Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 24, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/73/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123238005
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123238005.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7C/73/2023

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/XX, XXX XX C., 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX C., obaja právne
zastúpení Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, so sídlom Palánok 3, 949 01 Nitra, proti žalovanej:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Máriou Vančovou,

advokátkou, so sídlom Štefánikova trieda 84, 949 01 Nitra, o určenie, že dôvody vydedenia nie súd
dané, takto

r o z h o d o l :

7C/73/2023

I. Súd určuje, že dôvody vydedenia, uvedené v listine o vydedení spísanej formou:
- notárskej zápisnice sp. zn. C. XXX/XXXX, C. XXXX/XXXX, C. XXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, na

Notárskom úrade JUDr. Miriam Danczi, notára so sídlom v Nitre, Štefánikova tr. 9, dňa XX.XX.XXXX,
- notárskej zápisnice sp. zn. C. XXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, na
Notárskom úrade JUDr. Miriam Danczi, notára so sídlom v Nitre, Štefánikova tr. 9, dňa XX.XX.XXXX,
- notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, JUDr.
Miriam Kandrik, notárskym kandidátom povereným JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárom so sídlom v
Nitre, Boženy Němcovej 13, dňa XX.XX.XXXX,

pre ktoré poručiteľ: A. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XXX/XX,

XXX XX C. - G., vydedil svoje deti, žalobcov v 1. a 2. rade, nie sú dané.

II. Žalobcom v 1. a 2. rade súd priznáva spoločne a nerozdielne voči žalovanej náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

7C/73/2023

1. Žalobcovia sa žalobou voči žalovanej domáhali určenia, že dôvody vydedenia uvedené v listine
o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice č. C. XXX/XXXX, C. XXXX/XXXX, C., C. XXXXX/
XXXX H. E. XX.XX.XXXX, I. C. XXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX
H. E. XX.XX.XXXX J. I. C. XXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX H. E.XX.XX.XXXX, ktorými poručiteľa A. B., nar. XX.XX.XXXX vydedil svoje deti – žalobcov, nie sú dané.
Žalobu odôvodnili tým, že poručiteľ predmetnými listinami vydedil žalobcov ako svoje deti podľa § 469a
ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, s čím v prebiehajúcom dedičskom konaní po poručiteľovi

nesúhlasili, a preto boli odkázaní na uplatnenie svojho práva na súde. Žalobca v 1.rade uviedol, že
by bolo v protiklade, ak by bol vzťah rozvrátený tak, ako sa uvádza v listine o vydedení, a pritom by
sa s poručiteľom navštevovali, chodili na rodinné oslavy a pod. Je sporné, že by sa poručiteľ pokúšal
kontaktovať telefonicky žalobcov, nakoľko dcéra A. (žalovaná ) mu vzala mobilný telefón a vymenila
zámky, aby tak zamedzila kontakt otca so žalobcami. Žalobcovia sa snažili s otcom stretávať, bol aj

na svadbe žalobcu v 2.rade, na krste vnučky, veľakrát prespal u žalobcu v 2.rade, radi ho brávali na
výlety. Zo strany žalobcov bola dlhodobá snaha kontaktovať, spojiť sa a stretnúť sa s poručiteľom, avšak
žalovaná vehementne bránila tomuto styku.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že vyjadrenia žalobcov sú nepravdivé, nakoľko má aj video
poručiteľa, ktorý so žalobcami komunikovať odmietal a ani ich nechcel vidieť. Pokiaľ otec vládal, bola

zamestnaná, ale keď bola potreba sa o neho starať 24 hodín (prebaľovať, kŕmiť, umývať), nebolo možné
do práce chodiť. Bolo treba s ním chodiť po lekároch, čo bolo možné len na vozíku. Ona je poberateľkou
invalidného dôchodku, otec ju neživil. Do domova dôchodcov chcel ísť otec s tým, že mu tam bude
dobre, kvôli lekárom a opatrovateľkám. A nakoľko bol otec pri vedomí, vie, že so synmi telefonoval, ale
už keď nevedel mobil používať, tak povedal, že ho nechce.

3. Žalobcovia v replike uviedli, že majú za to, že sa žalovaná o otca nestarala, otec býval zanedbaný
a hladný, žil v špine a nevyhovujúcich podmienkach. Podľa žalobcov žalovanej išlo o majetok a viackrát
zobralaotcaknotároviupraviťzávety.Žalovanápožívalavovyššejmierealkohola kupovalahoajotcovi.
O nedostatočnej starostlivosti svedčí aj to, že voči žalovanej bolo vedené vyšetrovanie pre zanedbanie

starostlivosti a povinnej výživy. Žalovaná zámerne zamedzila kontaktu otca so žalobcami.

4.Súdnariadilnaprejednanievecipojednávanie.Právnyzástupcažalobcovuviedol,žeobajažalobcovia
pracujú v zahraničí, teda nie je možný až taký kontakt. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že dôvody
vydedenia, ako uviedol poručiteľ v predmetných listinách, boli dané, pričom žalovaná popiera, že by

nejakým spôsobom ovplyvňovala otca, aby nekontaktoval žalobcov.

