Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 11, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722205144
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6722205144.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla
a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, B., právne zastúpený advokátom JUDr. Stanislavom Rešutíkom,
IČO: 45 028 559, so sídlom M. R. Štefánika 29/36, 977 01 Brezno, proti žalovanému I.: KOMPAS
reality, s. r. o., IČO: 52 300 757, so sídlom Nám. SNP 2010/43, 960 01 Zvolen, právne zastúpený

advokátom JUDr. Ivanom Hegerom, IČO: 42 002 044, so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská
Bystrica, žalovanému II.: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. G. XXX/XX, H. a žalovanému III.:
I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. - K., adresa pre doručovanie J., A. E. L. XX, E. M., o zaplatenie
3.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13C/79/2022-176
zo dňa 27.07.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdZvolenakosúdprvejinštanciezamietolžalobužalobcu,ktorousadomáhal,abyžalovaný
I. a žalovaný II. a III. spoločne a nerozdielne boli povinní zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- Eur titulom
bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,- Eur od
11.07.2020 až do zaplatenia. Nárok žalobcu právne posúdil v zmysle ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov) ako zmluvnú
pokutu, a žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu s odkazom na ust. § 100 ods. 1 a §
107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z toho, že žalobca ako kupujúci so žalovanými II.
a III. ako predávajúcimi a tiež so žalovaným I. ako sprostredkovateľom uzatvoril zmluvu o zložení zálohy
podľa § 51 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že žalovaný I. sa ako sprostredkovateľ zaviazal
sprostredkovať medzi kupujúcim a predávajúcimi prevod vlastníctva rodinného domu za kúpnu cenu

nehnuteľnosti 110.000,- Eur. Zároveň v zmluve bolo upravené vyplatenie kúpnej ceny tak, že prvú časť
kúpnej ceny vo výške 3.000,- Eur zaplatí kupujúci ako zálohu po podpise zmluvy a zvyšnú časť kúpnej
ceny vo výške 107.000,- Eur uhradí kupujúci kombináciou alebo samostatne z vlastných finančných
prostriedkovahypotekárnehoúveruposkytnutéhofinancujúcoubankou.Pokiaľzmluvanebudeuzavretá
do 11.07.2020 z akýchkoľvek dôvodov, na strane kupujúceho zložená záloha vo výške 3.000,- Eur
prepadá v prospech sprostredkovateľa a predávajúcich. Žalobca ako kupujúci dňa 14.04.2020 zo svojho

účtu uhradil bezhotovostným prevodom sumu 3.000,- Eur v prospech sprostredkovateľa. Následne dňa
16.06.2020 písomne odstúpil od zmluvy o zložení zálohy, upozornil, že v dôsledku tohto odstúpenia sa
zmluvazrušujeodzačiatku,azálohuzakúpnucenuvovýške3.000,-Euržiadalvrátiť.Okresnýsúdnárok
žalobcu na vrátenie 3.000,- Eur posúdil ako nárok na zmluvnú pokutu podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Nakoľko zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno dojednať
len písomne a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná zmluva o zložení zálohy nebola

podpísaná všetkými účastníkmi predmetného zmluvného vzťahu, okresný súd vyhodnotil predmetnú
písomnú zmluvu o zložení zálohy ako neplatný právny úkon v zmysle § 40 ods. 1 Občianskehozákonníka. Nárok žalobcu preto okresný súd posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť len na
strane žalovaného I. a žalovaného II., keďže suma 3.000,- Eur bola vyplatená na účet žalovaného I. ako

sprostredkovateľa, ktorý časť tejto sumy vo výške 1.500,- Eur poukázal na účet žalovaného II. Okresný
súd zamietol žalobu pre premlčanie, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného
I., ako aj žalovaného II. s poukazom na ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru okresného
súdu subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňom 12.06.2020, a to odo dňa odstúpenia
od zmluvy o zložení zálohy a nakoľko žalobca podal žalobu na Okresný súd Banská Bystrica dňa

