Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/120/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115236006
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7115236006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov: 1/ A. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom v Košiciach, Zvonárska 9, 2/ Zmysel, občianske združenie, so sídlom v Košiciach, Thurzova
1525/8, IČO: 51 251 132, 3/ SVB Zvonárska 9, Košice, so sídlom v Košiciach, Zvonárska 144/9,
IČO: 50 657 097, 4/ C. D. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XX, 5/ G. H., narodený XX.XX.XXXX,
bytom v Košiciach, Zvonárska 9, 6/ I. C. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom v Košiciach, Zvonárska
9, všetci zastúpení JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Čajakova 5,
proti žalovanej: J. C. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom v Košiciach, Zvonárska 9, zastúpenej Mgr.

Monikou Dunčákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 13.506,63 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 21. marca 2024,
sp. zn. 24C/503/2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 21. marca 2024, č.k. 24C/503/2015-674
v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 30. mája 2024, č.k. 24C/503/2015-698, okrem výroku I., III.,
VI. a VIII..

Žalobcom proti žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 21. marca 2024,
č.k. 24C/503/2015-674 rozhodol nasledovne:
I. Konanie vo vzťahu medzi žalobcami v 1/, 2/, 4/, 5/ a 6/ a žalovanou zastavuje.
II. Vo vzťahu k nároku uplatnenému za NP-1 je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 2.673,03
€ spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 5 % ročne zo sumy 118,82 € od 06.02.2023 až do zaplatenia,
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.252,18 € od 01.01.2015 až do zaplatenia,

- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.302,03 € od 03.07.2015 až do zaplatenia,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti nároku uplatneného za NP 1 spolu s prísl. žalobu zamieta.
IV. Vo vzťahu k nároku uplatnenému za NP 1 priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti
žalovanej v rozsahu 84 %.
V. Vo vzťahu k nároku uplatnenému za pôvodné NP 12-4, 12-5 a 12-6 je žalovaná povinná zaplatiť
žalobcovi 3/ sumu 101,28 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne:

- zo sumy 18,14 € od 08.07.2017 až do zaplatenia
- zo sumy 40,78 € od 01.01.2015 až do zaplatenia
- zo sumy 42,36 € od 03.07.2015 až do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. V prevyšujúcej časti nároku uplatneného za pôvodné NP 12-4, 12-5 a 12-6 s prísl. žalobu zamieta.VII. Vo vzťahu k nároku uplatnenému za pôvodné NP 12-4, 12-5 a 12-6 priznáva žalovanej nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi 3/ v rozsahu 100 %.
1.2 Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 30. mája 2024, č.k. 24C/503/2015-698 súd doplnil výrok rozsudku

o výrok VIII., ktorým vo vzťahu medzi žalobcami 1/, 2/, 4/, 5/, 6/ a žalovanou, v ktorom bolo konanie
zastavené, žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcom nepriznal.

2.1 Rozhodol tak o žalobe žalobcov (pôvodní žalobcovia 1/ A. B., nar.XX.X.XXXX, 2/ GO INVEST s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Buzulucká 11, 3/ BYTY-SERVIS, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach – žalobca

1/ a 2/ ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a žalobca 3/ ako správca domu),
ktorou sa domáhali zaplatenia sumy 13.506,63 € s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaná ako vlastníčka
dvoch bytov a 4 nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXX na K. L. X, M. N. si neplní povinnosti
v zmysle § 10 zák. č. 182/1993 Z.z..
2.2 Za obdobie od 01.09.2012 do 31.12.2014 dlhuje vo vzťahu k nebytovému priestoru č.1 - NP 1 na
1.posch. sumu 2.935,87 €, vo vzťahu k nebytovému priestoru č.12-4 na 1.posch. sumu 2.950,15 €, vo

vzťahu k nebytovému priestoru č.12-5 na 1.posch. sumu 2.028,71 € a vo vzťahu k nebytovému priestoru
č.12-6 v podkroví sumu 5.591,90 €, spolu sumu 13.506,63 €.

3. Podaním zo dňa 20.03.2024 (po začatí pojednávania vo veci samej) žalobcovia (okrem žalobcu 3/)
vzali späť žalobu a žiadali konanie vo vzťahu medzi nimi a žalovanou zastaviť. Žalovaná na pojednávaní

konanom dňa 21.03.2024 uviedla, že nedáva súhlas na zastavenie konania a žiadala o odročenie
pojednávania a poskytnutie lehoty na vyjadrenie, či súhlasí alebo nesúhlasí so späťvzatím žaloby.

4. Súd o žalobou uplatnenom nároku rozhodol osobitne vo vzťahu k nebytového priestoru NP-1
a osobitne vo vzťahu k nebytovým priestorom NP 12-4, 12-5 a 12-6 a to z dôvodu rozdielneho

skutkového a právneho posúdenia nároku. Predbežný záver o tomto postupe súd oznámil sporovým
stranám na pojednávaniach, predchádzajúcich rozhodnutiu vo veci samej (dňa 26.01.2023, 30.03.2023,
25.01.2024).

5. Za nesporné súd považoval to, že

-žalovaná bola v čase podania žaloby evidovaná ako výlučná vlastníčka štyroch nebytových priestorov
NP-1, NP 12-4, NP 12-5 a NP 12-6, vrátane príslušných spoluvlastníckych podielov na spoločných
častiach a zariadeniach a príslušenstve bytového domu súp.č.144 na Zvonárskej ul.č.9 v Košiciach. Vo
vzťahu k NP-1 je žalovaná v katastri nehnuteľností evidovaná ako vlastníčka na základe rozhodnutia o
povolení vkladu kúpnej zmluvy V-8749/2012. Uvedené vyplynulo z LV č.XXXXX, k.ú. H. E..

- v čase rozhodnom pre posúdenie predmetu žaloby (8/2012 - 31.12.2014) správu bytového domu
vykonávala spoločnosť BYTY-SERVIS spol. s .r.o. Košice na základe zmluvy o výkone správy zo dňa
23.12.2010.
- podľa čl.V bodu 2 a 3 zmluvy o výkone správy, vlastníci bytov a nebytových priestorov sú povinní
poukazovať preddavky špecifikované v mesačnom zálohovom predpise platieb mesačne vopred vždy

do 25.dňa mesiaca: do fondu opráv, odmenu pre správcu za výkon správy (poplatok za správnu a
prevádzkovú réžiu) vo výške 5,33 € (k 1.1.2011) a preddavky na správcom zabezpečované dodávky
služieb - dodávka pitnej vody, odvádzanie zrážkovej vody, energia spoločných častí a zariadení domu,
ďalšie preddavky na správcom zabezpečovanú dodávku služieb - havarijná služba, požiarna ochrana,
deratizácia, bežná údržba, poistenie.

6. Po citácii ust. § 6 ods. 1, § 8a ods. 1,2,3,4, § 8b ods. 1, § 10 ods. 1 veta prvá, ods. 6 zák. č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len zák. č. 182/1993 Z.z.) uviedol, že
aktívna legitimácia pôvodného žalobcu 3/ BYTY-SERVIS s.r.o. na podanie žaloby vyplýva zo zmluvy o
výkone správy, uzavretej medzi týmto pôvodným žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v

predmetnombytovomdome.Pôvodnýžalobca3/nazákladeoprávnenídanýchmuzákonomč.182/1993
Z.z. a zmluvou o výkone správy spravoval spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové
priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý
pozemok, vrátane ich údržby a obnovy a zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových
priestorov v dome. Správca bol zároveň vo vlastnom mene oprávnený vymáhať plnenie povinností od

vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa ust. § 8b ods.1 a § 8b ods.2 písm.e) zákona č.182/1993
Z.z., t.j. sledovať úhrady za poskytované plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a
opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Uvedené
práva a povinnosti v priebehu konania podľa ust. § 8a ods.3 citovaného zákona dňom skončenia správydomu prešli na nového správcu, resp. na spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov - SVB
Zvonárska 9 Košice.

7. K námietke žalovanej, že súd nemôže rozhodnúť vo vzťahu k žalobcovi 3/ (SVB) z dôvodu, že v
deň vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej existoval stav, kedy došlo k vydraženiu bytu vo vlastníctve
predsedkyne SVB J. A. B. (23.02.2024), čoho právnym dôsledkom je, že nemôže byť ani predsedkyňou
SVB a teda, nemohla dať za žalobcu 3/ žiaden pokyn právnemu zástupcovi, aby na pojednávaní
konanom dňa 21.03.2024 vôbec konal nejakým spôsobom súd uviedol, že je neopodstatnená a bez

právneho významu. Podľa výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov
vedeného MV SR, žalobca 3/ - SVB Zvonárska 9 ako právnická osoba v deň vyhlásenia rozsudku riadne
existoval a J. B. bola evidovaná ako osoba oprávnená konať za spoločenstvo. Dohoda o poskytovaní
právnej pomoci, na základe ktorej advokát vystupoval v tomto konaní ako zástupca žalobcu 3/ zaväzuje
obe zmluvné strany a nezaniká ani v prípade, že by skutočne nastali okolnosti, na ktoré žalovaná
poukazovala. Neskorší zánik oprávnenia konať za právnickú osobu nie je dôvodom zániku právneho

vzťahuskôrzaloženéhodohodouoposkytovaníprávnejpomoci.Postupadvokátapriprávnomzastúpení
jevecouvzájomnéhovzťahutýchtozmluvnýchstrán.Vosvetlevyššieuvedenéhopostupadvokáta,ktorý
trvá na tom, aby súd vo veci žaloby podanej jeho klientom rozhodol, zaiste nie je konaním v rozpore s
jeho povinnosťou chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.