5. Žalobca v 1.rade v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že pracuje v zahraničí, má manželku
a deti, ktorým sa venuje a vždy, keď chcel prísť otca pozrieť, nedostal sa k nemu, ani do vchodu, resp.
ani do bytu. Nemohol sa s ním nijako skontaktovať, nedalo sa, videli ho susedia, ako chodieval okolo

domu. Cez víkend chodieval domov a snažil sa otca zahliadnuť buď vonku alebo v okne, aby na neho
zakričal, ale uvedené sa nestalo, nevedel sa s ním skontaktovať. Doma boli strašné podmienky, všetko
bolo ocikané, exkrementy boli v dome, žalovaná nikomu neotvárala. Keď otec zomrel, zavolala mu, že
konečne skapal, že si ho môžeme ísť pozrieť. Uvedené sa odohrávalo pred cca štyrmi rokmi. Na otázky
uviedol, že v rokoch 2015 – 2016 mal s otcom normálny vzťah. Keď mama umrela, vzdali sa celého

podielu po mame v prospech otca. V rámci komunikácie nebol žiaden problém, komunikovali bežne,
aj na bratovej svadbe, prípadne na maminom pohrebe. V tom čase vždy, keď otcovi zavolal, zdvihol
mu a komunikovali. Nevie si vysvetliť, prečo ho otec vydedil. Otec mu to nespomínal. Naposledy bol
v osobnom kontakte s otcom v roku 2013 – 2014. Nevedeli, v akých podmienkach otec žije, nakoľko
ich žalovaná dnu nepustila. O nich sa dozvedeli až po jeho smrti, keď prišli policajti a vzali žalovanú

na psychiatriu. Neprekážalo mu, že sa žalovaná ako psychiatricky chorý pacient stará o otca, nakoľko
tvrdila, že ak bude dodržiavať liečbu a užívať lieky, vie byť zaradená do bežného života. Mysleli si, že
sa riadne lieči. Potvrdil, že bol v lete 2015 na svadbe brata, kde sa stretol s otcom. Bol s ním celú noc
a z tohto dôvodu sa pohádal s manželkou, pretože sa nevenoval jej, ale otcovi, nakoľko s ním býva
málo. Aj po svadbe sa s otcom stretol, asi raz, či dvakrát, boli aj v telefonickom kontakte, ale len keď

to žalovaná dovolila.

6. Žalobca v 2. rade v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že vychováva šesťročného syna
a dvanásťročnú dcéru, pracuje v F.. V roku 2008 po smrti matky všetko zabezpečili, otca sa snažili všade
brávať, chodieval k nim, sedával u nich doma na dvore, aj u nich prespal, ale žalovanej sa to nepáčilo.

Žalovaná sa otcovho pohrebu nezúčastnila, pohreb hradili oni, ostatní súrodenci. S otcom chodieval na
ryby, brával ho od F. na výlety. Keď sa mu nedarilo skontaktovať sa s otcom, stretol jeho brata, ktorého sa
pýtal, čo je s otcom, že sa s ním nevie skontaktovať. Sestra mu ho nechcela dať k telefónu. Po smrti otca
zistili, v akých podmienkach otec žil. Sestra (žalovaná) od roku 2008 nepracuje. Na otázky uviedol, ževrokoch2013-2019bolvoveľmidobromvzťahusotcom.Vždykeďprišielžalobcav2.radezozahraničia,
komunikoval s ním a chodievali ho pozrieť. V rokoch 2018-2019 to už začala riadiť žalovaná. To, že ho
otec v rokoch 2015 a 2019 vydedil, si nevie vysvetliť, bol to pre neho šok, najmä keď s ním chodieval na

ryby. S otcom sa osobne stretával do svadby v roku 2015 a potom len tak sporadicky, telefonicky. Bol rád,
že je otec na svadbe, dokonca bola pozvaná aj žalovaná. V rokoch 2017 – 2019 komunikoval s otcom
telefonicky, komunikovali spolu, keď mu zdvihol. Buď volal on žalobca jemu alebo on žalobcovi, pričom
to bolo vtedy, keď bol vonku a sám. Smrť otca mu oznámil bratranec, pričom mu uviedol, že prestal
k nim chodiť po tom, ako videl, ako tam žalovaná s otcom žijú, t.j. popíjajú. Až následne ho žalovaná

skontaktovala, že otec skapal. Otec u nich prespával pred svadbou, po svadbe minimálne dvakrát, čo
bolo okolo roku 2016 a na výlety chodili do F., napr. do K.. L., ako žil otec so žalovanou sa dozvedel
od ľudí po jeho smrti, Počas života otca bol v kontakte s jeho bratmi, ktorých sa pýtal, čo je s otcom,
keďže žalovaná mu ho nedávala k telefónu. O otca sa nebál, lebo sa domnieval, že sestra berie lieky.
Na otázku, či niekedy kontaktoval žalovanú ohľadne zdravotného stavu otca, uviedol, že ju osobne nie,
telefonicky rovnako nie, nakoľko nemal jej telefónne číslo, pričom ona si ich stále menila. Keď ju stretol

osobne, začala na naho verbálne útočiť.

