Uznesenie Judgement was issued on Thursday, October 16, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124206074
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8124206074.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci navrhovateľa: TECHNOFIN,
s.r.o., Masarykova 11, 080 01 Prešov, IČO: 31 731 490, právne zastúpeného: Advokátska Kancelária
ŠARIŠSKÝ s.r.o., so sídlom 082 42 Ľubovec 38, adresa na doručovanie: Brezová 10, 040 01 Košice,
IČO: 52 511 642, proti odporcovi: GEOPOL PREŠOV, s.r.o., Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská

Bystrica, IČO: 31 698 549, o vydanie poverenia na súpis hnuteľných vecí, o odvolaní proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov č.k. 20C/45/2024-40 zo dňa 8.8.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v I. výrokovej vete mení tak, že poveruje súdneho exekútora A. B.
C., IČO: XXXXXXXX, D. E. F., F. X, vykonaním súpisu hnuteľných vecí odporcu nachádzajúcich sa
v predmete nájmu – v nebytových priestoroch prenajatých navrhovateľom odporcovi v Prešove, na ulici
G. H. XXXX/XX, v stavbe súp. č. XXXX, na pozemku CKN č. XXXX/X, vedenej v LV č. XXXXX pre obec

a kat. úz. F. v budove obchodu a služieb v objekte I. J. na 1. poschodí.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v druhej výrokovej vete mení tak, že navrhovateľ má proti odporcovi
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

III. Navrhovateľ má proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na vykonanie súpisu
hnuteľných vecí vnesených odporcom do predmetu nájmu a odporcovi (žalovanému) nepriznal nárok
na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že:

1.1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 8.7.2024 v spojení s podaním

doručeným súdu dňa 31.7.2024 domáhal spísania predmetu záložného práva osobou poverenou súdom
podľa § 672 Občianskeho zákonníka.

1.2. Svoj návrh odôvodnil tým, že on ako prenajímateľ a dlžník ako nájomca uzatvorili dňa 28.3.2022
Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov (ďalej aj len ako „zmluva“). Dňa 25.11.2022 bol uzatvorený dodatok k tejto zmluve.

V zmysle článku I. zmluvy predmetom nájmu sú nebytové priestory nachádzajúce sa v F., K. L. G. H. XX,
prvé poschodie, o celkovej výmere 135,95 m2 v objekte I. J.. Uvedené nebytové priestory sa nachádzajú
v stavbe súp. č. XXXX, postavenej na parcele reg. C-KN č. 3881/1, k. ú. F., (ďalej aj len ako „nebytové
priestory“ alebo „predmet nájmu“). Prenajímateľ je výlučný vlastník nebytových priestorov. Nájomca
výpoveďou zo dňa 26.4.2024 vypovedal zmluvu s výpovednou lehotou dvoch mesiacov, t. j. s ukončením
nájmu k 30.6.2024. Nájomca neuhradil prenajímateľovi nájomné a cenu za služby spojené s nájmom

odo dňa 1.2.2024, a teda nájomca dlží prenajímateľovi nájomné za nebytové priestory a za služby
spojené nájmom, aktuálne celkovú sumu spolu vo výške 7.983,74 eur. Nájomca ani po opakovanýchvýzvach prenajímateľa dlžné nájomne doposiaľ neuhradil. Ku koncu doby nájmu začal sťahovať, resp.
začal odstraňovať veci z predmetu nájmu, a to i napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené, ani jeho
zaplatenie inak zabezpečené. Zmluvné strany si úhradu zábezpeky nájomného a ani iné zabezpečenie,

z ktorého by bolo možné dlžné nájomné uhradiť, nedohodli. Keďže nájomca sa ku koncu nájmu sťahoval,
resp. odstraňoval veci z predmetu nájmu, napriek tomu, že nájomné nezaplatil ani nie je zabezpečené,
prenajímateľ pristúpil dňa 26.6.2024, cca o 15.00 hod., k realizácii svojho zákonného zádržného práva
a fakticky uzatvorením predmetu nájmu - nebytového priestoru zadržal hnuteľné veci nájomcu, ktoré sú
na prenajatej veci resp. v nebytovom priestore a zadržal ich. Odporca bol o realizácii zádržného práva

informovaný a zobral ho na vedomie.

