Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 24, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-3T/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4623010072
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Šatková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4623010072.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

TO-3T/24/2023

2

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Janou Šatkovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 24.04.2024, takto

r o z h o d o l :

TO-3T/24/2023

2

Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v Topoľčanoch, trvale bytom C., B. D. XXXX/X, na slobode,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e :

dňa 14.03.2022 približne o 21.30 hod. v meste Topoľčany, na ulici Pod Kalváriou naproti vstupu do
stavebnín Hayden, fyzicky napadol poškodeného A. E., v tom čase sediaceho vo vozidle Opel Zafira,
evidenčné číslo: C. tak, že po tom, čo nastúpil do vozidla, poškodeného udrel opakovane päsťou
do oblasti tváre, v dôsledku čoho sa poškodený začal brániť a tieto údery mu opätoval, následne
obaja vystúpili z vozidla, kde počas zápasu a keď spoločne spadli na zem, obvinený poškodeného
viackrát udrel päsťou do oblasti tváre, prevalil poškodeného tvárou k zemi, chytil ho za krk a oboma
rukami začal poškodeného škrtiť odzadu takým spôsobom, že mu svoje predlaktia ovinul okolo krku

a povedal mu, že dnes tu zdochne, následne sa poškodenému podarilo vstať zo zeme, kde ho
obžalovaný znova udrel päsťou do tváre, čím poškodenému A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.
XX, spôsobil zranenie pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre s odreninami kože v oblasti koreňa
nosa, hornej pery úst, tržne zmliaždenú ranku sliznice hornej pery úst, pomliaždenie mäkkých tkanív
krku, pomliaždenie mäkkých tkanív s odreninami kože v oblasti oboch lakťov viac vľavo, pomliaždenie
mäkkých tkanív driekovej oblasti vpravo s odreninami kože, pomliaždenie mäkkých tkanív oboch kolien
s odreninami kože, ktoré si vyžaduje liečenie a práceneschopnosť v trvaní 1-2 týždne, počas ktorej doby

bol poškodený obmedzený v bežnom spôsobe života,

t e d a :

- dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

- inému úmyselne ublížil na zdraví,t ý m s p á c h a l :

prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na
zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného
zákona a zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h), postupom podľa § 38 odsek 2, odsek
4 Trestného zákona a podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 56 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného zákona úhrnný peňažný trest vo výmere 1 000,- (tisíc) eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť spôsobenú škodu

poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany, so sídlom G. A. H. I. XXXX/XX, XXX XX C., J.:
XX XXX XXX v sume 400,40 eur (štyristo eur a štyridsať centov).

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného A. E., nar. XX.XX.XXXX v Topoľčanoch,
bytom F. XX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

TO-3T/24/2023
10

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany, sp. zn. Pv 113/22/4406 zo
dňa 06.03.2023 Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) prejednal trestnú vec obžalovaného A. B. pre prečin
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného A. B., svedka –
poškodenéhoA.E.,svedkov,znaleckýmdokazovanímaoboznámenímnavecsavzťahujúcichlistinných
dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Ku skutku uviedol, že dňa 14.03.2022

približne okolo deviatej večer zaparkoval auto na súkromnom parkovisku pre nájomníkov priestorov,
kde sa vybral do svojho prenajatého priestoru. Vo vozidle si zabudol súkromný mobil, preto sa vrátil
k svojmu vozidlu. Na parkovisku spozoroval jemu neznáme auto, nepatrilo nikomu z nájomcov. Sklonil
hlavu a zistil, že vo vozidle sedí A. E., ktorý je voči nemu zaujatý pre súkromný spor. D. A. E. čiastočne
trčalo do hlavnej cesty.

Spýtal sa ho, čo tam robí, na čo ten uviedol, že prišiel pozrieť svoju bývalú ženu. Obžalovaný uviedol,
že si prisadol do vozidla A. E.. Pokojne sa rozprávali, že poškodený E. chodí sledovať obžalovaného
a zasahuje do súkromia obžalovaného. Obžalovaný sedel na sedadle spolujazdca, následne ho A.
E. udrel na tvár, otočil sa a dostal druhú ranu do tváre. Snažil sa brániť a odtrhnúť ho od seba.
Obžalovaný dal ruky pred seba, poškodený ho začal škrtiť, obžalovaný sa snažil ho odsunúť. Poškodený

mu prehryzol necht prsta, pocítil bolesť, začal sa brániť. Z tohto zranenia sa liečil viac ako 8 mesiacov.
Podľa obžalovaného, vo vozidle útočil poškodený A. E. na jeho tvár, krk a ruky, roztrhol mu tričko.
Potom sa obžalovanému podarilo vystúpiť z vozidla. Vystúpil z vozidla zo strany spolujazdca, poškodený
vystúpil zo strany vodiča, rozbehol sa poškodený po ňom a ako videl, že obžalovaný vyťahuje z vrecka
mobil, s tým, že ide volať políciu, poškodený E. mobil chytil a zhodil o zem. Obžalovaný ďalej uviedol,

že následne ho E. chytil za genitálie celou silou, pričom mu roztrhol tepláky a boxerky, oblečeniebolo značkové, ich hodnota bola asi 150, €. Poškodený ho zhodil na zem, uštedril mu údery do hlavy
niekoľkokrát. Obžalovaný mu dal v rámci sebaobrany nejaké rany. Pri prvotnom lekárskom ošetrení
oútokunagenitálieniejezmienka,pretoženekrvácal,nebolomupríjemnéotomhovoriťpredsestričkou.

Obžalovaný keď sa postavil zo zeme, všimol si dve osoby asi 3-4 metre od nich, volal na nich, aby
zavolali 158. Keď vedel, že prídu policajti, snažil sa od E. držať odstup a čakal na policajtov. Prítomnú
policajtku potom obžalovaný poprosil, aby odfotila jeho poškodený mobilný telefón priamo na mieste,
čo aj urobila. Bol to telefón značky Samsung S2 28 čiernej farby, bola to novinka, mal ho len tri dni, dal
ho opravovať, opravovali ho 1,5 – 2 mesiace, celý čas bol bez mobilu, cenu za opravu si nepamätal.

