Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 19T/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010060
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králiková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6924010060.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní

dňa 07.03.2024 v Revúcej, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

ml. A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D., trvale bytom B. XX, XXX
XX E. F., okres C., žiak základnej školy,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
dňa 04.04.2023 v čase asi o 09.20 hod. v obci E. F. F. G. H. I. E. F. XXX počas prestávky na prízemí pri

školskom bufete po predchádzajúcom konflikte fyzicky napadol pred skupinou detí tvorenej nie menej
ako dvoma súčasne prítomnými osobami poškodeného mal. T.S., nar. XX.XX.XXXX, a to tým spôsobom,
že najskôr ho udrel päsťou do tváre pod ľavé oko, potom do poškodeného strčil J. K. L., v dôsledku čoho
spadol poškodený na zem, keď poškodený bol na zemi, tak k nemu prišiel obvinený ml. A. B. a udrel ho
päsťoudonosa,uvedenýmkonanímspôsobilpoškodenémumal.T.S.zranenia,atozlomeninunosových
kostí s minimálnym posunom úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre, pod ľavým okom s krvnou
podliatinou, pričom zranenia si vyžiadali liečbu a PN v trvaní 10 dní, počas liečenia bol obmedzený na
bežnom spôsobe života pre bolesti nosa, mal sťažené dýchanie, opuch nosa, musel si chrániť nos pred

väčším mechanickým násilím, mal sa vyhýbať prostrediu, kde hrozí prienik infekcie do oblasti nosa,
čeľustnej a čelovej dutiny, nemohol sa plne sústrediť a vykonávať presnú fyzickú a psychickú prácu,
potreboval častejší odpočinok, tiež spôsobil poškodenému mal. M. D. škodu za bolestné vo výške 783,-
eur,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe – dieťati,

- dopustil sa fyzicky a verejne výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na §
139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a to

podľa § 101 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 98 písm. a/ Trestného zákona súd podmienečne u

p ú š ť a od potrestania mladistvého obžalovaného.

Podľa § 101 ods. 2 Trestného zákona pri podmienečnom upustení od potrestania mu
u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku u k l a d á obžalovanému ml. A. B. povinnosť nahradiť
poškodenému maloletému M. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. X, O. C., titulom bolestného, škodu
v celkovej výške 783,- eur, a to v mesačných splátkach vo výške 30,- eur splatných k poslednému dňu

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod stranou výhody splátok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal dňa 23.01.2024 obžalobu pod sp. zn. 2Pv
175/23/6608-11 na obvineného ml. A. B., pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je
uvedené v podanej obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neučinil žiadne vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku,
a následne vo veci odmietol vypovedať, preto súd postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku

prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania.

Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že niekedy v apríli 2023 v škole počas 10 minútovej
prestávky išiel s J. L. na toaletu, išli dolu po schodoch, kde na medziposchodí J. L. odbehol dole, a on
strčil ramenom do poškodeného, lebo poškodený predtým strčil ramenom do neho. Mali medzi sebou

nezhody už dlhšiu dobu kvôli dievčaťu. M. mu na to niečo povedal po slovensky, no nerozumel mu,
nahnevalo ho to. Tak sa začali hádať. V tom čase boli na chodbe aj ostatní žiaci školy. Ako sa hádali tak
do poškodeného strčil do hrude oboma rukami, ale nespadol na zem. Potom ho 2 krát udrel do tváre, a to
do líca a nosa. Poškodený spadol na zem pravdepodobne po jeho údere, ale to nevie povedať presne,
lebo sa tam nahrnuli deti. Ako bol poškodený na zemi, tak sa postavil nad neho a raz ho udrel päsťou

pravej ruky na tvár do líca, ale ruka mu skĺzla aj na nos. Medzitým si všimol, že bol pri nich aj Dezider,
ktorý tiež bil M., z akého dôvodu nevedel povedať. Potom ich od seba rozdelili učitelia F. a B.. Všimol si,
že M. tiekla krv z nosa. Úprimne ľutuje čo sa stalo, mrzí ho to, nechcel mu ublížiť.

