Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201757
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hrehová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8324201757.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v spore žalobcu Slovenská televízia a rozhlas,

Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D.
XXXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 30,92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 30,92 Eur a náhradu poštových sadzieb
spojených s vymáhaním vo výške 2,40 Eur, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 26.06.2024 na tunajšom súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu,
ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 30,92 Eur titulom neuhradených úhrad
za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. za obdobie 01.04.2023 až 30.06.2023,
na zaplatenie úhrady za poštové služby vo výške 2,40 eur podľa poštových sadzieb a zároveň žiadal
nahradiť trovy konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou zákonom č. 532/2010 Z.
z. o Rozhlase a televízii Slovenska a v zmysle ust. § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o
úhrade za služby verejnosti (ďalej len zákon č.340/2012 Z.z.) poskytované je aktívne vecne legitimovaný
na podanie tohto návrhu. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm.
a) zákona č.340/2012 Z.z. vo výške 4,64 eur podľa § 6 ods. 1 zákona s periodicitou úhrad: mesačná, v
zmysle ust. § 7 zákona č.340/2012 Z.z.. Kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona č.340/2012 Z.z. žalobca
zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu nezaplatil úhradu za kontrolované obdobie 01.04.2023 až

30.06.2023, teda 3 mesačných úhrad po 4,64 eur. Nárok na zaplatenie pokuty vo výške 17 eur žalobca
odôvodnil poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 a 3 zákona č.340/2012 Z.z.. Taktiež žiadal o priznanie
nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, a to vo výške 2,40 eur podľa poštových sadzieb z dôvodu
zaslania výzvy žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listiny - výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa
20.09.2023 vrátane poštovej doručenky, prehľad predpisov a platieb za obdobie 01/2019-09/2023,

potvrdenie tarifnej ceny za úradnú zásielku.

4. Platobným rozkazom sp. zn. 5C/41/2024 zo dňa 27.06.2024 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.5. Žalovaný proti predmetnému platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor
v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. Žalovaný v odpore vzniesol námietku
premlčania. Zároveň uviedol, že si nie je vedomý svojho dlhu voči žalobcovi, no ak aj dlh vznikol, tak len

nedopatrením SIPO z 3 neuhradených mesačných predpisov za mesiace august, september a október
2019 a nie v roku 2023 ako udáva žalobca. Nárok žalobcu, je teda podľa žalovaného, vzhľadom na
uvedené už dávno premlčaný.

6. Žalobca vo vyjadrení sa k odporu uviedol, že eviduje platby žalovaného za obdobie od 04/2023 do

06/2023.Poukázal však na skutočnosť, že žalovaný uhrádzal platby za služby verejnosti poskytované
RTVS prostredníctvom dokladu SIPO len do 07/2019. Nakoľko pri nasledovných úhradách zo strany
žalovaného, t.j. úhrady od 11/2019, neuviedol za aké obdobie platí úhrady, tieto platby žalobca započítal
na najstarší splatný dlh. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žalobca zohľadnil platby žalovaného
už v samotnej žalobe. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Brne zo dňa
04.02.1988 sp.zn.16Co 579/87 ako aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/67/2021 zo

dňa 14.02.2022.

7. Žalovaný na súdom doručené, vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu nereagoval, nerozporoval ho.

8. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

9. Súd postupom podľa § 177 ods.2 písm. a) CSP (vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 2 000,- Eur) v spojení s § 219 ods. 3 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli
tunajšieho súdu od 26.08.2024 do 03.09.2024.

10. Na základe oboznámenia sa s listinnými dôkazmi, doručenými žalobcom v žalobe, ktoré boli
žalovanému doručené, teda po oboznámení sa súdu s výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa
20.09.2023, vrátane poštovej doručenky, prehľadu predpisov a platieb za obdobie 01/2019-09/2023,
potvrdenia tarifnej ceny za úradnú zásielku postupom podľa 186 ods.1 CSP, súd zistil nasledovný

skutkový stav:

