Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 10, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/82/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123202765
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2123202765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: ČSOB

Poisťovňa, a.s., so sídlom: Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416 právne zastúpený: Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom: Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava IČO: 47239 921,
proti žalovanému: BMX Slovensko, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Bojničky 462, IČO: 36 742 252, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o. so sídlom Podzámska 41/A, 920 01
Hlohovec, o zaplatenie 598,72 eur s príslušenstvom titulom regresného nároku poškodeného O.j, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 449,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 449,04 eur od 19.2.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku istiny a prislúchajúceho úroku z omeškania sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 50 % z celkových trov
konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.10.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu 76.721,51 eur titulom náhrady škody spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo

sumy 76.721,51 eur od 19.2.2017 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že spoločnosť KTP Group s.r.o.
uzatvorila so žalobcom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Predmetom uvedenej poistnej zmluvy bolo
poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Spoločnosť KTP Group s.r.o. vykonávala rekonštrukčné
práce na zákazke „Lávka pre peších
ponad železničnú trať na pozemku". Súčasťou rekonštrukcie bolo aj vykonávanie prác prostredníctvom
subdodávatel'ov. Spoločnosť KTP Group s.r.o. si objednala lešenárske, pieskovacie a natieracie práce
u žalovaného na zákazke. Žalovaný fakturoval spoločnosti KTP Group s.r.o. vykonané práce. V žalobe

ďalej uviedol, že dňa 12.4.2016 prišlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bol poškodený majetok vlastníkov
motorových vozidiel farbou, počas rekonštrukcie lávky. Následným šetrením bolo zistené, že uvedená
udalosť bola spôsobená zavinením zamestnancov žalovaného. Celkový počet poškodených vozidiel bol
123. Celkové náklady na odstránenie následkov z poškodených vozidiel boli vo výške 76.721,51 eur.
Spoločnosť KTP Group s.r.o. ako hlavný dodávateľ rekonštrukčných prác na zákazke zodpovedala za
škodu spôsobenú konaním subdodávateľov. Náklady na čistiace práce na odstránenie následkov boli
v celkovej výške 76.721,51 eur. Žalobca ako poisťovateľ na základe poistnej zmluvy vyplatil poistné

plnenie poškodeným v celkovej výške 76.721,51 eur. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka „Každý je
povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom
prostredí." V zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Ak poistený má proti inému právo na náhradu
škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktorému poistiteľ poskytol“. Z uvedeného vyplýva, že vyplatením poistného plnenia prešlo na žalobcu právo
na postih voči žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie regresného nároku na náhradu
škody, a to výzvou na zaplatenie sumy 76.721,51 eur do 15 dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy.

Uvedenú výzvu si žalovaný prevzal dňa 3.2.2017.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.3.2018 (č.l. 56) uviedol, že s uplatneným nárokom v
celom rozsahu nesúhlasí a žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný nie je zodpovedný za
žiadne protiprávne konanie, kde by vznikla akákoľvek poistná udalosť. Žalovaný mal uzatvorenú so

spoločnosťou KTP Group, s.r.o., len ústnu zmluvu o dielo, na základe písomnej objednávky. Z týchto
dojednaní a písomnej objednávky nevyplývala žiadna povinnosť resp. žiaden záväzok žalovaného, ktorý
by garantoval zodpovednosť za akékoľvek poistné udalosti. Žalovaný sa zúčastnil ako subdodávateľ
zhotoviteľa KTP Group, s.r.o. /voči spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. nebol v žiadnom zmluvnom
vzťahu ! / na rokovaní dňa 15.1.2016, kde boli uvedené povinnosti dodávateľa /rozumej spoločnosti KTP
Group, s.r.o./ voči spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s., ktorá mala zabezpečiť' komunikáciu voči tretím

osobám.
Žalovaný oznámil KTP Group, s.r.o. ako objednávateľovi riadne, včas a zrozumiteľne dňa 16.3.2016
email nasledovného znenia: „Dobrý deň. Chcem Vás požiadať. aby ste zabezpečili preparkovanie aut
počas pieskovania a striekania "Lávky"". Práce spočívajúce v pieskovaní, striekaní a maľovaní začali
dňa 21.3.2016. V emaile zo dňa 8.4.2016 žalovaný uviedol spoločnosti KTP Group, s.r.o. nasledovné:

„Oznamujeme Vám, že dňa 12.4.2016 prídeme aplikovať ďalšiu vrstvu náteru na lávke, za predpokladu.
že bude pekné počasie“. Z tohto dôvodu teda žalovaný naplnil nielen závery rokovania so spoločnosťou
Bekaert Hlohovec, a.s. ale aj prevenčnú povinnosť ustanovenú v ustanovení § 415 Občianskeho
zákonníka v platnom znení. Žalovaný ešte pripomenul uvedené aj v emailoch zo dňa 11.4.2016 a
20.4.2016.

Z vyššie uvedeného nevyplýva žiadna zodpovednosť žalovaného za regres z dôvodu nejakej poistnej
udalosti a preto neuznáva žiaden nárok žalobcu na akékoľvek finančné plnenie. Uvedené okolnosti boli
vysvetlené nielen žalobcovi a to listom vyhotoveným dňa 13.2.2017 spolu s prílohami a to emailom
zo dňa 16.3.2016, 11.4.2016 a 20.4.2016, ale žalobca žiadnym spôsobom nereagoval. Rovnako zaslal
žalovaný spoločnosti KTP Group, s.r.o. uvedený list s vyjadrením dňa 17.6.2016. Ďalej vo vyjadrení

rozporuje žalovaný rozsah (výšku) vzniknutej škody, vnáša pochybnosti o mieste poškodenia, čase,
spôsobe znečistenia, neprimeranosti ceny čistenia.

3. Žalobca v následnom vyjadrení (č.l. 67 spisu) poukázal na § 551 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka s
tým, že tieto ustanovenia upravujú zodpovednosť žalovaného ako zhotoviteľa ak by bola pri vykonávaní

diela spôsobená škoda. Právne predpisy detailne upravujú postup, aký je zhotoviteľ povinný dodržať
v prípade, že by povaha veci alebo pokynu mohla spôsobiť škodu. Ak v zóne zásahu parkovali
autá, ktoré mohli byť v prípade vykonávania lakovacích a striekacích prác postihnuté, jednalo sa
jednoznačne o situáciu, ktorá musela byť zhotoviteľovi zrejmá, keď uvedená skutočnosť je zjavná i
laickým posúdením. Žalovaný navyše bol povinný trvať na písomnom potvrdení pokynu objednávateľa

diela. V tejto súvislosti podotýkame, že samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane
žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a
predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov.
Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto

právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu
skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k
jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba
rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu

neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (Uznesenie NS SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010).
Aplikované na prebiehajúce konanie, žalobca nie je povinný preukazovať, že objednávateľ nedal pokyn
na vykonávanie prác, ale žalovaný je povinný preukázať písomný pokyn na vykonanie týchto prác.
Dôkazné bremeno sa v takom prípade presúva na žalovaného napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. V
prípade, ak by sa objednávateľ domáhal dokončenia diela v rozpore s právnymi predpismi, je zhotoviteľ

povinný odmietnuť splnenie takéhoto diela, v opačnom prípade zodpovedá za škodu spôsobenú takto
vykonaným dielom. Žalobca nahradil škodu v rozsahu, aby prišlo k návratu do stavu pred vznikom škody.
Odstránenie škôd z vozidiel bolo technicky a i časovo náročné. Vzhľadom na povahu škody bolo nutné
zveriť čistenie spoločnosti, ktorá sa týmto zaoberá a má skúsenosti.4. Medzitýmnym rozsudkom č.k. 36Cb/196/2017 - 273 zo dňa 20.11.2019 (v poradí prvý rozsudkom
vydaným v základnom konaní) súd rozhodol tak, že základ žaloby o náhradu škody je opodstatnený,

pričom o výške nároku a o náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Proti
predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave uznesením č.k.
31Cob/13/2020 - 321 zo dňa 6.10.2021 rozhodol tak, že napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
V uznesení odvolací súd okrem iného uviedol, že regresný nárok žalobkyne sa týka poškodenia celkovo

123 motorových vozidiel, pričom žalovaná sa v spore bránila aj tým, že niektoré škodové udalosti
boli z iného dňa ako bol deň aplikácie nástreku 12.4.2016, tiež dôvodila, že niektoré vozidlá mali byť
zaparkované v príliš veľkej vzdialenosti od miesta prác žalovanej, teda že k ich poškodeniu mohlo
dôjsť inak, tiež že niektoré vozidlá mali byť znečistené od cementových škvŕn, pričom však žalovaná
s cementom nepracovala, tiež že niektoré vozidlá mali byť znečistené inou farbou, ako používali
zamestnanci žalovanej. V konaní je nutné sa zaoberať otázkou existencie priamej príčinnej súvislosti

medzi porušením právnej povinnosti žalovanou a vznikom škody na každom jednom motorovom
vozidle. Nie je možné vychádzať z paušálneho záveru o existencii príčinnej súvislosti. Je povinnosťou
súdu a potom žalobcu uplatňujúceho si nárok a náhradu škody zaoberať sa predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu - existenciou príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovanou
a vznikom škody na každom jednom motorovom vozidle zvlášť. Tiež, vzhľadom na obranu žalovanej,

že niektorí vodiči nerešpektovali páskami vyhradené miesto, kde sa nemalo parkovať, je dôvodným
zaoberať sa otázkou spoluzavinenia poškodených na spôsobení škody. Bez vyhodnotenia týchto
okolností nie je možné dospieť k záveru, že boli dané a preukázané všetky predpoklady zodpovednosti
za škodu, ktorej regresného nároku sa domáha žalobca v tomto konaní. Tento záver je v otázke
existenciepríčinnejsúvislostimedzikonanímžalovanejavznikomškodyvovzťahukukaždémujednému

motorovému vozidlu predčasný, rovnako pokiaľ ide o posúdenie otázky spoluzavinenia poškodených
na vzniku škody. Ide o otázky, ktoré musia byť žalobcom jednoznačne preukázané ak chce preukázať
základ uplatneného nároku. Zodpovednosť žalovanej nemožno zovšeobecniť a generalizovať ako
zodpovednosť za škodu, predstavujúcu súčet poškodení všetkých motorových vozidiel, ale je potrebné
jednoznačne a bez pochýb preukázať priamu príčinnú súvislosť medzi zavinením žalovanej a vznikom

škody na každom motorovom vozidle zvlášť. Rovnako sa žalobca musí vysporiadať s tvrdeným
spoluzavinením niektorých poškodených.

5. Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu o potrebe preukázať zvlášť príčinnú
súvislosť medzi zavinením žalovaného a vznikom škody na každom motorovom vozidle ako aj

prípadné spoluzavinenie každého jedného vodiča poškodeného motorového vozidla, súd uznesením
č.k. 36Cb/196/2017 - 349 zo dňa 18.4.2023 žalobu žalobcu ČSOB Poisťovňa, a.s. proti žalovanému
BRALO, s.r.o. o zaplatenie regresného nároku na náhradu škody spôsobenej poškodenému: O. vylúčil
spolusďalšími123poškodenýminasamostatnékonaniezozákladnéhokonaniasp.zn.36Cb/196/2017.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení pred pojednávaním uviedol, že súhlasí s vykonaním pojednávania v
neprítomnosti. Okrem už vznesených námietok napáda aj výšku škody - teda primeranosť výšky odplaty
za očistenie vozidiel, aj to, či hodnota vozidiel nie je nižšia ako hodnota ich očistenia. Rovnako by mal
žalobca zdôvodniť akým spôsobom určil výšku očistenia nakoľko nie je zrejmé či všetky vozidlá boli
znečistenérovnako.Súčasťoužiadnehopoistnéhospisunebolpriloženýnáčrt,kdesapredmetnévozidlo

nachádzalo, z predložených dokladov nevyplýva, či konkrétni vlastníci motorových vozidiel dodržali to,
že bolo opáskované miesto, kde žalovaný vykonával svoju činnosť, zároveň chýbajú fotografie, ktoré by
preukázali, na akých miestach kde bolo predmetné vozidlo a čím znečistené. Z tohto dôvodu žiadam
vyššie uvedenej veci doplniť a súčasne žiadam predvolať osobu, ktorá bola vlastníkom predmetného
motorového vozidla, nakoľko mnohé vozidlá boli očistené aj po uplynutí dvoch týždňov a len týmto

spôsobom je možné doplniť dokazovanie, čo s predmetným vozidlom v období od údajného zistenia do
očistenia robili, či nemohlo dôjsť aj k inému poškodeniu (zastriekaniu).

