Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/112/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120011224
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3120011224.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Michala Eliaša, v trestnej veci proti obžalovanému 1) A. B., nar. XX.X.XXXX v C.,
bytom D. XXX, C. D. a 2) E. F., nar. XX.X.XXXX v C., bytom D. XX, C. D. stíhaných pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno e) Trestného

zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. na neverejnom zasadnutí
dňa 27.2.2024 prejednal odvolania obžalovaných A. B. a E. F. a prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.10.2022, sp. zn. 2T/88/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) a d) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.10.2022, sp. zn. 2T/88/2020 boli obžalovaní A. B.
a E. F. uznaní vinnými zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek

1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

obžalovaný A. B. s obžalovaným E. F. v období od jari roku 2019 až do 11.09.2019 v nehnuteľnosti
postavenej na parcele č. XXX v obci C. D., v katastrálnom území G., zapísanej na liste vlastníctva
č. XXX ako mechanizačná dielňa - nebytový priestor nachádzajúci sa v areáli Poľnohospodárskeho

družstva Inovec, ktorý mal obžalovaný E. F. prenajatý, za ktorý obžalovaní spoločne hradili nájomné,
pričom obžalovaní A. B. a E. F. si spoločne bez oprávnenia zadovážili a prechovávali drogu tým
spôsobom,žezačalipestovaťrastlinykonope(marihuana)zaúčelomichdopestovaniadovegetatívneho
obdobia zrelosti s úmyslom následnej úpravy dopestovaných rastlín ich sušením a ich následnej
konzumácie (fajčením), pričom najskôr ešte malé rastliny obžalovaní A. B. s vedomím a súhlasom
obžalovaného E. F. pestoval v blízkosti prenajatého nebytového priestoru, a neskôr keď boli rastliny

väčšie, tieto rastliny vykopal, premiestnil do neďalekého kukuričného poľa, kde sa o ne priebežne staral,
pričom dňa 10.9.2019 všetky zasadené zrelé rastliny marihuany, ktoré dosiahli vegetatívne obdobie
zrelosti obžalovaný A. B. spoločne s obžalovaným E. F. vykopali z kukuričného poľa a presadili ich do
umelohmotných vedier a takto ich preniesli z poľa späť do prenajatých priestorov, pričom dňa 11.9.2019
bola v týchto priestoroch vykonaná prehliadka iných priestorov a pozemkov, pri ktorej obvinený E. F.
dobrovoľne vydal do trestného konania:- 10 kusov zelených rastlín marihuany (stopa č. 1), ktorých znaleckým skúmaním Kriminalistickým a
expertíznym ústavom PZ Bratislava bolo zistené, že sa jedná o konopu siatu (marihuanu) s celkovou
hmotnosťou 1.591,07 g, z toho upotrebiteľná časť rastlinného materiálu mala hmotnosť 775,39 g s

priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 2,3 % hmotnostného, obsahujúce 17.834 mg
THC, čo zodpovedá najmenej 1551 bežným jednotlivým dávkam drogy, spôsobilým po aplikovaní
ovplyvniť psychiku užívateľa,

- sušený rastlinný materiál (stopa č. 5), ktorého znaleckým skúmaním Kriminalistickým a expertíznym

ústavom PZ Bratislava bolo zistené, že sa jedná o sušenú konopu siatu (marihuanu) s celkovou
hmotnosťou 82,28 g, z toho upotrebiteľná časť rastlinného materiálu mala hmotnosť 46,54 g, s
priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 2,3 % hmotnostného, obsahujúce 1.070 mg
THC, čo zodpovedá najmenej 93 bežným jednotlivým dávkam drogy, spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť
psychiku užívateľa,

pričom celková hodnota vydaných drog (stopy č. 1 a č. 5) je podľa odborného vyjadrenia Protidrogovej
centrály Národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ najmenej 6.575,44,-Eur a rastliny rodu Cannabis -
konopasúvzmysleZákonač.139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkoch
v znení neskorších predpisov zaradené do l. skupiny omamných látok a látka tetrahydrokanabinol (THC)
je v zmysle Zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení

neskorších predpisov zaradená do l. skupiny psychotropných látok.“

Za to boli obaja obžalovaní odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona účinného v čase spáchania, podľa
§ 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona, podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, podľa § 39 ods. 1, ods.
3 písm. c) Tr. zákona každí na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne, na výkon

ktorého boli obžalovaní zaradení do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovaným uložil ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

Súčasne podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona súd obom obžalovaným uložil ochranné protitoxikologické

liečenie ambulantnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obaja obžalovaní s obhajcami
podali odvolania proti výrokom o vine a treste a tiež aj prokurátor proti výroku o treste, všetci do zápisnice
o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení napadnutého rozsudku.

Obžalovaný A. B. následne odvolanie prostredníctvom obhajkyne písomne odôvodnil. V úvode
písomných dôvodov odvolania poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku a ďalej uviedol
nasledovné:

„ad NESPRÁVNOSŤ VÝROKU O VINE

Úvodom predmetného odvolania si obhajoba dovoľuje upriamiť na nesprávnosť kategorizovania
marihuany vo výrokovej vete Napadnutého rozsudku, kde sa konštatuje, že obvinený E. F. dobrovoľne
vydal do trestného konania:

- „10 kusov zelených rastlín marihuany (stopa č. 1), ktorých znaleckým skúmaním Kriminalistickým a
expertíznym ústavom PZ Bratislava bolo zistené, že sa jedná o konopu siatu (marihuanu) (...)“
- „sušený rastlinný materiál (stopa č. 5), ktorého znaleckým skúmaním Kriminalistickým a expertíznym
ústavom PZ Bratislava bolo zistené, že sa jedná o sušenú konopu siatu (marihuanu) (...)“.

Znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava, ČES: PPZ-KEU-BA-
EXP-2019/12315vypracovanýpreúčelypredmetnéhotrestnéhokonanianeobsahujeinformáciutvrdenú
vo výroku Napadnutého rozsudku. KEÚ PZ identifikoval zaistené rastliny ako konope (marihuanu).
Cannabis sativa, teda konopu siatu je aj na území Slovenskej republiky možné legálne pestovať,

pričom je využívaná na poľnohospodárske účely (ide o tzv. technické konope). Konopa siata by nemala
dosiahnuť úroveň THC viac ako 0,2 % hmotnostného. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, poľnohospodár môže odrody konopy siatej
uvedené v osobitnom predpise pestovať bez povolenia podľa tohto zákona, ak pred výsevom podaljednotnú žiadosť o poskytnutie priamych platieb v kalendárnom roku, v ktorom bude tieto odrody konopy
siatej pestovať.

Rovnako obhajoba namieta nejasnú právnu kvalifikáciu žalovaného skutku, pretože ku dňu vyhlásenia
odsudzujúceho rozsudku skutková podstata trestného činu nedovolená výroba omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi v ustanovení § 172
ods. 1 Trestného zákona nezahŕňa písmená c) a d) a taktiež ustanovenie § 172 ods. 2 Trestného zákona
nezahŕňa písmeno e).

Obžalovaný A. B. od prvého procesného úkonu vykonaného v jeho trestnej veci nepopieral spáchanie
skutku (s výnimkou rozsahu činu, aký sa mu priznával za vinu), dobrovoľne sa priznal k prechovávaniu
marihuany, prevzal zodpovednosť za svoje protiprávne konanie, spáchaný čin nikdy nezľahčoval, staval
sa k nemu kriticky a v neposlednom rade po celý čas ochotne spolupracoval s OČTK. Nesúhlasil
však s jeho právnou kvalifikáciou, pretože nesúhlasí s rozsahom činu, ktorý mal byť kvantifikovaný cez

interpretačné pravidlo uvedené v § 126 ods. 1 veta prvá Trestného zákona.

Podľa § 126 ods. 1 veta prvá Trestného zákona sa pri určení výšky škody v zásade vychádza z ceny,
za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. V okolnostiach
prejednávanej veci môže byť miesto činu definované v jeho najširšom možnom význame ako celé

územie Slovenskej republiky. Pri prihliadnutí na ten aspekt veci, že obžalovaný B. neutŕžil žiaden
finančný prospech v súvislosti so spáchaným skutkom a tento ani neplánoval získať, nežiada sa v
tomto prípade zohľadňovať cenové rozdiely v rámci jednotlivých krajov Slovenskej republiky a z týchto
cenových špecifík vychádzať. V danej súvislosti poukazujeme aj na uznesenie NS SR, sp. zn. 6To
17/2003, z ktorého vyplýva povinnosť súdu v trestnom konaní zisťovať najnižšiu a nie akúkoľvek cenu,

za ktorú sa droga predáva, aby mohol byť s určitosťou stanovený záver vyjadrený v skutkovej vete
výroku rozsudku o hodnote zaisteného množstva drogy. Obhajoba si dovoľuje poukázať na údaje z
monitorovania cien drog na území Slovenskej republiky na čiernom trhu s omamnými a psychotropnými
látkami, vrátane drogových prekurzorov, ktoré vykonáva Národná protidrogová jednotka. Z tabuľky z
monitorovania cien vybraných omamných a psychotropných látok na čiernom trhu na území Slovenska

spracovanej pre 3. štvrťrok roku 2019 (tzn. v čase zaistenia drogy) vyplýva, že v danom období bola
Národnou protidrogovou jednotkou zistená dolná hranica ceny konope v územnom obvode Prešovského
kraja vo výške 2,- Eur/gram. Pri prepočte množstva marihuany, ktorá je predmetom obžaloby (821,93
g) so zohľadnením ceny zistenej pre Prešovský kraj (2,- Eur/gram) dosiahneme hodnotu 1.643,86 Eur,
ktorá však už nezodpovedá rozsahu spáchania činu vo väčšom rozsahu.

Opätovne zdôrazňujeme, že úmysel obžalovaného B. smeroval len k zadováženiu marihuany v
množstve pre vlastnú spotrebu. V právnom štáte nie je možné pripustiť, aby v rovnakej skutkovo-právnej
situácii (t. j. prechovávanie marihuany len pre vlastnú spotrebu) bol jeden jeho občan stíhaný s hrozbou
trestu odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby 3 až 7 rokov (podľa aktuálnej priaznivejšej právnej

úpravy) len z toho dôvodu, že dolná hranica ceny marihuany bola Národnou protidrogovou jednotkou
zistená na území Prešovského kraja podstatne priaznivejšie než v iných krajoch a druhý občan, ktorý
skutok spáchal v inom kraji v rámci Slovenska bude za rovnaký skutok stíhaný s hrozbou trestu odňatia
slobody v rozmedzí trestnej sadzby 10 až 15 rokov, a to jedine z dôvodu vyššie zistenej ceny, za ktorú
sa marihuana obchoduje na čiernom trhu v dotknutej oblasti.

V rozhodnutí, sp. zn. II. ÚS 5/03 Ústavný súd SR uviedol, že princíp rovnosti je porušený vtedy, ak sa s
jednou skupinou adresátov právnych noriem v porovnaní s inou skupinou zaobchádza inak, hoci medzi
oboma skupinami nie sú rozdiely takého druhu a takej závažnosti, že odôvodňujú takéto nerovnaké
zaobchádzanie.

Vo väzbe na vyššie tvrdené skutočnosti, podľa názoru obhajoby nie je v podmienkach prejednávanej
veci možné akceptovať prístup, keď sa rozsah činu odvíja od ceny, za ktorú sa marihuana predáva
v príslušnom kraji, ak vyvoláva takéto extrémne nerovné postavanie páchateľov pred zákonom, bez
racionálneho opodstatnenia. V uvedených súvislostiach poukazujeme na údaje zhrnuté do Tabuľky

monitorovania cien vybraných omamných a psychotropných látok na území SR za rok 2019, ktorá
je prílohou Správy o stave a vývoji drogovej scény na území Slovenskej republiky v roku 2019,
vypracovanou Národnou protidrogovou jednotkou národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného
zboru, v ktorej sa odrážajú poznatky z celoštátneho monitoringu, zberu, spracovania a analýzyúdajov týkajúcich sa drogovej kriminality a z úkonov zaistenia omamných a psychotropných látok,
psychoaktívnych látok a drogových prekurzorov. Tabuľka poskytuje prehľad o priemerných cenách
nelegálnychdrogvdanomrokuvjednotlivýchkrajochataktiežichrozpätiezhľadiskaúzemnéhorozsahu

celej Slovenskej republiky, kde informuje o jednotkovej cene za marihuanu v územnom rozsahu SR v
rozpätí 2 - 20 Eur/1 gram. Z cien zistených pre jednotlivé kraje by sa podľa našej mienky malo vychádzať
predovšetkým v tých prípadoch, ak droga bola určená na predaj na čiernom trhu.