11. Žalovaný nezaplatil úhrady za služby verejnosti za obdobie od 01.04.2023 do 30.06.2023, čo
vyplýva zo žalobcom predložených listinných dokladov. Žalovaný nepreukázal zaplatenie žalovanej
sumy. Dlh žalovaného teda predstavuje sumu 13,92 eur, ktorá pozostáva z 3 neuhradených mesačných

predpisov po 4,64 Eur mesačne. Žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie uvedenej sumy, ku ktorej
pripočítal aj poštovné za doručenie uvedenej výzvy, prostredníctvom výzvy na zaplatenie nedoplatku
zo dňa 20.09.2023. Zároveň v predmetnej výzve upozornil žalovaného na to, že v prípade, ak uvedený
nedoplatok nezaplatí v lehote 30 dní od doručenia výzvy, žalobca si uplatní prostredníctvom súdu nárok
aj na zaplatenie pokuty vo výške 17 Eur na základe § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. ako aj nárok

na zaplatenie súdneho poplatku. K žalobe pripojil predmetnú doručenku, ktorá preukazuje zaslanie
výzvy žalovanému a z potvrdenia Slovenskej pošty Tarifnej ceny za úradnú zásielku zo dňa 01.03.2023
vyplýva, že tarifná cena pre produkt úradná zásielka (doporučene + doručenka + do vlastných rúk) od
01.03.2023 (pri podaní cez elektronický platobný hárok) za 1 ks bola 2,40 eur.

12. Na takto zistený skutkový stav, súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

13. Podľa § 27b ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ktorú bol

platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení
účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré
vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. júla 2023 Rozhlas a televízia Slovenskapodľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté
a vymožené úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska a sú

určené na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska.

14. Podľa § 1 zák. č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinným v čase vzniku žalobcom uplatneného
nároku, teda do 30.6.2023 (ďalej len ,,zákon č.340/2012 Z.z.“), tento zákon upravuje platenie, vyberanie

a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti
rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).

15. Podľa § 2 zákona č.340/2012 Z.z, účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti
v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou
Slovenska.

16. Podľa § 3 písm. a) zákona č.340/2012 Z.z, platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná
dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v
domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

17. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona č.340/2012 Z.z. vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas
a televízia Slovenska.

18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č.340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý
aj začatý kalendárny mesiac.

19. Podľa § 7 ods. 1 zákona č.340/2012 Z.z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a
zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

20. Podľa § 7 ods. 2 zákona č.340/2012 Z.z., úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny
mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

21. Podľa § 10 ods. 1 zákona č.340/2012 Z.z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní
so zaplatením úhrady.

22. Podľa § 10 ods. 2 zákona č.340/2012 Z.z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie
tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

23. Podľa § 10 ods. 3 zákona č.340/2012 Z.z., ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové
sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi
úhrady aj pokutu 17,- eur.

24. Podľa § 11 ods. 1 zákona č.340/2012 Z.z., výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi

doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 7. Ak
tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa.

25. Základná a rozhodujúca právna otázka, ktorá v predmetnom spore vyvstala na základe odporu
žalovaného bola, ako zohľadniť splnenie viac dlhov tomu istému veriteľovi - žalobcovi, ak plnenie

nestačí na úhradu všetkých dlhov a žalovaný ako dlžník neurčil, ktoré z viac dlhov hodlá predmetnou
platbou vyrovnať. Žalovaný konštatoval, že žalobcovi pravidelne uhrádzal platby a tie platby, ktoré si
žalobca uplatnil žalobou, sú za obdobie august až október 2019, vo vzťahu ku ktorým vznáša námietku
premlčania. Žalobca vo vyjadrení k predmetnému podaniu žalovaného uviedol, že žalovaný uhrádzal
platbyzaslužbyverejnostiposkytovanéRTVSprostredníctvomdokladuSIPOlendo07/2019anásledne

uhrádzal platby až od 11/2019, pričom pri nich neuviedol, za aké obdobie platí úhrady, preto tieto žalobca
započítal na najstarší splatný dlh. Žalovaný tieto žalobcom tvrdené skutočnosti už nespochybnil, žiadne
dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností nenavrhol a svoje právo na dupliku nevyužil, preto
súd vychádzal zo skutkového stavu ako bol vyššie popísaný a čo sa týka právneho posúdenia veci,tak jednotlivé platby žalovaného, ktoré nasledovali v období od 11/2019 započítal na najskôr splatné
a neuhradené pohľadávky žalobcu voči žalovanému, a teda dospel k záveru, že žalovaný neuhradil
žalobcovi 3 platby na služby verejnosti za obdobie od apríl až jún 2023.

