Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 18, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 69C/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124202243
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pavlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124202243.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, F. proti žalovanej G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, F.,
prechodne bytom I. XXX o ochranu osobnosti a vzájomnej žalobe o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Vzájomná žaloba sa z a m i e t a.

III. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania ani nárok na náhradu trov konania o vzájomnej

žalobe n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala ochrany osobnosti voči žalovanej. Požadovala, aby
súd žalovanej uložil povinnosť zdržať sa všetkých vyjadrení o žalobkyni a povinnosť písomne sa
ospravedlniť. Pôvodne požadovala aj zaplatenie finančnej čiastky vo výše 1.000.- eur ako náhradu
nemajetkovej ujmy, v tejto časti vzala v priebehu konania žalobu späť.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná sa svojimi výrokmi hrubej povahy opakovane dopúšťa urážky
žalobkyne, keď sa o nej vyjadruje, že je „zošúverená babka, stará baba, že vyzerá ako týždeň pred

smrťou“ a iným urážkami. Všetky tieto výroky píše do SMS správ tretej osobe a podľa názoru žalobkyne
určite aj vedie takéto reči pred inými ľuďmi. Takýmto konaním, ktoré pretrváva už dlhší čas ohrozuje
žalovaná ľudskú dôstojnosť žalobkyne.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila v celom rozsahu, označila ju za bezdôvodnú, účelovú a tendenčnú.
Nerozporovala,ženapísalapredmetnéSMSsprávy,ichadresátomboljejbývalýpriateľ,otecspoločného
dieťaťa, ktorý v súčasnosti tvorí pár so žalobkyňou. V správach však priamo žalobkyňu nemenovala a ak

sa ona v označení „stará babka“ a pod našla, je to len jej domnienka. Slová ako „stará babka“ alebo
„zošúverená babka“ nepovažuje za urážku.
4. Spolu s vyjadrením k žalobe žalovaná zároveň podala vzájomnú žalobu, ktorou požadovala aby
sa jej žalobkyňa ospravedlnila za poškodenie dobrého mena a krivé obvinenie, ktorého sa mala
dopustiť podaním žaloby o ochranu osobnosti. Ďalej požadovala zaplatenie 1.000,- eur ako náhradu
nemajetkovej ujmy a uloženie príkazu zdržať sa do budúcna podobných aktivít. V priebehu konania
vzala vzájomnú žalobu späť v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy 1.000,- eur ako aj v časti o uloženie

povinnosti zdržať sa do budúcnosti podobných aktivít.
5. Žalobkyňa so vzájomnou žalobou nesúhlasila v celom rozsahu. Uviedla, že svoju žalobu nepožuje za
bezdôvodnú a jej podaním nespôsobila žalovanej žiadnu ujmu.6. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením prepisu SMS
správ medzi žalovanou a I. H. pričom zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:
7. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že vyjadrenia žalovanej na svoju adresu považuje

za nedôvodné. Spôsobili jej ujmu v osobnej sfére, pretože ju urazili. Hoci ju žalovaná v správach
nemenuje, správy písala svojmu bývalému priateľovi a je zrejmé, že nimi mohla myslieť jedine
žalobkyňu. Žalobkyňa poprela, že by sa o žalovanej alebo o prebiehajúcom spore pred kýmkoľvek
vyjadrovala, samotná osoba žalovanej je jej ľahostajná. Uviedla, že pracuje v C. J. G. F. ani nemá
kamarátky, s ktorými by sa mohla o žalovanej rozprávať. O správach žalovanej, ktoré adresovala I. H.,

svojmu bývalému priateľovi sa dozvedela od neho. Ukázal ich žalobkyni a bol rozčúlený, že každá jeho
komunikáciasožalovanouoichspoločnomdieťatisakončítým,žežalovanáohováraaurážažalobkyňu.
Žalobkyňa poprela, že by v súčasnosti bola s I. H. v partnerskom vzťahu.

8. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že správy posielala svojmu bývalému priateľovi, pričom
žalobkyňa by do tejto komunikácie nemala zasahovať. Správy neboli posielané priamo žalobkyni a ona

v nich nebola priamo menovaná. I. H. nemá iba jednu priateľku a žalobkyňa nie je jediná B. K. F..
Poukázala tiež na to, že značná časť správ tak ako bola žalobkyňou predložená je začiernená a nedá
sa odvodiť celkový kontext komunikácie. Ospravedlnenie od žalobkyne požaduje preto, že po baroch
v F. rozpráva, že ju dala na súd čo znižuje jej dôveryhodnosť v očiach zákazníčok, keďže je kaderníčka.
Tiež jej o tom rozprávali zákazníčky, čo nebolo príjemné. Účasť na nezmyselných pojednávaniach ju

pripravuje o čas a klientky.

9. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila prepis fragmentov SMS správ pričom medzi stranami nebolo
sporné, že sa jednalo o komunikáciu medzi žalovanou a I. H.. Z týchto správ je zrejmé, že žalovaná
v komunikácii okrem iného uvádzala: „ tebe môže byť jedno na čo svoje peniaze používam musím sa o

seba starať, nerada by som totižto v 56 vyzerala ako tvoja B. J. týždeň pred smrťou ... Keď bude mať
malá viac rozumu toto určite pre ňu dobré nebude aby bola s babkou ... Preboha veď ty máš na viac
nie byť s babu nejakú. Veď takto si ľudia budú myslieť, že ste jej starí rodičia preboha ale ty si otec sa
troška zamysli... To že ty si chceš s ňou robiť hanbu rob ... neviem čo ti je viac či maličkej blaho alebo
život so zošúverenu babku preboha. ... ešte aby ja som tam nechávala veci pre starú babku, šak má

peňazí dosť tak nech ti tam kúpi druhý.... tá tvoja babka... za to, že ty si sa vrátil k starej babke....takýto
podraz, že sa k starej babke vrátiš to je tvoja vec, ale myslíš na malú?“
10. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.
11. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

12. Podľa čl. 26 ods. 2 veta prvá Ústavy SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,
tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a
informácie bez ohľadu na hranice štátu.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.
14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.
15. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
16. Pod pojmom právo na ochranu osobnosti vo všeobecnosti rozumieme súhrn jednotlivých
čiastkových osobnostných práv, predmetom ktorých je osobnosť fyzickej osoby ako celku v jej telesnej
a morálnej jednote. Výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv tak ako vyplýva zo znenia

ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka je len demonštratívny. K jednotlivým aspektom ochrany
osobnosti patria okrem iných právo na česť a dôstojnosť (ktoré malo byť podľa tvrdenia žalobkyne
porušené konaním žalovanej) alebo právo na dobré meno (ktoré mala podľa tvrdenia žalovanej porušiť
žalobkyňa).
17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že tak uplatnený nárok žalobkyne ako aj nárok

žalovanej sú v celom rozsahu nedôvodné. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu do
osobnosti jednotlivca, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí
byť spôsobilý svojou intenzitou privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v
spoločnosti. Primeranosť zásahu do toho-ktorého základného práva alebo slobody v prípade jeho kolízies iným základným právom alebo slobodu skúma súd tým, že zhodnotí zasahujúci prejav tak, že posúdi
kto, o kom, čo kde kedy a ako povedal, či napísal. (Uvedené vyplýva napr. z judikatúry Ústavného súdu
z rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 152/08, II. ÚS 326/09, IV. ÚS 448/2012, IV. ÚS 492/2012, či III. ÚS 104/2017).

18. Po zhodnotení zasahujúcich prejavov žalobkyne aj žalovanej súd dospel k záveru, že konanie
žalovanej spočívajúce v napísaní SMS kde určitú osobu, o ktorej žalovaná tvrdí, že nie je osobou
žalobkyne označuje za „babku, starú babku alebo zošúverenú babku týždeň pred smrťou“ nie je
prejavom, ktorý by zasiahol do osobnostných práv žalobkyne. V prvom rade je potrebné poukázať na to,
že uvedené výrazy žalovaná použila v súkromnej komunikácii s treťou osobou. Nešlo o verejný prejav

ale o súkromnú komunikáciu dvoch osôb, z ktorých ani jedna nebola žalobkyňou. Súčasne je potrebné
uviesť, že samotný obsah zasahujúceho prejavu, slovné spojenia „stará babka a pod“ nie sú takými
vyjadreniami, ktoré by mohli viesť k urážke žalobkyne. Zároveň súd musel dať za pravdu žalovanej v tom
bode, že žalobkyňa skutočne nie je v prejave žalovanej explicitne uvedená. Iba raz je uvedené krstné
meno Jarka, čo je aj krstným menom žalobkyne, čo však nie je podľa názoru súdu postačujúce na
jednoznačnú identifikáciu žalobkyne ako objektu uvedených označení. Takéto prejavy žalovanej teda

možnohodnotiťakodetinskéazbytočneeskalujúcenapätievovzťahudvochrodičovmaloletéhodieťaťa,
ale nie ako neoprávnený zásah do práva žalobkyne na česť a dôstojnosť.
19. Podľa rovnakých kritérií súd posúdil konanie žalobkyne, ktoré malo zasiahnuť do práva žalovanej na
ochranu dobrého mena tým, že žalobkyňa voči nej podala žalobu o ochranu dobrého mena. V zmysle
vyššie ustanoveného znenia ústavy, každý má právo na súdnu ochranu a právo domáhať sa toho, aby

bola na súde zákonom stanoveným spôsobom poskytnutá ochrana jeho právam a právom chráneným
záujmom. Žalobkyňa podala na ochranu svojich práv žalobu, ktorá bola ako vyplýva z vyššie uvedeného
zamietnutá ako nedôvodná. Z obsahu žaloby však nevyplývajú žiadne okolnosti, ktorými by bolo
poškodené dobré meno žalovanej. Pokiaľ táto argumentuje vznikom ušlého zisku, či zhoršením dobrého
mena medzi svojimi klientkami, tieto skutočnosti ostali v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaná tieto

okolnosti bližšie nešpecifikovala a rovnako tak nenavrhla na ich preukázanie žiadne dôkazy. Žalovaná
teda rovnako ako žalobkyňa svoj nárok nepreukázala a v tejto časti sporu neuniesla dôkazné bremeno.
20. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

21. Podľa § 262 odsek 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

22. Keďže obe strany sporu boli rovnakom rozsahu neúspešné čo do svojich uplatnených nárokov súd
rozhodol tak, že žiadnej z nich nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.