Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 19, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823217940
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3823217940.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o mal. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prievidza, dieťa matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F., t.č. C. X/XXX, G., právne zastúpenej
JUDr. Mgr. Tomášom Štefankom, advokátom, so sídlom M. Chrásteka 512/25, Žiar nad Hronom a otca:

H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. E. J. XXX/X, F., právne zastúpeného JUDr. Lenkou Slávikovou,
advokátkou, so sídlom Nábrežie sv. Cyrila 47, Prievidza, vo veci zverenia maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti a určenie výživného, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č.k. 11P/27/2023-311 zo dňa
29. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

RozsudokokresnéhosúduvovýrokuIII.avsúvisiacomvýrokuIV.otrováchkonania zrušuje avtejto

časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšnej časti (výrok I. a II.) zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prievidza po tom čo maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti
matky s tým, že maloletú bude v bežných veciach zastupovať a spravovať jej majetok matka, upravil

styk otca s maloletou a uložil povinnosť otcovi prispievať na maloletú A. sumou 130,- Eur mesačne vždy
do 15-teho dňa v tom-ktorom mesiaci vopred k rukám matky nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti
tohto rozsudku. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75
ods. 1 a 2 Zákona o rodine v spojení s Čl. 6, § 35 a § 36 CMP, keď konštatoval, že rodičia maloletého

dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2023, kedy sa matka s maloletou odsťahovala. Otec
prispieval na výživu maloletej od januára do apríla 2023 mesačne sumou 100,- Eur a od júna 2023
doposiaľ sumou 150,- Eur mesačne, ktorá pozostáva z rodinného prídavku poberaného otcom vo výške
60,- Eur mesačne a zo sumy
90,- Eur výživné tvrdiac, že toto výživné uhrádza z pôžičky matky, ktorú si ako starobná dôchodkyňa
zobrala. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol k potrebám maloletej vo veku 5 rokov, ktorá

od septembra 2023 navštevuje materskú škôlku, s čím sú spojené náklady, ako strava a pobyt v
materskej škôlke v sume okolo 70,- Eur mesačne. Maloletá má zhoršený zdravotný stav (genetické
ochorenie mozgu), s čím má matka zvýšené náklady, pre chorobnosť býva často doma, kedy matka
nemôže pracovať a musí sa o maloletú starať. Pokiaľ ide o pomery rodičov, súd vzal do úvahy, že otec
maloletej nepracuje, nie je evidovaný na úrade práce, pričom mu po skončení pracovného pomeru nič
nebránilo zaevidovať sa. Od februára 2024 si podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, avšak

v priebehu konania nepreukázal tvrdenia o zdravotných problémoch, ktoré mu neumožňujú pracovať.
V mesiacoch marec, apríl a máj 2023 pracoval ako skladník v spoločnosti Daffer s.r.o. s priemernýmmesačným príjmom 571,77 Eur. V mesiaci február 2024 pracoval krátkodobo v spoločnosti 4from
media, s.r.o. s nástupným platom 900,- Eur v hrubom. Obidvaja zamestnávatelia mu zrušili pracovný
pomer v skúšobnej dobe. Rovnako nepreukázal ani tvrdenia, že si v priebehu konania hľadal prácu.

Na poslednom pojednávaní predložil do súdneho spisu informácie zo psychiatrického vyšetrenia z
mesiacov január a február 2024, z ktorých nevyplynulo, že by otec maloletej nemohol vykonávať žiadnu
prácu, resp. len určité činnosti v pracovnom procese. Okresný súd konštatoval, že ak otec maloletej trpí
viacerými ochoreniami, ktoré mu bránia vykonávať akúkoľvek/niektorú pracovnú činnosť, bolo na otcovi,
aby svoje tvrdenia v priebehu konania preukázal, pričom ani návštevy psychiatra súd nepovažoval za