Poškodený maloletý M. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si išiel kúpiť do bufetu jesť, išiel hore

po schodoch a do neho strčil chlapec, ktorého nepozná. Nevšímal si to, a išiel hore po schodoch. Tam
doňho strčil druhýkrát, otočil sa, že aký má problém, pri tom ho neudrel a dostal jednu na oko alebo
na nos. Necítil, či dostal na oko alebo na nos, lebo to bolo blízko. Potom ho strčil ešte jeden a spadol
na zem a odvtedy nevnímal, nevie čo bolo ďalej. Útočníci boli viacerí, ale dvoch si všimol. Boli tam
kamaráti, ktorí to videli. Potom ho zodvihol p. učiteľ, išli do triedy a vtedy zistil, že má zlomený nos. Po

výpovedi u policajtov išiel do nemocnice, tam mu povedali, že má zlomený nos a podliatinu pod ľavýmokom, spravili mu vyšetrenia, dali mu injekciu a bol na chorej 2 týždne. Zle sa mu dýchalo, nemohol spať,
tlačilo ho to, keď sa viacej zohol alebo namáhal, tak sa mu pustila krv z nosa. Do školy do Gemerskej
Vsi dochádzal autobusom, cesta trvá 40-45 min.

Výpovede svedkov A. D., P. I. B., P. Q. F., H. B., maloletého J. K. L., ktorých výpovede z prípravného
konania prokurátor navrhol v obžalobe iba čítať a obžalovaný po doručení výzvy podľa § 240 ods. 3
Trestného poriadku uvedených svedkov nenavrhol vypočuť osobne, boli na hlavnom pojednávaní so
súhlasom prokurátora prečítané.

Svedkyňa A. D., matka maloletého poškodeného M. D., v prípravnom konaní vypovedala, že v apríli
2023 jej volali zo školy, že jej syna napadli dvaja chlapci zo školy. Keď prišla do školy videla, že krvácal
z nosa. Zobrala syna k doktorovi, kde mu zistili zlomený nos, dostal injekciu proti bolesti, tabletky na
bolesť a masť proti krvácaniu. Syn bol doma vyše 2 týždňov, krvácanie z nosa trvalo ešte 3 dni a bolesti
viac ako týždeň. K bitke sa vyjadriť nevedela, nakoľko na mieste nebola, vedela iba to, čo jej povedal

syn, že ho napadli A. B. a J. L..

Svedok maloletý J. K. L. v prípravnom konaní vypovedal, že incident medzi A. B. a M. D. sa odohral
počas 10 minútovej prestávky. Išiel s A. na toaletu, potom od neho odišiel do triedy, a keď bol v triede
počul krik, kričal A.. Dobehol za A. a videl ako A. stál nad M.. Videl ako A. udrel päsťou M. raz na tvár,

pravdepodobne do nosa. Ako išiel A. pomôcť, niekto do neho strčil a myslel si že to bol M., tak ho udrel
dvakrát do oblasti hrude. Nevie, čo ho to pochytilo, ale nemal v úmysle biť M., išiel iba pomôcť A.. M.
neudieral smerom na hlavu. Okolo nich bolo viac detí. Potom ich rozdelila učiteľka F. a učiteľ B.. Okrem
toho aj on oddelil A. od M.. Ako odchádzali do tried, všimol si, že M. tečie krv z nosa.

Svedok P. I. B. v prípravnom konaní vypovedal, že asi v apríli 2023, keď mal počas 10 minútovej
prestávky dozor na chodbe školy, začul krik z medziposchodia, tak sa išiel pozrieť čo sa deje. Videl,
že už tam bola kolegyňa F., ktorá sa snažila urobiť poriadok s 3 deťmi, ktoré boli na sebe. Spoznal M.
D., A. B. a J. K. L.. Týchto dvoch odtiahol od M. D., ktorý bol na zemi. Ako ich rozdelil a ako vstal M.
zo zeme, videl, že mu tečie krv z nosa. Nevie ako ani prečo začala bitka ani nevidel nikoho sa udierať.

Potom privolali políciu a rodičov.

Svedkyňa Q. F. v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 04.04.2023 počas 10 minútovej prestávky
mala dozor na chodbe na prízemí. Začula krik z medziposchodia za bufetom. Pribehla na miesto kde
videla, že sa bijú 3 žiaci. Nevidela žiadne údery, nevedela ako k tomu došlo, ale videla ako po sebe

kričia a sú na sebe. Snažila sa ich od seba odtrhnúť, čo sa podarilo až kolegovi B., ktorý k nim dobehol.
Potom zistila, že to boli M. D., J. L. a A. B.. Potom počula, že A. narazil ramenom do M. a z toho vznikla
roztržka medzi nimi a potom sa ku nim pridal aj J.. Po rozdelení chlapcov videla, že M. tečie krv z nosa,
iné zranenia si nevšimla.

