Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011040
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323011040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 25.03.2023 pod sp. zn. 31T/63/2023, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 26.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 ods.1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II.
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku

u obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom: D., okr. Galanta,

adresa na doručovanie: C., C. XX,

podľa § 40 ods.1 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 per analogiam upúšťa od
potrestania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, na tom skutkovom základe,
že

v objekte skladu Amazon Fulfillment Slovakia s.r.o. v Seredi na Amazonskej 4753/1 ako zamestnanec
dňa 20.04.2023 v čase o 14.11 hod. odišiel na prestávku v odcudzenej modrej bunde Napapijri v hodnote
131,16 € a po prestávke sa vrátil na pracovisko bez nej, dňa 21.04.2023 v čase o 14.11 hod. odišiel na
prestávku v odcudzenej sivej mikine Nike v hodnote 64,95 € a v čase o 17.21 hod. odišiel z pracoviska v
mikine, v ktorej prišiel na pracovisko, ale v odcudzených teplákoch sivej farby Tommy Hilfiger v hodnote
56 €, dňa 26.04.2023 v čase o 1.01 hod. odišiel na prestávku v odcudzenej čiernej mikine Mister Tee
(NASA) v hodnote 41,19 € a po prestávke sa vrátil na pracovisko bez nej, dňa 28.04.2023 v čase o

1.11 hod. si vyzliekol čiernu mikinu, pod ktorou mal oblečené odcudzené čierne tričko Adidas Originals v
hodnote 71,34 €, dňa 29.04.2023 v čase o 1.01 hod. odišiel na prestávku v odcudzenom tmavomodrom
tričku Adidas v hodnote 16,90 € a v ruke držal odcudzenú mikinu Champions v hodnote 53,73 € a po
skončení pracovnej doby v čase o 4.10 hod. odišiel v odcudzenej súprave Nike v hodnote 79,99 €, dňa03.05.2023 v čase o 1.01 hod. odišiel z pracoviska v odcudzenom čiernom tričku Guess v hodnote 35,70
€ a po skončení zmeny v čase o 4.12 hod. mal na sebe oblečenú odcudzenú červenú mikinu Adidas v
hodnote 29,15 € a čierne tepláky Armani v hodnote 69,93 €, čím spôsobil spoločnosti Amazon Fulfillment

Slovakia s. r. o., IČO: 51 029 600, škodu vo výške 650,04 €.
Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, s
poukazom na § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
mesiace s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne
odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 2

(dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému aj povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe podľa
svojich schopností škodu spôsobenú trestným činom.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Amazon

Fulfillment Slovakia s. r. o., IČO: 51 029 600, sídlo Amazonská 4753/1, Sereď, škodu vo výške 246,70 €,

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného Amazon Fulfillment Slovakia s. r. o., IČO: 51 029
600, sídlo Amazonská 4753/1, Sereď, odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 90-91 spisu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný, namietajúc nim výrok
o uloženom treste a náhrade škody s tým, že v danom prípade mu mohol okresný súd po učinenom
vyhlásení o vine uložiť i alternatívny trest vo forme trestu povinnej práce a poškodeného odkázať s celým
jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Okresný prokurátor odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodal, k odvolaniu obžalovaného sa
i napriek výzve súdu nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde:
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry,

obhajcu obžalovaného a za splnenia zákonných podmienok ( s písomným súhlasom obžalovaného)
v neprítomnosti obžalovaného.
Zástupkyňakrajskejprokuratúrynaverejnomzasadnutíodvolaciehosúdunavrhlaspoukazomnanovelu
Trestného zákona účinnú od 06.08.2024 rozhodnúť o odvolaní postupom podľa § 2 ods.2 Trestného
zákona.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že pokiaľ ide o odvolanie proti výroku o náhrade
škody, na tomto netrvá a ďalej poukázal na písomné dôvody odvolania v súvislosti s výrokom o treste
a taktiež novelizované znenie Trestného zákona účinného od 06.08.2024, z ktorého vyplýva, že stíhaný
trestný čin už nie je trestným činom, avšak je potrebné vziať do úvahy vyhlásenie o vine obžalovaného,
ktoré je právoplatné vo vzťahu k vine a preto ponecháva rozhodnutie na úvahe odvolacieho súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a tak zistil, že
odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Celkom na úvod krajský súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe a toto jeho vyhlásenie bolo okresným súdom i prijaté a teda prvostupňový súd
dokazovanie, v akom menovaný obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykonal, a vykonal výlučne
dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhradou škody.
V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že vzhľadom na vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.,

ktoré učinil obžalovaný na hlavnom pojednávaní a ktoré súd uznesením prijal, je toto súdom prijaté
vyhlásenia o vine neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. S poukazom na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu
krajský súd pripomína, že ustanovenie § 257 ods. 5 a ustanovenie § 334 ods. 4 Trestného poriadku
nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o

dovolaní, a to ustanoveniami§ 369 ods. 1 a ods. 2 a § 372 ods. 1 (veta prvá) Trestného poriadku.
V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní
viny (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku) a proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste (§ 334
ods. 4 Trestného poriadku) dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvinenéhoalebo na podnet inej osoby (§ 369 ods. 1, § 371 ods. 1 písm. cl,§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).
[Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2016, sp. zn. 6 Tdo 3/2016, uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 12/2017].

Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Trestného poriadku a § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, po
preskúmaní trestného spisu, nakoľko odvolací súd nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na
obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu výroku o vine a keďže v danej trestnej veci bolo podané
odvolanie do výroku o uloženom treste obžalovaným, krajský sú nezistiac dôvody dovolania uvedené v
§ 371 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok a (mimo iného) zistil nasledovné.

K napadnutému výroku o treste:
V danej súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že v období od spáchania predmetného trestného
činu do rozhodnutia odvolacieho súdu, hoci ešte nie v čase rozhodovania okresného súdu, došlo k
zmene znenia Trestného zákona /zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony/, a to v dôsledku jeho novely zákonom č. 40/2024 Z. z.
účinnej od 06.08.2024, podľa ktorého skutok, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným, už nie je trestným

činom ( nakoľko výška škody spôsobená predmetnou krádežou v danom prípade neprekročila potrebnú
hranicu malej škody, t.j. viac ako 700 Eur). Zároveň ustanovenie § 405a Trestného poriadku a nasl.
ukladá súdu povinnosť v prípade, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84
Trestného zákona, preskúmania právoplatných rozhodnutí súdu vydaných na základe aplikácie takého
zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

Podľa § 405a ods. 1 Trestného poriadku ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona
podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie
takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

Podľa § 405b ods. 1 veta prvá Trestného poriadku ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu
podľa § 84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná.

Podľa § 437k ods.7 Trestného poriadku trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15. marcom 2024 a
ktorý nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa tohto zákona v znení účinnom od 15. marca 2024

nie je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná.

Podľa § 2 ods.1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného

v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Podľa § 2 ods.2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon

účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Podľa § 84 Trestného zákona trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného
činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je
trestným činom.

Ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona obsahuje výnimku zo zákazu retroaktivity premietnutím
zásadynullumcrimensinelegeobsiahnutejvčl.50ods.6ÚstavySR(rovnakotakčl.7ods.1Dohovoruo
ochrane ľudských práv a základných slobôd). Vzhľadom na objektívny časový odstup medzi spáchaním
činu a rozhodovaním súdu o jeho trestnosti trestné právo hmotné v súlade s medzinárodným právom

a Ústavou SR garantovanými právami a slobodami pripúšťa retroaktivitu, no iba v prípade, ak je táto v
prospech páchateľa (rovnako tak aj v odseku 2 a 3 ďalej).
Povolenáretroaktivitavprospechpáchateľasaaplikujerovnakoakovprípadochposudzovaniatrestnosti
činu a ukladania trestu. Principiálne sa však aplikuje najskôr právna úprava účinná v čase rozhodovania
o trestnom čine, pričom podmienka skúmania možnosti uloženia trestu musí prejsť testom "výhodnosti"

pre páchateľa. Ak by v čase rozhodovania bol druh trestu pre páchateľa menej priaznivý ako druh trestu,
ktorý bolo možné za daný skutok uložiť v čase spáchania trestného činu, súd je povinný uložiť druh
trestu podľa právnej úpravy účinnej v čase spáchania trestného činu, ak je v čase rozhodovania taký
druh trestu účinným zákonom dovolený. Ak v čase rozhodovania nadobudnú účinnosť viaceré zákony,uloženie trestu bude možné podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Aj v tomto prípade teda
zákonnáúpravapremietadoprávnejrealityčl.7Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd:
"Nikoho nemožno uznať za vinného zo spáchania trestného činu na základe skutku alebo opomenutia,

ktoré v čase jeho spáchania nie je považované podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva za
trestný čin. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania
trestného činu."
Akceptujúc vyššie citované zákonné ustanovenia, odvolací súd konštatuje, že vo výroku o treste
napadnutého rozsudku u obžalovaného nastal stav, pre ktorý zmena Trestného zákona znamená

priaznivejšie postavenie obžalovaného. V danom prípade bolo potrebné postupovať podľa znenia
Trestného zákona po prijatí jeho novely účinnej od 06.08.2024 ( aj s poukazom na vyššie
procesnoprávne ustanovenia) a použiť v prospech obžalovaného (z dôvodu zániku trestnosti stíhaného
prečinu, pre ktorý by akýkoľvek druh trestu uložený mu pred účinnosťou novely už nebolo možné
s poukazom na ustanovenie § 437k ods.7 Trestného poriadku vykonať) benefit v podobe analogického
použitia ustanovenia § 40 ods.1 písm. a) Trestného zákona a u obžalovaného upustiť od potrestania,

nakoľko trestnoprávne ustanovenia explicitne neriešia prejednávanú procesnú situáciu (v prípade
právoplatného výroku o vine) a použitie vyššie uvedenej analógie sa javí odvolaciemu súdu ako
najvhodnejšie a zjavne v prospech obžalovaného.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.