Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723010635
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6723010635.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA
a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného
A. B., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.10.2024 konajúc o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/119/2023 zo dňa 12.06.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/119/2023 zo dňa 12.06.2024 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že

aj napriek tomu, že mu bola rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/51/2018-73 zo dňa 24.09.2018
právoplatným dňa 09.11.2018 uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí C. a to A., nar.
XX.XX.XXXX, D., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 30% zo sumy životného minima
na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa zvlášť, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 20-teho
dňa v mesiaci na účet Detského domova Ratolesť Tŕnie, 962 34 Tŕnie č. 90, sa týmto svojim zákonným
povinnostiam, vyplývajúcim im zo Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, v obci E., F. G. C., G. F. H., F. I.,

G. F. J. K., F. C. a na iných miestach, kde sa zdržiaval, v období od 19.03.2020 do 12.06.2024 úmyselne
vyhýbal, keď A. B. sa v období od 09.11.2018 do 18.03.2020 nachádzal vo výkone väzby resp. vo
výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberok, kde si pri nástupe do ústavu nahlásil vyživovacie
povinnosti na maloleté deti, následne bol v období od 10.04.2021 do 06.07.2022 umiestnený vo výkone
trestu odňatia slobody ÚVTOS Banská Bystrica, kde si pri nástupe nenahlásil vyživovacie povinnosti,
v období od 07.06.2023 do 21.06.2023 bol zamestnaný v spoločnosti LIND MOBLER Slovakia s.r.o.,

pričom dňa 26.06.2023 bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil tým, že
sa v dňoch 15.06.2023 a 20.06.2023 nedostavil do práce, neoznámil dôvod neprítomnosti a nepredložil
žiadnydokladoneprítomnosti, zktoréhodôvodusnímbolskončenýpracovnýpomervskúšobnej
dobe, dňa 30.07.2023 nastúpil do výkonu väzby zo slobody predvedením a v ÚVTOS Banská Bystrica
Kráľová sa nachádza od 30.08.2023, kde nahlásil vyživovacie povinnosti, od 01/2018 nepoberal žiadnu
dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou, bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období

od 14.04.2020 do 09.06.2020 a od 11.11.2022 do 12.12.2022, odkiaľ bol vyradený pre nespoluprácu,
následne bol dobrovoľne nezamestnaný, neevidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, v
období od 01.05.2020 do 30.06.2020, od 01.08.2020 do 30.09.2020 a od 01.11.2022 do 28.02.2023
poberal pomoc v hmotnej núdzi, pričom na výživné nezaplatil žiadnu čiastku, čím mu voči oprávnenému
Detský domov Ratolesť Tŕnie, XXX XX H. XX, F. I., vznikol dlh na výživnom vo výške 3.892,53 Eur.Za toto konanie okresný súd odsúdil obžalovaného podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím
§ 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za to,

že obžalovaný A. B. sa dopustil konania kladeného mu obžalobou za vinu v plnom rozsahu, keď si neplnil
vyživovaciu povinnosť od 19.03.2020 do rozhodnutia súdu, s výnimkou období, kedy bol vo výkone
trestu odňatia slobody, resp. väzby a v rámci ústavu nahlásil vyživovaciu povinnosť, resp. pokiaľ bol
evidovanýakouchádzačozamestnanie.Zároveňmalokresnýsúdzato,žeobžalovanýobdržalfinančné
prostriedky za prácu od troch zamestnávateľov, ako aj pomoc v hmotnej núdzi, napriek tomu nezaplatil
žiadnu čiastku a tým vznikol u obžalovaného dlh na výživnom na 3 deti do dňa podania obžaloby, teda do

10.11.2023 vo výške 3.659,55 Eur. Po tom, ako bola podaná obžaloba dňa 10.11.2023, naďalej plynula
obžalovanému vyživovacia povinnosť, avšak túto súd rátal až od 05.04.2024 do dňa rozhodnutia súdu
12.06.2024, nakoľko v rámci pobytov vo väzbe, resp. výkone trestu si nahlásil vyživovaciu povinnosť.
Keďže aj po podaní obžaloby nedošlo k plateniu výživného, súd dopočítal ešte ďalšie 2 obdobia
neplnenia vyživovacej povinnosti, a to za mesiace máj a jún vo výške 30% zo sumy životného minima

vo výške 38,83 Eur na každé z troch detí zvlášť, na výslednú sumu 3.892,53 Eur.