8. K posúdeniu nároku vo vzťahu k NP–1 súd za nesporné považoval to, že
- žalovaná bola v rozhodnom, t.j. žalovanom období vlastníčkou nebytového priestoru NP-1 vo vyššie
špecifikovanom bytovom dome.
- vo vzťahu k NP-1 správca na rozhodné obdobie vystavil mesačný zálohový predpis platieb vo výške
124,75 €; z toho úhrada do fondu opráv činila 116,53 €, správna a prevádzková réžia činila 5,33 €,

energia spoločných priestorov činila 0,90 €, zrážková voda činila 1 € a poistenie činilo 0,99 €.
- vo vzťahu k NP-1 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.04.2013 za obdobie december 2012,
ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 784,89 €. Vo vyúčtovaní sa uvádza, že skutočné
náklady predstavujú sumu 124,01 €; z toho fond opráv 116,53 €, správna a prevádzková réžia 5,33 €,
energia spoločných priestorov 0 €, zrážková voda 1,30 €, poistenie 0,72 €, poplatok za spracovanie

vyúčtovania 0,13 €. Žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by bol vyúčtovanie doručil žalovanej ešte pred
podaním žaloby. Vyúčtovanie bolo doručené žalovanej až v priebehu konania dňa 06.01.2023 (č.l.390).
Za vyúčtované obdobie žalovaná nezaplatila žiadnu úhradu.
- vo vzťahu k NP-1 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.04.2014 za rok 2013, ktorým žalovanej
vyúčtoval nedoplatok vo výške 3.323,11 €. Vo vyúčtovaní sa uvádza, že skutočné náklady predstavujú

sumu 1.485,79 €; z toho fond opráv 1.398,36 €, správna a prevádzková réžia 63,96 €, energia
spoločných priestorov 0 €, zrážková voda 14,42 €, poistenie 7,17 € a poplatok za spracovanie
vyúčtovania 1,88 €. Žalovaná potvrdila, že vyúčtovanie za uvedené obdobie jej bolo doručené, pretože
podala voči nemu reklamáciu. Z poštového hárku (č.l.373) súd zistil, že vyúčtovanie bolo žalovanej
doručované doporučenou zásielkou podanou na pošte dňa 27.05.2014. Zároveň nebolo sporné, že za

uvedené obdobie žalovaná zaplatila 172,48 €.
- vo vzťahu k NP-1 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.04.2015 za rok 2014, ktorým žalovanej
vyúčtoval nedoplatok vo výške 7.149,42 €. Vo vyúčtovaní sa uvádza, že skutočné náklady predstavujú
sumu 1.494,14 €; z toho fond opráv 1.398,36 €, správna a prevádzková réžia 63,96 €, energia
spoločných priestorov 0 €, zrážková voda 14,99 €, poistenie 7,21 €, vodné a stočné 7,22 € a poplatok

za spracovanie vyúčtovania 2,40 €. Žalovaná potvrdila, že vyúčtovanie za uvedené obdobie jej bolo
doručené, pretože podala voči nemu reklamáciu. Z doručenky (č.l.380) súd zistil, že vyúčtovanie bolo
žalovanej doručené dňa 02.06.2015. Zároveň nebolo sporné, že za uvedené obdobie žalovaná zaplatila
123,20 €.

9. Súd uviedol, že základnou povinnosťou žalovanej ako každého vlastníka bytu a nebytového priestoru
bolo v zmysle ust. § 10 cit. zák. v súlade so zmluvou o výkone správy poukazovať mesačne vopred
jednak preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a jednak aj úhrady za poskytované plnenia a
zaplatiť aj vyúčtovaním zistený nedoplatok. Poznamenal, že žalobca sa po uplynutí období, ktoré boli
predmetom vyúčtovania, nemohol domáhať zaplatenia preddavkov, uvedených v mesačnom zálohovom

predpise. Mohol sa domáhať len zaplatenia nedoplatku, ktorý vyplýva z vyúčtovania a ktorý by mal
predstavovať rozdiel medzi skutočnými správcom vynaloženými nákladmi a žalovanou uhradenými
preddavkovými platbami.10. Súd sa stotožnil s obranou žalovanej v tom smere, že predložené vyúčtovania sú neúplné a
zmätočné, pretože z nich nebolo možné identifikovať, ako správca dospel k výške nedoplatku za
jednotlivé obdobia. Ako príklad uviedol vyúčtovanie za mesiac december 2012, ktorým bol vyúčtovaný

nedoplatok vo výške 784,89 €, hoci skutočné náklady za jednotlivé účtované položky predstavovali len
124,01 €. Súd sa len domnieval, že k výške tohto nedoplatku správca dospel tak, že ku skutočným
nákladom vo výške 124,01 € pripočítal aj dlh na nezaplatených preddavkových platbách za nasledujúce
vyúčtovacie obdobie do 30.04.2013 vo výške 662,26 € (viď riadok „Akt.stav - Úhrady - predpísané zálohy
k 30.04.2013“), ktorý však nie je a ani nemôže byť predmetom vyúčtovania za rok 2012. Súd sa zároveň

stotožnil s obranou žalovanej, že z vyúčtovania tiež nie je zrejmé, ako boli zohľadnené (započítané) pri
výpočte nedoplatku zaplatené preddavkové platby.

11. Napriek zjavným formálnym a obsahovým nedostatkom vo vyúčtovaniach súd nevyhovel návrhu
žalovanej na nariadenie znaleckého dokazovania zameraného na preskúmanie správnosti výšky
vyúčtovanýchnedoplatkov,atozdôvoduhospodárnostikonania,atedaneopodstatnenéhonavyšovania

trov konania. Poukázal na to, že v podstate jedinou tzv. nákladovou položkou vyúčtovania, ktorá by
mohla byť predmetom znaleckého prieskumu, sú náklady na odvádzanie zrážkovej vody, ktoré sú však
zanedbateľné (za rok 2012 suma 1,30 €, za rok 2013 suma 14,42 € a za rok 2014 suma 14,99 €),
pričom spôsob ich vyúčtovania sa odvíja od výmery podlahovej plochy daného nebytového priestoru,
ktorá nebola sporná. Vo vyúčtovaní za rok 2014 sa síce objavila ďalšia nákladová položka - vodné a

stočné vo výške 7,22 €, ktoré ale súd žalobcovi nepriznal s poukazom na to, že uvedená položka ani
nebola obsiahnutá v mesačnom zálohovom predpise platieb.

12.1 Okrem nákladov na odvádzanie zrážkovej vody ostatné vyúčtované položky predstavovali tzv.
pevné platby - nenákladové položky, t.j. fond prevádzky, údržby a opráv, poistenie, správna réžia a

poplatok za spracovanie vyúčtovania.
12.2 Vo vzťahu k poplatku za správnu réžiu, vrátane poplatku za spracovanie vyúčtovania sa súd
stotožnil s obranou žalovanej a konštatoval, že správcovi bytového domu naň nevznikol nárok a to
s poukazom na ust. § 8a ods.2 a 4 zákona č.182/1993 Z.z., t.j. z dôvodu, že správca nesplnil svoju
povinnosť v zákonom stanovenej lehote najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka spolu s vyúčtovaním

predložiťvlastníkombytovanebytovýchpriestorovvdomesprávuosvojejčinnostizapredchádzajúcirok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu, vrátane
vyúčtovaniapoužitiafonduprevádzky,údržbyaopráv.Súdpretožalobuvčastiozaplateniesumy137,66
EUR zamietol ( t.j. 5,33 + 0,13 € za rok 2012, 63,96 € + 1,88 € za rok 2013 a 63,96 €+ 2,40 € za rok 2014).

12.3 Čo sa týka ostatných tzv. pevných platieb (fond prevádzky, údržby a opráv a poistenie), v tejto
časti súd nárok žalobcu považoval za dôvodný a to vzhľadom na charakter (povahu) týchto platieb,
vrátane spôsobu ich účtovania. Uviedol, že finančné prostriedky akumulované na základe príspevkov
vlastníkov vo fonde tvoria peňažný majetok vlastníkov, vedený na osobitnom účte. Na rozdiel od
úhrad za plnenia poskytované s vlastníctvom bytu sa tieto prostriedky vlastníkom nevracajú, a to aj

keď sa v danom roku nevyčerpajú. Fond má sporivý charakter; príspevky sa akumulujú na pokrytie
predpokladanýchnákladovnaprevádzku,údržbuaopravyspoločnýchčastídomu,spoločnýchzariadení
domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, na ďalšie nevyhnutné
opravy či plánovanú modernizáciu domu v ďalších obdobiach, zabezpečujú financovanie následkov
prípadných nepredvídaných havárií, škôd či iných udalostí. Žalovaná nedôvodne namietala výšku

príspevku do fondu údržby, prevádzky a opráv, ktorý bol pre celé rozhodné obdobie predpísaný
mesačným zálohovým predpisom vo výške 116,53 € mesačne, t.j. 1.398,36 € ročne. Výška preddavku
do fondu bola schválená rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi konanej dňa
16.06.2011. Žalovaná sa v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 37 C 204/2011
domáhala zrušenia tohto rozhodnutia vlastníkov. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 37C/204/2011 zo

dňa 22.05.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť 01.07.2023, žalobu zamietol. Výšku príspevku do fondu
údržby, prevádzky a opráv, uplatňovanú žalobcom, preto súd pokladal za dôvodnú.