Svedok H. B., otec mladistvého obžalovaného, v prípravnom konaní vypovedal, že jeho syn sa v apríli
2023 pobil v škole. Na mieste nebol a k veci sa vyjadriť nevedel. Syn je podľa neho doma normálny, nie
sú s ním problémy, poslúcha ich ako rodičov a pomáha s prácami. Čo sa stalo, ho mrzí.

Zo záverov znaleckého posudku č. 46/2023 znalkyne MUDr. Karin Štiffelovej v odbore Psychológia,

odvetvie Klinická psychológia detí, vypracovaného na osobu mladistvého obžalovaného A. B., súd zistil,
že v čase skutku ml. obžalovaný i napriek nižšiemu veku, hraničnému až ľahko patologickému intelektu
a oslabenej sebakontrole, mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a ovládnuť ho, hoci jeho
osobnosť sa vyznačuje zhoršeným ovládaním efektivity. Jeho chápanie sociálnych vzťahov a situácií je
pomerene dobre rozvinuté. Jeho konanie sa javí vysoko pravdepodobne ako prvoplánové a impulzívne.

Obžalovaný je ovplyvniteľný i manipulovateľný zo strany okolia, avšak nebola u neho zistená enormne
zvýšená miera sugestibility a ovplyvniteľnosti. Nie je možné vylúčiť prípadné vedomé skresľovanie
obsahu vyšetrovaných udalostí vo svoj prospech za účelom ochrany svojej osoby.

Zo záverov znaleckého posudku č. 67/2023 znalca P. J. L., R., z oboru Zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie Chirurgia, vypracovaného na zranenia poškodeného, súd zistil, že maloletý M. D. pri úraze
dňa 04.04.2023 utrpel tieto poranenia: pomliaždenie mäkkých tkanív tváre, pod ľavým okom s krvnou
podliatinou; pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, v ľavej záhlavnej oblasti; zlomeninu nosových kostí
s minimálnym posunutím úlomkov. Všetky uvedené poranenia sú z medicínskeho hľadiska ľahkýmiporaneniami. Poškodený mal viaceré poranenia na tvári a hlave, čo svedčí že na oblasť pôsobilo viacero
násilí. Jedná sa o tupé pôsobenie násilia, ktoré pomliaždi tkanivá, následne vznikne bolesť a poúrazový
opuch. Pomliaždenie mäkkých tkanív tváre, pod ľavým okom s krvnou podliatinou vzniklo jedným

pôsobením tupého násilia do ľavej strany tváre, do oblasti pod ľavým okom, najpravdepodobnejšie
úderom päsťou, menšej až strednej intenzity. Pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, v ľavej záhlavnej
oblastipravdepodobnevzniklopripádedozaduanárazezadnoučasťouhlavynalavicu.Intenzitanárazu
hlavou sa nedá presnejšie určiť. Nie je a nebude možné určiť, či poškodený mal po páde otras mozgu.
Zlomenina nosových kostí s minimálnym posunutím úlomkov vznikla pôsobením násilia do oblasti chrbta

nosa až prednej časti nosa, na čo stačí jedno pôsobenie násilia. Z medicínskeho hľadiska zlomenina
vznikla jedným pôsobením tupého násilia priamo spredu na nos, a to najpravdepodobnejšie úderom
päsťou minimálne strednej intenzity. Mechanizmus vzniku poranení zodpovedá tomu, čo uvádzal
poškodený, že bol napadnutý, zhodený na zem a udieraný do tváre. Pri tomto úraze výrazné bolesti
nosa bývajú 4-5 dní, pacienti musia brať lieky proti bolesti, bolesti sa postupne zmenšujú a do 10-14
dní obvykle vymiznú. Opuch nosa býva obvykle 3-5 dní, ktorý do 10 dní vymizne. Sťažené dýchanie

cez nos môže byť 5-7 dní. Pre bolesti nosa, opuch a sťažené dýchanie sa poranený nemôže asi 10
dní plne sústrediť, a ani vykonávať presnú fyzickú a psychickú prácu. Poranený býva po dobu 10 dní
často unavený a vyžaduje častejší odpočinok. Minimálne 10-14 dní si musí chrániť nos pred väčším
mechanickým násilím. V danom prípade nedošlo k ťažkej ujme na zdraví ani k poškodeniu životne
dôležitého orgánu, bez žiadnych trvalých následkov. Pri nekomplikovanom priebehu hojenia je doba