1.3. Z návrhu i k nemu pripojených listín súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v F., K. L. G. H. XX, a to nebytové priestory č. 1 – 3, v suteréne, na
prízemí a na 1. poschodí budovy so súp. č. XXXX – budova obchodu a služieb, zapísanej na LV č.
XXXXX, k. ú. F.. Zmluvou o nájme nebytových priestorov z 28.3.2022 v znení jej Dodatku z 25.11.2022

prenechal navrhovateľ ako prenajímateľ odporcovi ako nájomcovi do dočasného užívania nebytové
priestory nachádzajúce sa v I. J. o celkovej výmere 135,95 m2 počnúc 1.5.2022. V zmysle zmluvných
dojednaní bol nájomca povinný uhrádzať pravidelne mesačne odplatu za užívanie predmetu nájmu, t.
j. nájomné a zálohové platby za služby ktoré činili 1.132,50 eur bez DPH a od 1.1.2023 boli v sume
1.254,18 eur bez DPH. Na úhradu uvedených plnení za mesiac február 2024 navrhovateľ vystavil

a odporcovi doručil faktúru na sumu 1.505,02 eur a za mesiace marec až jún 2024 faktúry v sume po
1619,68 eur.

1.4. Odporca listom zo dňa 26.4.2024 vypovedal nájomnú zmluvu, pričom po uplynutí výpovednej doby
dvoch mesiacov, sa mal nájom skončiť k 30.6.2024.

1.5. Prenajímateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu zaslal nájomcovi dňa 4.7.2024
výzvu na bezodkladné zaplatenie dlhu, ktorý k uvedenému dňu činil spolu sumu vo výške 7.983,74 eur
s DPH. Zároveň oznámil nájomcovi, že dňa 26.6.2024 pristúpil k realizácii svojho zákonného zádržného
práva k jeho hnuteľným veciam umiestneným v prenajatom nebytovom priestore.

1.6. Po citácii ust. § 672 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 151s ods. 1,4 Občianskeho zákonníka,
§ 2 ods. 2, § 193 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd prvej inštancie právne uzavrel, že
vyhovenie návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a
osvedčí, že existuje nájomný vzťah medzi stranami a osvedčí sa splnenie predpokladov pre uplatnenie

zádržného práva a včasnosť podania návrhu na vykonanie súpisu takto zadržaných hnuteľných vecí.
Je potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce vykonať súpis
hnuteľných vecí. Bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi súpisu hnuteľných vecí.
Osvedčenie z procesného hľadiska znamená, že konkrétne tvrdenie navrhovateľa je možné považovať
za s veľkou pravdepodobnosťou zodpovedajúce skutočnému stavu, t.j. ktoré umožňuje konajúcemu

súdu prijať záver o existencii takého skutkového stavu, ktorý je navrhovateľom tvrdený. Preukázanie
alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich vykonať súpis hnuteľných vecí posudzuje súd len podľa
obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

1.7. Zákonné zádržné právo patrí prenajímateľovi a je zabezpečovacím prostriedkom, ktorého primárny

účel je poskytnúť bezodkladnú ochranu právam prenajímateľa na uspokojenie jeho pohľadávky na
nájme voči nájomcovi v prípade, ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci napriek tomu, že
nájomné nie je zaplatené. Z citovaného ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že
prenajímateľ môže žiadať o súpis hnuteľných vecí osobou poverenou súdom za predpokladu existencie
nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom a za kumulatívneho splnenia ďalších podmienok,

a to: 1.) nájomca sa sťahuje alebo sa odstraňujú veci, 2.) nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené,
3.) prenajímateľ už zadržal veci na vlastné nebezpečenstvo, 4.) do 8 dní od zadržania vecí na vlastné
nebezpečenstvo požiadal prenajímateľ o súpis osobou poverenou súdom. Pokiaľ tieto podmienky
prenajímateľ nedodrží, platí, že tieto veci musí nájomcovi vydať, v dôsledku čoho mu záložné právo
nadobudnuténazákladeustanovenia§672ods.1Občianskehozákonníkakhnuteľnýmveciamzanikne.

