Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-14C/174/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520207711
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7520207711.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdKošicesudkyňouJUDr.ĽubicouAdamčíkovouvsporežalobkyne:A.B.C.,nar.XX.X.XXXX,

bytom XXX XX D. XXX, zast. JUDr. Martin Fabián, advokát, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti
žalovanému:A.E.F.,nar.X.X.XXXX,bytomXXXXXD.XXX,zast.JUDr.TatianaJánošiková,advokátka,
so sídlom Rooseveltova 6, Košice, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2-ici z
celku rodinného domu G. H. XXX, nachádzajúceho sa na pozemku registra „C“ parcelné číslo 267, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcelné číslo 267 - zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 150 m2, evidovaný na katastrálnej mape ako parcela registra „C“ a pozemku parcelné číslo 268

- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 442 m2, evidovaný na katastrálnej mape ako parcela registra
„C“, a to všetko zapísané na LV č. XXX, kat. územie D., obec D., okres F. - I., vedené Okresným úradom
Košice - okolie, odbor katastrálny.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasapodanoužaloboudomáhalavočižalovanémuurčenia,žejepodielovouspoluvlastníčkou
s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu v 1/2-ici z celku rodinného domu súpisné číslo XXX,
nachádzajúceho sa na pozemku registra „C“ parcelné číslo 267, druh pozemku zastavaná plocha a

nádvorie, pozemku parcelné číslo 267 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 150 m2, evidovaný na
katastrálnej mape ako parcela registra „C“ a pozemku parcelné číslo 268 - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 442 m2, evidovaný na katastrálnej mape ako parcela registra „C“, a to všetko zapísané na
LV č. XXX, kat. územie D., obec Baška, I. F. - I., E. I. J. F. - I., odbor katastrálny, ako aj náhrady trov
konania. Žalobkyňa označila ako dôkazy list zo dňa 3.8.2020, list zo dňa 11.8.2020, kúpnu zmluvu zo
dňa 20.7.2011, darovaciu zmluvu zo dňa 21.3.2011 a výpis z listu vlastníctva č. XXX.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným sú podieloví spoluvlastníci, každý s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu v 1/2-ici z celku už uvedených nehnuteľností. Svoj spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti 1 z celku nadobudla do výlučného vlastníctva na základe darovacej zmluvy zo dňa 21.3.2011,
vklad ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený pod V 599/11 - č. z. 68/11, ktorou žalovaný ako
darca previedol na ňu ako obdarovanú spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 z celku k predmetným
nehnuteľnostiam. K darovaniu okrem iného došlo aj na základe skutočnosti, že so žalovaným od roku
2006 žili ako druh a družka, pričom žalovaný chcel rekonštruovať predmetný rodinný dom, a tak sa

dohodli, že na ňu darovacou zmluvou prevedie spoluvlastnícky podiel a ona predá svoj 3-izbový byt
na ul. Slovenskej jednoty 40 v Košiciach, ktorý mala vo svojom výlučnom vlastníctve a časť finančných
prostriedkov použije na rekonštrukciu, čo sa aj uskutočnilo. Predmetný byt predala na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 20.7.2011, vklad ktorej bol do KN povolený pod č. V 6160/11 dňa 11.8.2011 za dohodnutúkúpnu cenu, ktorá bola dňa 21.7.2011 v celom rozsahu uhradená. Okrem uvedeného žalobkyňa uviedla,
že previedla v roku 2010 žalovanému svoje úspory v sume 9.000,- eur za účelom predčasného splatenia
záväzku žalovaného - hypotekárneho úveru, ktorý si zobral na vyporiadanie BSM so svojou bývalou

manželkou.