liečenia a práceneschopnosti 10 dní. Táto doba zabezpečuje pre zraneného kľudový režim, ktorý sa
vyžaduje na optimálne nekomplikované zahojenie sa zlomeniny a zároveň sa práceneschopnosťou
zabezpečuje i to, aby nedošlo v práci alebo pri štádiu k problémom, pretože pre vyššie uvedené ťažkosti
následkom poranení pacient nemôže plnohodnotne a bezpečne vykonávať svoju prácu, prípadne riadne
študovať v celej svojej šírke a požadovanú dlhú dobu. Znalec stanovil aj bodové ohodnotenie za bolestné

vo výške 30 bodov.

Z rozhodnutia Okresného úradu Rimavská Sobota, sp. zn. OU-RA-OVVS-2023/013030-011 zo dňa
15.08.2023 súd zistil, že maloletý J. K. L. bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, za to že dňa 04.04.2023 spolu s ml. A. B. na chodbe za bufetom napadol M. D., ktorého

udrel päsťou trikrát do hlavy, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu, dostatočnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo, ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

V prvom rade je potrebné po vykonaní dokazovania konštatovať, že mladistvý obžalovaný nepopieral,
že v predmetný deň v budove Základnej školy Gemerská Ves 205 počas prestávky na prízemí pri

školskom bufete po predchádzajúcom konflikte fyzicky napadol poškodeného a to tak, že ho najskôr
strčil do oblasti hrudníka, resp. mal opätovať strknutie plecom smerom k poškodenému M. D., čo bolo
sprevádzané aj slovným incidentom. Následne obžalovaný udrel poškodeného dvakrát do oblasti tváre
a následne po jeho páde na zem mu uštedril ešte jeden úder do tváre, pričom obžalovaný tvrdil, že ho
udrel do líca a ruka mu skĺzla aj na jeho nos. Z výpovede obžalovaného taktiež vyplýva, že zrazu sa na

mieste ocitol svedok ml. J. K. L., ktorý taktiež začal napádať poškodeného. Na základe uvedeného súd
vyhodnocoval výpoveď obžalovaného v jeho neprospech, avšak ako poľahčujúcu okolnosť, nakoľko sa
priznal k spáchaniu skutku a tento aj oľutoval.

Ďalej je potrebné uviesť, že maloletý poškodený jasne a bez väčších rozporov opísal skutkový dej

v zásade súlade aj s ostatnými vykonanými dôkazmi (aj s výpoveďou samotného obžalovaného), pričom
súd nemal pochybnosti ohľadom pravdivosti tvrdení poškodeného. Poškodený si síce po tom, čo padol
na zem a udrel si hlavu následne pamätal len to, ako ho zo zeme dvíha učiteľ, avšak do tohto momentu
skutkový dej opísaný poškodeným je v zásade zhodný s výpoveďou obžalovaného, a teda že bol
napadnutý dvoma osobami, pričom jeden z chlapcov ho strkal plecom a aj ho atakoval do tváre do oblasti

nosa a druhý ho strčil následkom čoho spadol.

Výpoveď svedka J. K. L., hoci nebol účastný skutkového deja od jeho začiatku, ale na započutý krik
vybehol z triedy, kde zbadal obžalovaného a aj videl ako ho jedenkrát udrel päsťou do oblasti tváre,pričom v snahe pomôcť obžalovanému pridal sa k nemu, a tiež napadol poškodeného, tiež zodpovedá
v zásade tak výpovedi obžalovaného v tom, že sa na mieste činu zrazu objavil aj svedok J. L., ako aj
výpovedi poškodeného, že útočníci boli dvaja.

Rovnako tak svedkovia I. B. a Q. F., učitelia, ktorí mali v predmetný deň dozor na chodbe, hoci títo
neboli očitými svedkami celého incidentu, ale po započutí kriku z medziposchodia po príchode na miesto
činu, obaja zhodne opísali, že museli žiakov od seba oddeliť, a to obžalovaného B. a svedka L. od
poškodeného D., ktorý ležal na zemi, pričom u poškodeného okamžite spozorovali krvácanie z nosa.

