Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, August 30, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 80Ek/3131/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121478227
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6121478227.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: A. B. C., D., nar. 05. 12. 1978, trvale bytom
E. XXXX/X, XXX XX E. E., proti povinnému: Quantum Credit a. s., so sídlom Tomášikova 23/C, 821
01 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 248 980, o vymoženie 42,00 eur, vedenej súdnym exekútorom: Mgr.
Drahomír Kriváň, so sídlom exekútorského úradu 1. mája 2900/111, 901 01 Malacky, pod sp. zn. 211EX
1771/21, o sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

80Ek/3131/2021 zo dňa 16. 08. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
80Ek/3131/2021 zo dňa 16. 08. 2024 z a m i e t a .
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti súdneho exekútora proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/3131/2021 zo dňa 16. 08. 2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sťažnosťou napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd námietkam
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vydanému súdnym exekútorom vyhovel
a upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora zrušil, keď dospel
k záveru, že súdny exekútor nevyvrátil tvrdenia oprávneného v námietkach a nepreukázal v konaní
dôvod vydania upovedomenia o zastavení exekúcie, podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku,
ktorým mala byť skutočnosť, že pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov

od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy,
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Podstatou
námietok bolo tvrdenie oprávneného, že povinný disponuje majetkom, pohľadávkami, ktoré aj vymáha
v exekučných konaniach, ktoré môže súdny exekútor prikázať v prospech neho. Súdny exekútor na
túto konkrétnu argumentáciu nereagoval, čo bolo aj podstatou odôvodnenia sťažnosťou napadnutého
uznesenia.

2. Proti uzneseniu podal včas sťažnosť súdny exekútor, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, že sa
nestotožňuje s jeho závermi.
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len„Exekučnýporiadok“),sudcavexekučnomkonaníkoná arozhoduje,akideorozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

4. Po preskúmaní sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd
k záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná, keď rozhodnutie je vo výroku vecne
správne.
5. K možnosti súdneho exekútora podať sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka,
ktorým bolo rozhodnuté o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie (podľa § 61n ods. 4
Exekučného poriadku) sudca uvádza, že účastníkmi exekučného konania a exekúcie sú iba tie subjekty,

ktorým toto postavenie Exekučný poriadok alebo Civilný sporový poriadok priznáva. Podľa právnej
teórie ustanovenie § 35 Exekučného poriadku obsahuje tzv. druhú definíciu účastníctva v civilnomkonaní, tzn., že účastníkmi konania sú tí, ktorých za účastníkov zákon výslovne označí. S uvedeným
záverom sa nemožno stotožniť v celom rozsahu, nakoľko Exekučný poriadok upravuje okruh účastníkov
konania nedôsledne. S výnimkou ods. 2 ods. 3 ustanovenia § 35 iné ustanovenie iným subjektom

výslovne postavenie účastníka konania nepriznáva. Aj preto teória pripúšťa, že postavenie inej osoby
ako účastníka pre určitú časť exekučného konania treba vyvodiť z konkrétnej procesnej situácie, v ktorej
má určitý subjekt procesné práva a procesné povinnosti. Účastníka exekučného konania a exekúcie
treba preto posudzovať aj s prihliadnutím na to, že účastníkmi sú aj tí, o právach alebo povinnostiach
ktorých sa má konať. V prípade vychádzania iba z druhej definície účastníctva v konaní, by síce

niektorým subjektom boli zverené procesné práva, napríklad vznesenie námietok proti rozvrhu výťažku
podľa § 161 ods. 1 Exekučného poriadku, ale nemali by postavenie účastníka konania, teda napríklad
možnosťpodaniaopravnéhoprostriedku(vprípaderozhodovaniavyššiehosúdnehoúradníka).Uvedený
záver prijala aj aplikačná prax, keď súhlasí so záverom, že účastníctvo v exekučnom konaní je z pohľadu
procesnej teórie vymedzené tzv. druhou definíciou účastníctva v civilnom konaní. Exekučné konanie sa
však svojou povahou často dotýka práv väčšieho okruhu osôb ako len povinného a oprávneného. Takto

dotknuté osoby exekúciou nie sú síce účastníkmi konania v celom jeho rozsahu, ale zákon im priznáva
účastníctvo pre určitý úsek konania alebo na jednotlivom úkone (napr. manžel povinného sa stáva
účastníkom pre úsek exekúcie, v ktorom sa postihujú veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a podobne). Postavenie takýchto osôb v konaní nie je samoúčelné, a spravidla sa spája
s možnosťou ich aktívneho pôsobenia na výsledok konania (resp. toho ktorého štádia exekučného

konania, alebo jeho etapy) v záujme ochrany vlastných práv a im priznaných právom chránených
záujmov. Takto vyjadrený procesnoprávny status nemožno označiť inak ako účastníctvo, ku ktorému
prirodzene patrí právna možnosť v podobe uplatnenia príslušných procesných prostriedkov (nástrojov),
v civilnom práve označovaných ako opravných prostriedkov, pravda v prípadoch, kedy to zákon dovoľuje
(objektívne medze opravných prostriedkov). Postavenie inej osoby ako účastníka konania pre určitú