Rovnosť je kategória relatívna, ktorá vyžaduje odstránenie neodôvodnených rozdielov (PL. ÚS

8/2014-41). Ústavný princíp rovnosti musí nachádzať svoje vyjadrenie nielen v zákonodarstve, ako aj
pri aplikácii práva.
Najvyšší súd SR v rozsudku vydanom dňa 21.05.2020 vo veci vedenej pod sp. zn. 5Tdo/14/2020
zdôraznil, že ak sa obžalovaný nedopustil trestného činu podľa ustanovenia § 172 ods. 1
písm. c) Trestného zákona predajom omamnej látky (tzv. dealerský paragraf), túto skutočnosť je
potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu obžalovanému, pretože predmetné ustanovenie je zamierené

predovšetkým na dealerov omamných a psychotropných látok, ktorí tieto drogy sofistikovaným a
spravidla organizovaným spôsobom uvádzajú do obehu. Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o držbu
marihuany, obžalovaný A. B. túto nikdy nedíloval ani inak neposkytoval ďalším osobám, a rovnako to
neplánoval. Z tejto marihuany neutŕžil žiadny majetkový prospech a ani o to v budúcnosti nemal záujem,
keďže zaistený rastlinný materiál mal slúžiť výlučne len k jeho osobnej spotrebe, čo podporuje aj zistená

mierazávislostiatolerancienadávkemarihuanyuobžalovanéhoA.B..Rozlišovaniepáchateľov,ktorísú
sami užívateľmi drogy a páchateľov, ktorí sú tzv. dealeri, teda tí, ktorí tieto látky predovšetkým distribuujú
ďalej konečným spotrebiteľom, má svoj význam. Prvá označená skupina páchateľov je špecifická, keď
páchateľ je sám osobou závislou a zbaviť sa takejto závislosti bez adekvátnej lekárskej pomoci je veľmi
náročné, niekedy až nemožné.

Je potrebné zdôrazniť, že latentným motívom konania obžalovaného B. bola vzniknutá závislosť. Z
vykonaného znaleckého posúdenia znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
vyplynulo, že u obžalovaného B. je prítomný syndróm závislosti na kanabinoidoch. Je prítomná túžba
po droge niekoľko dní po poslednom konzume. Tolerancia dávky je u neho značná a vyskytujú sa aj

abstinenčné príznaky pri odznení účinku.

Zo znaleckého skúmania, ale rovnako aj z vlastných výpovedí obžalovaného B. vyplynulo, že dlhodobo
nemal kritický postoj k závislosti na marihuane, bagatelizoval a racionalizal ju. V tejto súvislosti je
potrebné postrehnúť zmenu postoja ku vlastnej závislosti a jej nového vnímania obžalovaným A. B.,

ktoré prebehli postupne v tomto trestnom konaní, čo predznačuje nápravný efekt už samotného vedenia
trestného stíhania.

V prípade obžalovaného A. B. vysoký trest odňatia slobody nedokáže naplniť želateľnú funkciu trestu
v individuálnych podmienkach jeho prípadu. Počas výkonu trestu odňatia slobody nebude možné liečiť

jeho závislosť, ktorou bol podnietený a motivovaný ku spáchaniu skutku, pričom po neprimerane dlhej
dobe strávenej v ústave na výkon trestu odňatia slobody bude u obžalovaného A. B. obzvlášť sťažené
začlenenie sa do spoločnosti a vedenie priemerne uspokojivého života, teda jeho trest sa stane v
takto predpokladaných následkoch doživotným. To všetko len z príčiny, že na svojej životnej ceste
nezvládol čeliť svojej závislosti na marihuane, s čím bola spojená aj potreba mať zabezpečený neustály

a hlavne bezpečný prístup ku potrebnej dávke. Obžalovaného B. experiment s vysadením rastliny z
rodu Cannabis v mnohých oblastiach negatívne zasiahol a bude pre neho celoživotným poučením a
mementom do budúcna.

Okrem už hroziaceho nepodmienečného trestu odňatia slobody v neľútostnom rozpätí trestnej sadzby

sú s trestným činom, ako ho právne kvalifikovala obžaloba, spojené ďalšie nezvratné dôsledky.

S akcentom na zaradenie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm.
c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zákona v znení účinnom do 30.04.2022 do kategórie obzvlášť závažný

zločin, by táto skutočnosť z právneho hľadiska ovplyvňovala život obžalovaného B. aj po jeho prípadnom
odsúdení (napr. v možnosti jeho podmienečného prepustenia z ústavu na výkon trestu odňatia slobody
ažpovýkone3/4uloženéhotrestu)asúčasnebybolzasiahnutýdôsledkamizhľadiskapsychologického,ktoré by pociťoval po absolvovaní výkonu trestu odňatia slobody (napr. aj preto, že ide o trestný čin
zaradený do skupiny, na ktoré sa vzťahuje tzv. zásada trikrát a dosť).

Z dôvodovej správy k zákonu č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon vyplýva, že trestný postih výrobcov drog
a obchodníkov s drogami sa kardinálne sprísňuje a naopak, u užívateľov drog sa počíta s miernejším
postihom, s akcentom na ukladanie ochranného liečenia takýmto osobám.

V nadväznosti na to obhajoba zdôrazňuje, že ochranné opatrenia možno uložiť páchateľovi trestného

činu buď popri treste, alebo aj pri upustení od potrestania páchateľa, ak ochranné opatrenie zabezpečí
ochranu spoločnosti pred páchateľom účinnejšie ako trest. Obžalovaný B. dobrovoľne vyjadril súhlas
s ochrannou protitoxikomanickou liečbou v ambulantnej forme, pričom máme za to, že uvedené
ochrannéopatreniezabezpečíochranuspoločnostipredpáchateľomúčinnejšieakotrest.Podľanázorov
odborníkov,naúčinnéochrannéliečenie,najmätoxikomanovaalkoholikov,mázásadnývýznamnáležitá
motivácia liečenej osoby k pozitívnej zmene a jej spolupráca pri liečení. Obžalovaný B. už počas sedenia

u znalca pribratého do predmetného konania za účelom vykonania znaleckého posúdenia eventuálnej
závislosti obžalovaného na omamných a psychotropných látkach, príp. k iným závislostiam sa výslovne
vyjadril, že s nariadením ambulantnej ochrannej liečby by súhlasil, rovnaký postoj odprezentoval na
hlavnom pojednávaní. Samotný znalec sa tiež vyslovil, že považuje za potrebné a prospešné, aby bola
obžalovanému A. B. nariadená ochranná protitoxikomanická liečba.

Podľa názoru konajúceho súdu, vychádzajúc z obsahu Napadnutého rozhodnutia, obhajoba oboch
obžalovaných , že pri pestovaní marihuany nevedeli v akom množstve ju pestujú, aký bude výsledný
produkt a aké percento THC bude tento materiál obsahovať neobstojí spolu s tvrdením, že tieto rastliny
si pestovali predovšetkým len pre svoju potrebu. V tejto súvislosti súd poukázal tiež na skutočnosť, že

obaja obžalovaní sú konzumentmi drogy, ktorí obaja žijú v rodinných domoch, kedy nie je problém si
za oknom v kvetináči pre svoju vlastnú potrebu dopestovať jednu rastlinu bez toho, aby o tom vôbec
niekto vedel.

V čase spáchania skutku obžalovaný A. B. nebýval v rodinnom dome. Uvedenú skutočnosť možno zistiť

z Odpovede obce Trenčianske Stankovce na žiadosť o zaslanie správy z 26.02.2020 (č. l. 228), ktorú
listinu navrhla obhajkyňa obžalovaného B. prečítať a oboznámiť s jej obsahom v podanom Návrhu na
vykonanie dôkazov na hl. pojednávaní zo dňa 28.10.2020. V odpovedi obce Trenčianske Stankovce
adresovanej KR PZ v Trenčíne sa konštatuje, že obžalovaný B. má trvalý pobyt evidovaný v byte (súp. č.
134),ktoréhovlastníkmisújehorodičia.Nauvedenejadresesaobžalovanýajzdržiaval,čojepoznateľné

tiež zo zápisnice o výsluchu Krištofa vypočúvaného v procesnom postavení obvineného, kde nadiktoval
ako adresu svojho trvalého pobytu C. D., H. D. I. XXX a rovnako si ju zvolil ako adresu na doručovanie
písomností. Do rodinného domu sa spolu so svojimi rodičmi presťahoval A. B. len prednedávnom, o čom
na poslednom hlavnom pojednávaní (dňa 25.10.2022) upovedomil aj konajúci súd.

Obžalovaný B. tiež napáda obsahovú nesprávnosť časti ústneho odôvodnenia Napadnutého rozsudku,
ktorá odznela na hlavnom pojednávaní, kedy súd argumentoval, že neuveril tvrdeniam B. o tom, že
zaistená droga mala slúžiť výhradne pre osobnú spotrebu, pretože v takom prípade by si ju pestoval
doma na záhrade (keďže býva v rodinnom dome) a neprenajímal by si za týmto účelom pole. Tu sa
žiada upozorniť, že obžalovaní si neprenajímali od družstva pozemok, ale len nebytový priestor č. 93,

skutočnosť ktorá jasne vyplýva zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 93.

Pokiaľ ide o množstvo zaistených rastlín, toto sa pri „pestovaní“ v externom prostredí môže ľahko
vymyknúť spod kontroly, keďže klimatické podmienky na území Slovenskej republiky sú priaznivé aj pre
vonkajšie pestovanie konope. Rastom sa priamoúmerne zvyšuje aj rozsah účinnej látky THC.

Obžalovaný B. mal do času vyhlásenia Napadnutého rozsudku za isté, že OČTK, či súd nespochybňujú
skutočnosť, že marihuanu nepredával, ani nikomu bezodplatne neposkytoval a rovnako sa nemienil
k tomuto ani v budúcnosti uchýliť. Uvedená obava nebola ani náznakom spomenutá v obžalobnom
návrhu prokurátora, rovnako z listiny tvoriacej súčasť spisu, a to Úradného záznamu odboru kriminálnej

polície Okresného riaditeľstva PZ Trenčín z 30.01.2020, č. ORPZ-TN-OKP3-156/2020 je zrejmé, že
obžalovaný A. B. prechovával konopu výlučne pre vlastnú spotrebu, túto ďalším osobám nepredával,
ani neposkytoval. V tomto úradnom zázname sa uvádza, že šetrením pracovníkov 1. operatívneho
oddeleniaodborukriminálnejpolícieORPZvTNbolozistené,žeA.B.,vypestovanékonope(marihuanu)používal len pre svoju potrebu, ďalším osobám ju nepredával, ani neposkytoval. Ak konajúci súd
nechcel pripustiť ako dôkaz prečítanie a oboznámenie sa s úradným záznamom v prípade, keď ide o
otázku skutkového deja pre súd tak závažnú, determinujúcu výsledok meritórneho rozhodnutia (čo sa

obžalovaný B. dozvedel až z odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku), bolo nevyhnutné umožniť výsluch
osôb, ktoré vykonávali operatívne šetrenia na mieste činu. Vzhľadom na uvedené, týmto navrhujeme
výsluch J. A. K. ako osoby spisujúcej daný záznam, ktorého sa chceme dopytovať na mená a priezviská
príslušných pracovníkov operatívneho oddelenia, ktorý pozorovali skúmané skutočnosti popisované v
úradnom zázname s tým, že obhajkyňa následne požiada o poskytnutie svedeckej výpovede daných

operatívcov.

