Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-74S/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200462
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200462.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek

senátu JUDr. Ing. Lindy Kovandovej, LL.M. (sudkyne spravodajkyne) a JUDr. Michaely Kútikovej,
v právnej veci žalobcu: Oliosa Corp Slovakia s.r.o., so sídlom Jenisejská 45A, 040 12 Košice - mestská
časť Nad jazerom, IČO: 51 549 140, právne zastúpený: Advokátska kancelária Hrčka – Sabó s.r.o., so
sídlom Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, IČO: 51 433 842 , proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,97401BanskáBystrica,IČO:42499500,osprávnejžalobe
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101303404/2022 zo dňa 10.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101303404/2022 zo dňa

10. mája 2022 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako príslušný správca dane vykonal u žalobcu – spoločnosti Oliosa
Corp Slovakia s.r.o., (pôvodný názov GENDENA Nr. 1 s.r.o., v tom čase sídlom Bitúnková 431/10, 075
01 Trebišov), daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2019 a dňa
22.12.2021 vydal rozhodnutie č. 102624147/2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa
§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 563/2009 Z.z.“
alebo „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie
obdobie v sume 80 000,00 EUR.

2.Správcadaneneuznalžalobcoviodpočítaniedanezfaktúryč.2019002zodňa17.12.2019,vystavenej
dodávateľom EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. za predaj súboru hnuteľného majetku na základe
uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2019, kúpna cena 400 000,00 EUR, DPH v sume 80 000,00
EUR, spolu fakturovaná suma 480 000,00 EUR.

3. Správca dane, uplatnením ustanovenia § 3 ods. 6 daňového poriadku na zistený skutkový stav,

neprihliadol na predmet faktúry č. 2019002, pretože podľa jeho záveru vo faktúre uvedené dodanie
tovaru (súboru hnuteľných vecí – nábytku a zariadenia izieb nachádzajúcich sa v liečebnom dome
Poľana) vyhodnotil ako simulovaný právny úkon, ktorý nebol uskutočnený s riadnym podnikateľským
dôvodom alebo iným dôvodom, ktorý odráža ekonomickú realitu. Správca dane mal za to, že preukázal,že najmenej jedným z účelov tohto simulovaného právneho úkonu bolo získanie daňového zvýhodnenia
u žalobcu, ktorým je odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

4. Správca dane argumentoval, že k dodaniu tovaru od spoločnosti EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o.
žalobcovi vôbec nedošlo, platiteľovi EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. tak nevznikla daňová povinnosť
pri dodaní tovaru podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a teda žalobca nebol oprávnený odpočítať si daň
pri nadobudnutí tohto tovaru podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-459/17 a C-460/17 (Valériane SNC), podľa ktorého na

zamietnutie práva zdaniteľnej osoby, ktorá je príjemcom faktúry, na odpočítanie DPH uvedenej na tejto
faktúre postačuje, aby daňový úrad preukázal, že plnenia zodpovedajúce tejto faktúre neboli skutočne
poskytnuté. Vyhodnotením dôkazov k zistenému skutkovému stavu správca dane uzavrel, že dodanie
tovaru na faktúre č. 2019002 nebolo skutočne poskytnuté žalobcovi.

5. Svoje závery správca dane opieral o zistenia, že súbor hnuteľných vecí, ktorý bol predmetom faktúry

č. 2019002, vystavenej v mene spoločnosti EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o., z ktorej si žalobca
uplatnil odpočítanie dane, je ten istý ako súbor hnuteľných vecí, ku ktorému boli vystavené faktúry
o predaji rôznymi spoločnosťami v rokoch 2009 až 2019 nasledovne: V roku 2009: HEPAR, s.r.o. ›
MORAVIA WINE, s.r.o. › Kúpele Brusno, a.s. › BIC Trade, s.r.o., v roku 2014: BIC Trade, s.r.o. ›WORLD
PHARM, s.r.o. › Eastern Investment Company, s.r.o. a v roku 2019: Eastern Investment Company,

s.r.o. › EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. › žalobca. Pritom pri deklarovaných predajoch medzi vyššie
uvedenými spoločnosťami sa predmet predaja neustále nachádzal len v priestoroch liečebného domu
Poľana v kúpeľoch Brusno, ktorý bol v rokoch 2009-2019 nepretržite v prevádzke a využíval na svoju
prevádzku len preverovaný súbor hnuteľných vecí.

6. Správca dane tiež zistil, že spoločnosti Eastern Investment Company, s.r.o. nebolo priznané
odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 90 100,00 EUR z nákupu tohto tovaru od spoločnosti
WORLD PHARM s.r.o., pričom táto bola vymazaná o obchodného registra dňa 10.07.2019. Spoločnosti
Eastern Investment Company, s.r.o. nebolo právo na odpočítanie dane uznané z dôvodu, že nešlo
o reálny nákup, ale išlo o simulovaný právny úkon súvisiaci so zneužitím práva, na ktorý správca dane

neprihliadol v súlade s § 3 ods. 6 daňového poriadku. Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica
vo veci spoločnosti Eastern Investment Company, s.r.o. (č. 21482999/2015 zo dňa 17.12.2015) bolo
potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR (č. 102656422/2016 zo dňa 03.03.2016). Právny
názor správcu dane potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23S/64/2016-61 zo dňa
16.11.2016 a následne aj Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/32/2017, ktorým tento zamietol

kasačnú sťažnosť žalobcu. Vo veci išlo o ten istý súbor hnuteľných vecí, aký bol predmetom spornej
faktúry č. 2019002 u žalobcu.

7. Správca dane poukázal aj na odôvodnenie rozsudku sp. zn. 1Sžfk/32/2017, v ktorom súd uviedol,
že považuje za preukázané, že nadobudnutie súboru nábytku a zariadenia spoločnosťou Eastern

Investment Company, s.r.o. je len ďalším umelým článkom v reťazci spoločností ovládaných A. B.,
ktoré nemá ekonomické opodstatnenie a ktorého hlavným účelom je uplatnenie odpočítania DPH
z dodávateľskej faktúry od spoločnosti WORLD PHARM, s.r.o. na vstupe.

8. Súčasne správca dane uviedol, že v konkurznom konaní úpadcu Kúpele Brusno, a.s. „v konkurze“

správca konkurznej podstaty vykonával počas celého roka 2019 úkony voči spoločnosti Eastern
Investment Company, s.r.o. zamerané na preukázanie vlastníckeho práva k tomuto súboru hnuteľných
vecí. Výsledkom uvedeného konania bolo vydanie Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 60Cb/136/2019 zo dňa 30.12.2019, ktorým súd uložil spoločnosti Eastern Investment Company,
s.r.o. povinnosť nenakladať s preverovaným súborom hnuteľných vecí. Spoločnosť Eastern Investment

Company,s.r.o.takpodľasprávcudanenebolaoprávnenápreviesťvlastníckeprávoksúboruhnuteľných
vecí a teda právo nakladať s nimi ako vlastník na spoločnosť EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o..
Správca dane vyhodnotil uvedené skutočnosti ako ďalší dôkaz toho, že spoločnosť Eastern Investment
Company, s.r.o. vykonala v decembri 2019 pri predaji súboru hnuteľných vecí spoločnosti EXPERT
GROUP EUROPE, s.r.o. len simulovaný právny úkon, pretože v priebehu roka 2019 preukázateľne

vedela, že správca konkurznej podstaty úpadcu Kúpele Brusno, a.s. „v konkurze“, ktorý to úpadca mal
súbor hnuteľných vecí v danom čase v prenájme na základe právnych úkonov, ktoré Najvyšší súd SR
označil za simulované právne úkony, vykonával úkony smerujúce k tomu, aby súbor hnuteľných vecí
zostal v užívaní úpadcu v liečebnom dome Poľana a vedel o podanom návrhu na súd na nariadenieneodkladného opatrenia a teda o tom, že o nakladaní s majetkom bude rozhodovať súd. Správca
dane tiež uviedol, že v období december 2019 existovali v platnosti dve nájomné zmluvy na prenájom
súboru hnuteľných vecí spoločnosti Kúpele Brusno, a.s. „v konkurze“ a že táto bez uvedených vecí

nemôže riadne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, resp. že by mohlo dôjsť k poškodeniu veriteľov
v prebiehajúcom konkurze. Podľa správcu dane spoločnosť Eastern Investment Company s.r.o. reálne
nedodalapreverovanýsúborhnuteľnýchvecíspoločnostiEXPERTGROUPEUROPE,s.r.o.,lenúčelovo
vystavila faktúru a teda spoločnosť EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. nenadobudla právo nakladať
s týmto tovarom ako vlastník a preto toto právo ani nemohla previesť na žalobcu.

9. Správca dane poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/45/2012 vo veci spoločnosti
BIC Trade, s.r.o. ktorým súd potvrdil rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby spoločnosti BIC
Trade, s.r.o. proti rozhodnutiu o nepriznaní odpočtu dane z faktúr za nadobudnutie toho istého zariadenia
Liečebného domu Poľana v Brusne a to z dôvodu, že nešlo o reálne uskutočnené obchody.

