Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010577
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2121010577.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar.: XX.XX.XXXX v
C., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) ods. 2 písm. a)
Tr. zákona (v znení do 30.04.2022), o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku

Okresného súdu Trnava zo dňa 07.09.2023, sp. zn. 4T/9/2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa
10.10.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 07.09.2023, sp. zn. 4T/9/2021 obžalovaného A. B. podľa
§ 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry pod sp. zn. 1

Pv 354/20/2207-57 zo dňa 16.03.2021 podanej súdu 18.03.2021, zo skutku právne posúdeného
ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) ods. 2 písm. a)
Trestného zákona (v znení do 30.04.2022), ktorého sa mal dopustiť tak, že:
v presne nezistenom čase až do 15.45 hod. dňa 10.08.2020, kedy bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
PMJ Trnava na D. E. E. v Trnave, si bez oprávnenia zabezpečil a bez oprávnenia držal za presne

nezisteným účelom v osobnom motorovom vozidle zn. AUDI A6, e.č.: E., farba čierna metalíza, VIN: F.
(patriace vlastníkovi G. H., nar. XX.XX.XXXX), 4 ks igelitových sáčkov s neznámym hnedým práškom
v množstve 20,559 gramov, ktoré boli zaistené v rámci prehliadky predmetného motorového vozidla v
odkladacom priestore na okuliare, sáčky, v ktorých bola zistená prítomnosť heroínu (diacetylmorfín) s
prímesou kofeínu a paracetamolu s priemerným zastúpením účinnej látky 12,6 % hmotnostných heroínu,
ktorý obsahoval 2590 mg absolútneho heroínu, pričom uvedené množstvo zodpovedá minimálne 173

bežným dávkam drogy, o hodnote najmenej 719,56,- eur, pričom heroín (diacetylmorfín) je v zmysle
zákonaNRSRč.139/1998Z.z.oomamnýchapsychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskorších
predpisov zaradený do I. skupiny omamných látok, hoci obž. A. B. bol rozsudkom Okresného sudu Šaľa
sp.. zn. 7T/78/2003 zo dňa 03.09.2003 odsúdený za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej
látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b), písm.
c), písm. d) zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 a rozsudkom Okresného sudu Galanta sp.

zn. 2T/10/2006 zo dňa 24.02.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/70/2009 ;
dňa 29.09.2011, právoplatného dňa 29.09.2011 odsúdený za trestný čin nedovolenej výroby a držby
omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187 ods. 1 písm.
b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) zákona c. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
2. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie.

Obžalovaný sa vzdal práva na podanie odvolanie, a to aj za všetky oprávnené osoby.3. Podané odvolanie prokurátor odôvodnil podaním zo dňa 08.11.2023, v ktorom uviedol nasledovné
(skrátene):
3.1. Uvádza, že na hlavnom pojednávaní bola preukázaná skutočnosť, že osobou, u ktorej mala byť

prehliadka iných priestorov vykonaná a ktorá po predchádzajúcej výzve v zmysle § 104 Trestného
poriadku heroín aj dobrovoľne vydala, bol práve obžalovaný A. B..
3.2. Ďalej uvádza, že poverený príslušník zabezpečil k výkonu prehliadky aj vlastníka motorového
vozidla zn. AUDI A6 s evidenčným číslom E., dopustil sa však pri spisovaní zápisnice o výkone
prehliadky iných priestorov formálnej chyby, kedy neoznačil konkrétnejšie osobu, u ktorej bol úkon

vykonaný a ktorá dobrovoľne vydala vec po predchádzajúcej výzve v zmysle § 104 Trestného poriadku
a zápisnicu dal podpísať G. H. ako osoby, u ktorej bola vykonaná prehliadka. Z tejto zápisnice je však
zrejmé, že sa vykonávala aj v prítomnosti G. H. ako majiteľa vozidla a obžalovaného A. B. ako vodiča
vozidla s tým, že bolo prikročené k vykonaniu prehliadky osobného motorového vozidla osoby G. H.. Z
vykonaného dokazovania však vyplýva, že poverený príslušník počas prehliadky iných priestorov konal
s obžalovaným A. B., ktorý mal v čase skutku užívať motorové vozidlo, resp. bol jeho vodičom.