Znaleckým posudkom znalca P. J. L., R., bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že zranenia ako
aj mechanizmus vzniku poranení zodpovedá výpovedi poškodeného, a teda že vznikli po tom, čo bol
napadnutý, zhodený na zem a udieraný do tváre. Znalec konštatoval viaceré vzniknuté poranenia, a to
pomliaždenie mäkkých tkanív tváre, pod ľavým okom s krvnou podliatinou a zlomenina nosových kostí
s minimálnym posunutím úlomkov, ktoré vznikli dvoma samostatnými pôsobeniami tupého násilia do

oblasti tváre najpravdepodobnejšie úderom päsťou menšej až strednej intenzity. Pomliaždenie mäkkých
tkanív hlavy, v ľavej záhlavnej oblasti vzniklo v dôsledku pádu poškodeného dozadu po jeho sotení
anárazomzadnoučasťouhlavy,priktorommoholajvzniknúťotrasmozgu,avšaktentonebolmedicínsky
diagnostikovaný. Sila nárazu mohla byť menšej až strednej intenzity. Znalec v predmetnom posudku
z pohľadu súdu dostatočným spôsobom aj odôvodil dĺžku liečenia a práceneschopnosti v trvaní 10

dní, počas ktorých bol obmedzený obvyklý (bežný) spôsob života poškodeného. Takáto doba sťaženia
obvyklého spôsobu života maloletého poškodeného, ako aj doba liečenia, bola potvrdená aj výpoveďou
svedkyne A. D., matky poškodeného.

V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že ublíženie na zdraví sa vyznačuje nasledujúcimi

znakmi: 1. poškodenie zdravia iného, 2. objektívna potreba lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo
liečenia, 3. sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného nie iba na krátky čas t.j. najmenej
sedem dní. Súd z vykonaného dokazovania mal za naplnené všetky tri pojmové znaky ublíženia na
zdraví, hoci obhajobou bol rozporovaný predovšetkým tretí bod, a to sťaženie obvyklého spôsobu
života poškodeného. Súd musí v tejto súvislosti poukázať na skutočnosť, že zranenia poškodeného si

objektívne vyžadovali lekárske ošetrenie a taktiež po dobu 10 dní mu sťažovali obvyklý spôsob života.
Je síce fakt, že poškodený je žiakom základnej školy a dieťaťom, avšak to nič menení na skutočnosti,
že aj osobe v sociálnom postavení žiaka možno zasiahnuť do obvyklého spôsobu života. Z dôvodu
zranení bol objektívne vyradený z vyučovacieho procesu v čase plnenia povinnej školskej dochádzky,
a to predovšetkým sťaženým dýchaním a bolesťou z dôvodu opuchu nosa, krvácaním z nosa v prvých

dňoch po incidente, čo má za následok aj to, že táto osoba sa nedokáže plnohodnotne sústrediť a to
aj na vyučovanie, taktiež je to sprevádzané aj zjavným nepohodlím a aj zvýšenou pozornosťou na jeho
ochranu nosa, ako aj vizuálnymi sprievodmi znakmi (opuch nosa s krvnými podliatinami). Súd pritom
musí poukázať na skutočnosť, že poškodený ako študent pravidelne dochádza do školy, a to verejnou
dopravou 40-45 minút. Aj keď bol poškodený 15 ročný chlapec, jedná sa osobu s rovnakým, ak nie

väčším precitlivením na úraz a aj prežívaním reality a nemožno zabudnúť na druhotnú viktimizáciu, tlaku
a posmieškov zo strany jeho rovesníkov a spolužiakov, ktorý by vzhľad poškodeného nenechali bez
povšimnutia. Vzhľadom na túto skutočnosť súd konštatuje, že u poškodeného došlo k ublížením na
zdraví, tak ako to stanovuje § 123 ods. 2 Trestného zákona.

Obžalovaného zo spáchania predmetného skutku usvedčuje rad dôkazov, počnúc výpoveď samotného
obžalovaného, ktorý sa v zásade k spáchaniu skutku doznal, ako aj výpovede svedka poškodeného
maloletého D. a maloletého svedka L., ako aj svedectvá učiteľov vykonávajúcich dozor na chodbe, ktorý
chlapcov od seba rozdeľovali a v neposlednom rade aj svedectvá rodičov poškodeného a obžalovaného,
ktorý mali vedomosť o tom, že sa ich deti v škole pobili, pričom útočníkom bol A. B. a poškodeným M. D..