10. Ďalej poukázal na personálne prepojenie spoločností, t. j. že v spoločnostiach Kúpele Brusno,
a.s. „v konkurze“, Eastern Investment Company, s.r.o., EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. a žalobcu
pôsobili v minulosti alebo aktuálne pôsobia tie isté osoby. Správca dane považuje ním zistené
skutočnostizadôkaztoho,žeajvprípadedeklarovanéhozdaniteľnéhoplneniavtejtoprejednávanejveci
v kontrolovanom zdaňovacom období u žalobcu išlo len o simulovaný právny úkon medzi spoločnosťou

EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. a žalobcom, pretože osoby konajúce za tieto spoločnosti (aktuálne
alebo v minulosti) sú napojené na osobu A. B., ktorý pôsobil aj ako predseda predstavenstva
vspoločnostiKúpeleBrusno,a.s.„vkonkurze“aakokonateľvspoločnostiEasternInvestmentCompany,
s.r.o.. Podľa správcu dane vzájomným koordinovaním jednotlivých spoločností bol aj pri deklarovaní
predaja tovaru spoločnosťou EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. pre žalobcu vytvorený umelý reťazec

obdobne ako to skonštatoval Najvyšší súd SR pri posúdení zdaniteľného obchodu medzi spoločnosťami
WORLDPHARM,s.r.o.aEasternInvestmentCompany,s.r.o.(rozsudoksp.zn.1Sžfk/32/2017).Správca
dane následne poukázal aj na zmeny v zapísaných údajoch o jednotlivých spoločnostiach v obchodnom
registri a poznamenal, že ide o nepriame dôkazy o tom, že v prípade vystavenia faktúry č. 2019002 išlo
o simulovaný právny úkon, pretože v spoločnosti EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. boli počas výkonu

daňovej kontroly v tejto veci vykonané zmeny osôb konajúcich v mene spoločnosti a jej spoločníkov,
ktorými sa stali zahraniční štátni občania (Maďarska, Rumunska), čo správca dane považuje za účelové
konanie.

11. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol

žalovaný rozhodnutím č. 101303404/2022 zo dňa 10.05.2022 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

12. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane a uviedol, že v danom prípade žalobca dostatočne
hodnoverne nepreukázal a vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu

fakturovaných plnení od deklarovaného dodávateľa pre žalobcu tak, ako deklarovali predložené doklady
(nesplnenie podmienky § 49 ods. 1 zákona o DPH – nepreukázaný vznik daňovej povinnosti pri tomto
fakturovanom plnení). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na závery správcu dane a uviedol,
že tento postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z., dokazovanie vykonával v zmysle
§ 24 ods. 2, postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní a neuprel žalobcovi žiadne z jeho

práv. Podľa žalovaného z dôkazov v administratívnom spise vyplýva, že žalobca za zdaňovacie obdobie
december 2019 nesplnil podmienky v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na
§ 19 ods. 1 zákona o DPH a v § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. pri odpočítaní dane z dodávateľskej
faktúry č. 2019002 zo dňa 17.12.2019 od dodávateľa EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. a odpočítanie
dane z predmetnej dodávateľskej faktúry si potom uplatnil neoprávnene. Zdaniteľný obchod označil za

simulovaný právny úkon vykonaný bez riadneho podnikateľského alebo iného dôvodu, ktorý odráža
ekonomickú realitu a jeho účelom bolo získanie neoprávneného daňového zvýhodnenia.

13. Žalovaný zopakoval zistenia správcu dane z prvostupňového rozhodnutia. Poukázal aj na vyjadrenie
žalobcu v odpovedi na výzvu správcu dane, kde žalobca uviedol, že tovar uvedený na preverovanej

dodávateľskej faktúre bol prevzatý a uskladnený v deň podpísania kúpnej zmluvy. Uskladnený bol
sčasti v nehnuteľnosti na adrese B. C. X, D. D., ktorej väčšinovým vlastníkom je konateľ žalobcu,
vo zvyšku bol naložený jeho zamestnancami na prepravné vozidlá po ukončení zmluvy o výpožičke
na adrese E. 1, D.. V ten istý deň však tovar vyložili príslušníci policajného zboru z dôvodu sporupôvodného vlastníka Eastern Investment Company, s.r.o. a úpadcu Kúpele Brusno, a.s. „v konkurze“.
Správca konkurznej podstaty zahrnul žalobcom nadobudnutý obchodný tovar do všeobecnej podstaty
a následne boli podané incidenčné žaloby, o ktorých súd ku dňu vyjadrenia nerozhodol. Správca dane

preskúmal faktúru, fotodokumentáciu a to jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi
a fotodokumentáciu vyhodnotil ako nevierohodný dôkaz, pretože jednak nepreukazuje, či ide o časť
preverovaného súboru hnuteľných vecí a jednak nie je dôkazom toho, či žalobca nadobudol právo
nakladať s tovarom ako vlastník, keďže aj podľa jeho vyjadrenia tovar musel byť po zásahu policajného
zboruvrátenýdoliečebnéhodomuPoľana.Poukázalpritomajnarozsudkysúdovuvádzanéajsprávcom

dane a uviedol, že je zrejmé, že v zdaňovacom období december 2019 reálne nedošlo k prevodu práva
nakladať s tovarom ako vlastník medzi spoločnosťami Eastern Investment Company, s.r.o. a EXPERT
GROUP EUROPE, s.r.o. a žalobcom a preto nemohlo dôjsť k prevodu tohto práva na žalobcu a následne
na spoločnosť SETEX TREBIŠOV s.r.o., ktorej mal žalobca súbor hnuteľných vecí následne predať.

14. Nad rámec dôvodov uvádzaných prvostupňovým orgánom, v reakcii na odvolacie námietky

žalobcu, žalovaný doplnil, že správca dane netvrdil, že by dodávateľ EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o.
z preverovaného zdaniteľného plnenia nepriznal a neodviedol daň, avšak za dodanie tovaru nie je
možné považovať umelo vytvorenú transakciu, ktorá skutočné dodanie tovaru len predstiera. Ak správca
dane zistil, že žalobca si odpočítal daň z tovaru, ktorý bol v minulosti viackrát použitý pri simulovaných
právnych úkonoch, bol povinný túto skutočnosť v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. vziať

do úvahy. Preto tvrdenie žalobcu, že pri uplatnení práva na odpočítanie dane postačuje, aby dodávateľ
priznal daň a uviedol údaje o zdaniteľnom obchode do daňového priznania a kontrolného výkazu, nie
je opodstatnené. Pri uplatnení tohto práva musí platiteľ, ktorý si odpočítal daň, preukázať splnenie
nielen formálnych, ale najmä hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, ktoré sú premietnuté
v § 49 zákona o DPH. Správca dane preukázal, že žalobca nesplnil práve hmotnoprávne podmienky

pre odpočítanie dane, pretože jeho dodávateľ nebol oprávnený previesť na žalobcu právo nakladať
s tovarom ako vlastník a súčasne žalobca nepreukázal, že tovar použil na svoje dodávky ako platiteľ.
Na základe uvedeného žalovaný považuje námietky žalobcu uvádzané v odvolaní za neopodstatnené.

15. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutie týkajúce sa daňovej kontroly u spoločnosti

Eastern Investment Company, s.r.o. za zdaňovacie obdobie august 2014, v ktorom Najvyšší súd SR
nespochybnil vlastníctvo majetku (súboru hnuteľných vecí) a možnosť nakladať s týmto majetkom ako
vlastník, žalovaný uviedol, že najvyšší súd v predmetnej veci posudzoval stav, ktorý bol platný v období
august 2014 a nie v období december 2019 ako je tomuto v tejto veci žalobcu, preto jeho závery sú
nepoužiteľné na stav tejto veci a tiež citácie žalobcu považoval žalovaný za účelovo vytrhnuté z kontextu.

16. K odvolacej námietke o reálnom prevzatí /nadobudnutí tovaru žalobcom sa žalovaný v napadnutom
rozhodnutí vyjadril tak, že správca dane pri posúdení všetkých dôkazov zistil, že žalobca vedome
pristúpil na deklarovanie zdaniteľného obchodu - nákupu tovaru, o ktorom vedel, že je nevyhnutný na
prevádzku liečebného domu Poľana v Brusne. Ak sa napriek tomu zúčastnil deklarovania / predstierania

tohtoobchodu,takjezrejmé,ženemalnatakýtoobchodriadnypodnikateľský,aniinýdôvodazapojením
sa do tohto deklarovaného obchodu sa vystavil riziku jeho spochybnenia. Okrem toho, žalobca sám
vodvolaníuviedol,žepreverovanýtovarpoužillensčastinasvojedodávkyakoplatiteľdane,pretožetúto
časť prevzal a následne prenajal tretej osobe, pričom išlo o malú časť tovaru (51 položiek z celkového
počtu 1042 položiek), ktorá bola dňa 13.01.2020 odňatá príslušným útvarom Policajného zboru SR

konateľovi žalobcu a táto časť majetku bola neskôr vrátená správcovi konkurznej podstaty úpadcu
Kúpele Brusno, a.s. „v konkurze“, pričom v zápisnici o vrátení veci ČVS: ORP-40/3-VYS-BB-2020 je
uvedené, že „nie sú pochybnosti o práve menovaného na tieto veci“. Aj týmito úkonmi bolo podľa
žalovaného spochybnené právo žalobcu nakladať s tovarom ako vlastník. Doplnil aj to, že ak dodávateľ
nepreukázal nadobudnutie fakturovaného tovaru na predchádzajúcom stupni od svojho dodávateľa

a tým z celého reťazca obchodných partnerov až po žalobcu, tak je spochybnený pôvod tovaru ako
predmet dane a právo zdaniteľných osôb nakladať s tovarom ako vlastník.

17. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane v zmysle jeho záverov a argumentácie bol
povinný preukazovať existenciu podvodu alebo zneužitia práva, žalovaný uviedol, že podľa ustálenej

európskej aj slovenskej judikatúry len v prípade, ak reálne došlo k dodaniu tovaru alebo služby,
má správca dane skúmať, či došlo resp. nedošlo k zneužitiu práva únie alebo daňovému podvodu.
V kontrolovanom prípade však správca dane preukázal, že k dodaniu tovaru žalobcovi vôbec nedošlo,pretožedodávateľovinevznikladaňovápovinnosťpodľa§19ods.1zákonaoDPHatýmžalobcanesplnil
zákonné podmienky na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od tohto dodávateľa.

18. K námietke žalobcu o neprimeranosti aplikácie rozhodnutí týkajúcich sa dodávateľov resp.
subdodávateľov tovaru na jeho prípad, ktoré síce súviseli s tým istým tovarom, ale neboli identického
skutkového a právneho charakteru a námietke o konaní žalobcu v dobrej viere, žalovaný uviedol, čo
možno podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. považovať za dôkaz a skonštatoval, že keďže
ide o tovar, pri ktorom súd v minulosti rozhodol, že sa používa na simulované právne úkony, správca

dane bol povinný aj v daňovej kontrole u žalobcu skúmať, či taktiež nejde o simulovaný právny úkon.
Správca dane neprevzal automaticky závery týchto rozhodnutí a rozsudkov, ale tieto závery vyhodnotil
vo vzájomnej súvislosti s dôkazmi, ktoré sa týkajú zdaňovacieho obdobia december 2019. Opätovne
uzavrel, že z dôvodu, že podľa správcom dane zaistených dôkazov sa tento tovar aj v zdaňovacom
období december 2019 stále aktívne využíval v liečebnom dome Poľana v Kúpele Brusno, a.s. „v
konkurze“ a súčasne boli súdmi vykonané úkony zabraňujúce nakladaniu s týmto tovarom, správca

dane zistil, že na žalobcu nemohlo prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník a žalobca nikdy nemal
reálne dispozičné právo k väčšej časti tohto tovaru (tovar neopustil liečebný dom) a k malej časti tovaru
dispozičné právo nemal mať (tovar mu bol odňatý a vrátený správcovi konkurznej podstaty úpadcu
Kúpele Brusno, a.s. „v konkurze“), preto správca dane bol oprávnený aplikovať na danú vec namietané
rozsudky a rozhodnutia.

19. K námietke žalobcu, že správca dane nevyhodnotil doklady, neurobil miestne zisťovanie
v spoločnosti SETEX Trebišov s.r.o. a ani nepreukázal, že tovar, ktorý predali tejto spoločnosti nebol
súčasťou súboru hnuteľných vecí, ktoré žalobca nadobudol od spoločnosti EXPERT GROUP EUROPE
s.r.o. a ani neviedol šetrenie, odkiaľ žalobca nadobudol tento majetok, nevypočul svedkov a nevyhodnotil

dôkazy predložené žalobcom, sa žalovaný vyjadril tak, že žalobca po začatí daňovej kontroly
nespolupracoval so správcom dane a kompletné doklady k výkonu daňovej kontroly predložil až po 11
mesiacoch od jej začatia. V čase, kedy doklady predložil, už boli hnuteľné veci vrátené do priestorov
Liečebného domu Poľana v Brusne, teda nemohli byť fyzicky k dispozícii u deklarovaného nájomcu
a z tohto dôvodu nebolo možné vykonať fyzickú obhliadku týchto vecí v priestoroch deklarovaného

nájomcu žalobcu, vykonanie miestneho zisťovania tak nemalo opodstatnenie.

20. Žalovaný poukázal na to, že v odvolaní žalobca uviedol, že pri realizácii kontrolovanej transakcie
išlo z pohľadu žalobcu o iný účel ako získanie neoprávneného daňového zvýhodnenia, konkrétne
o ochranu majetku pred neodborným konaním správcu konkurznej podstaty úpadcu Kúpele Brusno,

a.s. „v konkurze“. Uvedeným tvrdením podľa žalovaného žalobca potvrdil, že konal koordinovane
aúčelovosdeklarovanýmdodávateľomajehosubdodávateľom,keďpristúpilnanávrhochraňovaťcudzí
majetok pred neodborným konaním správcu a že nemal riadny podnikateľský dôvod ani iný ekonomicky
opodstatnený dôvod kúpiť preverovaný tovar, ale naopak potvrdil, že išlo o simulovaný právny úkon.
Tento záver nevyvracia pritom ani skutočnosť tvrdená žalobcom, že podal incidenčnú žalobu v súvislosti

s predmetným súborom hnuteľných vecí.

21. Žalovaný na záver zhrnul, že správca dane v daňovej kontrole aj vo vyrubovacom konaní postupoval
v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku, zistený skutkový stav posudzoval podľa
zákona o DPH a postupoval aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Ani v podanom odvolaní

žalobcanepredložiltakédôkazy,ktorébypreukázalizistenýskutkovýstavinak,akobolzistenýsprávcom
dane v daňovej kontrole a vyhodnotený vo vyrubovacom konaní. Žalovaný nezistil dôvody na zrušenie
prvostupňového rozhodnutia, z uvedených dôvodov ho teda potvrdil.

Správna žaloba, žalobné body

22. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutiažalovanéhoanavrhoval,abysprávnysúdtotonapadnutérozhodnutievcelomrozsahuzrušil
a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a aby priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia
a konania vo výške 100 %. Súčasne navrhoval priznanie odkladného účinku správnej žaloby, avšak tento

bol Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 74S/56/2022-153 zo dňa 19.01.2023 zamietnutý.

23.Vodôvodnenísprávnejžalobyžalobcauviedol,žeprvostupňovýakoajdruhostupňovýsprávnyorgán
nesprávne posúdil nadobudnutie hnuteľného majetku spoločnosťou Eastern Investment Company, s.r.o.v roku 2014 a to z dôvodu, že síce počas daňovej kontroly za august 2014 u danej spoločnosti táto
neuniesla dôkazné bremeno a nadmerný odpočet jej nebol priznaný, ale následne jasne preukázala
ekonomické opodstatnenie celého nákupu a obchodnej transakcie, keď až do decembra 2019

prenajímala nadobudnutý hnuteľný majetok spoločnosti Kúpele Brusno, a.s., tento v zmysle zmluvy
riadne fakturovala a odvádzala DPH, čo je v rozpore so závermi daňovej kontroly ako aj následných
súdnych rozhodnutí. Správca dane ani súd nespochybnili vlastníctvo Eastern Investment Company,
s.r.o. a ani jej právo nakladať so svojím majetkom a uskutočňovať zdaniteľné plnenia. Takúto skutočnosť
konštatovalo aj Finančné riaditeľstvo, keď Eastern Investment Company, s.r.o. žiadala obnovu konania

kontroly DPH za 08/14. Obnova konania bola zo strany Finančného riaditeľstva zamietnutá len
z dôvodov, že neboli súčasne dodržané zákonné podmienky v lehotách.

24. K tvrdeniu žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že Eastern Investment Company, s.r.o. nemala
odpredať hnuteľný majetok spoločnosti EXPERT GROUP EUROPE s.r.o. z dôvodu, že mala vedomosť
o tom, že správca konkurznej podstaty úpadcu Kúpele Brusno, a.s. dal návrh na vydanie neodkladného

opatrenia, ktorý bolo doručený na súd 29.11.2019 a neodkladné opatrenie bolo vydané 30.12.2019,
žalobca namietal, že ide o zavádzajúce a účelové tvrdenie, ktorým sa umelo vytvára ďalší dôvod
nevrátenia nadmerného odpočtu žalobcu. Spoločnosť Eastern Investment Company, s.r.o. nemala
odkiaľ vedieť, že správca konkurznej podstaty podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Dňa
29.11.2019 túto vedomosť mal len správca a súd. V čase, keď bolo Okresným súdom Banská Bystrica

rozhodnuté a vydané neodkladné opatrenie, toto už bolo z pohľadu hnuteľného majetku bezpredmetné,
nakoľko Eastern Investment Company, s.r.o. dňa 10.12.2019 hnuteľný majetok odpredala spoločnosti
EXPERT GROUP EUROPE s.r.o. a teda už nebola jeho vlastníkom. Na to, aby Eastern Investment
Company, s.r.o. naplnila svoje zmluvné povinnosti voči Kúpele Brusno, a.s. zo zmluvy o nájme, si
predmetný hnuteľný majetok od EXPERT GROUP EUROPE s.r.o. vypožičala, čo je zákonný spôsob.

