Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 3, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124202962
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7124202962.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej
a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobkyne A. B. nar. X.XX.XXXX
bývajúcej v C. D. E. F. G. XXXX/XX proti žalovanému: 1/ Tatra banka, a.s., so sídlom v Bratislave na
Hodžovom nám. č. 3 IČO: 00686930, 2/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave na
Kopčianskej ul. č. 10 IČO: 46141341, 3/ TRADE TK, s.r.o., so sídlom v Košiciach na ul. Obrody č. 27

IČO: 46165916 zastúpenému Advokátskou Kanceláriou JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením
obmedzeným, so sídlom v Košiciach na Rázusovej ul. č. 1, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr.
Peter Kerecman, PhD. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní žalovaného 3/ proti
uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 20C/4/2024-83 zo dňa 7.3.2024 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) nariadil neodkladné opatrenie
v nasledovnom znení:
Žalovanému v 3. rade sa až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zakazuje nakladať so
samostatne stojacími nehnuteľnosťami: stavba (rozostavaný rodinný dom) zapísaný na LV č. XXXX,
vedenom Okresným úradom, katastrálny odbor Košice - okolie, okres: Košice - okolie, obec G., v

katastrálnom území G., bez súpisného čísla, ktorý je postavený na parcele registra „C“ KN s parcelným
číslom 416/38 o výmere 138 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra
„C“ č. 416/5 o výmere 722 m2, druh pozemku orná pôda: pozemok parcely registra „C“ č. 416/38 o
výmere138m2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,vovlastníctvežalobcu,vspoluvlastníckom
podiele 1/2 a to scudziť na základe kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy, alebo na základe
záložnej alebo inej zmluvy zaťažiť.

2. Po právnej stránke návrh posúdil podľa § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329
ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2 a § 332 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP) a konštatoval, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Zo žaloby
vyvodil, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nekalé obchodné praktiky
a cena, za ktorú bola vydražená predmetná nehnuteľnosť je nízka, pričom žalovaný 1/ na neplnenie si

zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o úvere žalobkyňu žiadnym spôsobom nevyzval. Taktiež
jej neoznámil už realizované plnenia a zo strany žalovaného 1/ (veriteľa) neboli splnené podmienky
vyplývajúce zo zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Súd sa zároveň oboznámil aj
svýpisomzobchodnéhoregistražalovaného3/azistil,ževydražiteľmávpredmetepodnikaniazapísanú
činnosť – sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti (realitná činnosť). Z uvedeného
uzavrel, že žalovaný 3/ túto nehnuteľnosť kúpil predovšetkým za účelom jej ďalšieho predaja a ďalším

predajom vydraženej nehnuteľnosti by mohlo dôjsť k jej scudzeniu a v prípade vyhovenia žalobe
o určenie neplatnosti dražby by došlo k nenapraviteľnej situácii v neprospech žalobkyne. Vydanímneodkladného opatrenia nedôjde k žiadnemu (neprimeranému) poškodeniu žalovaných a nezasiahne
do ich vlastníckych práv. O trovách konania bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 3/ uplatniac odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Argumentoval tým, že pre
nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných
pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie

rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné
posudzovať vo vzťahu k nárokom, ktorých sa žalobkyňa domáha žalobou vo veci samej, ktorých
existencia musí byť aspoň osvedčená. Hoci súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, rovnako nemôže nariadiť neodkladné
opatrenie v prípade, keď nárok vo veci samej nie je dostatočne odôvodnený a tvrdenie žalobcu aspoň

osvedčené. Z rozhodovacej praxe je zrejmé, že pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nestačí
len to, že došlo k porušeniu ustanoveniu zákona o dobrovoľných dražbách, ale zároveň musí byť
splnená podmienka, že žalobca bol práve porušením týchto zákonných ustanovení fakticky dotknutý
na svojich právach, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností
zaťažuje žalobcu (R 9/2021). Pokiaľ žalobkyňa napríklad namieta miesto dražby (Košice) pre jeho

vzdialenosť (15 km) od nehnuteľnosti (Čaňa), tu je už na prvý pohľad zrejmé, že stabilná rozhodovacia
prax najvyššieho súdu dôvodnosť argumentácie žalobkyne úplne vylučuje (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/97/2022 z 29.11.2023, sp. zn. 8Cdo/58/2018 z 5.6.2019, atď.).
Procesné predpisy neustanovujú, že ak žalobca uvedie akékoľvek dôvody pre svoju žalobu, už len preto
svoj nárok osvedčil a je hodný ochrany nariadením neodkladného opatrenia. Ani tvrdenie žalobkyne