Ak nedôjde k osvedčeniu splnenia čo i len jedného z vyššie uvedených zákonných predpokladov, nie je
možné vyhovieť návrhu na udelenie vykonania súpis zadržaných hnuteľných vecí1.8. Z vyššie citovaného ustanovenia je tiež zrejmé, že jeho aplikácia je podmienená tým, aby nájomca
už v čase zadržania vecí vykonal objektívne úkony smerujúce k odstráneniu vecí, resp. k presťahovaniu
sa z prenajatej nehnuteľnosti. Z podstaty veci vyplýva že stačí, ak nájomca vykonáva prípravné úkony,

bezprostredne smerujúce k sťahovaniu, pretože ak by už sťahovanie prebehlo, nebolo by možné súpis
vecí vykonať, avšak zároveň nestačí len dohad o tom, že nájomca by sa teoreticky mohol chcieť
presťahovať, alebo presunúť veci umiestnené v prenajatej nehnuteľnosti. Prenajímateľ teda v zásade
nemôže zadržať veci len v situácii hrozby, že sa nájomca bude sťahovať alebo odstraňovať veci z
predmetu nájmu.

1.9. Z ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že o súpis vecí osobou poverenou súdom
môže prenajímateľ žiadať výlučne na základe toho, že veci nájomcu zadržal na vlastné nebezpečenstvo.
O súpis tak žiada v čase, kedy je známe, ktoré veci nájomcu zadržal.

1.10. Z obsahu návrhu navrhovateľa vyplýva, že tento požiadal súd o vykonanie súpisu hnuteľných vecí

nachádzajúcich sa v predmetnom nebytovom priestore dôvodiac, že dlžník je v omeškaní s úhradou
nájomného v zmysle zmluvy zo dňa 28.3.2022 v znení dodatku a nereagoval na výzvu na zaplatenie
dlhu.

1.11. Z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ v čase podania

návrhu neosvedčil existenciu nájomného vzťahu medzi ním a odporcom, a teda súd nemá preukázanú
podmienku existencie nájomného vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom, keďže nájomný vzťah
medzi stranami konania mal skončiť k 30.6.2024. Z návrhu nie je zrejmé, ktoré hnuteľné veci boli
zadržané. Pokiaľ skutočne došlo k zadržaniu vecí, navrhovateľ musí vedieť identifikovať, ktoré konkrétne
veci zadržal, čo však nevyplýva ani z prílohy návrhu. V prípade, ak už navrhovateľ realizoval svoje

zádržné právo, je podstatné, či návrh na vykonanie súpisu vecí bol podaný v zákonnej lehote ôsmich dní
od ich zadržania, pretože v prípade nepodania takéhoto návrhu v zákonom určenej lehote zádržné právo
zaniká a prenajímateľ má povinnosť zadržané veci vydať. V danom prípade mal navrhovateľ pristúpiť
k zadržaniu hnuteľných vecí patriacich odporcovi dňa 26.6.2024, pričom návrh bol podaný na súde dňa
8.7.2024, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

1.12. Z uvedených dôvodov nezostalo súdu iné ako konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal
kumulatívne splnenie zákonných podmienok návrhu v zmysle ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
čoho dôsledkom bolo nevyhovenie jeho žiadosti o vykonanie súpisu hnuteľných vecí súdom poverenou
osobou.