Uviedol, že na mieste sa nenašla žiadna kamera, ktorá mala byť predmetom incidentu.
Zo zranenia prsta sa liečil viac ako 8 mesiacov. Navštívil obvodnú lekárku, ktorá uviedla, že sa zranenia
zahojí, pociťoval dlhodobo bolesť, hromaždila sa krv pod nechtovým lôžkom, nemohol športovať, bol
obmedzený v obvyklom spôsobe života, aj tým, že ako šofér nemohol používať ruku, keď dá ruku v päsť,
stále má prst- palec napnutý.
Obžalovaný pred súdom uviedol, že sa s obhajcom snažili v prípravnom konaní predložiť dôkazy, že

je nevinný a je v pozícii poškodeného, A. E. podľa obžalovaného sám potvrdil, že sa po obžalovanom
rozbehol a snažil sa ho zhodiť. Obžalovaný uviedol, že v prípravnom konaní žiadal, aby poškodený
doložil do spisu jeho PN a lekárske správy poškodeného, ktoré boli doložené dodatočne až po
niekoľkých mesiacoch do spisu, navrhoval vypočutie exmanželky, podal podnet na sociálnu poisťovňu
na prešetrenie dodržiavania liečebného režimu, keďže poškodený bol 19.3. videný po incidente v meste

a 25.3. si žiadal od exmanželky deti, že sa s nimi ide bicyklovať. Obžalovaný uviedol, že bol predvolaný
ako svedok v konaní o rozvode poškodeného a jeho exmanželky, už sú rozvedení.

Svedok – poškodený A. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 14.03.2022
vychádzal z parkoviska, keď pocítil ranu do pravého boku vozidla, otvorili sa dvere, bol to obžalovaný,

ktorý sa ho spýtal, čo tam hľadá, na čo poškodený uviedol „teba do toho nič“. Na parkovisku sa
otáčal z dôvodu vracania sa ku kolegovi, ktorého viezol v ten večer z práce, lebo si zabudol telefón.
Obžalovaného poznal už predtým, býval v bytovke, tam, kde bývali aj oni. Nemali žiadny vzťah, on bol
nový nájomník, ani sa nepredstavil, len sa míňali, nemal s nám predtým žiadne osobné spory. V konaní
o jeho rozvod vypovedal obžalovaný v neprospech, vtedy obžalovaný poprel, že mal mať sexuálny vzťah

s exmanželkou poškodeného.
Obžalovaný bez pozvania nastúpil do vozidla poškodeného, zavrel za sebou dvere, začal poškodenému
nadávať, že ešte raz ho tam uvidí, tak že uvidí. Následne ho začal obžalovaný fyzicky napádať do
oblasti tváre. Poškodený uvádzal, že sa snažil brániť rukami, prechádzalo okolo auto, začal trúbiť a kričať
o pomoc. Pritom, ako ho obžalovaný napádal, začal kričať jeho meno, v aute sa nachádzala autokamera.

Obžalovaný si ju po čase všimol a strhol ju z čelného skla. Poškodený sa ju snažil obžalovanému vziať,
čo sa mu nepodarilo a obžalovaný následne s autokamerou z auta ušiel von. Obžalovaný vystúpil z auta
prvý, zo strany spolujazdca. Poškodený za ním vystúpil a snažil sa, aby mu tú kameru obžalovaný
vrátil. Obžalovaný ho začal znova napádať do oblasti tváre. To auto, ktoré prechádzalo okolo, zastavilo
a vystúpili z neho dvaja chalani. Poškodený kričal o pomoc, že bol napadnutý, že B. má kameru a to je

dôkaz, tí dvaja sa len pozerali a stáli. Pritom, ako zápasili o kameru, spadli s obžalovaným obaja na zem.
Obžalovaný odišiel na to parkovisko, poškodený šiel za ním a tam obžalovaný premohol poškodeného
a začal ho odzadu škrtiť so slovami „dnes tu zdochneš kamarát“. Poškodenému sa podarilo prevrátiť
obžalovaného na lopatky na chrbát, kde žiadal od neho znova, aby mu vrátil tú kameru, a že odíde
preč. Obžalovaný sa snažil prehodiť poškodeného cez plot, stále pokračoval vo fyzickom útoku v oblasti

tváre. Pravdepodobne tí dvaja svedkovia zavolali políciu, keď prichádzali policajti, útok prestal. Ako išli
cez parkovisko k policajnej hliadke uštedril mu obžalovaný ešte dve rany do tváre. Toto však policajná
hliadka nevidela, lebo oni sme stáli ďalej a nevideli, že sa nachádzajú na parkovisku. Taktiež to nevideli tí
dvaja svedkovia, keďže stáli na chodníku a nie na ceste. Zo začiatku boli svedkovia na jednom mieste na
tom parkovisku ale potom pri útoku, keď ho obžalovaný škrtil tak nevie, kde sa presunuli. Nezasahovali

do konfliktu, ani sa o to nepokúsili. Potom sa privolaní policajti pýtali, čo sa stalo, poškodený cúvol auto
do dvora, aby neprekážalo v premávke. Poškodený uviedol, že ich upozorňoval na to, že obžalovaný
má kameru, ktorá je dôkazový materiál. Kameru podľa neho našla policajtka, asi v tráve. Následne bol
ošetrený v Topoľčanoch na pohotovosti. Mal poranenia tváre, rozseknutú peru, odreniny na kolenách aj
na hlave mi našiel lekár poranenia. Bola tam PN odporúčaná 14 dní, ale presne si dĺžku nepamätal.

