhodnutia súdu pri nezhode rodičov - o nahradenie súhlasu otca ako zákonného zástupcu maloletých
detí na vykonanie psychiatrického vyšetrenia maloletých detí X. v zdravotníckom zariadení podľa
výberu matky, ako aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas otca na
vykonanie psychiatrického vyšetrenia maloletých detí X. v zdravotníckom zariadení podľa výberu

matky. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 22P/15/2024-21 zo dňa 21.06.2024 súd vylúčil časť návrhu
matky týkajúcu sa nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie. Konanie o nariadenie
neodkladného opatrenia je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 22P 16/2024.

2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že vo veci samej (konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn.
B5-22P/114/2020 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností) je nariadené znalecké dokazovanie.
Po posledných dvoch pokusoch o uskutočnenie styku otca s maloletými za účasti znalkyne je psychický

stav maloletých alarmujúci, a preto je v danej veci nevyhnutná ingerencia súdu, nakoľko otec nie
je ochotný nájsť spoločný konsenzus s matkou v otázke psychologického, prípadne psychiatrického
vyšetreniamaloletých.Nazákladestretnutí,ktorésauskutočnilisotcomdňa10.05.2024a29.05.2024za
účasti znalkyne, chce matka upriamiť pozornosť na stav maloletých, ktorý nastal výlučne po uvedených
dvoch pokusoch o styk s otcom. U maloletého T. B.astal problém s L., počas noci sa viackrát prebúdza a
uisťuje sa, či je matka doma, odmieta chodiť do predškolského zariadenia, neustále vyžaduje pozornosť
a prítomnosť matky a opätovne sa začal na základe stretnutí s otcom zajakávať. U maloletej Z. sa

po poslednom pokuse o interakciu s otcom objavil problém s tikmi, je neustále v zlom emočnom
rozpoložení a enormne plačlivá, badať u nej výrazný strach zo psov, nastal problém s L., počas noci
sa viackrát prebúdza a uisťuje sa, či sa matka nachádza v jej prítomnosti. Otec svojimi vyjadreniami
a svojím konaním povyšuje svoje záujmy nad záujmami maloletých, keď psychiatrické vyšetrenie,ktoré si súčasný zdravotný stav maloletých vyžaduje, podmieňuje najprv uspokojovaním vlastných
potrieb, nerešpektuje zdravotný stav maloletých, ich potreby, ich zdravotný stav je im ľahostajný,
bráni v poskytnutí odbornej a zdravotnej starostlivosti maloletým. Otec nepozná dôkladne zdravotný

stav detí, ich denný režim. Matka pozná dôkladne zdravotný stav maloletých, a preto vie usúdiť, do
akej miery sa zhoršil psychický stav maloletých detí. Otec si zrejme ani neuvedomuje, ako závažne
ohrozuje zdravie maloletých. Toto je otcova ľahostajnosť, bez vedomia, v akom zdravotnom stave sa
maloletí nachádzajú, nedá súhlas na akýkoľvek zdravotnícky zákrok. Otec v mailovej komunikácii zo
dňa 06.06.2024 matke uviedol, že jej neverí, nakoľko toto sú praktiky, ktoré matka realizuje z dôvodu,

aby ho odpútala od detí. Táto e-mailová komunikácia je neprístojným správaním otca, keď vzhľadom
na informovanosť o zlom psychickom stave detí nekladie dôraz na vážnosť popísanej situácie, ale
uprednostňuje mocenské presadzovanie svojich záujmov a tvrdí, že ide výlučne len o praktiky matky.
Ide o účelové, tendenčné a vágne tvrdenie otca, ktorým sa snaží odpútať pozornosť od podstaty
a relevancie podstatných skutočností. Z vyššie popísaných skutočností je zrejmé, že otec svojím
správaním a konaním koná v rozpore s najlepším záujmom maloletých, najmä pokiaľ ide o zohľadnenie

bezpečia, ochrany dôstojnosti, duševného, telesného a citového vývinu a zásahmi v zmysle čl. 5 písm.
e) Zákona o rodine. Otec prihliada len na svoje záujmy a vynucuje si ich násilím, agresiou, manipuláciou
a ignorovaním názoru, ako aj psychického stavu maloletých. Najlepší záujem dieťaťa je rozhodujúcim
aspektom, ktorý súd musí zisťovať a brať pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletých do
úvahy. Primárna regulácia najlepšieho záujmu dieťaťa vyplýva z článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa,

ktorý v zásade normuje, že „záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti
týkajúcej sa detí.“ Maloletí sa ocitli v situácii, keď je potrebné chrániť ich zdravie, čo bez ingerencie
súdu nie je možné zabezpečiť. Akákoľvek dohoda rodičov v záujme zdravia maloletých je s otcom
nemožná z dôvodu otcovho antagonistického nastavenia voči deťom a nenávistného postoja k matke
bez ohľadu na následky, ktoré takéto správanie otca spôsobí na zdraví dieťaťa. V danom prípade

je daná existencia nezhody rodičov vo veci poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Matka si uvedomuje
dôležitosť úlohy otca v živote maloletých, avšak konanie otca je v príkrom rozpore s najlepším záujmom
maloletých, keď otec bráni v poskytnutí odbornej zdravotnej pomoci maloletým. Maloleté deti sú však v
súčasnosti v zlom psychickom stave, je preukázateľne potrebné zabezpečiť maloletým odbornú pomoc
z odboru psychiatrie, aby sa zabránilo zhoršovaniu ich zdravotného stavu. Otec ľahostajne bráni matke

zabezpečiť maloletým odbornú zdravotnú starostlivosť, bráni matke, aby boli maloleté deti vyšetrené
odborníkom z oblasti detskej psychiatrie. Matke kladie podmienky, za ktorých by bol ochotný pristúpiť
k psychiatrickému vyšetreniu, ktoré však matka nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť ani zrealizovať.
Prístup otca je podmienečný, sýtený jeho vlastným záujmom a kalkulom v zmysle - ak ja dostanem,
čo chcem, možno ti dám súhlas. Otec sa o zdravotný stav detí nijak zvlášť nezaujíma ani nepozná

ich denný režim, nakoľko s nimi nežije v spoločnej domácnosti. Napriek tomu sa matka snaží otca
informovať o aktivitách detí a o ich zdravotnom stave. Avšak otec nekoná v záujme svojich maloletých
detí, chce im odoprieť odbornú zdravotnú starostlivosť a zabrániť vykonaniu psychiatrického vyšetrenia,
ktoré je nepochybne v záujme maloletých, ktoré si zdravotný stav maloletých vyžaduje. Z uvedeného
dôvodumatkažiadasúd,abyjejudelilzaotcamaloletýchsúhlassvykonanímpsychiatrickéhovyšetrenia

maloletého T. a maloletej Z., ktoré je v záujme maloletých.