3.3. Uvedené vyplýva jednak z úradného záznamu, ktorý poverený príslušník spísal dňa 27.08.2020,
ale aj z hlásenia o použití služobného psa. Z úradného záznamu vyplýva, že osobou, u ktorej bol úkon
vykonaný a ktorá dobrovoľne vydala vec po predchádzajúcej výzve v zmysle § 104 Trestného poriadku
a poučení podľa § 106 Trestného poriadku, bol práve obžalovaný A. B.. Tento úradný záznam pritom
podporuje aj zmienené hlásenia o použití služobného psa, kde psovod, npráp. C. I., konkrétne uviedol,

citácia: ,,...Po výzve vodič vozidla uviedol, že v držiaku na okuliare sa majú nachádzať zakázané látky, ...
". Sám svedok G. H. uviedol, že policajti riešili všetko s A. B., on bol iba prítomný pri prehliadke, resp.
sedel na tráve a A. B. bol pri aute. Svedok pritom v rámci odstránenia rozporov uviedol, že si to už presne
nepamätá, ale ak to uviedol v prípravnom konaní, tak to uviedol. Pri aute bol A. B. a nie on, pričom v
prípravnomkonanídňa25.10.2020vtomtosmerenaotázkukomupatrilidrogy,čosanašlivodkladacom

priestore na okuliare, odpovedal, že asi A. B., jeho neboli, pri prehliadke toho auta A. B. povedal, že sú
jeho. Taktiež za zmienku stojí tvrdenie tohto svedka, že si nevie predstaviť, že je tam 5 policajtov a on
povie, že drogy sú jeho a on nebude zadržaný, ale zadržaný bude A. B.. Naviac z fotodokumentácie z
prehliadky osobného motorového vozidla zn. AUDI A6 zo dňa 10.08.2020 je zrejmé, s kým bolo počas
výkonu tejto prehliadky konané, keďže aj na fotografii ORP1269_O1-TT-TT-2020-014.JPG je viditeľné,

ako obžalovaný A. B. ľavou rukou ukazuje na odkladací priestor na okuliare.
3.4. Z vyššie uvedených skutočností je preto preukázaná identifikácia osoby, u ktorej bol úkon vykonaný
a ktorá dobrovoľne vydala vec po predchádzajúcej výzve v zmysle § 104 Trestného poriadku. Svedčí o
tom taktiež aj predložený a oboznámený prepis rozhovorov z operačného strediska zo dňa 10.08.2020.
3.5. K nutnosti poučeniu osôb na str. 16 napadnutého rozhodnutia prokurátor uvádza, že v danej veci

šlo zo strany príslušníkov PMJ KR PZ v Trnave najprv o informatívnu komunikáciu a až následkom
toho, že si všimli po vizuálnej kontrole interiéru vozidla v odkladacom priestore na okuliare podozrivý
sáčok a obžalovaný im mal na otázku, čo to je odpovedať, že sa jedná o heroín, hlásili danú vec cez
operačné stredisko (pozn. o tomto postupe svedčí prepis rozhovorov z operačného strediska zo dňa
10.08.2020). Teda nie je možné sa stotožniť s argumentáciu súdu, že v posudzovanej veci išlo o cielený

sled úkonov, nakoľko spomínané hlásenie tretej osoby samo o sebe nepredstavovalo poznanie takého
stupňa relevancie, aby bolo možné nadobudnúť podozrenie o spáchania stíhanej trestnej činnosti. Až
vzhliadnutie podozrivého sáčku a následná odpoveď obžalovaného boli tými okolnosťami, na základe
ktorých príslušná policajná hliadka získala podstatné poznatky, ktoré mali určitú relevantnú váhu, a ktoré
príslušná policajná hliadka správne vyhodnotila ako poznatky odôvodňujúce podozrenie zo spáchania

trestného činu.
3.6. Vo vzťahu k použiteľnosti úradných záznamov ako listinných dôkazov uvádza, že úradný záznam
je použiteľným listinným dôkazom, ktorý nezbavuje súd procesnej povinnosti hodnotiť jeho obsah v
zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku nevyplýva, že by
príslušníkom policajného zboru spísaný úradný záznam nebol použiteľným dôkazom.

