Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010692
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3823010692.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.

Mariána Dunčka a JUDr. Milan Straku v trestnej veci proti obžalovanej A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX v
B., trvale bytom D., E. XXX/X, stíhanej pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 15.10.2014 prejednal odvolanie obžalovanej A. B.
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T/73/2023 zo dňa 3.4.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. poriadku o b ž a l o v a n á A. B., nar. XX.XX.XXXX v B.

je vinná, že

dňa 06.03.2023 čase o 20:24 h viedla v meste Nováky po miestnej komunikácii na ulici Žitná a ulici F.

osobné motorové vozidlo značky Škoda Superb, TEČ: G., kde bola na ulici Šimonovská pri čerpacej
stanici Bydos zastavená a kontrolovaná hliadkou Obvodného oddelenia PZ Nováky, ktorá ju podrobila
dychovej skúške s negatívnym výsledkom, pričom však javila známky požitia inej návykovej látky, a
preto bola hliadkou PZ vyzvaná k podrobenia sa lekárskemu vyšetreniu na zistenie požitia inej návykovej
látky s čím súhlasila a vykonaným odberom, vyšetrení biologického materiálu a následným znaleckým
skúmaním bola u obžalovanej stanovená hodnota koncentrácie metamfetamínu v krvi 527 ng/ml a
koncentrácie amfetamínu v krvi 32 ng/ml, pričom vzhľadom na preukázané koncentrácie návykových
látok nebola v čase zastavenia hliadkou PZ spôsobilá viesť motorové vozidlo,

teda

vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky inú
činnosť, pri ktorej mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
tým spáchala

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v znení
zákona č. 40/2024 Z.z. (ďalej len Tr. zák.), a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 2, § 37 písm. m) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri)
mesiace , výkon, ktorého sa jej podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne o d k l

a d á na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.Podľa § 61 ods. 2, § 38 ods. 2, § 37 písm. m) Tr. zák. k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanej A. B. u k l
a d á ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T/73/2023 zo dňa 3.4.2024 bola obžalovaná A. B.
uznaná za vinnú zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1

Tr. zak. na tom skutkovom základe, že dňa 06.03.2023 čase o 20:24 h viedla v meste Nováky po
miestnej komunikácii na ulici Žitná a ulici Šimonovská osobné motorové vozidlo značky Škoda Superb,
TEČ: G., kde bola na ulici Šimonovská pri čerpacej stanici Bydos zastavená a kontrolovaná hliadkou
Obvodného oddelenia PZ Nováky, ktorá ju podrobila dychovej skúške s negatívnym výsledkom, pričom
však javila známky požitia inej návykovej látky, a preto bola hliadkou PZ vyzvaná k podrobenia sa

lekárskemu vyšetreniu na zistenie požitia inej návykovej látky s čím súhlasila a vykonaným odberom,
vyšetrení biologického materiálu a následným znaleckým skúmaním bola u obžalovanej stanovená
hodnota koncentrácie metamfetamínu v krvi 527 ng/ml a koncentrácie amfetamínu v krvi 32 ng/ml,
pričom vzhľadom na preukázané koncentrácie návykových látok nebola v čase zastavenia hliadkou PZ
spôsobilá viesť motorové vozidlo.

Za to bola obžalovaná odsúdená podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona k
trestu odňatia slobody 6 (šesť) mesiacov, výkon, ktorého sa jej podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1
Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona jej bol zároveň uložený trest zákazu
činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 (štyri) roky a 1 (jeden) mesiac.

Súčasne podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanej A. B. ukladá ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu obžalovaná podala
odvolanie do zápisnice z hlavného pojednávania ihneď po vyhlásení rozsudku. V dodatočne podanom
písomnomodôvodneníodvolaniaobžalovanávjehoúvodepoukázalanavýrokovúčasťrozsudkuaďalej
uviedla nasledovne :

„Voči uvedenému rozsudku Okresného súdu v Prievidzi som po vyhlásení rozhodnutia na hlavnom
pojednávaní zahlásila, priamo do zápisnice odvolanie, ktoré touto cestou odôvodňujem v nasledovnom
zmysle:
Týmto v zmysle § 36 písm. I) Trestného zákona priznávam svoju vinu za spáchanie skutku uvedeného
vo výrokovej časti rozsudku a vyjadrujem svoju ľútosť nad tým, čo sa stala.