Ako dôvod, prečo keď obžalovaný vystúpil z auta, auto nezamkol, nezavolal políciu, nedal výstražné
svetlá, ale z auta vystúpil a šiel za obžalovaným, uviedol, že sa bál, aby obžalovaný kameru nezahodil
niekam, lebo tým pádom by nemal dôkaz, že ho obžalovaný napadol a celú vec by obžalovaný
policajtom poprel. Kameru pri výpovedi policajtom neodovzdal, pretože si ju polícia nevyžiadala. Boldobitý, dezorientovaný a v šoku z úmyselného napadnutia. Po incidente bola pamäťová karta, ktorá
bola v autokamere, vytiahnutá, aby sa záznam, ktorý na nej bol nepremazával. Do kamery dal ďalšiu
pamäťovú kartu a autokameru používal ďalej. Pamäťová karta bola vytiahnutá a uložená doma, v byte

jeho rodičov a vedel o tom iba poškodený, ktorý jediný mal prístup ku karte. Záznam stiahol z karty
sám, lebo v ten deň pri výsluchu v prítomnosti policajtov to nevedel nájsť. Pamäťová karta bola vsunutá
do USB kľúča priamo cez USB, bolo to nahraté kopírovaním do počítača u policajtov, bola vyhotovená
kópia aj pre obžalovaného. Originál záznamu už nie je, existujú len kópie. Po incidente riešil ranu na
aute s policajtami, ukazoval im, že na aute sa nachádza čmuha, rukou alebo nohou urobená, nebol

s tým v servise.
K poškodeniu mobilu obžalovaného poškodený tvrdil, že nemal po vystúpení z vozidla kontakt
s mobilným telefónom obžalovaného, nevie, či ho mal obžalovaný rozbitý predtým alebo potom, či sa mu
poškodil pri tom, ako poškodeného fyzicky napádal, nakoľko aj jemu z vrecák povypadávali veci. Mohlo
sa stať pri tom, ako sa snažil si vziať svoju autokameru a brániť pred útokom, že poškodil obžalovanému
oblečenie, ale mohol mať obžalovaný odev poškodený už predtým. K ataku na genitálie obžalovaného

uviedol, že to nebolo cielené ani úmyselné ale mohlo sa to stať pritom, ako sme zápasili o kameru, ktorú
mal mať obžalovaný vo vrecku. Keď sa snažil zápasiť o tú kameru, snažil sa obžalovaného aj podtrhnúť
nohami a kameru si vziať. Počas zápasenia obžalovaný stále útočil na neho, preto nevedel uviesť, ako
obidvaja spadli na zem. Poškodený uviedol, že napriek tomu, že poznal konštrukciu obžalovaného, on
sám v čase incidentu mohol mať 72,5 kg a výšku do 180 cm, nerobí žiadne bojové športy, si zvolil

ísť voči osobe vyššej a silného vzrastu ako je on sám, pretože chcel získať tú autokameru. Bál sa,
že ju obžalovaný odhodí a on tak príde o dôkazový materiál. Vôbec mu nenapadlo, že obžalovaný
bude naďalej pokračovať vo fyzickom útoku na neho. Myslel si, že keď mu obžalovaný dal päsťami
do tváre v aute, vydá autokameru a bude to vyriešené. Išiel pre svoju kameru, pretože si bol vedomý
prítomnosti svedkov, ktorí by mu mohli pomôcť. K obžalovanému nemá žiadny vzťah. Exmanželku

pred skutkom na mieste, kde sa stal incident, nesledoval, hoci pracovala v stavebninách oproti miestu
incidentu. Rozvod prebehol pred incidentom, v čase pred rozvodom s ňou nežil v spoločnej domácnosti.
Počas práceneschopnosti mal vychádzky až po nejakom čase, po kontrole. S vozidlom šiel maximálne
k lekárovi a s deťmi sa určite nebol bicyklovať, nakoľko bol práceneschopný a v tom čase som
nedisponoval detskými bicyklami u jeho rodičov, ani nebol autom preberať deti. Deti nepreberal v rámci

styku počas práceneschopnosti, bol ich raz pozrieť počas vychádzky. Počas práceneschopnosti bol
obmedzený jeho obvyklý spôsob života, bol doudieraný v oblasti tváre, samá modrina, ťažko sa mu
chodilo.

Svedok A. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase skutku išli jeho firemným autom po ulici

Pod Kalváriou v Topoľčanoch, spolu s osobou A. I., išli z Duchonky a boli na ceste domov. Nejaké auto
blokovalo jeho jazdný pruh, trčalo v ceste, malo zapnuté svetlá. Podľa svedka malo kľúčik v polohe
štartovania, ale naštartované nebolo, dlhé svetlá svietili, či svietili aj potom, ako zastavili, to si už
nepamätal. S jeho vozidlom to auto obišli, zastavili za ním 2-3 metre. Keď to auto obchádzali, osádka
auta trúbila, poškodený kričal o pomoc. V aute sedeli dve osoby, bili sa v aute a dohadovali sa o nejakom

USB alebo niečo podobnom. Nevidel, kto konflikt v aute začal, doťahovanie v aute už prebiehalo Svedok
nevedel uviesť, ktorá osoba sedela na ktorom mieste v aute. Následne z auta vystúpili, podľa svedka
súčasne, a vzápätí boli na sebe. Aj po vystúpení z auta bol konflikt kvôli USB alebo niečo podobné,
nevedel však kto voči komu. Kto koho sotil prvý na zem si s odstupom času nepamätal, ani či použili
účastníci incidentu vulgarizmy. Po vystúpení z vozidla sa podľa neho niekoľko minút v stoji doťahovali

a potom nejako skončili na sebe, vyšší sedel na tom nižšom a bil ho. Podľa svedka pri incidente mimo
auta sa ten nižší iba bránil, a tým ako sa bránil, snažil sa vyvinúť nejakú sebaobranu. Popritom ako sa
bránil, uštedril aj nejaký úder. Svedok spolu s ďalšom osobou na nich pozerali, radili sa čo robiť, kričali
na nich, aby s tým prestali. Keď boli tie osoby na zemi, zbadali na vzdialenosť 2-3 metre od nich nožík
na chodníku, preto zavolali políciu. Nožík ležal na zemi, nikto ho nedržal voči nikomu a nikto ho ani

do príchodu polície nechytil. Konflikt pretrvával až do príchodu polície. Najprv prišlo jedno auto, v ňom
boli dve policajtky, oddelili ich od seba a konflikt už neprebiehal, potom prišlo aj ďalšie auto, či to boli
mestskí policajti uviesť nevedel. Tí ich identifikovali, potom prišlo ďalšie auto a s tými už nekomunikovali.
Uviedol, že nevideli ani nenašli žiadne USB, či polícia našla, o tom nemám vedomosť. Svedok doplnil, že
keď sa obžalovaný s poškodeným doťahovali v aute, boli od nich na vzdialenosť 2-3 metre, pri konflikte

vonku, keď sa doťahovali slovne a potom bol ten vyšší na poškodenom, boli od nich na vzdialenosť 5-6
metrov, oni boli na takom dvorčeku – priestore za kufrom. Do konfliktu nezasiahli, lebo roztržku v aute
nepovažovali za závažnú a keď boli mimo auta a na zemi, nechceli mať problémy, ani aby zaútočili na
nich, nemali dôvod sa s nimi biť a báli sa.Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh obhajcu na odstránenie rozporov
prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 23.12.2022 z č.l. 60-62 na strane 3 zápisnice