etapu (časť exekučného) konania je potrebné vždy vyvodiť z konkrétnej procesnej situácie (napríklad
obdobne uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo/205/2011 zo dňa 30. 11. 2011,
sp. zn. 6 Cdo/121/2012 zo dňa 25. 07. 2012). Názor, ktorý absolútne nepripúšťa možnosť účastníctva
v exekučnom konaní iných subjektov, než tých ktorí sú výslovne uvedení v ustanovení § 37 ods. 1
Exekučného poriadku (pozn.: v znení účinnom do 31.03.2017; teraz § 35 ods. 1 Exekučného poriadku

účinného od 01.04.2017) nie je preto správny ani ústavne konformný (súladný) najmä so zreteľom na
znenie čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Je totiž nezdôvodniteľné, aby sa niekomu odobrala možnosť
priamo presadzovať svoje práva, ak o nich bolo rozhodnuté. Vyjadrená je tým i materiálna ochrana práva
na súdnu ochranu ako základného ľudského práva v právnom štáte. I keď zo zákona nevyplýva, že by
účastníkom konania mal byť i ďalší účastník konania, t.j. skutočnosť, že zákon výslovne neoznačuje

niekoho za účastníka konania, neznamená, že s ním konajúci súd nemôže v prípade potreby konať, ak
sa účinky jeho postupu alebo rozhodovania týkajú základných práv, ktoré má takáto osoba zaručené
v ústave alebo medzinárodnej zmluve (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7
Cdo/164/2011zo dňa 08. 08. 2012). Ak súd uložil rozhodnutím inej osobe než účastníkovi konania
povinnosť na plnenie, spravidla má pre túto časť konania táto osoba postavenie účastníka konania, a

teda je, okrem iného, oprávnená napadnúť túto časť rozhodnutia opravným prostriedkom. Z hľadiska
procesného postavenia tejto osoby v konaní nie je určujúce, či rozhodnutie je alebo nie je vecne správne
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo/74/2012 zo dňa 23. 01. 2013). V danom
prípade rozhodnutie zasahuje do práv a povinností súdneho exekútora, ktorý vystupuje ako subjekt
exekučného konania a exekúcie v dvoj – jedinom postavení. Na jednej strane je subjektom oprávneným

na rozhodovanie, teda disponuje štátom zverenou právomocou autoritatívne ukladať povinnosti, na
strane druhej má postavenie účastníka konania a je povinný rešpektovať autoritatívne rozhodnutia
exekučného súdu. Vymyká sa tak všeobecnej teórii civilného procesu o subjektoch a účastníkoch
konania. Právne postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy (orgánu) verejnej
(štátnej) moci, a z tohto dôvodu sa naňho vzťahujú iné kritériá než na právne postavenie subjektov,

ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Aj keď by možno postačovalo aj strohý odkaz
na vymedzenie súdneho exekútora ako účastníka konania v časti náhrady trov konania, ktorých nárok
na náhradu zrušením upovedomenia o zastavení exekúcie rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka
dočasne stratil (a zo závislého výroku o trovách tak spraviť hlavný výrok), vzhľadom na význam otázky
sa žiada uviesť aj tú skutočnosť, že uvedeným rozhodnutím sa zasahuje do činnosti súdneho exekútora,

ktorému sa vo svojich dôsledkoch ukladá v exekúcii pokračovať. Vzhľadom na rozsah povinností, ktoré
sa súdnemu exekútorovi ukladajú rozhodnutím o zrušení ním vydaného upovedomenia o zastavení
exekúcie z dôvodu podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku tak dospel súd k záveru, že súdny
exekútor je oprávnenou osobou na podanie revízneho prostriedku proti takémuto rozhodnutiu, keď mu zneho priamo plynú povinnosti a práva, a je tak účastníkom konania nie len v časti rozhodnutia o náhrade
trov konania, ale aj v časti rozhodnutia o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie.
6. Podstatou námietok proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie podaných oprávneným bola

skutočnosť, že povinný môže disponovať majetkom, pohľadávkami, ktoré vymáha vo viacerých
exekučných konaniach v postavení oprávneného. Na uvedenú argumentáciu v námietkach súdny
exekútor nereagoval. Súdny exekútor tak v konaní o námietkach proti ním vydanému Upovedomeniu
o zastavení exekúcie nerozporoval skutkové tvrdenia oprávneného v námietkach.
7. Až v spolu so sťažnosťou zaslal súdny exekútor exekučnému súdu aj príkaz na vykonanie