Zo vzniknutej situácie som ostala veľmi zaskočená. Predpokladala som, že tento problém zvládnem
a mám ho v podstate za sebou. Moja účasť na súde a celý priebeh trestného konania vyvolali u mňa
veľkýstrach,ktorývyústilvsnahuvyviniťsaprostredníctvompreukázanianezákonnezískanéhodôkazu.
Sebareflexia a snaha prijať zodpovednosť za svoje zlyhanie ma priviedli k tomu, že nechcem popierať
svoju vinu, v dôsledku čoho sa, ako je to vyššie uvedené, ku skutku priznávam a tento skutočne a

úprimne ľutujem.
Na základe tohto postoja žiadam odvolací súd, aby pri rozhodovaní o treste vyhodnotil tento môj postoj
ako poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. I) Trestného zákona a zmenil pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona tak, že pri jednej priťažujúcej okolnosti
vyjadrenej v § 37 písm. m) Trestného zákona a jednej poľahčujúcej okolnosti vyjadrenej v § 36 písm. I)

Trestného zákona stanoví ich vzájomný pomer za vyrovnaný, v dôsledku čoho nedôjde ani k zníženiu
dolnej hranice trestnej sadzby ani k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby prečinu podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona.
Rovnako tak žiadam, aby súd uvedenú rovnosť priťažujúcich a poľahčujúcich okolností aplikoval aj pri
ukladaní trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu podľa § 61 ods. 2 Trestného

zákona.Dôvody, pre ktoré žiadam zníženie trestu ako aj zníženie doby zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu po dobu štyroch rokov a jedného mesiaca, vychádzajú v zásade z mojej snahy začať
pracovať a zabezpečovať si prostriedky na svoju obživu v riadnom zamestnaní.

Zo spisu, ako aj zo základných údajov o mojej osobe je zrejmé, že bývam v obci D.. Ide o malú obec,
ktorá leží v najjužnejšej časti okresu Prievidza. Z hľadiska sociálno-ekonomickej geografickej polohy je
obec od dôležitých hospodárskych celkov vzdialená 10,7 km (13 minút autom) od mesta Partizánske,
20,8 km (23 minút autom) od okresného mesta Prievidza a 56,8 km (63 minút autom) od krajského
mesta Trenčín. Hromadná doprava, prostredníctvom ktorej by bolo možné chodiť do zamestnania, v obci

zabezpečená nie je. Obec má menej ako dvetisíc obyvateľov, čo znamená, že v mojom mieste pobytu
v podstate neexistujú pracovné príležitosti. Získať zamestnanie a tým aj prostriedky na živobytie je bez
možnosti používať vlastné motorové vozidlo takmer nemožné.
Motorové vozidlo potrebujeme v rodine aj kvôli zdravotnému stavu mojej matky, ktorá má sedemdesiat
rokov. S jej vekom sú spojené rôzne zdravotné komplikácie, ktoré si často vyžadujú návštevu
zdravotníckeho zariadenia mimo obce nášho pobytu a najbližšie zdravotnícke zariadenie je vzdialené