o nízkej cene, za ktorú bola nehnuteľnosť vydražená, ktoré považoval súd za okolnosť osvedčujúcu
existenciu nároku, nemôže mať povahu porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, ako to vyplýva aj
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3.10.2013 sp. zn. 3Cdo/233/2010, podľa ktorého
určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Žalobkyňa žiadnym
spôsobom neosvedčila ani to, že cena dosiahnutá dražbou bola neprimerane nízka, keď toto jej tvrdenie

zostalo len v rovine subjektívneho dohadu. Rovnako žiadnym spôsobom neosvedčila, že by žalovaný
1/ voči nej postupoval v rozpore so svojimi povinnosťami veriteľa v súvislosti s výzvou na plnenie jej
zmluvnýchpodmienokanaopak,žebyonaakodlžníkvočiveriteľoviplnilasvojepovinnosti.Ideoúčelové
tvrdenia žalobkyne, čo vyplýva aj z predložené písomného nesúhlasu s prípravou dražby nehnuteľnosti,
adresovaného žalovanému 1/ a žalovanému 2/, z ktorého vyplýva, že o všetkých úkonoch žalovaného

1/ žalobkyňa mala vedomosť, nedožadovala sa predloženia akýchkoľvek listín, týkajúcich sa úverovej
zmluvy, ale len vyhlásenie záložného veriteľa podľa zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré je vo
vzťahu k samotnému úverovému vzťahu nemalo žiadne právne účinky. Pokiaľ súd uvádza, že žalobkyňa
namieta, že zmluva o úvere má obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky,
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale ani zo žaloby žalobkyne, nie je možné zistiť, aké konkrétne

neprijateľné zmluvné podmienky, resp. nekalé obchodné praktiky, má údajne zmluva o úvere obsahovať
a celá jej argumentácia o neprijateľných zmluvných podmienkach je v prevažnej miere na úrovni
všeobecných tvrdení o ich existencii, bez uvedenia konkrétnych ustanovení zmluvy o úvere, ktoré
majú predstavovať neprijateľné zmluvné podmienky. Jediným žalobkyňou konkretizovaním dojednaním
v zmluve o úvere, ktoré má podľa jej názoru mať povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky, je dojednanie

o poplatku za spracovanie úveru, pretože tento má predstavovať plnenie, za ktoré spotrebiteľ nedostáva
žiadne reálne protiplnenie, čo je však názor, ktorý bol judikatúrou súdov ako aj Súdneho dvora Európskej
únie prekonaný (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.2.2022 sp. zn. 7Cdo/249/2019 dovolací súd
aj s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-621/17 z 3.10.2019). Uviedol,
že nie je možné pripustiť, aby podmienka osvedčenia nároku ako jedna z podmienok pre nariadenie

neodkladného opatrenia, nebola súdom pred nariadením neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom
skúmaná a súd sa uspokojil iba so zistením, že žalobca je spotrebiteľ, ktorý všeobecne namieta, že
v jeho zmluvnom vzťahu mali byť uplatnené neprijateľné podmienky, pričom za dôvody neplatnosti
dražby označí skutočnosti, ktoré podľa Zákona o dobrovoľných dražbách a stabilnej rozhodovacej
praxe neplatnosť dražby nespôsobujú. Druhým predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je

osvedčenie existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie
exekúcie bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobkyňa
žiadnym spôsobom neosvedčila ani existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov a ani obavy,
že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. V žalobe na odôvodnenie nariadenianeodkladného opatrenia uviedla iba to, že sa začal domáhať vyprataniu nehnuteľnosti a to aj napriek
tomu, že nemá žiadny exekučný titul na vypratanie žalobcu z jeho obydlia, ktoré je chránené ústavou
a s takýmto odôvodnením navrhla neodkladným opatrením mu zakázať vydraženú nehnuteľnosť v jednej