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie konateľom žalovaného, svedka, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to predovšetkým s poistnou zmluvou, zmluvou o dielo, objednávkou, mailovou komunikáciou,

zápisom zo stretnutia, kolektívnym oznámením, výzvou na zaplatenie regresného nároku, poistným
spisom o škodovej udalosti a to najmä s hlásením škodovej udalosti, cenovou ponukou služieb čistenia,
preberacím a odovzdávacím protokolom, faktúrou za čistenie, s tabuľkovým rozpisom prác a materiálu
požitého pri čistení, fotokópiou technického preukazu, likvidačným protokolom, oznámením o ukončeníšetrenia a likvidácie poistnej udalosti, uplatnením náhrady škody, písomným súhlasom s úhradou
faktúry, výpisom bankového účtu o poistnom plnení ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil
nasledujúci skutkový a právny stav:

8. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca je poisťovateľom spoločnosti KTP Group
s.r.o., s ktorou má uzatvorenú poistnú zmluvu na poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu zo
dňa 23.8.2013. KTP Group s.r.o. vykonávala obchodnú zákazku rekonštrukcie lávky nad železnicou v
Hlohovci a to na základe zmluvy o dielo zo dňa 18.1.2016 uzatvorenej s objednávateľom spoločnosťou

Bekaert Hlohovec a.s.. Spoločnosť KTP Group s.r.o. mala podľa zmluvy možnosť využiť na realizáciu
diela subdodávateľov a jedným z nich bol aj žalovaný, ktorý mal vykonávať okrem iného tzv. antikoróznu
ochranu t.j. pieskovanie premostenia, očistenie od pôvodného náteru a následne aplikáciu nového
náteru. Vychádzajúc z písomnej objednávky, tak žalovaný bol so spoločnosťou KTP Group s.r.o. v
neformálnom vzťahu, mali uzatvorenú ústnu zmluvu o dielo. Žalobca v priamom vzťahu so žalovaným
nie je a preto podľa informácií od objednávateľa KTP Group s.r.o. mal žalovaný v čase bezprostredne

predchádzajúcom poistnej udalosti pristúpiť k vykonávaniu prvých úkonov súvisiacich s realizáciou
vlastného diela t.j. najmä so zabezpečením subjektu tak aby nedochádzalo ku škodám. Žalobca má
vedomosť a preukazuje iba že dňa 12.4.2016 došlo k škodovej udalosti, s ktorou si spája vznik škody
a plnenie v tomto konaní, nevie sa podrobnejšie vyjadriť napríklad ku skutočnosti kedy, v ktorom čase
začal žalovaný vykonávať reálne činnosť na diele, po akú dlhú dobu ju vykonával. Na otázku súdu v čom

spočíva škodová udalosť odpovedal, že v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného z výkonom jeho
prác na diele, konkrétne pri aplikácii nového náteru nedošlo k zasiahnutiu len miest na to určených na
lávke, ale sekundárne došlo aj k zasiahnutiu motorových vozidiel parkujúcich v blízkosti stavby (diela).
Došlo k poškodeniu znečistením laku týchto vozidiel. Následne si jednotliví vlastníci motorových vozidiel
dali odstrániť toto poškodenie prostredníctvom čistiacej spoločnosti SANAC s.r.o. Podľa vedomosti

žalobcu sa na základe verejne dostupných informácií títo poškodení majitelia vozidiel domáhali nápravy
u spoločnosti KTP Group s.r.o., ktorá zodpovedala ako generálny dodávateľ za škodu, a ktorá uviedla
všetkým, že je poistená presne na tieto účely. Vzhľadom na množstvo vozidiel, prebiehalo čistenie
niekoľko dní dokonca týždňov.
Na otázku súdu, aby sa vyjadril k listinnému dôkazu - mailu predloženého žalovaným v konaní

zo dňa 16.3.2016, v ktorom žalovaný adresuje spoločnosti KTP Group s.r.o. požiadavku aby táto
spoločnosť zabezpečila preparkovanie áut počas pieskovania striekania „lávky“ t.j. týmto mailom
žalovaný preukazuje, že vykonal všetky primerané opatrenia a kroky na to aby sa zabránilo poškodeniu
motorových vozidiel a taktiež k ďalšiemu listinnému dôkazu, ktorým žalovaný dáva na vedomie,
oznamuje zhotoviteľovi kedy príde vykonávať činnosť, striekanie lávky, t.j. zhotoviteľ mal vedomosť kedy

môže dôjsť k prípadnému vzniku škody a mohol tomu svojimi opatreniami zabrániť, právny zástupca
žalobcu uviedol, že takýto mail bez ďalšieho nemôže žalovaného zbavovať povinnosti predchádzať
škodám. Žalovaný nemal pristúpiť k samotnej realizácii prác, mal odmietnuť plniť dielo (realizovať
aplikáciu, nástrek farbou), ak videl v okolí zaparkované motorové vozidlá, na ktorých hrozilo poškodenie
ním vykonávanou činnosťou. Ak by spoločnosť KTP Group s.r.o., (vo vzťahu k žalovanému ako

objednávateľ) zotrvávala aj napriek riziku škody na vozidlách na výkone prác mal si žalovaný nechať
takýto pokyn písomne potvrdiť priamo objednávateľom KTP Group, s.r.o. Žalovaný mal jednoznačne
odmietnuť vykonávanie takýchto prác, s ktorým bolo spojené riziko vzniku škody, nemal pristúpiť k
výkonu týchto činností. Počet áut, ktorý sa bude nachádzať v danom priestore nebolo možné určiť, a
preto podľa názoru žalobcu sa mal žalovaný bezprostredne pozrieť či tam sú, koľko ich tam je a kde

sú zaparkované.
V súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/112/2015, na ktoré poukázal
žalovaný uviedol, že žalovaný si zamieňa náhodilú udalosť ako je pád snehu s aktívnym konaním, ktorý
je predmetom tohto sporu. V prípade náhodilej udalosti môže vzniknúť situácia kedy majiteľ budovy
nezodpovedá za škodu na majetku, ale len za škodu na zdraví čo môže byť situácia, na ktorú odkazuje

žalovaný, ale predmetom tohto sporu je aktívne konanie žalovaného.
Výpoveď svedka potvrdila priebeh škodovej udalosti, dostatočným spôsobom vylúčila iný možný priebeh
tejto škodovej udalosti a podľa názoru žalobcu je dôležitá skutočnosť, že sa jednalo o verejne prístupné
parkovisko, čo je v rozpore s tvrdeniami žalovaného. Poškodený udelil súhlas s hromadným spôsobom
riešenia poistnej udalosti, čistením vozidla.

Svedok vylúčil iný spôsob poškodenia a v tomto konkrétnom prípade vylúčil aj akékoľvek iné poškodenie
na jeho vozidle ako celok. Príčina súvislosti je jednoznačná, svedok nemal vedomosť o žiadnom
páskovaní v okolí striekacích prác. Náhrada výšky škody je primeraná k spôsobu poškodenia, k reálnym
nákladom ktoré boli s poškodením spojené. Išlo o špeciálne čistenie a vzhľadom na druh a rozsahznečistenia bola čistiaca spoločnosť schopná kapacitne vyčistiť 4 motorové vozidla denne. Preto sa 123
vozidiel čistilo priebežne, niekoľko týždňov, bolo to náročné či už na čas, materiál, personál a všetko
je podrobne rozpísané a preukázané prehľadne v tabuľke cien uvedenej samotným servisom. Treba

zdôrazniť, že samotný poškodený nemal výhrady voči riešeniu a kvalite vyčistenia motorového vozidla.

9. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žalovaný vykonával práce pre spoločnosť KTP
Group s.r.o. ako subdodávateľ a to pre konečného odberateľa (investora, objednávateľa) spoločnosť
Bekaert Hlohovec, a.s.. Je nesporné že dňa 15.1.2016 sa žalovaný, prostredníctvom konateľa, zúčastnil

stretnutia, ktorého účelom bolo dohodnutie podmienok realizácie rekonštrukcie lávky, z ktorého existuje
listinný dôkaz - zápis, v ktorom v bode 7 je uvedené, že „počas realizácie je zvýšené riziko poškodenia
zaparkovaných automobilov materiálov z otryskávania a pri nanášaní nového náteru. Dodávateľ
zabezpečí pred začiatkom takýchto prác:
1. komunikácia činnosti mestskému úradu a zabezpečenie opatrení ktoré budú vyvolané
2. písomné oznámenie investorovi aspoň 3 pracovné dni vopred

3. vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia vrátane viditeľného poznačenia“
Tohto stretnutia sa zúčastnili ako zástupcovia KTP Group s.r.o. pán U. a pán B. tak aj za žalovaného
pán N.c. Podľa právneho názoru žalovaného tieto povinnosti boli uložené dodávateľovi - KTP Group
s.r.o, ktorý bol zmluvnou stranou so spoločnosťou Betkaert Hlohovec a nie žalovanému. Povinnosti
investora sú taktiež podchytené v tomto zápise a to emailová komunikácia ku svojim zamestnancom,

oznámenie na verejných miestach a pod.. Táto povinnosť nebola dodržaná, nakoľko žalovaný emailom
zo dňa 16.3.2016, 8.4.2016 a najmä 11.4.2016 o 12.25 upozornil spoločnosť KTP Group s.r.o. že dôjde k
aplikácii náteru na lávke, pričom KTP Group s.r.o. si svoju povinnosť voči investorovi nesplnila. Žalovaný
konal s odbornou starostlivosťou nakoľko priestor lávky v ktorej mal vykonávať nástrek zaplachtoval.
Na otázku súdu keď podľa názoru žalovaného spoločnosť KTP Group s.r.o. si nesplnila svoju povinnosť

t.j. najmä nevyznačila oblasť s rizikom poškodenia resp. nezabránila motorovým vozidlám, aby sa do
takejto oblasti dostali, zaparkovali, tak nemal žalovaný právo odmietnuť vykonávať rekonštrukčné práce
- náter striekaním bez ohľadu na to či na toto ešte dodatočne mailom vopred upozornil alebo nie,
právny zástupca odpovedal, že žalovaný nemohol odmietnuť realizáciu prác a to vzhľadom na ďalšie
skutočnosti ako výluku železnice, dohodnuté termíny začatia prác, ktoré žalovaný nemohol porušiť. Z

fotodokumentácie vyplynulo, že žalovaný nekonal ľahkovážne, jednak zaplachtoval to miesto, jednak
autá na začiatku prác boli v dostatočnom odstupe od miesta, a nezodpovedá za to že konkrétne osoby
zaparkovali ako majitelia vozidiel počas vykonávania prác bližšie k miestu kde sa vykonávalo dielo.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/112/2015, pričom v tejto veci sa riešil
regres, ktorý si uplatnila poisťovňa voči vlastníkovi budovy, z ktorej padol sneh na vozidlo poškodeného,

pričom súd takýto nárok poisťovne zamietol z dôvodu že poškodený tam nemal oprávnenie zaparkovať.
Žalovaný má za to, že ak sa investor Bekaert Hlohovec a.s. a KTP Group s.r.o. dohodli, že vo
vyhradenom priestore určenom páskami vozidla nebudú parkovať, teda neboli oprávnení vo vyhradenej
zóne parkovať s čím boli poškodení vopred oboznámení (napr. oznámením na nástenke) tak si sami
zapríčinili vznik škodovej udalosti, čo vylučuje prípadnú zodpovednosť žalovaného v tomto konaní. Na

otázku súdu, že sám žalovaný potvrdil, že pásky, ktoré mali označovať priestor s rizikom poškodenia do
ktorého nemali vozidlá vojsť, boli viackrát pretrhané, že neplnili účel v tom zmysle, že jednoznačne a
viditeľne nevyhradzovali, neohraničovali priestor, oblasť, do ktorej by motorové vozidlá nemali vstupovať
a či aj napriek tomu ide o totožný prípad, ktorý riešil KS v Košiciach právny zástupca žalovaného
odpovedal, že ide o totožný prípad.