3. K návrhu matka pripojila tieto listinné dôkazy: splnomocnenie; výňatok z konverzácie rodičov zo dňa
04.06.2024 a 06.06.2024.

4. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 25.07.2024 uviedol, že návrh matky považuje v plnom
rozsahu za neodôvodnený a v rozpore so skutočným stavom. Matka sa aktuálne domáha nahradenia
súhlasu otca so psychiatrickým vyšetrením maloletých detí rozhodnutím súdu, nakoľko údajne dva
pokusy o uskutočnenie stretnutia otca s deťmi pri znalkyni zalarmovali psychický stav maloletých. Otec
absolútnenerozumietomutoúčelovémukrokumatky.Matkasaterazdomáhapsychiatrickéhovyšetrenia

na základe ani nezrealizovaného stretnutia s otcom, keď nedávne vyšetrenie detí sama sabotovala tým,
že deti dvakrát nepriniesla na vyšetrenie, ako aj tým, že neuvádzala korektné údaje pri deťoch v rámci
testovéhovyšetreniauznalkyne.Aksadeťomzhoršilpsychickýstav,takzatomôževýlučnematka,ktorá
deti pred takýmto stretnutím značne vystrašila. Zrazu sa však domáha (aj to nevykonateľným petitom)
nahradenia súhlasu otca s ďalším psychiatrickým vyšetrením. Otec tento krok považuje za ďalšiu snahu

matky o očiernenie jeho osoby, keď odôvodňuje svoj návrh tým, že deťom sa zhoršil psychický stav len
preto, že sa mali stretnúť s otcom. Uvedené považuje otec za absolútny nezmysel. Prežívanie detí vo
vzťahu k otcovi je ovplyvnené negativistickým správaním matky voči otcovi a manipulovaním detí proti
nemu. Navyše sa matka snaží deklarovať nevyhnutnú potrebu psychiatrického vyšetrenia na základedva roky neaktuálnych skutkových tvrdení - že sa maloletý T. opätovne začal na základe stretnutí s
otcom zajakávať. Otec sa so synom však nestretol už viac ako rok a pol (s výnimkou jedného víkendu v
júni 2023), takže ide o hrubo zavádzajúce tvrdenie matky. Navyše návrh matky obsahuje zavádzajúce

tvrdenie, že „Na základe stretnutí, ktoré sa uskutočnili s otcom dňa 10.05.2024 a 29.05.2024 za
účasti znalkyne Č., chce matka upriamiť pozornosť súdu na stav maloletých detí..." Ide o nepravdivú
informáciu, pretože sa ani jedno zo stretnutí detí s otcom u znalkyne nezrealizovalo z dôvodov na
strane matky, čo bolo potvrdené aj znaleckým posudkom. Otec je presvedčený, že matka zmarila riadne
znalecké dokazovanie tým, že deti k znalkyni nepriviedla, aby znemožnila zistenie skutočného stavu

veci. Deti sú viac ako rok a pol pod absolútnym výchovným vplyvom matky a jej manžela, čo bolo
preukázané aj znaleckým posudkom č. 05/2024, ktorý bol vypracovaný do konania vedeného pod sp. zn.
B5-22P/114/2020. Matka sa tak snaží zavádzať súd, že u detí došlo k zhoršeniu psychického prežívania
(pričom opäť deklaruje tie iste problémy u detí, ktoré mali deti údajne od posledného stretnutia s otcom
ešte v roku 2023), a to len tým, že sa malo uskutočniť stretnutie detí s otcom u znalkyne. Uvedené
považuje otec za výmysel matky a jej snahu o absolútnu elimináciu otca zo života detí. Matka svoje

tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala, dokonca ich ani len pre prípad neodkladného opatrenia
neosvedčila. Sama zmarila znalecké dokazovanie, v rámci ktorého malo prebehnúť aj vyšetrenie detí
tým, že uvádzala nekorektné údaje o deťoch, neodpovedala objektívne, a preto jej odpovede nemohla
znalkyňa ani zohľadňovať. Otec upriamuje pozornosť súdu na účelové konanie matky, ktorým zabránila
ďalšiemu stretnutiu otca a detí a ich vzájomnej interakcii u znalkyne. Matka si opäť nástojčivo diktovala

svoje návrhy, ako by sa táto interakcia mohla uskutočniť (napr. že príde znalkyňa s otcom za deťmi na
ihrisko a pod), pričom miesto, kde sa mala uskutočniť interakcia, mala stanoviť znalkyňa, na čo bola
matka zo strany znalkyne aj upozornená. Matka pred vyšetrením musela deti zmanipulovať a značným
spôsobom vystrašiť, nakoľko znalkyňa uviedla, že pri telefonáte s matkou počula, ako deti plačú a kričia,
že ony nechcú ísť, pritom ich v ten istý deň ráno znalkyňa bez jediného problému vyšetrila. Znalkyňa

matke navrhla ďalšie stretnutie o dva týždne, avšak situácia sa znova zopakovala, a tak vyšetrenie -
interakcia otca s deťmi, nemohlo byť vykonané. Ide o typické zákerné konanie matky. Z uvedeného nie je
možné vyvodzovať voči otcovi zodpovednosť za negatívne nastavenie detí voči nemu a ani za aktuálny
psychický stav detí. Za týmto stojí matka a jej manžel, ktorí deťom vsugeruvávajú nezmysly a vyvolávajú
u nich strach z otca. Pokiaľ sa realizovala otcova osobná starostlivosť o maloleté deti, otec popiera, že

by sa ho deti báli alebo že by im nejakým spôsobom ubližoval. Deti boli u neho šťastné, pričom im vždy
vymýšľal zaujímavý program. Avšak z jedného dňa na druhý sa ich postoj pod silným nátlakom matky
(ktorá sa zľakla, že by mali deti rady aj otca) zmenil a začali sa k otcovi stavať negativisticky (tak ako sa
prejavovali pred znalkyňou). Deti sú už rok a pol pod absolútne výlučným výchovným vplyvom matky a jej
manžela, pričom otec nemá na deti absolútne žiadny dosah. Preto sa otcovi nemôže klásť za vinu, že sa

deti nezúčastnili znaleckého dokazovania v plnom rozsahu pre údajný strach z otca. Ak deti prejavovali
takýto strach pred týmto vyšetrením, bol produkovaný a živený len matkou a jej fabuláciami očierňujúcimi
osobu otca pred deťmi. V tomto prípade stálo na zodpovednosti matky dôkladne deti motivovať na styk
s otcom, pristupovať k deťom citlivo vzhľadom na ich vyšetrenie u znalca, matka ich mala podporovať
a povzbudzovať, a takýmto spôsobom ich mala viesť aj ku vzťahu s otcom. Matka však urobila pravý