15.06.2022, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, vzhľadom na dôvodne vznesenú
námietku premlčania nárok žalobcovi na bezdôvodné obohatenie nemohol priznať a žalobu zamietol.
Pri vznesení námietky premlčania neprihliadol na koncentráciu konania vzhľadom na to, že vznesenie
takejto námietky nevyžaduje ďalšie úkony súdu. Žalobu zamietol v celom rozsahu, teda aj vo vzťahu
k žalovanej III., pričom z vykonaného dokazovania ustálil, že žalovaná nemá pasívnu legitimáciu, aby
vystupovala v tomto konaní. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok), vzhľadom na úspech žalovaných vo veci.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej 15. dňovej lehote odvolanie žalobca.
Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne prihliadol na vznesenie námietky premlčania zo
strany žalovaných I. a II., u ktorých ustálil, že na ich strane došlo k bezdôvodnému obohateniu u každého

z nich po 1.500,- Eur. Súd uviedol, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňom
12.06.2020, nakoľko žalobcom predložené odstúpenie od zmluvy o zložení zálohy je datované týmto
dňom. Súd prvej inštancie však pri svojom rozhodovaní opomenul existenciu a znenie zákona č. 62/2020
Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na základe ktorého v roku

2020 až 2021 neplynuli hmotnoprávne lehoty (premlčacia doba), spolu v počte 76 dní (I. vlna COVID-19
- 35 dní, II. vlna 41 dní), a teda premlčacia doba nemohla uplynúť a ani neuplynula dňa 12.06.2022 (čo
bola sobota), ale uplynula by až 30. augusta 2022, keďže 27. a 28. august 2022 pripadli na sobotu a
nedeľu a 29. august 2022 bol štátny sviatok. Tento nárok žalobcu premlčaný nie je. Žalobca uviedol, že
súd správne skonštatoval, že zmluva je neplatná, k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného I.

a II. došlo, nedošlo však k premlčaniu nároku žalobcu, ako súd nesprávne skonštatoval, a na základe
tohtosvojhonesprávnehoposúdeniažalobuzamietol.Iuranovitcuriajezákladnouzásadoupráva,podľa
ktorej počas konania právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, pretože ich súd musí poznať. Na
základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo sám rozhodol tak, že zmení

rozsudok okresného súdu, ak zaviaže žalovaných I., II., III., k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovisumu3.000,-Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročneod11.07.2020dozaplatenia
a zároveň im uloží povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný I. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca sa v odvolaní venuje len jednému

z odvolacích dôvodov a to, že súd údajne nesprávne stanovil dátum premlčania žalovaného nároku
žalobcu s ohľadom na prerušenie plynutia lehôt v zmysle zákona č. 62/2020 Z. z. Žalovaný I. však
poukázal na to, že v konaní na súde prvej inštancie nebolo sporné, že žalovaná pohľadávka je
už premlčaná, a žalobca svoju obranu voči námietke premlčania postavil na nemožnosti namietať
premlčanie s odkazom na ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami teda nebolo sporné,

že prípadný nárok žalobcu, ktorý je predmetom konania je premlčaný, spornou bola výlučne otázka, či
žalovaní môžu vzniesť námietku premlčania vzhľadom na ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nič
na tom nemení ani následná účelová zmena postoja žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že ani žalobca
svoju obranu voči vznesenej námietke premlčania neopieral o prerušenie premlčacej doby a premlčanie
žalobnéhonároku,anivrámcisvojejreplikynepopieral,nemalsúddôvodpresnestanoviťdátumzačiatku

(a skončenia) plynutia premlčacej doby. Nad rámec potreby konania v rámci odôvodnenia rozsudku
súd určil len najneskorší možný dátum začatia plynutia premlčacej doby. K bezdôvodnému obohateniu
došlo (pokiaľ súd považuje zmluvu za premlčanú) už dňa 14.04.2020 (dátum, ktorý do dnešného dňa
nebol žalobcom spochybnený), nakoľko žalobca v daný deň plnil bez právneho titulu, o čom si bol
dobre vedomý. S ohľadom na ustanovenia zákona č. 62/2020 Z. z. by teda počas I. vlny COVID-19

premlčacia doba neplynula výlučne od 14.04.2020 do 30.04.2020 (respektíve by plynúť ani nezačala),
a teda premlčacia doba by začala plynúť až k 01.05.2020. Pokiaľ následne sa zohľadní dvojročná
premlčacia doba a jej neplynutie počas II. vlny COVID-19 (v počte 41 dní), tak koniec premlčacej doby
by pripadol na 11.06.2022, čo bola sobota, a teda by skončila v najbližší pracovný deň - pondelok13.06.2022. Žaloba bola podaná 15.06.2022, teda po uplynutí premlčacej doby. Na základe uvedeného
žalovaný I./ navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu
trov odvolacieho konania.