exekúcie prikázaním pohľadávky. Tým však prikázal „dlžníkovi povinného JUDr. Ladislavovi Jakubcovi,
súdnemu exekútorovi“, aby vyplatil pohľadávku oprávneného. Povereným súdnym exekútorom zaslaný
vydaný príkaz na začatie exekúcie a rovnako aj exekučný príkaz, neobsahuje presnú individualizáciu
dlžníka povinného, keď uvedené príkazy smerujú voči exekútorskému úradu JUDr. Ladislava Jakubca,
ktorým sú exekúcie v prospech povinného (pozn. v konaní vystupujúcom ako oprávnený) vedené. Pri
takto nastolenom skutkovom stave je napokon možné poznamenať, že postupom zvoleným súdnym

exekútorom došlo k odňatiu práva oprávneného domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči
dlžníkovi povinného cestou poddlžníckej žaloby, keď podmienkou pre uplatnenie postupu vymedzeného
v ustanovení § 109 ods. 1 Exekučného poriadku je účinne vykonané doručenie príkazu na začatie
exekúcie(§106EP)aexekučnéhopríkazu(§107EP)osobe,ktorájedlžníkompovinného.Toutoosobou
však nie je súdny exekútor, ale priamo povinný (jednotlivé fyzické osoby), ktorý je dlžníkom povinného

(Quantum Credit a. s., IČO: 47 248 980), ktorý v exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom
Jakubcom vystupuje ako oprávnený.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené, bolo preto potrebné rozhodnúť o podaných námietkach podľa § 61n
ods. 4 Exekučného poriadku tak, že súdnym exekútorom vydané upovedomenie o zastavení exekúcie
a výzvu na úhradu trov exekúcie bolo potrebné zrušiť. Zo strany povereného súdneho exekútora nebol

totiž pri výkone exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok dodržaný zákonom stanovený postup
súvisiaci s vydaním a doručovaním príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, a to procesne
predvídavým spôsobom v súlade s ustanovením § 106 a § 107 Exekučného poriadku. Práve to bolo
podstatou námietok oprávneného, ktoré súdny exekútor nevyvrátil.
9. Bolo na súdnom exekútorovi, aby preukázal súdu, a to bez akejkoľvek výzvy, všetky úkony

ktoré vykonal na zistenie majetku povinného a obzvlášť mal svoju pozornosť zamerať na tvrdenia
oprávneného v námietkach. Súdny exekútor však vyjadroval všeobecné skutočnosti, ktoré však
nereagovali na tvrdenia oprávneného a exekučný súd nie je tým orgánom, ktorý by mal nahrádzať
prácu súdneho exekútora. Preto, pokiaľ až v sťažnosti reaguje čiastočne aj na námietky oprávneného,
nemožno uvedenej reakcii priznať úspech. Je tomu tak preto, že vyšší súdny úradník vychádzal

pri vydaní svojho rozhodnutia zo skutkového stavu, pri ktorom súdny exekútor nevyvrátil tvrdenia
oprávneného v námietkach. Preto pokiaľ vyšší súdny úradník námietkam vyhovel, nedopustil sa chyby
či omylu, nakoľko sa v spise tvrdenia, prezentované súdnym exekútorom v sťažnosti nenachádzali.
Iba samotné dodatočné uvedenie skutkových tvrdení v sťažnosti nemôže byť bez ďalšieho tou
skutočnosťou, ktorá povedie k zrušeniu, či zmene sťažnosťou napadnutého rozhodnutia. K uvedenému

následku by totiž neviedla nesprávna činnosť, či rozhodnutie súdu, alebo správanie protistrany, ale
výlučne pasivita súdneho exekútora.
10. V konaní o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vydanému súdnym exekútorom je
povinnosťou súdneho exekútora reagovať na námietky oprávneného, ktoré smerujú voči ním vydanému
upovedomeniu a preukázať súdu všetky skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť záver o správnosti

postupu súdneho exekútora pri vydaní námietkami spochybneného upovedomenia. Pokiaľ tomu tak nie
je, ako v prejednávanej veci, nemôže súdny exekútor očakávať iný výsledok konania o námietkach ako
ten, že ním vydané upovedomenie bude súdom zrušené. Inak povedané, pokiaľ je podstatou námietok
tvrdenie oprávneného o existencii majetku povinného, potom je nerozlučnou povinnosťou súdneho
exekútora toto konkrétne tvrdenie vyvrátiť, v danom prípade preukázaním správneho prikázania

pohľadávky, čo v tomto prípade splnené nebolo.
11. Preskúmaním upovedomenia o zastavení exekúcie, sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu
vyššieho súdneho úradníka a jednotlivých skutkových okolností, dospel súd k záveru, že vyhovenie
námietkam oprávneného je dôvodné, nakoľko súdny exekútor ich nijakým spôsobom skutkovo
nevyvrátil, pri výkone exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok nepreukázal dodržanie

zákonom predvídaného postupu, a preto sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1
Exekučného poriadku sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil s jeho výrokom.12. O trovách konania súdneho exekútora o podanej sťažnosti rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o súdnym exekútorom podanej
sťažnosti úspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď v súvislosti s podanou sťažnosťou mu

žiadne náklady nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).