Tiež si dovolíme uviesť poznámku, že pokiaľ ide o všeobecne akceptovanú prax o nepoužiteľnosti listiny
- - úradného záznamu ako dôkazu v konaní pred súdom, poväčšine ide o úradné záznamy spísané
pred začatím trestného stíhania. V nami prejednávanom prípade ide o úradný záznam spísaný po začatí
trestného stíhania vo veci uznesením OKP OR PZ Trenčín zo dňa 28.06.2019, ČVS ORP-447/1-VYS-

TN-2019.

Na danom mieste považujeme za potrebné vyjadriť sa tiež ku zásadným nedostatkom niektorých
dôkazov vykonaných v predmetnej trestnej veci, spôsobujúcim ich procesnú nepoužiteľnosť.

Ku príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov (č. l. 175) namietame, že tento neobsahuje všetky
nevyhnutné špecifické náležitosti, a to riadne a nezameniteľné označenie priestorov, v ktorých v prípade
potreby môže byť nariadená prehliadka.

Riadnemu vymedzeniu priestorov zodpovedá špecifikácia prostredníctvom presnej adresy objektu, kde

sa má prehliadka uskutočniť, pričom ak sa má prehliadka vykonať iba v časti budovy, tak je nevyhnutná
jej identifikácia iným bližším polohovým určením.

Prehliadka iných priestorov a pozemkov bola vykonaná na základe Príkazu na prehliadku iných
priestorov a pozemkov, vydaným so súhlasom prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín udeleným

dňa 13.08.2019, podľa ktorého bola táto prehliadka nariadená v nehnuteľnosti „zapísanej v kat. území
G. ako nebytový priestor – mechanická dielňa v C. D., L. D. I. XXX, postavený na parcele č. XXX v
obci C. D. (....)“. Obhajoba vytýka značné obsahové nedostatky vydaného Príkazu na prehliadku iných
priestorov a pozemkov, a to predovšetkým neurčitú, ba až zmätočnú špecifikáciu priestorov, ktoré majú
byť predmetom prehliadky.

Z hľadiska rešpektovania Ústavou SR garantovaných základných ľudských práv a slobôd osôb, do
ktorých sa pri výkone prehliadky neverejných priestorov jednoznačne zasahuje, je možné takúto
prehliadku vykonať výlučne na podklade písomného a odôvodneného príkazu vydaného zákonom
oprávnenými subjektmi, a to len v priestoroch, ktorý je v príkaze riadne (a tým aj nezameniteľne)

označený. Riadnemu vymedzeniu priestorov zodpovedá špecifikácia prostredníctvom presnej adresy
objektu, kde sa má prehliadka uskutočniť, pričom ak sa má prehliadka vykonať iba v časti budovy, tak
je nevyhnutná jej identifikácia buď číselným označením, zaužívaným a rešpektovaným pomenovaním
objektu alebo iným bližším polohovým určením (napr. poschodie, podlažie, atď.)

V zmysle údajov verejne dostupných na internetovej stránky Úradu Geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky „Katastrálny portál“ je možné zistiť, že predmet nájmu, v ktorom bola uskutočnená
prehliadka iných priestorov je evidovaný na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Trenčín, kat. odbor
pre k.ú. G., má pridelené súp. č. XXXX a je postavený na pozemku – parcela KN-C č. XXX – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 819 m2. Podľa Príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov bola

prehliadka nariadená v nebytovom priestore „- mechanizačná dielňa v C. D., L. D. I. XXX (...)“. Predmet
prenájmu, v ktorom bola vykonaná prehliadka na základe vydaného príkazu sa nenachádza na adrese
L. D. I. XXX – ide o úplne odlišný objekt, a to administratívnu budovu situovanú v inom katastrálnom
území a postavenú na inom pozemku ako bola v skutočnosti vykonaná prehliadka priestorov. Táto iná
stavba je evidovaná na LV č. XXX Okresným úradom Trenčín, pre k. ú. L. D., a to ako administratívna

budova postavená na pozemku – parcele č. XXXX/XX.

S ohľadom na skutočnosť, že stavbu je možné jednoznačne identifikovať len spôsobom uvedenia
jej súpisného čísla v spojení s údajom o katastrálnom území, na ktorom sa nachádza, v Príkaze naprehliadku iných priestorov také súpisné číslo stavby, v ktorej sa nachádzal Predmet nájmu reálne
podrobený výkonu prehliadky, nebolo uvedené. Zmätočnosť výrokovej vety Príkazu na prehliadku
priestorov a pozemkov prejavujúca sa v nejasnej špecifikácii priestorov prehliadky je neprípustná

s ohľadom na charakter procesných úkonov, ktorých sa týka. Stavba, v ktorej sa reálne vykonala
prehliadka a stavba označená v Príkaze na prehliadku iných priestorov sa vôbec nezhodujú. Obhajkyňa
obžalovaného B. do konania predložila vecný dôkaz vytlačený z webovej aplikácie Mapový klient
ZBGIS z mapovej témy „Kataster nehnuteľností“, ktorý poskytuje kartografické znázornenie zemského
povrchu v blízkosti objektu so súp. č. XXX, evidovaného na Výpise z LV č. XXX vedeného

Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor pre k. ú. L. D., umiestnenie ktorej stavby je na mape
vyjadrené zjednodušeným grafickým symbolom domu fialovej farby. Obhajkyňa tiež predložila vecný
dôkaz vytlačený z webovej aplikácie Mapový klient ZBGIS z mapovej témy „Kataster nehnuteľností“,
ktorý poskytuje kartografické znázornenie zemského povrchu v blízkosti objektu so súp. č. XXXX,
evidovaného na Výpise z LV č. XXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor pre k.
ú. G., umiestnenie ktorej stavby je na mape vyjadrené zjednodušeným grafickým symbolom domu

fialovej farby. Dva vyššie špecifikované dôkazy súvisia s namietanými obsahovými nedostatkami
Príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov vydaného v predmetnej trestnej veci. Dôkazmi
hore uvedenými sme preukázali nezanedbateľnú polohovú vzdialenosť medzi objektom so súp. č. 891,
ktorý bol uvedený v Príkaze na prehliadku iných priestorov a pozemkov a objektom so súp. č. XXXX,
v ktorom sa prehliadka reálne uskutočnila. V príkaze na prehliadku iných priestorov a pozemkov bol

dotknutý priestor ďalej lokalizovaný aj doplňujúcou informáciou, že priestor sa nachádza v areáli PD
Inovec Trenčianske Stankovce, ktorý údaj neprispieva jednoznačnosti vymedzenia priestoru, keďže
subjekt – Poľnohospodárske družstvo Inovec Trenčianske Stankovce má dva areály družstva. Formálne
nesprávna je aj konštatácia v odôvodnení Napadnutého rozsudku v zmysle ktorej, z fotodokumentácie z
vyšetrovacieho spisu ako aj z doloženej fotodokumentácie na hlavnom pojednávaní má byť zrejmé, že

v priestoroch PD Inovec v časti mechanizačnej dielne Trenčianske Stankovce, Veľké Stankovce č. 891
bolo zaistených viacero rastlín rodu Cannabis. Táto mechanizačná dielňa sa nenachádza na adrese L.
D. I. XXX. Za účelom obrazového znázornenia opisovaných skutočností vkladáme pod daný text grafiku
znázorňujúcu rozloženie vyššie spomínaných objektov v priestore, na mapovom podklade z webovej
aplikácie Mapový klient ZBGIS: K obrane obžaloby použitej v snahe zjemniť vytýkané nedostatky, a teda

k tvrdeniam prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne, že k prehliadke priestorov vlastne ani nedošlo,
pretože zaistený rastlinný materiál bol dobrovoľne vydaný uvádzame nasledovné:

Okolnosť, že išlo o výkon prehliadky iných priestorov a pozemkov a že nebola vykonaná len obhliadka
(miesta činu, resp. inkriminovaných priestorov a pozemkov) vyplýva aj z obsahu vyhotovenej zápisnice

o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov zo dňa 11.09.2018 kde je zaprotokolované, že
k výkonu prehliadky priestorov došlo.

Rovnako, že išlo o zásah do práv oprávneného užívateľa nehnuteľnosti vo forme nariadenej prehliadky
priestorov, zdanlivo na základe zákona riadne povolenej na základe vydaného príkazu, dokazuje aj

pribratie osoby nezúčastnenej k výkonu prehliadky (t.j. M. N. F.).

Prehliadkuinýchpriestorovalebopozemkunaúčelzabezpečeniavecidôležitejpretrestnékonanienieje
potrebné nariadiť, ak bola zrejmá dobrovoľná súčinnosť E. F. ako oprávneného užívateľa nehnuteľnosti,
v ktorej sa vec mala nachádzať.

V takom prípade sa má použiť inštitút vydania alebo odňatia veci (§ 91 Trestného poriadku), po
prípadnom predchádzajúcom, resp. súčasnom vykonaní obhliadky podľa § 154 Trestného poriadku,
bez nariadenia prehliadky iných priestorov a pozemkov. Vyjadrený právny názor je napr. aj súčasťou
uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Tdo 29/2014 z 20.05.2014. Zároveň ani nemôže obstáť

argument o tom, že nie je potrebné zaoberať sa dôvodnosťou a náležitosťami príkazu na prehliadku,
keďže veci boli dobrovoľne vydané. Bez vydania Príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov by
pravdepodobne ani k dobrovoľnému vydaniu vecí nedošlo.

Podľa § 182 Tr. poriadku sa na príkaz použijú primerane ustanovenia prvého dielu tejto hlavy o rozsudku.

Podľa obsahu tejto odkazovacej normy sa na príkaz aplikujú ustanovenia § 168 ods. 1 prvá veta
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú.V zmysle § 101 ods. 1 Trestného poriadku príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov
musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Vo vzťahu k nedostatkom odôvodnenia príkazu
poukazujeme na to, že Príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov ani v nevyhnutnej miere

nespĺňa požiadavky stanovené § 168 ods. 1 Tr. poriadku, nevymenúva ani jednu skutočnosť, ktorá
rozumne zdôvodňuje predpoklad o páchaní trestnej činnosti (či posilňuje podozrenie z páchania tejto
činnosti). Pre lepšiu názornosť a vnímanie charakteru vytýkanej vady si dovolím citovať z príkazu
relevantnú časť odôvodnenia: „ skutku sa dopustil páchateľ tak, že od presne nezisteného času jari
roku 2019 do dňa 24.06.2019 v mechanizačnej dielni kováčňa na pozemku č. 237 katastrálneho územia

G. - poľnohospodárskeho družstva PD Inovec v Trenčianskych Stankovciach neoprávnene pestoval a
prechovával rastliny marihuany v počte kusov 50“ Fakticky prevažnú časť odôvodnenia príkazu tvorí
opis skutku s uvedením právnej kvalifikácie trestného činu, čo je formálna náležitosť samotného príkazu
a nie náležitosť odôvodenia. Z príkazu sa nie je možné dozvedieť, z čoho OČTK vyplynul odhad, že
podozrivý tento priestor využíva k prechovávaniu drog.

Naviac sa v tomto príkaze konštatuje, že páchateľ sa mal skutku dopustiť od jari roku 2019 do
24.06.2019, tzn. v čase vydania Príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov (t. j. dňa 18.08.2019)
malo byť páchanie uvedenej trestnej činnosti už niekoľko týždňov ukončené.

Nejde teda o jednu izolovanú a málo významnú vadu, ale súbor viacerých podstatných nedostatkov

príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov, ktoré ho činia nezákonným. Keďže v súvislosti
s nariadenou prehliadkou iných priestorov a pozemkov boli vydané predmety opísané v zápisnici o
vykonanej prehliadke pod por. č. 1 až 9, všetky uvedené dôkazy sú obstarané nezákonne v zmysle tzv.
teórie plodov z otráveného stromu, a preto v danom konaní nie je preukázaný rozsah činu podľa § 172
ods. 2 písm. e) Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022.