4. Žalovaní II. a III. vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu zotrvali na vyjadreniach prednesených na
pojednávanípredsúdomprvejinštancie27.07.2023arozhodnutieokresnéhosúdupovažujúzasprávne.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 08.12.2023 v reakcii na vyjadrenie žalovaného I. k odvolaniu uviedol,

že žalobca popieral premlčanie pohľadávky, a z dokazovania na súde prvej inštancie nevyplýva, že
by žalobca považoval svoju pohľadávku za premlčanú. Žalobca poprel tak tvrdenia žalovaného I.
vo vyjadrení, a tiež považoval za nesprávne tvrdenie žalovaného I. ohľadne účelovej zmeny postoja
žalobcu. Podľa názoru žalobcu je nesprávny začiatok plynutia premlčacej doby a nesprávny výpočet
dní uvedený žalovaným I. Žalobca zotrval na dôvodoch odvolania, pričom podľa jeho názoru nie je
zrejmé, ako žalovaný I. dospel ku skutočnosti, respektíve k tvrdeniu, že v prípade, ak je zmluva

neplatná, k bezdôvodnému obohateniu došlo 14.04.2020, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že
súd ustálil subjektívnu premlčaciu dobu so začiatkom jej plynutia najneskôr dňom 12.06.2020. Žalobca
tak opätovne navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť v súlade s petitom odvolania.

6. Žalovaný I. v duplike zo dňa 08.02.2024 opätovne uviedol, že premlčacia doba začala plynúť už

dňa 14.04.2020, t. j. v deň, v ktorý žalobca plnil bez akéhokoľvek právneho titulu. Premlčacia doba
tak uplynula aj s prihliadnutím na neplynutie hmotnoprávnych lehôt počas obdobia jednotlivých vĺn
COVID-19 k 13.06.2022. Žalobca premlčanie svojho prípadného nároku spočiatku nenamietal, svoju
obranu voči námietke premlčania postavil na nemožnosti namietať premlčanie s odkazom na ust. § 107
ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda je zrejmé, že aj samotný žalobca považoval svoju pohľadávku

za premlčanú. Zmena postoja žalovaného nastala až po duplike žalovaného I. k podanej žalobe. O
účelovosti jednotlivých tvrdení žalobcu svedčí jeho absolútne nesprávny výpočet plynutia premlčacej
doby,ktorýjenesprávnyajvprípade,akvychádzaznajneskoršiehodátumuzačiatkuplynutiapremlčacej
doby, t. j. z 12.06.2020. Žalobca totiž pri počítaní lehoty počnúc 12.06.2020 pripočítava k premlčacej
dobe aj neplynutie hmotnoprávnych lehôt počas I. vlny COVID-19, t. j. počas obdobia od 14.04.2020

do 30.04.2020, a teda do predĺženia premlčacej doby počítal aj obdobie predtým, ako podľa jeho
tvrdení vôbec táto začala plynúť. Na neuplynutie premlčacej doby by pri žalobcom uvádzanom dátume
začiatku jej plynutia (12.06.2020), postačovalo prerušenie plynutia lehoty počas II. vlny COVID-19,
uvedenú nesprávnosť výpočtu však žalovaný I. uvádzal len ako príklad ad absurdum, ktorý poukazuje a
dotvára obraz o zjavnej účelovosti tvrdení žalobcu. Počítanie I. vlny COVID-19 má totiž význam výlučne

pre výpočet plynutia premlčacej doby odo dňa 14.04.2020, t. j. odo dňa skutočného bezdôvodného
obohatenia. Vzhľadom na obranu žalobcu však súd nemal dôvod medzi stranami nespornú skutočnosť
detailne posudzovať a určiť presný dátum začatia a skončenia premlčacej doby. Súd prvej inštancie
postupoval správne, a preto opätovne žalovaný I. navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia v rámci odvolacieho konania stranami konania predložené neboli.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania (a

contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v
zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa
prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.11. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie použiteľný pre civilné konanie je obsiahnutý
v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jednotlivé čiastkové
práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej

činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé
prejednanie veci. V rámci práva na spravodlivé prejednanie veci je možné zdôrazniť princíp rovnosti
strán, princíp rovnosti zbraní, kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.