1.13. Výrok o nepriznaní náhrade trov odporcovi (žalovanému) odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou
ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie navrhovateľ. Považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie

za absolútne nezákonné a nespravodlivé, odporujúce obsahu, účelu a zmyslu právnej úpravy a v zmysle
toho považuje napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu za arbitrárne, neudržateľné a odporujúce
zákonnej úprave. Namieta záver súdu prvej inštancie o neskoro podanom návrhu s tým, že návrh
prenajímateľa bol doručený súdu už 4.7.2024, nie tak, ako to v dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie
uvádza. Poukazuje na doručenky o doručení návrhu prenajímateľa súdu zo dňa 4.7.2024. Namieta to,

že preukázal všetky procesné podmienky na vyhovenie jeho návrhu, pretože preukázal nájomný vzťah,
preukázal aj to, že tento nájomný vzťah v čase návrhu na vydanie súpisu hnuteľných vecí trval a že
odporca ako nájomca mu dlhuje na nájomnom sumu tak, ako to uvádzal s odkazom na doručené faktúry.
Poukazuje aj na to, že preukázal súdu aj to, že nájomca už dňa 26.6.2024 z prenajatých nebytových
priestorov odstraňoval jeho hnuteľné veci. Za takéhoto stavu považuje záver súdu prvej inštancie

o zamietnutí návrhu za nezákonný. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne vydal rozhodnutie,
ktorým návrhu na realizáciu súpisu hnuteľných vecí povereným súdnym exekútorom vyhovie a prizná
mu nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

3. Odporcovi s poukazom na aplikáciu ust. § 1, § 3 ods. 1, 2, § 34 CMP a § 329 ods. 1 veta druhá
CSP odvolací súd doručil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, návrh s jeho prílohami
i odvolanie s jeho prílohami s tým, že má možnosť sa k ich obsahu vyjadriť v lehote 10 dní. Na uvedené
odporca nereagoval.4. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu
danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a

dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, a preto podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmenil.

5. Odvolací súd najskôr považuje za potrebné uviesť, že prejednávaná vec má špecifický charakter
a aplikovanie procesných noriem tak, aby boli práva účastníka konania, resp. strany sporu riadne

zachované, si vyžaduje istú mieru kreativity, pričom súd prvej inštancie sa opodstatnene pri svojich
úvahách pokúsil vec riešiť a rozhodnúť nie ako vec samú – rozsudkom, ale s primeraným
použitím procesných ustanovení o zabezpečovacích opatreniach, či neodkladných opatreniach (zásada
interpretácie procesných noriem ústavne konformným spôsobom) sa pokúsil vec rozhodnúť uznesením.
Treba v tejto súvislostí uviesť, že táto forma rozhodnutia bola správna aj keď v prijatom závere, tak ako
bude uvedené ďalej, sa súd prvej inštancie pomýlil.

6. Zádržné právo, o ktoré vo veci súpisu hnuteľných vecí ide, je vecno-právnym inštitútom slúžiacim na
zabezpečenie záväzku, tzn. peňažnej pohľadávky veriteľa. Veriteľ (t.j. prenajímateľ) má právo zadržať
vec, ktorú má oprávnene vo faktickej moci. Vec musí byť v držbe veriteľa oprávnene, na základe určitého
právneho titulu. Ustanovenie § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný druh zádržného

právanazabezpečeniepohľadávky,ktorýmjenájomné.Zádržnéprávopodľatohtoustanoveniavznikne,
ak vzťah medzi prenajímateľom (navrhovateľom) a nájomcom je daný nájomnou zmluvou, nájomné nie
je zaplatené, resp. zabezpečené iným zabezpečovacím prostriedkom.

7. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z.z. CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci

ustanovené v tomto zákone.

8. Podľa Čl. 3 ods. 1 CMP, ak sa vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje
danú vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa ods. 2, ak takéhoto

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

9. Neexistuje výslovný procesný predpis, ktorý by presne upravoval, ako má súd v prípade návrhu na
vydanie poverenia na výkon súpisu vecí procedurálne postupovať, možno však z povahy veci uzavrieť,
že ide o mimosporové konanie (pôvodná obdobná úprava v O.s.p. hovorila o tzv. inej činnosti súdu),
kedy nie je potrebné rozhodnúť o hmotnoprávnom spore procesných strán. Súd len poveruje určitú
osobu, ktorou môže byť aj súdny exekútor, na vykonanie jednotlivého navrhovaného úkonu. Odvolací

