Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/112/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124204904
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124204904.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci žalobkyne: Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930,
so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, zastúpená: RASLEGAL, s. r. o., IČO: 36 855 561, so sídlom
Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., o
určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 19C/42/2024-50 zo dňa 2.7.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal
žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom,
nachádzajúcimi sa v okrese Piešťany, obci D., katastrálnom území E., zapísanými na liste vlastníctva

č. XXX ako pozemok parcely reg. „C“, č. 319 o výmere 1007 m2, zastavaná plocha a nádvorie;
pozemok parcely reg. „C“, č. 320 o výmere 42 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely reg.
„C“, č. 322/4 o výmere 107 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely reg. „C“, č. 322/5 o
výmere 107 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely reg. „C“, č. 322/10 o výmere 121 m2,
zastavaná plocha a nádvorie; rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na pozemku parc. 319; sklad
so súp. č. XXXX postavený na pozemkoch parc. 322/4, 322/5; dvojgaráž s evidenčným číslom XXXX

postavená na pozemku parc. 320, a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou
zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do
základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom,
vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto
nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s
nehnuteľnosťami iným spôsobom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, § 327,
§ 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“). Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a predložených listinných dokladov dospel súd k záveru, že za daného
skutkového stavu je návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Žalobkyňa sa

žalobou vo veci samej domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva, ktorú uzavrel právny predchodca žalovaného (spoločnosť FUEL, spol.
s r.o.) a dlžník žalobkyne (C. A.), na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva dlžníka
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom neúčinnosti aj nariadenia neodkladného opatrenia, a to na
predmetnú spoločnosť FUEL, spol. s r.o., pričom následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a
postúpení práva vyplývajúceho zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva s postúpenou

pohľadávkou došlo k dočasnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovaného. Svoj
nárok žalobkyňa odvodzuje od toho, že je veriteľom dlžníka - C. A., voči ktorému má pohľadávku vcelkovej výške 28.499,74 eur s príslušenstvom, pričom dlžník sa ho snaží ukrátiť na uspokojení tejto
pohľadávky. Súd prvej inštancie uviedol, že predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho
dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobkyňa uplatňuje vo veci samej, je očividne

vylúčený. Žalobkyňa svojou argumentáciou v žalobe v spojení s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia podoprela svoj právny názor o dôvodnosti takejto žaloby. Na potvrdenie alebo vyvrátenie
skutočnosti, že žaloba vo veci samej je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec
skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť žaloby nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená a
predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobkyne uplatňovaného

žalobou, je daný. Skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú podľa
názoru súdu skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán spôsobom
navrhovaným žalobkyňou. V prípade ďalšieho nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami žalovaným
by bol totiž zmarený, sťažený a ohrozený následný výkon rozhodnutia, ak by bola žalobkyňa vo
veci samej úspešná. Nariadenie neodkladného opatrenia vo forme zákazu nakladania s predmetnými
nehnuteľnosťami plní preventívnu funkciu, aby prípadným prevodom vlastníckeho práva, či prípadným

iným nakladaním s nehnuteľnosťami nedošlo k vzniku ďalších sporov. Nariadením predmetného
neodkladného opatrenia nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami,
miera jeho obmedzenia nie je taká, že by nebol zachovaný princíp proporcionality, teda že by
požadované obmedzenia obmedzovali povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný
rozsah. Podľa súdu prvej inštancie si ochrana ohrozených práv žalobkyne vyžadovala okamžitý zásah

zo strany súdu.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Odvolanie odôvodnil právne §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a podľa obsahu odvolania aj § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Odôvodnenie

uznesenia súdu považuje žalovaný za nesprávne, arbitrárne a nepreskúmateľné. Podľa žalovaného
súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdil.
Samotná existencia konania o neúčinnosť právneho úkonu a obava žalobkyne, že jej prípadná exekúcia
bude ohrozená, nie sú bez ďalšieho postačujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia zakazujúceho
žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve. Úvaha súdu prvej inštancie o prípadnej

budúcej nemožnosti vymoženia pohľadávky žalobkyne vzhľadom na konanie o odporovateľnom
právnom úkone nie je ničím podložená. Žalobkyňa podanou žalobou vo veci samej síce osvedčila
existenciu pohľadávky voči svojmu dlžníkovi, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu
k odporovanému právnemu úkonu však ďalej odvodzuje len z domnienok a dohadov, ktorých aspoň
pravdepodobný základ žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalobkyňa v návrhu neuviedla žiadne také