dôvod, aby pri určení vyživovacej povinnosti prihliadol k jeho zdravotným problémom. Otec býva v 2-
izbovom nájomnom byte s mesačným nájom 304,51 Eur, pričom potrebuje aj finančné prostriedky na
stravu, obliekanie, drogistický tovar, tiež platí výživné, teda má každý mesiac príjem, z ktorého uhrádza
povinné platby. Z dokazovania mal za preukázané, že otec je v súčasnosti dobrovoľne nezamestnaný,
pričom zároveň nepreukázal, že pracovnú činnosť nemôže vykonávať z dôvodu zlého zdravotného
stavu, preto na posudzovanú vec súd uplatnil princíp potenciality príjmu a posúdil aký príjem s ohľadom

na svoje schopnosti a možnosti môže otec dosahovať. Zároveň poukázal i na situáciu otca, ktorý nemá
inú vyživovaciu povinnosť, je slobodný a nemal žiadne pôžičky a ani úvery. Čo sa týka pomerov na strane
matky okresný súd zohľadnil, že pracuje len na základe dohody o pracovnej činnosti ako pokladník
v Tescu na 4 hodiny, naposledy s mesačnou odmenou vo výške 70,- Eur. Zároveň naďalej poberá
rodičovský príspevok vo výške 473,- Eur z dôvodu, že maloletá nemá dobrý zdravotný stav. Vzhľadom

k veku maloletej
(5 rokov) mal okresný súd za to, že matka doposiaľ kompenzuje svoj podiel vyživovacej povinnosti
výkonom svojej osobnej starostlivosti o maloletú. Za primeranú výšku výživného na maloletú považoval
sumu 130,- Eur mesačne, a to s ohľadom na vek maloletej, jej potreby, ktorá zároveň zodpovedá aj
potenciálnemu príjmu otca s ohľadom na jeho priemerný zárobok v spoločnostiach Daffer s.r.o. a 4from

media s.r.o..

3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja rodičia.

4. Otec vo svojom odvolaní žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom (III.)

zmeniť a zaviazať ho platiť výživné na maloletú vo výške 40,- Eur mesačne. Mal za to, že listinnými
dôkazmi v priebehu konania preukázal zdravotný stav, pre ktorý nie je schopný vykonávať zárobkovú
činnosť v takej miere, ktorá by odôvodňovala určenú vyživovaciu povinnosť (130,- Eur mesačne).
Poukázal, že i práce so mzdou 600,- Eur až 900,- Eur nebol schopný s ohľadom na svoj zdravotný stav
vykonávať, z ktorého dôvodu namietal závery súdu o potenciálnom príjme otca. V súčasnosti je bez

akéhokoľvek príjmu a uhrádzanie výživného v napadnutom rozsahu by ho dostalo do existenčnej krízy.

5. Matka vo svojom odvolaní taktiež žiadala napadnutý rozsudok o výživnom zmeniť, zaviazať otca platiť
zvýšené výživné 200,- Eur mesačne a priznať jej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Mala za
to, že súdom určená výška výživného v sume 130,- Eur mesačne je založená na nedostatočne zistenom

skutkovom stave veci, pričom za správne považovala uplatnenie princípu proporcionality príjmu v súlade
s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, na ktorý princíp podľa názoru odvolateľky súd nedostatočne prihliadol
poukazujúc na dobrovoľnú nezamestnanosť otca, i na situáciu na trhu práce. Pri uplatnení princípu
proporcionality príjmu súd mohol vychádzať i z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca dosahovanej
v SR za rok 2023 v sume 1430,- Eur v hrubom. Za primerané výživné na maloletú, s ohľadom na

odporúčacie tabuľky určovania výživného zverejnené MS SR, považovala 200,- Eur mesačne. Súd na
jednejstraneprihliadolnato,žefaktickýpríjemotcaniejevysoký,pričomopomenul,žeimatkamaloletej,
ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, sa
nachádza v rovnako ťaživej finančnej situácii. Mala za to, že súd nedostatočne zohľadnil, že matka sa na
výžive maloletej podieľa i zabezpečovaním uspokojovania potrieb dieťaťa, ako aj každodennou osobnou

starostlivosťou. Podľa názoru odvolateľky by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti a rovnosti rodičov
v ich rodičovských právach a povinnostiach, ak by výdavky na dieťa znášal vo väčšej miere rodič,
ktorý poskytuje dieťaťu značne rozsiahlejšiu osobnú starostlivosť. Poukázala na pravidelné mesačné
výdavky na maloletú, ktoré vyčíslila na sumu 500,- Eur, k čomu uviedla i nepravidelné a jednorazové
výdavky. Doplnila, že od 01.07.2024 očakáva nárast nákladov na bývanie mesačne zo sumy 205,-