13. Za dôvodný preto vo vzťahu k NP-1 súd považoval nárok žalobcu v časti:
- o zaplatenie sumy 118,82 € (z vyúčtovania za rok 2012: fond opráv 116,53 €, zrážková voda 1,30 € a

poistenie 0,99 €; odpočítaná žalovanou zaplatená úhrada 0 €),
- o zaplatenie sumy 1.252,18 € (z vyúčtovania za rok 2013: fond opráv 1.398,36 €, zrážková voda 14,42
€ a poistenie 11,88 €, spolu 1.488,62 €; odpočítaná žalovanou zaplatená úhrada 172,48 €),- o zaplatenie sumy 1.302,03 € (z vyúčtovania za rok 2014: fond opráv 1.398,36 €, zrážková voda 14,99
€, poistenie 11,88 €, spolu 1.425,23 €; odpočítaná žalovanou zaplatená úhrada 123,20 €),
t.j. spolu o zaplatenie sumy 2.673,03 € a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14.1 Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovanou - výsluchom J. A. B. (žalobkyňa 1/) a vyžiadaním
všetkých spisov od SVB, vrátane účtovnej dokumentácie. Žalovaná mienila týmito dôkazmi preukázať,
že ide o zjavné zneužitie práva a z trestnoprávneho hľadiska o podvod, resp. spreneveru. Žalovaná v
súvislosti s navrhnutými dôkazmi tvrdila, že žiaden z vlastníkov bytov a nebytových priestorov fakticky

neplatil žiadne úhrady, najmä do fondu prevádzky, údržby a opráv, že J. B. má niekoľko tisícové
nedoplatky, ďalej že peniaze, ktoré žalovaná zaplatila na základe právoplatného rozsudku súdu, nie sú
na účte SVB atď. Namietala, že vlastníci bytov a nebytových priestorov spolu so správcom vymáhajú
nedoplatky výlučne od žalovanej.
14.2 Súd žalovanou navrhnuté dôkazy nepovažoval za relevantné - podstatné pre posúdenie
uplatneného nároku z hmotnoprávneho hľadiska. To, čo bolo podstatné, mal súd za preukázané tak, ako

to uviedol vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Žalovaná netvrdila a navrhnutými dôkazmi ani nemienila
preukazovať, že by splnila svoju povinnosť vlastníčky nebytového priestoru a teda, že by dlh splnila vo
vyššom rozsahu, než bolo nesporné.
14.3 Vo vzťahu k argumentácii žalovanej, že nedoplatky sú vymáhané výlučne voči nej, hoci by aj bola
pravdivá, súd uviedol, že takýto postup nepokladá za zjavné zneužitie práva, ktoré by odôvodňovalo

zamietnutie inak dôvodnej žaloby. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v ust. § 8b
ods.2 písm. e/ ukladá správcovi pri správe domu povinnosť sledovať úhrady za plnenia a úhrady
preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a tiež povinnosť vymáhať vzniknuté nedoplatky, čo znamená, že táto povinnosť správcu sa skutočne
vzťahuje rovnocenne vo vzťahu k všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Tento zákon však

v ust. § 8 ods.5 výslovne zakotvuje aj zodpovednosť správcu voči vlastníkom bytov a nebytových
priestorovvdomezavšetkyškodyvzniknutévdôsledkuneplneniaalebonedostatočnéhoplneniasvojich
povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. Ide o dôležité ustanovenie
v súvislosti so správou cudzieho majetku. Z tohto dôvodu sa zodpovednosť upravená v civilnom práve
môže preklopiť na zodpovednosť v zmysle trestnoprávnych predpisov, napr. trestný čin porušovania

povinnosti pri správe cudzieho majetku alebo sprenevera. Vyhodnotenie takého konania správcu je na
vlastníkoch bytov a nebytových priestorov. Ak sa budú domnievať, že správca dostatočne neplnil svoje
povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona alebo zo zmluvy o výkone správy a v tejto súvislosti im vznikla
škoda, môžu vyvodiť voči nemu zodpovednosť, či už podaním žaloby v občianskom súdnom konaní
alebo podaním trestného oznámenia. Žalovaná žiadne z týchto konaní neiniciovala. Na margo návrhu

žalovanej na vyžiadanie a oboznámenie všetkých spisov správcu resp. spoločenstva, súd poukázal na
ust. § 9 ods. 5 písm. d) cit.zákona, podľa ktorého sú spoločenstvo a správca povinní umožniť vlastníkovi
bytu a nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu
alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie alebo môžu na
náklady vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome vyhotoviť z nich kópie. Pokiaľ žalovaná potrebuje

pre uplatňovanie a ochranu svojich práv a záujmov informácie (napr. pre podanie trestného oznámenia
alebo žaloby o náhradu škody), ktoré jej správca alebo spoločenstvo odmieta sprístupniť, právna úprava
poskytuje právne prostriedky na dosiahnutie nápravy v tomto smere.
14.4 Prijatie argumentácie žalovanej, t.j. ak by súd mohol zamietnuť inak dôvodnú žalobu správcu z
dôvodu, že si správca neplnil riadne svoje povinnosti sledovať úhrady a vymáhať nedoplatky od každého

z vlastníkov by viedlo k neprípustnému zvýhodneniu tých vlastníkov, ktorí si svoje povinnosti nesplnili a
poškodeniu tých vlastníkov, ktorí si svoje povinnosti plnili. V tejto súvislosti je potrebné tiež podotknúť,
že správca pri výkone správy vrátane vymáhania nedoplatkov nekoná sám za seba, ale koná v mene a
na účet všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

15.1 O príslušenstve rozhodol podľa ust. § 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2 OZ a ust. § 3 ods.1 nar. vl. SR
č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 01.02.2013.
15.2 Konštatoval, že žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ust. § 517
Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná ako dlžník svoj dlh riadne a včas nesplnila, a preto sa
dostaladoomeškania.Začiatokomeškaniasaodvíjaodmomentusplatnostidlhu.Splatnosťnedoplatkov

vyplývajúcich z vyúčtovania vyplýva z článku VI. bodu 5 zmluvy o výkone správy, podľa ktorého
vyúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník povinný zaplatiť do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania.
15.3 Vyúčtovanie za rok 2012 bolo doručené žalovanej až v priebehu konania, dňa 06.01.2023. 30 dňová
lehota na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania teda uplynula dňa 05.02.2023 a prvým dňom omeškaniaje 06.02.2023. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 118,82 € počnúc
od 06.02.2023 až do zaplatenia.
15.4 Vyúčtovanie za rok 2013 bolo žalovanej doručované doporučenou zásielkou podanou na pošte dňa

27.05.2014. 30 dňová lehota na zaplatenie nedoplatku preto uplynula ešte v roku 2014. Žalobca si však
úroky z omeškania uplatnil až od neskoršieho dátumu, preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov
z omeškania zo sumy 1.252,18 € od 01.01.2015 až do zaplatenia.
15.5 Vyúčtovanie za rok 2014 bolo žalovanej doručené dňa 02.06.2015. 30 dňová lehota na zaplatenie
nedoplatku teda uplynula dňa 02.07.2015 a prvým dňom omeškania so splnením dlhu je 03.07.2015.

Preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 1.302,03 € počnúc od
03.07.2015 až do zaplatenia.
15.6 V prevyšujúcom rozsahu uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

16. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu v konaní. Žalobca sa
vo vzťahu k nároku uplatnenému za NP-1 domáhal zaplatenia sumy 2.935,87 €, z čoho mu súd priznal

sumu 2.673,03 €. V percentuálnom vyjadrení mal teda žalobca úspech v rozsahu 92 % a neúspech v
rozsahu 8 %. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 84 %. Súd preto priznal žalobcovi 3/ nárok na
náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 84 %.

17. Vo vzťahu k nároku ohľadom NP 12-4, 12-5 a 12-6 súd uviedol, že žalovaná bola v katastri

nehnuteľností evidovaná ako výlučná vlastníčka týchto rozostavaných nebytových priestorov na základe
rozhodnutia o povolení vkladu zmluvy o vstavbe č. 9688/2007 zo dňa 27.06.2006.

18.1 V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP 12-4 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.04.2013
za obdobie od 01.08.2012 do 31.12.2012, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 1.277,19 €.

