Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by Mgr. Patrícia Železníková

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoPs/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322201305
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1322201305.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci o obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony osoby: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpený: MALICH,
advokátska kancelária, s.r.o, so sídlom Dunajská 25, 811 01 Bratislava, IČO: 47 256 991, na návrh
navrhovateľky: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpená: JUDr. Tomáš Sninčák,

PhD.,advokátsosídlomHlbokácesta7,81105Bratislava,IČO:52233774,aoustanoveníopatrovníka,
na odvolanie posudzovanej osoby proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II, zo dňa 27.06.2024,
č.k. B3- 40Ps/3/2022-184, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V posudzovanom prípade návrhom zo dňa 22.03.2022 sa navrhovateľka domáhala obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony svojho syna a ustanovenia opatrovníka. Navrhovateľka dňa 12.03.2023
vzala svoj návrh späť s odôvodnením, že došlo k zásadnej zmene okolností, syn nechce komunikovať,
obviňuje, nerešpektuje ju a uráža, nechce sa liečiť, a aj keď jej záleží na jeho zdraví, jeho správanie jej
spôsobuje veľkú psychickú záťaž a preto nemôže byť jeho opatrovníčkou. Osoba, o ktorej spôsobilosti

na právne úkony sa koná, prostredníctvom právneho zástupcu so späťvzatím návrhu súhlasila a
žiadala priznať nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie
uznesením č.k. B3-40Ps/3/2022-144 zo dňa 02.10.2023 konanie zastavil a bez odôvodnenia uznesenia,
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Trnave na odvolanie
osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, uznesením č.k. 15CoPs/10/2023-168 zo dňa
09.01.2024 uznesenie o trovách konania zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu. Vec právne posúdil podľa ust. § 52, § 55, § 57, § 251 ods. 2 zák. č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj len „CMP“). Poukázal na dôvody návrhu
navrhovateľky na začatie konania zo dňa 22.03.2022, že jej syn A. trpí schizotypovou poruchou,
poruchami psychiky a správania pri užívaní viacerých drog - syndróm závislosti, aktuálne v štádiu

abstinencie, opakovane odmietal liečbu, čo spôsobovalo zásadné zdravotné problémy a ústilo do
správania, ktorým ohrozoval seba a svoje okolie. Dôvodila, že synovi doma nedokáže zabezpečiť
potrebnústarostlivosť,vsúčasnostijetretíkráthospitalizovanývPsychiatrickejnemocniciPhilippaPinela
v Pezinku, opakovane odmietal brať lieky, v minulosti ju v dôsledku zhoršeného stavu doma napadol,
nevie nakladať s hotovosťou, vyhadzuje peniaze po ulici, posiela finančné prostriedky na rôzne účty
do zahraničia (bez zdôvodnenia), má množstvo dlhov, doručenú poštu nepreberá, alebo odhadzuje, je

odkázaný na jej výživu, opateru, nemá žiaden príjem, odmieta lieky, ignoruje štátne inštitúcie. Svoj návrh
podložila potvrdením Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela Pezinok o jeho hospitalizácií v roku 2020,2021,anaposledyod02.03.2022do22.04.2022,posudokarozhodnutieBratislavskéhosamosprávneho
kraja o odkázanosti na sociálnu službu, pričom lekárske správy navrhla vyžiadať od Psychiatrickej
nemocnice Philippa Pinela v Pezinku a Psychiatrickej ambulancie MEDELAN, s.r.o.. Súd prvej inštancie

vzhľadom na obsah návrhu a pripojených listín, s poukazom na ukončenie konania z dôvodu späťvzatia
návrhudospelkzáveru,ženávrhnavrhovateľkynemožnopovažovaťzazjavnebezdôvodnýasohľadom
na okolnosti prípadu nie je spravodlivé priznať náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.

3. Proti uzneseniu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj

len „CSP“) podala odvolanie osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, navrhujúc uznesenie
zmeniť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil otázku priznania jeho nároku na náhradu trov konania, nevysporiadal sa
s jeho námietkou, že navrhovateľka vzala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v celom
rozsahu späť po tom, čo v písomnom podaní vyvrátil jej tvrdenia. Zameral sa len na posúdenie otázky,
či išlo o zjavne bezdôvodný návrh, ale vôbec neposudzoval otázku, ktorý z účastníkov spôsobil, že

súdne konanie muselo prebehnúť, a ktorý z účastníkov zavinil jeho zastavenie, a z akého dôvodu súd
nepovažoval za spravodlivé priznať mu náhradu trov konania, ktoré musel bez vlastnej viny vynaložiť
na svoju obranu. Poukázal na ustanovenia § 55 CMP, ako aj ustanovenie § 251 ods. 2 CMP, v zmysle
ktorého má osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa konalo, právo na náhradu ujmy voči osobe,
ktorá podala zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania. Nesúhlasil so záverom súdu, že nejde o

zjavne bezdôvodný návrh iba z toho dôvodu, že v minulosti podstúpil liečbu a táto skutočnosť nemôže
byť sama o sebe dôkazom, ktorý by bez ďalšieho vylučoval šikanózny návrh. Ak by návrh navrhovateľky
bol skutočne dôvodný a jeho konanie takej intenzity, ktorá by vyžadovala obmedzenie jeho spôsobilosti
na právne úkony, nedošlo by k späťvzatiu návrhu navrhovateľkou. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal
s jeho argumentáciou, že je poberateľom invalidného dôchodku 172 eur a nemá finančné prostriedky.