25. Prvostupňový a ani druhostupňový správny orgán sa nezaoberal a ani nevykonával žiadne úkony
v reálnom čase v súvislosti s hnuteľným majetkom, ktorý nadobudla spoločnosť Eastern Investment
Company, s.r.o. do svojho vlastníctva, ale aplikoval len rozhodnutia z minulosti. Žalobca zastáva názor,
že nie je možné, aby akýkoľvek správny orgán aplikoval len rozhodnutia z minulosti a to najmä,

ak sa tieto týkajú správneho konania. Teda nie je správne a v súlade so zákonom o DPH a ani
zákonom o účtovníctve, aby sa aplikovala teória, že ak v minulosti nebol uznaný nadmerný odpočet
z nadobudnutého hnuteľného majetku, tak ani v budúcnosti nemôže byť z následných obchodov a
zdaniteľných plnení uznaný inému platiteľovi DPH nadmerný odpočet a že takúto transakciu treba
automaticky považovať za simulovanú transakciu za účelom získania daňovej výhody.

26. Tvrdenie žalovaného, že nevznikol žalobcovi nárok na nadmerný odpočet z dôvodu, že na strane
predávajúceho nevznikla daňová povinnosť, je podľa žalobcu nesprávne. Tak ako žalobcovi vznikol
nárok na nadmerný odpočet v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH, tak aj predávajúcemu vznikla
daňová povinnosť podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH. Spoločnosť EXPERT GROUP EUROPE s.r.o.

si riadne zaúčtovala faktúru od Eastern Investment Company, s.r.o. na vstupe a riadne zaúčtovala
faktúru pre žalobcu na výstupe. Tvrdenie, že obchodná transakcia bola bez ekonomického významu je
zavádzajúce. EXPERT GROUP EUROPE s.r.o. z danej obchodnej transakcii riadne odviedla daň, čo
správca dane ani nespochybnil.

27. Správca dane ako aj žalovaný sa vôbec vo svojich rozhodnutiach nezaoberali situáciou a
prebiehajúcoukontrolounaDPHzadecember2019uspoločnostiEasternInvestmentCompany,s.r.o..Z
výsledkov tejto kontroly nie zrejmé žiadne pochybenie na strane Eastern Investment Company, s.r.o. a aj
keďvprotokolesícesúuvedenérozdielymedzipodanýmdaňovýmpriznanímazisteniamisprávcudane,
vrámcivyrubovaciehokonaniabolinedostatkyzostranyEasternInvestmentCompany,s.r.o.odstránené

a vydané rozhodnutie vo vyrubovacom konaní je bez nálezu, teda údaje z podaného daňového priznania
na DPH za december 2019 sú rovnaké aj po kontrole. Správca dane mal podľa žalobcu vysvetliť, ako
je možné, že daňová kontrola u Eastern Investment Company, s.r.o. nekonštatovala žiadne pochybenie
a teda u Eastern Investment Company, s.r.o. vznikla daňová povinnosť a v následnom reťazci už bolo
konštatované, že nedošlo u EXPERT GROUP EUROPE s.r.o. k vzniku daňovej povinnosti a teda ani

u žalobcu nedošlo k vzniku nároku na odpočítanie dane. Takéto konanie zo strany správneho orgánu
považuje žalobca za účelové a v rozpore s dobrými mravmi.28. Žalobca ďalej namietal, že správca dane nevykonal všetky úkony na správne zistenie reálneho
stavu a to tým, že spochybňoval odpredaj časti hnuteľného majetku žalobcom. Správny orgán nemá
postupovať tak, aby svojim rozhodnutím spôsobil škodu kontrolovanému subjektu, ale tak, aby riadne

a zodpovedne posúdil vzniknutú situáciu a bral do úvahy všetky skutočnosti a dôkazy a vykonal
dokazovanie, ktoré je aj v prospech žalobcu a nie len v jeho neprospech.

29. Žalobca je toho názoru, že splnil všetky podmienky na to, aby mu bol priznaný nárok na odpočítanie
DPH z nákupu hnuteľných vecí od spoločnosti EXPERT GROUP EUROPE s.r.o. na základe kúpnej

zmluvy a vystavenej faktúry, tak ako sú uvedené v daňovom priznaní a v účtovníctve. Žalovaný porušil
ústavné zásady pri výkone daňovej kontroly a práva garantované Ústavou SR. Žalobcovi boli počas
výkonu daňovej kontroly upreté jeho základné práva uvedené v daňovom poriadku, ako sú klásť
svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Žalovaný uprel toto zákonné právo žalobcovi, keď
vychádzalvýlučnezlistinnýchdôkazovakoajzdôkazovzinéhodaňovéhokonania.Žalobcovibolipočas
výkonu daňovej kontroly upreté jeho základné práva uvedené v daňovom poriadku ako sú vyjadrovať

sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby
v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim v súvislosti s ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku, keď
sa nemohol vyjadriť k pochybnostiam, ktoré mu neboli v celom rozsahu predložené, nakoľko protokol
o kontrole bol už vyhotovený.

30. Žalovaný sa podľa žalobcu počas výkonu kontroly nezameral na reálny skutkový stav účtovníctva,
ale vychádzal len z predchádzajúcich kontrol a zistení v inom konaní. Ako dôkaz nevyužil všetko, čo mu
bolo počas kontroly predložené, teda aj vyjadrenia žalobcu. Žalovaný sa dopustil porušenia všeobecne
záväzných právnych predpisov uvedených v § 3 ods. 1 daňového poriadku, keď neoznámil daňovému
subjektu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, že počas kontroly vznikli pochybnosti o správnosti či inej

vade predložených dokladov, čím daňovému subjektu boli upreté jeho základné práva vyplývajúce z §
45 ods. 1 písm. c) a f) cit. zákona, čím správca dane konal v rozpore s Ústavou SR a to s čl. 2 ods. 2,
čo malo nepriaznivý a negatívny dopad na ukončenie daňovej kontroly.

31. V závere správnej žaloby žalobca namietal, že správca dane v jeho rozhodnutí uvádza, že vykonal

rozsiahle preverovanie, v rámci ktorého vykonal množstvo úkonov a svoje dokazovanie vykonal v
dostatočnom rozsahu. Zároveň sám uvádza, že vychádzal z databázy dokumentov, ktoré má správca
dane k dispozícii z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu Kúpele Brusno Pictures s.r.o.,
Kúpeľná 1, Brusno IČO: 46238930 (od 12.08.2017 Eastern Investment Company s.r.o.) na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie august 2014. Správca dane v samotnom rozhodnutí uvádza, že vychádzal z
nahliadnutia do spisu z tejto daňovej kontroly, z čoho spísal úradný záznam, žiadne nové dokazovanie
napriek časovému odstupu 6 rokov, počas ktorých daňový subjekt dosahoval z prenájmu fakturovaného
hmotného majetku príjmy a z týchto riadne odvádzal dane, správca dane neviedol. Teda konanie
žalovaného sa nedá brať ako relevantné zistenie skutočností na správne vyrubenie dane.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

32. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že daňové orgány v daňovej kontrole, vo vyrubovacom
konaní aj v odvolacom konaní postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 563/2009

Z. z., všetky získané dôkazy daňové orgány vyhodnotili podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadali na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo. Dokazovanie správca dane viedol v súčinnosti so žalobcom, pričom dbal na to, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Žalobcovi bolo umožnené využiť jeho
právo vyjadrovať sa ku všetkým zisteniam, ktoré vyšli najavo v priebehu daňovej kontroly. Napadnuté

rozhodnutie je vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. a obsahuje
zákonom predpísané náležitosti. Žalobca napriek nesúhlasu so závermi daňových orgánov, v správnej
žalobe neuviedol a nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol
správcom dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní zistený a následne vyhodnotený. Žalovaný
má za to, že svoje žalobou napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými

námietkami odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný na základe uvedených
skutočností nezistil také vady konania, ani dôvody, aby napadnuté rozhodnutia daňových orgánov
oboch stupňov mali byť zrušené, ako navrhuje žalobca. Na základe uvedeného žalovaný zotrval nasvojom žalobou napadnutom rozhodnutí, aj na jeho odôvodnení a navrhoval žalobu zamietnuť a žalobcu
zaviazať znášaním trov konania zo svojho.

33. Žalovaný konštatoval, že správca dane na základe ním získaných dôkazov a zistených skutočností
zistil, že v zdaňovacom období december 2019 spoločnosť Eastern Investment Company s.r.o.
(deklarovanýsubdodávateľplnenia)nebolaoprávnenáakýmkoľvekspôsobomnakladaťspreverovaným
súborom hnuteľných vecí, teda nebola oprávnená previesť právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník
na spoločnosť EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o., ktorá bola deklarovaným dodávateľom fakturovaných

plnení pre žalobcu. Na základe uvedených skutočností neboli splnené podmienky podľa ustanovení §
49 zákona o DPH na odpočítanie dane, pretože dodávateľskej spoločnosti EXPERT GROUP EUROPE,
s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobcovi tak nevznikol nárok
na odpočítanie dane z predmetnej dodávateľskej faktúry.

34. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že tieto svojím obsahom zodpovedajú námietkam

uvedeným v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, k týmto sa žalovaný vyjadril vo
svojom rozhodnutí a na tomto vyjadrení zotrváva aj v rámci námietok žaloby.