3. Listom zo dňa 11.8.2020, ktorý jej bol doručený dňa 14.8.2020, jej žalovaný oznámil, že v súlade s
§ 630 OZ v spojení s bodom 2.3 predmetnej darovacej zmluvy zo dňa 21.3.2011 odvoláva darovanie
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 z celku. V predmetnom liste sa žalovaný odvolal len na

skutočnosť, že sa k nemu a členom jeho rodiny správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Žalovaný
všakbližšienešpecifikoval,včommáspočívaťpredmetnéhrubéporušeniedobrýchmravovapredmetný
právnyúkonjezároveňpodľajejnázoruabsolútneneplatnýmprávnymúkonomzdôvodujehoneurčitosti
ako aj skutočnosti, že objektívne neexistovali žiadne skutočnosti, na základe ktorých sa žalovaný
mohol domáhať vrátenia daru. Predmetný list bol výlučne len reakciou na jej list zo dňa 3.8.2020,
ktorým žalovanému navrhla zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva k predmetným

nehnuteľnostiam.

4. Listom zo dňa 27.8.2020 žalovanému oznámila, že odmieta vrátenie daru, nakoľko má za to,
že nespĺňa zákonom stanovené náležitosti a je neplatným právnym úkonom, ako aj skutočnosti, že
nikdy sa k nemu a jeho blízkym nesprávala spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Žalobkyňa

uviedla, že následne zistila, že žalovaný dňa 8.9.2020 na Okresnom úrade Košice - okolie, katastrálnom
odbore inicioval konanie, v ktorom na základe záznamovej listiny katastrálny úrad požiadal o výmaz jej
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu a následne bola vyznačená plomba a konanie je vedené
pod č. Z - 3937/2020. Žalovaný následne listom výzvou na vrátenie daru zo dňa 28.10.2020 ju opätovne
vyzval na vrátenie daru, v ktorej účelovo žalovaný opísal rôzne situácie, ktoré majú preukazovať jej

údajne správanie sa k žalovanému hrubo porušujúce dobré mravy. Ďalej uviedla, že skutočnosti, ktoré
opisuje žalovaný vo výzve na vrátenie daru, sa v žiadnom prípade nezakladajú na pravde.

5. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom dňa 11.5.2023 č.k. 14C/174/2020, ktorým žalobu zamietol
a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Voči tomuto

rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach dňa 2.5.2024, a to
uznesením č.k. 3Co/137/2023.

6. Krajský súd v predmetom uznesení konštatoval, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala
určenia spoluvlastníckeho práva k rodinnému domu. Naliehavosť právneho záujmu odôvodnila tým, že

na podklade listu žalovaného zo dňa 11.8.2020, ktorým ju vyzval na vrátenie daru, bolo na Okresnom
úrade Košice-okolie začaté konanie na vykonanie záznamu vedené pod sp. zn. Z-3937/2020. Následne
Okresný úrad Košice-okolie vyzval žalobkyňu podať návrh na príslušný súd o neplatnosť odstúpenia od
darovacej zmluvy, nakoľko v opačnom prípade bude návrh na záznam podaný žalovaným do katastra
nehnuteľností zapísaný. Je teda nesporné, že žalovaný chce vykonať spätný zápis vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam na základe jednostranného právneho úkonu - záznamovej listiny, preto žalobkyňa
bola nútená domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva na základe žaloby o určenie vlastníckeho
práva. Ďalej Krajský súd v Košiciach uviedol vo svojom odôvodnení, že je zrejmé, že je ohrozené
vlastnícke právo žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam, pričom ochranu svojho vlastníckeho práva
môže dosiahnuť iba podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Ďalej

uviedol,ženemožnosúhlasiťsnázoromsúduprvejinštancieonedostatkunaliehavostiprávnehozáujmu
žalobkyne na určení jej spoluvlastníckeho práva iba z dôvodu, že doposiaľ je v evidencii nehnuteľností
vedená ako podielová spoluvlastníčka na príslušnom liste vlastníctva. Je tomu tak preto, že aj osoba
zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti môže mať naliehavý právny záujem na
určení svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade odstúpenia od predchádzajúceho vlastníka

od zmluvy o prevode vlastníctva k danej nehnuteľnosti (čo je daný prípad), pretože síce je zapísaná
v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti, ale okresnému úradu, katastrálnemu odboru bola
predložená listina o právnom úkone, ktorý pokiaľ je platný, má za následok, že sa obnoví vlastnícke
právo predchádzajúceho vlastníka.