Z tohto dôvodu považoval priznanie nároku na náhradu trov konania za spravodlivé a v súlade s § 55
CMP. Podaním návrhu na začatie konania ako aj vydaním neodkladného opatrenia mu bola spôsobená
ujma, spočívajúca v zásahu do jeho rodinného, osobného, aj verejného života a preto mu tento nárok
vyplýva aj v zmysle ust. § 251 ods. 2 CMP.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla odvolanie zamietnuť, s argumentáciou v ňom
uvedenom sa nestotožnila. Mala za to, že zvolený postup a vydané neodkladné opatrenie prispelo
k zmene pomerov a k stavu syna, tak, aby sa mohol čiastočne zaradiť do života. Zdôraznila, že aj
samotné správanie sa syna spolu s uisteniami, že ak návrh nebude vzatý späť zo zariadenia utečie, ju
primäli vziať návrh späť. Nešlo o absolútne nedôvodný návrh a rovnako späťvzatie bolo vykonané na

základe samotného správania sa syna a nie preto, že si to rozmyslela. K podaniu návrhu pristúpila až
po konzultáciách s ošetrujúcimi lekármi, syn sa odmietal podrobovať liečbe, ktorá spôsobovala zmeny
v jeho vnímaní reality. Svojim správaním ohrozoval seba a svoje okolie a bolo potrebné situáciu riešiť,
najmä preto, že v minulosti mal problémy s návykovými látkami a tie poškodili jeho psychické zdravie.
Počas liečenia začal syn dodržiavať liečebný režim a stále ju prosil, aby vzala návrh späť s tým, že

vyhlásil a deklaroval dodržiavanie liečby. Zdôraznila, že synovi pomohlo absolvované liečenie, ktoré bolo
možné zrealizovať práve vďaka jej postupu súdnou cestou.

5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti, kedy nie je viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 66, § 65 CMP), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 CSP, dospejúc k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

6. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

7. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

8. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.9. Podľa § 251 ods. 2 CMP, ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti
na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej
zástupcovi alebo štátu.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a

funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade,
že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je
obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu
nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva.
Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, a to
vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, prítomnosť verejného záujmu

a jednoznačnosť nastavenia miery úspechu, keď súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu,
môže prekročiť návrhy účastníkov konania a prisúdiť aj viac (§ 40 CMP). Súd je v týchto konaniach
súčasne povinný zisťovať skutočný stav veci (§ 35 CMP) a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci,
ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP). V mimosporových konaniach preto
platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá nárok na

ich náhradu od iného účastníka (§ 52 CMP). Konania podľa Civilného mimosporového poriadku sú
spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo
na návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu
vyhovie. Všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula v § 52 CMP je prelomené v dvoch
prípadoch a to jednak v ust. § 53 CMP, podľa ktorého náhradu trov konania možno priznať v prípade, že

to ustanovuje zákon a jednak v ust. § 55 CMP, v zmysle ktorého náhradu trov konania možno priznať vo
všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé. Keďžeaplikácia§55CMPpredstavujevýnimkuzovšeobecnéhopravidla,musíbyťnáležite
odôvodnená. Rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v tomto prípade nie
je úspech v konaní. Predpoklad, že je priznanie nároku na náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci. Pri hodnotení tohto kritéria by nemal súd
zohľadňovať výlučne osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti
prejednávanejveci(napr.šikanóznynávrh).Uplatnenienárokunanáhradutrovkonaniajepredpokladom
jeho priznania. Súd tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov
spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.

12. Odvolací súd závery súdu prvej inštancie, ktorý o trovách mimosporového konania rozhodol podľa
§ 52 CMP vyhodnotil ako vecne správne. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nezistil splnenie
podmienok pre uplatnenie materiálneho korektívu podľa § 55 CMP a dôvody pre záver, že je s ohľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé priznať osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa konalo náhradu

trov konania. Takýto nárok nebol preukázaný a z pohľadu predmetu sporu (v konaní, ktoré možno
začať aj bez návrhu) nejde ani o dôvod spravodlivého usporiadania vzťahov účastníkov (ako je to napr.
v prípade šikanózneho návrhu).