7. Žalovaná v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že od roku 2008 s bratmi nekomunikuje, nakoľko
nemajú dobrý vzťah. Na Vianoce v roku 2015 otec ochorel a skončil v nemocnici s trombózou a keďže ho
tam neboli pozrieť, otec bol nahnevaný. Žalobcovia, aj keď majú motorové vozidlá, ho k lekárom nevozili,

musela brať taxík. Šesť rokov sa o neho nezaujímali, starala sa o neho ona, prebaľovala ho. Výška
otcovhodôchodkubola500-600eur,uvedenéstačilonaúhradunákladovsúvisiacichshygienou,stravou
a na taxík. Žalovaná chodievala na brigády a od roku 2006 je poberateľkou invalidného dôchodku, keďže
je ZŤP. Keď otec ochorel, prestala chodiť na brigády a začala sa o neho starať. Žalobcovia sa o nič
nezaujímali. Keď otec začal byť senilný, prestal používať mobilný telefón. Na otázky uviedla, že keď

otca vzala notárke, vystúpili na M. A. a potom prešli na pešiu. Tam ho čakala, on bol s notárkou sám.
Odprevadila ho k nej, lebo tam boli schody, po ktorých potreboval pomoc. Nepamätá si na situáciu, keď
v roku 2019 mala notárka prísť k nim domov. K zdravotnému stavu otca uviedla, že v roku 2015 bol
na internom, na Vianoce 2015 začali chodiť na cievne, otcovi sa zlepšil stav, ale potom dostal infarkt
a potom bol v nemocnici cca 2 týždne, pričom ani vtedy ho neboli pozrieť a od roku 2020 to už bolo

omnoho horšie, v tomto období natočila video, kde uvádza, že ich nechce vidieť. Pred natočením videa
mu nepodala alkohol, on si ho dal sám. Doma vždy bol nejaký. Alkohol kupovala v obchode žalovaná.
Keď otec nemal to, čo chcel, robil zlotu. Otec pil alkohol stále, avšak až od roku 2021, keď sa mu zhoršil
zdravotný stav a zostal imobilný, prestal piť úplne. Je pravdou, že keď otec spal, odbehla do baru za
kamarátmi, nakoľko sa aj ona potrebovala odreagovať. Chodítko mu vybavila do nemocnice, nakoľko sa

potreboval dostať domov. Nevie o tom, že by v rokoch 2015 – 2016 prespal u A.. Nie je pravdou, že ho
brávala do krčmy, keď išli od lekára a videl tam nejakých dedkovcov (známych), tak sa pri nich zastavil,
ale dal si nealko. Na otázku, prečo menila častejšie zámky, žalovaná uviedla, že kým mal žalobca v
2. rade kľúče, chodieval za otcom, kde jej vždy urobil neporiadok, vybral chladničku. Uvedené sa stalo
pred rokom 2015. Na otázku, prečo sa neozvala žalobcom, neinformovala ich o situácii, uviedla, že sa

s nimi nechcela kontaktovať, žalobcovia dobre vedeli, že je schizofrenický pacient. Na otázku, prečo
žalobcom neoznámila otcov stav a že otec zomrel, uviedla, že otec si to neželal. Rovnako na otázku,
prečo žalobcom nedala vedieť o zdravotnom stave otca v roku 2015, odpovedala, že otec si to neželal,
keď uviedol, že za ním nechodia ani s vnúčatami.

8. V záverečnej reči právny zástupca žalobcov uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že dôvody
vydedenia tak, ako boli postavené, nie sú dané. Bolo preukázané, že žalobcovia sa s otcom stretávali
a mali o neho záujem. Navštevovali sa, stretávali sa na rodinných oslavách, telefonovali si. Žalobcovia
zastávajú názor, že práve žalovaná nekonala s čistým úmyslom a vehementne bránila stretávaniu sa
poručiteľa so žalobcami, riadne sa o neho nestarala a zanedbávala jeho výživu. Zmätočnosť dôvodu

vydedenia určuje aj skutočnosť, že bolo spísaných viacero závetov, ktoré boli chaotické, čo do času,
dôvodov a najmä úmyslu, ktorý poručiteľ nikdy neprejavil. V poradí tretia listina o vydedení je pre
absenciuobligatórnychnáležitostíprávnehoúkonuabsolútneneplatná.Vrozporejeajskutočnosť,prečo
by poručiteľ vydedil žalobcov a zrovna v čase, keď sa s nimi aktívne stretával. Súd si musí vyložiť, čo
je trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu a či konanie žalovanej, ktorá bránila, sťažovala kontakt

poručiteľa so žalobcom, možno subsumovať pod tento dôvod vydedenia.

9. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalobcovia nepreukázali opodstatnenosť
žaloby, predložené dôkazy považujú za nedostatočné. Majú za to, že dôvody vydedenia žalobcovuvedené v listinách o vydedení boli dané. Úkon vydedenia bol slobodne a bez nátlaku poručiteľa
spísaný vo forme notárskej zápisnice. Všetky listiny sú platné, obsahujú formálne aj obsahové náležitosti
právnych úkonov, teda dôvody vydedenia a ich skutkové naplnenie podľa § 469a Občianskeho

zákonníka. Žalovaná je od roku 2006 poberateľkou invalidného dôchodku z dôvodu psychiatrickej
diagnózy – schizofrénie, čo jej nemôže byť na ťarchu. Popri pooberaní invalidného dôchodku
brigádovala, prestala až z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu otca, ktorý postupne prestal
chodiť, bol imobilný a vyžadoval 24 hodinovú starostlivosť. Bola to výlučne žalovaná, ktorá po celý
čas od roku 2015 až do smrti poručiteľa chodila s otcom po lekároch a potrebných vyšetreniach,

nakoľko otec mal viacero diagnóz. Vo vlastnej réžii vybavila otcovi chodítko a následne invalidný vozík.
Listiny o vydedení považujú za nespochybniteľné čo do dôvodov aj s prihliadnutím na skutočnosť, že
poručiteľ spísal listiny o vydedení s odstupom času opakovane, pričom vždy uviedol aj konkrétny dôvod
a skutočnosť, že dôvody vydedenia naďalej trvajú a opakovane uviedol svoju vôľu vydediť žalobcov.
Jasne prejavil svoju vôľu aj 25.06.2019. Vzťahy po tomto dátume sú pre konanie irelevantné. Ich tvrdenie
podporuje aj nahrávka poručiteľa zo dňa 04.11.2020, kde sám uviedol, že ho žalobcovia nenavštevovali

po dobu 6 rokov. Potomkovia mali reálnu možnosť prejaviť o poručiteľa opravdivý záujem, z ich strany
išlo o zavinené neprejavovanie záujmu o poručiteľa. Dodala, že samotný spôsob života žalovanej
je pre konanie irelevantný a bola to práve ona, ktorá poskytla otcovi, napriek diagnóze, potrebnú
opateru. Nebolo v jej silách zmeniť zaužívaný spôsob života otca, čo sa týka požívania alkoholických
nápojov z jeho strany. Je potrebné, aby súd prihliadol na to, že napriek aktuálne stabilizovanému stavu

žalovanej touto chorobou, ktorá má nepredvídateľné následky, trpí. Je nepredstaviteľné, aby práve ona
vykonštruovala skutočnosť, že sa zámerne bude snažiť žalobcom zabrániť v styku s otcom a sledovať
tým účel ich vydedenia. Žalovaná žiada žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi

predloženými stranami sporu, ktoré sú obsahom spisu, najmä notárskymi zápisnicami sp. zn. C. XXX/
XXXX, C. XXXX/XXXX, C., C. XXXXX/XXXX H. E. XX.XX.XXXX, B. H.. C. XXX/XXXX, C. XXXXX/
XXXX, C. XXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX H. E. XX.XX.XXXX J. B. H.. C. XXX/XXXX, C. XXXXX/
XXXX, C. XXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX H. E. XX.XX.XXXX, zápisnicou o pojednávaní XXX/XX/XXXX,
fotografiami, video záznamom, uznesením I.: N./G., dokladmi o úhrade pohrebných služieb, a zistil

nasledovný skutkový stav:

11. Poručiteľ, A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XXX/XX, C., zomrel dňa XX.XX.XXXX ako
vdovec. Do svojej smrti býval v domácnosti so žalovanou. Ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine
prichádzajú do úvahy deti poručiteľa – žalobcovia v 1. a 2. rade, žalovaná a O. B.. Dedičské konanie

je vedené na základe poverenia Okresného súdu Nitra na Notárskom úrade JUDr. Aleny Mesárošovej
pod sp. zn. XXX/XX/XXXX, E. C. XXX/XXXX. V dedičskom konaní dedička O. B. predložila v zákonnej
lehote listinu o odmietnutí dedičstva. Na miesto odmietajúcej dedičky nastúpil jej syn A. F., ktorý rovnako
predložil listinu o odmietnutí dedičstva. Na základe lustrácie v Notárskom centrálnom registri závetov
bolo zistené, že poručiteľ zanechal závet a listiny o vydedení.