– prvá otázka a odpoveď ohľadom bitky obžalovaného s poškodeným a konkrétna otázka na 3. liste
zápisnice.
V prípravnom konaní svedok uviedol, že vyšší pán sedel na tom nižšom, ten sa nevedel hýbať. Ten
menší sa len bránil, ale aj sa bil, jednoducho sa bili medzi sebou a nebolo to tak, že by sa jeden z nich
výslovne len bránil. Bili sa vzájomne, avšak kričal o pomoc ten menší, tak skôr útočník bol ten vyšší pán.

Svedok k rozporom vo výpovedi uviedol, že viac-menej platí to, že nižší sa bránil a pri svojej obrane
uštedril fyzicky úder. Po konkretizácii otázky obhajcom svedok uvádzal, že sa pridržiava výpovede
z prípravného konania, keďže tú výpoveď realizoval s menším časovým odstupom po skutku, ako na
hlavnom pojednávaní.

Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh obhajcu na odstránenie rozporov
prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 23.12.2022 z č.l.60-62, na strane 4 zápisnice,
v otázke ohľadom spúšťača zavolania polície, čo bolo motívom.
V prípravnom konaní svedok uviedol, že ten malý na nich kričal, že či sú jebnutí, nech zavolá policajtov,
prečo mu nepomôžu, následne na to jeho kamarát (A. I.) povedal, že dobre, že zavolajú policajtov.

Svedok k rozporom vo výpovedi uviedol, že určite zavolali policajtov až keď zbadali ten nôž, policajtov
volal on.

Súd postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní oboznámil výpoveď

svedka A. I. na č.l. 63-64 spisu. Svedok vypovedal, že na ulici Pod Kalváriou išli na osobnom motorovom
vozidle s A. K., zbadali na ceste odstavené osobné motorové vozidlo, zastavili aj oni. Pred vozidlom sa
bili osoby. Bližšie okolnosti si nepamätal, len že sa tie dve osoby bili na zemi.

Z výpovede svedka A. E. F., zástupcu poškodeného Sociálnej poisťovne, z č.l. 34-38 spisu

oboznámenej na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku vyplynulo,
že ako poškodený si Sociálna poisťovňa uplatňuje škodu vo výške 400,40 eur, titulom vyplatených
nemocenských dávok A. E..

Svedok G. F. J. C. E. ku skutku na hlavnom pojednávaní uviedla, že tento sa stal cca dva roky dozadu,

boli vyslaní podvečer na preverenie oznámenia, že sa majú biť dve osoby na ulici Pod Kalváriou.
Po príchode na miesto bol vonku svedok, meno si nepamätala, ktorý to videl. Keď prišli na miesto,
tie osoby sa už nebili ale slovne sa opakovane napádali ustavične sa doťahovali, oddeľovali ich od
seba, aby nedošlo k bitke. Kolegyňa bola pri E. a svedkyňa stála pri obžalovanom. Keď sa to doriešilo,
každý uvádzal svoju verziu, vypočuli ich oboch. Išlo o nejakú ženu niekoho, kvôli žene sa vyvíjala táto

potýčka. Spísali len údaje o osobách, nebol priestor na záznam. Uvádzala prítomnosť troch osôb, či bol
oznamovateľ s ďalšou osobou, si nepamätala. Účastníci konfliktu sa stále slovne napádali, snažili sa
ich preto fyzicky oddeľovať, aby nedochádzalo k vzájomným slovným útokom. Na mieste sa nenašla
kamera,oniriešilikonfliktafyzickéoddeľovanieosôb,niktoneuvádzalkameruaniujmunainommajetku,
nikto nežiadal zabezpečiť ako dôkaz autokameru alebo záznam. Počas oddeľovania týchto osôb, pán

B. ju požiadal, aby odfotila nejaký telefón. V tej rýchlosti to urobila, nevedela však prečo, a neriešila
to v danej chvíli. Keď sa ho pýtala. prečo, tak jej na to neodpovedal. Nevedela uviesť, či mal mobil
poškodenia. Len mu preposlala SMS a záznam vymazala. Z auta sa nezaisťovali žiadne stopy, boli
zaistené žiadne veci. Následne sa presunuli na vyšetrenie do nemocnice. Rozsah zranení osôb si
nepamätala

Svedok G. A. G. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vzhľadom na časový odstup si už na detaily
nepamätá. Mali nočnú službu s kolegyňou, boli vyslané na adresu L. E. preveriť oznámenie, kde bol
konflikt. Na mieste riešili slovný konflikt v snahe zabrániť ďalšej ujme. Snažili sa osoby od seba fyzicky
od seba oddeliť. Poškodený E. tvrdil, že B. si sadol k nemu do auta a začali sa hádať, kto začal, nevedela

uviesť. Predmetom hádky mala byť žena. Pán B. tvrdil, že pán E. chodí sledovať svoju bývalú manželku.
Uviedla, že obžalovaný mal roztrhané tepláky. Nepamätala si poranenie osôb. Uviedla, že nevideli, že
by sa bili, už sa len slovne napádali. Nevedela uviesť, čo si vytýkali, ani kto začal prvý. Komunikovali
s oznamovateľom, či tam bol niekto ďalší, to uviesť nevedela. Ona viac komunikovala s pánom E.akolegyňaspánomB.,abysmezistili,očoide.Namiestenespisovaliúradnýzáznam,zisťovaliibaúdaje
k procesnému postupu totožnosti osôb. Nikto sa nedožadoval, aby hľadali a zaistili autokameru. Nemala
vedomosť ani o fotení telefónu obžalovaného. Na dopravenie na lekárske ošetrenie bola požiadaná

o súčinnosť asistenčná hliadka. Svedkyňa ďalej uviedla, že na mieste zastali aj príslušníci hliadky
mestskej polície, ale po oboznámení pokračovali ďalej a neboli na mieste prítomní. Na mieste samom
sa nezaisťovali veci ani dôkazy, nevyhotovovali oficiálny záznam ani fotografie. Poškodený nežiadal
o zabezpečenie alebo vykonanie dôkazu, neobhliadali auto, kde malo dôjsť k incidentu.