26. Závery o povinnosti súdu započítať jednotlivé platby žalovaného na najskôr splatné záväzky vyplýva
z judikatúry súdov, pričom tunajší súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp.zn. 16 Co
579/87 zo dňa 4. 2. 1988, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov R 13/1990
a ktorý doposiaľ nebol prekonaný ani zmenený iným súdnym rozhodnutím, ktoré by bolo zverejnené

v Zbierke stanovísk NS a súdov SR. Z judikátu R 13/1990 vyplýva: „Jestliže dlužník neuvede při plnění
dluhu, který z více dluhů chce plnit, uhradí se dluh nejdříve splatný, třebaže by mohl být i promlčený.
V takovém případě nemůže se už dlužník následně dovolávat s úspěchem promlčení dluhu, na který
bylo plněno uvedeným způsobem.“

27.Tunajšísúdnapodporusvojhoprávnehozáveruopovinnostiveriteľauhradiťnajskôrsplatnézáväzky

a až následne uhrádzať v poradí nasledujúce splatné záväzky poukazuje na právne závery, vyslovené
v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky v rozhodnutí sp.zn. 26Cdo/1649/2004 z 15.6.2005,
ktoré sú vzhľadom na vtedy platnú právnu úpravu ČR aplikovateľné aj na slovenskú právnu úpravu.
Z uvedeného rozhodnutia súd poukazuje na nasledovné závery, kde NS ČR vyslovil, že na rozdiel od
obchodných záväzkových vzťahov alebo pracovnoprávnych vzťahov, u ktorých je splnenie viacerých

dlhov (záväzkov, nárokov) u toho istého veriteľa upravené v zákone (porovnaj § 330 Obchodného
zákonníka ČR, §254 ods. 2 Zákonníka práce ČR), Občiansky zákonník (v platnom znení) ako právny
predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy, výslovnú úpravu zániku viacerých dlhov u toho istého
veriteľa v dôsledku ich splnenia neobsahuje; právna úprava, pôvodne upravená v ustanovení § 73
Občianskeho zákonníka (podľa ktorého, ak majú byť splnené tomu istému veriteľovi dlžníkom viaceré

dlhy a plnenia nestačia na vyrovnanie všetkých, je vyrovnaný dlh, o ktorom dlžník pri plnení prehlásil, že
ho chce splnil; inak je plnením uhradený dlh najskôr splatný) bola dňom 31.12.1991 zrušená, bez toho,
aby bola nahradená inou, totožnou alebo odlišnou, úpravou. Z uvedeného však nemožno odvodzovať,
že by otázka splnenia viacerých dlhov vzniknutých z občianskoprávnych vzťahov, ktoré má dlžník
u toho veriteľa, nebola v práve riešená. Pri inom riešení nemožno s ohľadom na ustanovenie §1

Obchodného zákonníka ČR, vychádzať z ustanovenia §330 Obchodného zákonníka ČR, a obdobne
to platí i o ustanovení § 254 ods. 2 Zákonníka práce ČR. Ak zákon neobsahuje výslovnú úpravu, ako
postupovať a nie je možné vychádzať ani z analógie (§853 Občianskeho zákonníka), musí súd svoje
rozhodnutie založiť práve na základných princípoch právneho poriadku, ktorými sa riadi právna úprava
občianskoprávnych vzťahov. Ak splnenie dlhu (solúcia) predstavuje v prvom rade jednostranný právny

úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoju povinnosť vyplývajúcu
zo záväzku alebo z iného občianskoprávneho vzťahu, vyplýva z toho tiež, že z viacerých dlhov, ktoré
má dlžník u toho istého veriteľa, je vyrovnaný (ak nestačia plnenia na úhradu všetkých dlhov) ten
z nich, o ktorom dlžník prehlási pri plnení úmysel ho splniť. V prípade, ak plnenia nestačia na úradu
všetkých dlhov u toho istého veriteľa a dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viacerých dlhov (poprípade v akej

časti) chce vyrovnať, neprechádza „právo voľby“, ktorý z viacerých dlhov bol uhradený, prípadne v akej
výške, na veriteľa. Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom právnom
úkone, ktorým plnenie príjme a jeho prípadná vôľa, na ktorý z viacerých dlhov si plnenie započíta
(ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov dlžníka) nemá žiadnu právnu relevanciu.
Pri úvahe, ktorý z dlhov bol za tejto situácie vyrovnaný, potom možno vychádzať zo zásady priority