3.7. Ak súd v tomto smere poukazuje na judikatúru, tak táto sa týkala výhradne úradných záznamov
vyhotovených pred začatím trestného stíhania, a to príslušníkmi, ktorí nemajú postavenie orgánu
činného v trestnom konaní.
3.8. S poukazom na názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.12.2014, sp. zn.
1To/84/2014, že takéto úradné záznamy nemajú byť ani zaradené do vyšetrovacieho spisu, uvádza, že

mnohokrát je práve úradný záznam tým listinným podkladom, ktorý napríklad iniciuje trestné konanie
(napr. spísanie úradného záznamu o poznatku o podozrení zo spáchania trestného činu spísaného
orgánom činným v trestnom konaní), prípadne tieto svedčia o iných postupoch polície (zaisteniu osoby,
zastaveniu motorového vozidla, použití donucovacích prostriedkov a pod.), prípadne orgánov činných vtrestnom konaní (napr. čo bolo dôvodom na postup pred začatím trestného stíhania, spôsob doručovania
a pod.), bez ktorých by nebolo ani možné zistiť aký postup bol zvolený, či bol tento po tup zvolený
správne a či tento bol vykonaný v súlade so zákonom, prípadne iným právnym predpisom.

3.9. O použiteľnosti úradných záznamov svedčí aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.03.2016,
sp. zn. 1Tdo/62/2015, podľa ktorého za dôkaz je možné považovať aj listinný dôkaz v podobe
úradného záznamu, lebo svojim obsahom dokazoval skutočnosť vzťahujúcu sa na objasňovaný skutok
a obvineného, ktorá má k veci vzťah a tento dôkaz bol v danom prípade získaný zákonným spôsobom.
3.10. O tom, že úradné záznamy majú vo vyšetrovacom spise svoje miesto a svoje opodstatnenie

svedčí napríklad aj uznesenie Krajského súd v Bratislave zo dňa 03.08.2016, sp. zn. 2Tpo/1002/16,
z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Osobná sloboda obvineného J. I. bola príslušníkmi hliadky PMJ
obmedzená v zmysle § 85 ods. 2 Tr. por. dňa 24.07.2016 o 00.10 hod., čoho dôkazom je úradný záznam
zo dňa 24.07.2016 na č.l. 55.“.
3.11. Už aj vyššie zmienené rozhodnutia preukazujú nesprávnosť interpretácie názoru, že vyšetrovací
spis by mal obsahovať len také úkony a dôkazy, ktoré boli získané po začatí trestného stíhania, t. j. že

vyšetrovací spis by mal začínať uznesením o začatí trestného stíhania.
3.12. V tomto smere pritom možno poukázať na § 119 ods. 3 Trestného poriadku, v zmysle ktorého za
dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných
prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, pričom zákonodarca demonštratívnym
spôsobom vymenováva najčastejšie sa v praxi vyskytujúce dôkazné prostriedky, čo vyplýva použitím

slova „najmä“.
3.13.Vzhľadomnauvedenésanemožnomechanickystotožniťsprípadnouargumentáciou,žeprocesnú
povinnosť hodnotiť obsah úradných záznamov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vylučuje
základná teória dokazovania, z ktorej vo všeobecnosti možno vyvodiť, že v prípade listinných dôkazov
ide v podstate o osobitný druh vecného dôkazu, t. j. listina samotná je dôkazom o určitej okolnosti

skutkového deja, kým samotná zápisnica napríklad o výsluchu žiadnym dôkazom nie je, nakoľko tá je iba
nositeľom iného dôkazu - trestnoprávne relevantných informácií, ktoré pri výsluchu uviedla vypočúvaná
osoba, keďže v takom prípade by de facto nebolo možné v zmysle § 296 Trestného poriadku čítať ani
druhovo iné zápisnice o vykonaných dôkazných prostriedkoch ako je napríklad zápisnica o rekognícii,
zápisnica o vykonaní obhliadky, domovej prehliadky, osobnej prehliadky a pod., pretože aj tieto sú len