Svedok B. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodený je jej exmanžel, neustále ju okolo jej práce
prenasledoval, aj počas konania o rozvod manželstva, 9.3.2022 boli rozvedení. Skutok sa stal niekedy
v čase ich rozvodu. Uvádzala, že poškodený sa od jeho úrazu hlavy správal voči nej agresívne, nadával
jej aj pred deťmi, mal stále nejaké výhrady, čo riešili aj priestupkovo proti občianskemu spolunažívaniu,
dvakrát bola vypovedať. Vyhýba sa mu, lebo sa ho bojí. Po rozvode boli deti zverené do jej starostlivosti,
poškodený chodil pre ne v rámci upraveného styku. Jeden týždeň nechodil, napísal vtedy keď mal prísť

(utorok, štvrtok, alebo streda), že je PN, ale inak chodil tak, ako mal určené. Chodil osobne autom. Vtedy
nebolo na ňom vidieť stopy po zranení. Uvádzala, že obžalovaný bol vypovedať v konaní o ich rozvod
manželstva, ako príčina ich rozvodu. S obžalovaným boli susedia, exmanžel - poškodený ho bral ako
hrozbu, že ho s ním mala podvádzať, žiarlil.

Znalec A. A. L. sa na hlavnom pojednávaní pridržiaval svojho znaleckého posudku č. 051/22,
z ktorého vyplýva, že pri skutku utrpel poškodený A. E. pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre
s odreninami kože v oblasti koreňa nosa, hornej pery úst, tržne zmliaždenú ranku sliznice hornej pery
úst, pomliaždenie mäkkých tkanív krku, pomliaždenie mäkkých tkanív s odreninami kože v oblasti
oboch lakťov, viac vľavo, pomliaždenie mäkkých tkanív driekovej oblasti vpravo, s odreninami kože,

pomliaždenie mäkkých tkanív oboch kolien s odreninami kože, s dobou liečenia a obmedzenia
v obvyklom spôsobe života 1-2 týždne, nejednalo sa o dobu do 1 týždňa.
Pri svojom výsluchu znalec uviedol, že pre vypracovanie znaleckého posudku nevyžadoval originál
lekárskej správy z chirurgickej ambulancie, nepotreboval to. Prvotný lekár, ktorý vypracoval správu,
bol lekár pohotovostnej ambulancie, títo lekári viac s poškodeným neprichádzajú do kontaktu, tento

lekár odporučil liečbu ambulantnou formou, poškodený bol odoslaný do starostlivosti obvodného lekára.
Znalec komunikoval s poškodeným, ktorý uviedol, že po 10 dňoch bol na kontrole, kde mu bola
doporučená ešte lokálna liečba predmetných zranení. Na základe 40 ročnej lekárskej chirurgickej
a 30 ročnej znaleckej praxe na základe prejavu zranenia stanovil, že doba liečenia je 1-2 týždne,
pričom práceneschopnosť, ak je vystavená, môže byť krátkodobá, resp. po dobu liečenia. Vystavenie

a doba práceneschopnosti je závislá i na pracovnom zaradení pacienta, na základe čoho určil, že
práceneschopnosť by mohla byť do dvoch týždňov. Doba práceneschopnosti u poškodeného do
10.04.2022 bola podľa znalca neadekvátne dlhá vzhľadom k povahe zranenia. Opakovane presnil, že
ak uviedol dobu 1-2 týždne, nejedná sa o dobu do 1 týždňa.
Posudok bol vypracovaný 29.04.2022, kedy bol zdravotný stav poškodeného stabilizovaný, čiže na

poškodenom by pri osobnom vyšetrení už nenašiel zranenia, v posudku uviedol, že takéto zranenia
trvalé následky nezanecháva. Uviedol, že mal správu zo dňa 14.03.2022, správu k 10.04.2022 nemal.
V čase vypracovania znaleckého posudku už bol poškodený dávno po dobe 1-2 týždni, nemohol ho
vyšetriť v dobe zranenia. Na str. 7 v znaleckom posudku je uvedené, že správa lekára traumatológie
uvádzala predpokladanú doba liečenia 2 týždne. Pokiaľ ošetrujúci lekár odborník z traumatológie určil

dobu liečenia cca 2 týždne znalec ako chirurg traumatológ po prezretí objektívnych prejavov zranenia,
ktoré popisoval traumatológ vo svojom vyšetrení z 14.03.2022, tiež konštatoval dobu liečenia 1-2
týždne, považuje to za dostatočne objektívne. Znalec nemal z akých podkladov kontrolovať priebeh
doby liečenia, nakoľko v čase vypracovania posudku bolo už po dobe liečenia a pacient mal stanovenú
kontrolu po 10 dňoch liečenia. Išlo o ľahké zranenie bez výraznejších obmedzení. Bola to liečba od

bolesti. Fotodokumentácia bola súčasťou spisového materiálu, čo je uvedené aj na str.4 znaleckého
posudku, ale už si ju nepamätal, ani či kládol otázku poškodenému, ako jeho zranenia ovplyvňujú jeho
obvyklý spôsob života

Potrebné dokazovanie súd vykonal tiež postupom podľa § 269 Trestného poriadku a oboznámil

zápisnicu z rekognície osoby, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti poškodeného A. E., lekárske
správy, uplatnenie nároku poškodeného Sociálnej poisťovne aj správu Sociálnej poisťovne pobočky
Topoľčany.Podľa zápisnice o rekognícii osoby poznávajúci – svedok A. K. spoznal na predložených fotografiách
A. B. a A. E..

Súd oboznámil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti poškodeného, z ktorej vyplýva, že poškodený
bol uznaný práceneschopným od 15.03.2022, práceneschopnosť bola evidovaná v Sociálnej poisťovni.