10. Konateľ žalovaného N.c v konaní potvrdil, že žalovaný so spoločnosťou KTP Group s.r.o. uzatvoril
neformálnu ústnu zmluvu o dielo a to na základe písomných objednávok ako sú v spise založené.
Predmetom zmluvy o dielo bola najmä montáž lešenia, pieskovanie a následne náter t.j. kompletná
činnosť dotýkajúca sa antikoróznej ochrany oceľovej konštrukcie premostenia nad železničnou traťou

v Hlohovci vrátane zaplachtovania a stavby lešenia. Niekedy v novembri 2015 bol oslovený, aby
vypracoval cenovú ponuku na realizáciu antikoróznej ochrany teda pieskovania a aplikácie náteru na
lávku nakoľko sa ide rekonštruovať. Prišiel na obhliadku miesta a ako prvé riešenie navrhol demontáž
„lávky“ so žeriavom, ktorá by bola následne prevezená do firmy 300 m vzdialenej a tam by sa realizovala
povrchová úpravu. Investor spoločnosť Bekaert Hlohovec a.s. však s týmto spôsobom rekonštrukcie

nesúhlasila, z dôvodu že by sa musela meniť projektová dokumentácia atď. Následne sa všetci
zúčastnenízástupcoviaBekaertHlohovec,KTPGroups.r.o.aBRALOs.r.o.osobnestretlidňa15.1.2016
s tým, aby si vymedzili jednotlivé činnosti a zodpovednosť za tieto činnosti. Povinnosťou spoločnosti
KTP Group s.r.o. bolo zabezpečiť stavenisko v zmysle stavebného zákona a najmä zabrániť, aby dovyznačenej oblasti niekto nepovolaný vstúpil a zabezpečiť subdodávateľovi neprerušený priebeh prác.
Povinnosťou žalovaného bolo odstrániť pôvodný náter, postaviť lešenie, zaplachtovať a dať nový náter,
nastriekať ho. Povinnosťou spoločnosti Bekaert Hlohovec s.r.o. bolo zabezpečiť, aby tam neparkovali

motorové vozidlá ich zamestnancov. Aj napriek tomu, že táto povinnosť vyplýva spoločnosti KTP Group
s.r.o. a spoločnosti Bekaert Hlohovec a.s. z predmetného zápisu a dohody, tak nad rámec ešte pred
začatím striekacích prác, žalovaný zaslal spoločnosti KTP Group s.r.o., mail, v ktorom ju požiadal, aby
zabezpečila preparkovanie motorových vozidiel, ktoré by mohli v blízkosti parkovať. Oba tieto subjekty
však túto svoju povinnosť porušili, nezabezpečili dostatočne priestor tak, aby tam žiadne motorové

vozidlá nestáli. Zástupca žalovaného ďalej uviedol, že on sám spolu s bratom túto ich povinnosť
nahrádzali tým, že každé ráno pred začatím prác vyznačili priestor aspoň páskami. Priznal ale, že pásky
boli často poškodené, pretrhané a vodiči niektorých vozidiel ani nerešpektovali takto vyznačený priestor
a aj napriek tomu do neho vstúpili a autá zaparkovali.
Na otázku súdu či aj napriek tomu, že sa do blízkosti „lávky“ týmto spôsobom vozidlá dostali, dostávali
a zaparkovali, tak vykonával žalovaný striekanie farbou, žalovaný odpovedal, že áno, nakoľko musel

a to z dôvodu či už technologického, dopravnej výluky, ktorá bola na železničnej trati pod lávkou, z
ekonomického dôvodu t.j. žalovaný mal dohodnutých pracovníkov, prenajaté lešenie s čím všetkým boli
spojené náklady a pri omeškaní by sa tieto navyšovali. Žalovaný začal s prácami dňa 26.1.2016 kedy
došlo k prevzatiu diela. Postavilo sa následne lešenie, toto sa ihneď zaplachtovalo. Dňa 27.1.2016 sa
pristúpilo k pieskovaniu, t.j. očisteniu od starého náteru, toto sa realizovalo asi 2, 3 dni. Následne sa na

diele vykonávali iným subjektom ako žalovaným zváračské práce, páličské práce. Potom žalovaný dňa
21.3.2016 musel lávku znova opieskovať, keďže to čo bolo opieskované za mesiac a pol skorodovalo.
Dňa 16.3.2016 žalovaný mailom spoločnosti KTP Group s.r.o. oznámil, aby zabezpečili, že na danom
mieste nebudú parkovať motorové vozidlá. Dňa 8.4.2016 žalovaný mailom oznámil, že žalovaný pristúpi
k aplikácii náteru a dňa 12.4.2016 sa aj reálne pristúpilo k aplikácie nového náteru, striekalo sa tým

spôsobom, že asi 2-3 dni, 4-5 hodín denne, následne niekoľko dní prerušenie prác a následne opäť
3-4 dni striekanie, s ktorým sa skončilo 10.5.2016 t.j. striekanie prebiehalo po istú dobu, ktorá sa dá
ohraničiť od 12.4.2016 do 10.5.2016, ale ako už uviedol, striekanie prebiehalo etapovito s tým, že
boli aplikované postupne 3 vrstvy náteru. Ešte počas výkonu prác prišiel mail od pána Trebatického
ako zástupcu spoločnosti KTP Group s.r.o., v ktorom žalovanému oznámil, že je veľký problém, sú

zastriekané motorové vozidlá, načo mu on uviedol, že žalovanému je to síce ľúto, ale spoločnosť BRALO
s.r.o. zabezpečila prácu tak, že tam autá nemajú stáť, lešenie zaplachtovala a to bolo všetko čo mohol
žalovaný spraviť, aby zabránil k vzniku škody.

11. Svedok S.t v konaní uviedol, že majiteľom, vlastníkom motorového vozidla zn. FP. bola v čase keď v

roku2016došlokpoškodeniujehomanželkaO.avšakjehoužívateľom,vodičombolon.Vozidlopoužíval
na každodennú prepravu z a do práce v Hlohovci. Preto sa on vie vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam
udalosti. Poškodenie charakterizoval ako postriekanie epoxidovou farbou karosérie a skiel, najviac to
bolo viditeľné na čelnom skle a prednej kapote, streche. Predpokladá, že k poškodeniu motorového
vozidla došlo pri rekonštrukčných prácach na lávke pre peších cez železničnú trať v Hlohovci, išlo o

nástrekové práce. Znečistenie vozidla si všimol po príchode k zaparkovanému vozidlu z práce. Auto
sa najprv snažil čistiť sám, bolo to však neúčinné. Medzi poškodenými sa rozšírilo že čistenie bude
hromadné.Ktokonkrétnyvozidlopoškodilnevedel,alepodľajehonázorutobolafirmaresp.zamestnanci
spoločnosti, ktorí reálne vykonávali nástrekové práce na lávke. Došlo k poškodeniu aj ďalších vozidiel.
Kedy presne došlo k poškodeniu motorového vozidla si bližšie nepamätá, iba vie že to bolo na jar roku

2016. K poškodeniu motorového vozidla došlo keď bolo zaparkované asi 50 - 100 m od železničnej
lávky. Bola to taká vzdialenosť pri ktorej mohlo dôjsť objektívne k poškodeniu vozidla z činnosti na
železničnej lávke. Parkoval konkrétne pri spoločnosti SANECA. Parkovisko je verejne prístupné, nie
je strážené ani platené, bežne tam parkoval každý deň keďže pracoval ako zamestnanec spoločnosti
SANECA (bývalá Slovakofarma). Na otázku súdu či má vedomosť o tom, žeby mu jeho zamestnávateľ

oznámil na mieste dostupnom zamestnancom napr. na nástenke, vstupnej bráne v jedálni a pod. „aby
sa neparkovali autá vo vyhradenom priestore, ktorý bude označený bezpečnostnými páskami“ a to v
súvislosti s prácami na lávke (Kolektívna informácia“), prípadne to oznámil aj iným spôsobom, napr.
mailom, svedok odpovedal, že si nie je vedomý toho, že by takéto oznámenie zamestnávateľ bol
realizoval, on o tom vedomosť nemám. Na otázku či miesto, kde parkoval v čase poškodenia vozidla

bolo ohraničené napr. bezpečnostnými páskami, že sa na tomto mieste nesmie, je zakázané parkovať,
prípadnetamboloumiestenétextovéoznámenie,nejakátabuľkaapod.svedokodpovedal,ženienebolo
tam žiadne oznámenie ani pásky. Zapáskovaný bol priestor iba pri lávke a mal zabrániť vstupu na lávku.
Nesúvisel s parkovaním. On na žiadnom mieste, kde bol zákaz parkovania neparkoval a poprel, žeby nerešpektoval akékoľvek vyhradené miesto určené páskami. Na otázku kde si dal vozidlo opraviť,
vyčistiť, prečo tam, či svedkovi niekto poradil, dostal pred čistením cenovú ponuku, zaujímal sa o výšku
ceny čistenia, bola podľa neho primeraná, platil cenu čistenia on alebo poisťovňa priamo servisu, vedel

o nejakom inom servise, kde by bola cena čistenia značne nižšia, svedok odpovedal, že čistenie bolo
hromadné organizované. Ráno pred zamestnaním nechal motorové vozidlo pracovníkovi čistiacej firmy,
názov spoločnosti si už nepamätá a po práci si vyčistené vozidlo prevzal od čistiacej firmy. Vozidlo bolo
riadne vyčistené, nemal voči čisteniu žiadne výhrady. O cenu sa bližšie nezaujímal, cenu čistenia neplatil
a ani neviem kto ju uhradil. Podpisoval odovzdávací a preberací protokol. Vozidlo bolo čistené hneď

asi do 2, 3 dní po znečistení, bol na to poradovník vzhľadom na veľký počet poškodených vozidiel a
obmedzené kapacity čistiacej spoločnosti. O poistnú udalosť sa bližšie nezaujímal. Na otázku súdu či
mohlopodľajehonázorudôjsťkpoškodeniumotorovéhovozidladanýmspôsobom(nestrekovoufarbou)
aj z iných prác realizovaných v blízkosti zaparkovaného vozidla ako z prác, činnosti na železničnej lávke,
svedok odpovedal, že k poškodeniu vozidla došlo výlučne z činnosti na železničnej lávke. V blízkosti sa
nerealizovali žiadne iné nástrekové práce.

12. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX (č.l. 18 spisu) súd zistil, že dňa 23.8.2013 uzavreli podľa § 788
a nasl. Občianskeho zákonníka ČSOB Poisťovňa, a.s. ako poisťovateľ a KTP Group, s.r.o. ako poistník
poistnú zmluvu o poistení všeobecnej zodpovednosti za škodu.

13. Zo zmluvy o dielo (č.l. 24 spisu) súd zistil, že dňa 18.1.2016 uzavreli Bekaert Hlohovec, a.s. ako
objednávateľ a KTP Group, s.r.o., ako zhotoviteľ podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu
o dielo, predmetom ktorej je záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa riadne a včas dielo podľa
podmienok stanovených touto zmluvou. Dielom sú práce na stavbe s názvom „Lávka pre peších ponad
železničnú trať - zmena stavby (rekonštrukcia)“. Podľa čl. 4 bod. 4.5 zhotoviteľ na vlastné náklady

zabezpečí vyznačenie a vytýčenie miesta dodania a zodpovedá za akúkoľvek škodu spôsobenú na
majetku tretích osôb v súvislosti s vykonávaním diela. Podľa článku 5 bod. 5.5 zmluvy zhotoviteľ je
zodpovedný za akúkoľvek škodu, ktorá objednávateľovi alebo tretím osobám vznikne. Podľa bodu 5.28
zhotoviteľ je oprávnený dielo alebo ktorúkoľvek jeho časť vykonávať prostredníctvom subdodávateľov.
Podľa bodu 5.29 zhotoviteľ diela je generálnym dodávateľom diela. Za prácu subdodávateľa alebo

akékoľvek jeho porušenie zmluvy zodpovedá zhotoviteľ tak, ako by práce na diele vykonával sám.

14. Z objednávky zo dňa 21.1.2016 (č.l. 35 spisu) súd zistil, že spoločnosť KTP Group, s.r.o. adresovala
žalovanému BRALO, s.r.o., písomnú objednávku na pieskovacie a natieracie práce na zákazke „Lávka
pre peších ponad železničnú trať na pozemku p.č. XXXX/X k.ú. Hlohovec“.

15. Zo zápisu zo stretnutia č. 1 (č.l. 59 spisu) súd zistil, že dňa 15.1.2016 sa uskutočnilo stretnutie
zúčastnených za „Bekaert: O. Účelom stretnutia bola komunikácia dodávateľa a investora ohľadom
organizácie prác, prípravných činností, bezpečnostných opatrení na projekte „rekonštrukcia lávky“ .
Podľa bodu 7. Počas realizácie je zvýšené riziko poškodenia zaparkovaných automobilov materiálom z

otryskávania a pri nanášaní nového náteru. Dodávateľ zabezpečí pred začiatkom takýchto prác:
- Komunikácia činnosti mestského úradu a zabezpečenie opatrení, ktoré tým budú vyvolané
- Písomné oznámenie investorovi aspoň 3 pracovne dni vopred
- Vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia, vrátane viditeľného označenia (pásky, textové oznámenie)
Investor zabezpečí:

- Emailovú komunikáciu ku svojim zamestnancom
- Oznamy na verejných miestach (vstupné brány, jedáleň, nástenky)
- Komunikáciu smerom k externým firmám v rámci areálu, Paume a Dallianu (hostel)

16. Z „denného záznamu stavby“ (č.l. 50) súd zistil, že dňa 14.3.2016 žalovaný do záznamu zapísal

upozornenie s textom: „Dnes som upozornil p. B., že nezabezpečil preparkovanie aut a hrozí ich
zašpinenie. Firma BRALO nenesie zodpovednosť v prípade zašpinenia aut. Ďalej odporúčam, aby
si vyvesil Transparent na most s textom Parkovanie na vlastné riziko, striekame“. Dňa 11.4.2016
žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce - dnes sme aplikovali druhú vrstvu základnej farby“.
Dňa 12.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce. Pokračovali sme v aplikácii tretej

vrstvy (vrchnej)“. Dňa 20.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „... sme začali aplikovať prvú vrstvu
náteru...“ Dňa 21.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce - Pokračovanie v aplikácii
prvej vrstvy náteru...“. Dňa 22.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce - aplikácia druhej
vrstvy náteru“. Dňa 23.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „vykonané práce - aplikácia tretej vrstvy.“Obdobné záznamy o aplikácii farby sú ešte zo dňa: 6.5., 7.5., 9.5., 10.5.2016. Dňa 10.5.2016 boli podľa
záznamu práce ukončené.

17. Zo žalovaným predloženého listinného dôkazu „Kolektívna informácia“ (č.l. 74 spisu) súd zistil,
že ide o písomné oznámenie spoločnosti Bekaert Hlohovec a.s. adresované zamestnancom tejto
spoločnosti, ktorá majúcej sídlo v blízkosti rekonštruovanej lávky. Predmetom oznamu bola žiadosť
„aby sa neparkovali autá vo vyhradenom priestore ktorý bude označený bezpečnostnými páskami.
Vyhradenie zabezpečuje dodávateľ prác“. Podľa žalovaného mal byť tento oznam umiestený na

nástenke spoločnosti, t.j. na mieste kde sa sním mali zamestnanci oboznámiť.

18. Z e-mailu označeného predmetom „požiadavka“ zo dňa 16.3.2016 (č.l. 61 spisu) súd zistil, že L. za
KTP Group s.r.o. mail, v ktorom uviedla: „Chcem Vás požiadať, aby ste zabezpečili preparkovanie aut
počas pieskovania a striekania „Lávky“.

19. Z e-mailu zo dňa 8.4.2016 (č.l. rub 61 spisu) súd zistil, že ID. za žalovaného napísala mail, v
ktorom uviedla: „Oznamujeme Vám, že dňa 11.4.2016 prídeme aplikovať 2. vrstvu náteru na lávke, za
predpokladu, že bude pekné počasie“

20. Z e-mailu zo dňa 11.4.2016 (č.l. rub 62 spisu) súd zistil, že L.á za žalovaného napísala mail, v

ktorom uviedla: „Oznamujeme Vám, že dňa 12.4.2016 prídeme aplikovať ďalšiu vrstvu náteru na lávke,
za predpokladu, že bude pekné počasie“

21. Z e-mailu zo dňa 20.4.2016 (č.l. 64 spisu) súd zistil, že ID. za žalovaného napísala mail, v ktorom
uviedla: „Nakoľko je dnes 20.4.2016 pekné počasie, budeme striekať na zákazke „Lávka“ . V prípade

dobrého počasia budeme striekať aj 21.4. a 22.4.2016“.

22. Z e-mailu zo dňa 20.4.2016 (č.l. 65 spisu) súd zistil, že ID. za KTP Group s.r.o. adresoval žalovanému
mail s predmetom „Poškodenie áut“ v ktorom informoval o „nepríjemnej situácii, ktorá vznikla pri aplikácii
náterových látok striekaním počas výkonu práce vašej spoločnosti. Farba zasiahla cca 50 áut /doteraz/.

Stav zo včera Vám zasielam v tabuľke. Požadujeme Vaše vyjadrenie a návrh na doriešenie“.

23. Z listinného dôkazu označeného ako „Obal spisu škodovej udalosti“ (č.l. 110 spisu) súd zistil, že
žalobca predložil súdu fotokópiu svojho spisu škodovej udalosti obsahujúcu nižšie uvedené ďalšie
listinné dôkazy. Z obalu okrem iného vyplýva, že ide o škodovú udalosť poškodeného O., hlásenú

2.5.2016, ktorá je opísaná ako „poškodenie povrchu odparkovaného motorového vozidla nástrekovou
farbou pri realizácii rekonštrukcie železničnej lávky. Farba bola základná šedá a vrchná bola modrá.
Objednávateľom bola firma Bekeart Hlohovec a.s.“. Ďalej je identifikované motorové vozidlo EČV a
uvedená výška vyplatenej sumy poistného plnenia príjemcovi SANAC, s.r.o..

24. Z „Hlásenie škodovej udalosti“ zo dňa 2.5.2016 (č.l. 116 spisu) súd zistil, že poškodený nahlásil
žalobcovi škodovú udalosť ku ktorej vzniku malo prísť od 10.4.2016 - 12.4.2016 na adrese ulica Mierová
vHlohovciaktorejpriebehapríčinuopísalako„došlokpoškodeniupovrchuodparkovanéhomotorového
vozidla nástrekovou farbou pri realizácii rekonštrukcie železničnej lávky. Farba bola základná šedá
a vrchná bola modrá. Objednávateľom bola firma Bekeart Hlohovec a.s.“ Poškodené bolo osobné

motorové vozidlo identifikované EČV.

25. Z uplatnenia nároku na náhradu škody (č.l. 114) súd zistil, že poškodený O.i uplatnil v súvislosti so
škodou udalosťou náhradu škody na motorovom vozidle.

26. Z cenovej ponuky služieb čistenia (č.l. rub 114 spisu) súd zistil, že spoločnosť SANAC, s.r.o.
adresovala poškodenému písomnú ponuku služby čistenia poškodeného motorového vozidla od farby
s predpokladanou cenou. Prílohu tvorí zoznam ponúkaných služieb s ich jednotlivým nacenením.

27. Z „Preberacieho protokolu“ (č.l. rub 112 spisu) súd zistil, že došlo k prebratiu poškodeného

motorového vozidla identifikovaného typom a EČV spoločnosťou SANAC, s.r.o. na účel jeho vyčistenia.28. Z „Odovzdávacieho protokolu“ (č.l. 113 spisu) súd zistil, že došlo k odovzdaniu poškodeného
motorového vozidla identifikovaného typom a EČV spoločnosťou SANAC, s.r.o. po jeho vyčistení
poškodenému, ktorý potvrdil, že „objednané čistiace práce boli ukončené k jeho spokojnosti“.

29. Z Faktúry zo dňa 10.6.2016 (č.l. rub 111 spisu) súd zistil, že dodávateľ SANAC, s.r.o vystavila
odberateľovi Ivan Homola faktúru na zaplatenie sumy 598,72 eur za „čistenie hladkých častí automobilu
od dvojzložkovej tvrdenej epoxidovej farby“. Prílohu faktúry tvorí špecifikácia a rozsah prác a materiálu
použitého na čistenie vozidla s jednotlivými cenami.

30. Z listinného dôkazu (č.l. 112 spisu) „tabuľkový“ sumár realizovaných čistiacich prác (prípravné práce,
administratívne úkony, čistenie ručné, aplikácia prípravkov, leštenie, mikrobrúsenie a voskovanie),
spotrebovaného materiálu (leštiaci a brúsny kotúč, mikrovláknova utierka, čistiaca hmota,, tekutý
vosk, leštiaca pasta, leštidlo na sklo....) spolu s cenou jednotlivých položiek, pričom zhotoviteľom
bola poskytnutá z ceny diela (čistenia) aj zľava. Celková cena čistenia predstavuje sumu 598,72 eur.

Predmetný listinný dôkaz tvorí prílohu odovzdávacieho protokolu a faktúry.

31. Z „Písomného súhlasu s úhradou faktúry priamo na účet spoločnosti SANAC, s.r.o.“ zo dňa
10.6.2016 (č.l. rub 113 spisu) súd zistil, že spoločnosť SANAC, s.r.o. adresovala poisťovni ČSOB, a.s.
oznámenie, že poškodený, ktorého vozidlo spoločnosť čistila súhlasí s úhradou vystavenej faktúry zo

strany poisťovne priamo na účet spoločnosti SANAC, s.r.o..

32. Z Fotokópia technického preukazu motorového vozidla (č.l. 115 spisu) súd zistil, že evidovaným
vlastníkom poškodeného motorového vozidla identifikovaného konkrétnym typom a EČV: C.