Prvostupňový súd sa pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil ustanoveniami § 34 Trestného zákona,
pričom poukázal na to, že obžalovaný bol doposiaľ 14-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/112/2023 zo dňa 05.01.2023, kedy mu bol uložený trest odňatia

slobody v trvaní 3 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd pri úvahách o uložení trestu nemohol uložiť
trest na spodnej hranici trestnej sadzby a ukladal mu trest v trvaní 15 mesiacov nepodmienečne so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Predmetný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko v zákonom stanovenej lehote podal proti
nemu odvolanie obžalovaný, ktorý uviedol, že výška trestu je pre jeho osobu privysoká vzhľadom na
jeho zdravotný stav, pričom uviedol, že má 3 maloletí deti, ktorým treba zabezpečiť drevo na zimu a dať
do poriadku strechu nad hlavou, a preto sa odvolal čo do výšky trestu.

Na verejnom zasadnutí dňa 08.10.2024 prokurátor uviedol, že považuje rozsudok okresného súdu za
zákonný a správny a navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Samotný obžalovaný uviedol, že sa pridržiava ním podaných dôvodov odvolania, poukázal na to, že
jeho syn je objednaný na 21.10.2024 na operáciu a bude sa treba oňho postarať, ďalej uviedol, že by

bol platil výživné, avšak nemal zamestnanie. Do zamestnania by mal nastúpiť budúci týždeň a preto
podával aj odvolanie. Navrhol, aby mu krajský súd uložil podmienečný trest, aby mohol zostať doma.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe podaného odvolania obžalovaného zistil, že
toto bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.

Následne v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal pre prípad, ak by
tieto odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
A. B. nebolo podané dôvodne.

Vo vzťahu k odvolaniu podanému obžalovaným krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd
v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového

stavu tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného
poriadku a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku.V súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku sa v odôvodnení rozsudku okresný súd
vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si vzájomne

odporovali.

Krajský súd mal za to, že z obsahu podaného odvolania obžalovaného je zrejmé, že tento namietal výšku
uloženého trestu okresným súdom, pričom neuviedol žiadne iné skutočnosti, ktoré by spochybňovali
zistený skutkový stav prvostupňovým súdom.

Krajskému súdu je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ 14-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/112/2023 zo dňa 05.01.2024, a to za trestný čin podľa § 348 ods. 1
Trestného zákona, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 3 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zároveň je zrejmé, že za žalovaný trestný čin je zákonná sadzba v rozsahu 1 až 5 rokov, pričom po
zohľadnení všetkých okolností trest uložený okresným súdom pri dolnej hranici trestnej sadzby, a to 15
mesiacov nepodmienečne, možno považovať za primeraný a správny aj vzhľadom ku skutočnostiam,
ktoré zistil prvostupňový súd v súvislosti s možnosťami obžalovaného platiť vyživovaciu povinnosť, čo
i len v nepatrnej miere. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že obžalovaný si zámerne neplní

svoju vyživovaciu povinnosť a ani sa nesnažil čo i len v minimálnej miere nahrádzať.

Vzhľadom na skutkové zistenia i právne posúdenie konania obžalovaného mal krajský súd za to, že
trest uložený okresným súdom, vzhľadom na preukázanú vinu, je adekvátny a správny a z hľadiska
individuálnej aj generálnej prevencie za zákonný. Subjektívny pocit obžalovaného o tom, že by v jeho

prípade bol vhodnejší podmienečný trest odňatia slobody nie je na ničom podložený vzhľadom na jeho
trestnú minulosť a skutočnosti týkajúce sa operácie jeho syna nie sú takej povahy, ktoré by zakladali
podmienky pre mimoriadne zníženie trestu.

Vzhľadomktýmtoskutočnostiamdospelkrajskýsúdkpresvedčeniu,žedôvodyodvolaniaobžalovaného

A. B. sú nedôvodné a preto v zmysle § 319 Trestného poriadku odvolanie zamietol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.