Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 21, 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5Csp/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323202841
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4323202841.8

Uznesenie

5Csp/40/2023

Okresný súd Levice v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, D., zast.: JUDr.

Andrej Cifra, advokát, Ul. J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa a.s., IČO:
00 151 653, Tomášikova 48, Bratislava, zast.: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36 865 036, P. O.
Hviezdoslava 10625/23B, Martin, o žalobe o zdržanie sa výkonu záložného práva, takto

r o z h o d o l :

5Csp/40/2023

I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

5Csp/40/2023

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Levice (ďalej len „súd“) dňa 16.08.2023 domáhala
uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Spolu so žalobou podala žalobkyňa aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý súd uznesením č. k. 5Csp/40/2023-139 zo dňa 28.08.2023 zamietol.

2. Žalobkyňa dňa 22.08.2024 doručila súdu späťvzatie žaloby a navrhla konanie zastaviť a to z dôvodu,

že dňa 08.08.2024 prebehla dobrovoľná dražba. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby, pokiaľ súd vzhliadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže žalobkyňa je osoba vyššieho veku, prišla o obydlie a aktuálne
nemá zabezpečené náhradné bývanie, trovy konania nepriznal. V opačnom prípade navrhla, aby súd
rozhodol o trovách v zmysle Civilného sporového poriadku.

3. Žalovaný sa k späťvzatiu žaloby nevyjadril.

4. Podľa § 13 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na konanie v prvej
inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

5. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická
osoba adresu sídla.6. Podľa § 19 písm. d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd,
v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

7. Podľa § 20 písm. a) CSP, namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne
súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej

8. Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr

pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začiatku konania.

9.Podľa§42CSP,akjenámietkamiestnejnepríslušnostinedôvodnáaleboakniejeuplatnenávčas,súd
na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa § 145 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať

ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Súd je povinný
dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto
konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené. S poukazom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým pred
začatím pojednávania zobral žalobu v celom rozsahu späť a v súlade s § 145 CSP súd konanie zastavil.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. V súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP je súd

povinný skúmať, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania. Ak žalobca vezme žalobu späť,
zásadne platí, že tým procesne zaviní zastavenie konania a je povinný na náhradu trov žalovaného. Ak
však žalobu berie späť ako následok správania sa žalovaného po začatí konania, platí, že zastavenie
procesne zavinil žalovaný. V prejednávanej veci súd priznal náhradu trov konania žalovanému, pretože
žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania späťvzatím žaloby, pričom z obsahu spisu nevyplýva,

že by k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodov spočívajúcich v správaní sa žalovaného. Pokiaľ ide
o žalobkyňou navrhované nepriznanie trov konania s ohľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa,
súd konštatuje, že ňou uvádzané okolnosti (vek, strata obydlia, nezabezpečené náhradné bývanie)
vdanomprípadenepovažovalzaokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,najmä,keďsúdvpriebehukonania
posúdil konanie žalobkyne ohľadom jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj ako zjavné

zneužitie práva.

20. K dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/102/2017 zo dňa 31.07.2017, v ktoromNajvyšší súd SR konštatoval, že „ustanovenie § 257 CSP (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje
odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie
(§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania,
resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila
protistrane.Použitietohtoustanoveniapretonegatívnedopadánastranusporu,ktorábyinakmalaprávo
na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon

pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu
prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3
MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,

či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné
interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trováchkonania.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonania
alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto

konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či
tedanaponechanieúčinkovprávnejnormyniesúdanédôvody.Nejdeoautomaticképravidlo,ktorébysa
uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07,
či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného
súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie

majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie §
257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia
strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o
vedenie konania a jeho výsledok.“

21. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v danom prípade žalobkyňa svojím dispozitívnym úkonom
(späťvzatím žaloby) zavinila zastavenie konania, pričom v prejednávanej veci súd nezistil zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočný postup súdu pre nepriznanie náhrady trov
konania. Z tohto dôvodu súd podľa § 256 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania

proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

22. Žalovaný v priebehu konania pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril, vzniesol námietku
miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Levice a žiadal, aby vec prejednal a rozhodol Mestský súd
Bratislava IV, nakoľko mal za to, že príslušnosť sa má spravovať podľa § 13 a § 15 ods. 1 CSP,

pretože neexistujú dôvody výlučnej miestnej príslušnosti podľa § 20 písm. a) CSP. Súd v súlade s §
42 CSP na námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným neprihliadol, nakoľko mal za to, že
na prejednanie a rozhodnutie veci je príslušný a to s poukazom na § 19 písm. d) CSP /žalobkyňa má
postavenie spotrebiteľa, trvalý pobyt v obvode tunajšieho súdu, pričom ide o spotrebiteľský spor/ ako
aj s poukazom na ustanovenie § 20 písm. a) CSP /ide o spor, týkajúci sa vecného práva - záložného

práva k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v obvode tunajšieho súdu/.

Poučenie:

5Csp/40/2023
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Levice v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).