opak a radšej znalecké dokazovanie sabotovala, keďže u detí vyvolala zámerne strach. Znalkyne však
správne odhadli správanie matky v znaleckom posudku, keď jasne skonštatovali, že „Matka v žiadnom
smere nepodporuje vzťah detí s otcom, deti na styk nepripravuje, vyhovára sa, že sú choré, že nechcú
ísť. V súčasnosti to komunikuje tak, že svoje deti chráni/' (str. 60 znaleckého posudku). Znalkyne tiež
dodali, že interakcia detí s otcom nebola vykonaná z toho dôvodu, že matka nebola schopná detí na toto

stretnutie pripraviť. Uvedené len preukazuje matkinu snahu o reálne sabotovanie vzťahu otca s deťmi.
Matka vo svojom návrhu vyčíta otcovi, že nepozná dôkladne zdravotný stav maloletých a ani ich denný
režim. Matka vlastne otcovi vykrikuje to, čo sama zapríčinila. To práve ona otcovi zamedzila akýkoľvek
kontakt s deťmi a akúkoľvek možnosť dostať sa k informáciám o deťoch. Uvedené bolo preukázané
aj samotným znaleckým posudkom „Matka otca neinformuje o deťoch, ich zdravotnom, či psychickom

stave. Matka je v súčasnosti jednoznačne tá, ktorá presadzuje svoj názor“ (str. 59 znaleckého posudku).
V návrhu to však matka otcovi vyčíta a kladie mu za vinu, pričom absolútne nie je schopná vlastnej
sebareflexie, ako svojím manipulatívnym konaním deťom ubližuje. Matka otcovi vyčíta, že práve on
svojímkonanímzávažneohrozujezdraviedetí,avšakotecsasdeťminestretáva,niejesnimivkontakte,
a preto nerozumie, ako môže on svojím správaním a konaním deťom škodiť. Jediný, kto ohrozuje

zdravý psychický vývin detí, je výlučne matka a jej manžel, ktorí obaja maloleté deti značným spôsobom
manipulujú. Matka deklaruje, že otcovi je ľahostajný psychický stav detí. Toto sa snažila preukázať aj e-
mailovou komunikáciou s otcom, kde otec mal údajne brániť v poskytnutí odbornej starostlivosti. Matka
však hrubo zavádza súd, čo vyplýva aj priamo z predloženej komunikácie matkou. Otec nebráni vovyšetrení detí. Matke jasne uviedol, že ak deti skutočne potrebujú vyšetrenie, otec s ním bude súhlasiť,
avšak len v tom prípade, ak rodičia spoločne vyberú odborníka a toto vyšetrenie spolu s deťmi obaja
absolvujú. S uvedeným však matka nesúhlasila, nakoľko to už bolo v rozpore s jej účelovým plánom. Ak

by reálne chcela, aby deti boli psychiatricky vyšetrené, určite by nesabotovala znalecké dokazovanie a
návrh otca na poskytnutie odbornej pomoci (ktorá by bola objektívna) by tiež neodmietla. Matka však
radšej podala návrh na súd, pričom týmto návrhom chce docieliť len to, aby si mohla sama vybrať
odborníka, ktorý s ňou bude participovať a na základe jej anamnestických údajov (kde bude otec určite
matkou očiernený), bude produkovať lekárske správy, ktoré bude môcť následne predkladať na súd.

Otec nemá problém s tým, aby obaja rodičia deťom vybrali vhodného odborníka, ktorý by im odborne
pomohol, a takisto nemá problém s deťmi toto vyšetrenie absolvovať. S uvedeným má problém matka.
Keby matke skutočne záležalo na deťoch, urobila by ústupok a odborníka by spolu s otcom vybrala.
Matka účelovo pred súdom deklaruje, že si uvedomuje dôležitosť úlohy otca v živote detí. Tieto jej
zavádzajúce tvrdenia boli samotným znaleckým posudkom vyvrátené, rovnako boli popreté aj tým, že do
roly otca detí stavia jej manžela a nie otca. Otec poukazuje na dôležité zistenia znalkyne a to, že „Matka

má schopnosť vnímať svoje deti, problém však je, že nepochopila, že je v ich záujme poznať svojho otca,
stretávaťsasnímamaťsnímvzťah.Matkavšaknepreukázaladoposiaľschopnosťrešpektovaťdruhého
rodiča." Otec na uvedené poukazuje po celý čas konania, že matka nie je schopná žiadnej sebareflexie,
seba stavia do roly jediného schopné rodičia, pričom otca ako druhého rodiča absolútne neakceptuje
a chce ho nahradiť svojím súčasným manželom. Z výsledkov znaleckého dokazovania vyplynulo, že

matka stále nepochopila, že je v záujme maloletých detí, aby mali vzťah so svojím otcom a ak sa u detí
vyskytuje aj tretia osoba (manžel matky), je to pre deti len dobré. „Jej správanie poukazuje na to, že v
záujme presadenia toho, čo považuje za správne z hľadiska jej súkromnej logiky, je ochotná ovplyvňovať
svoje deti v zásadných otázkach." Znalkyňa tiež dodala, že matka otca úplne neguje, pričom každý,
kto chce, je schopný istej úrovne komunikácie. Je evidentné, že problematický článok v celej rodine nie

je otec a jeho vzťah s deťmi, ale matka a jej negativistický postoj voči otcovi, ktorý na deti prenáša, a
to spolu so svojím terajším manželom. Je zrejmé, že ak deti majú zhoršený psychický stav, za tento
určite nemôže otec, pretože s deťmi nie je v žiadnom kontakte. Matka svoje tvrdenia žiadnym spôsobom
nepreukázala, len znova deklarovala tie isté problémy, ktoré mali mať deti ešte v roku 2023. Otec matkin
návrh považuje ako ďalšiu snahu matky očierniť otca. Otec bol ochotný sa s matkou dohodnúť, avšak

matka dohody neprijíma. Ak by si psychický stav detí vyžadoval nevyhnutne psychiatrické vyšetrenie,
matka by súhlasila s tým, aby odborníka vybrali spolu obaja rodičia a s nimi na toto vyšetrenie obaja
išli. Namiesto toho matka uprednostnila autoritatívne rozhodnutie súdu, ktoré môže trvať značný čas.
Z uvedeného je tak zrejmé, že deti nepotrebujú okamžité psychiatrické vyšetrenie. Navyše deti boli
nedávno vyšetrené znalkyňami, ktoré deti pozorovali, vyšetrovali a rozprávali sa s nimi, pričom ani zo

záverov znaleckého posudku nevyplýva, že by deti trpeli nejakou duševnou poruchou, alebo by mali
zhoršený psychický stav. Na základe uvedeného otec trvá na tom, že matka svoje tvrdenia žiadnym
spôsobom nepreukázala, ani len neosvedčila, a tieto sú založené čisto len na jej fabulácii, ktorou sa
snaží navodiť dojem zlého psychického stavu detí, aby nemohlo dôjsť k prípadnému ďalšiemu stretnutiu
otcasdeťmi.Otectaktiežpoukázalnaneurčitýpetit,ktorýmatkauviedlavosvojomnávrhu,keďsamatka

dožaduje nahradenia súhlasu otca s vyšetrením detí v zdravotníckom zariadení podľa výberu matky.
Toto je však neurčitý a neúplný výrok. Ak by aj súd rozhodol a nahradil súhlas otca s vyšetrením detí
v zariadení podľa výberu matky, matka by otca ani len neinformovala o konkrétnom zariadení, ktoré by
toto vyšetrenie vykonalo, čo by znamenalo len ďalší zásah do jeho rodičovských práv. Otec tak navrhuje
súdu, aby návrh matky na nahradenie súhlasu otca na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súvislosti

so psychiatrickým vyšetrením zamietol.