nositeľom iného dôkazu - trestnoprávne relevantných informácií.
3.14. Argumentácia súdu vychádza z uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.12.2014, sp. zn.
1To/84/2014, rozhodnutie, ktoré ale vzišlo za úplne iných skutkových okolností. V danom prípade
súd zamietol odvolanie obžalovaného, ktorý v písomných dôvodoch odvolania poukazoval na úradný
záznam polície, výpovede svedkov, z čoho malo vyplývať, že polícia sledovala cieľ zabezpečiť dôkaz

proti obžalovanému, nevykonávali služobný zákrok, ale sledovanie osôb a vecí. Krajský súd v Nitre sa
len iným slovom vyjadril, že úradný záznam nenahrádza výpovede policajných príslušníkov, ktorí ho
spísali, prípadne iných osôb tam uvedených, resp. namiesto výsluchu policajných príslušníkov alebo
takých osôb nemožno čítať úradný záznam napríklad o tom, čo mal kto uviesť.
3.15. Z doposiaľ uvedeného vyplýva, že úradný záznam nemá len povahu informácie, ale slúži najmä

na overenie zákonnosti a správnosti postupu podľa zákona o Policajnom zbore č. 171/1993 Z. z.,
prípadneopostupepodľaTrestnéhoporiadku(napr.úradnýzáznamonemožnostidoručenia,zastihnutia
a pod.). Niet sporu o tom, že doterajšia prax súdov je v použiteľnosti úradných záznamov rozdielna,
nakoľko ich použiteľnosť možno odvodiť práve od jednotlivých individuálnych okolností prípadu, obsahu
úradných záznamov a ostatných vo veci vykonaných dôkazov. Ak by sme ale pripustili názor, že úradné

záznamy sú en bloc nepoužiteľné, došlo by k neúmernej formálnej striktnosti odmietania skúmania toho,
o čom úradný záznam „vypovedá“ a jeho obsah vyhodnotiť v zmysle a v súlade § 2 ods. 12 Trestného
poriadku. Opätovne je však nutné zdôrazniť, že úradný záznam vypracovaný príslušníkmi nemôže slúžiť
ako priamy dôkaz, na základe ktorého by bolo možné uznať vinu a tento nemôže nahrádzať výpoveď
policajných príslušníkov, prípadne iných osôb. Napriek tomu ide o použiteľný „podporný“ dôkaz v prípade

napríklad overenia vierohodnosti výpovede policajného príslušníka, posúdenia zákonnosti jeho postupu
pri zásahu, doručovaní a pod.
3.16. Ak mal napokon súd pochybnosti o identifikácii osoby, u ktorej bol úkon vykonaný, ako a v akom
rozsahu bola táto osoba poučená, resp. kto dobrovoľne vydal vec po predchádzajúcej výzve v zmysle §
104 Trestného poriadku, mal vykonať výsluch osoby B. K. B., ktorý prehliadku iných priestorov realizoval,

a ktorý vyššie spomenutý úradný záznam aj vyhotovil, ale najmä osobu L. H., ktorá sa zúčastnila
predmetnej prehliadky ako nezúčastnená osoba.
3.17. Vzhľadom na skutočnosť, že vyššie spomenuté osoby (pozn. B. K. B. a L. H.) by boli schopné
odstrániť pochybnosti súdu o identifikácii osoby, u ktorej bol úkon vykonaný, ako a v akom rozsahu bolatáto osoba poučená, resp. kto dobrovoľne vydal vec po predchádzajúcej výzve v zmysle § 104 Trestného
poriadku, navrhuje tieto osoby k tomuto vypočuť.
3.18. Navrhuje, aby Krajský súd Trnava podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil

v celom rozsahu napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému
súdu Trnava na nové konanie a rozhodnutie.
4. K podanému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo
dňa 23.11.2023, v ktorom uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne, zrozumiteľne
a preskúmateľne vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní nielenže neuniesli dôkazné bremeno, ale

postupovali v príkrom rozpore s Trestným poriadok. Z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku bolo
nutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby podľa § 285 písm. c) trestného poriadku. Obžalovaný
navrhuje zamietnuť odvolanie podané prokurátorom.
5. Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo
za prítomnosti prokurátora a obhajcu obžalovaného. Obžalovaný sa verejného zasadnutia nezúčastnil,
požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