polovici scudziť na základe kúpnej zmluvy, alebo inej scudzenej zmluvy alebo na základe záložnej
alebo inej zmluvy zaťažiť. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, ktorý žalobkyňa
v podanej žalobe ani len netvrdila a ani ním neodôvodňovala potrebu jeho nariadenia. Žalobkyňa
žiadala neodkladné opatrenie vydať preto, že sa údajne začal domáhať jej vypratania. Žalobkyňa
žiadne skutkové tvrdenia o tom, že hodlá nehnuteľnosť previesť do vlastníctva inej osoby a ani žiadne

skutkové tvrdenia o tom, že hodlá nehnuteľnosť zaťažiť záložným právom, súdu nepredložila a tobôž
o nich nepredložila žiadny dôkaz. Dôkazom o tom, že by hrozilo, že nehnuteľnosť prevedie alebo
zaťaží záložným právom nie je ani výpis z jeho obchodného registra, ktorý si súd zadovážil, pretože
skutočnosť, že v predmete podnikania má uvedenú aj realitnú činnosť nepreukazuje, že hrozí predaj
alebo zaťaženie tejto konkrétnej nehnuteľnosti. Ak by tomu tak bolo, potom by bolo potrebné bez
ďalšieho vždy zakázať s nehnuteľnosťou nakladať takému žalovanému, ktorý má v predmete činnosti

zapísanú realitnú činnosť. Navyše žalobkyňa ani svoje tvrdenie, že sa začal domáhať vyprataniu
nehnuteľnosti a to napriek tomu, že nemá žiaden exekučný titul na vypratanie nepreukázala ani
neosvedčila. Žalobkyňu nevyzval na vypratanie nehnuteľnosti a nijako sa nedomáhal jej vypratania a to
jednak preto, že nehnuteľnosť bola prázdna a vyprataná už pred ohliadkou prechádzajúcou dražbe
a jednak preto, že nehnuteľnosť i kľúče od nej v zmysle § 29 Zákona o dobrovoľných dražbách bola

dražobníkovi odovzdaná 12.2.2024. Rovnako žalobkyňa neuvádza pravdu ani pokiaľ naznačuje, že
predmet dražby má byť jej obydlím. Ako vyplýva z LV č. XXXX katastrálne územie G., predmetom dražby
je rozostavaný rodinný dom. Stavba bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia nemôže slúžiť na
bývanie.Predmetdražbynebolavzhľadomnajehostavaninemoholbyťkolaudovaný,pričomžalobkyňa
nepreukázala jeho kolaudáciu. Ako vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Paulíny Černochovej č. 64/2023

zo dňa 29.8.2023, ktorým bola ohodnocovaná nehnuteľnosť pre účely dražby, ide o stavbu nedokončenú
(chýbajúce dvere, kuchynská linka a pod.) a neobývanú. To, že v nehnuteľnosti chýbajú dvere aj
kuchynská linka bolo zrejmé aj pri ohliadke nehnuteľnosti pred dražbou, na ktorej sa zúčastnil. Ani
sama žalobkyňa netvrdí, že v rozostavanej býva alebo bývala. Predmet dražby preto nebol ani obydlím
žalobkyne, opak nijako neosvedčila. Navyše uloženie zákazu nakladať s vydraženou nehnuteľnosťou

vo vzťahu k ochrane žalobkyne pred prípadnou zmenou vlastníctva nehnuteľnosti v situácii, keď je na
liste vlastníctva zapísaná poznámka o vedení tohto súdneho konania (P117/2024 zo dňa 13.2.2024)
nemá žiadne opodstatnenie, pretože priamo platná právna ochrana poskytuje žalobkyne dostatočnú
ochranu pred prípadnými následkami zmeny vlastníctva vydraženej nehnuteľnosti, keďže (prípadný)
výrok právoplatného rozsudku o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzne aj

pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu večného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh
podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 2
CSP). Nedôvodne preto súd argumentoval v napadnutom rozhodnutí, že ak by nenariadil neodkladné
opatrenie, došlo by k nenapraviteľnej situácii v neprospech žalobkyne. Nariadenie neodkladného
opatrenie je neprípustné navyše aj z dôvodu, že neprimeraným spôsobom zasahuje do jeho práv ako

vlastníkavydraženýchnehnuteľností,ktorýzanichriadnezaplatil.Neoprávnenýmzasahovanímjekaždé
také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá a podstatu
a zmysel obmedzeného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením
na dosiahnutie ustanoveného cieľa (I. ÚS 13/00). V prílohe pripojil znalecký posudok č. 64/2023, výpis
z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, potvrdenie o uhradení ceny dosiahnutej vydražením z 18.1.2024,