Vo vyúčtovaní sa uvádza, že skutočné náklady predstavujú sumu 489,36 €; z toho fond opráv 454,25 €,
správna a prevádzková réžia 26,65 €, energia spoločných priestorov 0 €, zrážková voda 5 € a poistenie
2,78 €. Čo sa týka doručenia vyúčtovania, žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by bol vyúčtovanie
doručilžalovaneještepredpodanímžaloby.Zároveňnebolosporné,žezavyúčtovanéobdobiežalovaná
nezaplatila žiadnu úhradu.

18.2 V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP 12-5 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.04.2013
za obdobie od 01.08.2012 do 31.12.2012, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 880,32 €.
Vo vyúčtovaní sa uvádza, že skutočné náklady predstavujú sumu 334,56 €; z toho fond opráv 302,05
€, správna a prevádzková réžia 26,65 €, energia spoločných priestorov 0 €, zrážková voda 3,33 €
a poistenie 1,85 €. Čo sa týka doručenia vyúčtovania, žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by bol

vyúčtovanie doručil žalovanej ešte pred podaním žaloby. Zároveň nebolo sporné, že za vyúčtované
obdobie žalovaná nezaplatila žiadnu úhradu.
18.3 V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP 12-6 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.04.2013
za obdobie od 01.08.2012 do 31.12.2012, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 2.415,02 €.
Vo vyúčtovaní sa uvádza, že skutočné náklady predstavujú sumu 933,18 €; z toho fond opráv 890,60

€, správna a prevádzková réžia 26,65 €, energia spoločných priestorov 0 €, zrážková voda 9,81 €
a poistenie 5,45 €. Čo sa týka doručenia vyúčtovania, žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by bol
vyúčtovanie doručil žalovanej ešte pred podaním žaloby. Zároveň nebolo sporné, že za vyúčtované
obdobie žalovaná nezaplatila žiadnu úhradu.

19.1 V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP 12-4 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.04.2014
za rok 2013, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 3.846,68 €. Vo vyúčtovaní sa uvádza, že
skutočné náklady predstavujú sumu 1.172,88 €; z toho fond opráv 1.090,20 €, správna a prevádzková
réžia 63,96 €, energia spoločných priestorov 0 €, zrážková voda 11,25 € a poistenie 5,59 €. Žalovaná
potvrdila, že vyúčtovanie za uvedené obdobie jej bolo doručené, pretože podala voči nemu reklamáciu.

Z poštového hárku (č.l.373) súd zistil, že vyúčtovanie bolo žalovanej doručované doporučenou zásielkou
podanou na pošte dňa 27.05.2014. Zároveň nebolo sporné, že za uvedené obdobie žalovaná nezaplatila
žiadnu úhradu.
19.2 V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP 12-5 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.04.2014
za rok 2013, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 2.646,06 €. Vo vyúčtovaní sa uvádza,

že skutočné náklady predstavujú sumu 801,96 €; z toho fond opráv 724,92 €, správna a prevádzková
réžia 63,96 €, energia spoločných priestorov 0 €, zrážková voda 7,48 € a poistenie 3,72 €. Žalovaná
potvrdila, že vyúčtovanie za uvedené obdobie jej bolo doručené, pretože podala voči nemu reklamáciu.
Z poštového hárku (č.l.373) súd zistil, že vyúčtovanie bolo žalovanej doručované doporučenou zásielkoupodanou na pošte dňa 27.05.2014. Zároveň nebolo sporné, že za uvedené obdobie žalovaná nezaplatila
žiadnu úhradu.
19.3 V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP 12-6 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.04.2014

za rok 2013, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 7.288,69 €. Vo vyúčtovaní sa uvádza, že
skutočné náklady predstavujú sumu 2.236,29 €; z toho fond opráv 2.137,44 €, správna a prevádzková
réžia 63,96 €, energia spoločných priestorov 0 €, zrážková voda 22,05 € a poistenie 10,96 €. Žalovaná
potvrdila, že vyúčtovanie za uvedené obdobie jej bolo doručené, pretože podala voči nemu reklamáciu.
Z poštového hárku (č.l.373) súd zistil, že vyúčtovanie bolo žalovanej doručované doporučenou zásielkou

podanou na pošte dňa 27.05.2014. Zároveň nebolo sporné, že za uvedené obdobie žalovaná nezaplatila
žiadnu úhradu.

20.1 V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP 12-4 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.04.2015
za rok 2014, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 7.488,10 €. Vo vyúčtovaní sa uvádza, že
skutočné náklady predstavujú sumu 1.173,86 €; z toho fond opráv 1.090,20 €, správna a prevádzková

réžia 63,96 €, energia spoločných priestorov 0 €, zrážková voda 11,68 €, poistenie 5,62 €. Žalovaná
potvrdila, že vyúčtovanie za uvedené obdobie jej bolo doručené, pretože podala voči nemu reklamáciu. Z
doručenky (č.l.380) súd zistil, že vyúčtovanie bolo žalovanej doručené dňa 02.06.2015. Zároveň nebolo
sporné, že za uvedené obdobie žalovaná nezaplatila žiadnu úhradu.
20.2 V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP 12-5 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.04.2015

za rok 2014, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 5.145,36 €. Vo vyúčtovaní sa uvádza,
že skutočné náklady predstavujú sumu 802,79 €; z toho fond opráv 724,92 €, správna a prevádzková
réžia 63,96 €, energia spoločných priestorov 0 €, zrážková voda 7,77 €, poistenie 3,72 €. Žalovaná
potvrdila, že vyúčtovanie za uvedené obdobie jej bolo doručené, pretože podala voči nemu reklamáciu. Z
doručenky (č.l.380) súd zistil, že vyúčtovanie bolo žalovanej doručené dňa 02.06.2015. Zároveň nebolo

sporné, že za uvedené obdobie žalovaná nezaplatila žiadnu úhradu.
20.3 V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu k NP 12-6 správca vyhotovil vyúčtovanie zo dňa 30.04.2015
za rok 2014, ktorým žalovanej vyúčtoval nedoplatok vo výške 14.204,61 €. Vo vyúčtovaní sa uvádza, že
skutočné náklady predstavujú sumu 2.237,73 €; z toho fond opráv 2.137,44 €, správna a prevádzková
réžia 63,96 €, energia spoločných priestorov 0 €, zrážková voda 22,91 €, poistenie 11,02 €. Žalovaná

potvrdila, že vyúčtovanie za uvedené obdobie jej bolo doručené, pretože podala voči nemu reklamáciu. Z
doručenky (č.l.380) súd zistil, že vyúčtovanie bolo žalovanej doručené dňa 02.06.2015. Zároveň nebolo
sporné, že za uvedené obdobie žalovaná nezaplatila žiadnu úhradu.

21. Súd konštatoval, že v priebehu konania vo vzťahu k týmto priestorom NP 12-4, 5, 6 došlo k zmene

zápisu v katastri nehnuteľností. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome
totiž podali voči žalovanej žalobu, ktorou sa domáhali určenia, že priestory, ktoré boli na liste vlastníctva
zapísané ako rozostavané nebytové priestory č.12-4, č.12-5 a č.12-6 evidované vo vlastníctve
žalovanej, tvoria spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu (a teda, že nie sú nebytovými
priestormi vo výlučnom vlastníctve žalovanej). Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 35C/468/2013-461

zo dňa 20.09.2018 žalobe vyhovel a určil, že priestory, ktoré sa nachádzajú v bytovom dome a sú
zapísané na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor,
katastrálne územie Stredné mesto ako priestor číslo 12-4 - vchod 9, 1.p., s ktorým je nerozlučne spojený
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 494/10000
pod B10, priestor číslo 12-5, vchod 9, 1.p., s ktorým je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 329/10000 pod B11 a priestor
číslo 12-6, vchod 9, podkrovie, s ktorým je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 969/10000 pod B12 sú spoločnými časťami a
spoločnými zariadeniami bytového domu na K. O. X, so súpisným číslom XXX. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 19.11.2020 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.11

Co 170/2019-631 zo dňa 23.09.2020.

22. V dôsledku vyššie opísanej situácie sa v predmetnom spore stala „spornou“ otázka právneho
posúdenia tejto časti uplatneného nároku. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu
(žalobcov), že tá skutočnosť, že v čase podania žaloby bola žalovaná zapísaná ako pozemnoknižný

vlastník týchto priestorov, pričom neexistencia jej vlastníckeho práva vyvstala až v priebehu tohto
konania v dôsledku právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp.zn.
35C/468/2013, by mala viesť k záveru, že žalovaná je povinná platiť úhrady z vyúčtovania, ktoré zo
zákona vyplývajú len pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov.23. Vychádzajúc z výsledkov vyššie uvedeného právoplatného rozsudku súd konštatoval, že vlastnícke
právo žalovanej k týmto nebytovým priestorom nikdy (od počiatku) neexistovalo, pretože neexistovali

ani predmetné nebytové priestory. Žalovanej preto nemohla vzniknúť povinnosť platiť tie úhrady, ktoré
zaťažujú výlučne vlastníka nebytového priestoru, najmä tzv. pevné platby - nenákladové položky, akými
sú v danej veci príspevok do fondu prevádzky, opráv a údržby bytového domu, správna réžia a poistenie.

