Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/210/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124212763
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3124212763.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, bytom F. XXX/X G., H. I. a otca J. B., nar. XX.XX.XXXX,

štátneho občana SR, bytom F. XXX/X G., H. I., zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Pavlom Dudíkom,
advokátom, so sídlom Jilemnického 2, Trenčín, o podnete Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín,
ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/113/2024-21 zo dňa 15. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trenčín nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti
A., C. G. D. odovzdal do starostlivosti Detského krízového centra K., A. XX, XXX XX L. - E. a uložil im
výchovné opatrenie za účelom odbornej pomoci, a to pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov od
umiestnenia maloletých detí do zariadenia. Trvanie neodkladného opatrenia obmedzil tým, že zanikne

najneskôr uplynutím času, na ktorý bolo nariadené. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 a § 333 CSP v spojení
s ust. § 2 ods. 1 a 2, § 360 ods. 1 a 2, § 363, § 367 ods. 1 až 3 CMP a ust. § 37 ods. 2, 3 a 8
Zákona o rodine, § 30 ods. 1 Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, Čl. 24 Charty

základných práv EÚ, Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, keď konštatoval, že priaznivý fyzický,
psychický, sociálny a mravný vývin maloletých detí je v súčasnosti vážne ohrozený a pomery maloletých
detí si vyžadujú okamžitú dočasnú úpravu. Maloleté deti žijú v domácnosti rodičov, s otcom, voči ktorému
sú vedené trestné konania pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, v ktorom poškodenými
sú maloleté deti C. a D., na skutkovom základe, že páchateľ, otec detí, ako rodič dňa 23.01.2024 v
čase od 14.04 hod. do 14:14 hod. v byte, v mieste spoločného bydliska na ulici F. M. XXX/X G., N.

H. I. vykonával pohlavný styk, pri ktorom bolo vidieť pohlavné orgány a penetráciu a tento vykonával
za prítomnosti svojich dvoch maloletých detí, ktoré sa v izbe v tom čase voľne pohybovali, pričom
sa na daný akt pozerali a pre zločin sexuálneho zneužívania a pokračovacieho zločinu znásilnenia,
ktorého sa mal otec dopustiť voči nevlastnej sestre maloletých detí O. G. P.. Matke bolo poskytnuté
psychologické a edukačné poradenstvo zo strany pracovníkov Q. E. a navrhnuté možnosti riešenia, bola
jej ponúknutá možnosť využiť pobyt v intervenčnom centre C., K., s ktorým nesúhlasila. Navrhla sama

riešenie, a to také, že otec by mal opustiť spoločnú domácnosť, následne po kontaktovaní pracovníčok
ÚPSVaR Trenčín oznámila, že otec nepredstavuje nebezpečenstvo pre maloleté deti, a preto nevidídôvod, prečo by mal otec opustiť domácnosť. Matka pracuje na denné a nočné zmeny, pričom počas
neprítomnosti matky v domácnosti sa o maloleté deti primárne stará otec. Neuvedomuje si závažnosť
situácie, mieru ohrozenia detí žijúcich v domácnosti s otcom, podozrivým zo spáchania uvedených

trestnýchčinov,ktorýchpoškodenýmisúnevlastnásestradetíasamotnémaloletédeti,azároveňvlastnú
mieru zodpovednosti na zdravom fyzickom, psychickom, sociálnom a mravnom vývine detí. Nestabilné
a konfliktné prostredie v domácnosti rodiny, ktoré nie je vhodné pre zdravý psychologický a sociálny
vývin detí v rodine konštatovalo vo svojej správe Detské krízové centrum K., v ktorom bola umiestnená
maloletá O. G. P., v Správe zo dňa 22.08.2023. Súčasné domáce prostredie detí nenapĺňa požiadavky

bezpečného prostredia, vhodného na zabezpečenie pozitívneho vývinu a riadnej výchovy detí. Týmto
opatrením sa utvoria podmienky pre zabezpečenie odbornej pomoci maloletým deťom v zariadení
DetskéhokrízovéhocentraK.,vrámciktorejjenepochybnenevyhnutné,abyajmatkaspolupracovalana
náprave situácie, resp. plnila odporúčania odborného tímu a preukázala v tomto smere svoju rodičovskú
zodpovednosť. Nariadené neodkladné opatrenie konzumuje vec samú tým, že sa vo výroku zhoduje
s prípadným meritórnym rozhodnutím, preto konanie vo veci samej bez návrhu nezačal a rozhodol aj