35. Po procesnej stránke správca dane daňovou kontrolou preveroval skutočnosti, ktoré sám žalobca
uviedol v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie, postupoval

v súlade s právnymi predpismi a neuprel žalobcovi práva vyplývajúce z § 45 ods. 1 daňového
poriadku. Správca dane opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho
tvrdenia, na vyjadrenie sa k predloženým dokladom a k oznámeným pochybnostiam a oboznámil ho
s výsledkami zisťovania. Tým správca dane zabezpečil právo daňového subjektu oboznámiť sa so
zistenými skutočnosťami, vyjadriť sa k nim a predkladať doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia

a skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane. Poukázal na to, že správca dane môže ako
podklad pre daňovú kontrolu použiť aj spisy iných daňových subjektov, pričom v zmysle ustanovenia §
19 ods. 7 daňového poriadku o odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných, alebo cudzích
záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví
tento orgán úradný záznam.

36. Žalovaný skonštatoval, že z vykonaných preverovaní a zistení správcu dane vyplýva, že žalobca
nesplnil podmienky v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH
a v § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. pri odpočítaní dane z dodávateľskej faktúry č. 2019002 od
dodávateľa EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. a odpočítanie dane z predmetnej dodávateľskej faktúry

si potom uplatnil neoprávnene. Podrobne zopakoval zistenia správcu dane uvádzané v prvostupňovom
rozhodnutí, poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/32/2017 a sp. zn. 8Sžf/45/2012
a uviedol, že podľa týchto rozsudkov správca dane zistil, že v roku 2009 a 2014 išlo o opakovane použitý
ten istý postup spoločností napojených na osobu A. B. pri deklarovaní dodania toho istého tovaru a preto
je zrejmé, že tento zaužívaný postup bol uplatnený taktiež spoločnosťou Eastern Investment Company

s.r.o. cez spoločnosť EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. aj pri deklarovaní predaja tovaru žalobcovi v
zdaňovacom období december 2019.

37. Poukázal na zistenia správcu dane z údajov v Obchodnom registri SR a z interných databáz
Finančnej správy SR, podľa ktorých v spoločnostiach Kúpele Brusno, a.s. „v konkurze“, Eastern

Investment Company s.r.o., EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. a žalobcu pôsobili v minulosti alebo
pôsobia ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia tie isté osoby. Uvedené skutočnosti správca dane
vyhodnotil ako dôkaz toho, že aj v prípade deklarovaného nákupu súboru hnuteľných vecí žalobcom v
decembri 2019 išlo len o simulovaný právny úkon medzi spoločnosťami EXPERT GROUP EUROPE,
s.r.o. a žalobcom, pretože osoby konajúce za tieto spoločnosti (aktuálne alebo v minulosti) sú napojené

na osobu A. B.. Tieto skutočnosti preukazujú, že vzájomne koordinovaným konaním týchto spoločností
bol aj pri deklarovaní predaja tovaru spoločnosťou EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. pre žalobcu
vytvorený umelý reťazec obdobne tak, ako skonštatoval Najvyšší súd SR pri posúdení zdaniteľného
obchodu medzi WORLD PHARM, s.r.o. a Eastern Investment Company s.r.o. (Rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Sžfk/32/2017).

38. Žalovaný poukázal aj na to, že v spoločnosti EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. boli počas výkonu
daňovej kontroly v tejto veci vykonané zmeny osôb konajúcich v mene spoločnosti a jej spoločníkov
(konateľom tejto spoločnosti sa stal štátny občan Maďarska a konateľmi spoločníkov tejto spoločnostisa stali štátni občania Rumunska), pričom tieto zistené skutočnosti správca dane vyhodnotil tiež ako
nepriame dôkazy o tom, že v prípade vystavenia preverovanej dodávateľskej faktúry č. 2019002 išlo o
simulovaný právny úkon a účelové konanie.

39. V ďalšom texte vyjadrenia žalovaný opakovane poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžfk/32/2017, ktorý preukázateľne označil nadobudnutie preverovaného súboru hnuteľných vecí
spoločnosťou Eastern Investment Company s.r.o. od spoločnosti WORLD PHARM, s.r.o. ako ďalší
umelý článok v reťazci spoločností ovládaných A. B., ktoré nemá ekonomické opodstatnenie a ktorého

hlavným účelom je uplatnenie odpočítania DPH z dodávateľskej faktúry spoločnosti WORLD PHARM,
s.r.o. na vstupe. Uvedené tvrdenie Najvyššieho súdu SR správca dane vyhodnotil ako dôkaz o tom,
že spoločnosť Eastern Investment Company s.r.o. už odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uvedeného
rozsudku vedela, že súd jej neuznal skutočné vlastnícke právo k súboru hnuteľných vecí, teda vedela,
že ak bude deklarovať predaj tohto tovaru inej spoločnosti, pôjde o simulovaný právny úkon.

40. Žalovaný poukázal aj na Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/31/2020
a uviedol, že ak spoločnosť Eastern Investment Company s.r.o. vedela, že liečebný dom Poľana nemôže
byť prevádzkovaný bez súboru hnuteľných vecí, pri ktorých nie je potvrdený reálny vlastník a napriek
tomu deklarovala predaj spoločnosti EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o., tak na tento predaj nemala
riadny dôvod ani iný dôvod, ktorý by odrážal ekonomické opodstatnenie.

41. Spoločnosť Kúpele Brusno, a.s. „v konkurze“ mala v kontrolovanom období december 2019
stále uzatvorené so spoločnosťou Eastern Investment Company s.r.o. dve nájomné zmluvy na
prenájom preverovaného súboru hnuteľných vecí. Podľa vyjadrenia správcu konkurznej podstaty I &
R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., hnuteľný majetok, ktorý je predmetom vylučovacích

žalôb, sa nachádza v Liečebnom dome Poľana v Brusne, je zapísaný v súpise všeobecnej podstaty
úpadcu a je správcom prenajímaný súčasnému prevádzkovateľovi, ktorý bol na základe zmluvy o predaji
podniku zo dňa 01.06.2020 predaný, k čomu boli predložené dôkazy. Uvedená skutočnosť o trvajúcom
nájomnom vzťahu a predložené doklady sú dôkazom toho, že spoločnosť Eastern Investment Company
s.r.o. postupovala pri deklarovaní predaja tovaru spoločnosti EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. účelovo,

pretože napriek tomu, že k tomuto tovaru ako prenajímateľ mala platný záväzok ponechať tento tovar
na užívanie nájomcovi - spoločnosti Kúpele Brusno, a.s. „v konkurze“, vystavila faktúru č. 2019102 pre
spoločnosť EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o.. Pritom preukázateľne vedela, že nájomca bez súboru
hnuteľných vecí nemôže riadne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, resp. že by mohlo dôjsť k
poškodeniu veriteľov v prebiehajúcom konkurze.

42. Žalobca si odpočítal daň uvedenú na faktúre č. 2019002, vystavenej v mene spoločnosti EXPERT
GROUP EUROPE, s.r.o., ktorej predmetom bol ten istý tovar, ktorý bol uvedený na faktúre č. 2019102,
vystavenej v mene spoločnosti Eastern Investment Company s.r.o. pre spoločnosť EXPERT GROUP
EUROPE, s.r.o.. Týmto odpočítaním dane žalobca získal neoprávnené daňové zvýhodnenie, na ktoré

by inak nebol oprávnený. Uvedené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach správca dane vyhodnotil
ako dôkaz toho, že spoločnosť EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. deklarovala predaj súboru hnuteľných
vecí žalobcovi z dôvodu, aby umožnila žalobcovi odpočítať si daň z pridanej hodnoty.

43. Na základe uvedeného správca dane preukázal, že k dodaniu tovaru od spoločnosti EXPERT

GROUP EUROPE, s.r.o. žalobcovi nedošlo, teda deklarovanému dodávateľovi EXPERT GROUP
EUROPE, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť pri dodaní tovaru podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Ak
platiteľovi EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť, tak u žalobcu neboli splnené
zákonné podmienky na odpočítanie dane a tak žalobca nebol oprávnený odpočítať si daň podľa § 49
ods. 1 zákona o DPH. Tým, že si žalobca odpočítal daň v sume 80 000,00 eur z dodávateľskej faktúry

č. 2019002 porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH.

44. Pokiaľ žalobca uvádzal v správnej žalobe skutočnosti, ktoré uviedlo Finančné riaditeľstvo SR v
obnove konania Eastern Investment Company s.r.o. ku kontrole DPH za august 2014, žalovaný uvádza,
že žalobca účelovo použil z kontextu vytrhnutú časť rozhodnutia, ktorá vychádzala z vtedy platného

skutkovéhostavuanapokonvzdaňovacomobdobídecember2019bolstavvoveciprávnehovlastníctva
k tovaru iný ako v roku 2014, preto závery z roku 2014 nemožno použiť a túto žalobnú námietku považuje
žalovaný za neopodstatnenú.45. K žalobnej námietke, že žalobca preukázal riadne nadobudnutie tovaru od svojho dodávateľa, že
tento tovar existoval, bol aj reálne užívaný žalobcom a následne žalobcom sčasti aj použitý na jeho
zdaniteľné plnenia, žalovaný zopakoval svoje závery z napadnutého rozhodnutia, naďalej zotrvával

na tom, že išlo len o simulovaný právny úkon, len malá časť položiek tovaru mala byť žalobcom
použitá, pričom táto bola odňatá príslušným útvarom Policajného zboru SR konateľovi žalobcu a vrátená
správcovi konkurznej podstaty úpadcu Kúpele Brusno, a.s. „v konkurze“ s tým, že v Zápisnici o vrátení
veci ČVS:ORP-40/3-VYS-BB-2020 je uvedené, že „nie sú pochybnosti o práve menovaného na tieto
veci“. Z uvedeného je zrejmé, že aj týmito úkonmi bolo spochybnené právo žalobcu nakladať s tovarom

ako vlastník.