skutočnosti, pre ktoré by súd mohol prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a na základe ktorého by súd mohol mať nárok za osvedčený. Žalobkyni nehrozila žiadna
bezprostredne hroziaca ujma či obava z ohrozenia exekúcie, pre ktorú by súd prvej inštancie mal
mať dôvod neodkladné opatrenie vydať. Predmetom konania vo veci samej je žaloba o určenie
neúčinnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Žalobkyňa v návrhu uvádza, že je veriteľom

dlžníka – C. A., voči ktorému má pohľadávku v celkovej výške 28.499,74 eur, a to titulom poskytnutého
splátkového úveru. Dlžník svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy neplnil riadne
a včas, a preto bola žalobkyňa nútená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobkyňa si nárok na
zaplatenie dlžnej sumy z tejto pohľadávky uplatnila voči dlžníkovi platobným rozkazom zo dňa 3.4.2024
vydaným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 27Up/556/2024. Táto pohľadávku žalobkyne

je vymáhaná v exekučnom konaní. Podľa žalobkyne dlžník v úmysle ukrátiť ju ako veriteľa previedol
zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 25.7.2023 svoje nehnuteľnosti na
právneho predchodcu žalovaného, t. j. na spoločnosť FUEL, spol. s.r.o. Podľa žalobkyne dlžník týmto
zabezpečovacím prevodom zámerne vyňal nehnuteľnosti zo svojej dispozičnej sféry, a to tak, aby
naň nemali dosah veritelia. Úmyslom dlžníka podľa výslovného vyjadrenia žalobkyne bola účelová

zmena osoby vlastníka nehnuteľností v evidencii katastra s cieľom utajiť, kto je skutočným vlastníkom
nehnuteľností a s cieľom ukryť ich pred svojimi veriteľmi. Podľa žalobkyne dlžník týmto úkonom
účelovo previedol vlastnícke právo na právneho predchodcu žalovaného z dôvodu zabezpečenia jeho
údajného záväzku vo výške 51.000 eur s dojednanou lehotou splatnosti na 120 mesiacov s tým,
že zabezpečený veriteľ (teraz žalovaný) počas tejto lehoty nie je oprávnený nehnuteľnosti previesť

na tretiu osobu. Žalovaný uviedol, že jeho právny predchodca Zmluvou o postúpení pohľadávky
a postúpením práva vyplývajúceho zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva s
postúpenou pohľadávkou spojenou zo dňa 14.11.2023 postúpil na žalovaného svoju pohľadávku
voči dlžníkovi zabezpečenú zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva vo výške 51.000 eur, apreto žalovaný vstúpil do práv svojho právneho predchodcu. Žalobkyňa žalobou vo veci samej síce
preukázala, že má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi, avšak návrh neodkladného opatrenia vo
vzťahu k odporovateľnému právnemu úkonu ďalej odvodzuje len z domnienok a dohadov, z ktorých

nevyplýva ani len pravdepodobný základ svojich tvrdení a už vôbec nepreukázala potrebu neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalovaný zdôraznil, že pre nariadenie neodkladného opatrenia
vo veci odporovateľného právneho úkonu je potrebné aspoň v minimálnej miere osvedčiť, že právny
úkon, ktorému má žalobkyňa úspešne odporovať, spĺňa základné predpoklady pre vyslovenie možného
záveru súdu o tom, že tento právny úkon bol urobený v úmysle ukrátiť veriteľa pri vymožení jeho

vymáhateľnej pohľadávky z dôvodu zníženia majetkovej podstaty dlžníka, a osoba, ktorá mala z tohto
úkonu prospech o úmysle ukrátiť veriteľa musela vedieť. Žalobkyňa sa v návrhu snažila presvedčiť
súd prvej inštancie o účelovosti konaní dlžníka pri zriaďovaní zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho
práva a jeho údajnom úmysle týmto úkonom ukrátiť svojich veriteľov, avšak na podloženie týchto tvrdení
nepredložila súdu žiadnu relevantnú argumentáciu. Rovnako sa žalobkyňa snažila súd presvedčiť aj o
údajnej vedomosti žalovaného, resp. právneho predchodcu žalovaného o tomto ukracujúcom úmysle

dlžníka. Žalovaný s týmito tvrdeniami žalobkyne rozhodne nesúhlasí a považuje ich za tendenčné
a zavádzajúce, vychádzajúce len z domnelých úvah s cieľom skutkové okolnosti týkajúce sa hlavného
konania vo veci samej vykladať výlučne vo svoj prospech bez ohľadu na reálne skutočnosti týkajúce
sa tohto konania. Žalobkyňa v žalobe ďalej tvrdila, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva
bola vyhotovená výlučne za účelom ukrátiť veriteľov dlžníka. Zo žalobkyňou predložených listín však