Z lekárskych správ vyplynulo, že poškodený A. E. bol dňa 14.03.2022 v sprievode polície dopravený na
lekárske ošetrenie do Svet zdravia Nemocnica Topoľčany, a.s., kde mu boli po ošetrení diagnostikované

povrchové poranenia vlasatej kože hlavy, pomliaždenie lakťa, pomliaždenie driekovokrížovej oblasti
a panvy, s predpokladanou dobou liečenia do 14 dní, bola odporučená lokálna liečba ľadom a podaním
analgetík a odporúčanie na kontrolné vyšetrenie u obvodného lekára do 3 dní. Úraz bol kvalifikovaný
ako ľahký úraz.
Obžalovaný A. B. bol dňa 14.03.2022 v sprievode polície dopravený na lekárske ošetrenie do Svet
zdravia Nemocnica Topoľčany, a.s., mal diagnostikované poranenie prsta, s dobou liečenia do 14 dní,

kvalifikované ako ľahký úraz, s odporúčaním na kontrolné vyšetrenie do 3 dní.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Podľa
výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov bol obžalovaný doposiaľ priestupkovo
prejednávaný 20 krát, a to na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, 2 krát bol priestupkovo

prejednávaný a riešený pre priestupok voči občianskemu spolunažívaniu.
Zo správy Sociálnej poisťovne bol preukázaný uplatnený nárok Sociálnej poisťovne na náhradu škody
titulom vyplatených nemocenských dávok poškodenému A. E. vo výške 400,40 Eur.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom základné
zásady Trestného poriadku.
K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny čin
a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné
zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené Trestným

zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Obžalovaný svojím aktívnym úmyselným protiprávnym konaním (jedným skutkom) súčasne naplnil
znaky dvoch skutkových podstát trestných činov s odlišným objektom, a to skutkovú podstatu trestného
činu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a skutkovú podstatu trestného činu
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, a preto jeho konanie bolo posúdené

ako jednočinný súbeh trestných činov.

Ustanovenie § 364 Trestného zákona chráni pokojné občianske spolužitie pred závažnejšími útokmi
narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Trestného činu výtržníctva sa tak dopustí ten, kto sa slovne
alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom dopustí hrubej neslušnosti, alebo výtržnosti

tým, že napadne iného. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie
ľudí, cudzí majetok, česť, morálka, dôstojnosť ľudí a pod. (tzv. sekundárny objekt). Objektívna stránka
spočíva v konaní, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť. Miestom prístupným
verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a
kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí tak, že výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu

tam nemusia byť prítomní. Z povahy chráneného záujmu je potrebné potom vyvodiť, že ak má byť určité
správanie považované za výtržnosť, musí sa výraznejším spôsobom dotýkať verejného poriadku ako
hodnoty, ktorá presahuje individuálne záujmy jednotlivcov. Kým verbálne útoky by sa mali za trestný
čin výtržníctva považovať iba v mimoriadne krajných prípadoch, fyzické útoky je potrebné posudzovať
prísnejšie.

Zdravie (ako optimálny funkčný stav živého organizmu) patrí medzi najvýznamnejšie zákonom chránené
záujmy. Ustanovenie § 156 Trestného zákona chráni ktoréhokoľvek človeka (hmotný predmet útoku)
pred protiprávnym konaním páchateľa (aktívnym alebo pasívnym), ktorým páchateľ zasahuje do jeho
osobnej integrity v úmysle spôsobiť mu ublíženie na zdraví. Ublížením na zdraví sa rozumie také

poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie počas
ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného (123 odsek 2 Trestného
zákona). Z hľadiska praxe sa za ublíženie na zdraví pokladá porucha zdravia poškodeného, ktorá
mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní (R 16/1986).Pri posudzovaní ublíženia na zdraví majú význam hlavne také skutočnosti, ako je povaha poruchy
zdravia,akobolaspôsobená,akýmipríznakmisaprejavovala,ktorýorgánaktoráfunkciabolanarušená,
bolestivosť zranenia a jeho intenzita, či a aké lekárske ošetrenie vyžadovalo a či a do akej miery porucha

narušila obvyklý spôsob života postihnutého, počítajúc do toho i vyradenie z pracovného procesu.

Obžalovaný bol z protiprávneho konania priamo usvedčovaný výpoveďou svedka poškodeného A. E.,
svedka A. K., nepriamo znaleckým posudkom A. A. L. ako aj listinnými dôkazmi. Priame aj nepriame
dôkazy logicky do seba zapadajú a vytvárajú reťaz usvedčujúcich dôkazov proti obžalovanému.

Poškodený A. E. popísal protiprávne konanie obžalovaného, ktorý po tom, čo bez dovolenia nastúpil
do vozidla poškodeného, toho udrel opakovane päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho sa poškodený
začal brániť a tieto údery mu opätoval, následne obaja vystúpili z vozidla, kde počas zápasu a keď
spoločne spadli na zem obžalovaný poškodeného viackrát udrel päsťou do oblasti tváre, prevalil
poškodeného tvárou k zemi, chytil ho za krk a oboma rukami začal poškodeného škrtiť odzadu takým
spôsobom, že mu svoje predlaktia ovinul okolo krku a povedal mu, že dnes tu zdochne, následne sa

poškodenému podarilo vstať zo zeme, kde ho obžalovaný znova udrel päsťou do tváre. Svedkovia A.
K. ani A. I. začiatok konfliktu obžalovaného s poškodeným A. E. v aute nevideli a nepočuli. Svedok
A. K. videl prebiehajúcu bitku v aute, počul ako poškodený A. E. v aute volal o pomoc. Po vystúpení
obžalovaného a poškodeného z vozidla videl, ako sa poškodený bránil útokom obžalovaného, a to aj
aktívnym bránením sa. Potvrdil vyjadrenie poškodeného A. E., že pri konflikte mimo auta obžalovaný

sedel na poškodenom a bil ho. Napadnutie poškodeného a v dôsledku toho spôsobené zranenia
potvrdzuje aj znalecký posudok A. L. a lekárske správy zo spisového materiálu, z ktorých znalec
vychádzal. Rozsah zranení, intenzitu útoku, mechanizmus vzniku a dobu liečenia týchto zranení, ktoré
poškodený A. E. utrpel pri konflikte s obžalovaným, mal súd preukázaný znaleckým posudkom znalca
A. A. L. a jeho výsluchom na hlavnom pojednávaní, spisovým materiálom, z ktorého znalec vychádzal

pri znaleckom dokazovaní.