Napriek skutočnosti, že všetky zhora uvádzané námietky obhajoby obžalovaného B. boli uplatňované
aj v konaní pred súdom prvého stupňa, v odôvodnení Napadnutého rozsudku sa s nimi súd nijako
nevysporiadal.

ad ZVYŠNÉ VÝROKY
Vzhľadom na skutočnosť, že na výroku o vine sú závislé výrok o treste, výrok o spôsobe výkonu
trestu odňatia slobody, ako aj výroky o ochrannom opatrení, boli obžalovaným B. formálne napadnuté
aj tieto výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Trestný čin Nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi sa zaraďuje

do kategórie trestných činov ohrozujúcich život a zdravie, preto skupinovým objektom tu zaradených
trestných činov je ľudský život a zdravie. Obžalovaný B. svojím konaním nevyvolal nebezpečenstvo
bezprostredného ohrozenia života a zdravia iného človeka, spáchaným skutkom spôsobil negatívny
následok najviac sebe samému.

Slovenská trestná politika v oblasti represie drogových deliktov je známa svojou disproporčne
neodôvodnenou rozdielnosťou trestných sankcií na úrovni členských štátov Európskej únie. Aj po
naposledy vykonanej novelizácii Trestného zákona v tejto oblasti, ostala v prípadoch obdobných
prejednávanej veci zákonom rámcovaná hranica, v ktorej sa má ukladať trest odňatia slobody
premrštená, pričom tieto tresty sa míňajú svojim účinkom. Nastavená trestná politika je neužitočná, ba

až patogénna a navyše v rozpore s princípom predvídateľnosti a primeranosti trestov.

Trest musí byť úmerný spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj
pohnútka páchateľa, spôsob spáchania trestného činu, spôsobené následky a možnosti ich nápravy. Je
potrebné diferencovať medzi páchateľmi, ktorí s marihuanou obchodujú a páchateľmi, ktorí sú „iba“ jej

konzumentmi, a to aj v prípade, ak je predmetom obžaloby väčší rozsah rastlín z rodu Cannabis.

V súvislosti s problematickou metodikou zisťovania a tvorby prehľadu cien omamných látok a
psychotropných látok, s ktorými dátami narábajú súdy v trestných konaniach, bola v mesiaci máj 2022
publikovaná Verejná výzva europoslancov E. O. a E. P. na zmenu metodiky určovania ceny omamnej

látky za účelom dodržiavania zásad rovnosti pred zákonom.

VI. Naďalej sa pridržiavame návrhu na využitie postupu podľa § 283 ods. 5 Trestného poriadku v
zmysle iniciovania konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy SR za účelom posúdeniasúladnosti ustanovenia § 172 odsek 2 písm. e) Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022
(ktorému aktuálne zodpovedá ustanovenie § 172 ods. 6 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom ku
dnešnému dnu), konkrétne v časti stanoveného rozpätia trestnej sadzby trestu odňatia slobody s čl. 1

ods. 1, prvá veta ústavy SR a čl. 12 ods. ods. 1 Ústavy SR.

Odvolací návrh

S poukazom na všetko vyššie uvedené týmto navrhujeme, aby odvolací súd po preskúmaní zákonnosti

a odôvodnenosti výroku o vine, ako aj správnosti postupu konania, ktoré mu predchádzalo zrušil v celom
rozsahu Napadnutý rozsudok z dôvodu existencie vád podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Trestného
poriadku a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

Obžalovaný E. F. odvolanie prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil. V úvode písomných dôvodov
odvolania poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku a ďalej uviedol nasledovné:

„Súd I. st. takéto svoje rozhodnutie vo vzťahu k obžalovanému 2) odôvodnil s poukazom na dokazovanie
vykonané na hlavnom pojednávaní v zásade tým, že na základe takto vykonaného dokazovania mal
za preukázané, najmä na základe výpovedí obžalovaných a svedka G. Q., že sa obaja obžalovaní
dopustili žalovaného skutku, pričom obžalovaný 2) bol uzrozumený stým, že obžalovaný 1) pestoval

rastliny marihuany, keď obžalovaný 2) pravidelne chodieval do dielne, ktorú mali spoločne prenajatú.
Obžalovaný 2) vydal rastliny marihuany polícii, ako aj už cely usušený materiál marihuany zo
sušiacich nádob. Obhajoba obžalovaného 2), že nevedel, čo sa na poli pestuje, aké rastliny pomáhal
obžalovanému 1) premiestňovať, bola podľa súdu I. st. vyvrátená tým, že obžalovaný 2) pravidelne
chodil do dielne, kde bolo nainštalované ventilované zariadenie na sušenie marihuany a kde boli

uskladnené usušené rastliny marihuany a kde aj pomáhal uskladniť 10 rastlín marihuany. Žiadne iné
skutočnosti z odôvodnenia výroku o vine napadnutého rozsudku súdu I. st. vo vzťahu k obžalovanému
2) nevyplynuli, napriek tomu, že obhajoba obžalovaného 2) bola založená na mnohých ďalších
podstatných skutočnostiach zosumarizovaných v záverečnej reči obhajcu obžalovaného 2), ku ktorým
tak súd I. st. nezaujal prakticky vôbec žiadne stanovisko. Navyše zvýraznené skutočnosti, obsiahnuté

v odôvodnení výroku o vine napadnutého rozsudku súdu I. st. vôbec nezodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania, prípadne sa týkajú vecí (usušený materiál marihuany v sušiacich nádobách,
usušené rastliny marihuany), ktoré neboli pojaté do skutkovej vety obžaloby a ani do samotného výroku
o vine rozsudku súdu I. st. Takéto odôvodnenie výroku o vine je preto podľa obžalovaného 2) celkom
nenáležité a nepostačujúce a v rozpore s právom obžalovaného 2) na obhajobu, do ktorého spadá aj

právo na to, aby sa súd dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vyporiadal so všetkými podstatnými
obhajobnými argumentami obžalovaného a uviedol, prečo ich považoval za vyvrátené, či nepreukázané,
alebo prečo im neuveril. Vo vzťahu k použitej právnej kvalifikácii konania oboch obžalovaných súd I.
st. uviedol len to, že akceptoval obžalobný návrh v pôvodnej forme, kde konanie obžalovaných bolo
kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2
písm. e) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., pričom nielen v odôvodnení,
ale dokonca ani vo výroku o vine súd I. st. pri takejto právnej kvalifikácii neuviedol konštatovanie, že
ide o ustanovenia Tr. zák. účinného do 30.4.2022, čo je bez ohľadu na ďalej uvedené skutočnosti
samostatným nedostatkom výroku o vine v časti právnej kvalifikácie konania oboch obžalovaných. Táto

námietka sa potom týka aj časti výrokov o treste u oboch obžalovaných, v ktorých je obsiahnuté, že títo
sa odsudzujú podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. „účinného v čase spáchania“, čo na správne a úplné označenie
zákonného ustanovenia, podľa ktorého mali byť obaja obžalovaní odsúdení, nemôže postačovať.
Napokon vo výroku o treste uloženom obžalovanému 2) súd I. st. odôvodnil svoje rozhodnutie tým,
že vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa je toho názoru, že by použitie trestnej sadzby

ustanovenejzákonomboloprepáchateľaneprimeraneprísneaženazabezpečenieochranyspoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania a preto mu uložil trest v trvaní 5 rokov nepodmienečne so zaradením
obžalovaného 2) pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, kde
bude jeho náprava lepšie zaručená.

Obžalovaný 2) považuje napadnutý rozsudok súdu I. st. za celkom nesprávny, založený jednak
na celkom nedostatočnom a nesprávnom vyhodnotení podstatných skutočností, ktoré vyplynuli
z vykonaného dokazovania a jednak na celkom nesprávnom právnom posúdení konania obochobžalovaných podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení Trestného zákona, pri ktorom došlo aj k
porušeniu ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zák.4.

Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie konania oboch obžalovaných, toto je podľa obžalovaného 2)
dané nasledovnými skutočnosťami.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný a ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť

viaceré zákony, tak trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa
priaznivejší.

Obžalobaprávnekvalifikovalakonanieobochobžalovanýchakospolupáchateľstvomspáchanýobzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zák., teda

podľa hmotnoprávnych ustanovení platných v čase spáchania skutku (ako aj v čase podania obžaloby).
Podľa ustanovenia § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. účinného do 30.4.2022 bolo možné za v ňom
uvedené konanie uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na tri roky až desať rokov. Podľa ustanovenia
§ 172 ods. 2 písm. e) Tr. zák. účinného do 30.4.2022 bolo možné za v ňom uvedené konanie uložiť
páchateľovi trest odňatia slobody na desať rokov až pätnásť rokov.

Novelou Tr. zák. vykonanou zák. č. 105/2022 Z. z. bolo súčinnosťou od 1.5.2022 ustanovenie § 172
zmenené a podľa jeho nového znenia ods. 1 platí, že kto neoprávnene prechováva po akúkoľvek dobu
omamnú látku alebo psychotropnú látku z rastliny rodu konopa, potrestá sa odňatím slobody na tri
roky až sedem rokov. Zároveň podľa ods. 3 nového znenia § 172 je zrejmé, že u páchateľa, ktorý
neoprávnene prechováva po akúkoľvek dobu inú omamnú látku alebo psychotropnú látku, ako uvedenú

v odseku 1, zostalo zachované rozpätie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej v pôvodnom
znení § 172 ods. 1 Tr. zák. účinného do 30.4.2022, teda od troch rokov do desať rokov odňatia
slobody. Už z týchto skutočností je podľa obžalovaného 2) zrejmé, že pri dodržaní § 2 ods. 1 Tr. zák.
nebolo možné konanie oboch obžalovaných v základnej skutkovej podstate kvalifikovať podľa § 172
ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák., pretože súčinnosťou od 1.5.2022 bolo ustanovenie § 172 zmenené

tak, že toto rozlišovalo prechovávanie akejkoľvek omamnej alebo psychotropnej látky z rastliny rodu
konopa, pri ktorom bola ustanovená miernejšia sadzba trestu odňatia slobody (tri až sedem rokov) a
prechovávanie akejkoľvek inej omamnej alebo psychotropnej látky než z rastliny rodu konopa, pri ktorom
bola ustanovená (ponechaná) prísnejšia sadzba trestu odňatia slobody (tri až desať rokov), čo znamená,
že trestnosť činu oboch obžalovaných v základnej skutkovej podstate bolo potrebné posúdiť podľa § 172

ods. 1 Tr. zák. účinného od 1.5.2022, pretože takéto posúdenie je pre oboch obžalovaných priaznivejšie.
Na tom nič nemení skutočnosť, že pri posúdení konania oboch obžalovaných v kvalifikovanej skutkovej
podstate, ktorému podľa Tr. zák. účinného od 1.5.2022 zodpovedá právna kvalifikácia podľa § 172 ods.
6 písm. d), je rovnaká sadzba trestu odňatia slobody (na desať rokov až pätnásť rokov), ako tomu bolo
v úprave § 172 ods. 2 písm. e) Tr. zák. účinného do 30.4.2022, keďže aj v tomto prípade by išlo o

spáchanie činu vo väčšom rozsahu uvedeného v odseku 1, teda činu, za ktorý v základnej skutkovej
podstate hrozí páchateľovi nižší trest z dôvodu, že čin sa týka omamnej látky alebo psychotropnej látky
z rastliny rodu konopa (a nie inej omamnej látky alebo psychotropnej látky).