10,7 km v meste Partizánske.
Rovnako tak nákupy potravín, zabezpečovanie liekov a bežných životných potrieb sú viazané na
vzdialenejšie miesta, čo opätovne vyvoláva potrebu používania osobného motorového vozidla.
Ďalším dôvodom je obmedzenie kontaktu s mojimi neterkami, ktoré sú pre mňa dôležitým kontaktom,
nakoľko nemám vlastné deti a v súvislosti s pobytom malej obci nezamestnanosťou som veľmi sociálne

izolovaná. Keby som mala auto, mohla by som ich pravidelne navštevovať, čo by pre mňa znamenalo
veľkú podporu v mojom snažení o lepší život.
Akosomužuviedlamámskutočnesnahupracovaťvriadnomzamestnaní.Somochotnáprijaťakúkoľvek
prácu. Mám kvalifikačné predpoklady pre vykonávanie činnosti manikérky, ale som ochotná a schopná
vykonávať aj náročnejšiu manuálnu prácu. Pokiaľ nie je zdravotný stav mojej matky úplne v poriadku,

nechcem sa odsťahovať z jej domácnosti, pretože ma aktuálne potrebuje pri rehabilitáciách kolena a
pomoci pri chôdzi, bez čoho sa jej mobilita nevráti.
Pokiaľ ide o moju liečbu, som odhodlaná túto podstúpiť kvôli vlastnej bezpečnosti a lepšej osobnej
perspektíve Vo svojom veku nechcem riskovať ďalšie zlyhanie a prípadný návrat do výkonu trestu.
Akútne pociťujem potrebu zmeniť svoj život a prijímam v tomto smere liečenie ako pomocnú ruku.

Uvedomujem si, že drogovo závislými ľuďmi sa pohŕda a nie je prečo sa takémuto postoju ľudí čudovať
aleboimhozazlievať.Premňavšakdrogybolibarlami,ktorýmsomsasnažilaprejsťcezživotnésituácie,
na ktoré som jednoducho nemala silu. Nikdy som drogu nezobrala z roztopašnosti alebo rozmaznanosti.
V súčasnosti chápem, že toto nie je cesta, ktorou chcem ísť. Musím nájsť iné zdroje na zvládanie
problémov, ktorým čelím . Úprimne vyjadrujem svoje odhodlanie prijať liečbu ako jednu z možností,

ktorá mi môže ukázať, ako ísť ďalej bez závislostí.
Priznávam, že už v minulosti som mala problém s drogovou závislosťou. V mojom prípade však nešlo
o takú závislosť, ktorú by som musela riešiť ústavnou formou. Predpokladala som, že ambulantná forma
je pre mňa dostačujúcim prostriedkom pre zvládnutie problému a vybaví ma dostatočnou odolnosťou
proti návratu k užitiu nedovolenej látky. Situácia, do ktorej som sa dostala dňa 6. marca 2023, mi však

ukázala, že môj problém stále trvá. V tejto súvislosti som si uvedomila, že forma liečby nie je tak dôležitá
ako moje rozhodnutie ju absolvovať s celou vážnosťou a odhodlaním.
S prihliadnutím na ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého sa pri ukladaní trestu má
prihliadať na to, aby trest postihol iba páchateľa a zabezpečil čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby, ako aj na § 34 ods, 4 Trestného zákona, ktorý zohľadňuje pomer/ páchateľa pri zachovaní

zásady primeranosti, vyjadrenej v § 34 ods. 1 a ods. 4 Trestného zákona, žiadam, aby odvolací súd
vzal do úvahy nielen tieto zásady, ale aj okolnosť, že trest má postihovať páchateľa spôsobom, ktorý
minimalizuje vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.
V tejto súvislosti žiadam, aby súd zvážil uloženie miernejšieho trestu, konkrétne zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu štyroch rokov a jedného mesiaca. Miernejší trest by bol

primeranýmojimosobnýmasociálnympomeromaumožnil minaďalejplniťzákladnéživotnépovinnosti,
nezaťažovať matku svojou finančnou závislosťou, ale naopak, poskytnúť jej potrebnú pomoc, akú je vo
vzťahu matka-dcéra dôvodné očakávať.
Na základe vyššie uvedených skutočností žiadam odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu v
Prievidzivzmysle§321písm.e)Trestnéhoporiadkuzrušilvovýrokuotresteauloženomzákazečinnosti

podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona, spočívajúcom v zákaze viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
po dobu štyroch rokov a jedného mesiaca, a podľa §322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol
rozsudkom tak, že trest uložený prvostupňovým súdom zníži. Nové rozhodnutie je možné urobiť na
podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený.“Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého rozsudku vzdal práva na podanie odvolania voči nemu.
K podanému odvolaniu obžalovanej zaujal nasledovne stanovisko :