Pochybením súdu je aj také nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré nereflektuje na
skutkovúaprávnustránkuveci,nevychádzaznavrhnutýchavykonanýchdôkazovanedávaodpoveďna
základné otázky sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
Pokiaľ okresný súd vyhodnotil skutkový stav iba všeobecne bez toho, aby sa jasne, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho

rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je
dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Okresný súd pri rozhodovaní sa nevyrovnal so všetkými skutkovými
a právnymi skutočnosťami významnými pre rozhodnutie, čím porušil právo na spravodlivý proces, v
dôsledku čoho odvolací súd musel rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

12. Okresný súd ako súd prvej inštancie došiel k správnemu právnemu záveru, keď nárok žalobcu na
zaplatenie 3.000,- Eur posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Správne posúdil, že
Zmluva o zložení zálohy podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov, ktorú uzavreli dňa 11.04.2020 strany konania, žalobca ako kupujúci, žalovaní II. a III. ako

predávajúci a žalovaný I. ako sprostredkovateľ v časti zloženia prvej časti kúpnej ceny vo výške 3.000,-
Eur s tým, že ak kupujúci s predávajúcim neuzavrú zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti v lehote
do 11.07.2020 z akýchkoľvek dôvodov na strane kupujúceho, táto zložená záloha vo výške 3.000,- Eur
prepadá v prospech sprostredkovateľa a predávajúceho rovným dielom, je neplatná. Uvedený nárok
predstavuje zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú v zmysle § 544 ods. 2

Občianskeho zákonníka možno dojednať len písomne. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že zmluva
o zložení zálohy zo dňa 11.04.2020 bola uzavretá písomne, nakoľko nebolo preukázané, že by uvedenú
zmluvupodpísalivšetkystranyzmluvynapísomnomvyhotovenízmluvy,uvedenédojednanieozmluvnej
pokute je neplatné podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

14.Právnypredpis,atokonkrétneust.§544ods.2všakustanovuje,žezmluvnúpokutumožnodojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Pokiaľ právny
predpis predpokladá písomnú formu pri dojednaní zmluvnej pokuty, podpisy všetkých konajúcich osôb
musia byť na tej istej listine. Pokiaľ podpisy konajúcich osôb nie sú na tej istej listine, takýto právny úkon
je neplatný v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právny úkon nebol urobený

vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

15. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Nárok žalobcu na zaplatenie 3.000,- Eur je potom potrebné považovať za nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako plnenie z neplatného
právneho úkonu.

17. V konaní bola vznesená námietka premlčania žalovanými I. a II. Okresný súd správne poukázal na
to,ževtakomtoprípadepremlčaciudobujepotrebnéposudzovaťvzmysle§107ods.1a2Občianskeho
zákonníka.18. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

19. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.

20. Správne okresný súd posúdil aj tú skutočnosť, že v tomto konkrétnom prípade nie je možné
postupovať podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sú účastníci neplatnej alebo
zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku
premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Ust. § 107 ods. 3 Občianskeho
zákonníka totiž dopadá len na prípady, kde vznikol synalagmatický vzťah zo zákona. V tomto prípade
však synalagmatický vzťah nevznikol, pretože žalobcovi nevznikla žiadna povinnosť oproti požadovanej

povinnosti od žalovaných vrátiť 3.000,- Eur.

21. Odvolací súd sa však už nemohol stotožniť s názorom okresného súdu ohľadne začatia plynutia a
uplynutia premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

22. Ust. § 107 Občianskeho zákonníka upravuje odlišne od všeobecnej právnej úpravy subjektívnu
aj objektívnu premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba
na vydanie bezdôvodného obohatenia je 2 roky a začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor, a kto sa na jeho úkor obohatil.
Objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je 3 roky (mimo prípadu zavineného

úmyselného bezdôvodného obohatenia), kedy začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby sa určí
odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Okresný súd sa nevysporiadal so začatím plynutia
subjektívnej a objektívnej premlčacej doby v rámci práva žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, pričom sa dostatočne nezaoberal atribútmi predpokladanými zákonom ohľadne začatia
plynutiapremlčacíchdôb.Nedostatočnetakodôvodnil,prečosubjektívnapremlčaciadobazačínaplynúť

až 12.06.2020.