33. Z likvidačného protokolu (č.l. rub 110 spisu) súd zistil, že vo veci poisteného KTP Group, s.r.o a
poškodeného O. došlo k zlikvidovaniu poistnej udalosti zo dňa 12.4.2016 a k poskytnutiu poistného
plnenia vo výške 598,72 eur eur v prospech spoločnosti SANAC, s.r.o.

34. Z „Oznámenie o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti“ zo dňa 13.6.2016 (č.l. 111) súd

zistil, že žalobca adresoval poškodenému písomné oznámenie, v ktorom oznamuje ukončenie šetrenia
poistnej udalosti, ktorú zlikvidovali na základe poistnej zmluvy, VPP a predložených dokladov. Zároveň
oznamuje výšku poistného plnenia podľa priloženého likvidačného protokolu v celkovej sume 598,72
eur eur, ktoré poukázali podľa dispozície.

35. Z výpisu bankového účtu žalobcu (č.l. 116 spisu) súd zistil, že došlo k úhrade poistného plnenia zo
strany poisťovne spoločnosti SANAC s.r.o. vo výške uvedenej v likvidačnom protokole a oznámení o
ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti.

36. Z výzvy na zaplatenie regresného nároku zo dňa 30.1.2017 (č.l. rub 48 spisu) súd zistil, že žalobca

vyzval písomne žalovaného na zaplatenie náhrady škody do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. K
výzve je pripojená poštová doručenka o riadnom doručení výzvy žalovanému dňa 3.2.2017.

37. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy

určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

38. Podľa § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez
zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu

objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej
starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ
povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov
objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím
odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa

predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených
s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť
mohla zistiť.“39. Podľa § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku
1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené
nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval.

Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v
plnom rozsahu.

40. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

41. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

42. Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí,
ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

43. Podľa § 440 Občianskeho zákonníka kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti
nemu postih.

44. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

45. V zmysle § 813 ods . 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

46. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď

protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený
úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo
všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj zo zmlúv
a iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame

skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného
(prípadne náklady potrebné nato, aby sa dosiahol predchádzajúci stav) Pod ušlým ziskom treba
rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej
súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

47. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

48. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

49. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

50. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže

účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý

závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.51. Nie je medzi stranami sporné, že dňa 18.1.2016 uzatvorila spoločnosť Bekaert Hlohovec a.s.
ako objednávateľ a KTP Group s.r.o. ako zhotoviteľ písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo
vykonanie diela - rekonštrukcia lávky pre peších ponad železničnú trať v Hlohovci. Spoločnosť KTP

Group s.r.o. ako generálny dodávateľ následne už vo vzťahu k žalovanému ako objednávateľ uzatvorila
dňa 21.1.2016 so spoločnosťou žalovaného ako subdodávateľom ústnu zmluvu o dielo ako to vyplýva
z písomných objednávok, ktoré žalovaný akceptoval. Predmetom zmluvy o dielo boli predovšetkým
pieskovacie a natieracie práce na lávke, ale aj s tým súvisiace lešenárske práce. Žalovaný práce riadne
realizoval začo vyfakturoval objednávateľovi KTP Group s.r.o. odplatu jednotlivými faktúrami, ktoré sú

založené v spise. Počas realizácie prác došlo k škodovej udalosti spočívajúcej v tom, že pri striekaní
náteru na lávku boli farbou znečistené, poškodené v blízkosti zaparkované motorové vozidlá. Ďalej nie je
sporné a žalovaný to nenamietal, že spoločnosť KTP Group s.r.o. uzatvorila so žalobcom poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej je poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Spoločnosť KTP
Group s.r.o. ako generálny dodávateľ rekonštrukčných prác na zákazke zodpovedá podľa článku 5 bod.
5.5 zmluvy o dielo za akúkoľvek škodu, ktorá tretím osobám vznikne a to aj a za škodu spôsobenú

konaním subdodávateľov, ktoré konanie je podľa zmluvy (bod 5.29) akoby jej konaním. Náklady na
čistiaceprácenaodstránenienásledkovpoškodenýchmotorovýchvozidielsižalobcauplatnilvcelkovom
súhrne vo výške 76.721,51 eur. Žalobca ako poisťovateľ na základe poistnej zmluvy vyplatil poistné
plnenie poškodeným v celkovej výške nákladov, pričom v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka
na žalobcu prešlo právo poisteného spoločnosti KTP Group na náhradu škody spôsobenej poistnou

udalosťou. Vyplatením poistného plnenia prešlo na žalobcu právo na postih voči žalovanému.

52. Žalobca v konaní tvrdil, že pri realizácii prác vinou žalovaného došlo k vzniku škody na motorových
vozidlách zaparkovaných v blízkosti stavby a žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu v zmysle § 420
Občianskeho zákonníka, keďže škodu spôsobil porušením prevenčnej povinnosti obsiahnutej v § 415

Občianskeho zákonníka.

53. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že vynaložil všetko úsilie na to, aby zabránil vzniku škody, konal
s odbornou starostlivosťou a neporušil ani žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť. Súd má za to, že
vykonané dokazovanie vedie k inému záveru. V zmysle § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný

počínať si tak, aby nedochádzalo k škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na žalovaného ako právnickú osobu. Bolo povinnosťou žalovaného
predvídať, že ak motorové vozidlá parkovali v takej vzdialenosti, v ktorej objektívne mohlo prísť k ich
znečisteniu, tak ak žalovaný začne resp. bude realizovať špecifickú činnosť, ktorou je možné motorové
vozidlá znečistiť, tak môže dôjsť k ich poškodeniu. Žalovaný sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že

k škode nedôjde, prípadne bol k tomu ľahostajný, nakoľko mal subjektívne za to, že vozidlá sa do zóny
znečistenia dostali výlučne z dôvodu porušenia zmluvných povinnosti investora (Bekaert Hlohovec, a.s.)
a generálneho dodávateľa (KTP Group s.r.o.), ktorí nedostatočne zabezpečili priestor a nie z dôvodu
porušenia jeho povinností či už zmluvných alebo zákonných (prevenčnej).

54. Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia bolo výlučne
povinnosťou spoločnosti KTP Group s.r.o. prípadne spoločnosti Bekaert Hlohovec a.s. ako to podľa
jeho názoru vyplýva z obsahu osobného stretnutia zástupcov jednotlivých strán zo dňa 15.1.2016
a písomného zápisu zo stretnutia. Podľa písomného zápisu „Dodávateľ zabezpečí pred začiatkom
takýchto prác okrem iného aj vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia, vrátane viditeľného označenia

(pásky, textové oznámenie)“. Nie je sporné, že stretnutia sa okrem objednávateľa zástupcu spoločnosti
Bekeart Hlohovec, s.r.o. zúčastnili aj zástupca spoločnosti KTP Group s.r.o. ako priamy dodávateľ,
zhotoviteľ tak aj zástupca BRALO, s.r.o. ako sub/dodávateľ, končený zhotoviteľ, čiže žalovaný. Žalovaný
jednoznačne vystupoval na osobnom stretnutí popri zástupcovi KTP Group taktiež v pozícii dodávateľa
(konečného zhotoviteľa časti diela), logicky preto bol aj účastný stretnutia, a preto na stretnutí všetkými

stranami nie len neformálne ale aj písomne dohodnuté a odsúhlasené povinnosti každej so strán sa
bezpochybyvzťahujúajnažalovaného.Niejetakpravdivétvrdeniežalovaného,ženaosobnomstretnutí
boli uložené povinnosti len výlučne KTP Group, s.r.o. ale z listinného dôkazu je preukázané, že na
osobnom stretnutí dohodnuté zmluvné povinnosti boli uložené zároveň aj žalovanému. Žalovaný to tvrdí
zjavne účelovo, aby sa vyhol zodpovednosti za spôsobenú škodu. Žalovaný tak mal preukázateľne spolu

so spoločnosťou KTP Group s.r.o. (ako dodávatelia) zmluvnú povinnosť „zabezpečiť pred začiatkom
prác okrem iného aj vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia, vrátane viditeľného označenia (pásky,
textové oznámenie)“. So svedeckej výpovede je však preukázané, že obaja si túto zmluvnú povinnosťriadne a svedomito nesplnili. Svedok sa jednoznačne vyjadril, že poškodené motorové vozidlo parkoval
na mieste, ktoré nebolo vyznačené zákazom parkovania, t.j. na mieste s rizikom jeho poškodenia.

55. Ak si spoločnosť KTP Group s.r.o. a ani žalovaný nesplnili riadne svoju zmluvnú povinnosť (vyznačiť
oblasťsrizikompoškodenia),taksimalžalovanýakokonečnýdodávateľ,subjekt,ktorýreálnevykonával
nástrek farbou splniť riadne aspoň zákonnú prevenčnú povinnosť. Žalovaný z dôvodu generálnej
prevencie nemal začať so striekaním lávky. V prípade ak hrozila škoda (čo sám nepopiera a potvrdil)
nemal práce začať, prípadne ich mal prerušiť, odmietnuť ich vykonanie a to až do doby nápravy.

Rozhodujúce je, že žalovaný bol nositeľom nie len vyššie uvedenej zmluvnej povinnosti, ale ako reálny
zhotoviteľ, subdodávateľ, vykonávateľ prác bol zároveň nositeľ aj zákonnej povinnosti predchádzať
škodám v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, v príčinnej súvislosti s porušením ktorej došlo podľa
súdu k vzniku škody. Ku škode došlo výlučne reálnou činnosťou žalovaného a žiadneho iného subjektu
(ani spoločnosti KTP Group s.r.o. ani spoločnosti Bekeart Hlohovec, s.r.o.). Žalovaný vzniku škody
nepredišiel, hoci podľa názoru súdu mohol a mal tak urobiť vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a

preto nesie väčší diel zodpovednosti za vznik škody ako spoluškodca spoločnosti KTP Group s.r.o.