súd s odkazom na citované ustanovenia CMP zároveň uvádza, že pre toto konanie bolo potrebné
použiť analógiu ustanovení o procesnoprávnom inštitúte neodkladného opatrenia (ust. § 329 ods. 1 veta
prvá Civilného sporového poriadku), čo v posudzovanom prípade, okrem už vyššie uvedeného o forme
rozhodnutia, umožňuje súdu rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a výsluchu strán. Podporne tu
odvolací súd odkazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Obdo/4/2021

z 25.1.2022 a Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV.ÚS 2399/11: „Súpis hnuteľných vecí, ktorý je
potrebné vnímať ako zvláštny druh predbežného opatrenia, tak má obmedzený a dočasný význam,
trvá len po dobu trvania záložného práva prenajímateľa a len vo vzťahu k pohľadávkam nájomcu
na nájomnom v čase vykonania súpisu. Z povahy veci tak nijako neprejudikuje konečný výsledok
prípadného sporu medzi zúčastnenými stranami z hľadiska hmotného práva o zaplatenie nájomného.“

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ sa návrhom proti odporcovi domáhal, aby súd
nariadil spísanie súpisu hnuteľných vecí odporcu nachádzajúcich sa v predmete nájmu a žiadal, aby
vykonaním súpisu hnuteľných vecí poveril súdneho exekútora A. B. C., so sídlom exekútorského úradu
F., F. X. Návrh na vykonanie spísania súpisu hnuteľných vecí odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, vedeným Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom,
okres Prešov, bližšie špecifikovaných v návrhu. Uviedol, že medzi ním a odporcom bola dohodnutá
odplata za užívanie nebytových priestorov v uvedenej nehnuteľnosti – predmetu nájmu a tiež platieb za
služby spojené s nájmom. Navrhovateľ vystavil a doručil odporcovi faktúry s vyúčtovaným nájomným.Odporca nájomné ním špecifikované vo faktúrach (v počte 5) v celkovej výške 7.983,74 eur s DPH
neuhradil riadne a včas, a to ani na základe jeho výziev. Výpoveďou nájomcu a následným uplynutím
výpovednej lehoty nájomný vzťah skončil 30.6.2024. Navrhovateľ uviedol, že v predmete nájmu sa

nachádzajú hnuteľné veci, ktoré tam boli odporcom vnesené, a ktoré sú v jeho vlastníctve a že časť
hnuteľných vecí odporcu bola z predmetu nájmu odporcom už prevzatá. Vzhľadom na to, že odporca
nájomné za užívanie predmetu nájmu nezaplatil včas a nebolo ani inak zabezpečené, navrhovateľ si
uplatnil právo podľa § 672 Občianskeho zákonníka a dňa 26.6.2024 zadržal hnuteľné veci vo vlastníctve
odporcu, ktoré ostali v predmete nájmu.

11. Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ
nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo
osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.

12. Podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr,

než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ
ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú
veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci
na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo
musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.

13. Podľa § 2 ods. 2 Exekučného poriadku, ak tak ustanoví tento zákon, exekútor môže vykonávať
aj ďalšiu činnosť.

14. Podľa § 193 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor môže v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony,

na ktoré ho rozhodnutím poverí súd.

15. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

16. Inštitút súpisu hnuteľných vecí v zmysle ust. § 672 Občianskeho zákonníka je špecifickým inštitútom,

ktorým sa len posilňuje zákonné záložné právo prenajímateľa nehnuteľnosti. Ide len o zabezpečovací
prostriedok preventívnej povahy, ktorého realizácia závisí od rozhodnutia prenajímateľa, ako reakcie na
neplnenie zmluvných povinností zo strany nájomcu. Zo znenia ust. § 672 ods. 1 OZ je zrejmé, že na
základe tohto ustanovenia vzniká na zabezpečenie nájomného zákonné záložné právo prenajímateľa.
Záložné právo vzniká vnesením hnuteľnej veci do prenajatej nehnuteľnosti a zaniká jej odnesením.

Ustanovenie § 672 ods. 2 OZ v sebe obsahuje kombináciu inštitútov záložného a zádržného práva.
Záložné právo podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia zaniká odstránením (odnesením) hnuteľnej veci
patriacej nájomcovi z prenajatej veci. Právo zanikne, ak veci boli odstránené skôr, ako došlo k ich
spísaniu osobou poverenou súdom.