zápisnica o odovzdaní predmetu dražby z 12.2.2024.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 3/ (bez odvolacieho návrhu) uviedla, že mu ide
predovšetkým o jeho obchodné záujmy s vydraženou nehnuteľnosťou bez ohľadu na jej oprávnené
právneafinančnézáujmyaprávnikovivydražiteľasúprioritnéjehotrovykonania,lebocelýtextodvolania

je formálny s vykonštruovanými dôvodmi. V odvolaní zámerne neuviedol skutočnosti ani dôvody, prečo
konateľ vydražiteľa ju vyhľadával v mieste trvalého bydliska jej matky a nútil ju informovať ho o mieste
pobytu. Takéto násilné konania konateľa vydražiteľa je v rozpore s dobrými mravmi a aj v rozpore
s trestným poriadkom. Nie je známy dôvod a nie je ani logické, prečo sa vydražiteľ interesuje do obsahu
jej zmluvného vzťahu s veriteľom, keď mu ide o lacno kúpenú vydraženú nehnuteľnosť. Nie je pravdou,

že vo vydraženom rodinnom dome sa nebývalo z dôvodu jeho neobývateľnosti, lebo opak je pravdou,
nakoľko neexistencia kolaudačného rozhodnutia nebola prekážkou reálneho bývania v predmetnej
nehnuteľnosti. Ako mladí životní partneri tam spolu bývali aj s partnerom, v mene ktorého bola podaná
žaloba o neplatnosť dražby. Mala za to, že oprávnene a odôvodnene podala žalobu o určenie neplatnostidražby. Napriek výhradám určením neplatnosti dražby sa obnovuje vlastnícke právo pôvodného
vlastníka predmetu dražby. Dňom právoplatnosti takéhoto rozsudku sa z vydražiteľa stal od počiatku
neoprávnený držiteľ predmetu dražby. Príslušná správa katastra záznamom zmenila zápis v katastri

nehnuteľností, ak už bol na mieste pôvodného vlastníka zapísaný vydražiteľ ako v tomto prípade.
Z dôvodu opatrnosti navrhuje konajúcemu súdu a sudcovi držať sa napríklad postupu a výsledku
konania s obdobným úžerníkom a dražobným podvodníkom v konaní o neplatnosť dražby vedenom na
Okresnom súde Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majeríkovou v konaní sp. zn. 17C/34/2020. Opakovane
uvádza, že sa domáha určenia neplatnosti predmetnej dražby voči zákonom určeným žalovaným

pre závažné porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách ako aj Občianskeho zákonníka.
Dražobná spoločnosť zaistila ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. 64/2023 zo dňa
29.8.2023 vypracovaným znalcom Ing. Paulínou Černochovou, ktorým bola cena predmetu dražby
stanovenálennasumu223.000,-EUR.Uvedenásumanezodpovedávšeobecnejhodnotenehnuteľnosti
v mieste a čase konania dražby podľa § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko
iným znaleckým posudkom by sa určite preukázala iná všeobecná hodnota predmetu dražby. Cena

obdobných nehnuteľností v danej zaujímavej lokalite sa podľa verejne dostupných informácii pohybuje
v rozmedzí 250.000,- EUR až 282.000,- EUR. Poukázala na to, že ako spotrebiteľ má právo na osobitnú
právnu ochranu v konaní, nakoľko podhodnotenie ceny nehnuteľnosti na účely dobrovoľnej dražby je
relevantným dôvodom jej zneplatnenia, pričom má právo na ochranu ústavných práv a to za situácie,
keď zákon o dobrovoľných dražbách nepriznáva žiadny prostriedok právnej ochrany proti hrubému

podhodnoteniu dražobných nehnuteľností. Ústavný súd SR v náleze č.k. II. ÚS 237/2011-41 zo dňa
14.9.2011 potvrdil, že hrubé podhodnotenie ceny nehnuteľností je prekážkou výkonu záložného práva,
a teda nepochybne aj dôvodom jej zneplatnenia. V ďalšom uviedla, že veriteľ úmyselne koná a formuluje
do svojich zmlúv so spotrebiteľmi neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore s platnými právnymi
normami a následne nekalými obchodnými praktikami ich cielene a úmyselne presadil aj u nej. Je