vyplýva, že právny predchodca žalovaného uzatvoril s dlžníkom kúpnu zmluvu zo dňa 25.7.2022 na
nehnuteľnosti, ktoré sú všetky predmetom zákazu nakladania, a to za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu
v sume 251.000 eur, pričom z kúpnej ceny nehnuteľností uhradil dlžník len časť sumy vo výške 200.000
eur, a to formou hypotekárneho úveru poskytnutého dlžníkovi samotnou žalobkyňou. Len pre objasnenie
žalovaný uviedol, že tento úver je riadne splácaný a nie je vymáhanou pohľadávkou, ktorú žalobkyňa

uvádza v návrhu vo veci samej. Pre zabezpečenie úveru dlžníka bolo zriadené záložné právo v prospech
žalobkyne na všetkých nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Podľa všeobecných
pravidiel bánk pri poskytovaní hypotekárnych úverov je žalovanému zrejmé, že pre účely poskytnutia
úveru dlžníkovi žalobkyňa musela mať vedomosť o tejto kúpnej zmluve, musí dokonca disponovať aj
jedným vyhotovením tejto kúpnej zmluvy a do konania túto kúpnu zmluvu účelovo nepredložila, a to

podľa žalovaného z dôvodu, aby si pri vydávaní neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nemohol
overiť pravdivosť tvrdení žalobkyne o účelovom prevode nehnuteľností na žalovaného a mohol návrh
posúdiť len vzhľadom na tendenčné tvrdenia žalobkyne. Na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy je už zriadené záložné právo v prospech žalobkyne na zabezpečenie hypotekárneho
úveru, čo vyplýva z článku II. bod 2 zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Z článku V. bod 1 a 2 tejto

zmluvy vyplýva, že v prípade, ak zabezpečený veriteľ bude nútený po splnení zmluvných podmienok
pristúpiť k predaju nehnuteľností, čiže dlžník ani v dodatočnej lehote neuhradí záväzok zabezpečeného
veriteľa, zabezpečený veriteľ je oprávnený speňažiť nehnuteľnosti, a to len so súhlasom záložného
veriteľa – čiže žalobkyne a z výťažku je povinný prednostne uhradiť pohľadávku záložného veriteľa –
čiže opäť žalobkyne. Žalovaný preto zdôraznil, že na nehnuteľnostiach, na ktorých žalobkyňa žiadala

zriadiť neodkladné opatrenie zákazu nakladania, bol zriadený zabezpečovací prevod vlastníckeho
práva nie s úmyslom ukrátiť ostatných veriteľov, ale výlučne z dôvodu zabezpečenia pohľadávky
právneho predchodcu žalovaného (dnes už pohľadávky žalovaného), ktorému dlžník riadne a včas
neuhradil kúpnu cenu za tieto nehnuteľnosti, a ten si ako formu zabezpečenia svojej pohľadávky zvolil
zabezpečovací prevod vlastníckeho práva. Tieto skutočnosti podľa žalovaného vytvárajú dostatočnú

pochybnosť o osvedčení hmotnoprávneho nároku žalobkyne, čo spôsobuje, že žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno vo veci osvedčenia rozhodných skutočností potrebných pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Žalovaný ďalej uviedol, že ani prípadným scudzením predmetných nehnuteľností, resp. ich
iným právnym zaťažením, nebude mať žalobkyňa znemožnený potenciálny budúci výkon rozhodnutia
vo veci samej a nedôjde ku zmareniu účelu odporovacej žaloby, pretože žalobkyni zostane zachované

minimálne právo na náhradu v peniazoch voči žalovanému vo výške jeho prospechu z odporovateľného
právneho úkonu, resp. po uhradení zabezpečenej pohľadávky je žalovaný povinný zvyšný výťažok
odovzdať dlžníkovi. Na základe uvedeného je zrejmé, že obava žalobkyne o budúci výkon vymoženia
jej exekučnej pohľadávky nie je znemožnená ani bezprostredne ohrozená, z čoho vyplýva, že nárok
na osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy nebol v návrhu preukázaný. Žalovaný