12. V závete a listine o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice C. XXX/XXXX, C. XXXX/XXXX,
C. XXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX E. XX.XX.XXXX, na Notárskom úrade v Nitre JUDr. Miriam Danczi,
notárom, so sídlom v Nitre, Štefánikova tr. 9, poručiteľ vyhlásil, že pre prípad svojej smrti za dedičov
všetkého jeho majetku ustanovuje syna – žalobcu v 1. rade a dcéru – žalovanú. Zároveň podľa § 469a

ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonník vydeďuje svoje deti – O. B. a žalobcu v 2. rade, nakoľko o neho
trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Uvedené odôvodnil
najmä tým, že jeho vydedené deti sa o neho trvalo nezaujímajú vyše dvoch rokov, aj keď on záujem
o kontakt s nimi mal a stále má. Jeho dcéra O. B. po smrti jeho manželky zdedila hodnotný majetok
v Bratislave, konkrétne dvojgeneračný rodinný dom kompletne zariadený v lukratívnej časti mesta. Po

smrti manželky ich vzťahy postupne ochladli, až sa vôbec nevídajú, prestal pre ňu úplne existovať.
Nesnaží sa o komunikáciu s ním, ani s jeho súrodencami. Taktiež sa o neho nezaujíma ani jej plnoletý
syn z jej prvého manželstva. Poručiteľ ďalej výslovne určil, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj
na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.z. na všetky deti a na všetkých ďalších
potomkov jeho vydedenej dcéry O. B..

13. V závete a listine o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice C. XXX/XXXX, C. XXXXX/
XXXX, C. XXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX E. XX.XX.XXXX na Notárskom úrade v Nitre JUDr. Miriam
Danczi, notárom, so sídlom v Nitre, Štefánikova tr. 9, poručiteľ vyhlásil, že pre prípad svojej smrti zajedinú dedičku všetkého jeho majetku ustanovuje svoju dcéru – žalovanú. Zároveň podľa § 469a ods.
1 písm. b) Občianskeho zákonník vydeďuje svojho syna – žalobcu v 1. rade, nakoľko o neho trvalo
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Uvedené odôvodnil najmä tým,

že jeho vydedený syn sa o neho trvalo nezaujíma vyše roka, aj keď on záujem o kontakt s ním mal
a stále má. Pokúšal sa mu aj volať, ale nedovolal sa. Zdržiava sa pracovne v C., dopočul sa, že sa idú
s manželkou rozvádzať, ale vie to len z počutia od druhých ľudí. So synom nehovoril. Poručiteľ ďalej
výslovne určil, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, t.z. na všetky deti a na všetkých ďalších potomkov jeho vydedeného syna – žalobcu v 1.rade.

Poručiteľ vyhlásil, že v celom rozsahu necháva v platnosti listinu o vydedení spísanú do notárskej
zápisnice dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. C. XXX/XXXX, C. XXXX/XXXX, C. XXXX/XXXX, C. XXXXX/
XXXX E. XX.XX.XXXX, pretože dôvody na vydedenie detí O. B. a A. B. naďalej trvajú.

14. V listine o vydedení a vyhlásení o voľbe práva podľa osobitného predpisu spísanej formou notárskej
zápisnice C. XXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX E. XX.XX.XXXX na

v mieste bydliska poručiteľa JUDr. Miriam Kandrik, notárskym kandidátom povereným notárom JUDr.
Jarmilou Kováčovou, notárom so sídlom v Nitre, poručiteľ vyhlásil, že v celom rozsahu ponecháva
v platnosti listinu o vydedení spísanú do notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Nitre, Štefánikova
tr. 9 pod sp. zn. C. XXX/XXXX, C. XXXX/XXXX, C. XXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, ktorou podľa § 469a
ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vydedil svoje deti – O. B. a žalobcu v 2.rade, nakoľko o neho

trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Dôvody vydedenia trvajú.
Týmto ďalej výslovne určil, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na ďalšie osoby uvedení v § 473
ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.z. na všetky deti a na všetkých ďalších potomkov vydedeného syna
– žalobcu v 2. rade.

15. V dedičskom konaní po poručiteľovi dedičia – žalobcovia v 1. a 2. rade nesúhlasili so závetom, ani
s dôvodmi vydedenia oboch účastníkov, preto boli na dedičskom pojednávaní dňa 26.07.2023 odkázaní
na podanie príslušnej žaloby na súde v lehote 30 dní. Dedičské konanie bolo prerušené. Žalobcovia
podali žalobu o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, na tunajší súd dňa 22.08.2023.

16.SvedkyňaB.B.,manželkažalobcuv2.rade,potvrdila,žesažalobcav2.radesporučiteľomnavzájom
navštevovali, poručiteľ sa zúčastňoval na rodinných akciách, oslavách, chatách, strávil s nimi Silvester.
ManželhovzalnavýletdoF..Jedinýproblémvovzťahukporučiteľovibolalkohol,ľúbilsivypiť,doslovasi
alkoholpýtal.Neskôr(preto)užajnávštevynebolitakédlhé.Volávalisi,bolivkontakte.Uviedla,ževroku
2012saimnarodiladcéra,poručiteľbolnakrstinách,chodilkaždýroknaoslavunarodeníndcéry,manžel

po neho chodil a následne ho odviezol domov. V roku 2015 mali svadbu, kde bol pozvaný aj poručiteľ,
svadba prebehla v poriadku. Poručiteľ si od nich pýtal peniaze, nejaké drobné, tvrdil, že na jedlo, aj keď
mal dobrý dôchodok a nejaké peniaze po manželke. Niekoľkokrát mu dali, ale nakoľko mali podozrenie,
že ich míňa na alkohol, žalobca manžel mu potom robil namiesto toho nákupy potravín. V roku 2017
sa im narodil syn. Manžel v tom čase chodieval s dcérkou na návštevu k svokrovi, mali malého syna