5. Na pojednávaní konanom dňa 15.08.2024 súd zistil, že sa nedostavila matka, keď jej zástupca na
dopyt súdu uviedol, že matka je tesne pred pôrodom, čo jej znemožňuje zúčastniť sa pojednávania. V
rámci predbežného právneho posúdenia veci súd účastníkom uviedol, že aj v kontexte odôvodnenia

neodkladného opatrenia na základe doposiaľ tvrdených a preukázaných skutočností sa návrh matky
sa nejaví byť dôvodný. Zástupca matky súdu uviedol, že napriek uvedenému trvá na podanom návrhu,
pričom považuje za vhodné vyčkať rozhodnutie odvolacieho súdu odôvodnenie ktorého môže mať
význam pre ďalšie posúdenie veci. Súd v danej veci pojednávanie odročil na deň 10.10.2024.

6. Matka sa na pojednávanie konané dňa 10.10.2024, na ktoré bola riadne predvolaná cestou svojho
zástupcu, nedostavila, svoju neprítomnosť ospravedlnila z dôvodu pôrodom ďalšieho dieťaťa dňa
18.09.2024, avšak nepožiadala o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal v neprítomnostimatky v súlade s ust. § 31 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/, podľa ktorého súd
pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

7. Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2024 zástupca matky naďalej zotrval na podanom návrhu, keď
súdu uviedol, že otec nepozná zdravotný stav a ani denný režim detí na rozdiel od matky, ktorá vie
najlepšie posúdiť, v akom stave sa deti nachádzajú. Otec si neuvedomuje, ako ohrozuje zdravý stav
detí, keď nedá súhlas s požadovaným vyšetrením.

8. Zástupca otca uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozhodnutia Krajského súdu v
Trnave č. k. 11CoP/120/2024-101 zo dňa 30.09.2024, keď vyslovený právny názor odvolacieho súdu
je použiteľný aj v tomto konaní. Návrh matky považuje za účelový, pričom má za to, že ide o reakciu
matky na závery znaleckého posudku v základnom konaní, ktoré nezapadali do kontextu jej dovtedajších
tvrdení. Matka napokon nepreukázala ani skutočnosť, že otec s vyšetrením detí nesúhlasí. Otec trval
len na tom, aby odborníka vybrali s matkou spoločne. Dôvodom, prečo otec nepozná aktuálny zdravotný

stav detí, na ktorú skutočnosť sa zástupca matky odvoláva, je fakt, že práve matka otcovi 1,5 roka bráni
v styku s deťmi. Takýmto konaním matka preukazuje, že nie je spôsobilý rodič, keď nie je schopná
absolútne rešpektovať otca maloletých detí a práve výchovné prostredie u matky je pre deti ohrozujúce,
keď deťom odmieta zabezpečiť mužský vzor v osobe ich otca. Vzhľadom na uvedené žiadala návrh
matky v plnom rozsahu zamietnuť.

9. Otec vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že je ochotný súhlasiť v prípade potreby
s vyšetrením maloletých u odborného lekára, avšak na základe spoločného výberu s matkou. Do
znaleckého dokazovania, v ktorom mali byť vyšetrované deti, bol prizvaný aj psychiater, a teda dôvod
na takéto vyšetrenie podľa neho nie je, ale v prípade potreby tak, ako odpovedal aj matke v mailovej

komunikácii, je ochotný spoločne sa dohodnúť na odborníkovi. Na otázku súdu, či ho matka v tejto
súvislosti okrem mailovej komunikácie, ktorú predložila v tomto súdnom konaní, oslovila aj inokedy, resp.
iným spôsobom, eventuálne, či mu samostatne oznámila zhoršenie zdravotného stavu detí, uviedol, že
k žiadnej inej komunikácii v tejto súvislosti medzi rodičmi nedošlo.

10. Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že návrh matky považuje za neopodstatnený, keď
nebol preukázaný dôvod potreby psychiatrického vyšetrenia detí. Pokiaľ by však matka mala takéto
podozrenia, odporúča jej prijať ponuku otca a spoločne vybrať vhodného odborníka.

11. Zástupca matky titulom záverečnej reči uviedol, že trvá na podanom návrhu, keď má za to, že

deti potrebujú odborné vyšetrenie, pričom súčinnosť otca, ktorou podmieňuje svojou prítomnosťou pri
vyšetrení, nie je adekvátna, keďže deti napriek tomu, že sa ich matka snaží k styku s otcom motivovať,
otca momentálne odmietajú.

12. Zástupca otca titulom záverečnej reči uviedol, že v konaní nebolo prezentované, že by otec

podmieňoval súhlas s vyšetrením detí svojou prítomnosťou, čo by ani nebolo možné, keďže by to
bolo v rozpore s odbornými postupmi. Otec chce iba komunikovať s vybratým odborníkom, aby mal
k dispozícii aj jeho postoj a pohľad na vec, a teda podieľať sa aj na jeho výbere, keďže doposiaľ
nebol žiadnym spôsobom obmedzený vo výkone svojich rodičovských práv. Takáto výhrada matky je
teda absolútne nedôvodná, keď je zrejmé, že po výsledkoch znaleckého dokazovania v základnom

konaní sa snaží získať dôkaz, ktorý by potvrdzoval jej tvrdenia, ktoré sú však aj podľa znaleckého
dokazovania nedôveryhodné. Odmietanie detí je takisto podľa znaleckého dokazovania výsledkom
manipulácie zo strany matky. Zároveň požiadal súd, aby podnikol kroky k realizácii výkonu rozhodnutia,
keď aktuálny stav nerešpektuje najlepší záujem maloletých, pričom v základnom konaní vzhľadom na
aktuálne konanie matky bude žiadať otec o zverenie detí do svojej osobnej starostlivosti.

13. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom otca, zástupcom matky, zástupcom otca, kolízneho
opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä matkou predloženou e-
mailovou komunikáciou rodičov, obsahom spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 22P 16/2024,
ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.07.2021, č. k. 22P/114/2020-170, v spojení
s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 24.02.2022, č. k. 22P/114/2020-246 a opravným uznesením zo dňa
07.03.2022, č. k. 22P/114/2020-252 zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, žezastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, otcovi uložil povinnosť počnúc
dňom 22.12.2020 platiť na výživu maloletej Z. sumou 250 eur mesačne a na výživu maloletého T.
sumou 250 eur mesačne, vždy vopred do 15. dňa v každom mesiaci k rukám matky maloletých detí,

dlh na zročnom výživnom na obe maloleté deti za obdobie od 22.12.2020 do 16.07.2021 v celkovej
sume po 524,20 eur na každé dieťa uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti
rozsudku, styk otca s maloletými deťmi upravil na každý párny kalendárny týždeň od piatka od 17.00
hod., kedy si maloleté deti prevezme od matky v mieste jeho bydliska nepretržite do nedele do 18.00
hod., kedy maloleté deti matke odovzdá v mieste jej bydliska, matke uložil povinnosť maloleté deti na

styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase začatia styku deti na určenom mieste otcovi odovzdať,
vo zvyšku návrh matky zamietol a podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č. k. 11CoP/120/2022-435 zo dňa 09.05.2023 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v časti zverenia, zastupovania a správy majetku potvrdil a vo zvyšku rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie, návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia o úprave styku zamietol.

15. Konanie vedené pod sp. zn. B5-22P/114/2020 nie je právoplatne skončené - vo veci bolo nariadené
znalecké dokazovanie, keď súd bol dňa 18.06.2024 doručený vypracovaný znalecký posudok č.
05/2024, z ktorého súd okrem iného zistil, že deti sa otcom nestretli v podstate tretinu svojho života.
Matka uviedla, že ona sa riadi podľa toho, čo chcú deti a deti sa otca boja a nechcú sa s ním stretávať

(viď str. 25 znaleckého posudku), matka na otca podáva aj trestné oznámenia, otca sa bojí. Je evidentné,
že aktuálne matka pevne zotrváva na svojich stanoviskách, otec je v defenzíve a čaká na rozhodnutie
súdu. Samotná matka hodnotila správanie svojich detí ako úplne bezproblémové a svoj rodičovský stres
za natoľko nízky, že je to vo všeobecnosti, a zvlášť pri starostlivosti o dvojičky, nepravdepodobné. Na
druhej strane však uvádzala, že deti prežívajú vysokú úzkosť, čo poukazovalo na relatívne vážnu L. L..

Avšak znalkyňa konštatovala, že odpovede matky pri vypĺňaní metodík týkajúcich sa správania detí si
vzájomne odporujú, a treba ich považovať za nedôveryhodné. Matka maloleté deti prezentovala ako
úplne bezproblémové (str. 31 znaleckého posudku), ide o deti milé, nebojácne, komunikatívne, ktoré
sa smelo v novom prostredí adaptovali (str. 32 znaleckého posudku). Z matkou predložených listinných
dôkazov znalkyni (str. 37 znaleckého posudku) súd zistil, že deti sú v sledovaní odborných ambulancií,

maloletý T. sa zajakáva a zle znáša odlúčenie od matky, obe deti sa v poriadku adaptovali na predškolské
zariadenie, ktoré aktuálne navštevujú, nemali problém s nadväzovaním priateľstiev s inými deťmi, sú
šikovné, zvedavé. Maloleté deti sa cítia v spoločnosti cudzích šudí komfortne. (str. 41 znaleckého
posudku). Pri organizácii stretnutia detí s otcom v rámci znaleckého dokazovania nastal problém (viď str.
33 a 34 znaleckého posudku), keď napriek tomu, čo boli deti ráno u znalkyne, ktorá ich bezproblémovo

vyšetrila, matka nevedela zabezpečiť ich účasť na vyšetrení, lebo uviedla, že nevie, čo má s nimi spraviť,
čo sa zopakovalo aj o dva týždne a stretnutie detí s otcom sa neuskutočnilo. Matka si dopad súčasnej
rodinnej situácie na deti neuvedomuje, rada by začala svoj nový život s manželom a ďalším dieťaťom na
ceste, bez záťaže z minulosti. Matka je organizovaná a vytrvalá v správaní zameranom na cieľ - čo sa
súdu v zmysle doposiaľ vykonaného dokazovania javí, že všetkými možnými spôsobmi sa snaží vytesniť

otca zo života svojich detí. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že matka je tá, ktorá nepreukázala
schopnosť rešpektovať druhého rodiča (str. 59 znaleckého posudku). Matka si sama premyslela, ako
deti pripraví na stretnutie u znalkyne - pokúšala sa vytvoriť situáciu, aby znalkyňa bola prítomná scéne,
ako sa správajú deti, keď uvidia otca. Správanie matky poukazuje na to, že v záujme presadenia toho, čo
ona považuje za správne z hľadiska jej súkromnej logiky, je ochotná ovplyvňovať svoje deti v zásadných

otázkach. Rodičia vzájomne nekomunikujú, keď sa o to otec pokúšal, matka uvedené riešila cestou
právničky. Matka otca o deťoch neinformuje - o ich zdravotnom či psychickom stave. Matka je tá, ktorá
si presadzuje svoj názor. V žiadnom smere nepodporuje vzťah detí s otcom, deti na styk nepripravuje a
aktuálne to komunikuje tak, že svoje deti chráni - to ona je tá, ktorá nechce, aby sa deti stýkali s otcom.
Otca neuznáva ako rodiča.

16. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoPno/2/2023 zo dňa 28.02.2023 bolo nariadené
neodkladné opatrenie, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 17.03.2023. V zmysle tohto rozhodnutia je
otec do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi X. každý
párny týždeň od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si preberie a odovzdá

maloleté deti v mieste bydliska matky.17. Aktuálne je na tunajšom súde vedené konanie, a to pod sp. zn. B5-7Em/1/2023, v ktorom súd nariadil
výkon rozhodnutia a matke uložil poriadkové pokuty za zmarený styk. Toto konanie nie je právoplatne
skončené.

18. Ďalej bolo zistené, že tunajší súd rozsudkom č. k. 22P/31/2023-43 zo dňa 16.11.2023 nariadil
rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v
zariadení TENENET, o. z. v rozsahu 40 hodín. Toto sa aktuálne nerealizuje pre správanie matky, ktorá
sa v zariadení vyjadrila, že v spoločných sedeniach s otcom bude pokračovať, len ak si bude môcť

sedenia nahrávať, čo je v rozpore s internými predpismi spolupráce a z uvedeného dôvodu je spolupráca
s rodinou pozastavená.

19. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 1. júla 2024, č. k. 22P/16/2024-49 súd zamietol návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala nahradiť súhlas otca na vykonanie psychiatrického
vyšetrenia maloletých detí v zdravotníckom zariadení podľa výberu matky, a zároveň rozhodol, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu podala
odvolanie matka. Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.09.2024 č. k. 11CoP/120/2024-101
bolo uznesenie súdu prvej inštancie potvrdené. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia súdu vyššej
inštancie, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa vyplýva nasledovné:

Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, že maloleté deti sú na základe (v
časti) právoplatného rozsudku zverené do osobnej starostlivosti matky a naďalej prebieha vo veci samej
konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Deti sa s otcom dlhodobo nestretávajú
a to napriek tomu, že má upravený styk s nimi neodkladným opatrením zo dňa 28.02.2023, ktoré
uznesenie však matka nerešpektuje a aktuálne je vedené konanie o výkon rozhodnutia, ktorým sú

matke ako povinnej márne ukladané poriadkové pokuty za zmarený styk. Z dôvodov na strane matky
sa takisto nerealizuje ani výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu v zariadení TENENET, o. z. v rozsahu 40 hodín. Za uvedenej situácie
sa matka na súde (okrem obdobného návrhu vo veci samej) domáha nahradenia súhlasu otca na
vykonanie psychologického resp. psychiatrického vyšetrenia maloletých detí v zdravotníckom zariadení

podľa výberu matky. V návrhu tvrdí, že po posledných dvoch pokusoch o uskutočnenie styku otca s
maloletými za účasti znalkyne je psychický stav maloletých alarmujúci, opísala ako sa prejavuje tento
stav u každého z detí (uvádza, že u maloletého T. nastal problém s L., počas noci sa viackrát prebúdza a
uisťuje sa, či je matka doma, odmieta chodiť do predškolského zariadenia, neustále vyžaduje pozornosť
a prítomnosť matky a opätovne sa začal na základe stretnutí s otcom zajakávať, u maloletej Z. sa po

poslednom pokuse o interakciu s otcom objavil problém s tikmi, je neustále v zlom emočnom rozpoložení
a enormne plačlivá, badať u nej výrazný strach zo psov, nastal problém s L., počas noci sa viackrát
prebúdza a uisťuje sa, či sa matka nachádza v jej prítomnosti). Dôvody uvádzané matkou na nariadenie
neodkladného opatrenia sú jednak nepriaznivý psychický zdravotný stav maloletých detí vyžadujúci ich
okamžité psychiatrické vyšetrenie a jednak odmietanie súhlasu zo strany otca, ktorý nie je ochotný nájsť

spoločný konsenzus v uvedenej otázke, preto je podľa názoru matky nutná ingerencia súdu v podobe
neodkladného opatrenia. Matka ale nedoložila na podporu týchto jej tvrdení žiadny dôkaz. Jedinou
prílohou návrhu totiž je e-mailová komunikácia rodičov zo dňa 06.06.2024, ktorá nepochybne nie je
spôsobilá osvedčiť potrebu neodkladného opatrenia v matkou navrhovanom zmysle. Táto konverzácia
rodičov osvedčuje jedinú skutočnosť a síce, že matka žiadala otca o udelenie súhlasu s návštevou detí

u psychológa/psychiatra a otec jej neodmietol tento súhlas dať, žiadal však - a to právom, keďže nejde
o rodiča, ktorý by bol súdom obmedzený alebo pozbavený svojich rodičovských práv, aby takéhoto
odborníka vybrali rodičia spoločne. Matkou predložený dôkaz tak priamo vyvracia jej tvrdenie uvádzané
v návrhu, že by konsenzus v tejto otázke s otcom nebol možný a preto by bola nutná okamžitá ingerencia
zo strany súdu. Zároveň je celkom zrejmé, že uvedený dôkaz nijako neosvedčuje nepriaznivý psychický

zdravotný stav maloletých detí, pretože aj táto komunikácia obsahuje opäť len tvrdenia matky, ktoré
matka ničím nepodložila. Súd vyššej inštancie ďalej skonštatoval, že matka tvrdí, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa bolo založené na nedostatočných a nesprávnych skutkových zisteniach, súd podľa
nej rozhodol bez vykonania doložených dôkazov a dokonca matka vyslovuje v odvolaní pochybnosť,
či sa súd vôbec dostatočne oboznámil s obsahom jej návrhu. Takáto námietka odvolateľky nemá

podľa názoru odvolacieho súdu žiadne opodstatnenie, keďže z odôvodnenia napadnutého uznesenia
je celkom zrejmé, že súd pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým z obsahu matkinho návrhu, ktorý
však, ako bolo uvedené vyššie, ponúka výlučne jej vlastné tvrdenia, nepodložené žiadnym relevantným
dôkazom a nebolo tak na základe čoho považovať tieto tvrdenia za osvedčené. Žiadny iný dôkaznež vyššie opísanú elektronickú komunikáciu rodičov matka nepredložila, takže odvolaciemu súdu
potom ani nebolo jasné, s akými ďalšími jej dôkazmi sa súd mal podľa odvolateľky zaoberať. Žiada sa
tiež pripomenúť, že súd prvej inštancie za účelom zistenia skutočného stavu vykonal dokazovanie aj

obsahom súvisiacich spisov vo veci maloletých detí, avšak ani z nich tvrdenia matky prezentované v
jej návrhu (alarmujúce zhoršenie psychického zdravotného stavu maloletých detí vyžadujúce okamžité
psychiatrické vyšetrenie a odmietanie súhlasu zo strany otca s takýmto vyšetrením) vôbec nevyplývajú.
Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že nie sú naplnené základné predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia a preto správne jej návrh zamietol. V danom prípade súd prvej inštancie vec

právneposúdilakonárokrodičamaloletéhodieťaťanabezodkladnúúpravupomerovkmaloletýmdeťom
podľa § 324 a nasl. CSP a § 35 Zákona o rodine a dospel k záveru, že takýto návrh matky nie je
dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným
spôsobom. Takéto právne posúdenie veci ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za
správne a námietky matky o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné. Súd vyššej inštancie
nemal obsahom spisového materiálu za osvedčené tvrdenie matky, že by psychický stav maloletých

bol alarmujúci (pretože samotná matka toto ničím nepreukázala ani neosvedčila, a ani zistenia súdu
vyplývajúce z obsahu súvisiacich spisov tomuto vôbec nenasvedčujú) a rovnako tomu je aj ohľadom
matkinho tvrdenia o nemožnosti v tejto otázke dosiahnuť s otcom konsenzus (toto tvrdenie je priamo
vyvrátené predloženou elektronickou komunikáciou medzi rodičmi). Pokiaľ teda za takýchto skutkových
okolností súd prvej inštancie konštatoval, že nemal osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery,

jeho záver bol výsledkom správnej interpretácie použitých právnych noriem. Matka v odvolaní napokon
vytýkala súdu, že nevzal do úvahy najlepší záujem maloletých, odvolací súd jej ale ani v tomto
nemohol dať za pravdu. Súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ pri rozhodovaní o návrhu matky
posudzoval najlepší záujem maloletých detí v celom kontexte daného prípadu. Správne súd prihliadal
na skutočnosti, vyplývajúce zo súvisiacich spisov, prihliadol na zistenia vyplývajúce zo znaleckého

dokazovania, na zistenie že tvrdeniam matky nemožno celkom dôverovať, že matka nerešpektuje otca
ako druhého rodiča, že matka presadzuje za každú cenu svoje a je ochotná ovplyvňovať svoje deti
v zásadných otázkach, súd správne prihliadol na to, že obsahom súvisiacich spisov nebola žiadnym
závažným spôsobom spochybnená dobrá duševná kondícia maloletých a tiež na ďalšie okolnosti, ktoré
uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia, a ktoré v súhrne postačujú (spolu s absenciou akéhokoľvek

relevantného dôkazu pripojeného k návrhu) na prijatie záveru o nedôvodnosti matkou podaného návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nič nenasvedčovalo tomu, že by jeho nariadenie malo
byť v najlepšom záujme maloletých detí.