„K dôvodom odvolania obžalovanej uvádzam, že zmenu postoja obžalovanej k spáchaniu trestnej
činnosti považujem za výlučne účelovú a jej aktuálne oľutovanie trestnej činnosti nemožno aj vzhľadom
na postoj obžalovanej k trestnej činnosti prezentovaný na hlavných pojednávaniach, ale aj v prípravnom
konaní, považovať za úprimné. V prípravnom konaní obžalovaná pracovala s verziou požitia lieku, ktorý

mal spôsobiť prítomnosť návykovej látky v jej krvi a keď táto jej obhajoba bola v prípravnom konaní
vyvrátená znalcom, tak obžalovaná zmenila obhajobu a na hlavnom pojednávaní začala poukazovať
na údajné nezákonné zastavenie jej vozidla príslušníkmi PZ. Až po vyhlásení rozsudku v odôvodnení
odvolania obžalovaná uviedla, že svoje konanie ľutuje. Podľa názoru dozorového prokurátora však ide
skôr o ľútosť obžalovanej nad odhalením jej trestnej činnosti, a tým spojeným následkom - uložením
trestuzákazučinnostivtrvaní4roky,avšaknieoúprimnéoľutovanietrestnejčinnostitak,akotovyžaduje

ustanovenie § 36 písmeno I) Trestného zákona.
Vzhľadom na uvedené preto rozsudok prvostupňového súdu považujem za zákonný a primeraný
navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie obžalovanej A. B. podľa § 319 Trestného poriadku
ako nedôvodné zamietol.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovanej, prokurátor navrhol podané odvolanie
obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaná navrhla rozhodnúť podľa petitu písomného
odôvodnenia jej odvolania.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovanej

podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Tr. por., na podklade podaného odvolania obžalovanej podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1

Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že hoci odvolanie obžalovanej nie je dôvodné, rozhodnutie okresného súdu je
potrebné zrušiť z iných ako v odvolaní uvádzaných dôvodov.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovanej

napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o treste, z obsahu dôvodov odvolania vyplýva, že
v odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v
postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovanej, ktorá na hlavnom
pojednávaní vyhlásila, že je nevinná, smeruje len voči výroku o treste. Preto prieskumná povinnosť
odvolacieho súdu na podklade odvolania obžalovanej sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky
o vine obžalovanej, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním
napadnuté výroky o uložených trestoch.

Z písomného odôvodnenia podaného odvolania obžalovanej vyplýva, že obžalovaná, ktorá sa
v písomnom odôvodnení odvolania priznala k spáchaniu stíhaného skutku a jeho spáchanie oľutovala,
sa domáhala priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a uloženia miernejšieho
trestu. Vzhľadom k tým skutočnostiam odvolací súd posúdil, že obžalovaná sa z dôvodu namietaného

porušenia Trestného zákona domáhala zrušenia rozsudku okresného súdu v zmysle § 321 ods. 1 písm.
d) Tr. por.

Pokiaľ ide o námietku obhajoby o potrebe aplikovania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) pri
rozhodovaní o výške trestu, s uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Z odpisu registra trestov

k osobe obžalovanej sú zrejme jej sklony k porušovaniu záujmov chránených Trestným zákonom, ktoré
vyvolávajú dôvodné pochybnosti o úprimnom oľutovaní trestnej činnosti obžalovanou. Z tohto dôvodu
odvolací súd nemohol priznať obžalovanej poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní pred okresným súdom obžalovanápostupom podľa § 257 ods. 1 Tr. por. urobila vyhlásenie o svojej nevine. K spáchaniu stíhaného skutku
sa priznala až v písomnom odôvodnení odvolania podanom po vyhlásení rozsudku okresného súdu,
ktorým bola neprávoplatne uznaná za vinnú. Možno preto prisvedčiť vyjadreniu prokurátora k odvolaniu