a určitý režim, kedy išiel manžel venčiť psíka s dcérkou, zastavili sa u otca, nakoľko býval blízko. Nevie,
kedy naposledy tam boli, ale určite v roku v roku 2018, z tej návštevy majú aj video. Dcéra odtiaľ prišla
vystrašená, nakoľko ju švagriná (žalovaná) vyhodila z kuchyne. Poručiteľov stav sa zhoršoval, prestal
dvíhať telefón. Nikto neotváral dvere na byte. Manžel pracuje v zahraničí, nemá toľko voľného času,
aj tak potom chodieval okolo bytu so psom, či otca neuvidí. Manžel švagrinú nekontaktoval, nemal na

ňu ani telefónne číslo a nemali dobrý vzťah. Raz sa náhodne stretli v Lidli, manžel išiel za ňou opýtať
sa na otca, švagriná mu urobila scénu. Svedkyňa uviedla, že v rokoch 2015 – 2016 išlo o obdobie,
kedy bolo všetko v poriadku, návštevy s otcom boli najviac aktívne. V júni 2017 porodila syna, v tomto
období ich svokor ešte navštevoval, priniesol ho manžel. V období pred narodením syna pri návšteve
sa im svokor sťažoval, že má ísť do zariadenia, byt sa predá, z polovice by kúpil žalovanej garsónku

a z polovice by si platil zaradenie. Uviedol, že sa mu do zariadenia nechce ísť, manžel to riešil, celé
to stopli a odvtedy sa zhoršili vzťahy manžela a švagrinej. Manžel mával aj kľúče od bytu otca, potom
švagriná vymenila vložky a do bytu sa nedalo dostať. O svokra sa neobávali, keď žil v byte so žalovanou,
svokor sa sťažoval, avšak len v tom smere, že nerobí domáce práce. S manželom nevedeli, že stav
svorka je taký závažný, švagriná im odmietala čokoľvek povedať. Mysleli si, že si spolu nažívajú. Ak

by sa švagriná ozvala, nebol by problém vyriešiť nejaké zariadenie. Vedeli, že má svokor cukrovku, ale
o ďalších veciach ako demencia a infarkt nevedeli.17. Svedkyňa O. B., dcéra poručiteľa a sestra strán sporu, sa ku vzťahu žalobcov k poručiteľovi vyjadriť
nevedela, nebola s poručiteľom v kontakte.

18. Svedkyňa H. P., ktorej byt susedí s bytom žalovanej a poručiteľa na tom istom poschodí v bytovom
dome, potvrdila, že obaja žalobcovia chodili za otcom aj s deťmi, veľakrát sa stretli na parkovisku. Nejaký
čas po úmrtí jej matky (zomrela v roku 2017) vie, že jej A. zvonil, aby ho pustila hore, nakoľko mu nikto
z bytu otca neotvára, následne aj klopal na dvere, ale nikto mu neotvoril. To bolo v roku 2017 alebo 2018.
Potvrdila, že poručiteľ mal so synmi dobrý vzťah, veľakrát bol venčiť psa a keď išiel A. (žalobca v 2.rade)

okolo, zastavil sa, rozprávali sa a veľakrát ho zobral so sebou autom. Raz sa jej poručiteľ posťažoval,
že sa žalovanej nepáči, že telefonuje s A., preto s ním telefonoval vždy vonku, keď venčil psa. Párkrát
sa stalo, že sa stretla v obchode s A., vždy sa pýtal na otca, čo je sním, hovoril, že otcovi nefunguje
mobil a nevie sa dostať do bytu, aj keď tam viackrát zvonil. A. chodieval na návštevy k otcovi aj sám, aj
s malinkou, videla, že tam bol aj s chlapčekom. Chodieval aj s manželkou. Na otázku, kedy naposledy
navštívil A. otca, uviedla, že vtedy, keď sa nemohol dozvoniť, to mohlo byť v roku 2018 , 2019.

19. Vo videozázname zhotovenom 04.11.2020 poručiteľ na otázku žalovanej, či chce vidieť O., A., A., či
sa o neho starajú, odpovedal, že sa nestarajú, neohlásili sa doteraz, 6 rokov, nechce ich vidieť, načo.

20. Uznesením povereného príslušníka OR PZ Nitra, I.: N./G. zo dňa XX.XX.XXXX, bolo trestné stíhanie

vedenévočižalovanejzaprečinneposkytnutiapomocipodľa§177ods.1Trestnéhoporiadkuzastavené,
pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

21. Podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak o
poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

22. Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,
vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

23. Podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský

podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom
ich potomci.

24. Podľa § 473 ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

25. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Podľa ods. 2 cit.
ustanovenia v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

26. Podľa § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ
popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre
závet.

27. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) ak

rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po
márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby
určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia
ako jeden mesiac.

28. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu.