20. K návrhu vo veci samej, ktorým sa matka domáhala totožného rozhodnutia, ako v návrhu na

nariadenie neodkladnej úpravy citovanom v predchádzajúcom odseku, matka okrem výňatku z mailovej
komunikácie s otcom maloletých detí zo dní 04.06.2024 až 06.06.2024, nepredložila žiadne ďalšie
dôkazy, pričom tieto neprodukovala ani v samotnom meritórnom konaní.

21. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ na konanie podľa tohto zákona

sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku /ďalej CSP/ pre rozsudok je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia.

23. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

24. Podľa § 28 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

25. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia
zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď
spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je
to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.26. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

27. Podľa § 89 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) strana sa môže dať v konaní
zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon

neustanovuje inak.

28. Podľa § 92 ods. 2 CSP splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené
advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na
všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.

29. Podľa § 175 ods. 2 CSP ak sa na zaručenie spravodlivého procesu nevyžaduje fyzická prítomnosť
strany na pojednávaní, súd umožní strane účasť na pojednávaní prostredníctvom videokonferencie
alebo iných prostriedkov komunikačnej technológie, a to aj v na to určených priestoroch súdu, ktorý je
strane najbližšie.

30. Podľa čl. 12 CMP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
účastníkov konania a iných osôb.

31. Podľa čl. 13 CMP účastníci konania konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak.

Účastníci konania môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu môže súd účastníka
konania vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné.

32. Na ozrejmenie právnej stránky prejednávanej veci, ktorej predmetom je nezhoda rodičov o
podstatnej otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností považuje súd za potrebné uviesť

nasledovné: čo sa týka pojmu „podstatná vec súvisiaca s výkonom rodičovských práv a povinností“,
citované zákonné ustanovenie explicitne vyjadruje demonštratívnym výpočtom len tie skutočnosti, ku
ktorým už v minulosti dospela právna teória a aplikačná prax.

33. Pri nezhode rodičov pri výkone ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je nutné

rozlíšiť, či sa táto týka podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností alebo veci
nepodstatnej. Zákon teda rozlišuje medzi tzv. bežnými vecami súvisiacimi s výkonom rodičovských práv
a povinností a podstatnými vecami. Pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv
a povinností sú rodičia povinní sa dohodnúť. Dohoda by sa v konštruktívne fungujúcom vzťahu medzi
rodičmi mala dosiahnuť vo všetkých veciach, nielen v tých, ktoré majú charakter podstatných vecí, avšak

pri bežných, každodenných veciach dohodu rodičov zákon nevyžaduje a každý z rodičov, bez ohľadu
na existenciu či neexistenciu dohody s druhým rodičom, môže vykonávať v bežných veciach rodičovské
práva a povinnosti sám.

34. Ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča

súhlasí. Pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky pre postup podľa § 35 Zákona o
rodine.

35. V posudzovanom prípade nejde o nezhodu rodičov v podstatnej veci - o udelenie súhlasu na
poskytovanie odbornej zdravotnej starostlivosti pre maloleté deti X., lebo aj v zmysle matkou predloženej

e-mailovej komunikácie rodičov, otec uviedol, že žiada matku, aby sa dohodli rodičia spolu na výbere
odborníka, ak ho deti potrebujú. Matka však ďalej situáciu s otcom nekomunikovala a obrátila sa so
svojím návrhom na súd.

36.To,žematkaodmietakomunikovaťarodičianiesúschopnívzájomnejkomunikácie,samoosebeešte

neznamená, že súd má v danej veci vyhovieť návrhu matky, ktorý vychádza výlučne z jej jednostranných
tvrdení, ktoré navyše nemajú oporu v predloženom dôkaze.37. Súd zistil, že predmetom konania v danej právnej veci nie je nezhoda rodičov. Na tomto mieste si súd
dovolí poukázať na skutočnosť, že matka v konaní nepreukázala a ani netvrdila, že sa s otcom predtým,
ako iniciovala toto konanie, snažila reálne dohodnúť a riadne a vecne komunikovať ohľadom otázky

súvisiacej so zdravotnou starostlivosťou o spoločné deti. Naopak z matkou predloženej komunikácie
vyplýva, že otec sa snažil byť vecný a nápomocný. Ako vyplynulo z ostatného vykonaného dokazovania
obsahmi spisov súvisiacich konaní, matka otca neakceptuje ako druhého rodiča, odmieta s ním riešiť
záležitostidetí.Tedavdanomprípadeideosvojvôľumatky,ktorásamasvojímkonanímajednostranným
rozhodnutím mieni rozhodovať o deťoch.

38. Z dokazovania súdu nevyplynulo, že existujú dôležité dôvody pre udelenie súhlasu matke a či
uvedenéjevzáujmemaloletých.Súdpredovšetkýmpovažovalzapotrebnézodpovedaťotázku,čivôbec
je potrebné, aby maloletým deťom bola poskytovaná odborná pomoc, pričom na základe vykonaného
dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala potrebu
takejto starostlivosti pre deti a takáto potreba ani nevyvstala. Súd naopak z paralelne prebiehajúceho

základného konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zistil, že deti sú v poriadku a ich
psychický stav je výborný, matka sama deti hodnotila ako bezproblémové a súdu žiadnym dôkazom
nepreukázala, že stav maloletých si vyžaduje odbornú intervenciu (napr. výmenným lístkom od pediatra
detí). Pokiaľ by mala matka akúkoľvek pochybnosť o psychickej kondícii maloletých, mala možnosť túto
riešiťprávevzákladnomkonaní,vktoromprebehlonariadenéznaleckédokazovanieznalkyňouzodboru

detskej psychológie, s možnosťou prizvania psychiatra, k čomu aj znalkyňa v prípade rodičov pristúpila.