24. Po citácii ust. § 451 ods. 1, 2, § 456 a § 458 ods. 1 OZ súd konštatoval, že uplatnený nárok

v tejto časti po právnej stránke mohol priznať len titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a to
len vo vzťahu k jedinej nákladovej položke vyúčtovania - odvádzanie zrážkovej vody. Nebolo totiž
sporné, že správca bytového domu bez právneho dôvodu poskytol (zabezpečil) žalovanej uvedené
plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu a za ktoré žalovaná nezaplatila. Bez právneho dôvodu je preto,
že žalovaná nebola vlastníčkou týchto nebytových priestorov. V danom prípade za prijímateľa plnenia
poskytovaného žalobcom, a teda za osobu, realizujúcu užívateľské oprávnenia (patriace vlastníkovi) bez

právneho dôvodu, bolo potrebné považovať žalovanú, ktorá sa vykonávaním jej nepatriacich oprávnení
bezdôvodne obohatila. Jej majetok sa totiž nezmenšil o prostriedky, ktoré by inak musela vynaložiť
za výkon týchto oprávnení v prípade, že by jej tieto vyplývali z právne relevantného titulu (vlastníctvo
nebytového priestoru). Z hľadiska hmotnoprávneho je teda žalovaná v právnom vzťahu bezdôvodného
obohatenia nositeľkou povinnosti, o uloženie ktorej žalobca žiadal, a preto je v predmetnej veci vecne

pasívne legitimovaná.

25. Vychádzajúc z tohto záveru súd konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný v časti
- o zaplatenie sumy 27,93 € vo vzťahu k pôvodne označenému priestoru NP 12-4 (za rok 2012 suma 5
€, za rok 2013 suma 11,25 €, za rok 2014 suma 11,68 €),

- o zaplatenie sumy 18,58 € vo vzťahu k pôvodne označenému priestoru NP 12-5 (za rok 2012 suma
3,33 €, za rok 2013 suma 7,48 € a za rok 2014 suma 7,77 €),
- o zaplatenie sumy 54,77 € vo vzťahu k pôvodne označenému priestoru NP 12-6 (za rok 2012 suma
9,81 €, za rok 2013 suma 22,05 € a za rok 2014 suma 22,91 €),
t.j. spolu o zaplatenie sumy 101,28 € a zaviazal žalovanú aj na zaplatenie uvedenej istiny a v

prevyšujúcej časti tohto nároku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26.1 O príslušenstve rozhodol podľa ust. § 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2 OZ a ust. § 3 ods.1 nar. vl.
SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013 a konštatoval, že žalobca má nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná ako dlžník svoj dlh

riadne a včas nesplnila, a preto sa dostala do omeškania. Začiatok omeškania sa odvíja od momentu
splatnosti dlhu. Splatnosť priznaného nároku sa odvíja od iného momentu, ako v prípade nedoplatkov
vyplývajúcich z vyúčtovania za NP 1 (30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania).
26.2 S poukazom na ust. § 563 OZ súd konštatoval, že bolo potrebné vychádzať z toho, že žalovaná
bola povinná splniť dlh prvý deň po tom, čo ju žalobca (žalobcovia) požiadal/i o splnenie.

27.1 Čo sa týka istiny vo výške 18,14 € (dlh z vyúčtovania za rok 2012) - v danej veci nebolo sporné, že
žalobcovia pred podaním žaloby nedoručili žalovanej výzvu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia.
Za výzvu na splnenie dlhu je preto potrebné považovať samotnú žalobu, ktorá bola žalovanej doručená
dňa 06.07.2017 (č.l.50). Dátumom splatnosti dlhu je preto 07.07.2017 a prvým dňom omeškania je

08.07.2017. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 18,14 € počnúc
od 08.07.2017 až do zaplatenia.

27.2 Čo sa týka istiny vo výške 40,78 € (dlh z vyúčtovania za rok 2013), žalobca preukázal doručenie
výzvy (ktorou je samotné vyúčtovanie) dňa 27.05.2014. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie v

lehote 30 dní od doručenia, preto dátumom splatnosti dlhu je 27.06.2014 a prvým dňom omeškania je
28.06.2014. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od neskoršieho dátumu, preto mu súd priznal tento
nárok v súlade s petitom žaloby až od 01.01.2015. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z
omeškania zo sumy 40,78 € počnúc od 01.01.2015 až do zaplatenia.
27.3 Čo sa týka istiny vo výške 42,36 € (dlh z vyúčtovania za rok 2014), žalobca preukázal doručenie

výzvy (ktorou je samotné vyúčtovanie) dňa 02.06.2015. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie v
lehote 30 dní od doručenia, preto dátumom splatnosti dlhu je 02.07.2015 a prvým dňom omeškania je
03.07.2015. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 42,36 € počnúc
od 03.07.2015 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania (za obdobieod 01.01.2015 do 02.07.2015, kedy žalovaná ešte nemohla byť v omeškaní ) žalobu zamietol ako
nedôvodnú.
27.4 V prevyšujúcom rozsahu uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

28. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255
ods.1 CSP. Žalobca sa vo vzťahu k nároku uplatnenému za pôvodné NP 12-4, 12-5 a 12-6 domáhal
zaplatenia sumy 10.570,61 €, z čoho mu súd priznal sumu 101,28 €. V percentuálnom vyjadrení mal
teda žalobca neúspech v rozsahu takmer 100 % (úspech mal len v rozsahu necelého 1 %). Súd preto

úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi 3/ v rozsahu 100 %. Súd
nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznať úspešnej žalovanej nárok
na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi z dôvodov, ktoré podrobne uviedol v bodoch 95
až 101 odôvodnenia.

29.1 Po citácii ust. § 144 ods. 1, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP súd rozhodoval o späťvzatí žaloby

žalobcami 1/, 2/, 4/, 5/, 6/.
29.2 Súd na pojednávaní konanom dňa 21.03.2024 vyzval žalovanú, aby sa na tomto pojednávaní
vyjadrila, či súhlasí so späťvzatím žaloby. Žalovaná uviedla, že nedáva súhlas na zastavenie konania
a žiadala o odročenie pojednávania a poskytnutie lehoty na vyjadrenie, či súhlasí alebo nesúhlasí so
späťvzatím žaloby. Súd jej žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, s tým, že bude vychádzať z

predpokladu, že sa na výzvu súdu nevyjadrila, resp. že k späťvzatiu žaloby súhlas ani nedala. Zároveň
sa súd vysporiadal s otázkou, či existujú vážne dôvody pre nesúhlas so späťvzatím žaloby, ktoré by
odôvodňovali nezastavenie konania a potrebu meritórneho rozhodnutia aj vo vzťahu medzi žalobcami
1/, 2/, 4/, 5/, 6/ a žalovanou.
29.3 Súd zohľadnil skutkové a právne špecifiká, vrátane povahy uplatneného nároku, ako aj možné

dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť
ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalovanej. Čo sa týka povahy uplatneného nároku, uviedol,
že v danej veci nejde o situáciu tzv. iudicium duplex, kedy určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z hmotného práva, t.j. kedy sa ktorákoľvek strana môže domáhať tohto usporiadania
(totožného nároku) podaním žaloby (napr. konanie o vyporiadanie BSM, o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva). V takýchto prípadoch pri absencii výslovného súhlasu žalovaného so
späťvzatím žaloby súd musí v konaní pokračovať.
29.4 V danom prípade okruh žalobcov od počiatku (od podania žaloby) tvorili jednak jednotliví vlastníci
bytov a nebytových priestorov a jednak správca bytového domu (neskôr spoločenstvo). Judikatúra
najvyššej súdnej inštancie je z hľadiska danosti aktívnej vecnej legitimácie a teda nazerania na

hmotnoprávne a procesné postavenie vlastníkov bytov ako aj správcu, ustálená. Nositeľmi hmotného
práva, o ktorom sa koná, boli podľa predošlej i aktuálnej právnej úpravy vlastníci bytov ako aj správca
ako zástupca vlastníkov. Zmenou právnej úpravy (novelou zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, účinnou od 1. novembra 2018) správca len nadobudol procesné právo (popri
vlastníkoch bytov ako nositeľoch hmotných práv) tento hmotnoprávny nárok vlastníkov bytov uplatňovať

vo vlastnom mene. Predmetnou zmenou právnej úpravy teda došlo k zmene postavenia správcu ako
zákonného zástupcu vlastníkov z priameho zástupcu na nepriameho zástupcu vlastníkov bytov. Inými
slovami, došlo len k prechodu procesného oprávnenia si úspešne tento hmotnoprávny nárok uplatňovať
za vlastníkov bytov na správcu. Zmenou právnej úpravy správca len nadobudol procesné právo popri
vlastníkoch bytov ako nositeľoch hmotných práv tento hmotnoprávny nárok vlastníkov bytov uplatňovať

vo vlastnom mene.
29.5 Účelom a zmyslom zastúpenia vlastníkov bytov správcom v súdnych konaniach (v minulosti, aj v
súčasnosti) je efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť konania. Podanie žaloby nielen správcom, ale aj
samotnými vlastníkmi, namiesto toho, aby žalobu podal sám správca tak, ako to umožňovala právna
úprava a relevantná judikatúra aj pred 1. novembrom 2018, sťažilo procesný postup v konaní, pretože

v priebehu konania dochádzalo k zmene vlastníckych vzťahov na strane jednotlivých žalobcov ako
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čo si vyžadovalo vždy rozhodnutie o pripustení zmeny podľa
ust. § 80 CSP a niekoľkokrát oddialilo možnosť rozhodnutia vo veci samej. Dispozičný úkon žalobcov
- späťvzatie žaloby zo strany žalobcov 1/, 2/, 4/, 5/, 6/ v postavení jednotlivých aktuálnych vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, je preto potrebné vnímať aj z tohto hľadiska.