56. Podľa názoru súdu, žalovaný konal správne, ak pred začiatkom výkonu prác ešte dodatočne
upozornil mailom spoločnosť KTP Group s.r.o. a požiadal ich o to, aby zabezpečila preparkovanie
áut počas pieskovania a striekania. Je však zároveň nesporné, že spoločnosť KTP Group s.r.o.

nevykonalatakéúčinnéopatrenia,ktorébyzabránilizaparkovaniuvozidielvoblastisrizikompoškodenia
a nezabezpečila ani preparkovanie týchto vozidiel, o ktoré žiadal mailom žalovaný. Súd má za to, ako
je to už vyššie zdôvodnené, že v prípade ak to nezabezpečila KTP Group s.r.o., ak si táto spoločnosť
nesplnila riadne túto svoju zmluvnú povinnosť, tak to bolo povinnosťou žalovaného, či už zmluvnou
vyplývajúcou z osobného stretnutia a dohody strán dňa 15.1.2016, tak zároveň povinnosťou zákonnou

vyplývajúcou mu z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka o povinnosti predchádzať škodám.
Nebolo však primeraným opatrením, aby nedošlo, predchádzalo sa škode „len“ formálne zaslanie
mailu zo strany žalovaného spoločnosti KTP Group s.r.o. Išlo len o jedno z opatrení a evidentne nie
dostatočné, aby k škode nedošlo, aby sa jej predchádzalo. Ďalším opatrením malo byť podľa súdu
to, že ak priestor dostatočne (napr. veľkosťou vyhradenej oblasti, spôsobom) a riadne (napr. kontrolou

pások)nezabezpečilaspoločnosťKTPGroups.r.o.,takmalpovinnosťrizikovýpriestorriadnezabezpečiť
žalovaný. To by súd pokladal za dostatočné opatrenie žalovaného, ktoré mohlo zamedziť vzniku škody.
Splnenie tejto povinnosti v konaní preukázané nie je. Žalovaný tak nekonal s dostatočnou odbornou
starostlivosťou, ktorú bolo možné od neho očakávať. Taktiež samotné „zaplachtovanie“ lávky sa ukázalo
ako nedostatočné a nezabránilo tomu, aby nástrek farby nezasiahol aj motorové vozidlá odparkované

v jej blízkosti. Nebolo možné sa rozumne uspokojiť s tým, že ak KTP Group aj na základe mailového
upozornenia žalovaného priestor dostatočne nezabezpečila, tak je možné aj napriek tomu realizovať
natieračské, striekacie práce. Žalovaný mal zabezpečiť priestor okolo stavby v takom rozsahu, aby
bol dostatočný vzhľadom na spôsob, charakter prevádzanej špecifickej činnosti a ďalšie konkrétne
okolnosti a zabezpečiť mal priestor takým spôsobom aby zabránil vjazdu, odstaveniu a zaparkovaniu

motorových vozidiel v danom priestore. Je samozrejme pravda, že žalovaný by nezodpovedal zato, ak
byniektorývodičinerešpektovalioznačeniepriestorupáskou.Vkonanívypočutýsvedokvšaktotopoprel
a uviedol, že poškodené vozidlo parkoval na mieste, kde žiaden zákaz parkovať nebol. Naviac sám
žalovaný priznal, že zvolený spôsob vyznačenia rizikového priestoru bol neúčinný, bezpečnostná páska
(ak bola na parkovisku vôbec osadená, čo z vykonaného dokazovania bez pochybností nevyplýva a je

len tvrdením, obranou žalovaného) bola podľa jeho tvrdení často odstránená, pretrhaná, neplnila účel
oznámiť prichádzajúcim vozidlám zákaz vjazdu a parkovania vo vyhradenom priestore. Sám žalovaný
pokladal za nedostatočné vyhradenie a označenie priestoru iba bezpečnostnou páskou, ktorá neplnila
svoj účel a preto navrhol napr. osadenie transparentu s oznámením striekania na lávku. Sám však takéto
opatrenie nerealizoval a opäť sa spoliehal na to, že to vykoná niekto iný. Podľa súdu bolo vhodné priestor

dočasne v nevyhnutnej miere vymedziť dočasnými mobilnými zábranami, plotom, vyčleniť pracovníka,
ktorý by osobne dohliadal na mieste, aby v čase nástreku tam vozidlá neboli odparkované a podobne,
proste spôsobom, ktorý by bol účinný na to, aby zabránil (zakázal) parkovaniu a vjazdu motorových
vozidiel, aby zabránil ich poškodeniu. V konaní nebolo tvrdené, že by sa na danom mieste okrem pások
nachádzalo napr. aj dočasné dopravné značenie, ktoré by zakazovalo parkovanie. Je nesporné, že

všetky opatrenia (mailové upozornenie žalovaného pred začatím prác, bezpečnostné pásky, oznam
na nástenke firmy v blízkosti pre parkujúcich zamestnancov) boli nedostatočné a neúčinné. A mali
byť realizované také účinne opatrenia (ako uvádza súd vyššie), ktoré by zabránili, zakázali vjazdu a
parkovaniu motorových vozidiel a v prípade porušenia ktorých opatrení by sa žalovaný zodpovednostizbavil (napr. ak by vozidlá parkovali napriek zákazu v zmysle dopravného značenia, parkovali by ak by
násilne prekonali dočasné mobilné zábrany, nerešpektovali by pokyny obsluhy a pod.). Takéto opatrenia
by súd vzhľadom na konkrétne okolnosti považoval za vhodné, dostačujúce a zbavujúce žalovaného

zodpovednosti.

57. Žalovaný sa bráni aj tým, že k realizácii nástrekových prác, musel, bol povinný pristúpiť vzhľadom
na dohodnutý termín realizácie diela, ktorý nechcel porušiť a v dôsledku ktorého prerušenia by bol
sankcionovaný napr. zmluvnou pokutou, ďalej vzhľadom na výluku železnice, navyšovanie nákladov

na nájom lešenia, dohodnutých pracovníkov atď.. Súd má ale za to, že toto nie sú dôvody na
porušenie prevenčnej povinnosti obsiahnutej v § 415 OZ. V prípade ak by žalovaný odmietol začať
resp. pokračovať vo vykonávaní prác tak by mu to nikdy nebolo na ťarchu a neniesol by zodpovednosť
za porušenie zmluvnej povinnosti vykonať dielo včas. Žalovaný mal do doby pokiaľ by nebol priestor
dostatočnezabezpečenýodmietnuťrealizáciunatieračskýchprác.Vtejtosúvislostijenutnépoukázaťna
ustanovenie§551ods.1a2Obch.zák.,vprípadeakmalžalovanýzato,žemuobjednávateľKTPGroup

s.r.o. odovzdal stavenisko v nevhodnej povahe, t.j. nezabezpečenej tak, aby nemohlo prísť k škode,
tak bol povinný objednávateľa na to upozorniť a po dobu dokedy by nebola dostatočne zabezpečená
oblasť, by sa predĺžila lehota určená na vykonanie diela teda žalovaný by sa nedostal do omeškania a
nemohli by byť voči nemu uplatnené žiadne sankcie. Zároveň by mal nárok na všetky zvýšené náklady
s tým spojené (na pracovníkov, nájomné za lešenie atď.), nakoľko sám nezavinil toto omeškanie. Súd

má za to, že v konaní je preukázané, že žalovaný porušil povinnosť obsiahnutú v § 415 OZ. Porušením
preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na majetku vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu
podľa § 420 OZ. V príčinnej súvislosti s tým, že žalovaný porušil svoju preventívnu povinnosť, realizoval
nástrek farby aj napriek riziku, že ním môže poškodiť motorové vozidlá, t.j. nepočínal si tak aby nedošlo
ku škode na majetku, tak došlo k vzniku škody.

58. Sú tak podľa súdu u žalovaného dané a preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu,
ktorej náhrady ako regresného nároku sa domáha v danom konaní žalobca t.j. protiprávne konanie
žalovaného (porušenie jeho zmluvnej ako aj zákonnej prevenčnej povinnosti), vznik škody a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom, konaním žalovaného (ako bude ešte podrobnejšie zdôvodnené

nižšie) a škodou, ktorej výška je pre súd dostatočne hodnoverne preukázaná (ako bude opäť ešte
zdôvodnené nižšie). Súd ale zároveň dospel k záveru, že vykonané dokazovanie preukázalo, že
predpoklady zodpovednosti za škodu sú rovnako ako u žalovaného dané zároveň aj u spoločnosti KTP
Gropu, s.r.o. z dôvodu porušenia jej zmluvnej povinnosti zabezpečiť riadne rizikový priestor. Preto aj
táto spoločnosť je spoluzodpovedná za vznik škody. Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka v

odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa
svojej účasti na spôsobení škody. Práve daný konkrétny prípad je podľa názoru taký, že odôvodňuje
rozhodnutie o tom, že žalovaný, ale spolu s ním aj spoločnosť KTP Group, s.r.o. t.j. tí, ktorí škodu
spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k
záveruakojevyššiezdôvodnené,žežalovanýporušilokremzmluvnejpovinnostiajprevenčnúpovinnosť

ako priamy vykonávateľ činností, s ktorými v príčinnej súvislosti došlo k vzniku škody, tak jeho účasť na
spôsobení škody je ďaleko väčšia ako u spoločnosti KTP Group, s.r.o., ktorá podľa preukázaného stavu
porušila len zmluvnú povinnosť. Bolo by nespravodlivé a v rozpore so zákonom, aby celú náhradu škody
znášal žalovaný výlučne sám. Podľa názoru súdu je primerané rozsahu účasti jednotlivých škodcov na
vzniku škody pomerné rozdelenie zodpovednosti a to tak, že žalovaný zodpovedá za škodu vo výške

75 % a spoločnosť KTP Group, s.r.o., vo výške 25 %. Pomer zodpovednosti žalovaného vo výške 75 %
vyplýva logicky zo skutkového a právneho stavu. Zodpovednosť za vniknutú škodu a účasť na spôsobení
škody súd posudzoval u spoločnosti KTP Group a u žalovaného v súvislosti s porušením zmluvnej
povinnosti (50%) a porušením zákonnej prevenčnej povinnosti (50%). Z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že zmluvnú povinnosť porušili oba subjekty. Teda ich spoluzodpovednosť, účasť

pri porušení zmluvnej povinnosti je u každej spoločnosti 1 (25% z 50%). Z vykonaného dokazovania
bolo ďalej preukázané, že zákonnú povinnosť porušil výlučne iba žalovaný (50%). Teda za porušenie
zákonnej povinnosti zodpovedá výlučne iba žalovaný (50 %). Spolu je tak účasť žalovaného na porušení
zmluvnej povinnosti (25%) a zákonnej povinnosti (50%) vo výške 75 %, čo predstavuje aj jeho účasť
na spôsobenej škode.

59. Žalovaný pri svojej právnej obrane poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
3Cob/112/2015 zo dňa 23.2.2017. Po oboznámení sa s jeho obsahom však súd dospel k záveru, že v
rozhodnutí sp. zn. 3Cob/112/2015 sa rieši odlišná skutková situácia ako v prejednávanej veci. Vo vecisp. zn. 3Cob/112/2015 došlo k poškodeniu motorového vozidla (padajúcim snehom zo strechy budovy)
parkujúceho na mieste kde bol zákaz vjazdu a parkovania, pričom tento zákaz bol jednoznačne daný na
vedomie vodičom pevne osadenou dopravnou značkou ako aj tou skutočnosťou, že išlo o pešiu zónu s

obmedzením vjazdu a parkovania ako to určuje VZN mesta (a dodatková tabuľa k dopravnej značke).
V prejednávanej veci však vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že zákaz vjazdu a parkovania
bol daný na vedomie vodičom spôsobom, ktorý by bol adekvátny, dostatočný a primeraný, prípadne
takým spôsobom aby vodičov vo všeobecnosti zaväzoval (ako je tomu pri dopravných značkách, ktoré
musia vodiči v zmysle právnych noriem rešpektovať a dodržiavať). V prejednávanej veci mali zákaz

parkovaniazabezpečiťbezpečnostnépásky,prípadne„kolektívneoznamy“napracoviskáchsusediacich
firiem. Sám žalovaný však potvrdil, že pásky boli pretrhané, čiastočne odstránené a tak v žiadnom
prípade neplnili svoj účel zabrániť a zakázať vjazdu a parkovaniu motorových vozidiel. Dokonca sám
žalovaný upozornil na to, že pásky sú nedostatočné a je vhodné osadiť napr. „transparent na most s
textom Parkovanie na vlastné riziko, striekame“. Žalovaný ďalej poukázal na to, že spoločnosť Bekaert
Hlohovec a.s. mala upozorniť svojich zamestnancov oznámením na verejne dostupnom mieste (na

nástenke) s realizáciou činnosti a zároveň požiadať, aby z tohto dôvodu vo vyhradenom priestore, ktorý
bude ohraničený bezpečnostnými páskami neparkovali, čím sa predíde poškodeniu. Treba zdôrazniť, že
ide len o jedno z opatrení, ktorého účelom je predchádzať vzniku škody a samotné toto opatrenie (oznam
na nástenke) ešte dostatočne prípadnému vzniku škody nezabraňuje, ako aj bolo v konečnom dôsledku
preukázané. Takýmto opatrením (ako je už vyššie súdom uvedené) by bolo jednoznačne vymedzenie,

vyhradenie miesta s rizikom poškodenia takým spôsobom, aby sa znemožnil vjazd a parkovanie vozidiel
na tomto mieste. Čo sa preukázateľne nestalo. Taktiež treba dodať, že nie všetci zamestnanci sa museli
oboznámiť s oznámením na nástenke, nie všetky poškodené motorové vozidlá patrili iba zamestnancom
Bekaert atď. a čo je najdôležitejšie priestor, v ktorom vozidlá nemali parkovať (podľa oznámenia) nebol
dostatočne vyhradený, označený ako priestor v ktorom je zakázané parkovať. Vodiči zaparkovaných

vozidiel tak nemali objektívnu vedomosť, že nie sú oprávnení vo vyhradenej zóne parkovať. Na základe
uvedeného ide v prejednávanej veci o odlišný skutkový stav ako bol riešený na Krajskom súdu v
Košiciach a preto nie je možné bez ďalšieho dospieť k rovnakým záverom o nedôvodnosti žaloby. V
prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalovaný porušil ako zmluvnú tak aj prevenčnú povinnosť
a poškodený žiadnym spôsobom nezavinil škodu, zatiaľ čo vo veci na Krajskom súde v Košiciach súd

dospelkzáveru,žežalovanýprevenčnúpovinnosťneporušilaškodabolaspôsobenávýlučnezavinením
poškodeného, ktorý porušil dopravné predpisy tým, že nerešpektoval jednoznačne vyjadrený zákaz
vjazdu a bez porušenia týchto predpisov by škodlivý následok nenastal. Preto je citované rozhodnutie
na daný spor neaplikovateľné.