46. Pokiaľ ide o žalobnú námietku o neprimeranosti aplikácie predchádzajúcich rozhodnutí a ich
výkladov na posudzovaný prípad, pretože tieto pojednávali o konaniach, ktoré síce vecne súviseli s tým
istým majetkom, ale neboli identického skutkového a právneho charakteru a že žalobca tento majetok
nadobudol v dobrej viere a tento majetok bol reálne niekoľko rokov na základe platných právnych titulov

- nájomných zmlúv užívaný úpadcom, žalovaný uviedol, že podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.
z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Správca dane získal zákonným spôsobom rozhodnutia a rozsudky týkajúce sa síce iných zdaňovacích
období a iných daňových subjektov, ale predmetom ktorých je práve len preverovaný tovar. Keďže ide o

tovar, pri ktorom súd v minulosti rozhodol, že sa používa na simulované právne úkony, správca dane bol
povinnýajvdaňovejkontroleužalobcuskúmať,čitaktiežnejdeosimulovanýprávnyúkon.Správcadane
neprevzal automaticky závery týchto rozhodnutí a rozsudkov, ale tieto závery vyhodnotil vo vzájomnej
súvislosti s dôkazmi, ktoré sa týkajú zdaňovacieho obdobia december 2019.

47. Pokiaľ sa žalobca snaží vyvrátiť tvrdenie správcu dane o simulovanom právnom úkone poukázaním
na tzv. vylučovaciu žalobu zo dňa 25.08.2020, ktorou sa žalobca domáha vylúčenia majetku zo súpisu
konkurznej podstaty, žalovaný uviedol, že predložená vylučovacia žaloba nie je dôkazom, ktorý by
spochybnil tvrdenie správcu dane, že žalobca len simuloval nákup preverovaného tovaru.

48. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal s argumentáciou, že správca konkurznej
podstaty až následne po tom, čo si žalobca reálne prevzal časť súboru hnuteľných vecí dňa 13.01.2020,
zahrnul tento majetok do všeobecnej podstaty a s tým spojenými námietkami, žalovaný uviedol, že podľa
dôkazov, ktoré správcovi dane zákonným spôsobom poskytol správca konkurznej podstaty, je zrejmé, že
tento dlhodobo vyvíjal činnosť smerujúcu k zahrnutiu preverovaného tovaru ako majetku do všeobecnej

podstaty. Pritom opakovane poukazoval na ním zistený skutkový stav, že správca dane a následne súdy
neuznali reálnosť prevodu vlastníckeho práva k tomuto majetku medzi spriaznenými spoločnosťami a že
súdypovažujúpredajeanákupytohtomajetkumedzitýmitospoločnosťamizasimulované(predstierané)
právne úkony. Uvedené skutočnosti správca dane považoval za rozhodujúce dôkazy o tom, že aj
deklarovaná kúpa preverovaného tovaru žalobcom bola len simulovaným právnym úkonom, pričom

obdobie, v ktorom správca konkurznej podstaty zahrnul majetok do všeobecnej podstaty, je pri takomto
posúdení podľa žalovaného nepodstatné.

49. K žalobcom namietanej nesprávnej aplikácii rozsudku SD EÚ v spojených veciach C-459/17 a
C-460/17 Valeriáne SNC na posudzovaný prípad žalovaný uviedol, že žalobca neberie do úvahy

dôkazy získané správcom dane, z ktorých je zrejmé, že spoločnosť Eastern Investment Company, s.r.o.
dlhodobo vedela o tom, že súd považuje akékoľvek prevody preverovaného tovaru medzi jej personálne
spriaznenými spoločnosťami za simulované právne úkony. Správca dane je v zmysle § 3 ods. 6 zákona
č. 563/2009 Z. z. oprávnený neprihliadnuť na simulovaný právny úkon, pri ktorom došlo k získaniu
neoprávnenej daňovej výhody. Ak správca dane zistil a dôkazmi preukázal, že nákup tovaru žalobcom

bol len simulovaný (nebol reálne uskutočnený), tak je zrejmé, že nedošlo ku skutočnému dodaniu
preverovaného tovaru, k nadobudnutiu práva nakladať s uvedeným tovarom. Podľa rozsudku ESD
C-459/17 a C-460/17 (Valériane SNG) pre neuznanie odpočítania dane stačí preukázať, že nedošlo ku
skutočnému dodaniu tovaru alebo služby. Analogicky bol teda správca dane oprávnený pri vyhodnotení
zisteného skutkového stavu poukázať na uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ.

50. K námietke žalobcu, že mu boli odopreté základné práva pri výkone daňovej kontroly a to najmä
právo vyjadrovať sa ku skutočnostiam, ktoré správca dane spochybňuje a že správca dane neviedol
dokazovanie tak, aby relevantne preukázal všetky skutočnosti a ani nepredvolal žiadnych svedkovza subjekty, ktoré uvádza v rozhodnutí, žalovaný uviedol, že správca dane počas výkonu daňovej
kontroly postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, umožnil mu uplatniť svoje práva a plniť si svoje
povinnosti v zmysle § 45 zákona č. 563/2009 Z. z.. Žalobca nenavrhol správcovi dane predvolať svedkov

za subjekty HEPAR s.r.o., BIC Trade s.r.o., Eastern Investment Company s.r.o., EXPERT GROUP
EUROPEs.r.o.,SETEXTrebišov,s.r.o..Žalovanýuvádzal,žesprávcadaneopakovanezaslalkonateľom
žalobcu predvolanie, aby sa dostavili na ústne pojednávanie na daňový úrad a predložili daňové doklady
potrebné k daňovej kontrole, pričom žalobca bol spočiatku nesúčinný a až na základe opakovanej výzvy,
dva mesiace pred lehotou na ukončenie daňovej kontroly žalobca elektronicky zaslal správcovi dane

požadované doklady k výkonu daňovej kontroly, čím podstatne skrátil čas na výkon daňovej kontroly
a dokazovanie správcu dane. Na základe uvedeného považuje žalovaný predmetnú námietku žalobcu
za neopodstatnenú.

51. K námietke žalobcu, že nerozumie, prečo sa osoba A. B. stala tak významným argumentom
v uvedenej veci a že nebol v konaní predvolaný ako svedok, žalovaný uviedol, že správca dane bol

povinnýprihliadnuťnavšetko,čoprisprávedanívyšlonajavo.AksprávcadanezrozsudkovNajvyššieho
súdu SR zistil, že osoby ovládané osobou A. B. sa v minulosti účelovo zúčastňovali simulovaných
právnych úkonov a ak zistil, že aj preverovaný zdaniteľný obchod žalobcu vykazuje rovnaké znaky a
je skutkovo zhodný s už preukázanými simulovaným právnymi úkonmi, bol oprávnený prihliadnuť na
závery Najvyššieho súdu SR. Správca dane nepredvolal osobu A. B. na daňový úrad, nakoľko na to

nevidel dôvod ju predvolať a žalobca to nenavrhol.

52. K námietke žalobcu, že nemá vedomosť, že by do dnešného dňa súd rozhodol a spochybnil
vlastníctvo žalobcu a preto ani správca dane nie je oprávnený brať na seba úlohu súdu a už vôbec nie,
aby správca dane určoval a spochybňoval jeho vlastníctvo, žalovaný uviedol, že podľa zistení správcu

dane ku dňu podania odvolania nebol stále určený skutočný právny vlastník tovaru v kontrolovanom
zdaňovacom období, pričom v tomto období sa tovar fyzicky nachádzal v Liečebnom dome Poľana
Brusno, teda nemohol reálne prejsť do dispozičného práva žalobcovi. Ak bol rozhodnutím súdu uložený
zákaz nakladania s týmto tovarom, pretože existuje pochybnosť o skutočnom vlastníkovi, tak nemohlo
dôjsť ani k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu v zmysle zákona o DPH, prevodom

tohto práva by došlo k nezákonnému postupu. Správca dane preukázal, že žalobca nenadobudol
právo nakladať s preverovaným tovarom ako vlastník, pretože nemohol reálne/skutočne toto právo
nadobudnúť.

53. Vo vzťahu k ostatným žalobným námietkam žalovaný len podrobne opakoval svoje závery

z napadnutého rozhodnutia, nakoľko považoval tieto námietky za zhodné s námietkami uvádzanými
v odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu.