17.Popreskúmaníveciodvolacísúd jetohonázoru,ževpredmetnomkonaníbolaosvedčenáexistencia
nájomnéhovzťahumedziprenajímateľomanájomcom,akoajexistenciapeňažnejasplatnejpohľadávky
prenajímateľa – navrhovateľa voči nájomcovi – odporcovi z titulu nezaplateného nájomného. V
danom prípade bola zo strany navrhovateľa osvedčená existencia všetkých podmienok na vyhovenie
návrhu navrhovateľa na vykonanie súpisu hnuteľných vecí vnesených do predmetu nájmu odporcom,

a to existencia nájomného vzťahu, existencia peňažnej a splatnej pohľadávky navrhovateľa z titulu
nájomného,ktorániejezabezpečenáinakažeodporcasťahuje,resp.odstraňujevecizpredmetunájmu.

18.Súdprvejinštanciesapomýlilvzávereonedodržaní8-dňovejlehotynapodanienávrhunavykonanie
súpisu konkrétnych vecí (§ 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z obsahu spisu vyplýva, že na č.l. 1

je založená v spise kópia elektronického podania obsahujúca žiadosť o súpis konkrétnych vecí. Táto
kópia je opatrená pečiatkou o jej prijatí dňom 8.7.2024. Z výstupov z elektronickej podateľne súdu
prvej inštancie (č.l. 19 a nasl.) nepochybne vyplýva, že návrh bol doručený súdu už 4.7.2024 o 14.53
hod. Osemdňová lehota na podanie návrhu, upravená ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bola
dodržaná.

19. Aj priloženými listinnými dôkazmi k návrhu i odvolaniu navrhovateľ osvedčil všetky ďalšie zákonné
podmienky, aby jeho návrhu bolo vyhovené.20. Už vyššie je uvedené, že odporca na obsah jemu doručených listín (vrátane odvolania a jeho príloh)
nereagoval. Nijako nespochybnil, že nájomný vzťah existoval, že navrhovateľ má voči nemu pohľadávky
na nájomnom, že pohľadávka nie je zabezpečená inak, že sa z nebytových priestoroch sťahoval (viď aj

fotografie pripojené k odvolaniu) a že v zákonnej lehote navrhovateľ podal návrh na vykonanie súpisu
hnuteľných vecí.

21. K uvedenému považuje odvolací súd dodať, že konanie o vykonanie spísania súpisu vecí osobou
poverenou súdom podľa § 672 Občianskeho zákonníka má charakter nesporového konania, pri ktorom

na nerozhoduje o spore procesných strán. Preto v tomto konaní sa s poukazom na ustanovenie § 34
CMP nepoužijú prostriedky procesného útoku, procesnej obrany a o koncentrácii konania. Zároveň
z ustanovenia § 63 CMP vyplýva, že v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia
a predkladať nové dôkazné návrhy. Z uvedeného dôvodu odvolací súd aj k dôkazom predloženým
navrhovateľom spolu s odvolaním (nespochybneným odporcom napriek tomu, že mu boli doručené)
prihliadol a na základe neho mal za osvedčené, že odporca sťahuje, resp. odstraňuje veci z predmetu

nájmu napriek tomu, že nájomné nezaplatil.

22. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na vykonanie súpisu hnuteľných vecí
v predmete nájmu odporcom je dôvodný, podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
prvej výrokovej vete zmenil a návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí súdom povereným súdnym

exekútorom vyhovel. Odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie aj v závislom
výroku, ktorým súd prvej inštancie odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom rozhodol
týmto výrokom o trovách prvoinštančného konania. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ mal v
predmetnom konaní úspech v plnom rozsahu, a preto v súlade s § 255 ods. 1 CSP zmenil napadnuté
uznesenie v druhej výrokovej vete tak, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania proti odporcovi,

ktorý v konaní úspech nemal, v rozsahu 100 %.

23. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa. § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na

§ 251 CSP súd prvej inštancie.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).