Z uvedených skutočností podľa obžalovaného 2), bez ohľadu na celkovú nesprávnosť rozsudku súdu I.

st. z dôvodov, ktoré budú ďalej uvedené, dostatočne vyplýva, že už právne posúdenie konania oboch
obžalovanýchsúdomI.st.podľahmotnoprávnychustanoveníTr.zák.jenesprávneaskutkupopísanému
v skutkovej vete obžaloby by pri rešpektovaní § 2 ods. 1 Tr. zák. zodpovedala právna kvalifikácia podľa
§ 172 ods. 1, ods. 6 písm. d) Tr. zák. účinného od 1.5.2022. Z týchto dôvodov bez ohľadu na ďalej
uvedené skutočnosti nemôže podľa obžalovaného 2) výrok o vine, ale ani výrok o treste rozsudku súdu

I. st. obstáť.

Pokiaľ ide o nesprávne a nedostatočné vyhodnotenie skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania, obžalovaný 2) poukazuje na to, že súd I. st. v inak celkom nedostatočnom odôvodnení
výroku o vine vo vzťahu k obžalovanému 2) uviedol, že obžalovaný 2) bol uzrozumený. s tým, že

obžalovaný 1) pestoval rastliny marihuany, pretože pravidelne chodieval do dielne, ktorú mali spoločne
prenajatú. Takéto odôvodnenie je nenáležité jednak preto, že z dokazovania jednoznačne vyplynulo,
že obžalovaný 1) rastliny marihuany pestoval na poli za plotom vzdialenom od dielne a nie v samotnej
dielni a.preto logicky obžalovaný 2) nemohol byť s týmto uzrozumený z dôvodu, že chodieval do dielnea jednak preto, že toto vychádza zo skutkového zistenia, že obaja obžalovaní mali mať dielňu spoločne
prenajatú, pričom však z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že dielňu mal prenajatú len obžalovaný
2), ktorý ju umožnil po vzájomnej dohode sčasti užívať aj obžalovanému 1). K ďalšiemu záveru súdu I. st.

o preukázaní viny obžalovaného 2) tým, že obžalovaný 2) mal vydať polícii aj už celý usušený materiál
marihuany zo sušiacich nádob, uvádza obžalovaný 2), že predmetom obžaloby vôbec nebol usušený
materiál marihuany nachádzajúci sa v sušiacich nádobách, ale 10 ks zelených rastlín marihuany a jedna
sušená marihuana v papierovej obálke (a teda nie usušený materiál marihuany zo sušiacich nádob).
Napokon obžalovaný 2) poukazuje na záver súdu I. st., pre ktorý považoval obhajobu obžalovaného

2) za vyvrátenú a podľa ktorého obžalovaný 2) pravidelne chodil do dielne, kde bolo nainštalované
ventilované zariadenie na sušenie marihuany a k tomuto obžalovaný 2) uvádza, že pre takýto záver
niet vo výsledkoch vykonaného dokazovania žiadneho podkladu, pretože existencia nainštalovaného
ventilovaného zariadenia na sušenie marihuany v priestoroch dielne nebola vôbec ničím preukázaná a
naopak ventilácia v tejto dielni súvisela so zabezpečením jej vykurovania a opak tejto skutočnosti nebol
ničím preukázaný. Preto v tejto časti sú závery súdu I. st., ktorými bolo odôvodnené preukázanie viny

obžalovaného 2) zo spáchania posudzovaného skutku a vyvrátenie obhajoby obžalovaného 2), nielen
celkom nedostatočné, ale aj nesprávne a bez opory v skutkových zisteniach, ktoré by nepochybne z
vykonaného dokazovania vyplynuli. Za rozhodujúci nedostatok odôvodnenia výroku o vine vo vzťahu k
obžalovanému 2) však považuje obžalovaný 2) to, že súd I. st. sa prakticky vôbec nezaoberal žiadnym
z podstatných obhajobných argumentov obsiahnutých v záverečnej reči obhajcu obžalovaného 2).

Podľa obžalovaného 2) ani pri správnom posúdení veci podľa hmotnoprávnych ustanovení Tr. zák.
účinného od 1.5.2022 nemohlo konaním obžalovaného 2) dôjsť k naplneniu znakov kvalifikovanej
skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 ods. 6 písm. d) tohto zákona, ale len základnej skutkovej
podstaty tohto trestného činu podľa § 172 ods. 1 tohto zákona z ďalej uvedených dôvodov. Obžalovaný

2) sa od začatia trestného konania v tejto veci bránil tým, že on sa žiadnym spôsobom nepodieľal na
zadovážení rastlín marihuany, tieto nepestoval, nepolieval, neokopával ani žiadnym iným spôsobom sa
na ich vypestovaní do takého štádia, v akom boli pre účely trestného konania zaistené, nezúčastňoval.
Nemal vôbec vedomosť o tom, čo a v akom množstve obžalovaný 1) za plotom na družstevnom poli mal
pestovať a s takouto činnosťou mu žiadnym spôsobom nepomáhal. O takejto činnosti obžalovaného 1)

sa dozvedel až dňa 10.9.2019, keď ho tento požiadal o to, či si môže v priestoroch, ktoré si obžalovaný
2) prenajímal od družstva, uskladniť nejaké veci. Obžalovaný 2) proti tomuto namietal, avšak nakoniec
súhlasil s tým, aby na krátku dobu do druhého dňa boli tieto veci v prenajatých priestoroch uložené. K
samotnému premiestneniu rastlín z družstevného poľa do prenajatých priestorov, uviedol obžalovaný 2),
že rastliny z poľa na betón nosil obžalovaný 1) a že on mu to pomohol len dať dovnútra, že išlo o viacero

črepníkov s rastlinou, ktoré on videl vtedy prvý raz a o tom, že je to marihuana sa dozvedel, až keď polícia
spravilaprehliadkuapolicajti..mupovedali,žesajednáomarihuanu.Napokonobžalovaný2)uviedol,že
bol v tom čas príležitostným užívateľom marihuany a že túto niekedy dostal aj od obžalovaného 1) a túto
užíval fajčením. K dôvodu, pre ktorý bol požiadaný obžalovaným 1) o možnosť uskladnenia daných vecí
v prenajatých priestoroch, uviedol obžalovaný 2), že to bolo potom, čo ho G. Q. z PD M., Trenčianske

Stankovce informoval ako nájomcu priestorov v tomto družstve, rovnako ako aj všetkých ostatných
nájomcov o tom, že sa bude kosiť kukurica a po komunikácii cez družstvo budú chodiť ťažké stroje a on
túto informáciu postúpil obžalovanému 1), ktorý prenajaté priestory užíval spoločne sním. Obžalovaný 1)
k veci uviedol, že rastliny marihuany pestoval sám s cieľom ich dopestovať do úplnej zrelosti a použiť pre
vlastnúpotrebu,ženemalpredstavu,koľkodávoksapodarízískaťzrastlín,aniakútomôžemaťhodnotu

a tiež uviedol, že v čase zaistenia rastlín mali tieto výšku asi 1,5 m a tieto neboli ešte úplne zrelé, pričom
použiteľné sú len šišky a nie každá rastlina ich už v čase zaistenia políciou mala. Zároveň obžalovaný
1) potvrdil, že rastliny na družstevné pole za plot sám zasadil niekedy v máji 2019, sem tam im doniesol
trochu vody, polial ich, neokopával ich, ani nehnojil. K prenášaniu rastlín z poľa do prenajatých priestorov
dňa 10.9.2019 obžalovaný 1) uviedol, že mu s tým pomohol aj obžalovaný 2). Z výsluchu svedka G. Q.

vyplynulo, že zo strany polície bol požiadaný, aby všetkým nájomcom na družstve dal informáciu, že
sa bude zberať kukurica a bude sa voziť cez dvor a teda cez spoločné komunikácie, ktoré používali aj
nájomcovia a aby ich požiadal z dôvodu bezpečnosti o zvýšenú pozornosť a že svedok túto informáciu
poskytol aj obžalovanému 2) ako nájomcovi. Tiež tento svedok uviedol, že v rámci obchôdzky dvora
si všimol, že obžalovaný 2) mal v prenajatých priestoroch rôznu elektroniku, ktorú spomínal už pred

uzavretím nájomnej zmluvy ako účel, pre ktorý si chcel priestory prenajať. Zo znaleckého posudku
KEÚPZ Bratislava z odvetvia Kriminalistickej toxikológie a z výsluchu znalca mjr. PharmDr. Kataríny
Jankovičovej na hlavnom pojednávaní 31.5.2022 vyplynulo, že na znalecké skúmanie ako stopa č. 1.
boli predložené už vysušené rastliny marihuany bez koreňových častí, pričom skúmaním tejto stopy č. 1ako aj stopy č. 5 (sušenej marihuany v papierovej obálke) malo byť zistené, že upotrebiteľné množstvo
sušenej marihuany s hmotnosťou spolu 821,93 g a s priemernou koncentráciou 2,3 % hmotnostného
THC zodpovedá najmenej 1644 bežných jednotlivých dávok drogy. V nadväznosti na to z odborného

vyjadrenia Protidrogovej centrály Národnej kriminálnej agentúry PZ zo dňa 18.11.2019 a z výsluchu
svedka K. E. R. S., K. vyplynulo, že nedisponujú hodnotami obvykle jednorazových dávok omamných a
psychotropných látok a že prepočet na ich počet nie je preto možný. Ďalej z tohto dokazovania vyplynulo,
že výpočet hodnoty zaistených omamných a psychotropných látok bol vykonaný v prepočte na gramy,
pričom hodnota jedného gramu omamnej látky konope v 2. štvrťroku 2019 v Trenčianskom kraji bola 8,00

- 10,00 €. Informácie o cenách drog v SR boli zistené policajtmi Národnej kriminálnej agentúry Prezídia
PZ. Napokon z vyjadrenia uvedeného svedka vyplynulo, že pokiaľ by koncentrácia THC v skúmanom
materiáli bola len do 2,0 % hmotnostného, tak by sa ani vecou nezaoberali, a teda nešlo by o takú látku,
ktorú by bolo možné vôbec ako látku obsahujúcu omamné alebo psychotropné látky posudzovať (pritom
v tomto prípade mala byť koncentrácia THC v zaistenom sušenom konope 2,3 % hmotnostného).

Podľa obžalovaného 2) na základe takto vykonaného dokazovania nebolo vôbec možné urobiť
jednoznačný a presvedčivý záver o preukázaní viny obžalovaného 2) zo spáchania takého konania, aké
mu je kladené za vinu v podanej obžalobe a z akého ho napokon súd I. st. napadnutým rozsudkom
uznal vinným.