S ohľadom na závery znaleckého posudku od znalkyne MUDr. Karin Štiffelovej s poukazom na znenie
§ 95 ods. 1 Tr. zákona súd ďalej konštatuje, že obžalovaný, ktorý v čase spáchania skutku bol mladší
ako pätnásť rokov, v čase spáchania činu dosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, že
mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie. Podstata prejedávaného skutku

zodpovedá základným spoločenským pravidlám správania sa, kde objektom chráneným trestným
zákonom je ľudské zdravie, a táto hodnota je všeobecne stanovená a nevyžaduje sa vyššia vedomostná
a mravnostná úroveň na pochopenie toho, že iným ľuďom sa fyzicky neubližuje. Vzhľadom na záveryznaleckého posudku súd konštatuje, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku na dostatočnej
rozumovej a mravnej úrovni a je trestne zodpovedným subjektom.

Na margo rozhodnutia Okresného úradu Rimavská Sobota, ktorým bol maloletý J. K. L. uznaný vinným
z priestupku, súd uvádza, že aj vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že iniciátorom a hlavným
aktérom útoku voči maloletému poškodenému bol obžalovaný. Súd z vykonaného dokazovania nijako
nespochybňuje fakt, že aj svedok L., mal svoj podiel viny na incidente a tiež udieral poškodeného, avšak
nie ako spolupáchateľ, keďže vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané,

že pri útoku na poškodeného chýbal spoločný úmysel, že čin spáchajú s obžalovaným spoločným
konaním. Aj z výpovede samotného obžalovaného vyplynulo, že svedok L. sa do konfliktu medzi
ním a poškodeným zapojil až neskôr, pričom mal útočiť len na hrudník poškodeného a nie do jeho
tvárovej oblasti. Pre posúdenie a právnu kvalifikáciu konaní oboch aktérov útoku bolo rozhodujúce to,
že konštatované zranenia na tele poškodeného, ktoré si vyžiadali liečenie a obmedzenie obvyklého
spôsobu života poškodeného v trvaní 10 dní, sú výsledkom konania obžalovaného, ktorý minimálne 2

krát udrel poškodeného do tváre a nosa. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že kým konanie
svedka L. bolo kvalifikované ako priestupok, konanie obžalovaného A. B. je potrebné kvalifikovať ako
trestný čin - prečin, nakoľko nemožno povedať, že vzniknutý následok a jeho závažnosť by bola len
malá, vzhľadom na vzniknuté poranenia poškodeného.

Nazákladetaktovyhodnotenýchdôkazovsamostatne,akoajvichvzájomnýchsúvislostiachsúdpristúpil
k úprave skutkovej a právnej vety z dôvodu, že budova školy nie je miesto verejnosti prístupné, nakoľko
miesto verejnosti prístupné je voľne dostupné miesto bližšie nešpecifikovanému okruhu osôb, čo chodba
v budove základnej školy pred školským bufetom nemôže byť, nakoľko sa nejedná o verejne prístupný
objekt,hocsavňomnachádzaväčšípočetosôb.Nastranedruhejbolopreukázané,žeskutoksaodohral

počas prestávky a pred skupinou detí tvorenej nie menej ako dvoma súčasne prítomnými osobami,
a teda že skutok mal byť spáchaný verejne. Uvedená skutočnosť vyplýva tak z výpovede obžalovaného,
ktorý vypovedal tak, že už v čase slovného konfliktu boli na chodbe aj ostatní žiaci, taktiež z výpovede
poškodeného, ktorý uviedol, že v čase konfliktu tam boli kamaráti, ktorí to videli, taktiež aj z výpovede
svedka K. L., ktorý po tom čo vyšiel z triedy konštatoval, že okolo obžalovaného a poškodeného bolo

viac detí a v neposednom rade aj z výpovede učiteľa B., ktorý po príchode na miesto činu spozoroval
hlúčik detí. Vzhľadom, na uvedené súd uzatvára, že sa skutok odohral pred viac ako dvoma súčasne
prítomnými osobami t.j. verejne podľa § 122 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

Na základe uvedených skutočností obžalovaný mladistvý A. B. spôsobom popísaným v skutkovej vete

tohto rozsudku, inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe, nakoľko poškodený
je dieťaťom a zároveň obžalovaný tým, že napadol iného, dopustil sa fyzicky a verejne výtržnosti. Pokiaľ
ide o vinu obžalovaného, z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní mal súd jednoznačne
a spoľahlivo preukázané, že mladistvý obžalovaný A. B., ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt,
svojim úmyselným konaním, porušil záujem chránený Trestným zákonom, a to záujem na ochrane

ľudského zdravia a života, a súčasne aj záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred
závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný poriadok. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie
mladistvého obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd uznal mladistvého obžalovaného A. B. vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona

v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Podľa správy o povesti mladistvý obžalovaný nie je bližšie hodnotený. Zo správy ÚPSVaR Revúca
vyplýva,žejevedenývevidenciisociálnejkuratelyod09/2017preprečinkrádeže.Vrodinesavykonávali
opatrenia z dôvodu zanedbávania povinnej školskej dochádzky, po zlepšení situácie boli od augusta

2022 intervencie v rodine ukončené.

