Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122300693
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6122300693.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. spore žalobcu: Profit F4, s. r. o., so
sídlom Jánošíkova 3, 040 01 Košice, IČO: 45 588 163, právne zastúpeného JUDr. Viktorom Sásfaiom,
advokátom,sosídlom04419Ruskov45,IČO:42245630,protižalovanému:A.B.,smiestompodnikania
Holubyho 11, 040 01 Košice, IČO: 30 309 379, právne zastúpenému JUDr. Timeou Schwarcovou,

advokátkou, so sídlom Pražská 4, 040 11 Košice, IČO: 35 558 806, v konaní o zaplatenie 1.600,00 eur
s príslušenstvom, v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 6.11.2023, č.k. K2-35Cb/62/2022-127 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie č.k. K2-35Cb/62/2022-127.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh

žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k. K2-35Cb/62/2022-113 z 13.9.2023 zamietol.

2. Rozhodol tak o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie doručenom mu dňa 9.10.2023.
Rozsudkom pre zmeškanie č.k. K2-35Cb/62/2022-113 z 13.9.2023 súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.600,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo
sumy 1.600,- eur od 17.4.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% účelne vynaložených trov konania
(výrok II.). Vydal ho z dôvodu, že na pojednávanie konané dňa 13.9.2023 sa dostavil žalobca a jeho
právny zástupca, ktorí navrhli rozhodnúť týmto druhom meritórneho rozhodnutia, nakoľko žalovaný ani
jeho právna zástupkyňa sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadali
o jeho odročenie.

2.1. V návrhu na zrušenie rozsudku žalovaný dôvodil, že na pojednávanie sa nedostavil pre
administratívnu chybu na strane jeho právnej zástupkyne, ktorá nedopatrením, zrejme omylom,
vymazala z elektronickej schránky správu o predvolaní na pojednávanie vo veci, následkom čoho
nemala vedomosť o termíne pojednávania, keďže si správu neprečítala. Žalovaný na pojednávanie
predvolaný nebol, preto o termíne nemohol mať vedomosť.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 274 CSP (právna úprava rozsudku pre zmeškanie), §
277 ods. 2, 3 CSP (právna úprava možnosti súdu na návrh žalovaného zrušiť rozsudok pre zmeškanie)
a dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.

4. Vychádzajúc z § 274 CSP, § 277 CSP sa súd prvej inštancie zameral na skúmanie, či na strane

žalovaného existoval ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa nedostavil na nariadené súdne pojednávanie
a dospel k záveru, že tomu tak nie je.4.1. Argumentoval, že tvrdenie žalovaného o omylom vymazanom predvolaní na pojednávanie
z elektronickej schránky z obsahu spisu nevyplýva. V zmysle potvrdenia o doručení predvolania

na pojednávanie bolo toto právnej zástupkyni žalovaného riadne a včas doručené do vlastných rúk
uplynutím úložnej doby s fikciou doručenia dňa 11.8.2023. Zdôraznil, že ak by aj uvedené zo spisu
vyplývalo, vymazanie správy s predvolaním na pojednávanie, nemožno považovať za takú prekážku
objektívnehoalebosubjektívnehocharakteru,ktorábyumožňovalasúduzrušiťrozsudokprezmeškanie,
pretožezaospravedlniteľnýdôvodjepotrebnépovažovaťtakénepredvídateľnésituácienastranesporu,

resp. jej zástupcu, ktoré jej bránili dostaviť sa na nariadené súdne pojednávanie, hoci to mala v úmysle.
V tejto súvislosti súd prvej inštancie argumentoval aj oprávnenými záujmami druhej strany sporu.

4.2. Ako rozpornú s logikou a najmä povinnosťou odbornej starostlivosti so strany právnej zástupkyne
vyhodnotil jej následnú pasivitu, keď, zistiac (uvedomiac si), že omylom vymazala správu, ktorú
nechcela, nevyvinula žiadne úsilie (minimálne to žalovaný netvrdil ani nepreukazoval), aby predišla

prípadným negatívnym dôsledkom svojej nedbanlivosti, teda nezisťovala napríklad nahliadnutím do
príslušných elektronických súdnych spisov, či potencionálne nešlo o súdnu zásielku a podobne.
Aj z uvedeného dôvodu preto neobstojí argument právnej zástupkyne žalovaného, že zmeškanie
pojednávania nastalo v dôsledku ospravedlniteľnej a objektívnej prekážky, ktorá by jej objektívne
znemožnila účasť na pojednávaní.