nesúhlasil ani s ďalším dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia uvedeným žalobkyňou, že
dlžník inú nehnuteľnosti nevlastní. Toto tvrdenie žalobkyne je nepravdivé, nakoľko dlžník žalobkyne
vlastní niekoľko ďalších nehnuteľností, čo sa podarilo zistiť žalovanému z verejne dostupných zdrojov
katastra nehnuteľností. Dlžník žalobkyne je vlastníkom pozemku zapísanom v katastrálnom území D.,okres D., obec D. na LV č. XXXXX, ale aj množstva nehnuteľností v katastrálnom území B., okres
Čadca, obec B. zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX.
Podľa verejne dostupných informácií má žalobkyňa v exekučnom konaní na všetkých vyššie uvedených

nehnuteľnostiach zriadené exekučné záložné právo. Nakoľko žalobkyňa v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zatajila súdu prvej inštancie skutočnosť, že vymáhateľnú pohľadávku má
zabezpečenú exekučným záložným právom na iných nehnuteľnostiach dlžníka, neuviedla súdu prvej
inštancie ani či exekučne založené nehnuteľnosti postačujú alebo nepostačujú na vymoženie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, prípadne či sa nejakým spôsobom pokúsila z týchto nehnuteľností uspokojiť,

apretopodľažalovanéhoajztohtodôvoduneuniesladôkaznébremenoohľadnepotrebybezodkladnosti
úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným prostredníctvom neodkladného opatrenia.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla odvolaním napadnuté uznesenie ako
vecne správne potvrdiť. Podľa žalobkyne žiadne z tvrdení žalovaného v odvolaní nariadené neodkladné
opatrenie nespochybňuje. Všetky ním uvádzané námietky smerujú výlučne k otázkam dôvodnosti

meritórneho nároku, ktoré môžu byť relevantné pre rozhodnutie o žalobe vo veci samej a nie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ako správne konštatuje súd prvej inštancie, na ich
zodpovedanie by bolo potrebné vykonať riadne dokazovanie a preto nemožno v tejto fáze tvrdiť, že
žalobkyňou uplatnený nárok je vylúčený. Už samotné konanie o určenie neúčinnosti odporovateľného
právneho úkonu je vzhľadom na svoj charakter dostatočným dôvodom pre nariadenie neodkladného

opatrenia a zachovanie aktuálneho stavu až do doby, kým sa nerozhodne vo veci samej. V tejto
súvislosti žalobkyňa poukázala aj na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/2/2020,
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/21/2024, uznesenie Krajského súd v Trnave sp.
zn. 11Co/208/2014, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015, uznesenia Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014 a 17Co/255/2016, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 3Co/337/2009. Žalobkyňa ďalej uviedla, že podľa článku IV. bodu 1. zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva je dlžník povinný doplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny do 120 mesiacov od podpisu tejto
zmluvy a teda je žalovaný oprávnený začať s výkonom zabezpečovacieho práva až po 10 rokoch od
podpisu zmluvy. Keďže táto zmluva bola podpísaná dňa 7.8.2023, žalovaný bude môcť svoje právo
vykonať najskôr 8.8.2033. Hoci žalovaný nebude môcť predmetné zabezpečenie najbližších 9 rokov

vykonať, nebráni mu to, aby sa tohto práva prípadne vzdal, čím potenciálne môže umožniť dlžníkovi
uniknúť a ohroziť alebo zmariť tak exekúciu. Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že bezprostredne
po doručení napádaného uznesenia dlžník kontaktoval súdneho exekútora, ktorý aktuálne voči nemu
vymáha judikovanú pohľadávku žalobkyne, s návrhom splatiť predmetnú pohľadávku v 12 mesačných
splátkach, čo preukazuje, že žalovaný je aj naďalej v kontakte s dlžníkom a títo sa vzájomne koordinujú,

čo potvrdzuje dôvodnosť zachovania neodkladného opatrenia. Podľa žalobkyne hrozí, že v prípade
zrušenia neodkladného opatrenia by dlžník opätovne stratil záujem svoje dlhy dobrovoľne vysporiadať,
o čom svedčí aj doterajšie správanie dlžníka, ktorý prisľúbil, že dlhy splatí v 24 mesačných splátkach,
ale uvedený prísľub nedodržal, čo vyústilo do súdneho konania. Podľa žalobkyne neobstojí ani
argumentácia žalovaného, že v prípade scudzenia nehnuteľností by jej vznikla náhradová pohľadávka

voči žalovanému podľa ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko v takom prípade by došlo k
zmareniu aktuálne podanej žaloby vo veci samej. Zbytočne by to následne viedlo k množeniu sporov,
keďže by žalobkyňa musela v takomto prípade iniciovať nové súdne konanie voči žalovanému a vzdialilo
by ju to od reálneho uspokojenia (pohľadávka nie je ani sčasti tak bonitným uhradzovacím nástrojom
ako nehnuteľnosť). Ako nedôvodnú žalobkyňa zároveň vníma aj argumentáciu žalovaného, že jej