29.6 Po späťvzatí žaloby zo strany žalobcov 1/, 2/, 4/, 5/, 6/ ostal jediným žalobcom správca, resp. v
danom prípade SVB Zvonárska 9 Košice. Na povahe ani rozsahu uplatneného nároku, vrátane jeho
skutkového a právneho posúdenia sa nič nezmenilo. Aj za situácie, kedy by súd meritórne rozhodoval vo
vzťahu k všetkým žalobcom, výrok rozsudku by bol rovnaký - žalovaná by bola povinná zaplatiť všetkýmžalobcom len jedno a to isté peňažné plnenie na účet ostávajúceho žalobcu 3/ (správcu resp. teraz
spoločenstva). Zhrnúc vyššie uvedené, súd nevidel dôvody na to, aby nerešpektoval vôľu žalobcov ako
dominus litis nepokračovať v tomto spore. Súd mal za to, že zastavením konania nebudú poškodené

práva a záujmy účastníkov konania a najmä žalovanej nebude odopretá súdna ochrana jej oprávnených
záujmov. Súd preto konanie medzi žalobcami 1/, 2/, 4/, 5/, 6/ a žalovanou zastavil.
29.7 O trovách konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 v spojení s § 257 CSP a žalovanej nepriznal
nárok na náhradu trov konania (výrok VIII. Doplňujúci rozsudok).

30.1ProtitomutorozsudkuvovýrokuII.,IV.aV.podalavzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovaná
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok
v napadnutom rozsahu a v zrušenej veci vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
30.2 Žalovaná namietala, že žaloba bola podaná nedôvodne z dôvodu, že zo strany pôvodných žalobcov
išlo o zjavné zneužitie práva pri podaní žaloby. Pôvodní žalobcovia J. A. B. a obchodná spoločnosť
GO INVEST s.r.o., ktorej bola J. A. B. jediným spoločníkom a konateľom, neplatili poplatky do fondu

prevádzky, údržby a opráv bytového domu K. XXX/X, N. v období, za ktoré ich platenie požadovali od
žalovanej a konateľka BYTY SERVIS s.r.o. J. P. o tejto skutočnosti vedela. Poplatky do fondu prevádzky,
údržby a opráv bytového domu následne po zmene vlastníckych práv neplatila ani sestra J. A. B. I. C.
H., ani jej manžel G. H. (švagor Ing. Aleny Harčarikovej), ani druh Ing. Aleny Harčarikovej JUDr. Ľubomír
Myndiuk, ktorí následne po podaní žaloby v tejto veci nadobudli vlastnícke práva k nehnuteľnostiam.

V tejto veci žiaden z pôvodných žalobcov nezaplatil súdny poplatok, keďže ten bol uhradený z účtu
SVB Zvonárska 9, Košice. V čase zastavenia súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku
BYTY SERVIS s.r.o. bol účastníkom tohto konania, aj keď už nebol správcom bytového domu. Uvedená
skutočnosť bola zo strany žalovanej v súdnom konaní namietaná. V rozsudku sa súd s touto právnou
skutočnosťou, ktorá nastala v priebehu súdneho konania riadne nevysporiadal.

30.3 Zároveň sa súd riadne nevysporiadal s ďalšou rozhodnou skutočnosťou, a to so zánikom funkčného
obdobia J. A. B. uplynutím troch rokov od vzniku spoločenstva zo zákona dňa 01.07.2016 (zánik funkcie
predsedu dňa 01.07.2019). Návrh na registráciu SVB Zvonárska 9, Košice bol zo strany pôvodného
správcu BYTY SERVIS s.r.o. Košice podaný oneskorene. J. A. B. bola zvolená za predsedníčku
SVB Zvonárska 9, Košice na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu dňa

07.11.2022, a to až po tom, čo na skutočnosť zániku jej funkcie predsedu poukázala žalovaná v
tomto konaní. Aktívna legitimácia BYTY SERVIS s.r.o. Košice v tomto konaní zanikla 30.06.2016.
Pôvodní žalobcovia J. B. a GO INVEST s.r.o. aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby nemali.
Súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s účinnosťou procesných úkonov súdu
uskutočnených v tomto konaní po 30.06.2016, odkedy ani jeden z pôvodných žalobcov nemal aktívnu

legitimáciu v spore.
30.4 Žalovaná zároveň namietala v tomto konaní nasledovné skutočnosti, a to, že na podanie žaloby
v tejto veci vo svojom mene bol aktívne legitimovaný len bývalý správca bytového domu BYTY -
SERVIS s.r.o., ktorý v čase podania žaloby na súd vykonával správu bytového domu, ale jeho procesná
spôsobilosť byť účastníkom tohto konania aktívna legitimácia v spore zanikla 01.07.2016, kedy zo

zákona vzniklo spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súd pri vydaní uznesenia zo dňa
22.02.2017 (č.l. 38) o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a pri vydaní uznesenia zo
dňa 24.04.2017 (č.l. 45) o pokračovaní v konaní konal s pôvodným žalobcom 3/ BYTY - SERVIS s.r.o.,
ktorý už v tom čase nebol aktívne legitimovaný vystupovať v tomto konaní na strane žalobcu, lebo od
01.07.2016 už nebol správcom bytového domu na Zvonárskej 9 v Košiciach. Súdny poplatok v tejto

veci bol zaplatený dňa 15.03.2017 prevodom internet banking z účtu právnickej osoby SVB Zvonárska
9, Košice, ktoré v tom čase nebolo účastníkom tohto konania, a teda nie zo strany vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, ako je to nesprávne uvedené v zázname o zložení súdneho poplatku. Po citácii
ust. § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. žalovaná uviedla, že žiaden zo správcov predmetného bytového
domu nebol majiteľom peňažných prostriedkov získaných z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v dome a príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Každý vlastník, ktorý
vlastní alebo spoluvlastní v bytovom dome byt alebo nebytový priestor je počas doby, kedy byt alebo
nebytový priestor vlastní, zároveň spoluvlastníkom, spolumajiteľom peňažných prostriedkov získaných
z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov a pohľadávok, ktoré neboli zaplatené
z uvedeného titulu. Ide o druh peňažného majetku, vo vzťahu ku ktorému zákon o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov má špeciálnu úpravu, pokiaľ ide o nakladanie s týmto peňažným majetkom
a jeho správou. Pri prevode vlastníctva k bytu alebo nebytovému priestoru sa vlastníkovi bytu alebo
nebytovému priestoru ako prevádzajúcemu nevypláca alikvótna časť peňažných prostriedkov fondu
prevádzky, údržby a opráv, ale aj jeho spoluvlastnícke právo k pohľadávkam z titulu nezaplatenýchúhrad za služby a preddavkov do fondu prevádzky, ako aj k peňažným prostriedkom na účte bytového
domu zaniká. Žalobkyňa 1/ J. A. B. a 2/ GO INVEST s.r.o. ako aj bývalý správca bytového domu
BYTY - SERVIS s.r.o. v čase podania žaloby v tejto veci si boli vedomí tej skutočnosti, že priestory č.

12-4, 12-5 a 12-6 sú zapísané v katastri nehnuteľnosti ako rozostavaný nebytový priestor na základe
titulu nadobudnutia Zmluva o stavbe bytov a nebytových priestorov V 9688/2007 zo dňa 04.10.2007
a povinnosť platiť príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu mal v zmysle zákona
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, len vlastník bytu alebo nebytového
priestoru, nie vlastník rozostavanej neskolaudovanej stavby. Oprávnenia a povinnosti žalobkyne 1/ J.