o trovách konania podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

3. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu a v zákonnej lehote podal odvolanie otec (č.l. 33-35 spisu),
z dôvodov nesprávneho a neúplného zistenia skutočného stavu veci, ktorý žiadal, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Namietal, že v konaní okresný súd vychádzal
výlučne zo skutočností tvrdených ÚPSVaR, ktoré nie sú správne, sú neúplné a sčasti aj nepravdivé.
Domácnosť odvolateľa bola konfliktná a nestabilná iba v dôsledku prítomnosti O.. Situácia sa po jej
odchode z domácnosti zlepšila a neboli prítomné iné výchovné problémy. Rozporoval tvrdenie, že

znásilnil alebo sexuálne zneužil O.. Súd ani ÚPSVaR nevedia o diagnózach maloletých detí (NKS),
najmä u maloletého A. a C.. ÚPSVaR nevedel, že maloletý A. nežije s rodičmi v spoločnej domácnosti,
alepočastýždňajevstarostlivostimatkyotca.RovnakotakmalobyťajsmaloletýmC.,ktorýmalnastúpiť
do MŠ. A. bol rozhodnutím súdu odňatý z faktickej starostlivosti jeho starej matky a bolo mu znemožnené
navštevovať školu v R., kde dochádzal a toto mu radikálne pomohlo v jeho zdravom všestrannom vývine.

Akonáhle budú maloleté deti prinavrátené do domácnosti k ich matke, otec opustí spoločnú domácnosť.
V obidvoch trestných veciach otec nebol obvinený ani uznaný vinným. S maloletými deťmi rodičia
nemali nikdy výchovné problémy. Najmä maloletý A. a C. boli pritom viackrát v rôznych centrách na
poradenstve a diagnostikovaní, avšak nikdy sa nezistili žiadne problémy. Rozhodnutie súdu považoval
za neprimeraný zásah do rodičovských práv a povinností, ako i do práv detí, ktoré boli rozdelené do

dvoch samostatných rodín bez vzájomného kontaktu. Na A. je badať, že začína menej komunikovať, je
smutný, utiahnutý a pýta sa domov. Vo veci súd nesprávne aplikoval ust. § 37 ods. 5 Zákona o rodine,
pokiaľ neuviedol v napadnutom rozhodnutí také skutkové zistenia, ktoré by odôvodňovali jeho aplikáciu.
Zároveň nedôvodil, prečo vo vzťahu k maloletým deťom ani neuvažoval o miernejších výchovných
opatreniach. Maloleté deti nikdy neboli predmetom záujmu ÚPSVaR, vo vzťahu k nim neboli uložené

žiadne výchovné opatrenia, tento s rodičmi spolupracoval len v súvislosti s maloletou O..

4. V priebehu odvolacieho konania sa vyjadril kolízny opatrovník (č.l. 55 spisu), ktorý považoval za
najlepší záujem maloletých detí ich ponechanie v Detskom krízovom centre K. s prihliadnutím na
výraznú potrebu zkompetentnenia matky v oblasti zabezpečovania riadnej starostlivosti o maloleté

deti a vytvorenia pre nich bezpečného prostredia. Dňa 03.09.2024 bola realizovaná terénna sociálna
práca v centre, z ktorej vyplynulo, že maloleté deti majú zabezpečené vzdelávanie v bežnej základnej
škole s prihliadnutím na ich vzdelávacie potreby. Nachádzajú sa v profesionálnej rodine zabezpečujúcej
intenzívnu a individuálnu starostlivosť a pomerne rýchlo sa adaptovali v domácnostiach profesionálnej
rodiny. Kolízny opatrovník poukázal na trestné stíhania otca vo veci prečinu ohrozovania mravnej

výchovy mládeže a vo veci zločinu sexuálneho zneužívania a pokračovacieho zločinu znásilnenia
zdôrazňujúc, že otec maloletých detí bol v roku 2024 vykázaný zo spoločného obydlia, do ktorého sa
následne navrátil. Matka v tom čase nevyužila možnosť podať na príslušný súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia o zákaze priblíženia tak, ako jej to umožnil zákon. Podľa názoru kolízneho
opatrovníka mal otec maloletých detí možnosť opustiť spoločnú domácnosť v čase jeho vykázania

v mesiaci 2/2024, čo neurobil. Z vyjadrenia starej matky maloletých detí vyplynulo, že maloletý A. trávil
čas spolu s rodičmi a súrodencami len počas víkendov, keďže mu stará matka vo väčšine zabezpečovala
starostlivosť, ako samotní rodičia.5. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66 CMP

a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu ako vecne
správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Zákonná úprava neodkladných opatrení umožňuje súdu riešiť situáciu, keď je potrebné bezodkladne
upraviť pomery medzi účastníkmi formou okamžitého zásahu. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté

deti bude nariadenie neodkladného opatrenia spravidla prichádzať do úvahy, keď sa maloleté dieťa
ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, alebo jeho život a zdravie, ako i priaznivý vývoj je vážne ohrozený
alebo narušený. Jedná sa vždy o výnimočné opatrenie a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov
medzi účastníkmi.

8. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď na

základe podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín skúmal, či s ohľadom na priaznivý
fyzický, psychický, sociálny a mravný vývin maloletých detí je potrebné dočasne upraviť pomery medzi
účastníkmi. V tomto smere, na základe doposiaľ osvedčených skutočností, dospel i k správnemu záveru,
keď maloleté deti - A., C. G. D. odovzdal do starostlivosti Detského krízového centra K., v ktorom im
uložil výchovné opatrenie za účelom odbornej pomoci (§ 37 ods. 2 a 3 Zákona o rodine), a to pobyt

v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov od umiestnenia maloletých detí do zariadenia.

9. I odvolací súd je toho názoru, že z obsahu spisového materiálu (ako to vyplýva i zo Správy Detského
krízového centra K. zo dňa 22.08.2023, č.l. 7-9 spisu; Záznamu z vykonania odborného poradenstva
zo dňa 06.08.2024, č.l. 11 spisu, Záznamu z telefonického hovoru s matkou dňa 06.08.2024, č.l. 12

a e-mailu o upovedomení o začatí trestného stíhania zo dňa 26.07.2024, č.l. 13 spisu) bolo osvedčené,
že priaznivý fyzický, psychický, sociálny a mravný vývin maloletých detí, za predpokladu zdieľania
spoločnej domácnosti s otcom, voči ktorému sú vedené trestné konania (pre prečin ohrozovania mravnej
výchovy mládeže, v ktorom poškodenými sú maloleté deti C. a D. a pre zločin sexuálneho zneužívania
a pokračovacieho zločinu znásilnenia, ktorého sa mal otec dopustiť voči nevlastnej setre maloletých

detí), je vážne ohrozený. Pokiaľ matka, ktorej bolo poskytnuté poradenstvo CDR a ponúknutý pobyt
v intervenčnom centre, na vzniknutú situáciu nereflektovala primerane zodpovedným konaním, ktoré
by zároveň sledovalo najlepší záujem maloletých detí, svojím (ne)konaním ohrozila priaznivý vývoj
maloletých detí, nakoľko počas jej neprítomnosti v spoločnej domácnosti, s ohľadom na pracovné
zaťaženie, sa o maloleté deti staral i otec.

10. Je potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie
(nemá na to ani časový priestor), vychádza z osvedčených skutočností, a preto sa odvolací súd
nestotožnil s námietkou otca, že súd vychádzal výlučne zo skutočností tvrdených ÚPSVaR, čím
nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci.

11. Pokiaľ otec v priebehu odvolacieho konania vyhlásil, že spoločnú domácnosť opustí následne
po prinavrátení detí, tieto jeho vyjadrenia nebolo možné považovať za osvedčenú skutočnosť
v konaní, že sa otec v spoločnej domácnosti rodičov v súčasnosti nenachádza, nakoľko opustenie
spoločnej domácnosti podmieňoval návratom detí, pričom predmetná možnosť bola v rámci odborného

poradenstva rodine kolíznym opatrovníkom navrhovaná v čase pred rozhodnutím súdu prvej inštancie
vo veci, ku ktorému návrhu účastníci konania nepristúpili. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje i na
Vykázanie otca zo spoločného obydlia zo dňa 05.02.2024 (č.l. 59 spisu), na ktoré matka nereflektovala
a nepreukázala svoju rodičovskú zodpovednosť voči maloletým deťom.

12. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, týkajúcich
sa maloletého (Čl. 5 Zákona o rodine), k čomu je potrebné zdôrazniť, že okresný súd sa v predmetnom
konaní riadne zaoberal otázkou najlepšieho záujmu maloletých detí, ktorým je i podľa názoru
odvolacieho súdu potreba realizovať uložené výchovné opatrenie za účelom odbornej pomoci, a to pobyt
vzariadenívrozsahušesťmesiacov.Sohľadomnauvedenénebolomožnévyhovieťodvolacejnámietke

otca, že práva maloletých detí boli prijatím napadnutého rozhodnutia porušené, resp. námietky ohľadom
neprimeranosti zásahu súdu bez realizácie miernejších výchovných opatrení, nakoľko i podľa názoru
odvolacieho súdu rodičia v predmetnom prípade nezabezpečili pre maloleté deti bezpečné výchovné
prostredie, ktoré s ohľadom na priaznivý vývoj potrebujú a na uvedenom nič nemení ani argumentácia,že otec nebol doposiaľ v trestných veciach uznaný vinným, a preto i odvolací súd dospel k presvedčeniu,
že je v záujme ochrany maloletých detí nariadenie neodkladného opatrenia v primeranom rozsahu tak,
ako ho ustálil i súd prvej inštancie a jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP s použitím ust. § 52 CMP
a nepriznal žiadnemu účastníkovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).