pohľadávka je zabezpečená exekučným záložným právom k viacerým pozemkom dlžníka. Ide totiž
výlučne o pozemky, ktorých hodnota je otázna a máme za to, že nebude postačovať na uspokojenie
exekvovanej pohľadávky. Spravidla ide o rôzne lesné a poľnohospodárske pozemky, ktoré sa ani
nenachádzajú vo výlučnom vlastníctve dlžníka, ale v spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom dlžník je
vlastníkom len nepatrného spoluvlastníckeho podielu. Navyše tieto sú založené v prospech viacerých

veriteľov.

5.Žalovanývovyjadreníkvyjadreniužalobkynezotrvalnanímpodanomodvolaní.Uviedol,žežalobkyňa
pochopiteľne schvaľuje vydanie neodkladného opatrenia založeného na všeobecných úvahách súdu o
tom, že žalovaný by mohol so zabezpečenými nehnuteľnosťami voľne nakladať a tým sťažiť uspokojenie

jeho pohľadávky. Žalobkyňa však súdu nepredložila žiadne konkrétne skutkové tvrdenia o tom, akým
spôsobom by mal žalovaný nakladať alebo disponovať so zabezpečenými nehnuteľnosťami, prípadne
v čom žalobkyňa vidí ohrozenie svojich práv, neopísala ani neoznačila konkrétne kroky, ktoré žalovaný
podnikol alebo sa má chystať podniknúť, a ktoré by mali smerovať k nakladaniu s predmetnýmizabezpečenými nehnuteľnosťami. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa je bankovou
spoločnosťou zastúpenou v tomto konaní advokátom, a preto jej musí byť zrejmé, že je nevyhnutné
rozlišovať medzi oprávneniami s nehnuteľnosťou u riadneho vlastníka oproti oprávneniam veriteľa pri

nakladaní s nehnuteľnosťou zabezpečenou zabezpečovacím prevodom práva. Riadny vlastník môže
akokoľvek disponovať a nakladať so svojou nehnuteľnosťou, nie je výrazným spôsobom obmedzený na
svojom vlastníckom práve. Avšak zabezpečený veriteľ môže s nehnuteľnosťou nakladať len spôsobom,
ako vyplýva zo zákona a ako je dohodnuté v zmluve o zriadení zabezpečovacieho prevodu práva.
Žalovaný je taktiež v pozícii veriteľa voči dlžníkovi žalobkyne, ale s tým rozdielom, že žalovaný ako

veriteľ má svoju pohľadávku v sume 51.000 eur zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva, pričom
žalobkyňa má pohľadávku vo výške cca. 29.000 eur s príslušenstvom, ktorú si počas trvania zmluvného
vzťahu s dlžníkom žiadnym spôsobom nezabezpečila, a svoju pohľadávku sa snaží zabezpečiť až
súdnym konaním vo veci samej na úkor žalovaného. Pri posudzovaní nároku žalobkyne by sa malo vziať
na zreteľ, že žalovaný je len v pozícii dočasného vlastníka a tiež veriteľa pohľadávky voči rovnakému
dlžníkovi ako žalobkyňa. Ak súd vyhovie návrhu žalobkyne vo veci samej, tak nezabezpečená

pohľadávka žalobkyne bude mať pri vymáhaní prednosť pred zabezpečenou pohľadávkou žalovaného.
Žalovaný má za to, že súdne rozhodnutie o určení vecného práva k nehnuteľnostiam je záväzné aj pre
účastníkov vkladových konaní, ktoré začali v čase, keď bola v katastri vyznačená poznámka o súdnom
konanípodľa§228ods.2CSP.Tátopoznámkarozširujeokruhosôbviazanýchrozsudkom,keďžetakéto
rozsudkyniesúzáväznélenpreúčastníkovkonania,alevýrokjezáväznýajpreúčastníkovzmluvy,ktorej

sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k predmetnej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase,
keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Zapísaná poznámka
v katastri nehnuteľností podľa žalovaného dostatočne odstraňuje nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy na právach žalobkyne. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Trnavesp.zn.24Co/369/2013,podľaktoréhopoznámkanalistevlastníctvasvojímspôsobomvpodstate