29. Predmetom konania je určenie, že dôvody vydedenia uvedené v listinách o vydedení poručiteľom,

nie sú dané. Ide teda o určenie právnej skutočnosti, teda o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, ktorú
možno podať len vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu, pričom takýmto právnym predpisom jej aj §
194 ods. 1 CMP. Súd konštatuje, že na Okresnom súde Nitra sa vedie dedičské konanie po poručiteľovi,
pričom žalobcovia boli na dedičskom pojednávaní dňa 26.07.2023 poverenou notárkou JUDr. AlenouMesárošovou odkázaní na podanie žaloby na súde v lehote 30 dní (žaloba nebola konkretizovaná).
Žaloba bola na tunajšom súde podaná dňa 22.08.2023, teda v stanovenej lehote.

30. Okruh účastníkov konania v tomto spore musí byť zhodný s okruhom účastníkov dedičského konania
v dobe vydania uznesenia, ktorým súdny komisár odkazuje toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa
javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 28. 3. 2018, sp. zn. 6 Cdo 54/2017). Táto podmienka je v prejednávanom spore dodržaná, keď
stranami sporu sú všetci dedičia poručiteľa (poručiteľ bol vdovec, dedičmi boli jeho štyri deti, pričom

jedna z dedičov – O. B., ako aj jej syn ako nastupujúci dedič, dedičstvo účinne odmietli).

31. Vydedenie v zmysle § 469a Občianskeho zákonníka je prejavom poručiteľovej vôle vo vzťahu
k potomkom, ktorým odníma dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo. Ide tu teda
o právny úkon poručiteľa, ktorého dôsledkom je to, že sa ním zabránilo dedeniu zo zákona, prípadne zo
závetu tomu z dedičov, ktorý kvalifikovaným spôsobom prejavil zjavný nezáujem o poručiteľa v situácii,

keď potreboval pomoc.

32. Listina o vydedení musí obsahovať formálne náležitosti, t.j. náležitosti listiny ( § 476 – písomná
forma a deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná a § 480 Občianskeho zákonníka) a obsahové
náležitosti – dôvody vydedenia ( § 469a Občianskeho zákonníka). Súd preto pristúpil k preskúmaniu

náležitostí právnych úkonov poručiteľa, obsahom ktorých bolo vydedenie jeho potomkov. Na platnosť
právneho úkonu o vydedení, rovnako ako pri závete, sa vyžaduje písomná forma, ktorá je zachovaná,
keďže všetky tri listiny boli spísané vo forme notárskej zápisnice. Rovnako listiny obsahujú uvedenie
dňa, mesiaca a roka, kedy boli podpísané. Dodržanie uvedených formálnych náležitostí nebolo medzi
stranamisporné.Okremformálnychnáležitostímusívydedenieakojednostrannýprávnyúkonporučiteľa

spĺňať aj materiálne náležitosti, medzi ktoré okrem iného patrí uvedenie dôvodu vydedenia v súlade s
taxatívnym vymedzením v zmysle § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vždy pôjde predovšetkým
o otázku skutkovú a o posúdenie okolností konkrétneho prípadu.

33. Otázka splnenia obsahových predpokladov bola vo vzťahu k tretej listine zo dňa XX.XX.XXXX

sporná, keď žalobcovia namietali, že pre absenciu obligatórnych náležitostí (skutkovo a časovo
vymedzení dôvody vydedenia) je absolútne neplatná. V notárskej zápisnici zo dňa XX.XX.XXXX
obsahujúcej listinu o vydedení poručiteľ vyhlásil, že v celom rozsahu necháva v platnosti listinu
o vydedení spísanú dňa XX.XX.XXXX, ktorou vydedil svoje deti (žalobcu v 2. rade a O. B.), nakoľko
o neho trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorí by ako potomkovia mali prejavovať. Dôvody na

vydedenie stále trvajú.

34. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp.
zn. 4 Cdo 194/2011, podľa ktorého materiálnou náležitosťou vydedenia je, okrem všeobecných
požiadaviek pre platnosť právneho úkonu, existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného

v zákone. Rozširovanie týchto dôvodov nie je prípustné. Dôvod vydedenia musí byť pod sankciou
neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu,
ale aj subjektu nezúčastnenému (por. § 37 ods.1 OZ). Uvedeným rozhodnutím a nedostatkami
konkretizácie dôvodov vydedenia sa Najvyšší súd SR zaoberal aj vo svojej neskoršej rozhodovacej
činnosti a v rozhodnutí 4Cdo/195/2017 zo dňa 23.04.2018 poukázal na to, že „v rozhodnutí najvyššieho

súdu sp. zn. 4 Cdo 194/2011 najvyšší súd neriešil obdobnú otázku nastolenú v prejednávanej veci
(nedostatok konkretizácie dôvodov vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka),
pretože v uvedenej veci poručiteľ uviedol konkrétne skutkové okolnosti z ktorých vyvodzoval nedostatok
opravdivého záujmu vydeďovaného potomka o svoju osobu. Dôvodom pre ktorý najvyšší súd zrušil
rozhodnutie odvolacieho súdu v prejednávanej veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie bolo procesné

pochybenie odvolacieho súdu...“ Najvyšší súd ďalej vo vyššie uvedenom rozhodnutí konštatoval,
že „považuje za potrebné príkladmo poukázať na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo
173/1996, 5Cdo 239/2009, 2Cdo 222/2009, 4Cdo 59/2012, 4Cdo 32/2014, ktoré dovolací súd považuje
za významné z hľadiska žalobcom tvrdeného odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu vo veciach neplatnosti vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka.