(prednostného vyrovnania niektorého z viacerých dlhov, založeného napríklad na dobe ich splatnosti,
na úrovni ich zabezpečenia, na ich povahe a pod) alebo zo zásady proporcionality (pomerného
vyrovnávania všetkých dlhov); ak sa nemôže uplatniť zásada priority, alebo pravidlá stanovené pre
prednostné vyrovnanie dopadajúce na viacero dlhov, je treba postupovať ako je zrejmé z povahy veci
podľa zásady proporcionality (porovnaj rozsudky NS ČR zp dňa 7.7.2004 sp.zn. 21Cdo/326/2004 ako

aj z 27.1.2005 sp.nz. 33Obo 1112/2003).

28. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že v danom prípade pri započítaní predmetných plnení
žalovaným žalobcovi, ktoré boli rovnakej povahy a v rovnakej výške, za situácie, že žalovaný mal voči
žalobcovi viacero dlhov zhodnej povahy a v zhodnej výške a poskytované plnenia nestačili na splnenie

všetkých záväzkov, pričom pri predmetných plneniach neuviedol, ktorý záväzok plní, bolo potrebné
vychádzať zo zásady priority založenej na dobe splatnosti a teda považovať za splnené záväzky
najskôr splatné. Keďže potom žalobca správne platby žalovaného započítaval na skôr splatné záväzky
predchádzajúce obdobiu úhrady, je potrebné uzavrieť, že za rozhodné obdobie žalovaný žalobcoviúhrady za služby verejnosti neuhradil a žaloba je dôvodná. Započítaniu plnení dlžníka v zmysle uvedenej
zásady priority nijako nebráni ani prípadné premlčanie skorších dlhov, ktorých sa započítanie dotklo.
V zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka premlčanie je kvalifikované plynutie času v dôsledku

ktorého súdnu vymáhateľnosť nároku možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčaním teda právo
samo osebe nezaniká, len sa oslabuje pri uplatnení súdnou cestou. Uplynutie premlčacej doby pri
skorších dlhoch, na ktoré majú byť platby dlžníka započítané, nijako nebráni uplatneniu započítania
podľa vyššie uvedenej zásady priority založenej na dobe splatnosti. Po takomto splnení dlhu sa už dlžník
nemôže následne s úspechom dovolávať premlčania dlhu, na ktorý bolo uvedeným spôsobom plnenie

započítané.

29. V tomto konaní teda bolo v rámci vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný ako fyzická
osoba - nepodnikateľ nedodržal svoje povinnosti, vyplývajúce z právneho predpisu, týkajúceho sa
platenia úhrad za služby verejnosti, poskytované žalobcom. Žalovaný neuhradil žalobcovi predmetné
platby, vyplývajúce zo zákona, za obdobie apríl 2023 až jún 2023 v počte 3 mesiacov po 4,64 Eur, čo

predstavuje nezaplatené úhrady vo výške 13,92 Eur. Žalobca preukázal súdu, že žalovanému zasielal
výzvu na zaplatenie úhrad za služby poskytované verejnosti vo výške 13,92 Eur a poštovného vo výške
2,40 Eur, teda celkovo výzvu na zaplatenie sumy 16,32 Eur, pričom žalovaný tento dlh v lehote 30 dní
od doručenia výzvy nezaplatil. Žalobcovi z dôvodu splnenia povinnosti, upravených v ustanovení § 10
ods. 2 v spojení s § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z., vznikol taktiež nárok na pokutu vo výške 17

Eur, ktorú si žalobca v žalobe uplatnil.

30. Súd taktiež priznal žalobcovi nárok na zaplatenie poštových sadzieb vo výške 2,40 Eur, keďže
žalobca preukázal súdu prostredníctvom doručenky, že výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa
20.09.2023 zasielal žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu, teda aj uvedený, žalobcom uplatnený

nárok, súd považoval za dôvodný a preukázaný. Poukazujúc na vyššie uvedené, súd vyhodnotil žalobu
žalobcu ako dôvodnú v celom jej uplatnenom rozsahu.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

33. Keďže žalobca bol v plnom rozsahu v spore voči žalovanému úspešný, súd priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods.1 CSP v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.