Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Csp/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124202768
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124202768.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu:

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/
A, 811 025 Bratislava, IČO: 37 928 422, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D.
E. XXXX/X, XXX XX F., o zaplatenie 63,54 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 159 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 159 eur od 28.01.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o
výške tohto nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.03.2024 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 159 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

2. Žalobca podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný dňa 28.12.2021 uzatvorili
Poistnú zmluvu č. 6617083974 so začiatkom poistenia dňa 28.12.2021 s ročným poistným plateným
ročne splátkami so splatnosťou v termínoch 28.12, 28.12, odo dňa začiatku poistenia, s poistným

obdobím jedného kalendárneho roka. Predmetná poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.
Pritom medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá splatnosť celého ročného poistného nezaplatením
niektorej splátky, tak ako to vyžaduje ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Splatnosť ročného poistného
sa preto vždy vzťahuje k poslednej splátke poistného v danom poistnom období. Žalovaný nárok sa
týka posledného poistného obdobia Poistnej zmluvy, v trvaní od 28. 12. 2021 do 28. 12. 2022. V rámci
posledného poistného obdobia bolo ročné poistné vo výške 159 EUR, platené splátkami ročne vo výške
159 EUR so splatnosťou v termínoch 28.12 , 28.12. Žalobca riadne plnenie záväzku Žalovaného platiť

poistné neeviduje. V dôsledku skutočnosti podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona o PZP zaniklo poistenie dňa
27.01.2022. V prejednávanej veci došlo k v rámci rozhodného poistného obdobia k poistnej udalosti, z
ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu. Preto má Žalobca nárok na zaplatenie poistného
do konca poistného obdobia. Na základe vyššie uvedeného v spojení s ust. § 11 zákona o PZP
má poisťovateľ nárok voči Žalovanému na zaplatenie poistného vo výške 159,00 EUR. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením poistného, Žalobca si zároveň uplatňuje
zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a to vo výške 5,00% ročne z dlžnej sumy,
počnúc odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistenia, t. j. odo dňa 28.01.2022.3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 2Csp/37/2024-20 zo dňa 21.03.2024, ktorým žalobe
žalobcu vyhovel. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd
uznesením zo 14.06.2024 zrušil v celom rozsahu.

4. Žaloba spolu s prílohami a poučeniami bola žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2
CSP zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu a to
dňa 14.06.2024 (č. l. 28 spisu), po splnení podmienok definovaných v § 116 ods. 1 CSP. Žalovaný sa k
podanej žalobe nevyjadril, nárok žalobcu v konaní neučinil sporným.

5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide iba
o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené
podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, tak ako to predpokladá
citované ustanovenie § 297 písm. b) CSP a na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.

7.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 04.10.2024, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.10.2024.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a vec posúdil

podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení.

10. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
aj ako „OZ, alebo občiansky zákonník“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom
rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická

osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

11. Podľa § 790 OZ, poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie

osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť
za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

12. Podľa § 796 OZ, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za
dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za

celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

13. Podľa § 801 ods. 2 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo
zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo
poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie

zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Ak nebola výzva podľa
predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo
dňa jeho splatnosti.

14. Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto
je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatnýchprípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.

16. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok,
prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžku poistného obdobia a poistného určujú
všeobecné poistné podmienky.

17. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo
zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve
dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov.
Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

18. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom

poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú
časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ
povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk.

19. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným

vznikol poistný vzťah na základe uzatvorenej zmluvy prijatím a teda podpísaním Návrhu poistnej
zmluvy3619588914,ktoréhopredmetombolopoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla – VOLKSWAGEN PASSAR, EČV: E.. Poistná zmluva bola uzatvorená na dobu
neurčitú s účinnosťou od 28.12.2021. Žalovaný sa v zmysle tejto zmluvy zaviazal platiť zľavnené ročné
poistné vo výške 159 eur s ročnou splátkou ku dňu 28.12.

23. Žalobca v konaní tvrdil zánik poistenia dňa 27.01.2022, t.j. v čase jedného mesiaca od doručenia
výzvy z dôvodu nezaplatenia poistného za obdobie od 28.12.2021 do 28.12.2022, tzn. žalovaný
neuhradil ročné poistné vo výške 159 eur, splatné dňa 28.12.2022.

24. Nakoľko poistný vzťah trval do zániku poistenia (dňa 27.01.2022), teda zanikol z dôvodu, že
poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti (posledná splátka splatná dňa
28.12.2022), v zmysle § 9 ods. 4 Zákona o PZP, vzniklo žalobcovi, t.j. poisťovateľovi právo podľa § 11
ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení na pomernú časť poistného ku dňu, keď
poistenie zodpovednosti zaniklo. Tzn. žalobcovi vzniklo v konaní právo na zaplatenie dlžného poistného

vo výške 159 eur (splatné ročné poistné).

25. Uvedená skutočnosť nebola v konaní sporná, nakoľko žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel.
Dôkazné bremeno úhrady poistného či neexistencie nároku zaťažuje výslovne žalovaného v rámci
zásady negatívnej dôkaznej teórie, teda že žalobca nemôže preukázať nesplnenie povinnosti, túto

skutočnosť môže len tvrdiť. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.
9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010, podľa ktorého: „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú
povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah
dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného

bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť
bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol
žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu
(odplatu).Napovinnosťtvrdenianadväzujepovinnosťoznačiťdôkazypreukazujúcetvrdenéskutočnosti;žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej.
Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti

netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na
svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti
na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“ S ohľadom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, súd

konštatuje,žežalovanýneuniesolbremenodôkazuohľadompreukázaniasvojhotvrdenia,žedlhuhradil.

26. Súd preto stanovil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi poistné do konca poistného obdobia
v neuhradenej, dojednanej výške 159 eur (za obdobie od 28.12.2021 do 28.12.2022) a žalobe v plnom
rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi 159 eur.

27. Vzhľadom na preukázané omeškanie žalovaného s úhradou peňažného dlhu a návrh žalobcu
priznať úroky z omeškania až po ukončení poistného vzťahu (hoci s čiastočným plnením poistného bol
v omeškaní skôr), súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 5,00 % ročne od 28.01.2022 do zaplatenia.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery súd považoval žalobu žalobcu za plne
dôvodnú a zaviazal žalovaného na žalované plnenie tak , ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. O nároku na náhradu trov konania sú rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP , a to s poukazom
na plný úspech žalobcu vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

33. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.