Záver o spoločnom pestovaní rastliny konope (marihuany) nemá v skutkových zisteniach, ktoré vyplynuli
z vykonaného dokazovania, žiadne opodstatnenie a tento je aj v priamom rozpore s výpoveďami
oboch obžalovaných, keď obžalovaný 2) takúto skutočnosť poprel a obžalovaný 1) potvrdil skutočnosti
uvádzané obžalovaným 2), teda, že tento sa na výsadbe a pestovaní rastlín vôbec nepodieľal a do
kontaktu s týmito sa dostal až pri ich prenášaní z družstevného poľa do prenajatého objektu. Z toho

je zrejmé, že obžalovaný 2) vôbec nemohol mať žiadnu vedomosť o rozsahu a množstve pestovaných
rastlín a nemohol sa žiadnym spôsobom podieľať na ich zadovážení vo väčšom rozsahu. Zároveň v
čase, kedy obžalovaný 2) súhlasil s uložením týchto rastlín v prenajatých priestoroch do druhého dňa,
nemohol mať vôbec vedomosť o štádiu vegetatívneho vývoja týchto rastlín a teda o tom, či už vôbec ide
o rastliny vtákom štádiu vegetatívneho vývoja, v ktorom by tieto mohli byť posudzované ako omamná

alebo psychotropná látka. Ak za takéhoto stavu veci obžalovaný 2) len súhlasil s umiestnením rastlín v
prenajatých priestoroch do druhého dňa a pomohol s ich uložením do týchto priestorov, tak mu určite
nemožno pričítať, že sa podieľal na ich zadovážení, ale nanajvýš len na krátkodobom prechovávaní
a vôbec mu nemožno pričítať, že by išlo o prechovávanie vo väčšom rozsahu, keď zjavne nemohol
mať o tomto rozsahu žiadnu vedomosť. Navyše záver o väčšom rozsahu prechovávanej látky bol

vykonaný až na základe výsledkov znaleckého skúmania rastlín a teda až na základe analýzy častí
rastlín obsahujúcich THC bolo možné zistiť, aký objem tejto zakázanej látky sa mal dať z pestovaných
rastlín v skutočnosti získať. Keďže množstvo takejto látky v prípade pestovaných rastlín marihuany sa
dá zistiť len expertíznym skúmaním a zistí sa až na základe jeho výsledkov, tak táto skutočnosť nemôže
byť zahrnutá v zavinení páchateľa, ktorý nemohol vedieť pri zadovážení takejto rastliny jej pestovaním,

prípadne pri prechovávaní takejto rastliny, aké množstvo zakázanej látky je možné po vypestovaní
rastliny do štádia jej zrelosti z tejto získať. Z týchto dôvodov nie je možné obžalovanému 2), ktorý
podľa výsledkov vykonaného dokazovania posudzované rastliny nezadovážil, keďže tieto nesadil a ani
sa žiadnym spôsobom nepodieľal na ich pestovaní, ale nanajvýš ich mohol krátkodobo prechovávať
po dobu ich uloženia v prenajatých priestoroch zo dňa 10.9.2019 na deň 11.9.2019, pričítať zavinenie

za to, aké množstvo zakázanej látky bolo možné z týchto, rastlín vyťažiť, keďže toto bolo ustálené až
následnou znaleckou expertízou a žiadnym iným objektívnym spôsobom ale ani subjektívnym odhadom
sa to zistiť predtým nedalo. Vo všeobecnosti k tejto otázke súvisiacej s vedomosťou či uzrozumením
páchateľa o množstve prechovávania zakázanej látky v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 139/1998
Z. z. v platnom znení je potrebné poukázať na zásadný rozdiel pri prechovávaní rastliny marihuany

v surovom stave vypestovanej do určitého vegetatívneho štádia, v ktorom už môže obsahovať určité
množstvo zakázanej látky a pri prechovávaní inej zakázanej látky, príkladmo pervitínu či heroínu. V
prvom prípade prechovávania rastliny marihuany v surovom stave nemá páchateľ možnosť vôbec
vedieť, aký výnos z takejto rastliny bude možné dosiahnuť a táto okolnosť záleží od viacerých faktorov,
akými sú spôsob starostlivosti o rastlinu, to, do akého štádia bude vypestovaná a aké množstvo okvetí

- šišiek bude na rastline vypestovaných, či to budú šišky samčie alebo samičie a akým spôsobom bude
po oddelení rastliny od koreňového systému a teda ukončení jej ďalšieho pestovania, s ňou naložené. Z
výsluchu znalca mjr. PharmDr. B. A. na hlavnom pojednávaní 31.5.2022 vyplynulo, že všetky uvedené
faktory majú vplyv na obsah THC v takejto rastline a že tento obsah je možné zistiť len na základeexpertízy -vykonanej po vysušení rastliny. Z toho je zrejmé, že páchateľ prechovávajúci takúto rastlinu
po akúkoľvek dobu v živom stave, ešte neoddelenú od koreňového systému, nemôže mať vedomosť,
ale ani byť uzrozumený o otázke množstva zakázanej látky, akú prechováva. V druhom z uvedených

prípadov je celkom iná situácia, keď si páchateľ zadováži alebo prechováva príkladmo 500 g pervitínu
alebo heroínu, tak musí mať vedomosť a prinajmenej musí byť uzrozumený, aké množstvo zakázanej
látky zadováži alebo prechováva a s tým súvisiacu vedomosť aj o možnej hodnote takejto látky. Aj s
poukazom na tieto skutočnosti je podľa obžalovaného 2) zrejmé, že tomuto nemožno pričítať zavinenie
za to, že prechovával zakázanú látku vo väčšom rozsahu, pretože v čase uloženia živých rastlín do

prenajatých priestorov, nemohol vôbec vedieť o tom, aké množstvo zakázanej látky a v akej koncentrácii
tieto obsahujú a teda nemohol mať vedomosť o skutočnosti, ktorá bola zistená až následne vykonanou
znaleckou expertízou. Vo vzťahu k obžalovanému 2) je preto možné vychádzať len z nepochybne
preukázanej skutočnosti, že po krátku dobu prechovával 10 ks živých rastlín marihuany, ktoré boli aj s
koreňmi uložené vo vedrách, čím mohlo dôjsť z jeho strany len k naplneniu znakov skutkovej podstaty
zločinu podľa § j 72 ods. 1 písm. d) Tr. zák. účinného do 30.4.2022, ktorému konaniu pri rešpektovaní § 2

ods. 1 Tr. zák. zodpovedá právna kvalifikácia podľa §172 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1.5.2022. Nemožno
však za takéhoto stavu obžalovanému 2) pričítať zavinenie za prechovávanie zakázanej látky THC vo
väčšom rozsahu tak, ako to vo výroku o vine napadnutého rozsudku urobil súd I. st., kde navyše ustálil
vinu obžalovaného 2) nielen z prechovávania takejto látky, ale aj jej zadováženia, čomu vôbec výsledky
vykonaného dokazovania nezodpovedajú.

Vo vzťahu k hodnoteniu dokazovania vykonaného v prípravnom konaní, na ktorom tiež súd I. st. v
rozhodujúcej miere založil svoje závery o vine oboch obžalovaných v tejto veci, poukazuje obžalovaný
2) aj na nesprávny a zároveň nepreukazný postup pri nakladaní so zaistenými rastlinami marihuany,
ktoré obžalovaný 2) dňa 11.9.2019 dobrovoľne vydal. Podľa zápisnice o vykonaní prehliadky iných
priestorov alebo pozemkov zo dňa 11.9.2019 obžalovaný 2) vydal z tých vecí, ktoré sú v zmysle

obžaloby relevantné, 10 ks rastlín zelených zasadených vo vedrách (stopa č. 1) a 1 ks sušený rastlinný
materiál nachádzajúci sa v drevenej skrinke (stopa č. 5). Podľa vyjadrenia znalca E. K. B. A. k priebehu
znaleckého dokazovania boli na KEtJPZ Bratislava dňa 1.10.2019, teda s odstupom zhruba 3 týždňov od
zaistenia rastlín, doručené vysušené rastliny bez koreňového systému, ktoré boli podrobené znaleckej
analýze s výsledkami vyplývajúcimi z podaného znaleckého posudku. Podľa obžalovaného 2) však v

celom obsahu spisového materiálu v tejto veci, neexistuje či už v podobe úradného záznamu, alebo
v podobe fotodokumentácie žiaden objektívny dôkaz o tom, že rastliny odovzdané na takúto znaleckú
expertízu vo vysušenom stave, oddelené od koreňov, sú totožné s tými rastlinami, ktoré obžalovaný
2) dňa 11.9.2019 dobrovoľne vydal ako živé rastliny zasadené vo vedrách či iných nádobách. Pri
správnom postupe mal byť spôsob ďalšieho nakladania s rastlinami po ich vydaní zdokumentovaný

tak, aby nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti o totožnosti rastlín vydaných obžalovaným 2) a
rastlín podrobených znaleckej expertíze. Zrejme mali byť rastliny ešte pred ďalším nakladaním s nimi
technicky možným spôsobom označené s uvedením základných údajov o každej jednotlivej rastline, ako
je predovšetkým výška a stručný popis jej vzhľadu, najmä z toho hľadiska, či každá z rastlín mala už
súkvetie a v akom rozsahu. Takéto skutočnosti z obsahu spisového materiálu však vôbec nevyplývajú

a preto ani niet dostatok podkladov na presvedčivý záver o tom, že rastliny vydané obžalovaným 2)
boli totožné s rastlinami skúmanými znaleckou expertízou a v tomto smere tak možno vychádzať len z
domnienky zákonnosti postupu v prípravnom konaní zo strany osôb, ktoré s rastlinami od ich vydania
do ich odovzdania na znaleckú expertízu, nakladali, čo podľa obžalovaného 2) na presvedčivý záver
o jednoznačnosti takéhoto dôkazu nemôže postačovať. Obžaloba totiž kladie obom obžalovaným za

vinu mimoriadne závažnú trestnú činnosť z hľadiska sankcií v podobe dlhotrvajúceho nepodmienečného
trestu odňatia slobody a v takom prípade aj s ohľadom na dôsledné zachovanie princípov prezumpcie
neviny a ochrany základného práva obžalovaných na slobodu, by malo byť dokazovanie, na ktorom
je obžaloba v rozhodujúcej miere založená, vykonané vždy čo najdôslednejšie a jeho závery by mali
byť nespochybniteľné, čo s poukazom na uvedené skutočnosti nie je v tomto prípade vôbec dané.

Preto aj na túto skutočnosť bolo potrebné prihliadnuť prinajmenej pri úvahe o tom, či možno obom
obžalovaným pričítať zavinenie zo spáchania žalovaného trestného činu vo väčšom rozsahu, teda
aj v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty v zmysle § 172 ods. 2 písm. e) Tr. zák. účinného do
30.4.2022 a § 172 ods. 6 písm. d) Tr. zák. účinného od 1.5.2022, čo tiež súd I. st. vôbec neurobil a
ani sa k takýmto obhajobným námietkam obžalovaného 2) vôbec žiadnym spôsobom v odôvodnení

napadnutého rozsudku nevyjadril.

Vo vzťahu k ustáleniu pojmového znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty spáchania posudzovaného
trestného činu vo väčšom rozsahu je napokon podľa obžalovaného 2) potrebné sa zaoberať aj otázkousprávnosti postupu pri určení hodnoty vydaných drog, kde súd I. st. vychádzal z odborného vyjadrenia
Protidrogovej centrály Národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ zo dňa 18.11.2019 a výpovede jej
zástupcu ako svedka K. E. R. S., K. na hlavnom pojednávaní 25.10.2022. Podľa uvedeného odborného

vyjadrenia je celková hodnota upotrebiteľnej (fajčiteľnej) hmotnosti konope 821,93 g vo výške najmenej
6.575,44 €, pričom z tohto odborného vyjadrenia zároveň vyplýva, že nakoľko protidrogová centrála
nedisponuje hodnotami obvykle jednorazových dávok omamných a psychotropných látok, tak prepočet
na ich počet nie je možný a výpočet hodnoty zaistených omamných a psychotropných látok bol vykonaný
v prepočte na gramy, kde hodnota 1 g omamnej látky konope v 2. štvrťroku 2019 v Trenčianskom

kraji bola od 8,- € do 10,- € a teda spodná hranica tejto sumy bola súdom I. st. vzatá za hodnotu
marihuany, z ktorej zadováženia a prechovávania boli obaja obžalovaní uznaní vinnými napadnutým
rozsudkom. Takýto postup však podľa obžalovaného 2) nemá dostatočnú oporu v ustanovení § 125
ods. 1 ani § 126 ods. 1 Tr. zák. Z úradného záznamu zo dňa 30.1.2020, nachádzajúceho sa na čl.
206 spisu vyplýva, že šetrením bolo zistené, že obaja obžalovaní vypestované konope používali len
pre svoju potrebu, ďalším osobám ju nepredávali ani neposkytovali. Z toho je zrejmé, že ak by aj

obaja obžalovaní prechovávali a obžalovaný 1) aj pestoval posudzované rastliny marihuany, tak tieto
boli získané len ich vlastnou činnosťou bez vynaloženia nákladov na ich zadováženie na čiernom trhu
a s nákladmi najviac na vodu, ktorou boli rastliny prípadne polievané a preto niet dôvodu hodnotu
takýchto rastlín určovať podľa hodnoty, za ktorú sa už upravená a použiteľná časť takýchto rastlín po ich
spracovaní predávala na čiernom trhu. Navyše je zrejmé, že údaje vyplývajúce z uvedeného odborného