Pri hodnotení dôkazného materiálu, ktorý mal súd k dispozícii (výpoveď obžalovaného, výpoveď svedka-
poškodeného, výpovede svedkov, znalecký posudok, listinné dôkazy), sa súd zameral na podstatné
body jednotlivých výpovedí, ich vnútornú logiku a konzistentnosť týchto výpovedí, aj v kontexte všetkých

dostupných dôkazov. Dokazovanie minulých skutkových okolností vrátane ich detailného popisu je
limitované u každého jednotlivca osobitne (pamäťová stopa), najmä jeho biologickými, psychologickými
a sociálnymi danosťami, zároveň je pri ich hodnotení potrebné zohľadniť aj fakt, že stopercentné
dokázanie nejakej skutočnosti nie je prakticky možné, podobne, ako nie je možné ľudskými zmyslami
zachytiť objektívnu realitu. Poškodený A. E. a aj svedok K. opísali skutok v podstatných skutkových

okolnostiach zhodne, prípadne sa situačne dopĺňali, nepresnosti v ich výpovediach možno hodnotiť aj
s ohľadom na dynamiku deja a navyše, každý z nich prebiehajúci dej pozoroval v rámci iného časového
úseku, v inej pozícii, z iného uhla a z iného smeru. Poškodený A. E. a svedok A. K. neboli v rovnakej
pozícii, preto ich zmyslové vnímanie a opisy udalostí nie sú a nemôžu byť absolútne rovnaké, okrem toho
súd podotýka, že na hlavnom pojednávaní vypovedali pod prísahou, pod prípadnou hrozbou trestného

stíhania, pričom obžalovaný mohol v rámci svojej obrany uvádzať čokoľvek, aj nepravdu.

Súd pri hodnotení dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne však nezistil žiadne také dôvodné pochybnosti v
skutkových zisteniach, pre ktoré by bolo namieste aplikovať zásadu trestného konania „in dubio pro reo”.

Obrannáverziaobžalovaného,žeonsabránilútokupoškodenéhoA.E.,onjepoškodený,bolavyvrátená
dokazovaním,kdejednotlivédôkazyofyzickomkonfliktemedziaktérmisporupostupnedosebazapadali
(výpovede obžalovaného, výpovede poškodeného, výpovede svedkov, znalecký posudok), prejavili sa
v dejovej reťazi udalostí (verbálna konfrontácia obžalovaného s poškodeným, útok v aute, konflikt mimo
auta, ujma na zdraví a pod.). Obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú s cieľom vyhnúť sa

trestnoprávnemu postihu za svoje protiprávne konanie.

Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona (jednota vôle
a vedomosti) a tento úmysel bol zrejmý z jeho aktívneho konania, kedy vedome fyzicky atakoval
poškodenéhoA.E.,pričomuobžalovanéhonemohlinastaťpochybnostiomožnomnásledku,tedamohol

bezpečne vedieť a vnímať, že takto použité fyzické násilie spôsobí u poškodeného ujmu na zdraví.
Zároveň obžalovaný vzhľadom na okolnosti prípadu vedel, že k fyzickému útoku na poškodeného prišlo
na mieste verejnosti prístupnom, a že takýmto konaním narušuje zákonný záujem na ochrane pokojného
občianskeho spolužitia, ale aj zdravie a dôstojnosť poškodeného. Obžalovaný sa svojim protiprávnymkonaním dopustil trestných činov menšej závažnosti, ktorá bola daná jednak spôsobom vykonania,
mierou zavinenia obžalovaného a rozsahom ujmy na zdraví.

V zmysle vykonaného dokazovania súd ustálil, že obžalovaný na mieste verejnosti prístupnom, po
predchádzajúcom verbálnom konflikte fyzicky napadol poškodeného A. E. tým spôsobom, že po
tom, čo nastúpil do vozidla poškodeného, toho udrel opakovane päsťou do oblasti tváre, v dôsledku
čoho sa poškodený začal brániť a tieto údery mu opätoval, následne obaja vystúpili z vozidla, zápasili
vonku, spoločne spadli na zem, obvinený poškodeného viackrát udrel päsťou do oblasti tváre, prevalil

poškodeného tvárou k zemi, chytil ho za krk a oboma rukami začal poškodeného škrtiť odzadu takým
spôsobom, že mu svoje predlaktia ovinul okolo krku a povedal mu, že dnes tu zdochne, následne
sa poškodenému podarilo vstať zo zeme, kde ho obžalovaný znova udrel päsťou do tváre, čím
poškodenému A. E., spôsobil zranenie pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre s odreninami kože
v oblasti koreňa nosa, hornej pery úst, tržne zmliaždenú ranku sliznice hornej pery úst, pomliaždenie
mäkkých tkanív krku, pomliaždenie mäkkých tkanív s odreninami kože v oblasti oboch lakťov viac vľavo,

pomliaždenie mäkkých tkanív driekovej oblasti vpravo s odreninami kože, pomliaždenie mäkkých tkanív
oboch kolien s odreninami kože, ktoré si vyžaduje liečenie a práceneschopnosť v trvaní 1-2 týždne,
počasktorejdobybolpoškodenýobmedzenývbežnomspôsobeživota.Rozsahzranení,intenzituútoku,
mechanizmus vzniku a dobu liečenia týchto zranení, ktoré poškodený utrpel pri konflikte s obžalovaným,
mal súd preukázaný znaleckým dokazovaním a listinnými dôkazmi. Súd spôsobenú ujmu na zdraví

vyhodnotil ako ublíženie na zdraví podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona.

Súd pri posudzovaní protiprávnosti konania obžalovaného vzal do úvahy všetky zabezpečené dôkazy
aj skutočnosti, ktoré odzneli na hlavnom pojednávaní. Pri posúdení materiálneho znaku podľa § 10
odsek 2 Trestného zákona súd hodnotil intenzitu útoku, priebeh útoku, okolnosti, za akých došlo k útoku,

morálnu ujmu, následky, osobu útočníka ako aj osobu napadnutú (R 4/1976). Z hľadiska posúdenia
použitia materiálneho korektívu súd obligatórne, vyhodnocoval závažnosť žalovaných trestných činov
s prihliadnutím na uvedené kritéria. Po komplexnom vyhodnotení týchto kritérií súd neaplikoval na
konanie obžalovaného materiálny korektív (§ 10 odsek 2 Trestného zákona) a ustálil, že závažnosť
konania obžalovaného bola vyššia ako malá, teda že z hľadiska závažnosti išlo o trestné činy.