A. B. a žalovanej vo vzťahu k majetkovým právam k pohľadávkam vzniknutým z titulu nezaplatených
úhrad za plnenia spojené s užívaním bytov majú rovnaký zákonný obsah, a preto neexistuje zákonná
prekážka, ktorá by bránila započítaniu vzájomných rovnakých peňažných pohľadávok. Podľa účtovných
dokladov vystavených predchádzajúcim správcom BYTY- SERVIS, s.r.o. úprava uličnej fasády domu
na Zvonárskej 9 v Košiciach mala byť realizovaná obchodnou spoločnosťou GMT+s.r.o. v priebehu roka
2011 za cenu diela 18.708,71 €, ktorá mala byť zaplatená z peňažných prostriedkov fondu prevádzky,

údržby a opráv vo výške 22.991,59 €, ktorú peňažnú sumu mal v hotovosti do pokladne novému
správcovi zaplatiť predchádzajúci správca obchodná spoločnosť YOU IN media s.r.o., Nitra. Nie je
zrejmé ako mohla žalobkyňa v 1/ riadne platiť predpísané úhrady, keď ku dňu 30.12.2014 bol nový
zostatok na účte spoločenstva vlastníkov bytov len 1.095,07 € a na novovytvorený účet v ČSOB zo
strany predchádzajúceho správcu BYTY- SERVIS, s.r.o. nebola prevedená žiadna peňažná čiastka z

titulu prevedenia zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu K. X, N. zo strany bývalého
správcu BYTY - SERVIS, s.r.o.. Z ročných vyúčtovaní doručených žalovanej zo strany SVB Zvonárska
9, Košice vyplýva, že pokiaľ ide o účtovanie peňažných prostriedkoch fondu prevádzky, údržby a opráv
bytového domu vykazuje nulový predpis a nulové náklady. V ďalšom žalovaná poukázala na časti
výročnej správy o činnosti správcu bytového domu za rok 2011 zo dňa 27.05.2011. Navrhla preto, aby

súd od žalobkyne 1/ vyžiadal kompletnú dokumentáciu vzťahujúcu sa na predmetný prípad, a to nielen
ročné vyúčtovania, ale dôkazy o dátume doručenia, vyúčtovanie žalovanej, mesačné zálohové predpisy,
reklamácie žalovanej, výpisy z účtu predchádzajúceho správcu BYTY - SERVIS s r.o. o došlých platbách
zo strany žalovanej, ako aj doklady preukazujúce v akom rozsahu v rozhodnom období žalobkyňa 1/ a
ostatní vlastníci uhrádzali predpísané platby za služby a do fondu prevádzky údržby a opráv bytového

domu.
30.5 K jednotlivým odvolacím dôvodom žalovaná uviedla, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v tých
častiach ako sa súd dopracoval k výške súm, ktoré zaviazal žalovanú zaplatiť, právnemu dôvodu
titulu platieb a k dátumu omeškania s plnením peňažného záväzku je nezrozumiteľné. Poukázala na
bod 47 napadnutého rozsudku, z ktorého žalovanej nie je zrejmé, či podľa právneho názoru súdu

je správca bytového domu oprávnený podať žalobu proti vlastníkovi bytu na súd za nedoplatky za
rok 2012 a doručiť vlastníkovi ročné vyúčtovanie za rok 2012 takmer o 10 rokov neskôr v priebehu
súdneho konania a ešte mu vraj začala plynúť 30 dňová lehota na podanie reklamácie. Žalovanej nie
je zrejmé komu mala tú reklamáciu v lehote 30 dní zaslať. Ďalej poukázala na bod 86 napadnutého
rozsudku týkajúci sa istiny 40,78 € titulom dlhu z vyúčtovania za rok 2013, kde namietala, že ročné

vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a domu a príspevkov
do fondu prevádzky, údržby a opráv domu nie je žiadna výzva. V uvedenom súdnom konaní ku dňu
vyhlásenia rozsudku nebol len jeden žalobca. Ročné vyúčtovania žalovanej boli do tohto súdneho
spisu doručené prvýkrát niekoľko rokov po začatí tohto súdneho konania aj to s neúplným počtom
strán a aj to nie zo strany SVB Zvonárska 9, Košice. K bodu 112 napadnutého rozsudku uviedla, že

súd poukázal na judikatúru najvyššej súdnej inštancie, ktorú však žiadnym spôsobom nešpecifikoval.
Napadnutý rozsudok teda považuje za nepreskúmateľný, pretože z neho nie je možné zistiť, o čom
súd konal v spojení s obsahom podanej žaloby, nevykonaním žalovanou navrhnutých dôkazov došlo
zo strany súdu k odmietnutiu spravodlivosti. Súd vedomí si zjavnej fiktívnosti doručených ročných
vyúčtovaní sa rozhodol sám vypočítať nedoplatky žalovanej bez toho, že by disponoval kompletnou

dokumentáciou za rozhodné obdobie. Z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, ktoré konkrétne
údaje v ročných vyúčtovaniach súd považoval za relevantné správne, a ktoré za fiktívne. Odmietol návrh
žalovanej vyžiadať kompletnú účtovnú dokumentáciu od SVB K. X, N. a nariadiť znalecké dokazovanie
s odôvodnením, aby nevznikali ďalšie trovy súdneho konania a radšej sa rozhodol rozhodnúť na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu. V konaní zostala nezodpovedaná otázka, či J. A. B. zaplatila

z vlastných finančných prostriedkov stavebné práce na fasáde bytového domu a iné práce, ako to jej
právnazástupkyňauviedlapísomnesúduvtomtokonaní,alebobolihradenézfonduprevádzky,údržbya
oprávbytovéhodomu.Akichzaplatilazvlastnýchfinančnýchprostriedkov,takcelýstavfonduprevádzky,
údržby a opráv bytového domu bol celé roky účtovaný fiktívne.31. Odvolanie žalovanej bolo žalobcom prostredníctvom právnej zástupkyne doručené dňa 09.07.2024.
Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

32. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích

dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je
dôvodné.

33. Rozsudok vo výroku I., III., VI., VIII. nebol odvolaním žalobcov ani žalovanej napadnutý, nadobudol
právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Odvolaním žalovanej bol napadnutý
rozsudok vo výroku II., IV. a V. a predmetom odvolacieho prieskumu bol aj súvisiaci výrok VII. o náhrade

trov konania za pôvodné NP 12-4, 12-5 a 12-6 (ďalej aj rozsudok v napadnutom rozsahu).

34. Rozsudok je vo výroku v napadnutom rozsahu vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15. októbra 2024 o 9.05
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 8.10.2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

36. Žalovaná namietala odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, h/ CSP,
t. j. neboli splnené procesné podmienky (a/), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (b/), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/),
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e/),

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

37. Žalovaná v odvolaní uviedla odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/, b/,
d/, e/, f/, h/ CSP, pričom odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania konštatuje, že odvolateľka

presne nešpecifikuje jednotlivé odvolacie dôvody, resp. v podanom odvolaní neodôvodnila samostatne
existenciu každého uplatneného odvolacieho dôvodu.

38.1 K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP odvolací súd uvádza, že procesné
podmienky definuje CSP ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva

procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, splnenie
poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu),
procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné
povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv.
negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie

splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania.
V prípade zistenia nedostatku neodstrániteľných procesných podmienok, tieto bránia súdu v konaní
a rozhodnutí. Po zistení nedostatku odstrániteľných procesných podmienok, súd sa pokúsi tento
nedostatok odstrániť. V prípade neodstránenia odstrániteľného nedostatku súd konanie zastaví.
38.2 Žalovaná nepoukázala na žiadne procesné podmienky, ktoré neboli splnené a žiadne porušenie

nezistil ani odvolací súd.

39.1 Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať

eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenourozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
39.2 Žalovaná v podanom odvolaní síce uvádza, že jej bolo odňaté právo na spravodlivý proces, avšak

nekonkretizuje toto porušenie.
39.3 Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že daný odvolací dôvod nie je
naplnený. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola žalovanej doručená dňa 06.07.2017, ku ktorej sa
následne písomným podaním doručeným súdu dňa 24.07.2017 prostredníctvom právnej zástupkyne
vyjadrila.Replikažalobcubolažalovanejprostredníctvomprávnejzástupkynedoručenádňa30.10.2017.

Žalovaná právo na podanie dupliky k žalobnej replike žalobcov nevyužila. Na pojednávanie nariadené
na 17.03.2022 (čl. 264) sa žalovaná ani jej právna zástupkyňa nedostavili, aj keď právnej zástupkyni bolo
predvolanie riadne a včas doručené, a to dňa 09.02.2022. Na pojednávanie nariadené na 07.07.2022
(čl. 305) sa žalovaná ani jej právna zástupkyňa nedostavili, aj keď právnej zástupkyni bolo predvolanie
riadne a včas doručené, a to dňa 13.06.2022. Žalovaná ako aj jej právna zástupkyňa boli prítomné na
pojednávaní dňa 26.01.2023 (čl. 400), dňa 25.01.2024 (čl. 625) a aj dňa 21.03.2024 (čl. 669). Z obsahu

súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalovanej prostredníctvom právnej zástupkyne boli priebežne
doručované všetky podania protistrany, ku ktorým sa mala možnosť vyjadriť a aj svoje právo podať
vyjadrenie využila.