vyjadrenia, aj keď toto sa malo týkať nie druhého ale tretieho štvrťroku 2019, sú totožné s údajmi
zverejňovanými v správach o drogách ako ceny vybraných zakázaných látok na čiernom trhu na území
SR a z týchto vyplýva, že tieto ceny sú rozdielne podľa jednotlivých krajov, kde je diametrálny rozdiel
medzi jednotlivými krajmi a kde údaj pri konope 8,- až 10,- € pre Trenčiansky kraj je v tom istom období
pri Prešovskom kraji len 2,- až 8,- €. Keďže Trestný zákon platí, alebo by aspoň mal platiť pre každého

páchateľa trestnej činnosti na území SR rovnako, je otázne, či takýto spôsob určovania hodnoty, za ktorú
sa so zakázanou látkou, teda drogou obchoduje na čiernom trhu, vytvára predpoklad zákonnosti postupu
pri kvalifikácii trestného činu, ktorá je závislá od hodnoty drogy. Podľa obžalovaného 2) je takýto postup
určenia hodnoty drogy nepostačujúci a bez dostatočnej výpovednej hodnoty pre účely ustálenia právnej
kvalifikácie konania vo väčšom rozsahu. Pritom zároveň obžalovaný.2) poukazuje aj na skutočnosť,

ktorá vyplynula z výsluchu svedka K. E. R. S., K. na hlavnom pojednávaní 25.10.2022, v zmysle ktorej,
ak by koncentrácia THC v posudzovanej marihuane bola do 2 % hmotnostného, tak by žiadnu hodnotu
neurčovali a teda nebolo by žiadneho podkladu na prísnejšie posúdenie konania obžalovaných ako
konania spáchaného vo väčšom rozsahu. To znamená, že v konečnom dôsledku rozdiel koncentrácie
THC v posudzovanej marihuane 0,3 % hmotnostného má za následok, že obžalovaným hrozí trest

odňatia slobody nie v rozpätí 3-7 rokov (pri správnej právnej kvalifikácii ich konania v základnej skutkovej
podstate), ale v rozpätí 10-15 rokov. Pritom koncentrácia THC v posudzovaných rastlinách konope 2,3 %
hmotnostného nebola zistená ku dňu ich zaistenia (11.9.2019), ale až ku dňu ich znaleckého skúmania
predchádzajúceho podaniu znaleckého posudku (29.10.2019), teda s odstupom niekoľkých týždňov, kde
už vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je zrejmé, ako bolo so zaistenými rastlinami naložené,

a teda či spôsob nakladania s nimi mohol mať prípadne aj vplyv na zmenu koncentrácie THC v týchto
rastlinách (ich použiteľných častiach). Preto aj s poukazom na túto skutočnosť bolo podľa obžalovaného
2) možné kvalifikovať konanie oboch obžalovaných len v základnej skutkovej podstate daného trestného
činu, pretože pre jej posúdenie v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu z dôvodu
prechovávaniamarihuanyvoväčšomrozsahunietdostatočnýchahlavnepresvedčivýchzáverov,pričom

aj záver o rozsahu prechovávanej zakázanej látky (marihuany) musí byť založený na jednoznačných a
presvedčivých dôkazoch a aj vo vzťahu k tomuto záveru je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“,
čo v prípade neexistencie jednoznačných dôkazov znamená rozhodnúť v prospech obžalovaného.

Keďže z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu I. st. je zrejmé, že s týmito obhajobnými námietkami

obžalovaného 2) sa súd I. st. vôbec žiadnym spôsobom nezaoberal a k týmto neprihliadol a ani
neuviedol, prečo k nim neprihliadol, bude potrebné, aby sa týmito dôsledne zaoberal a vyporiadal
odvolací súd.

Pre prípad posúdenia konania obžalovaného 2) len ako zločinu podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. účinného

od 1.5.2022, by na dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného 2) plne postačovalo uloženie trestu odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu
s probačným dohľadom na skúšobnú dobu na hornej hranici jej zákonného rozpätia, a to s poukazom
na to, že obžalovaný 2) je doposiaľ bezúhonný, nebol súdne trestaný a priestupkovo bol riešený len zadrobné priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorých charakter s konaním
posudzovaným v tejto veci nesúvisí a od spáchania posudzovaného skutku uplynuli už viac ako tri roky
a obžalovaný 2) vedie riadny život, žije v usporiadaných rodinných pomeroch a je riadne zamestnaný,

pričom z jeho hodnotení z práce a miesta bydliska tiež nevyplynuli žiadne negatívne zistenia o jeho
osobe. Práve súhrn týchto skutočností dostatočne poukazuje na možnosť v prípade takéhoto odsúdenia
dosiahnuť účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák. aj uložením len podmienečného trestu
odňatia slobody s probačným dohľadom na primeranú skúšobnú dobu, v ktorej by obžalovaný 2) mohol
preukázať, že už prejednaním veci pred súdom a doterajším bezúhonným životom dlhšiu dobu po

spáchaní posudzovaného skutku došlo k jeho náprave a uloženie takéhoto trestu na dovŕšenie nápravy
bude postačovať.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto obžalovaný 2) cestou svojho zvoleného
obhajcu navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. st. podľa § 321 ods. 1 písm. a), b),
c), d) a e) Tr. por. zrušil v celom rozsahu a aby podľa §322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak,

že obžalovaného 2) pri úprave skutkovej vety výroku o vine spôsobom zodpovedajúcim výsledkom
vykonaného dokazovania uzná vinným zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
Tr. zák. účinného od 1.5.2022 a za to mu uloží podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1.5.2022, § 36
písm. j), písm. 1), písm. n) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní

troch rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa §
51 ods. 1, ods. 2 Tr. por. na skúšobnú dobu päť rokov a zároveň obžalovanému 2) podľa § 73 ods. 2
písm. d) Tr. zák. uloží ochranné protitoxikologické liečenie ambulantnou formou.“

Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil. V úvode písomných dôvodov odvolania

poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku a ďalej uviedol nasledovné :

„Súd s prihliadnutím na všetky rozhodné okolnosti prípadu, na stupeň spoločenskej nebezpečnosti
trestnej činnosti spáchanej obžalovanými, na účel trestu, na pomery páchateľov, na možnosti ich
nápravy, dospel k záveru, že u obžalovaných je potrebné uložiť ako osobám prvotrestaným trest

pri dolnej hranici zákonného rozpätia (zákonné rozpätie 10-15 rokov) s prihliadnutím (u oboch
obžalovaných) na dve poľahčujúce okolnosti u oboch obžalovaných podľa § 36 písm. j), písm. I) Tr.
zákona(viedlipredspáchanímtrestnémučinuriadnyživotaktrestnejčinnostisadoznaliatútooľutovali).
Za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu, nakoľko vzhľadom na
okolnosti prípadu a pomery páchateľov je súd toho názoru, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej

týmto zákonom (základná trestná sadzba 10-15 rokov) by bolo pre páchateľov neprimerane prísne a
na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Preto s poukazom na vyššie
uvedené ustanovenie súd uložil trest v trvaní 5 rokov nepodmienečne so zaradením obžalovaných pre
výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona do stredného stupňa stráženia.

Pokiaľ ide o výrok o vine napadnutého rozsudku, s týmto sa stotožňujem a tento považujem za
zákonný a dôvodný. S vyššie uvedenými závermi súdu prvého stupňa, týkajúcimi sa výrokov o treste
odňatia slobody, sa však nestotožňujem a mám za to, že obžalovaným boli uložené tresty v rozpore s
ustanoveniami § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom súd nesprávne a nezákonne aplikoval
postup podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona a obžalovaným uložil neprimerane nízke tresty odňatia

slobody.

Vprvomradepovažujemzapotrebnévytknúťsúduprvéhostupňanedostatočnéodôvodnenieuložených
trestov odňatia slobody, najmä z pohľadu použitých ustanovení § 39 ods.1 Trestného zákona u
jednotlivých obžalovaných. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa nie je vzhľadom na všeobecné

formulácie zrejmé, prečo u obžalovaných použil pri ukladaní trestu ustanovenie § 39 ods.1 Trestného
zákona. Je zrejmé, že ak došlo k ukladaniu trestov pod spodnú hranicu trestnej sadzby takým výrazným
spôsobom, ako to urobil súd prvého stupňa, musí byť v odôvodnení podrobne uvedené, prečo práve
trest uložený v tej konkrétnej výmere je s poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti a to aj v
porovnaníshroziacoutrestnousadzbou,trestomprimeraným.Súdvodôvodnenínapadnutéhorozsudku

odôvodnil mimoriadne zníženie trestov odňatia slobody iba všeobecným konštatovaním, že „vzhľadom
naokolnostiprípaduapomerypáchateľovjesúdtoho.názoru,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenej
týmto zákonom by bolo pre páchateľov neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania“.. Ďalej toto odôvodnenie žiadnym spôsobom nerozvinul. Súčasne vodôvodnení rozsudku absentuje akákoľvek úvaha súdu, ako súd u ' jednotlivých obžalovaných v zmysle
§ 34 ods. 5 písm. a) Tr. zák. vyhodnotil a prihliadol na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo
k spáchaniu trestného činu, čo nepochybne ako jedno z kritérií pri určovaní druhu a výmery trestu

má značný význam. Zároveň poukazujem na skutočnosť, že k mimoriadnemu zníženiu trestov odňatia
slobody došlo prvostupňovým súdom, napriek tomu, že ani jeden z obžalovaných nevyužil na hlavnom
pojednávaní možnosť vyhlásenia o vine, čím by došlo z ich strany aspoň k obmedzeniu rozsahu ďalšieho
dokazovania.

Taktiež považujem za potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo 66/2013
zo dňa 3.12.2014, v ktorom Najvyšší súd SR, rozhodujúc o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne z 15. júla 2013, sp. zn. 23 To 62/2013 konštatoval, že pomery obvineného sa týkajú jeho
osobnostného hodnotenia - charakterizujú jeho osobu ako objektu trestu a jeho citeľnosti pre neho a
význam týchto pomerov sa zhodnotí vo všetkých týchto súvislostiach významných pre jeho nápravu a
z toho plynúci záver musí byť zjavný, že trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by obvinený

pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Teda, že by bol neprimerane prísny a súčasne, že
narušenosť obvineného nie je až taká závažná, aby bolo potrebné na neho pôsobiť trestom dlhšieho
trvania. V aplikačnej praxi súdov okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré' majú vplyv na
posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy obvineného.
Taktiež rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, konkrétne z rozhodnutia č. R 19/1967, vyplýva, že

Najvyšší súd SR konštatoval, že mimoriadnymi pomermi páchateľa sú okolnosti, ktoré nemajú priamy
vzťah k spáchaniu trestného činu a ktoré nie sú hodnotené v rámci stupňa spoločenskej nebezpečnosti
činu.Samosudkyňanapriekuvedenýmskutočnostiamznížilatrestyobžalovanýmnanajnižšímožnýtrest
s aplikáciou § 39 odsek 1 Trestného zákona, pričom sa však v rámci odôvodnenia vôbec nevysporiadala
s okolnosťami prípadu a pomermi obžalovaných, kvôli ktorým by použitie trestnej sadzby ustanovenej

Trestným zákonom bolo pre obžalovaných neprimerane prísne.

Trestná sadzba pri obzvlášť závažnom zločine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek
1, odsek 2 Trestného zákona sa v právnej vede označuje ako relatívne určitá. Zákonodarca teda určil

hornú a dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom výškou trestných sadzieb vyjadril škodlivosť, resp. typovú
závažnosť toho ktorého trestného činu.

Preto porovnaním trestných sadzieb trestných činov možno zistiť, ktorý z nich je podľa zákonodarcu pre
spoločnosť škodlivejší. Každá zákonná trestná sadzba zodpovedá stupňu typovej závažnosti, ktorý je

charakteristický pre trestné činy určitého druhu. K stanoveniu trestných sadzieb za trestné činy určitého
druhu pritom dochádza práve z dôvodu, že i trestné činy toho istého druhu sa navzájom odlišujú, a to
konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu.