obžalovanej, že obžalovaná sa priznala len pod ťarchou už vykonaných a usvedčujúcich dôkazov, ktoré
aj podľa názoru odvolacieho súdu súlade s § 2 ods. 10 a ods. 12 Tr. por. spoľahlivo preukázali jej vinu.
Aj z tohto dôvodu takéto priznanie obžalovanej nemožno považovať za úprimne oľutovanie spáchania
trestného činu, ktoré bráni priznaniu ňou požadovanej poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr.
zák. (priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala). Odvolací súd preto dospel

k záveru, že okresný súd neporušil Trestný zákon v zmysle namietanej vady podľa § 321 ods. 1 písm.
d) Tr. por.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd pri rozhodovaní o treste s prihliadnutím na
v tom čase účinné ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. účinného do 15.3.2024 a výlučnú existenciu
len jednej priťažujúcej okolnosti správne ustálil zvýšenú dolnú hranicu trestnej sadzby v rozpätí od

4 mesiacov do 1 roka, z ktorej následne vychádzal pri ukladaní podmienečného trestu vo výmere
6 mesiacov s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 24 mesiacov obžalovanej so zohľadnením
ostatných okolností významných pre rozhodovanie o treste. Okresným súdom takto vymeraný trest pri
dolnej hranici upravenej trestnej sadzby podľa názoru odvolacieho súdu v žiadnom prípade nevykazuje
znaky nezákonnosti.

Na základe preskúmania obsahu trestného spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd
nad rámec odvolania obžalovanej zistil ďalšiu vadu v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., ktorá nebola
odvolaním obžalovanej vytýkaná, avšak by odôvodňovala podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vyššie zistenú vadu nemožno pričítať okresnému súdu,
ktorý pri rozhodovaní vo veci postupoval v súlade s vtedy účinným Trestným zákonom. V čase po vydaní
napadnutého rozhodovania však nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým bol novelizovaný
Trestná zákon a ktorého ustanovenia sú rozhodujúce pre posúdenie prejednávanej veci.

Odvolací súd s poukazom na obsah novej právnej úpravy konštatuje, že na prejednávaný prípad
je potrebné aplikovať nové znenie Trestného zákona, pretože jeho ustanovenia ako celok sú pre
obžalovanú oproti právnemu stavu účinnému v čase činu a vydania napadnutého rozhodnutia
priaznivejšie pri určovaní výmery trestu z hľadiska posudzovania pomeru a miery závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. Uvedená povinnosť odvolacieho súdu

aplikovať vo veci novú právnu úpravu vychádza z čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods.
1 Tr. zák. Obe tieto právne ustanovenia ukladajú súdu povinnosť použiť neskorší zákon, ak je tento
ako celok z hľadiska posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu pre páchateľa priaznivejší, čo je
aj prejednávaný prípad.

V súvislosti s novým znením Trestného zákona odvolací súd poukazuje na to, že novela Trestného
zákona č. 40/2024 Z.z. pri rozhodovaní o treste v prípade prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností
zrušila povinnosť zvyšovať dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu rozdielu
medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby v zmysle pôvodného znenia § 38 ods. 4 Tr. zák.
účinného do 14.3.2024. Na rozdiel od pôvodnej zvýšenej trestnej sadzby v rozpätí od 4 mesiacov do

jedného roka, sa aktuálne trest odňatia slobody po novom vymeriava z výhodnejšej trestnej sadzby v
rozpätí do jedného roka