40.1 K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou

vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
40.2 Žalovaná v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený

odvolací dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

41.1 Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy

musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
41.2 Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnutý dôkaz, keď navrhla,
aby súd od žalobkyne 1/ vyžiadal kompletnú dokumentáciu vzťahujúcu sa na predmetný prípad, a to
nielen ročné vyúčtovania, ale dôkazy o dátume doručenia, vyúčtovanie žalovanej, mesačné zálohové
predpisy, reklamácie žalovanej, výpisy z účtu predchádzajúceho správcu BYTY - SERVIS s r.o. o

došlých platbách zo strany žalovanej, ako aj doklady preukazujúce v akom rozsahu v rozhodnom období
žalobkyňa 1/ a ostatní vlastníci uhrádzali predpísané platby za služby a do fondu prevádzky údržby a
opráv bytového domu.
41.3 Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v bode 40,41 odôvodnil, prečo navrhnuté dôkazy
nevykonal. Odvolací súd poznamenáva, že v súdnej praxi je už ustálené, že posúdenie návrhu na

vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou
súdu a nie účastníkov konania, viď bližšie napr. uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012,
sp.zn. 3Cdo/2012/2012, sp. zn. 4Cdo/125/2012, sp. zn. 5Cdo/251/2012, sp. zn. 6Cdo/36/2011, sp. zn.
7Cdo/34/2011.
41.4 Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na

rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou

súdu a nie strán sporu. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované
dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za
procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (tu por. R
125/ 1999). V takom prípade môžu byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce skutkové okolnosti (čov konečnom dôsledku môže viesť až k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), táto nesprávnosť ale na
základe záverov už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti (k tomu por. R
37/1993 a 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134 /2010, 6 Cdo

60/2012, 7 Cdo 36/2011 a 7 Cdo 86/2012).
41.5 Odvolací súd preto nepovažoval za naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/
CSP zdôrazniac, že súd nie je povinný vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Súd sám
posudzuje, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, vychádzajúc z úvahy, ktoré dôkazy považuje za podstatné
pre preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva sú významné a ktoré dôkazy nevykoná

považujúc ich za nadbytočné alebo bez významu z hľadiska hmotného práva. Nevykonanie dôkazov
navrhnutých žalovanou súd vo svojom rozhodnutí aj náležite zdôvodnil. Aj odvolací súd zastáva názor,
že vykonanie navrhnutých dôkazov by nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti konania, bolo by
nadbytočné, vzhľadom na vecne správny záver súdu prvej vo veci samej.

42.1 Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je

logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191-§ 194 CSP.
42.2 Odvolací súd nezistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu.

43.1 K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
43.2 V danom prípade súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne

normy a tieto aj správne ich interpretoval.

44. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalovanou v odvolaní nie sú naplnené.

45. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,
§ 193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia

alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutom rozsahu nie je ani
nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

46. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového

stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §
191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho
rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.47. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovanej nemali
vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

48. Žalovaná vo svojom odvolaní len zopakovala svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom
prvej inštancie, s ktorými sa súd v priebehu sporu ako aj v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne

vysporiadal aj s tým, prečo na ne neprihliadol.

49. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná bola v žalovanom období
vlastníčkou nebytového priestoru NP-1, vo vzťahu ku ktorému si nesplnila svoju povinnosť uhradiť
vyúčtovanie za roky 2012, 2013, 2014, a preto žaloba je v súdom priznanom rozsahu dôvodná.

50. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k vyššie uvedenému záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia,
ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie
námietky žalovanej, keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

51.Súdprvejinštanciesapodrobnevyjadrilkuvšetkýmpoložkám,ktorépovažovalzadôvodné,priznanú
sumu špecifikoval položkovite a podľa konkrétneho obdobia, vysvetlil, prečo nevykonal navrhované
dokazovanie.

52. Odôvodnenie rozsudku je podrobné vo vzťahu ku skutkovým zisteniam podstatným pre rozhodnutie

vo veci, odôvodnenie je podané vecným spôsobom vychádzajúc zo skutkových zistení. Súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav podrobne uviedol aj príslušné právne ustanovenia, ktoré správne
aplikoval a jeho odôvodnenie je skutočne prehľadné, a jednotlivé závery na seba logicky nadväzujú.
Odôvodnenie rozhodnutia tak spĺňa náležitosti podľa ust. § 220 CSP.

53. Nakoľko sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v tejto časti v celom rozsahu,
poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (body 24-55, t.j. bod 8-13 odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu) a na tomto mieste ho neopakuje (§ 387 ods. 2 CSP).

54. Rovnako vo vzťahu k nároku žalobcov ohľadne priestorov NP–12-4, 12-5, 12-6 je rozhodnutie

súdu prehľadné, podrobné, závery súdu vychádzajú zo zisteného skutkového stavu a logicky na seba
nadväzujú. Aj v tejto časti súd nárok žalobcov právne správne posúdil a citované zákonné ustanovenia
aj správne aplikoval na prejednávanú vec. Súd vecne argumentoval na zásadné problémy podstatné
pre prejednávanú vec.

55. Nakoľko sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie aj v tejto časti v celom rozsahu,
poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (body 56-103, t.j. bod 17-25 odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu) a na tomto mieste ho neopakuje (§ 387 ods. 2 CSP).

56. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s námietkou žalovanej týkajúcou sa aktívnej legitimácie

žalobcov, pričom odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu a poukazuje naň (body 21 až 23
a 112-113). Vzhľadom na odvolaciu námietku žalovanej, že súd nešpecifikoval judikatúru najvyššej
súdnej inštancie, odvolací súd dopĺňa, že sa jedná napríklad o nasledovné rozhodnutia: ÚS SR sp. zn.
I.ÚS 428/2019 zo dňa 29. októbra 2019, sp. zn. II.ÚS 302/2019 zo dňa 20. februára 2020, NS SR sp.
zn. 4Cdo 5/2019 zo dňa 26. februára 2020, sp. zn. 8Cdo 48/2023 zo dňa 12. marca 2024 a pod..

57. V priebehu sporu sa súd vysporiadal aj s námietkou žalovanej týkajúcou sa zaplatenia súdneho
poplatku osobou - treťou osobou, ktorá nie je stranou sporu, a nie žalobcom, a preto konanie malo byť
zastavené, keď súd uviedol, že aj keby táto okolnosť bola pravdivá, je irelevantná, podstatné je to, že
bol zaplatený poplatok na účet súdu (čl. 425 zápisnica z pojednávania 30.03.2023).

58. Pokiaľ žalovaná v odvolaní argumentovala námietkou započítania, odvolací súd poznamenáva,
že podaním doručeným súdu dňa 09.01.2024 samotná žalovaná (nie jej právna zástupkyňa) doručilaspäťvzatie kompenzačnej námietky, preto odvolaciemu súdu uniká podstata argumentácie žalovanej
v tejto časti.

59. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dáva podrobnú a prehľadnú odpoveď na to, ako sa súd
dopracoval k výške súm, ktoré zaviazal žalovanú zaplatiť, rovnako je z odôvodnenia rozhodnutia zrejmý
právny dôvod – titul platieb ako aj dátum omeškania s plnením peňažného záväzku.

60.1 Ku konkrétnym odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza, že je už súdnou praxou

všeobecných súdov ustálené, že ak má dlžník niečo plniť, pričom výška plnenia je variabilná (napríklad
vyúčtovanie), môže dlžník svoju pohľadávku splniť až vtedy, ak mu je vyúčtovanie doručené, inak by
nevedel, akú sumu má plniť. Od doručenia vyúčtovania začína plynúť aj lehota na plnenie. Nakoľko
v prejednávanom spore vyúčtovanie za rok 2012 (bod 47 napadnutého rozsudku) nebolo doručené
priamo žalobcom, ale až v priebehu sporu súdom prvej inštancie, súd lehotu na plnenie odvíjal od
doručenia vyúčtovania súdom. Vyúčtovanie bolo vyhotovené správcom, preto prípadnú reklamáciu, ak

to nie je zrejmé žalovanej, mala žalovaná uplatniť u toho, kto vyúčtovanie vyhotovil.
60.2 V prípade sumy 40,78 € titulom vyúčtovania za rok 2013 (za NP 4-6)- bod 86 odôvodnenia, keďže
súd nárok žalobcov právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, s poukazom na
ust. § 563 OZ za výzvu na plnenie, od ktorej sa odvíja plynutie lehoty na plnenie, správne považoval
samotné vyúčtovanie v súlade s bežnou rozhodovacou praxou všeobecných súdov.

61. Odvolací súd považuje odvolanie žalovanej iba za prostriedok, ktorého cieľom je oddialiť
právoplatnosť súdneho rozhodnutia, zvlášť preto, že na tamojšom súde prebiehalo viacero súdnych
sporov, predmetom ktorých bol nárok žalobcov voči žalovanej na úhradu vyúčtovaní za totožné nebytové
priestory, iba za iné sporné obdobia. Spory boli prerušené do skončenia konania sp.zn. 35C/468/2013,

po pokračovaní v konaní a po rozhodnutí vo veci samej, jednotlivé rozhodnutia súdov boli založené na
totožnej argumentácii, pričom súd vyhovel žalobe žalobcov a teda žalovaná bola v sporoch neúspešná.

62. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle ust.
§ 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.

63. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní
úspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy
odvolacieho konania úspešným žalobcom. Nakoľko však žalobcom žiadne trovy odvolacieho konania

nevznikli, odvolací súd im nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).