23. Zmluva o zložení zálohy bola uzavretá stranami konania dňa 11.04.2020. Okresný súd ustálil, že
subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňom 12.06.2020 z dôvodu listinného dôkazu
predloženého žalobcom, a to odstúpenia od Zmluvy o zložení zálohy datovanej týmto dňom. Okresný

súd však pri počítaní času spadajúceho do plynutia premlčacej doby nevzal do úvahy, že išlo o obdobie
šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, v súvislosti s ktorou boli prijaté opatrenia
Vládou Slovenskej republiky s cieľom prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne
vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie
bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie.

24. V rámci I. vlny pandémie bol prijatý zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, kde podľa § 1 citovaného zákona lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo

k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

25. Uvedený zákon č. 62/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 27.03.2020. V zmysle § 1 písm. a) zákona č.

62/2020 Z. z. tak neplynuli premlčacie lehoty od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 (spolu 35 dní).

26. V rámci II. vlny pandémie bol prijatý zákon číslo 9/2021 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony v súvislosti s II. vlnou pandémie ochorenia COVID-19, ktorým sa v Čl. XIII. menil a dopĺňal
zákon č. 62/2020 Z. z., okrem iného aj o § 8, podľa ktorého lehoty ustanovené právnymi predpismi v

súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021
neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako
za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.27. Zákon č. 9/2021 Z. z. nadobudol účinnosť 19.01.2021. V zmysle citovaného zákona v rámci II. vlny
pandémie COVID-19 neplynuli premlčacie lehoty od 19.01.2021 do 28. februára 2021 (spolu 41 dní).

28. Odvolací súd pripomína okresného súdu zásadu iura novit curia (súd pozná právo), podľa ktorej
počas súdneho konania právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, pretože ich súd musí poznať,
a z čoho je možné odvodiť, že bolo povinnosťou súdu zohľadniť zmeny v právnej úprave o to viac,
že sa týkajú plynutia lehôt na vykonávanie úkonov účastníkmi konania v rámci realizácie základného

práva na súdnu ochranu, a to aj v súvislosti s prijatými opatreniami Vládou Slovenskej republiky ohľadne
šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v rámci I., ako aj II. vlny pandémie (pozri
aj Nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 289/2021-32 dňa 17. augusta 2021, rozhodnutie NS SR sp. zn.
7Cdo/226/2020 zo dňa 25. novembra 2020).

29. Odvolací súd sa musel stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie pri

svojom rozhodovaní opomenul existenciu a znenie zákona č. 62/2020 Z. z., na základe ktorého v rokoch
2020 až 2021 neplynuli hmotnoprávne lehoty (premlčacia doba), v rámci I. vlny COVID-19 - 35 dní, II.
vlny 41 dní. Pokiaľ okresný súd ustálil, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňom
12.06.2020, pri počítaní lehôt v rámci premlčacej doby bol povinný vziať do úvahy neplynutie lehôt v
rámciII.vlnypandémiepodľa§8písm.a)zákonač.62/2020Z.z.od19.01.2021do28.02.2021.Nakoľko

okresný súd sa neplynutím lehôt v rámci I. a II. vlny pandémie COVID-19 na základe opatrení Vlády
Slovenskej republiky nezaoberal, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, než rozsudok okresného
súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil
rozsudok okresného súdu aj vo vzťahu k žalovanej III. vo vzťahu, ku ktorej bola žaloba zamietnutá
z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko žalobca sa domáhal nároku voči žalovaným I., II., III.

spoločne a nerozdielne a okresný súd sa pri rozhodovaní nevysporiadal s otázkou, prečo žalovaní II.
a III. nemajú byť zaviazaní spoločne a nerozdielne vzhľadom na to, že v Zmluve o zložení zálohy zo dňa
11.04.2020 vystupujú ako predávajúci - manželia. Rozsudok okresného súdu bol zrušený aj závislom
výroku o trovách konania, pričom v súlade s § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie rozhodne o náhrade
trov v novom rozhodnutí o veci.

30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.