6. Pri konečných návrhoch sa prokurátor v plnom rozsahu pridržal dôvodov, pre ktoré podal
prokurátor okresnej prokuratúry v danej veci odvolanie a preto navrhol mu vyhovieť, a teda zrušiť
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Obhajca obžalovaného sa pridržal vyjadrenia obžalovaného doručeného odvolaciemu súdu. K záverom
odôvodnenia odvolania okresného prokurátora, ktorý uviedol, že prvostupňový súd mal vypočuť osoby,

ktoré by potvrdzovali určité skutočnosti, doplnil, že dôkazné bremeno nesie žalobca, v tomto prípade
Okresná prokuratúra Trnava, ktorá dôkazné bremeno v tomto prípade neudržala. Navrhol, aby odvolací
súd odvolanie zamietol v celom rozsahu.
7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z
dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Prvostupňový súd, vo vzťahu spôsobu, zákonnosti a použiteľnosti výsledkov vykonania prehliadky
motorového vozidla uviedol, že príslušníci Policajného zboru, ktorí ako prví kontrolovali motorové
vozidlo, ktoré viedol obžalovaný a v ktorého priestoroch sa neskôr našli omamné látky uvedené v

skutkovejvetenapadnutéhorozsudku,nepostupovalivsúladesichpovinnosťoupodľa§8ods.2zákona
o policajnom zbore a nepoučili osoby, ktoré sa nachádzali v tomto motorovom vozidle, že sú podozrivé
zo spáchania trestnej činnosti a následne ich nepoučili o tom, že majú právo odoprieť vypovedať, ak by
výpoveďou spôsobili nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. Následne poukazuje
prvostupňový súd na zmätočnosť zápisnice o vykonaní prehliadky motorového vozidla, ktorá sa v spise

nachádza na číslo listu 142. Prvostupňový súd z obsahu tejto zápisnice vytýka, že z nej nie je zrejmé
kto a ako bol poučený a v akom rozsahu. Zo zápisnice jednoznačne nevyplýva, či pred vykonaním
prehliadky poučili osobu svedka G. H. alebo osobu obžalovaného, pričom obsah tejto zápisnice nie jemožné dopĺňať následným úradným záznamom, ktorý spísal jeden z príslušníkov Policajného zboru,
ktorí vykonávali uvedenú prehliadku.
10.Protiuvedenýmzisteniamprvostupňovéhosúdunamietaprokurátorvosvojomodvolaní,keďuvádza,

že z vykonaného dokazovania vyplýva, že poverený príslušník počas prehliadky motorového vozidla
konal s obžalovaným A. B.. Má to vyplývať zo zápisnice o vykonaní prehliadky motorového vozidla, ako
aj z úradného záznamu povereného príslušníka, ktorý spísal dňa 27.08.2020, ale aj z hlásenia o použití
služobného psa. Prokurátor tiež poukazuje na fotodokumentáciu z prehliadky motorového vozidla, keď
na fotografiách je viditeľné ako obžalovaný ľavou rukou ukazuje na odkladací priestor na okuliare.

11. Prokurátor sa nestotožňuje ani s úvahami súdu ohľadom nutnosti poučenia osôb, ktoré sa
nachádzali v motorovom vozidle. Nie je možné sa stotožniť s argumentáciou prvostupňového súdu,
že v posudzovanej veci išlo o cielený sled úkonov, nakoľko hlásenie tretej osoby samo osebe
nepredstavovalo poznanie takého stupňa relevancie, aby bolo možné nadobudnúť podozrenie zo
spáchania stíhanej trestnej činnosti. Takéto podozrenie vzniklo až potom, ako obžalovaný povedal, že
v sáčkoch sa nachádza heroín. Prokurátor ďalej uvádza, že úradný záznam je použiteľným listinným

dôkazom, ktorý nezbavuje súd povinnosti hodnotiť jeho obsah zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného
poriadku.
12.Odvolacísúddospelkzáveru,ževýrokováčasťnapadnutéhorozsudkujevecnesprávneaodvolanie
prokurátora je nedôvodné. Na druhej strane sa však nemožno stotožniť so všetkými argumentami, ktoré
použil prvostupňový súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku.