nahrádza funkciu predbežného opatrenia o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou. Vyjadrenia žalobkyne,
že žalovaný sa s dlžníkom vzájomne koordinujú, pretože dlžník prejavil u súdneho exekútora vôľu svoje
dlhy dobrovoľne vysporiadať, považoval žalovaný za úplnú špekuláciu žalobkyne. Je pochopiteľné, že
žalovanýkontaktovalpodoručenížalobyspolusuznesenímonariadeníneodkladnéhoopatreniadlžníka
– C. A. s požiadavkou vysvetlenia, čoho sa spor týka. Žalovaný tak urobil len z dôvodu, že žaloba

smeruje proti žalovanému, ale týka sa výlučne pohľadávky dlžníka, o ktorej žalovaný predtým nemal
žiadnu vedomosť. To ale neznamená, že žalovaný spolupracuje s dlžníkom a koordinuje sa s ním.
Taktiež podľa žalovaného neobstojí tvrdenie žalobkyne, že v prípade zrušenia neodkladného opatrenia
dlžník stratí záujem svoje dlhy dobrovoľne plniť. V prvom rade žalovaný nerieši s dlžníkom jeho postup
voči žalobkyni, je plne na dlžníkovi, akým spôsobom sa postaví k svojím dlhom, a žalovaný toto nevie

žiadnym spôsobom ovplyvniť. Rovnako za úplne nepravdivé považoval žalovaný tvrdenie žalobkyne,
že ak by bolo zrušené neodkladné opatrenie, tak by dlžník stratil záujem o splácanie svojich dlhov.
Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenia žalobkyne, že hodnota iných nehnuteľností dlžníka je otázna, je
opätovne len subjektívnym postojom žalobkyne. Žalovaný dodatočne zistil, že dlžník žalobkyne vlastní
aj celý obchodný podiel v obchodnej spoločnosti E-Strechy PN, s.r.o. Žalobkyňa žiadnym spôsobom

nepreukázala, že majetok, ktorý vlastní dlžník nebude postačovať na úhradu jej pohľadávky, a žalobkyňa
sa nepokúsila tieto nehnuteľnosti speňažiť, prípadne iným spôsobom uspokojiť svoju pohľadávku.
Ohľadom návrhu súdneho exekútora, aby dlžník splácal dlh v splátkach, žalovaný uviedol, že žalobkyňa
s týmto síce súhlasila, ale len s podmienkou, že dlžník prvú splátku zaplatí v sume 15.000 eur. Z tohto
postoju žalobkyne je podľa žalovaného zrejmé, že nemá záujem sa s dlžníkom dohodnúť, nakoľko

svoju pohľadávku by si chcela uspokojiť z nehnuteľností, ktoré má dočasne ako zabezpečený veriteľ
vo vlastníctve žalovaný. Konanie žalobkyne je preto možné považovať za účelové, a to aj s poukazom
na vyjadrenie žalobkyne, že pohľadávka nie je pre ňu tak bonitným nástrojom ako nehnuteľnosť.
Žalovaný nesúhlasil s názorom, že nariadené neodkladné opatrenie nad mieru primeranú pomerom
nijako nezaťažuje žalovaného, pretože žalovaný ako obyčajná fyzická osoba bez právneho vzdelania

sa konaním žalobkyne ocitol bez svojej vôle v súdnom konaní, kde si musí aktívne brániť a chrániť si
svoje práva.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že aktuálny stav exekúcie voči dlžníkovi
je taký, že dlžník doposiaľ nič nezaplatil, a to ani len sľúbené splátky, na účtoch má nulové zostatky,

nie je vlastníkom vozidla, ale len držiteľom, pričom toto vozidlo nebolo nájdené, je nezamestnaný a
je voči nemu okrem exekúcie žalobkyne vedených ďalších 6 exekúcií, v ktorých doposiaľ nevykonal
žiadne úhrady. Aj z tohto dôvodu sa potom javí, že dlžník sa naďalej vyhýba plneniu svojich záväzkov, čo
odôvodňuje potrebu ponechania nariadeného neodkladného opatrenia v platnosti, pretože ak by ušiel ajtento majetok, ktorý dlžník previedol na žalovaného, je nepravdepodobné, že v exekúcii dôjde k čo i len
čiastočnému uspokojeniu pohľadávky žalobkyne. Tým je podľa žalobkyne preukázané, že exekúcia je
ohrozená. Žalovanému nič nebráni v tom, aby sa po dohode s dlžníkom vzdal svojho zabezpečovacieho

