Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010734
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3824010734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov Mgr. Jána

Odnogu a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v Partizánskom,
trvale bytom C., D. XX/XX, t.č. vo výkone väzby ÚVV Ilava, trestne stíhaného pre prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
j) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 21. novembra 2024 prejednal odvolanie obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. októbra 2024, sp. zn. 2T/73/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý rozsudok vo
výroku o uloženom treste.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B.

o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 2, § 36 písm. l), § 39 ods. 5 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere
10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. l, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému podmienečne o d
k l a d á výkon trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 3 (tri) roky za súčasného uloženia probačného
dohľadu.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. októbra 2024, sp. zn. 2T/73/2024, bol obžalovaný A.

B. uznaný vinným zo spáchania skutku právne posúdeného ako prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že

„pod vplyvom alkoholu dňa 21.04.2024 v čase o 21:37 hod. neoprávnene preskočil súvislé oplotenie
dvora rodinného domu na E. F. XX/XX G. D. C., konkrétne z prednej a bočnej časti, kde sa vstupná
kovaná brána napája k živému oploteniu dvora rodinného domu a to tak, že preskočil živý plot pri

hrane kovanej brány vo výške 137 cm, čím vnikol na súvisle oplotený pozemok rodinného domu, ktorý
patrí H. C. a ktorý obýva H. C. s jej rodičmi I. C. a J. C., pričom na pozemku zotrval až do momentu
kedy ho na dvore rodinného domu v čase o približne 23:00 hod. dňa 21.04.2024 zazrela poškodená H.
C., ktorá si šla von zapáliť cigaretu, pričom videla ako obžalovaný sedí na dekorácií voľne stojacehobicykla umiestneného na pozemku rodinného domu, približne 4 metre od vchodových dverí, pričom mal
stiahnuténohavicepokolenáaonanoval,načosahopoškodenáH.C.spýtala,čotamrobí,pričomnijako
nereagoval a pokračoval v onanovaní, v dôsledku čoho poškodená H. C. zo strachu išla naspäť dovnútra

a zavolala na políciu, čím svojím konaním narušil zákonom chránenú domovú slobodu poškodenej H.
C., I. C. a J. C..“
Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l)
Trestného zákona a za použitia § 39 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10
mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na

výkontrestusminimálnymstupňomstráženia.Zároveňokresnýsúdobžalovanémuuložilpodľa§73ods.
2 písm. a) Trestného zákona ochranné psychiatrické, sexuologicky a addiktologicky (protialkoholicky)
orientované, liečenie ústavnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu
v zákonnej lehote odvolanie.

Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba
v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:

„Obžalovanýsaodsaméhozačiatkutrestnéhostíhaniapriznalkspáchaniutrestnéhočinu,ktorýmubola

jekladenýzavinu.Taktopostupovalpočasceléhoprípravnéhokonaniaaažpoprvostupňovéodsúdenie.
Napriek podanému odvolaniu čo do výroku o vine a treste, tento namieta len výrok o treste, nakoľko
ho pokladá za nespravodlivý. Obžalovaný svojím konaním porušil záujem chránený zákonodarcom a to
ochrániť slobodu vlastníka bytu, resp. domu. Podľa obhajoby je potrebné rozlišovať pri ukladaní výšky
trestu či páchateľ vnikol priamo do domu, kde poškodený býva /spálňa, obývačka resp. uzavretý priestor

kdesazdržuje/alebovnikolnapozemok.Vobidvochprípadochjepravdou,žepáchateľporušilchránený
záujem vlastníka bytu resp. domu, ale následok pre poškodeného je samozrejme iný, keďže vniknutím
na pozemok nemôže vyvolať u poškodeného rovnaký strach ako keď páchateľ vnikne do bytu resp.
domu. Z tohto pohľadu máme za to, že súd na túto skutočnosť by mal prihliadať a na tomto základe
uložiť aj primeraný trest.

Obžalovanému je kladené za vinu skutok, ktorý predmetom výroku rozsudku s tým, že je podrobne
rozpísaný ako konal. Z pohľadu spáchania trestného činu je ale podstatné, že obžalovaný porušil trestný
zákon „len“ tým, že vnikol na pozemok inej osoby. Iste týmto činom spáchal trestný čin, ale obhajoba má
za to, že tým neporušil taký chránený záujem spoločnosti, aby osobe na ktorú sa hľadí ako keby nebola
trestaná, jej bol uložený nepodmienečný trest vo výmere 10 mesiacov. Obžalovaný je v súčasnosti

stíhaný väzobné a tento stav by nemal spôsobovať, že z toho dôvodu má mať obžalovaný uložený
nepodmienečný trest. Odhliadnuc od toho, že obžalovaný je väzobné stíhaný máme za to, že pokiaľ by
iná osoba vnikla na iný pozemok, tak nie je spravodlivé, aby tejto osobe /na ktorú by sa hľadelo ako na
netrestanú/ bol uložený nepodmienečný trest a to obzvlášť keď je preukázané, že obžalovaný nemal v
pláne páchať inú trestnú činnosť ako napr. krádež, resp. lúpež.