13. Dôkazom o tom, ako prebehla prehliadka predmetného motorového vozidla a s akým výsledkom,
je zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov, ktorá sa v spise nachádza na
čísle listu 142. Na druhej strane úradný záznam povereného príslušníka Policajného zboru zo dňa
27.08.2020, ktorý sa v spise nachádza na čísle listu 143, nie je dôkazom vo vzťahu k spôsobu
vykonania a výsledkov tejto prehliadky. Zápisnicu o vykonaní takejto prehliadky nie je možné meniť,

ani nahrádzať vypracovaním úradného záznamu jedným z príslušníkov Policajného zboru, ktorý bol pri
vykonávaní prehliadky prítomný. Zápisnicu o vykonaní prehliadky podpísali všetky osoby, ktoré boli pri
tejto prehliadke prítomné, pričom úradný záznam bol spísaný iba jedným príslušníkov Policajného zboru,
nadporučíkom B. K. B., ktorý sa vykonávania prehliadky zúčastnil.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu však z vykonaného dokazovania vyplýva, že v deň uvedený v

skutkovej vete obžaloby a v motorovom vozidle, ktoré je v nej konkretizované, boli nájdené predmety
- sáčky, v ktorých sa nachádzala látka, ktorá bola identifikovaná ako zmes heroínu a iných prímesí.
Napriek nejasnostiam, ktoré vyplývajú zo zápisnice o prehliadke motorového vozidla a ktoré (oprávnene)
vytkol prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, možno uzavrieť, že prítomnosť uvedenej látky v
motorovom vozidle, bola zistená zákonným a dostatočne presvedčivým spôsobom. Okrem zápisnice o

vykonaní prehliadky motorového vozidla možno za dôkaz ohľadne tejto skutočnosti použiť aj výpovede
svedkov G. H., M. N., O. P. a Q. R.. Z výpovedí uvedených svedkov zhodne vyplýva skutočnosť, že pri
prehliadke uvedeného motorového vozidla boli nájdené vyššie uvedené omamné látky (zmes heroínu
a iných prímesí).
15. Z výpovede zasahujúcich príslušníkov Policajného zboru, svedkov O. P. a Q. R., ktoré urobili

v prípravnom konaní a ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní, vyplynulo, že ku kontrole
predmetného motorového vozidla Audi A6 títo svedkovia pristúpili z dôvodu, že im iný muž oznámil, že
z tohto motorového vozidla si mal niekto kupovať drogy. Pri vizuálnej kontrole vozidla si všimli, že vo
vozidle sa majú nachádzať podozrivé predmety (sáčky), v ktorých sa mohli nachádzať drogy. V tomto
smere odvolací súd súhlasí s právnym názorom prvostupňového súdu, ktorý vyslovil v napadnutom

rozsudku, že po tom, ako uvedení svedkovia, zasahujúci príslušníci Policajného zboru, nadobudli
podozrenie, že osoby predmetnom motorovom vozidle sa môžu dopúšťať páchania trestného činu,
bolo ich povinnosťou postupovať tým spôsobom, že by podozrivé osoby oboznámili s existenciou
podozrenia zo spáchania trestnej činnosti a primerane ich poučili o tom, že majú právo odoprieť
vypovedať, ak by výpoveďou spôsobili nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že uvedení svedkovia, zasahujúci príslušníci Policajného zboru,
takýmto spôsobom nepostupovali a konali tak rozpore so zákonom.
16. Rozhodujúce pre vyriešenie otázky, či to bol práve obžalovaný A. B., ktorý sa mal dopustiť spáchania
žalovaného trestného činu, teda, že to bol práve tento obžalovaný, ktorý si bez oprávnenia zabezpečil
a bez oprávnenia držal v predmetnom motorovom vozidle látku, ktorá bola znaleckým dokazovaním