39. V prípade nutnosti či už psychoterapie pre deti alebo psychiatrického vyšetrenia detí potenciálny
súhlas s takouto intervenciou napokon výslovne nepoprel ani samotný otec (teda v prípade jej nutnosti
pre deti je otec schopný túto akceptovať a nemá nesúhlasné, resp. a priori odmietavé stanovisko k

nej). Súd poukazuje na obsah jeho vyjadrenia v komunikácii s matkou, z ktorej vypláva, že pokiaľ deti
potrebujú odbornú intervenciu, k nej samotnej otec nemá výhrady; záleží mu na psychickom a fyzickom
zdraví maloletých detí a na ich zdravom vývoji a jeho jediná legitímna výhrada vzhľadom na jeho plné
a neobmedzené rodičovské práva bola v tom, aby rodičia spoločne našli odborníka pre svoje deti. Z
uvedeného vyplýva, že aj otec v zásade súhlasí s poskytovaním psychologickej či psychiatrickej pomoci

maloletým deťom v prípade potreby, a teda v danej časti nejde o rodičovskú nezhodu, no nezhoda
rodičov spočíva vo výbere konkrétnej osoby odborníka, ktorý by s deťmi spolupracoval, pričom tohto
matka ani súdu vo svojom návrhu neoznačila a rovnako ho neuviedla ani otcovi a de facto sa domáha
výlučnej neobmedzenej a svojvoľnej právomoci v rozhodovaní v otázke časti zdravotnej starostlivosti
o deti.

40. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že obe maloleté deti nepotrebujú odbornú pomoc,
ktorú si ich psychický stav vyžaduje, súd dospel k záveru, že nie je možné návrhu matky vyhovieť. Súd
nemôže vydávať bianko rozhodnutie do budúcna, ktoré matka bude môcť použiť, keď sa jej to bude
hodiť - potreba odbornej pomoci musí existovať tu a teraz (t. j. v čase rozhodnutia súdu) a musí byť

viazaná na konkrétnu osobu či zariadenie.

41. Súd návrh matky vyhodnotil ako neopodstatnený, keďže z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že maloleté deti sú na základe (v časti) právoplatného rozsudku zverené do osobnej
starostlivosti matky a naďalej prebieha vo veci samej konanie o úprave práv a povinností rodičov k

maloletým deťom. Deti sa s otcom dlhodobo nestretávajú, a to napriek tomu, že má upravený styk s
nimi neodkladným opatrením, ktoré uznesenie však matka nerešpektuje a aktuálne je vedené konanie
o výkon rozhodnutia, ktorým boli matke ako povinnej márne ukladané poriadkové pokuty za zmarený
styk. Z dôvodov na strane matky sa takisto nerealizuje ani výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti
rodičov podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v zariadení O., C.. Z.. v rozsahu 40 hodín.

Za uvedenej situácie sa matka na súde domáha nahradenia súhlasu otca na vykonanie psychologického
resp. psychiatrického vyšetrenia maloletých detí v zdravotníckom zariadení podľa výberu matky. V
návrhu tvrdí, že po posledných dvoch pokusoch o uskutočnenie styku otca s maloletými za účasti
znalkyne je psychický stav maloletých alarmujúci, opísala, ako sa prejavuje tento stav u každého z
detí (uvádza, že u maloletého T. nastal problém s L.C., počas noci sa viackrát prebúdza a uisťuje

sa, či je matka doma, odmieta chodiť do predškolského zariadenia, neustále vyžaduje pozornosť a
prítomnosť matky a opätovne sa začal na základe stretnutí s otcom zajakávať, u maloletej Z. sa
po poslednom pokuse o interakciu s otcom objavil problém s tikmi, je neustále v zlom emočnom
rozpoložení a enormne plačlivá, badať u nej výrazný strach zo psov, nastal problém s L., počas nocisa viackrát prebúdza a uisťuje sa, či sa matka nachádza v jej prítomnosti). Dôvody uvádzané matkou
sú jednak nepriaznivý psychický zdravotný stav maloletých detí vyžadujúci ich okamžité psychiatrické
vyšetrenie a jednak odmietanie súhlasu zo strany otca, ktorý nie je ochotný nájsť spoločný konsenzus

v uvedenej otázke, preto je podľa názoru matky nutná ingerencia súdu v podobe neodkladného
opatrenia. Matka však neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno, t. j. nedoložila na podporu týchto
jej tvrdení žiadny dôkaz. Jediným dôkazom matky v tomto konaní je e-mailová komunikácia rodičov zo
obdobia dní 04.06.2024 až 06.06.2024, ktorá nepochybne nie je spôsobilá preukázať potrebu vydania
požadovaného autoritatívneho súdneho rozhodnutia v matkou navrhovanom zmysle. Táto konverzácia

rodičov osvedčuje jedinú skutočnosť a síce, že matka žiadala otca o udelenie súhlasu s návštevou detí
u psychológa/psychiatra a otec jej neodmietol tento súhlas dať, žiadal však - a to právom, keďže nejde
o rodiča, ktorý by bol súdom obmedzený alebo pozbavený svojich rodičovských práv, aby takéhoto
odborníka vybrali rodičia spoločne. Matkou predložený dôkaz tak priamo vyvracia jej tvrdenie uvádzané
v návrhu, že by konsenzus v tejto otázke s otcom nebol možný, a preto by bola nutná ingerencia zo
strany súdu. Zároveň je celkom zrejmé, že uvedený dôkaz nijako nepreukazuje nepriaznivý psychický

zdravotný stav maloletých detí, pretože aj táto komunikácia obsahuje opäť len jednostranné tvrdenia
matky, ktoré však ničím nepodložila a nepreukázala ich pravdivosť.

42. Z vykonaného dokazovania bolo jasne preukázané, že matka nerešpektuje otca ako druhého rodiča,
presadzuje si za každú cenu svoje a je ochotná ovplyvňovať svoje deti v zásadných otázkach. V danom

prípade nebola žiadnym relevantným spôsobom spochybnená dobrá duševná kondícia maloletých.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

43. Na margo si súd dovolí poukázať na skutočnosť, že matka má v konaní právneho zástupcu, nie
je teda nutné, aby sa osobne zúčastňovala pojednávania, keďže svoje postoje a názory môže súdu

predkladať prostredníctvom svojho právneho zástupcu, k čomu aj pristúpila, pričom výsluch účastníka
konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov, ku ktorému v prípade právneho zastúpenia súd nemusí
pristúpiť (§ 195 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 2 Civilného mimosporového
poriadku) a nariadi ho iba v prípade, pokiaľ je to potrebné pre zistenie skutočného stavu veci (§
35 Civilného sporového poriadku), čo však v danom prípade s prihliadnutím na ostatné zistené a

preukázané okolnosti prípadu nebolo nevyhnutné.

44. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (porovnaj
napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová
proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo

dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na
úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Súd teda svoje rozhodnutie

založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku
všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam
a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi.

45. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania
ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 Civilného sporového poriadku /CSP/) a čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie
podal (§ 125 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších

predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.