4.3. Na základe uvedeného súd prvej inštancie návrh zamietol.

5. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), h) CSP.

5.1. Namieta že 1/ neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, pretože žalovaný na
pojednávanie nebol predvolaný, aj keď mal byť, teda nebol ani poučený o následkoch nedostavenia na
pojednávanie vrátane možnosti rozhodnutia sporu rozsudkom pre zmeškanie; 2) sú v konaní materiálne
nedostatky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, pretože súd prvej inštancie aplikoval doslovný výklad
právnej úpravy, čo viedlo k tomu, že súd rozhodol spor bez ohľadu na akékoľvek výsledky procesnej

aktivity žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, a to automaticky v jeho neprospech, čo
odvolateľ považuje za bezbrehý formalizmus a rozpor s účelom civilného procesu (odvolateľ poukázal
na uznesenie Vrchného súdu v Prahe 4Cmo/421/1994 zo dňa 11.12.1996, Nález ÚS SR sp.zn.
I.ÚS/689/2014 z 9.11.2016).

5.2. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu
vyhovel, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP
a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

7.Vprvomradesaodvolacísúdzaoberalskutočnosťou,čidôvodyuvádzanéodvolateľomsúprípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod

uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci; a písm. a), t.j. že neboli splnené procesné podmienky. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto
odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

7.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP je daný vtedy, ak neboli v konaní splnené
podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a ktorých skúmanie je úradnou povinnosťou
súdu počas celého konania (napr. nedostatky žaloby, právomoc súdu procesná subjektivity, procesná
spôsobilosť, prekážka rozsúdenej veci).

7.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistenýskutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

7.3. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP(súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že

dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie

spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

8.Odvolacísúddávadopozornostiodvolateľa,žepredmetomtohtoodvolaciehoprieskumujeuznesenie
súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pričom je viazaný
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, keď tieto nestačí len formálne citovať, ale je potrebné ich
aj identifikovať, t.j. vymedziť, v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí jeho

naplnenie.

9. Odvolateľ teda tvrdí, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie vec nesprávne práve posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h)) rozhodol v konaní, kde neboli splnené
procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a)) a zo strany súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 365 ods. 1 písm. b)).

10. Zrušenie rozsudku pre zmeškanie umožňuje § 277 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak žalovaný
z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre
zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok zruší a nariadi nové pojednávanie.

11. Pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je tak relevantné (a je predmetom
posudzovania) to, či žalovaný preukáže existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý pojednávanie
zmeškal. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že „omylom“ vymazaná správa v elektronickej schránke
nie je ospravedlniteľným dôvodom, tak, ako to má na mysli § 277 ods. 2 CSP a dôvody tohto svojho

záveru v rozhodnutí veľmi podrobne uvádza. Ak má odvolateľ za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, t.j. že existuje vo veci ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania (pretože len
táto skutočnosť je relevantná pre odvolanie voči predmetnému uzneseniu), musí to v odvolaní uviesť,aby uvedené mohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu. Uvedené platí aj vo vzťahu k odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
Odvolací súd konštatuje, že odvolateľ v odvolaní namieta nesplnenie podmienok pre vydanie rozsudku

pre zmeškanie, žiadnym spôsobom sa ale nezmieňuje, prečo súd pochybil, ak ním uvádzaný dôvod
zmeškania pojednávania nepovažoval za ospravedlniteľný.

12. Pokiaľ ide o odvolateľom tvrdenú existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP,
z obsahu odvolania jeho identifikáciu nemožno vyvodiť. Keďže ale na vady, ktoré sa týkajú procesných

podmienok, prihliada odvolací súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (resp. ich naplnenie
nebolo identifikované), podrobil odvolací súd rozhodnutie odvolaciemu prieskumu v naznačenom smere
a nesplnenie procesných podmienok nezistil.

13. Na základe uvedeného bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdené (§ 387
ods. 1 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).