Trestnousadzbouzákonodarcavsúladesozásadounullapoenasinelegestanovujesúduistémantinely

pri jeho rozhodovaní, no zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa
okolností konkrétneho prípadu v rámci zákonom relatívne určenej trestnej sadzby.

Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca práve tým, že určil vysokú trestnú sadzbu, ktorú súd môže uložiť
za trestný čin spáchaný obžalovanými, vyjadril typovú závažnosť tohto trestného činu ako trestného činu

pre spoločnosť vysoko škodlivého.

V záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia

primeranosti trestu.

Druh a výmera trestu preto musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby
zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Uložením neprimeraného trestu dochádza zo
strany súdov k negácii práva, čím sa zakladá bezprávie a teda stav v právnom štáte neakceptovateľný.

Je nesporné, že v rámci sudcovskej individualizácie trestu môže dôjsť aj k aplikácii ustanovenia § 39
Trestného zákona dovoľujúceho mimoriadne zníženie trestu. Takéto zníženie nie je bežné, ale je možnélen v individuálnom prípade existencie okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu, teda v
prípade existencie okolností, ktoré logicky musia mať povahu okolností mimoriadnych.

Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov
na ostatných členov spoločnosti - potenciálnych páchateľov. Uložením neprimerane nízkeho trestu
nedochádza k naplneniu funkcie trestu v rozsahu generálnej prevencie, a teda nedochádza ani k
zabezpečeniu ochrany spoločnosti.

Zľahčovanie trestnej činnosti je v rozpore s § 34 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorého okrem
iného trest má odradiť iných od páchania trestnej činnosti a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Mimoriadne znížený trest uložený obžalovaným v tejto trestnej veci rozhodne nie je spôsobilý odradiť
potenciálnych páchateľov od páchania závažnej a spoločensky nebezpečnej trestnej činnosti, práve

naopak. Štát musí mať záujem na ochrane života a zdravia občanov, ktoré môžu byť ohrozené
omamnými, psychotropnými alebo inými návykovými látkami, ktoré vyvolávajú návyk, psychickú a
fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania a tiež zdravotnými a psychosociálnymi
následkami.

Na základe uvedeného mám za to, že použitie zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 odsek 1
Trestného zákona, bolo v posudzovanej trestnej veci nedôvodné, v dôsledku čoho sú uložené tresty
odňatia slobody neprimerané a nezákonné, lebo sú mimo zákonnej trestnej sadzby.

Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno d),

písmeno e) Trestného poriadku zrušil odvolaním napadnutý výrok o treste z rozsudku Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 2T/88/2020 zo dňa 25.10.2022 a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol
tak, že obžalovaným A. B. a E. F. uloží prísnejšie nepodmienečné tresty odňatia slobody, bez použitia
ustanovení Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný A. B. prostredníctvom svojho obhajcu. Vo
vyjadrení uviedol nasledovne :

„Prokurátor vo svojom podaní poukazoval na skutočnosť, že k mimoriadnemu zníženiu trestov odňatia
slobody došlo prvostupňovým súdom napriek tomu, že ani jeden z obžalovaných nevyužil na hlavnom

pojednávaní možnosť vyhlásenia o vine, čím mohlo dôjsť zo strany obžalovaných aspoň k obmedzeniu
rozsahu ďalšieho dokazovania.

Na danú skutočnosť by prokurátor nemal vzhliadať len prísne formálne. Obžalovaný B. sa od začiatku
trestného stíhania vyjadroval ku všetkým okolnostiach prípadu a nepopieral spáchanie skutku, s

výnimkou rozsahu činu. Preto bolo aj na takto vykonané priznanie potrebné prihliadať a zohľadniť jeho
postoj k veci vo výsledku konania, a to nielen cez prizmu poľahčujúcich okolností, ale vzhľadom na
okolnosti prípadu aj cez poskytnutie ďalšieho benefitu. Učineniu vyhlásenia o vine podľa § 257 Trestného
poriadku obžalovanému B. bránila tá skutočnosť, že „výška škody“ je súčasťou skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu a určuje v danom prípade rozsah spáchania činu, s čím „jediným“ obžalovaný

nesúhlasil.

Tiež v odvolaní prokurátor vyjadruje svoj názor o neprimeranosti uloženého trestu obom obžalovaným,
a má za to, že takým postupom dochádza zo strany súdov k negácii práva, čím sa zakladá bezprávie
a teda stav v právnom štáte neakceptovateľný.

Na dotknuté tvrdenie reagujeme poukázaním na zásadu „summum ius, summa iniuria“, ktorá vyjadruje
myšlienku „najprísnejšie právo, najväčšie bezprávie“, a práve v pomeroch prejednávanej veci bolo v
prípade zachovania právnej kvalifikácie skutku nevyhnutné z dôvodu hroziacej extrémne nespravodlivej
sankcie uplatniť inštitút mimoriadneho zníženia trestu.“

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaných
podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Tr. poriadku, na podklade odvolania obžalovaných a prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadkupreskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku. Svoju prieskumnú povinnosť
odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe vykonania svojej

prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolania
obžalovaných a prokurátora sú dôvodné.

Pokiaľ ide o zákonnosť a odôvodnenosť odvolaniami obžalovaných napadnutej výrokovej časti rozsudku
okresného súdu, z písomných dôvodoch odvolania vyplýva, že obhajoba vytýkala nevysporiadanie sa

okresného súdu s ich námietkami pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku v rozpore s § 168 ods. 1 Tr.
poriadku, ustálenie skutkového stavu s rozpore s vykonanými dôkazmi, resp. bez opory vo vykonaných
dôkazoch a nejasné a nesprávne právne posúdenie skutku, pre ktorý boli obžalovaní uznaní za vinných
napadnutým rozsudkom. S prihliadnutím na dôvody podaných odvolaní obhajoba namietala nedostatky
napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), b), c) a d) Tr. poriadku

Z vyššie citovaného obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora vyplýva nesúhlas s nezdôvodneným
použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona pri rozhodovaní o treste a námietka voči neuvedeniu konkrétnych
skutočností, ktorými by sa rozlíšila a určila miera účasti jednotlivých obžalovaných na spáchaní
stíhaného skutku. Z týchto dôvodov sa prokurátor domáhal zrušenia napadnutého rozsudku s poukazom
na § 321 ods. 1 písm. d) a e) Tr. poriadku.

Podľa § 168 ods. 1 TP ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa
súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi

úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Po preskúmaní obsahu napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že okresný súd pri jeho odôvodňovaní
nepostupoval v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku. Okresný súd v rozpore s uvedeným

zákonným ustanovením vôbec neuviedol ako sa vysporiadal s podstatnými námietkami vznesenými
obžalovanými počas hlavného pojednávania, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu z pohľadu
závažnosti namietaných skutočností môžu v preskúmavanom prípade zásadným spôsobom ovplyvniť
rozhodovanie okresného súdu o vine a treste. Medzi takého skutočnosti treba určite zaradiť námietku
obhajoby týkajúcu sa nezákonnosti vykonanej prehliadky iných priestorov, ak podľa obhajoby prehliadka

bola vykonaná v iných priestoroch, než na aké bol vydaný príkaz na prehliadku. Pritom v prípade
preukázania sa dôvodnosti tejto námietky hrozí, že všetky dôkazy, ktoré sa odvíjajú od prehliadky
iných priestorov, by mohli rovnako trpieť vadou nezákonnosti v zmysle doktríny plodov z otráveného
stromu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych
skutočností a úvah dospel okresný súd k záveru o danosti takých okolností prípadu alebo pomerov na

strane obžalovaných, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zákona pri určovaní výšky trestu.
Z odôvodnenie napadnutého rozsudku súčasne nevyplývajú odpovede na otázku, ktoré skutočnosti v
zmysle § 34 ods. 5 písm. a) Tr. zákona boli podkladom pri individualizácii trestu pre obžalovaných z
pohľadu miery ich konania, ktoré mohlo prispieť k spáchaniu stíhaného skutku.

Spomínaná absencia vysporiadania sa okresného súdu so zásadnými odvolacími námietkami v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia podľa názoru odvolacieho súdu súčasne odporuje požiadavke
náležitého zistenia skutkového stavu upravenej v § 2 ods. 10 Tr. poriadku, ktorá kladie dôraz na
spoľahlivé zistenie všetkých podstatných skutočností, ktoré sú dôležité pre vyvodenie skutkových a
následne aj právnych záverov významných pre rozhodnutie o vine a treste.

Namietaný postup okresného súdu pri odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia je podľa názoru
odvolacieho súdu v zjavnom rozpore s povinnosťou okresného súdu v odôvodnení napadnutého
rozsudku dať jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace
s predmetom konania.

Nakoľko okresný súd pri odôvodnení napadnutého rozsudku postupoval v rozpore s ustanovením § 168
ods. 2 Tr. poriadku, napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm.b) Tr. poriadku, pre ktorú odvolací súd musel na podklade odvolacích námietok obhajoby a prokurátora
rozhodnutie okresného súdu zrušiť.

Preskúmaním výrokovej časti napadnutého rozsudku odvolací súd zistil nejasnosti aj pri právnom
posúdení stíhaného skutku tak, ako na to poukazovala obhajoba v podaných odvolaniach. Formulácia
právnej kvalifikácie stíhaného konania (skutkovej podstaty trestného činu) ako konkrétneho trestného
činu, v ktorej nie je uvedené či ide o znenie ustanovenia § 172 Trestného zákona v znení účinnom
do 30.4.2022 alebo v znení účinnom od 1.5.2022, navodzuje dojem, že okresný súd žalovaný skutok

právne posúdil podľa právneho stavu ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku, t.j. v znení účinnom od
1.5.2022. Pritom okresným súdom použité a naformulované znenie § 172 ods. 1 a ani ods. 2 Trestného
zákona zodpovedá zneniu tohto ustanovenia, ktoré bolo účinného do 30.4.2022, t. j. v čase spáchania
žalovaného skutku.

Uvedený nedostatok týkajúci sa toho, podľa ktorého časového znenia Trestného zákona sa mali

obžalovaní dopustiť trestného činu podľa § 172 Tr. zákona a mali byť odsúdení, spôsobuje podľa názoru
odvolacieho súdu zjavnú zmätenosť právneho posúdenie skutkovej vety napadnutého rozhodnutia
v rozpore s Trestným zákonom.

Na základe uvedených úvah odvolací súd v preskúmavanom prípade zistil danosť ďalšej vady, ktorá

zakladá zákonný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku.

Nakoľko odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov zrušil výrok o vine, odvolací súd sa už nezaoberal
zákonnosťou a odôvodnenosťou výroku o treste a ďalších výrokoch, ktoré majú vo výroku o vine svoj
podklad.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok a jeho
odôvodnenie trpí chybami v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) a d) Tr. poriadku, v dôsledku čoho skutkové
zistenia okresného súdu sú predčasné a neposkytujú spoľahlivý skutkový základ pre rozhodnutie
o ďalších odvolacích námietkach a tiež nie pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, odvolací

súd na podklade podaných odvolaní zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1
Tr. poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Pri opätovnom prerokovaní veci bude okresný súd povinný riadiť sa vyššie vysloveným právnym
názorom odvolacieho súdu a reagovať na všetky podstatné návrhy a námietky procesných strán na

hlavnompojednávaní.Preokresnýsúdztohovyplývapovinnosťvysvetliťsvojenovérozhodnutiejasným
a zrozumiteľným spôsobom, ktorý poskytne odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky
súvisiace s predmetom konania. Ak okresný v novom konaní dospeje k záveru o vine obžalovaných, pri
právnom posúdení ich konania bude povinný presne špecifikovať k akej časovej účinnosti aplikuje na
prejednávaný prípad Trestný zákon.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.