Vzhľadom na potrebu aplikovať v preskúmavanej veci novú trestnú sadzbu rozhodnú pre určenie výšky
trestu už podľa nového znenia § 38 Trestného zákona účinného od 15.3.2024, ktorý je pre obžalovanú

ako celok priaznivejší, rešpektujúc požiadavku, aby o celom predmete konania, teda aj o vine a aj
treste a aj o ostatných nadväzujúcich výrokoch, bolo rozhodnuté tým istým Trestným zákonom účinným
k rovnakému dátumu, odvolací súd konštatuje prítomnosť ďalšej, v odvolaní obžalovanej nevytýkanej
vady v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), ktorá by odôvodňovala podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
písm. i) Tr. poriadku. Preto odvolací súd bol povinný zrušiť napadnutý rozsudok v celom jeho rozsahu,

vrátane výroku o vine, ktorý aj keď nebol napadnutý odvolaním obžalovanej, obsahuje právne posúdenie
stíhaného konania obžalovanej ešte podľa Trestného zákona účinného do 14.3.2024, ktoré je pre
obžalovanú nepriaznivejšie. Za tohto stavu odvolací súd pri viazanosti skutkovými zisteniami okresného
súdu, ktoré neboli predmetom odvolania obžalovanej, vychádzal zo skutkového stavu ustálenéhookresným súdom v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ktorý naďalej zostáva rozhodný na posúdenie
otázky viny a ďalších nadväzujúcich výrokov. Preto boli splnené podmienky na postup, aby odvolací súd
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol vo veci.

S poukazom na skutkové zistenia okresného súdu prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku
odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaná si v dôsledku požitia návykovej látky privodila stav
jednoznačnevylučujúcispôsobilosťviesťosobnémotorovévozidlo.Pretoodvolacísúduznalobžalovanú
vinnou zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. (v znení

zákona č. 40/2024 Z.z.), ktorého znaky skutkovej podstaty boli naplnené konaním obžalovanej.

Pri rozhodovaní o druhu a výške trestu odvolací súd prihliadol na doterajší spôsob života obžalovanej,
ktorej dve doterajšie potrestania z celkového počtu troch sú už zahladené. Tiež bral ohľad na existenciu
jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (už bola za trestný čin odsúdená), úmyselnú
formu konania obžalovanej, skutočnosť, že trest sa ukladal v novej trestnej sadzbe, ktorej dolná hranica

nebola zvýšená a tiež dlhší časový odstup od ostatného odsúdenia z roku 2013. Vzhľadom k týmto
okolnostiam a k tomu, že odvolanie bolo podané v prospech obžalovanej, odvolací súd dospel k záveru,
že účel trestu, ktorý primárne sleduje ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej, možno dosiahnuť
uložením trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, ktorý nebude spojený s jeho reálnym výkonom.
Pri ukladaní skúšobnej doby odvolací sú prihliadol aj na zistené sklony obžalovanej k páchaniu trestnej

činnosti, ktorá okolnosť odôvodňovala uložiť obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Takto
uložený trest odňatia slobody spoločne s trestom zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá vo výmere
3 roky podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá účelu trestu vyjadrenému v § 34 ods. 1 Tr. zák.
tak z pohľadu potreby ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ako aj z pohľadu potreby
nápravy obžalovanej. Uložený trest bude súčasne dostatočne preventívne pôsobiť aj voči ostatným

možným páchateľom obdobnej trestnej činnosti tým, že ich odradí od páchania trestných činov.

Na podklade výsledkov znaleckého skúmania, ktoré vyplynuli zo znaleckého posudku z odboru
zdravotníctvo, odvetvia psychiatria, odvolací súd uložil obžalovanej ochranné protitoxikologické liečenie
ambulantnou formou. Uložené ochranné liečenie podľa názoru odvolacieho súdu môže prispieť k

eliminácii hlavnej príčiny trestnej činnosti obžalovanej, ktorej sa dopustila v dôsledku závislosti od
návykových látok. Preto podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené zákonné podmienky na uloženie
ochranného liečenia už podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je

dôvodné z iných v odvolaní nevytýkaných dôvodov rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.