Z vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, preto ho súd uznal za vinného
skutkovo a právne podľa obžaloby prokuratúry.

Po vyhodnotení dôkazov súd pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval v zmysle ustanovení §
34 odsek 1 až 4 Trestného zákona a bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, ako aj
možnosť jeho nápravy a pri ukladaní trestu aplikoval zásady pre ukladanie trestu uvedené v Trestnom

zákone.

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov a je aj vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.

Osobu páchateľa pri ukladaní trestu je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a pri jeho hodnotení
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom
úmernosť trestu určuje pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Obžalovaný nebol v minulosti súdne trestaný. Pred spáchaním skutku mal však evidované priestupky

v počte 18, 2 v priebehu trestného stíhania, a to na úseku plynulosti a bezpečnosti dopravy ako aj
dva priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. K námietkam obžalovaného, že je profesionálny
vodič a jednalo sa o menej závažné priestupky na úseku dopravy nesúvisiace s prejednávanou trestnou
činnosťou, súd konštatuje, že zľahčovanie priestupkovej činnosti nie je na mieste a vyjadruje laxnosť
obžalovaného k rešpektovaniu právneho poriadku. Obžalovaný si musí byť vedomý potreby vedenia

riadneho života v rámci právnych aj morálnych pravidiel, musí dokázať morálne prekonať potrebu
páchania priestupkovej a trestnej činnosti a tým negatívneho správania sa voči základným normám
spoločnosti. Zľahčovanie spáchaných priestupkov v počte 20 (a to aj v priebehu trestného konania) nie je
na mieste a nemožno konštatovať, že sa jedná o ojedinelé, neúmyselné či náhodné vybočenie. Jednýmzo základných znakov vedenia riadneho života je totiž prísne dodržiavanie akýchkoľvek právnych noriem
nižšej alebo vyššej právnej sily.

Súd obžalovanému po komplexnom vyhodnotení jeho osobných pomerov nevzhliadol žiadnu
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno Trestného zákona a z priťažujúcich okolností uvedených
v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť pod písmenom h), keďže
protiprávnym konaním sa dopustil dvoch trestných činov. S prihliadnutím na pomer
a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (0:1), súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie §

38 odsek 2 a odsek 4 Trestného zákona, teda zvýšenie dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu.

Trest obžalovanému zároveň ukladal podľa zásady na ukladanie úhrnného trestu uvedenej v § 41 odsek
1 Trestného zákona (jednočinný súbeh). Vzhľadom na skutočnosť, že súd obžalovaného odsudzoval za
dva trestné činy s rôznymi trestnými sadzbami, ukladal mu trest úhrnný podľa zákonného ustanovenia z

týchto dvoch posudzovaných trestných činov prísnejšie trestného (§ 41 odsek 1 Trestného zákona), a to
podľaustanovenia§156odsek1Trestnéhozákona,pretožetotoumožňovalosúduuložiťobžalovanému
trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 2 roky (kým ustanovenie § 364 odsek 1 Trestného zákona
stanovovalo trestnú sadzbu vo výmere až tri roky), s tým, že s poukazom na spodné hranice do úvahy
prichádzajúcich trestných sadzieb nemohol ukladať trest odňatia slobody nižší ako 6 mesiacov.

S poukazom vyššie uvedené ustanovenia §§ 38 odsek 2 a odsek 4 a § 41 odsek 1 Trestného zákona
tak v prípade obžalovaného bola trestná sadzba stanovená vo výmere 1 rok – 2 roky. V danom prípade
vzhľadom na výmeru hroziacej trestnej sadzby mohol súd s ohľadom na ustanovenie § 34 odsek 6
Trestného zákona ukladať aj iný trest, než trest odňatia slobody (alternatívny trest).

Berúc do úvahy druh trestnej činnosti a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že vhodným prostriedkom
na dosiahnutie účelu trestu bude vzhľadom na malý stupeň spoločenskej závažnosti spáchaných
prečinov uloženie samostatného peňažného trestu vo výške 1 000 eur, ktorý postihne majetkovú sféru
obžalovaného, a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu uložil náhradný trest

odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Takto uložený trest napĺňa účel trestu v súlade s ustanovením §
34 Trestného zákona, tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie, zohľadňuje proporcionalitu
trestu vo vzťahu k narušeniu zákonom chráneného záujmu a spôsobeného následku, kedy súd pri
ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen doposiaľ bezúhonnú osobu obžalovaného, jeho osobné pomery
a možnosť jeho nápravy, dbal na to, aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej

trestnej činnosti obžalovaného a zároveň tak, aby usmernil obžalovaného viesť riadny život, pričom plní
zákonom požadovanú ochrannú funkciu a bude signálom smerom k občianskej spoločnosti, že konanie
presahujúce rámec zákona, naviac s dopadom na ľudské zdravie, nie je v rámci medziľudských vzťahov
pri riešení konfliktných situácií prípustné ani tolerovateľné.

V príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného došlo k ublíženiu na zdraví u poškodeného A. E. a v
dôsledku toho aj ku vzniku škody jednak poškodenému A. E. a jednak Sociálnej poisťovni. Nárok na
náhradu škody bol riadne a včas vyčíslený a preukázaný poškodeným Sociálnou poisťovňou, preto
súd rozhodol tak, že zaviazal obžalovaného nahradiť škodu poškodenému Sociálnej poisťovni vo výške
400,40 eur. Poškodený A. E. uviedol, že nárok na náhradu škody k okamihu do ukončenia dokazovania

na hlavnom pojednávaní nevyčísľuje, preto súd rozhodol tak, že poškodeného s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces postupom podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku.

Zohľadniac všetky vyššie podrobne rozpísané skutočnosti, rozhodol súd po dôkladnej úvahe tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

TO-3T/24/2023
2

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.