60. Žalovaný v konaní tvrdil, že nakoľko žalobca v žalobe uviedol ako deň poškodenia motorových
vozidiel (poistnej udalosti) dátum 12.4.2016, tak poistné udalosti sa mali podľa žalobcu stať iba v
tento deň, a preto poistné udalosti z iných dní nie sú predmetom tohto konania. Súd sa s týmto
názorom nestotožňuje. Až v priebehu konania sa z vykonaného dokazovania najmä výsluchu konateľa
žalovaného N. a listinného dôkazu „Denný záznam stavby“ podarilo ustáliť a preukázať, že k poškodeniu

(poistnej udalosti) motorových vozidiel nemuselo prísť iba v deň 12.4.2016, ale v rozmedzí niekoľkých
dní, kedy žalovaný realizoval, aplikoval farbu.
Z „denného záznamu stavby“ je preukázané, že dňa 14.3.2016 žalovaný do záznamu zapísal
upozornenie s textom: „Dnes som upozornil p. B., že nezabezpečil preparkovanie aut a hrozí ich
zašpinenie. Firma BRALO nenesie zodpovednosť v prípade zašpinenia aut. Ďalej odporúčam, aby

si vyvesil Transparent na most s textom Parkovanie na vlastné riziko, striekame“. Dňa 11.4.2016
žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce - dnes sme aplikovali druhú vrstvu základnej farby“.
Dňa 12.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce. Pokračovali sme v aplikácii tretej
vrstvy (vrchnej)“. Dňa 20.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „... sme začali aplikovať prvú vrstvu
náteru...“ Dňa 21.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce - Pokračovanie v aplikácii

prvej vrstvy náteru...“. Dňa 22.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce - aplikácia druhej
vrstvy náteru“. Dňa 23.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „vykonané práce - aplikácia tretej vrstvy.“
Obdobné záznamy o aplikácii farby sú ešte zo dňa: 6.5., 7.5., 9.5., 10.5.2016. Dňa 10.5.2016 boli podľa
záznamu práce ukončené.
Preto ak žalobca identifikoval škodovú udalosť v žalobe iba dňom 12.4.2016 tak to absolútne

neznamená, ako zavádzajúco tvrdí žalovaný, že poškodenia z iných dní nie sú predmetom konania.
Žalobca poškodenia, t.j. poistné udalosti, ktoré sú predmetom v súčasnosti už samostatných súdnych
konaní špecifikoval okrem dátumu 12.4.2016 aj inými konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi (napr.
hlásenie o škodovej udalosti a pod.) tak, že je nepochybné, že ide o poistné udalosti z viacerých nielen jedného dňa, že ide o poškodenia, z obdobia kedy žalovaný vykonával práce na lávke čo potvrdil
v konaní aj vypočutý svedok.

61. Žalovaný tvrdil, že nezrovnalosti sú aj v dátumoch hlásenia škody, nakoľko sú v intervaloch od
26.4.2016 až 14.7.2017, prípadne až september 2016 tým, nie je preukázané, že znečistenie spôsobil
žalovaný. Súd sa s názorom žalovaného nestotožňuje. Vzhľadom k tomu, že nie je možné vylúčiť, že
k znečisteniu motorových vozidiel nedošlo v jeden deň, ale naopak je možné dôvodne predpokladať,
že k znečisteniu došlo v priebehu až niekoľkých dní, týždňov (od 11.4.-10.5.2016), vzhľadom na veľký

počet poškodených motorových vozidiel, vzhľadom na ich postupné priebežné čistenie opäť v priebehu
niekoľkých dní, týždňov je logické, že aj nahlasovanie škody ako aj čistenie motorových vozidiel sa
realizovalo v priebehu a s odstupom niekoľkých dní prípadne týždňov. Nejde o žiadnu nezrovnalosť
ako zavádzajúco tvrdí žalovaný, a už vôbec skutočnosť, ktorá by mala preukazovať a vnášať dôvodnú
pochybnosti o tom, že znečistenie nebolo spôsobené žalovaným. Preto ak aj u niektorého vozidla
bola nahlásená poistná udalosť po 10.5.2016 (po ukončení diela a jeho odovzdaní), tak to absolútne

nevylučuje,žekpoškodeniudošloskôratovčasekeďbolireálnevykonávanéstriekaciepráce.Rovnako
je to aj pri čistení motorových vozidiel, ktoré logicky z dôvodu ich množstva a kapacitných možností
čistiaceho servisu mohlo trvať dlhšiu dobu.

62. V zmysle 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo, pričom podľa judikatúry zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý
si sudca robí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z
vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a

sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami
získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním
konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových
tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých
zostávajúcich dôkazov. V prvom rade však ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu

dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Poznatky, ktoré získa týmto
hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe
hodnotenia ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne
sa doplňujúce a podobne. Súd teda musí pri hodnotení dôkazov zohľadňovať okrem zásad logického
myslenia aj bežné ľudské a odborné skúsenosti, teda skúsenosti každého bežného človeka. Najmä

pri hodnotení svedeckej výpovede, ale aj všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti, sudca nemusí
ani nesmie bez ďalšieho uveriť takej verzii udalosti, ktorá odporuje bežnej ľudskej skúsenosti a ktorá
navodzuje dojem celkom nelogického nezmyselného konania ľudí, ktorí inak pôsobia racionálne. Práve
snaha dokazovať takúto verziu udalostí musí v sudcovi vzbudiť pochybnosti o tom, prečo daný ľudia
konajú nelogicky alebo spôsobom, ktorý sa vymyká bežnému ľudskému správaniu. Na tieto prípadné

motívy potom musí takisto prihliadnuť pri celkovom hodnotení dôkazov, pretože môžu spätne zohrávať
úlohu pri hodnotení dôveryhodnosti jednotlivých dôkazov.

63. Žalovaný poukázal na to, že najviac škôd je asi zo dňa 11.4.2016 kedy žalovaný striekal šedou
epoxidovou farbou a 12.4.2016 kedy striekal polyuretánovou modrou farbou. Podľa žalovaného je

zvláštne, že nikde v hláseniach o škodovej udalosti sa nekonkretizuje odtieň, akým boli škvrny od
farby preto žiada preukázať akou farbou boli vozidlá postriekané a to nie len odtieňom ale aj s
chemickým rozborom jednotlivých škvŕn na vozidlách, ktorí by sa dalo porovnať s farbou, ktorú
používal žalovaný. Súd má zato, že z vykonaného dokazovania a z vyhodnotenia všetkých dôkazov
(či svedeckej výpovede alebo listinných dôkazov) či už jednotlivo alebo vo vzájomnej súvislosti a v

súlade s pravidlami formálnej logiky je bez pochybností preukázané, že k poškodeniu vozidiel došlo v
príčinnej súvislosti s činnosťou žalovaného. Touto činnosťou bolo konkrétne pieskovanie a striekanie
farbou. Je preukázané, že vozidlá boli poškodené farbou (čo nerozporoval ani žalovaný). A to je
zásadné a rozhodujúce pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného. Ďalej nebolo tvrdené a už vôbec
nie preukázané (žalovaným), žeby v rozhodnom čase na danom mieste ktokoľvek iný vykonával nástrek

farbou, ba práve naopak svedok uviedol a tým pre súd aj preukázal, že žiadna takáto alebo obdobná
činnosť sa v blízkosti zaparkovaného vozidla nerealizovala. Nikto iný ako žalovaný v rozhodnom čase
žiaden nástrek v blízkosti nerealizoval. Preto je jednoznačne preukázané, že znečistenie vozidiel bolo
zapríčinené výlučne nástrekom farby aplikovanej žalovaným. Potom už nie je absolútne rozhodujúce azásadné, že farba nie je v hláseniach bližšie špecifikovaná, že išlo konkrétne o farbu modrú či šedú,
prípadne akého druhu, zloženia (epoxidovú, polyuretánovú). Rovnako tak nie je podstatné ak bola
farba prípadne nesprávne identifikovaná v niektorých faktúrach ako „cementové škvrny“ a preto podľa

žalovaného za toto znečistenie žalovaný nezodpovedá. Tento dôkaz a jeho obsah nie je možné hodnotiť
izolovane a bez súvislosti s inými dôkazmi (najmä svedeckou výpoveďou, tabuľkovým prehľadom
čistenia, kde je výslovne uvedené, že sa realizovalo čistenie od epoxidovej farby aj napriek tomu,
že vo faktúre je farba identifikovaná inak) a z nich zisteným, preukázaným skutkovým stavom. Aj
prípadné v niektorých faktúrach nesprávne identifikovanie a určenie farby, látky, ktorou bolo motorové

vozidlo znečistené nevyvracia skutkový stav preukázaný z ďalších dôkazov. Poškodenie, znečistenie
je dostatočne identifikované spôsobom a preukázané najmä svedeckou výpoveďou, tak, že je vysoko
pravdepodobné, hraničiace s istotou, že bolo spôsobené žalovaným a naopak vylučuje, že mohlo
byť spôsobené kýmkoľvek iným. Preto akékoľvek porovnávanie odtieňov, chemický rozbor sú úplne
irelevantné, nadbytočné a vzhľadom k tomu, že vozidlá boli už vyčistené (a to ešte pred 7 rokmi!)
tak nevykonateľné, čo žalovaný iste vie, a preto takáto obrana vyznieva len a len účelovo. V danom

konkrétnom spore je farba vo faktúre z čistenia identifikovaná konkrétne ako „dvojzložková tvrdená
epoxidová farba“ čo vylučuje akékoľvek pochybnosti. Preto akékoľvek ďalšie požiadavky žalovaného
na predloženie fotografií, ktoré by preukázali, na akých miestach, kde bolo predmetné vozidlo a čím
znečistené sú nepodstatné a nadbytočné, nakoľko so svedeckej výpovede a z listinných dôkazov
(faktúra, hlásenie, tabuľkový prehľad čistenia atď.) je uvedené preukázané jednoznačne a dostatočne.