13. Vzmysleuplatneniasinárokuosoby,oktorejspôsobilostinaprávneúkonysakonalonanáhradutrov

konania (podľa jeho podania zo dňa 31.03.2023, v ktorom súhlasil so späťvzatím návrhu a požadoval
priznať mu náhradu trov konania 100%), nebolo pri posúdení priznania náhrady trov konania dôvodné
posudzovať, či bol návrh navrhovateľky zjavne bezdôvodný v zmysle § 251 ods. 2 CMP. Predpokladom
takéhoto postupu je podanie zjavne bezdôvodného návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony (keď s ohľadom na všetky okolnosti je možné usúdiť, že na takéto rozhodnutie neboli dané

podmienky a súčasne sa navrhovateľ o okolnosti bezdôvodnosti návrhu objektívne nedozvedel až
počas prebiehajúceho konania na základe vykonaného dokazovania). Pojem ujma je totiž širší ako
len pojem trovy konania (v prípade štátu pôjde spravidla o trovy konania, ktoré štátu vznikli) a zahŕňa
v sebe aj náhradu škody, (alebo aj náhradu nemajetkovej ujmy uložením povinnosti poskytnúť primerané
zadosťučinenie).Takýtonávrh,abysúdzaviazalnavrhovateľkunaúhraduujmy,ktorábymalabyťosobe,

o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná vzniknúť, podaný nebol.

14. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa konalo,
tieto nemali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia, keď rozhodujúcim kritériom pre priznanienároku na náhradu trov konania v prípade mimosporového konania nie je úspech v konaní a dôvodné nie
sú ani osobné a majetkové pomery účastníkov. Navrhovateľka dôvody svojho návrhu na začatie konania
podložila relevantnými listinnými dôkazmi ako potvrdením Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela

Pezinok o hospitalizácií v rokoch 2020 až 2022, z ktorých vyplýva diagnóza posudzovaného a to F25.0
Schizoafektívna porucha, manický typ, F19.20 Poruchy psychiky a správania užívaním viacerých drog
a iných psychoaktívnych látok, syndróm závislosti, dôvodnosť opakovanej hospitalizácie a dodržiavanie
liečby psychofarmakami. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou, že navrhovateľka
podala zjavne šikanózny návrh, keď z daného návrhu ani z ďalšieho postupu navrhovateľky v konaní

pred súdom prvej inštancie nie je vôbec zrejmé, že by jej cieľom, alebo záujmom bolo v prejednávanej
veci akýmkoľvek spôsobom poškodiť svojho syna, ktorý bol v tomto konaní posudzovanou osobou.
Hodnotenie hmotnoprávneho predpokladu dôvodnosti návrhu, alebo otázky, ktorý z účastníkov spôsobil,
žekonaniemuseloprebehnúť,čisamotnéspäťvzatienávrhuazastaveniakonaniasúdomprvejinštancie
(teda bez toho, že by súd prvej inštancie v konaní pokračoval ex offo a vykonal relevantné dokazovanie)
nemávzhľadomnacharaktertohtomimosporovéhokonaniavplyv.Vtejtosúvislostiodvolacísúduvádza,

že aj späťvzatie návrhu, samo o sebe neodôvodňuje priznanie náhrady trov konania v zmysle § 55 CMP,
pokiaľnejdeozjavnešikanóznynávrh.Bezdôvodnájeodvolacianámietka,žejespravodlivéodvolateľovi
priznať náhradu trov konania, ktoré musel bez vlastnej viny vynaložiť na svoju obranu, keď nemožno
v predmetnom mimosporovom konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, posudzovať okolnosť, či osoba,
o ktorej spôsobilosti sa koná, využila svoje právo a na svoje zastúpenie si zvolila advokátsku kanceláriu.

Skutkové okolnosti daného prípadu sú bežné a preto z pohľadu charakteru ustanovenia § 55 CMP
nemožno ani hodnotiť, že ide o výnimočný prípad pre priznanie nároku náhrady trov konania z dôvodu,
že by to bolo s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

15. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§52CMP.Vodvolacomkonanínavrhovateľka
nenavrhla priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania a odvolateľ navrhol uznesenie súdu prvej
inštanciezmeniťapriznaťmunároknanáhradutrovceléhokonaniavočinavrhovateľkevrozsahu100%.
Odvolací súd konštatuje, že odvolateľ vo svojom odvolaní osobitne neuviedol dôvody priznania mu

náhrady trov odvolacieho konania a za takúto okolnosť na strane odvolateľa, nie je dôvodné považovať
iba využitie práva, podať voči uzneseniu odvolanie. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd ani
v odvolacom konaní nemal preukázaný vznik nároku na náhradu trov mimosporového konania, ako
výnimku pri splnení podmienok § 55 CMP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.