Eur na sumu 370,- Eur, čo odôvodnila očakávanou zmenou bývania spôsobenou sťahovaním sa do
Prievidze.Odvolateľkekaždýmesiacvypomáharodinasumou250,-Eurmesačne,ktorýstavpovažovala
zaneúnosnýaneakceptovateľnýsodôvodnením,žepráveotecbysamaladekvátne,spoločnesmatkou
maloletej, podieľať na uhrádzaní výdavkov spojených so zabezpečovaním potrieb dieťaťa. Doplnila, žemaloletá má (okrem iného) diagnostikovaný detský autizmus F84.0, vysokofunkčný, poruchy správania
a emotivity, afektívne záchvaty zlosti, úzkosť z odlúčenia, hyperkinetická symptomatika. Namietala
tiež súdom určený počiatok vyživovacej povinnosti „nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto

rozsudku“, ktorý považovala za nesprávny, nezrozumiteľný, ako i neodôvodnený. Pokiaľ aj súd podľa
názoru matky mal za to, že otcovi nevzniklo zameškané výživné (čo neodôvodnil), s takouto prípadnou
úvahou súdu sa odvolateľka nestotožnila. Doplnila, že otec jej od podania návrhu poskytoval peňažné
prostriedky, nie však v súdom zistenom rozsahu, ale v nasledovnom rozsahu: od júna do decembra
2023 v sume 150,- Eur mesačne, od januára 2024 do vydania napadnutého rozhodnutia sumou 100,-

Eur mesačne. V uvedených sumách bol vždy zahrnutý i prídavok na dieťa, ktorý otec poberá vo výške
60,- Eur mesačne, pričom osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovala výlučne odvolateľka, podľa
názoru ktorej nemožno uvedené plnenie vyhodnotiť ako sumu (otcom plateného) výživného. S ohľadom
na uvedené mala za to, že otcovi v čase od podania návrhu matky na začatie konania do vydania
napadnutého rozhodnutia vzniklo zameškané výživné vo výške 460,- Eur. Bolo by v rozpore so zásadou
spravodlivosti, ak by otec, nezabezpečujúci starostlivosť o dieťa, a napriek tomu poberajúci prídavok na

dieťa, z tohto si plnil svoju vyživovaciu povinnosť a súd by opísané konanie vyhodnotil v prospech otca
a neuložil mu zaplatiť výživné za obdobie od podania návrhu matky do vydania rozsudku. Doplnila, že
otec na maloletú negatívne pôsobí, nakoľko ju manipuluje proti matke. Ak maloletej niečo kúpi jedná sa
o veci, ktoré zhoršujú jej psychický stav v dôsledku, že jej ich otec nechce dať a ponecháva ich vo svojej
domácnosti (bicykel, hračky, oblečenie). Záverom poukázala na záľubu otca v hazardných hrách, kedy

otec v decembri 2023 prehral 800,- Eur, čím sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu.

6. Matka vo svojich vyjadreniach zo dňa 11.04.2024, dňa 29.04.2024 (č.l. 354; č.l. 375; č.l. 379 spisu)
a doplňujúcich podaniach zo dňa 13.05.2024 a 14.05.2024 (č.l. 388-390; č.l. 396-404 spisu), ktoré
uskutočnila v odvolacom konaní zotrvala na odvolacom návrhu a doplnila, že otcom podané odvolanie

považuje za jeho špekulatívnu snahu na vykreslenie svojej majetkovej situácie v horšom svetle, pričom
si však otec kupuje značkové oblečenie a byt má zariadený novým nábytkom. Ako hlavné dôvody, pre
ktoré boli v minulosti s otcom skončené pracovné pomery uviedla, že otcovi sa v žiadnej práci nechcelo
pracovať, ako aj v dôsledku jeho správania, pre ktoré v práci s nikým nevedel vychádzať. Zároveň sa
nestotožnila s názorom kolízneho opatrovníka, že súdom určená výška výživného (v sume 130,- Eur)

nie je v rozpore so záujmami maloletej A..