Taktiež dávame do pozornosti, že obžalovaný sa úprimne listom ospravedlnil poškodeným a tento dôkaz
bol vykonaný aj na hlavnom pojednávaní.
Vzhľadom na osobu páchateľa, na ktorú sa hľadí ako keby nebola trestaná, spôsob spáchania trestného
činu a spôsobeného následku je nepodmienečný trest neprimeraným trestom. V prípade, že by odvolací
súd napriek tomu pokladal nepodmienečný trest za primeraný a spravodlivý, tak žiadame, aby mu ho

odvolací súd zmiernil a to vo výmere 8 mesiacov. Pre hore uvedené dôvody žiadame, aby Krajský
súd Trenčín zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza a obžalovaného odsúdil na trest vo výmere 8
mesiacov s podmienečným odkladom vo výmere 24 mesiacov.“

K písomnému zdôvodneniu odvolania obžalovaného sa prokurátor vyjadril nasledovne:

„Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, ten považujem za zákonný a dôvodný. Som toho názoru,
že pri ukladaní trestu súd zohl'adnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia §
34 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu zohl'adnil spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho

pomery a možnost' jeho nápravy, jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, pričom súd správne zistil
jednu pol'ahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona. Taktiež som toho názoru,že súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery správne prihliadol aj na ustanovenie § 39 ods. 5
Trestného zákona, keďže obžalovaný spravil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd
podl'a § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal. V nadväznosti na vyššie uvedené som toho názoru, že

výška nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá charakteru trestnej činnosti
(sexuálne motivované porušovanie domovej slobody spáchané na viacerých osobách prekonaním
prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu), spôsobu jej páchania ako i následku, zavineniu, pohnútke
a osobe páchatel'a, jeho pomerom a možnostiam nápravy, pričom zabezpečuje naplnenie účelu trestu.

V nadväznosti na argumentáciu obžalovaného uvedenú v odôvodnení podaného odvolania spočívajúcu
v tom, že súd mal prihliadať aj na to, že vniknutie na pozemok nemôže vyvolať u poškodeného rovnaký
strach ako ked' páchatel' vnikne do bytu, resp. domu je v prvom rade potrebné uviesť, že Trestný zákon
prostredníctvom predmetnej skutkovej podstaty zabezpečuje ochranu domovej slobody a to bez ohľadu
na to, či ide o vniknutie priamo do domu alebo do priestoru a na pozemok, ktoré k nemu patria, ak sú
ako súčasť obydlia uzavreté. Uvedenú argumentáciu považuje s poukazom na uvedené za irelevantnú,

pričom v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný svojím konaním vzbudil pocit strachu nie
len u jednej osoby, ale dokonca až u troch poškodených: H. C., I. C. a J. C.. Pokial' obhajoba poukazuje
na to, že trest je neprimeraný nakol'ko obžalovaný porušil trestný zákon „len" tým, že vnikol na pozemok
inej osoby je potrebné zdôrazniť, že v danej trestnej veci sa nejednalo len o obyčajné krátkodobé
vniknutienapozemok,baprávenaopakkonanieobžalovanéhobolovedenésexuálnymmotívom,pričom

toto bolo navyše cielené, keďže obžalovaný už dňa 21.04.2024 v čase 0 18:20 hod. zaslal poškodenej
H. C. svoju nahú fotku, pričom následne o 21:37 hod. toho istého dňa neoprávnene preskočil súvislé
oplotenie dvora rodinného domu tak, že preskočil živý plot pričom na pozemku zotrval až do približne
23:00 hod. dňa 21.04.2024, počas čoho na pozemku rodinného domu onanoval. Z uvedeného je zrejmé,
že obvinený zotrval na predmetnom pozemku takmer 1,5 hodiny. Taktiež je potrebné poukázať na

to, že obžalovaný svojím konaním naplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu (čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - na viacerých osobách a zároveň aj prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť
vniknutiu), ku ktorej pristupujú okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, ktoré podstatne
zvyšujú závažnosť stíhanej trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil. S poukazom na všetky
vyššie uvedené skutočnosti mám preto za to, že v prípade obžalovaného A. B. bude len výkon

nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov tak, ako bol uložený v napadnutom
rozsudku Okresného súdu Prievidza spĺňať kritériá individuálnej a generálnej prevencie a bude
dostatočnýmvyjadrenímmorálnehoodsúdeniaobžalovanéhospoločnosťou.Vzhľadomnavšetkyvyššie
uvedené skutočnosti navrhujem, aby senát Krajského súdu v Trenčíne odvolanie obžalovaného A. B.
podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajoba navrhla odvolaniu obžalovaného vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku (ďalej
len „Tr. por.“), na podklade podaného odvolania obžalovaného a prokurátora na verejnom zasadnutí
preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju
prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na
základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného

napadnutého výroku o treste rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že
vpodanomodvolaníniesúvytýkanéchybytakéhotoprocesnéhocharakteru,pričomodvolacísúdnezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaniach nevytýkaných, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o
vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním

obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanému.

Na základe preskúmania veci odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. dospel k záveru, že skutkové
zistenia okresného súdu vo vzťahu ku skutočnostiam, rozhodným pre ukladanie trestu v prejednávanom
prípade, sú správne zistené, z ktorého dôvodu odvolací súd po zrušení napadnutých výrokov rozsudku

mohol rozhodnúť vo veci sám rozsudkom.

Pokiaľ ide o správnosť samotných, odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu, z odvolania a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že obžalovaný v
dôvodoch svojho odvolania namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu odňatia slobody a spôsobu
jeho výkonu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho
dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a

nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo
b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pri rozhodovaní odvolaním

napadnutých výrokov o uloženom treste, v prípade jeho spôsobu výkonu argumentoval tým, že „......
že je možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby (1 rok
až 5 rokov odňatia slobody ) a to v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný doteraz nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú
činnosť. Takto uložený trest, spolu s uloženým ochranným liečením, dostatočne vystihuje spoločenskú

nebezpečnosť konania obžalovaného pre spoločnosť a trest by mohol zároveň splniť svoj prevýchovný
účel do budúcnosti.“

S touto argumentáciou sa odvolací súd nestotožnil, pričom považuje tieto závery okresného súdu za
nepreskúmateľne. Podľa názoru odvolacieho súdu zo spisového materiálu nevyplývajú také skutočnosti,

ktoré by výslovne zakazovali uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Je nutné prihliadnuť
na skutočnosť, že na obžalovaného sa hľadí akoby nebol súdne trestaný. Podľa názoru odvolacieho
súdu sa má pri ukladaní trestov prihliadať na možnosti, aby uložený trest bol čo najefektívnejší
v rámci individuálnej, ako aj generálnej prevencie, ako aj čo najúčinnejšej prevýchovy páchateľa. Vo
všeobecnosti sa na páchateľa trestného činu pôsobí, pokiaľ to okolnosti prípadu dovoľujú, miernejšou

formou trestov, ako sú alternatívne, prípadne podmienečné tresty odňatia slobody. Až v prípade, že
tieto tresty nemali na páchateľa prevýchovný účinok, pristupuje sa k ukladaniu najprísnejšieho možného
trestu a to vo forme nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Na základe vyššie uvedeného sú podľa názoru odvolacieho súdu u obžalovaného splnené zákonné

podmienky na uloženie trestu, ktorý sa mu podmienečne odkladá. Z celého spisového materiálu odvolací
súd nezistil nevyhnutnosť ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody tak, ako to má na mysli
§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd o treste obžalovaného rozhodol sám, pričom dospel

k právnemu záveru, podľa ktorého je u obžalovaného jedna poľahčujúca okolnosť. Odvolací súd
v zhode s názorom okresného súdu aplikoval ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. Z hľadiska aplikácie ustanovenia
§ 34 ods. 4 Tr. zák. (materiálne hodnotenie závažnosti činu) odvolací súd dospel k záveru, že
vzhľadom na predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, nie je možné konštatovať zvýšenie
závažnosti trestného činu obžalovaného v prejednávanom prípade a že by bolo nevyhnutné na

dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. ukladať obžalovanému nepodmienečný trest odňatia
slobody. V prospech uloženia podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému svedčí aj význam
priznanejpoľahčujúcejokolnostipodľa§36písm.l)Tr.zák.,pretoodvolacísúduložilobžalovanémutrest
odňatia slobody, ktorý sa mu podmienečne odkladá sa súčasného dohľadu probačného úradníka, ako ajprimeraného obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok, ktoré by mali efektívne eliminovať samotné spúšťače u obžalovaného, ktoré ho viedli k spáchaniu
daného skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.

Preto odvolací sud rozhodol o treste tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.