identifikovanáakozmesheroínu,kofeínuaparacetamoluaktorávzhľadomnakoncentráciuúčinnejlátky
spĺňa zákonu definíciu omamnej látky v zmysle zákona číslo 193/1998 Z.z., je vymedzenie dôkazov,
ktoré preukazujú takéto protiprávne nakladanie s uvedenou omamnou látkou.17. Zabezpečenie a držanie omamnej látky obžalovaným, nie je preukázané výpoveďami svedkov O.
P. a Q. R.. Výpovede uvedených svedkov o tom, čo im oznámil obžalovaný vo vzťahu k predmetom,
ktoré si svedkovia všimli pri vizuálnej kontrole motorového vozidla, ktorého bol obžalovaný vodičom, nie

sú dôkazom proti obžalovanému, ktoré by preukazovali jeho neoprávnené nakladanie s touto omamnou
látkou. Nesprávny, nezákonný postup uvedených svedkov v súvislosti s preverovaním oznámenia
o podozrení zo spáchania trestného činu, ktorý bol uvedený vyššie v odôvodnení tohto uznesenia
odvolacieho súdu, má za následok, že vyjadrenia samotného obžalovaného, nie je možné použiť
ako dôkaz proti nemu. Zároveň je potrebné uviesť, že vo všeobecnosti nemožno vyjadrenia svedkov,

ktorí nepodávajú svedectvo o skutočnostiach, ktoré vnímali vlastnými zmyslami a ktoré sú predmetom
dokazovania, o tom, čo im povedali iné osoby vo vzťahu k dokazovanej skutočnosti, nemožno použiť
ako dôkaz o tom, že táto dokazovaná skutočnosť sa stala. V preskúmavanom prípade možno výpovede
uvedených svedkov, zasahujúcich príslušníkov Policajného zboru, použiť ako dôkaz o tom, že v uvedený
deň zistili skutočnosti o podozrení zo spáchania trestnej činnosti, že zaistili motorové vozidlo a osobu
obžalovaného a svedkyne M. N. a ďalej o tom, že bola vykonaná prehliadka motorového vozidla.

18. Naviac, vyjadrenia obžalovaného pred jeho zadržaním vo vzťahu k sáčkom, ktoré sa nachádzali
v motorovom vozidle, teda vyjadrenie, že je to heroín, by nemohli byť bez ďalšieho vyhodnotené ako
dôkaz o tom, že obžalovaný si tento heroín neoprávnene zabezpečil a tento bez oprávnenia držal a to
práve v súvislosti zo zisteniami, ktoré sú uvedené v nasledujúcom bode tohto uznesenia odvolacieho
súdu.

19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo nebolo vo vlastníctve
obžalovaného, tento si ho v ten deň, ktorý je uvedený v skutkovej vete obžaloby, požičal od svedka G.
H.. Z výpovede svedka S. E., ako aj z výpovede svedka G. H. vyplýva, že svedok G. H. v tom čase užíval
drogy, boli to rôzne druhy, aj heroín. Svedok G. H. tiež uviedol, že v tom čase mal zákaz činnosti viesť
motorové vozidlo, preto potreboval zháňať šoférov, keď chcel s vozidlom niekam ísť. Svedok uviedol,

že je možné, že si auto aj niekto mohol zobrať bez jeho vedomia, bývalý s ním obžalovaný a svedkyňa
N.. Okrem neho používalo auto aj viac ľudí. Z výpovede svedka S. E. vyplýva, že svedok H. dlhodobo
predáva drogy, vedia o tom všetci. Z uvedených svedeckých výpovedí potom vyplýva, že drogy, ktoré
boli nájdené v motorovom vozidle, ktoré v tom čase viedol obžalovaný, nie je možné spojiť výlučne a
len s osobou obžalovaného, pretože motorové vozidlo patrilo svedkovi G. H., ktorý sa bol užívateľom

heroínu a podľa výpovede vyššie uvedeného svedka S. E. mal byť aj predajcom drog.
20. Odvolací súd uzatvára, že v súdnom konaní neboli vykonané dôkazy, ktoré by spoľahlivo a bez
rozumných pochybností preukazovali, že to bol práve obžalovaný, ktorý sa dopustil spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Preto výrok napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za vecne správny.
Odvolanie prokurátora vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodné a z tohto dôvodu ho zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.