7. Kolízny opatrovník v priebehu odvolacieho konania (č.l. 363; č.l. 372 spisu) zotrval na písomných
a ústnych vyjadreniach v rámci konania. Určenú výšku výživného nepovažoval za v rozpore so záujmami
maloletej.

8. Otec v podanom vyjadrení zo dňa 11.04.2024 (č.l. 359 spisu) zotrval na odvolacom návrhu s tým,
že žiadal priznať náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. Rozporoval
vyjadrenia matky o tom, že je dobrovoľne nezamestnaný, resp. že jeho správanie má na maloletú
negatívny dopad.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku III. a v závislom výroku IV. o trovách prvoinštančného konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c)
CSP zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, podaného odvolania otca i matky, ako i obsahu spisového
materiálu sp.zn. 11P/27/2023 odvolací súd dospel k záveru, že odvolacia námietka matky o absencii
odôvodnenia určenia počiatku vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. je dôvodná. Súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie v tejto časti (výrok III.) založil na neúplnom zistení skutočného stavu veci, pričom

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zároveň nespĺňa predpoklady riadneho odôvodnenia v zmysle
ust. § 220 CSP.

11. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým doloženie jeho
správnosti, pričom predstavuje i prostriedok kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu (Čl. 46
ods. 1 Ústavy SR), keď súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu ako i práva na spravodlivé
súdne konanie (Čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázkysúvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súdne rozhodnutie preto musí byť presvedčivé a z jeho
odôvodnenia musia jasne a zrozumiteľne vyplývať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s prejednávanou vecou. Výrok súdneho rozhodnutia, ktorý je záväzný, totiž nemožno

vnímať oddelene od odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko práve z odôvodnenia má vyplývať, na
základe akých skutkových a právnych dôvodov bol výrok rozhodnutia prijatý.

12. Z napadnutého rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. nie je zrejmé,
z ktorých konkrétnych skutočností súd prvej inštancie vychádzal, keď konštatoval, že si otec plní

vyživovaciu povinnosť v primeranom rozsahu v rozhodnom období (od podania návrhu do rozhodnutia
súdu), čo napokon viedlo k určeniu vyživovacej povinnosti zo strany otca počnúc dňom právoplatnosti
napadnutého rozsudku. Tu je potrebné poukázať jednak na rozporné tvrdenia rodičov ohľadom výšky
poskytnutého výživného zo strany otca, ako i na samotné dôvody odôvodnenia napadnutého rozsudku,
kde súd prvej inštancie zrejme započítal otcovi i rodinné prídavky na dieťa (vo výške 60,- Eur mesačne),
ktoré nemožno podľa názoru odvolacieho súdu považovať za plnenie výživného zo strany otca, keďže

starostlivosť maloletej zabezpečovala matka (§ 7 ods. 1 Zákona o prídavku na dieťa), ktorá sa
s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti od januára 2023.

13. Vychádzajúc z uvedených skutočností bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť rozpor
vo výpovediach rodičov a skúmať, v akej výške si otec skutočne plnil vyživovaciu povinnosť (v čase

od podania návrhu matkou). Za tým účelom opätovne vypočuje rodičov maloletej s tým, že bude
povinnosťou otca (prihliadajúc i na vyjadrenie matky) preukázať súdu hodnoverným spôsobom, v akom
období a v akom rozsahu si plnil vyživovaciu povinnosť, lebo len potom bude možné ustáliť počiatok
vyživovacej povinnosti zo strany otca. V novom rozhodnutí sa zároveň vysporiada i s ďalšími námietkami
účastníkov týkajúcich sa výšky vyživovacej povinnosti s prihliadnutím i na skutočnosti, ktoré mali nastať

po rozhodnutí súdu prvej inštancie (Čl. 6 CMP).
V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

14. V ostatných častiach, pokiaľ maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú
zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok a v časti o úprave styku otca s maloletou (výrok

I. a II.) v odvolaní nenapadnutých, zostáva napadnuté rozhodnutie nedotknuté.

15. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).