54. Na základe uvedeného žalovaný považuje námietky žaloby, že správca dane nesprávne zistil
skutkový stav veci a aplikoval len rozhodnutia z minulosti a nevykonával žiadne úkony v reálnom čase,

ako aj tvrdenie žalobcu, že preukázal nárok na odpočítanie dane, za neopodstatnené.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

55. V replike žalobca v celom rozsahu poprel tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe.

Opakovane poukázal na výsledok daňovej kontroly u obchodnej spoločnosti Eastern Investment
Company, s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2019, kde u tejto spoločnosti neboli zistené žiadne
pochybenia. Obdobne ani u iného bývalého vlastníka – spoločnosti HEPAR, s.r.o., daňová kontrola
na DPH za zdaňovacie obdobie, v ktorom k prevodu hnuteľných vecí došlo, bola bez nálezu a nebola
vyhodnotená ako simulovaný právny úkon. U spoločnosti MORAVIA WINE s.r.o., ktorá odpredala

hnuteľné veci spoločnosti Kúpele Brusno, a.s. bola tiež vykonaná daňová kontrola, ktorá bola ukončená
bez nálezu. Žalobca poukázal aj na to, že v decembri 2019 nadobudol aj veci, ktoré Eastern Investment
Company s.r.o. nadobudla cestou lízingu, nielen tie, ktoré nadobudla nákupom od spoločnosti WORLD
PHARM s.r.o.. Namietal, že pri každom predaji hnuteľných vecí, predávajúca spoločnosť na tom mala
svoju maržu a teda dosiahla ich predajom zisk, preto transakcie mali ekonomické opodstatnenie. Kúpele

Brusno ako nájomca mali vedomosť o tom, že im nájomná zmluva na hnuteľné veci podľa zmluvy
skončí 31.12.2019. Správca konkurznej podstaty žiadal veriteľský výbor o záväzný pokyn, či môže
uzatvoriť novú nájomnú zmluvu, no tento mu pokyn nedal, teda správca konkurznej podstaty vedel,
že od 01.01.2020 nebude mať žiadny právny titul na užívanie nehnuteľných vecí, preto je nelogickýa zavádzajúci argument žalovaného o tom, že odpredajom hnuteľných vecí mohlo dôjsť k poškodeniu
veriteľov v konkurznom konaní alebo, že by Kúpele Brusno, a.s. „v konkurze“ nemohli bez uvedených
vecí ďalej riadne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Žalobca namietal, že zmeny zapísaných

údajov o spoločnostiach nie sú dôkazom podporujúcim závery daňových orgánov a je slobodnou vôľou
spoločníkov týchto spoločností robiť zmeny či už v osobe spoločníkov alebo štatutárnych orgánov.
K neodkladnému opatreniu v zmysle rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica žalobca namietal,
že toto bolo vydané a doručené Eastern Investment Company s.r.o. až po predaji hnuteľných vecí
spoločnosti EXPERT GROUP EUROPE s.r.o. a následnom predaji žalobcovi. Neodkladné opatrenie tak

nebolo ani vykonateľné. Žalobca rozporoval spôsob, akým žalovaný vyhodnotil fotodokumentáciu, ktorú
žalobca predložil na preukázanie uskladnenia časti hnuteľných vecí v priestoroch, ktorých väčšinovým
spoluvlastníkom bol konateľ žalobcu. Žalobca popieral tvrdenia daňových orgánov, že predaj tovaru mal
byť uskutočnený bez riadneho ekonomického či iného podnikateľského dôvodu a namietal, že daňové
orgány tieto obvinenia a tvrdenia nevysvetlili náležitým spôsobom. K odňatiu hnuteľných vecí políciou
uviedol, že k tejto skutočnosti došlo v dôsledku toho, že správca konkurznej podstaty zahrnul uvedené

veci do všeobecnej podstaty ako sporné a o celom musí následne rozhodnúť súd, čo však neznamená,
že žalobca nie je riadnym vlastníkom. Vo zvyšku sa pridržiaval podanej žaloby a tvrdil, že má zákonné
právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 2019002 o dodávateľa EXPERT GROUP EUROPE
s.r.o..

56. Žalobca v replike navrhoval doplnenie dokazovania - žiadal, aby súd zabezpečil protokol a celý
daňový spis z kontroly na DPH za 12/2019 EXPERT GROUP EUROPE s.r.o., ako aj dôkazy o fakturácii
zo strany spoločnosti HEPAR, s.ro. pre Kúpele Brusno, a.s. ohľadom prenájmu súboru hnuteľných
vecí, protokol resp. zápisnicu o miestnom zisťovaní u spoločnosti Kúpele Brusno, a.s. týkajúce sa
nadobudnutia hnuteľných vecí od spoločnosti MORAVIA WINE s.r.o., nájomné zmluvy medzi Kúpele

Brusno, a.s. „v konkurze“ a KB SPA s.r.o.

57. Žalovaný v duplike zotrval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým potvrdil prvostupňové
rozhodnutie správcu dane. Uviedol, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí podrobne opísal
a vyhodnotil skutkový stav, uviedol všetky relevantné skutočnosti a dôkazy, na základe ktorých odôvodnil

svoj záver o nepriznaní odpočítania dane žalobcovi z dodávateľskej faktúry od dodávateľa EXPERT
GROUP EUROPE, s.r.o.. Žalovaný preto v odvolacom konaní rozhodnutie správcu dane ako vecne
a právne správne potvrdil. K žalobným námietkam sa dostatočne žalovaný vyjadril v jeho vyjadrení
k správnej žalobe, na tomto zotrvával a naďalej navrhoval žalobu zamietnuť.

Posúdenie podstatných skutkových okolností a právnych argumentov správnym súdom

58. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc

správnych súdov a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

59. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) teda ako vecne a miestne príslušný správny
súd podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a podľa

§ 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, na základe podanej správnej žaloby v režime § 177 a nasl. SSP preskúmal zákonnosť žalobou
napadnutého rozhodnutia, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom podľa § 107 ods. 1
písm. a) SSP vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.09.2024 a po prejednaní veci
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné pre nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť

žalovanému na ďalšie konanie.

60. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

61. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, účinného v čase relevantnom pre posudzovanú vec (ďalej len „daňový poriadok“),
pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátua obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a
iných osôb.

62. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

63. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

64. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa

berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

65. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

66. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

67. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

68. Podľa § 45 ods. 1 c) f) daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy

dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

69.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti

dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

70. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty účinného v čase relevantnom
pre posudzovanú vec (ďalej len „zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní

stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.71. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

72.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

73. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

74. Predmetom prieskumu v posudzovanom prípade bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktorým tento potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi
vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2019 v sume 80 000,00

EUR, nakoľko daňové orgány neuznali žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry
č. 2019002 zo dňa 17.12.2019, vystavenej dodávateľom EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. za predaj
súboru hnuteľného majetku.

75. Je nepochybné z rozhodnutí daňových orgánov, že dôvodom pre nepriznanie odpočítania dane boli

záverysprávnychorgánovotom,ževpredmetnejvecikdodaniutovaruodspoločnostiEXPERTGROUP
EUROPE, s.r.o. žalobcovi vôbec nedošlo, žalobca nenadobudol právo disponovať s fakturovaným
tovarom ako vlastník, platiteľovi EXPERT GROUP EUROPE, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť pri
dodaní tovaru podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobca nebol oprávnený odpočítať si daň pri
nadobudnutí tohto tovaru podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzaný

tovarbolpodľazistenísprávcudanevminulostiopakovanepredmetomplnení,ktorévrámciinýchkonaní
boli označené za simulované právne úkony, aj v prípade žalobcu daňové orgány vyhodnotili fakturované
plnenie ako simulovaný právny úkon a v zmysle § 3 ods. 6 daňového poriadku naň neprihliadali.

76. V správnej žalobe žalobca uvádzal množstvo námietok tak hmotnoprávneho ako aj procesného

charakteru, pričom jednou z nich bolo porušenie procesných práv žalobcu v daňovom konaní
a nedodržanie postupu správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku.

77. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Základnou zásadou daňového

konania je zásada zákonnosti, ktorá sa premieta do § 3 ods. 1 daňového poriadku, avšak vychádza
primárne z článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tejto zásady sú orgány verejnej správy
pri správe daní povinné postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dbať na fiškálne
záujmy štátu, ale aj na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a pri
správe daní postupovať v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi.

78. Daňový poriadok je procesným predpisom, ktorý zakotvuje pravidlá postupu správcov dane pri
príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného
postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov. Z daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane,

ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 ods. 1). Spolupráca orgánov verejnej správy v
rámci daňovej kontroly s kontrolovanými daňovými subjektmi vyplýva z viacerých ustanovení daňového

poriadku, pričom jedným z nich je aj § 46 ods. 5.

79. Zákonné ustanovenie § 46 daňového poriadku rieši priebeh a ukončenie daňovej kontroly. Pri výkone
daňovej kontroly môžu zo strany správcu dane vzniknúť pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich

uvedených. Uvedenú situáciu následne upravuje práve žalobcom namietaný odsek 5 predmetného
zákonného ustanovenia a to tak, že ak takéto pochybnosti vzniknú, správca dane oznámi uvedenú
skutočnosť kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k pochybnostiam vyjadril, najmäaby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne
preukázal.