nesporné, že obsah spotrebiteľskej zmluvy nemohla nijako ovplyvniť a preukázateľne neboli dojednané
individuálne. Za absurdné zo strany žalovaného 1/ považuje aj to, že bol realizovaný výkon záložného
práva bez predloženia potvrdenia o pravosti pohľadávky. Uviedla, že sa jedná o spotrebiteľský spor,
pričom predmetom sporu je spotrebiteľská úverová zmluva medzi stranami sporu, medzi dodávateľom
a spotrebiteľmi, ktorá je plná neprijateľných zmluvných podmienok a následne aj zmluva o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam, dlžné plnenia za úver poskytnutý veriteľom, t.j. žalovanému 1/,
pričom ten zatajuje aj výšku reálnych vzájomných plnení istiny. Opakovane poukazovala na neprijateľné
zmluvné podmienky v zmluve o úvere, ako aj v zmluve o zriadení záložného práva a prednáša návrhy
pre súd v konaní vo veci samej. V prílohe predložila fotodokumentáciu ohľadne obývania predmetnej
nehnuteľnosti.

5. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

6. Krajský súd v Košiciach ak odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného 3/ ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia
§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky ani na potvrdenie napadnutého uznesenia, ani na jeho zrušenie, preto napadnuté uznesenie
v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že podanou žalobou sa žalobkyňa voči žalovaným 1/ - 3/
domáha vydania rozsudku, ktorým súd určí, že dobrovoľná dražba konaná dňa 15.1.2024, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese C. – H., v obci G., v katastrálnom území G. bez

súpisného čísla, rozostavaný dom postavený na parcele reg. „C“ KN s parcelným číslom 416/38
o výmere 138 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely reg. „C“ č. 416/5
o výmere 722 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok parcely reg. „C“ č. 416/38 o výmere 138 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1/2 zapísaných na LV č.XXXX vedenom Okresným úradom, katastrálnym odborom Košice – okolie, priebeh ktorej bol osvedčený
notárskou zápisnicou N 44/2024, Nz 1032/24, NCRls 1102/2024 notárom JUDr. Tomášom Trelom, je
neplatná. Zároveň v predmetnej žalobe je obsiahnutý aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

smerujúcu výlučne voči žalovanému 3/, ktorým sa žalobkyňa domáha, aby mu súd zakázal nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX identifikované v žalobe v jej spoluvlastníckom podiele 1/2 scudziť na základe
kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy, alebo na základe záložnej alebo inej zmluvy zaťažiť.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v celosti vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil neodkladné
opatrenie. Žalovaný 3/ odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah odvolaním napadnutého uznesenia
i argumenty odvolateľa bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne vyhovel návrhu žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že žalovanému 3/ zakázal, až do právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej, nakladať s nehnuteľnosťami: stavba (rozostavaný rodinný dom) zapísaný na LV č. XXXX
vedenom Okresným úradom, katastrálnym odborom Košice – okolie, okres Košice – okolie, obec Čaňa

v katastrálnom území G., bez súpisného čísla, ktorý je postavený na parcele reg. „C“ KN s parcelným
číslom 416/38 o výmere 138 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely reg. „C“
č. 416/5 o výmere 722 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok parcely reg. „C“ č. 416/38 o výmere 138
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie vo vlastníctve žalobkyne v spoluvlastníckom podiele
1/2, a to scudziť na základe kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy, alebo na základe záložnej

alebo inej zmluvy zaťažiť.

11. V preskúmavanej veci potrebu nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že
žalovaný 3/ (vydražiteľ) sa začal domáhať vypratania nehnuteľnosti, a to aj napriek tomu, že nemá
exekučný titul na vypratanie z jej obydlia, ktoré je ústavou chránené.

12. Úvodom odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm.
c), d), § 329 ods. 1 veta prvá CSP a dopĺňa, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomeryajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba

na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva(aprekrátkosťčasuanizvyčajnenemôže)aprirozhodovanívychádzazobsahunávrhuazo
skutočností, ktoré boli osvedčené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je: 1. osvedčenie

dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného
opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných
opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu). Všetky tieto zákonné podmienky

musia byť splnené kumulatívne. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas
konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené
aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov

by bolo právo strany sporu ohrozené.