64. Žalovaný v konaní vzniesol pochybnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody
a jeho konaním. Niektoré motorové vozidlá mohli byť zaparkované vo väčšej vzdialenosti od lávky,
keďže miesto udalosti, miesto vzniku škody je identifikované v Hlásení škodovej udalosti ako Mierová
ulica v Hlohovci, ktorá má podľa tvrdenia žalovaného dĺžku do 700 m, a preto sú podľa jeho názoru

pochybnosti o tom, že k znečisteniu, poškodeniu motorových vozidiel mohlo prísť činnosťou žalovaného.
K ozrejmeniu bližšieho miesta poistnej škodovej udalosti, t.j. miesta, kde motorové vozidlo parkovalo
súd podrobne vypočul svedka. Svedok jednoznačne a výslovne uviedol, že parkoval na mieste a vo
vzdialenosti (len niekoľko desiatok metrov) od lávky, na ktorej sa realizoval nástrek s tým, že išlo
o vzdialenosť, pri ktorej objektívne, nie len že mohlo, ale aj reálne došlo k znečisteniu, poškodeniu

motorového vozidla. Svedok ďalej uviedol, že k poškodeniu motorového vozidla daným konkrétnym
spôsobom (nestrekovou farbou) došlo z činnosti na železničnej lávke a v blízkosti sa žiadne iné
nástrekové práce okrem striekania železničnej lávky nevykonávali. Súd tak má zo svedeckej výpovede
jednoznačne preukázané, že poškodené motorové vozidlo bolo v čase poškodenia zaparkované na
mieste, kde objektívne pracovnou činnosťou mohlo a aj reálne došlo k jeho poškodeniu. V tejto súvislosti

preto nie sú dané žiadne pochybnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody (poškodenie
laku, skla karosérie vozidla) a konaním žalovaného (rekonštrukčné práce na lávke). Z uvedeného
dôvodu sú absolútne irelevantné akékoľvek požiadavky žalovaného na „náčrtok“ kde sa predmetné
vozidlo nachádzalo.

65. Žalovaný v konaní tvrdil, že súd nezobral do úvahy žiadne poveternostné vplyvy. Vietor mohol
kvapôčky farby odviať aj ďalej. A preto ak škoda mohla nastať ako dôsledok neodvrátiteľnej udalosti
kvalifikovanej ako vis major vylučujúcej všeobecnú zodpovednosť za škodu. V prípade ak táto udalosť
nemala v prevádzkovej činnosti je liberačným dôvodom aj pokiaľ ide o osobitnú zodpovednosť v zmysle
§ 420 ods. 3 OZ.

Vyššia moc (vis maior) je zvláštna právna skutočnosť, spočívajúca v mimoriadnej, nepredvídateľnej,
neodvrátiteľnej a nezavinenej udalosti, ktorá spôsobí škodu. V danom prípade nie je splnený žiaden
zo znakov tzv. vyššej moci. Počasie, poveternostné vplyvy a teda aj vietor (dážď) je do istej miery
predvídateľná skutočnosť, navyše žalovaný resp. ním poverí pracovníci museli vedieť, aké je počasie
bezprostredne predtým, ako pristúpili ku striekacím prácam resp. počas ich výkonu. K odvráteniu

hroziacej škody stačilo nezačať prípadne prerušiť striekacie práce v momente, kedy sa vietor zdvihol nad
neprimeranú silu. Typickým prejavom vyššej moci v prípade silného vetra je napr. vytrhnutie strechy či
vyvrátenie stromov. V žiadnom prípade však nemôže ísť o situáciu, kedy stačilo prerušiť výkon prác, aby
neprišlo ku vzniku škody. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, že by došlo v čase poškodenia k nejakej
mimoriadnej udalosti (živelná pohroma, hurikán a pod.). K udalosti, ktorá by nebolo možné za daných

podmienok ani pri vynaložení všetkého potrebného úsilia odvrátiť. Ako je už vyššie uvedené, pri bežných
poveternostných podmienkach daného ročného obdobia (apríl, máj) je aj bežný vietor a je preto rozumne
možné predpokladať, že ak dosiahne nejakú intenzitu tak ak striekam s farbou vo vonkajšom prostredí,
tak je možné, že farba bude aj roznesená ďalej od miesta aplikácie. Preto je rozumne, logické s prácamiprestať a tým predchádzať aj prípadnej škode. Treba zdôrazniť, že žalovaný v konaná ani nepreukázal,
že by došlo k zhoršeniu počasia, poveternostných vplyvov, nie je to napríklad zachytené ani v stavebnom
denníku (Denné záznamy stavby). Práve naopak listinný dôkaz stavebný denník preukazuje, že počasie

bolo vhodné na pracovnú činnosť (zväčša bolo polojasno, jasno) a žiadne mimoriadne, nepredvídateľné
poveternostné podmienky v ňom zaznamenané nie sú. Táto obrana žalovaného potom vyznieva opäť
len ako všeobecná a účelová.

66. Žalovaný v konaní taktiež tvrdil, že niektorí vodiči poškodených motorových vozidiel nerešpektovali

zákaz parkovania na vyhradenom mieste v blízkosti lávky, ktoré bolo vyhradené a označené práve
preto, aby nedošlo k poškodeniu zaparkovaných vozidiel, a preto spoluzavinili vznik škody. Uvedené
tvrdenia žalovaného sa v konaní však opäť nepreukázali. Vo vzťahu k nim súd vykonal podrobný výsluch
svedka poškodeného a dokazovanie svedeckou výpoveďou. Zo svedeckej výpovede spoluzavinenie
poškodeného preukázané nie je a žalovaný iný hodnoverný dôkaz o prípadnom spoluzavinení opäť
ani neoznačil ani nepredložil. Žalovaného tvrdenie zostalo opäť nepreukázané, ba naopak svedeckou

výpoveďou bol v konaní preukázaný jeho opak, že motorové vozidlá nestáli v mieste zákazu,
vodiči žiadne páskou ani inak vyhradené parkovacie miesto nespozorovali, a preto ho nemohli
ani nerešpektovať. Pri skúmaní miery spoluzavinenia poškodeného súd osobitne a veľmi precízne
posudzoval všetky špecifické okolnosti spojené so vznikom škody. Žiadne spoluzavinenie poškodeného
v konaní preukázané nebolo a za škodu resp. jej pomernú časť 75 % (spolu s ďalším škodcom ako je

uvedené a zdôvodnené vyššie) zodpovedá v plnom rozsahu a výlučne žalovaný a nie je dôvod, aby ju
pomerne znášal aj poškodený, nakoľko v konaní je preukázané, že škoda resp. jej pomerná časť bola
spôsobená výlučne zavinením žalovaného, a preto ju musí znášať sám.

67. Žalovaný namietol v konaní aj výšku škody resp. jej primeranosť. Súd má z listinného dôkazu

- „tabuľový“ sumár realizovaných čistiacich prác a spotrebovaného materiálu vydaný čistiacou
spoločnosťouSANAC,s.r.o.položkovitoapodrobnepreukázané,akékonkrétnečistiacepráceamateriál
bol pri čistení použitý. Ide o „prípravné práce, administratívne úkony, čistenie ručné, aplikácia prípravkov,
leštenie, mikrobrúsenie a voskovanie“ materiál „leštiaci a brúsny kotúč, mikrovláknova utierka, čistiaca
hmota,,tekutývosk,leštiacapasta,leštidlonaskloatď..VTabuľkejeuvedenácenajednotlivýchpoložiek,

pričom zhotoviteľom bola poskytnutá dokonca zľava z ceny diela (čistenia). Celková cena čistenia
predstavuje sumu 598,72 eur, čo sú podľa listinného dôkazu vyhotového čistiacou spoločnosťou reálne
a účelne vynaložené náklady na odstránenie škody. Z Tabuľky je taktiež zrejmé prečo sa môže výška
ceny čistenia pri niektorých motorových vozidlách líšiť. Je možné logicky predpokladať, že znečistenie
vozidiel nebolo v rovnakom rozsahu a môže sa individuálne líšiť, preto logicky aj cena čistenia závisí od

individuálneho znečistenia toho ktorého vozidla, čo vyžaduje iný čas čistenia, inú spotrebu materiálu a
pod. Pri každom čistení je tak individuálne a podrobne špecifikované, aké konkrétne práce sú na tom
ktorom motorovom vozidle realizované, v akej časovej dĺžke a pod.. Evidentne išlo o čistiacu spoločnosť,
ktorá sa takýmto druhom znečistenia zaoberá, má odborné a technické skúsenosti o čom svedčí aj
vyjadrenie svedka, ktorý potvrdil, že čistenie bolo vykonané riadne a k jeho spokojnosti. Ak žalovaný

spochybňoval ich výšku tak nestačilo iba toto všeobecne namietať, čo sa javí preto iba ako účelová
obrana, ale aby uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o neprimeranosti ceny čistenia tak, mal k tomu
označiť, predložiť relevantný dôkaz, ktorý by vyvrátil preukázanú výšku škody, preukázanú z listinného
dôkazu predloženého žalobcom, ktorý je dostatočne hodnoverný. Žalovaným vznesené pochybnosti o
primeranosti výšky škody preto súd vyhodnotil ako nedôvodné. Z vykonaného dokazovania je určenie

a výška škody jednoznačne preukázané a zdôvodnené.

68.Vkonanísúpreukázanévšetkypredpokladyzodpovednostizaškodu,ktorejnáhradyakoregresného
nároku sa domáha žalobca t.j. protiprávne konanie žalovaného (porušenie jeho zmluvnej ako aj
zákonnej prevenčnej povinnosti), vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom, konaním

žalovaného a škodou, ktorej výška je pre súd taktiež dostatočne hodnoverne preukázaná v sume 598,72
eur. Vzhľadom k pomernej účasti žalovaného na jej vzniku, ktorú súd vyhodnotil vo výške 75 % z
celkových nákladov a nepreukázaní zavinenia poškodeného je dôvodné žalobcovi priznať v zmysle §
420 Občianskeho zákonníka v spojení s § 415 Občianskeho zákonníka náhradu škody vo výške 449,04
eur a preto súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému túto sumu žalobcovi ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

69. Podľa § 212 ods. 2 CSP rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci.70. Nakoľko sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 598,72 eur a súd mu
priznal náhradu škody iba vo výške 449,04 eur zodpovedajúce vyššie uvedeným zákonným hľadiskám,
súd v zmysle § 212 ods. 2 CSP vo zvyšku istiny 149,68 eur a prislúchajúceho úroku z omeškania vo

výške 5 % ročne z nepriznanej istiny od 19.2.2017 do zaplatenia žalobu zamietol.

71.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

72. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis - Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z..

73. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 v znení nariadenia 20/2013 Z.z., ktorým sa
vykonávajú ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

74. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo potrebné
v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uložiť mu povinnosť zaplatiť 5 % úrok z omeškania ročne
z priznanej sumy od 19.2.2017 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy márne uplynula 15 dňová lehota
na zaplatenie určená výzvou na zaplatenie) do zaplatenia, keď výšku úrokov z omeškania ustanovuje

vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z.. Doručenie výzvy ani omeškanie nebolo medzi stranami sporné, zo
strany žalovaného namietané.

75. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

76. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

77. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

78. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

79. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1,2 CSP tak, že procesne čiastočne úspešnejšiemu žalovanému priznal nárok na pomernú časť náhrady
trov konania vo výške 50 % z celkových trov s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Výška percentuálneho
rozdielu v procesnej úspešnosti sporových strán predstavujúcej 50 %. Žalovaná suma 598,72 eur = 100
%, žaloba dôvodná vo výške 449,04 eur = 75 %, nedôvodná žaloba vo výške 149,68 eur = 25 %,

úspech žalobcu 75 %, úspech žalovaného vo veci tak je 25 %, 75 % - 25 % = 50 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“