Zo správy ZŠ Alapiskola Gemerská Ves ďalej vyplýva, že mladistvý obžalovaný je ich žiakom od roku
2015. V školskom roku 2022/2023 bol žiakom 6. C triedy. Počas vyučovacích hodín sa správa voči
spolužiakom a učiteľom pokojne, konflikty nevyvoláva. Dosahuje slabé výsledky, na vyučovanie sa

nepripravuje, na hodinách vyrušuje a je pasívny.

Z evidencie priestupkov, z lustrácie GP a odpisu z registra trestov súd zistil, že mladistvý obžalovaný sa
doposiaľ nedopustil žiadneho konania, pre ktoré by bol súdne alebo priestupkovo riešený a potrestaný.V prípade obžalovaného sa jedná o osobu mladistvú, Trestný zákon stavuje osobité princípy pri trestaní
a ukladaní trestu mladistvých páchateľov. Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho

na riadneho občana a je pritom potrebné prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a
mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom ukladané sankcie
musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého
do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom. V danom prípade je
potrebné konštatovať, že mladistvý obžalovaný je v zásade hodnotený kladne, v domácom a školskom

prostredí konflikty nevyhľadáva a ak je s ním sťažená spolupráca, tak len z dôvodov, ako bolo
konštatované v posudku znalkyne P. N. I., a teda že jeho aktuálny neverbálny intelektový výkon sa
pohybuje v hraničnom pásme podpriemeru a miernej duševnej zaostalosti. Súd mal v danom prípade
za to, že už samotné prejednanie veci pred súdom navyše za účasti verejnosti je pre mladistvého
obžalovaného dostatočným ponaučením na to, aby sa do budúcna vyvaroval obdobným situáciám,
avšak s ohľadom k spôsobenému následku, a to ublíženiu na zdraví chránenej osoby - dieťati, súd

považuje za potrebné počas určitej doby preventívne sledovať správanie mladistvého, či došlo k jeho
náprave a jednalo sa naozaj len o ojedinelé vybočenie z medzí jeho riadneho života, preto súd postupom
podľa § 101 ods. 1 Trestného zákona podmienečne upustil od potrestania mladistvého obžalovaného
a určil mu primeranú skúšobnú dobu v trvaní 10 mesiacov, počas ktorej bude sledovať správanie
obžalovaného, počas ktorej môže súdu preukázať, že uloženie žiadneho trestu naozaj nie je potrebné.

Takýto výrok o podmienečnom upustení od potrestania považoval súd za zákonný a zodpovedajúci
prvkom individuálnej a generálnej prevencie zohľadňujúci osobnostné pomery mladistvého.

Vzhľadom na skutočnosť, že konaním mladistvého obžalovaného A. B. vznikla maloletému
poškodenému M. D. škoda na zdraví, pričom si riadne a včas uplatnil nárok na jej náhradu aj

prostredníctvom jeho zákonnej zástupkyne, súd postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť ním spôsobenú ujmu poškodenému vo výške 783,- eur
titulom bolestného, ktorá bola jednoznačne znalecky stanovená na 30 bodov, pričom hodnota jedného
bodu pre rok 2023 bola stanovená vo výške 26,08 eur, teda vo finančnom vyjadrení predstavuje
suma odškodnenia sumu 783,- eur (30 x 26,08 eur a po zaokrúhlení na celé číslo nahor). Na

žiadosť zákonného zástupcu mladistvého obžalovaného a s výslovným súhlasom zákonnej zástupkyne
maloletého poškodeného súd povolil obžalovanému zaplatiť spôsobenú škodu v mesačných splátkach
vo výške 30,- eur, splatných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku,
pod stranou výhody splátok v prípade nezaplatenia niektorej zo splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota,
pracovisko Revúca, do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,

v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie
v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný
zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa

odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.