13. V kontexte vyššie uvedeného následne dopĺňa, že súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom
neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené
právo alebo slobodu, teda je potrebné skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza

k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto
dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem
na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Danosť
právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho

rozhodnutia, dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa
dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie
skutočnosti (nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sa rozumiestav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo
veci samej. Je nevyhnutné, aby mu svedčila vecná legitimácia, konkrétne aktívna na podanie návrhu.
Už v podanom návrhu musí navrhovateľ predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré

ho opodstatňujú k jeho hmotnoprávnym nárokom vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie
podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie musí mať
vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Existencia právneho
pomeru medzi stranami alebo nároku, prípadne ich osvedčenie, samé o sebe ešte netvoria zákonný
dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie

nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a aspoň osvedčené.

14. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto
rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo len na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, pričom žalovaný 3/ nie je
dlžníkom žalobkyne.

15. Z verejne prístupného portálu elektronických služieb katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vyplynulo,
že pod poznámkou P 117/2024 zo dňa 13.2.2024 je zapísané oznámenie o začatí súdneho konania
o určenie neplatnosti dražby sp. zn. 20C/4/2024 zo dňa 12.2.2024 č.z. 125/2024 a pod P 241/2024 zo
dňa 16.4.2024 - začatie súdneho konania o určenie neplatnosti dražby zo dňa 15.1.2024 vedeného na

Mestskom súde Košice sp. zn. 34Csp/93/2024 č.z. 289/2024.

16. Podľa § 228 ods. 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného bremena k nehnuteľnosti
alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka
návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri

nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

17. Podľa § 38 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie
vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.

18. Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

19. Inými slovami povedané, výroky právoplatných rozsudkov uvedených v § 228 ods. 2 CSP sú
záväzné aj pre subjekty, ktoré boli účastníkom zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu
vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti, podaných v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná
poznámkaotomtosúdnomkonaní.Existenciapoznámkyzapísanejvkatastrinehnuteľnostízabezpečuje

publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného
práva k nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu zákonodarca rozšíril subjektívne hranice záväznosti súdneho
rozhodnutia aj na účastníkov zmluvy, ktorí v čase, keď vecné právo k nehnuteľnosti nadobudli, mali
byť oboznámení s existenciou súdneho konania. Nie je pritom rozhodujúce, či sa reálne takáto osoba
s poznámkou oboznámila. Stačí, že mala objektívnu možnosť zistiť, že o danej nehnuteľnosti, resp.

o vecnom práve k nej, sa vedie súdne konanie. Táto koncepcia je plne v súlade so zásadou formálnej
publicity katastra nehnuteľností.

20. Premietnuc takto vyššie uvedené na konkrétny prípad, odvolací súd konštatuje, že nie je daná a ani
odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov či obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Vychádzajúc zo skutkových zistení prvoinštančného súdu, ktorými je odvolací súd v zásade viazaný,
nemožno uzavrieť, že žalobkyňa osvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, či obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobkyňa opomína účinky tzv. poznámky spornosti
vychádzajúce z ustanovenia § 228 ods. 2 CSP, ktoré ustanovenie rozširuje záväznosť určitých výrokov

súdunatretieosoby.Podľacitovanéhoustanoveniajetotižvýrokourčeníneplatnostidobrovoľnejdražby
záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol
podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní podľa § 38 a § 39
ods. 1 katastrálneho zákona. Existencia poznámky spornosti zapísanej v katastri nehnuteľností, ktoréhoúdaje sú podľa § 69 katastrálneho zákona verejne dostupné, zabezpečuje publicitu prebiehajúceho
sporu, čím narúša dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Poznámka síce
nebráni žalovanému 3/ nakladať s nehnuteľnosťou, ale z § 228 ods. 2 CSP plynie, že ak by po zápise

poznámky do katastra nehnuteľností žalovaný 3/ sporné nehnuteľnosti alebo spoluvlastnícky podiel
previedol do vlastníctva tretej osoby a následne by bola žalobkyňa v spore o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby úspešná, rozsudok by bol záväzný aj pre nového nadobúdateľa nehnuteľností,
pretože potenciálny nadobúdateľ má vďaka poznámke v katastri možnosť získať vedomosť o spornosti
vlastníckeho práva a nemôže sa preto dovolávať dobromyseľnosti. Záväznosť výroku o určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby tak účinne predchádza ďalším prevodom nehnuteľností a súdnym
sporom s novými vlastníkmi. Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by sa
malo použiť až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako dočasne upraviť pomery strán sporu.
Nemožno preto uzavrieť, že účel neodkladného opatrenia možno v prejednávanej veci dosiahnuť len
jeho nariadením, pretože práve na tento účel slúži vyššie spomínaný inštitút poznámky spornosti.
Napokon poznámka je už zapísaná v katastri nehnuteľností, ktorá skutočnosť vyplynula z LV č. XXXX.