80. Daňový poriadok teda v § 46 ods. 5 zaručuje kontrolovanému daňovému subjektu ochranu jeho práv
tým, že pre správcu dane výslovne stanovuje povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu
svoje pochybnosti a vyzvať daňový subjekt na ich odstránenie a vo svojej podstate predmetné zákonné
ustanovenie upravuje prenos dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. Ak
totiž daňový subjekt v rámci daňovej kontroly predloží správcovi dane potrebné doklady, vyčerpá svoje

dôkazné bremeno a toto sa presunie na správcu dane, ktorý v prípade, že zistí odôvodnené pochybnosti
osprávnosti,pravdivostialeboúplnostipredloženýchdokladovatietoriadneoznámidaňovémusubjektu,
dôkazné bremeno sa presúva späť na tento kontrolovaný daňový subjekt.

81. V zmysle rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z
24. februára 2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu č.

2/2022 pod č. 18/2022, len použitím postupu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku (výzva k odstráneniu
pochybností) môže dôjsť v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na
kontrolovaný daňový subjekt. Povinnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku musí správca dane splniť
do momentu ukončenia daňovej kontroly a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k
prenosu dôkazného bremena nedochádza.

82. Uvedené zákonné ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku teda nemožno v žiadnom
prípade bagatelizovať a je dôležitou súčasťou práv daňových subjektov, u ktorých je vykonávaná
daňová kontrola. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu došlo k vzneseniu žalobnej námietky
o porušení tohto ustanovenia, správny súd sa sústredil na posúdenie procesného postupu správcu dane

predchádzajúceho vydaniu prvostupňového a napadnutého druhostupňového rozhodnutia v intenciách
žalobcom namietaného opomenutia oznámenia pochybností správcu dane vo vzťahu ku skutočnostiam
zisteným v priebehu daňovej kontroly, teda oznámenia takých pochybností a zameral sa na to, či a
akým spôsobom bol žalobca v priebehu daňovej kontroly oboznámený s pochybnosťami správcu dane
v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku, vrátane obsahu a časových súvislostí takého

oboznámenia vo väzbe na vyhotovenie protokolu o daňovej kontrole.

83. Pri posúdení tejto žalobnej námietky správny súd reflektoval judikatúrou vymedzené minimálne
požiadavkynakvalituformyaobsahuoznámeniapochybnostísprávcudaneakoajdôsledkyopomenutia
takéhoto oznámenia, či už v dôsledku, že nebolo učinené vôbec alebo v požadovanej forme či kvalite

obsahu, eventuálne v primeranom časovom predstihu pred ukončením daňovej kontroly poskytujúcom
daňovému subjektu primeraný priestor na splnenie svojej dôkaznej povinnosti. Správny súd tiež
reflektoval judikatúrou vymedzené dôsledky opomenutia takéhoto oznámenia v požadovanej forme,
kvalite a čase spočívajúce v tom, že bez neho nedochádza k prenosu dôkazného bremena na
kontrolovanýdaňovýsubjektazakladáprocesnépochybeniesprávcudanetakejzávažnosti,žeuvedené

má nevyhnutný dopad na samotnú zákonnosť rozhodnutia správcu dane, keď mu predchádzal procesne
vadný postup (viď najmä rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24.02.2022
a sp. zn. 4Sžfk/31/2020 zo dňa 26.10.2022).

84.Vtejtosúvislostisprávnysúdajvykonalnapojednávanídňa24.09.2024dokazovanieaoboznamoval

obsah listiny nachádzajúcej sa na č. l. 609 administratívneho spisu označenej ako „Oboznámenie so
skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december
2019“ č. 101137167/2021 zo dňa 01.07.2021. V úvode predmetného oznámenia síce správca dane
uvádza, že má ísť o oznámenie podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, avšak z jeho obsahu je
zrejmé, že sa v ňom neuvádzajú žiadne konkrétne pochybnosti, ktoré správca dane nadobudol počas

daňovej kontroly. Hoci ide o dokument o rozsahu piatich strán, tento obsahuje len sumarizáciu úkonov
vykonanýchsprávcomdaneazoznamdokladovapísomností,ktorésprávcadanepočasvýkonudaňovej
kontroly zaobstaral. Uvedený dokument v podstate neobsahuje ani len zistenia správcu dane, nieto ešte
konkrétne pochybnosti správcu dane o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených
žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom.

85. Dokonca na poslednej strane oznámenia správca dane po sumarizácii získaných dokladov uvádza,
že „Všetky zistenia na základe vykonaných, vyššie uvedených úkonov správcu dane, budú uvedené
a vyhodnotené v protokole z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december2019.“ Citované preukazuje, že konkrétne zistenia a konkrétne pochybnosti správcu dane neboli
uvedené v dotknutom oznámení a navyše v tomto smere správny súd opakovane poukazuje aj na
vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z

24. februára 2022, podľa ktorého povinnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku musí správca dane
splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly a nie až pri prerokovaní protokolu z nej.

86. Oznámenie správcu dane zo dňa 01.07.2021 nie je teda postačujúce na to, aby mohlo byť
považované za oznámenie v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku. Oznámenie podľa § 46 ods. 5

daňového poriadku musí byť takého charakteru, že z neho bude kontrolovanému daňovému subjektu
zrejmé, že po posúdení všetkých dovtedy ním predložených dokladov a dôkazov a aj dôkazov získaných
vlastnou činnosťou správcu dane, aké skutočnosti považuje správca dane za pochybné vo vzťahu
k primárnym tvrdeniam daňového subjektu deklarovaným v podanom daňovom priznaní. Vzhľadom
k uvedenému oznámenie správcu dane zo dňa 01.07.2021 nespĺňa ani len minimálne kvalitatívne
požiadavky oznámenia pochybností v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku. Zároveň správny súd

preverenímceléhoobsahuadministratívnehospisuvňomnezistilžiadnyinýúkonsprávcudane,ktorýby
bolo možné považovať za oznámenie jeho pochybností v zmysle označeného zákonného ustanovenia.

87. Správca dane sa tak vlastným pričinením dostal do situácie, keď v dôsledku opomenutia svojej
oznamovacej povinnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku na daňový subjekt neprešlo dôkazné

bremeno a teda mu nevznikla ani povinnosť vyvrátiť pochybnosti správcu dane. Preto, ak správca
dane hodlal založiť svoje rozhodnutie na konštatovaniach o nepreukázaní reálneho dodania tovaru či
nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako vlastník, ako to tvrdil žalobca, konštatovania správcu dane
stratili zákonný podklad v dôsledku nesprávneho vykonania resp. nevykonania oznamovacej povinnosti
o vzniknutých pochybnostiach.

88. Správny súd teda žalobnú námietku o porušení oznamovacej povinnosti správcu dane podľa §
46 ods. 5 daňového poriadku vyhodnotil ako dôvodnú a konštatuje, že porušením tejto oznamovacej
povinnosti je postup správcu dane v priebehu daňovej kontroly predchádzajúci vydaniu prvostupňového
rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia, postihnutý procesnou vadou takej závažnosti, ktorá

mohla mať za následok nezákonnosť týchto rozhodnutí. Inými slovami povedané, došlo k podstatnému
pochybeniu v procesnom postupe správcu dane zakotvenom v § 46 ods. 5 daňového poriadku a teda
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

89. Ostatnými žalobnými námietkami uvádzanými v správnej žalobe sa už správny súd vzhľadom na
závažnosť vyššie uvedenej zistenej vady nezaoberal a to najmä z dôvodu, že úlohou správneho súdu
nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov a pokiaľ žalobcovi neboli zákonným spôsobom riadne
oznámené pochybnosti správcu dane, teda žalobca tieto nemohol ani vyvracať a predkladať ďalšie
dôkazy a doklady na svoju obranu proti takýmto pochybnostiam, správny súd nie je oprávnený tieto

skutočnosti uvádzané až v neskoršom štádiu veci (prípadne až v správnej žalobe) posudzovať, nakoľko
vzhľadom na pochybenie správcu dane, neboli ani náležite skúmané v rámci administratívneho konania.

90. Pokiaľ ide o návrhy na vykonanie dôkazov uvádzané žalobcom v jeho replike podanej k tomuto
súdnemu konaniu, správny súd ich nevykonal jednak z dôvodu koncentrácie dokazovania platnej v rámci

správneho súdneho konania, keďže tieto návrhy boli žalobcom podané až po lehote na podanie správnej
žaloby a jednak z dôvodov uvedených vyššie, keďže správny súd nie je povinný, ale ani oprávnený,
nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy a vykonávať za tieto orgány dokazovanie, ktoré malo alebo
mohlo byť vykonané v rámci administratívneho konania.

91. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec mu vrátil podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie.

92. Správny súd nezrušoval prvostupňové rozhodnutie správcu dane, nakoľko takýto postup je podľa §
191 ods. 3 SSP možný len v prípade, že to navrhoval žalobca v správnej žalobe a v tomto konkrétnom

prípade žalobca navrhoval len zrušenie druhostupňového napadnutého rozhodnutia.

93.Otrováchkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSP.Žalobcabolvkonanípredsprávnym
súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trovkonania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

94. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).