7. Krajský súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci opätovne rozhodnúť o
žalobkyňou uplatnenom nároku a za tým účelom vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu
vysloveným v zrušujúcom uznesení, a to že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení.8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom strán sporu, ako aj ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

9. Žalobkyňa uviedla, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, pretože vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že neporušila žiadnym spôsobom dobré mravy a už vôbec nie hrubo, aby bolo možné
platne žiadať vrátenie daru.

10. Žalovaný uviedol, že trvá na svojej obrane a navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať
náhradu trov konania. Poukázal ďalej na to, že z výpovede žalobkyne vyplýva, že darovanie polovice
nehnuteľnosti, a to odplatou za to, že investovala finančné prostriedky okolo 10.000 eur do rodinného
domu žalovaného vyplýva, že darovacia zmluva nebola bezodplatná. Dohodli sa na tom, že mu prevedie
polovicu domu. Po správnosti mala byť uzavretá kúpna zmluva, kde mala byť na kúpnu cenu započítaná
výška investícií, ktoré vložila žalobkyňa do domu. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o hrubé porušenie v konaní

žalobkyne, po prepise polovice nehnuteľnosti začala tráviť noci a víkendy mimo domu, aj v mužskej
spoločnosti a o výletoch vopred neinformovala žalovaného ako svojho partnera.

11. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

13. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa ust. § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a
poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

15. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

16. Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

17. Podľa ust. § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne

prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

18. Podľa ust. § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je
predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní.

19. Podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

20. Žaloba o určenie vlastníckeho práva predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka

má svoj základ v ust. § 137 písm. c/ CSP, podľa ktorého, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmäourčení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujem
nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu. Procesným predpokladom úspešnosti
takejto žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny
záujem na určení, či tu právo je alebo nie je je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené

právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba, ktorou
sa strana domáhajúca určenia podľa § 137 písm. c/ CSP nemôže byť spravidla opodstatnená tam,
kde možno žalovať o splnenie povinnosti podľa písm. a/ tohto ustanovenia. Aj v prípade kedy možno
žalovať o splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa týmvytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi stranami sporu a predíde sa tým prípadným
ďalším žalobám o plnenie, alebo ak žaloba o splnenie povinnosti nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah
alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom

nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k
tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam
zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom (ktorými sú hodnovernosť
a záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 zák.č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ďalej len katastrálny zákon) je odôvodnený záver, že

právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo
mohlo byť ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľností je podkladom na
vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti (§ 34 ods.2 Katastrálneho zákona) je žaloba o určenie
vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty a skutočných právnych
vzťahov medzi účastníkmi.

21. Na základe skôr uvedeného súd ustálil, že žalobkyňa má na určení vlastníckeho práva naliehavý
právny záujem.

22. Žalobkyňa a žalovaný sú na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXX evidovaní v časti B ako
vlastníci predmetných nehnuteľností, a to konkrétne žalobkyňa o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2

na základe titulu nadobudnutia V 599/11 darovacou zmluvou zo dňa 26.4.2011, č. z. 68/11 a žalovaný vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 titulom nadobudnutia V 6/2007 z 8.2.2007 dohodou o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva, č. z. 21/07 k uvedeným nehnuteľnostiam.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa predmetný spoluvlastnícky

podiel o veľkosti 1/2 nadobudla titulom darovacej zmluvy zo dňa 21.3.2011, ktorej predmetom bolo, že
žalovaný ako darca bezodplatne prenechal podiel o veľkosti 1/2 žalobkyni ako obdarovanej a žalobkyňa
ako obdarovaná tento dar prijala. Listom zo dňa 11.8.2020 spolu s výzvou na vrátenie daru zo dňa
28.10.2020žalovanýodvolaldarovaniespoluvlastníckehopodieluvoveľkosti1/2zcelku,nakoľkosaako
obdarovaná správala k darcovi tak, že hrubo porušila dobré mravy. Žalobkyňa listom zo dňa 27.8.2020

žalovanému oznámila, že odmieta vrátenie daru.

24. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.9.2008, sp. zn. I. ÚS
241/07-44).

25. Keďže z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že žalovaný listom zo dňa 11.8.2020 oznámil, že podľa
§ 630 OZ v spojení s bodom 2.3 predmetnej darovacej zmluvy zo dňa 21.3.2011 odvoláva darovanie

spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 z celku z dôvodov, že žalobkyňa sa voči žalovanému dlhodobo
správa tak, že správanie je možné označiť za hrubo porušujúce dobré mravy. Podľa žalovaného,
žalobkyňa dlhodobo odmieta žalovanému dávať o sebe základné informácie o tom, kde odchádza,
kedy sa vráti, s kým sa nachádza. Mobil má buď vypnutý alebo nezdvíha. Opúšťa spoločné bydlisko
často krát s maloletým, bez toho, aby vopred žalovaného informovala. Súd na základe uvedeného

musí konštatovať, že vrátenie daru obdarovaným na základe výzvy darcu je jednostranným právnym
úkonom, ktorý v konečnom dôsledku možno považovať za odstúpenie od darovacej zmluvy. Zároveň
z výkladu príslušného ustanovenia zákona nevyplýva, že na platné odstúpenie od darovacej zmluvy je
potrebný akýkoľvek súhlas druhej strany. Právny vzťah, ktorý bol založený darovacou zmluvou medzi
sporovými stranami môže zaniknúť splnením dvoch zákonných podmienok, ktoré rovnako vyplývajú

z príslušného ustanovenia zákona § 630 Občianskeho zákonníka, a to splnením prejavu vôle strany
žiadosťou domáhať sa vrátenia daru a adresovaním takéhoto prejavu vôle druhej strane, ktoré musí byť
doručené do jej povedomia. Samotné podmienky vrátenia daru na žiadosť darcu voči obdarovanému
musia predstavovať také skutočnosti, kedy sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny
tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Súd dospel k záveru, že nezistil žiadne závažné skutočnosti,

ktoré možno označiť za správanie voči žalovanému alebo jeho blízkym, ako hrubo porušujúce dobré
mravy.Rovnakouvedenéskutočnostinevyplývajúanizpredloženéholistuzodňa11.8.2020sdoplnením
listu zo dňa 28.10.2020, keďže žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, resp. správanie žalobkyne, ktoré
je možné definovať ako hrubo porušujúce dobré mravy voči darcovi, teda žalovanému.26. Na základe uvedeného má súd za to, že zo strany darcu, resp. žalovaného neboli naplnené zákonné
podmienky na vrátenie daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, keďže z predložených listov

nevyplývajú žiadne závažne skutočnosti, ktoré by predstavovali závažne skutočnosti, ktorými sa mala
dopustiť žalobkyňa ako obdarovaná voči žalovanému ako darcovi, a preto súd predbežne posúdil,
že žalovaný nenaplnil zákonné podmienky pre platné odstúpenie od darovacej zmluvy v zmysle už
uvedených ustanovení pre platné vrátenie daru zo strany obdarovanej.

27. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132
CSP, podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spomínané ustanovenie
určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
Samotná iniciatíva pri zbieraní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila

dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany

sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,
že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (súd ho v tom zmysle nepovažuje za pravdivé) ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu
sporunepriaznivérozhodnutie.Abystranasporumohlasplniťsvojuzákonnúpovinnosťoznačiťpotrebné
dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda

tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je
úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť
rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať
väčšinou za následok pre jednu zo sporových strán nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá

povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti a určiť okruh rozhodujúcich skutočností. Právo súdu je
v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena.

28. Súd s poukazom na skôr uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení a zároveň má súd za to, že žaloba podaná žalobkyňou je dôvodná, a preto jej
vyhovel v plnom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia s tým, že
žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, preto súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov

konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %, nezistiac dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžepodaťstrana,vneprospechktorejbolorozhodnutievydané,podaťodvolanie
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Košice. Lehota na podanie odvolania začína
plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.