Pokiaľ by bola žalobkyňa v spore úspešná a súd by určil neplatnosť dobrovoľnej dražby, do katastra
nehnuteľností by bola žalobkyňa opäť zapísaná ako vlastník v podiele 1/2 a vecné práva, ktoré zapísané
v čase existencie poznámky spornosti, musia byť nevyhnutne vymazané. Žalobkyňou tvrdená hrozba
nakladania s dotknutou nehnuteľnosťou zo strany žalovaného 3/ s poukazom na predmet podnikania tak
nepredstavuje priame ohrozenie jej práv. Neodkladné opatrenie ako subsidiárny procesný prostriedok

ochrany práv, je v tomto prípade nadbytočné, v dôsledku čoho nie je splnená zákonná požiadavka
naliehavosti podľa ust. § 325 ods. 1 CSP. Odvolací súd dodáva, že aj v prípade, ak by nebolo dôvodné
prihliadať na účinky poznámky o súdnom konaní, nezistil dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia
vo vzťahu k zákazu nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou. Žalobkyňa ničím neosvedčila, že by
žalovaný 3/ realizoval faktické a právne kroky smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej

exekúcie, ani nebola osvedčená hrozba takýchto úkonov. Z tohto dôvodu potom vyplýva, že nebol
splnený predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v existencii obavy, že exekúcia
bude ohrozená.

22. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že naliehavosť potreby nie je daná ani z hľadiska zabezpečenia

ďalšieho nerušeného postupu konania, pretože nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia
nemôže dôjsť k nereparovateľnému zhoršeniu, či oslabeniu práv žalobkyne, a preto nie je naliehavá
úprava vo vzťahu v záujme efektívneho zabezpečenia ochrany práv žalobkyne, ktorých sa domáha
v základnom konaní. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je len vo formálnej rovine
bez bližšie špecifikovanej hroziacej ujmy a škody, na základe ktorej nie je možné dospieť k záveru

o naliehavosti potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Napokon obsah žaloby je v podstatnej
miere citáciou právnej teórie, rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, zákonných
ustanovení s poukazom na uzavretú zmluvu o úvere a zmluvu o zriadení záložného práva medzi
žalobkyňou, E. I. (ktorý však žalobu nepodal) a žalobcom 1/. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na iné súdne
konanie, je potrebné zdôrazniť, že rozhodovanie o neplatnosti dražby je vždy výsledkom posúdenia

vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej veci, nezameniteľných s okolnosťami
relevantnými v iných veciach. Taktiež je potrebné doplniť, že žalobkyňa v žalobe netvrdila a nepredložila
dôkazy, že v nehnuteľnosti býva a teda je jej obydlím. Fotodokumentácia predložená žalobkyňou
až v odvolacom konaní o skutočnosti, že býva v predmetnej nehnuteľnosti tomu nenasvedčujú
s prihliadnutím na obsah vypracovaného znaleckého posudku č. 64/2023. Zároveň zo zápisnice

o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 12.2.2024 o 9,30 hod., vyplynulo, že predmet odovzdania bol
v čase odovzdania vyprataný a predchádzajúci vlastník E. I. sa odovzdania nezúčastnil (kontaktovaný
bol telefonicky a súhlasil s odovzdaním kľúčov povereným susedom p. J., stav vodomeru, plynomeru
a elektromeru - nie je).

23. Po vecnom a právnom posúdení veci tak dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa dostatočne v
danom štádiu konania neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol (§ 388 CSP).

24. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa konanie nekončí,
a nakoľko je potrebné žalobu meritórne prejednať, o trovách súd rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa
končí konanie (§ 354 v spojení § 262 ods. 1 CSP).25. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).