práva a tým umožnil dlžníkovi uniknúť a zmariť exekúciu a už len samotným dočasným prevodom
vlastníckeho práva znemožňuje, aby boli popri ňom z majetku dlžníka uspokojení taktiež ostatní veritelia
dlžníka. Pochybnosti o zámere dlžníka a žalovaného podľa žalobkyne vyvoláva aj to, že žalovaný
doposiaľ ani neobjasnil dôvody, pre ktoré sa tak vehementne bráni voči nariadenému neodkladnému
opatreniu, keď ho nijako neobmedzuje a je voči nemu v podstate bez právneho významu. Žalobkyňa

považovalazabezpredmetnéajkonštatovaniežalovaného,žetentomávočidlžníkovivyššiupohľadávku
ako žalobkyňa. Potenciálne vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu vo veci samej žalovaného nijako
nezbavuje zabezpečenia jeho pohľadávky. V prípade odporovateľného právneho úkonu totiž súd vysloví
neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu voči žalobkyni a nie jeho neplatnosť. Zabezpečenie
pohľadávky žalovaného tak aj v takomto prípade zostane zachované, len nebude voči žalobkyni
vyvolávať účinky. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/63/2023,

podľa ktorého: „Skutočnosť zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach, ako ani poznámka o vedení
sporu, nebránia žalovanému v dispozícii s nimi (ktorý stav sa môže meniť), a preto nemôžu nahradiť, ako
ani garantovať, procesnú ochranu, ktorá prislúchala žalobcovi zabezpečovacím prostriedkom, ktorým je
neodkladné opatrenie. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 21/2001
podmienkypreto,abybolipredbežnýmopatrením(neodkladnýmopatrením)upravenépomerytak,žesa

účastníkovizakážedisponovaťsnehnuteľnosťou,môžubyťsplnenéivtedy,akjenehnuteľnosťzaťažená
záložným právom zriadeným v prospech tretej osoby. V dôsledku zákonných oprávnení žalovanej v 1.
rade, ako zapísaného vlastníka nehnuteľností, teda aj práva nakladať s nimi, predmetné nehnuteľnosti
by sa mohli dostať do dispozície tretích osôb, čím by sa mohlo zmariť alebo významne sťažiť právo
žalobcu v konaní vo veci samej.“. Ako zavádzajúce žalobkyňa označila opakované tvrdenia ohľadom

majetkových pomerov dlžníka, nakoľko hodnota a exekučná výťažnosť lesných a poľnohospodárskych
pozemkov v podielovom spoluvlastníctve dlžníka a ďalších osôb je nanajvýš otázna, ba až blížiaca sa k
nule. To isté platí aj pre obchodný podiel dlžníka v spoločnosti E-Strechy PN, s.r.o., ktorá už v roku 2023
nevykázala žiadne tržby, dlhodobo je v strate a má nevysporiadané záväzky voči Finančnej správe SR.
Hodnota tohto obchodného podielu je preto podľa žalobkyne nulová.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365

CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia nie
je dôvodné.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo
posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci
žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie a či súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

9. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal
nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku napadnutého uznesenia zapísanými na LV č.
XXX pre k. ú. E., obec D., okres Piešťany, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
o určenie neúčinnosti právneho úkonu – Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorú

uzavrel právny predchodca žalovaného (spoločnosť FUEL, spol. s r.o.) a dlžník žalobkyne (C. A.).

10. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba
rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť). Odôvodnenie napadnutého uznesenia bolo
objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť
presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a
odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súduprvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). Pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími
námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby c) nenakladala s určitými
vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

18. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom
tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladným opatrením
sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných
mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo

ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo
a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu
postavenia oprávneného účastníka.

19. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného o nesprávnom vyhodnotení skutkového stavu sa žiada

zdôrazniť, že vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať
formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci
samej, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pred nariadením neodkladného opatrenia
nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Procesný inštitút
neodkladného opatrenia totiž neslúži na to, aby sám o sebe vyriešil sporné vzťahy strán, hoc aj by
takéto vzťahy mali pre obe či jednu stranu vážne následky, pretože ide o potrebu dočasnej úpravy
pomerov. Pri rozhodovaní o dočasnej úprave vzťahov medzi stranami sporu sa pritom vychádza

zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Už zo
samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva jeho
charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Jeho nariadenie bude namieste v prípadoch,
kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä vzhľadom na
preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

20. Z návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci vyplýva, že
požadované neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu
k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol uplatnený žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu.Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov je neúčinnosť právneho úkonu voči
určitej osobe, v dôsledku čoho môže táto osoba (veriteľ) požadovať uspokojenie svojej pohľadávky
z predmetu odporovateľného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Súd

prvej inštancie pritom správne vyhodnotil, že existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami
bola žalobkyňou pre potreby neodkladného opatrenia dostatočne osvedčená listinnými dôkaznými
prostriedkami predloženými spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa odvolacieho
súdu v tomto štádiu sporu bez vykonania riadneho dokazovania by bolo pritom predčasné s určitosťou
tvrdiť, že nárok, ktorý je uplatňovaný žalobou vo veci samej, je očividne vylúčený, čo napokon správne

konštatoval aj súd prvej inštancie. S prihliadnutím na predmet odvolacieho konania (návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniapodanývpriebehukonaniavovecisamej)jepotrebnézdôrazniť,ženeodkladné
opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Na potvrdenie alebo
vyvrátenieskutočnosti,čižalobabolapodanádôvodne,budenevyhnutnévykonaťdokazovanievzmysle
príslušnýchustanoveníCSPacelúvecskutkovoiprávnevyhodnotiť.Vrámciposúdeniaopodstatnenosti

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo preto nutné odvolacie námietky smerujúce voči
dôvodnosti podanej žaloby vo veci samej (o úmysle ukrátiť veriteľa, možnosti uspokojenia veriteľa,
existencie ďalšieho exekvovateľného majetku atď.), ktoré tvorili podstatu argumentácie žalovaného
prezentovanej v priebehu odvolacieho konania, vyhodnotiť ako nedôvodné, keďže k posúdeniu ich
vplyvu na určenie neúčinnosti právneho úkonu voči žalobkyni má poslúžiť práve konanie vo veci samej.

21. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov dočasná úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy
v prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či oprávnených záujmov strany
sporu domáhajúcej sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie
vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo spôsobiť také zmeny vo

vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach žalobcu, pri ktorých by samotné vedenie sporu
mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery
určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. V prípade nakladania s predmetnými
nehnuteľnosťami počas konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu by mohlo dôjsť k sťaženiu
vymoženia judikovanej a dosiaľ nezabezpečenej pohľadávky žalobkyne, preto je potom (i s prihliadnutím

napredmetkonaniavovecisamejaskutočnosť,žeprávnypredchodcažalovanéhoZmluvouopostúpení
pohľadávky a postúpením práva vyplývajúceho zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva s postúpenou pohľadávkou spojenou už postúpil na žalovaného svoju pohľadávku voči dlžníkovi
zabezpečenú zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva) aj podľa odvolacieho súdu dôvodné na
istý čas obmedziť právo žalovaného nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, t. j. dočasne fixovať

existujúci právny stav k dotknutým nehnuteľnostiam pre sporové konanie. Uvedené má totiž význam pri
posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania, z ktorého dôvodu sa odvolací
súd nestotožňuje s výkladom ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka zo strany žalovaného. Je v
záujme oboch strán sporu, aby boli ich vzájomné vzťahy trvalo vyriešené, s poukazom na čo možno
nariadené neodkladné opatrenie považovať za primerané uvedenému účelu. Nepochybne, za daných

okolností prípadu, žalovanému nemôže nariadené neodkladné opatrenie spôsobiť takú neprimeranú
ujmu, aká v opačnom prípade môže byť spôsobená žalobkyni. Správny bol preto záver súdu prvej
inštancie o potrebe dočasnej úpravy pomerov z dôvodu, že bolo osvedčené ohrozenie subjektívnych
práv žalobkyne, ktorá sa v konaní vo veci samej domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu – Zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 7.8.2023.

22. Podľa § 380 ods. 1 CSP bol odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, ktoré možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Preto na ďalšie odvolacie dôvody,
či prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, uvedené po podaní odvolania, nebolo možné
prihliadať.

23. S prihliadnutím na obsah spisu a obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak odvolací
súd dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že v danej veci žalobkyňa osvedčila dôvodnosť
nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci osvedčený skutkový stav, citoval právne predpisy,

ktoré vo vzťahu k posúdeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia správne aplikoval
na prejednávaný prípad a vyvodil správne právne závery, ktoré náležite vysvetlil. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov.rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04). Rovnako nezahŕňa ani to, aby účastník konania
bolpredvšeobecnýmsúdomúspešný,tedaabybolorozhodnutévsúladesjehopožiadavkouaprávnymi
názormi (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania potom (rovnako ako pred ním súd prvej inštancie o trovách konania

prvoinštančného) odvolací súd nerozhodoval, pretože tu šlo len o čiastkové (tzv. procesné) rozhodnutie
v konaní majúcom pokračovať, v ktorom o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

26. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).