Z odôvodnení uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že materiálnou náležitosťou vydedenia je
výslovné uvedenie v listine o vydedení konkrétneho dôvodu vydedenia, uvedeného v zákone, a to
v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak by listina o vydedení obsahovala iný dôvod vydedenia,
než je uvedený v § 469a ods. 1, takýto prejav by nemal právne následky ním sledované a vydedenieby bolo neplatné. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich
do štyroch skupín (a/ až d/). Treba uviesť, že len v záujme vyriešenia prípadných budúcich sporov je
vhodné (nie však povinné) uviesť okrem paušálneho odkazu na niektorý zákonný dôvod vydedenia aj

konkrétnu situáciu, ktorá viedla poručiteľa k potrebe vydedenia potomka. Ak by dôvod vydedenia bol
v listine o vydedení časovo a vecne konkretizovaný, bude na vydedenom potomkovi, aby v súdnom
spore popieral dôvodnosť vydedenia. Pri vydedení uvedenom bez takejto konkretizácie (len s odkazom
na niektorý z dôvodov uvedených v § 469a ods. 1 písm. a/ až d/), bude na dedičovi nastupujúcom na
miesto vydedeného, aby dôvodnosť vydedenia v spore preukazoval.“

35. Napokon najvyšší odobril právne závery nižších súdov nepredstavujúcich odklon od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktoré uviedli, že „právny názor žalobcu o nedostatočnej
konkretizácii dôvodu vydedenia uvedeného v listine o vydedení, keď tento dôvod (neprejavovanie
opravdivého záujmu zo strany žalobcu o poručiteľa) nebol v listine o vydedení konkretizovaný
časovými a skutkovými súvislosťami nemožno považovať za správny, keďže konkrétne časové

a skutkové okolnosti, ktoré viedli poručiteľa k vydedeniu žalobcu boli preukázané a vyplynuli
z výsledkov vykonaného dokazovania. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať
určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných
požiadaviek pre platnosť právneho úkonu existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného
v zákone. V danom prípade k uvedeniu dôvodu vydedenia došlo, keď poručiteľ jednoznačne v listine

o vydedení uviedol, že týmto dôvodom je trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu zo strany žalobcu
o poručiteľa, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Ide o dôvod vydedenia uvedený v Občianskom
zákonníku v § 469a ods. 1 písm. b/. Tento dôvod vydedenia bol konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný
nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému, pričom skutky, pre ktoré malo dôjsť
dôvodne k vydedeniu boli v konaní bezpečne preukázané vykonaným dokazovaním.“

36. V predmetnej listine o vydedení z 25.06.2019 je dôvod vydedenia uvedený len citáciou zákonného
dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, bez uvedenia časových
a vedných súvislosti. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu je však takéto uvedenie
dôvodu vydedenia dostačujúce pre naplnenie zákonnej požiadavky o obsahu listiny o vydedení.

Materiálna náležitosť vydedenia, teda existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone,
je otázkou dokazovania v konaní. V súvislosti s listinou o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje,
že táto sa výslovne vzťahuje už na skoršiu listinu o vydedení k tým istým potomkom, spísanú dňa
XX.XX.XXXX, ktorú poručiteľ výslovne nechal v platnosti. Listina o vydedení sa zrušuje neskoršou
platnou listinou, pokiaľ popri nej nemôže obstáť (§ 469a ods. 3 a § 480 Občianskeho zákonníka). Súd

pri gramatickom, systematickom a logickom výklade oboch listín dospel k záveru, že listina z roku 2019
nezrušuj listinu z roku 2015 (čo by bolo v rozpore s výslovne vyjadrenou voľou poručiteľa), ale túto
listinu dopĺňa tým, že rozširuje okruh osôb, na ktoré sa majú dôsledky vydedenia vzťahovať, teda na
deti a ďalších potomkov žalobcu v 2. rade (takéto určenie dôsledkov vydedenia nebolo v listine z roku
2015 určené). Pôvodná listina o vydedení môže teda popri novšej z roku 2019 obstáť.

37. Súd následne pristúpil k preskúmaniu, či existovali dôvody vydedenia uvádzané v jednotlivých
listinách podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí sp.zn. 2Cdo/109/2010 okrem iného uviedol, že dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o
vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení.

Teda existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení. So
zreteľom na uvedené preto súd skúmal naplnenie dôvodu spočívajúceho v neprejavovaní opravdivého
záujmu potomkov len v období pred spísaním predmetných listín.

38. Súd zdôrazňuje, že predmetné notárske zápisnice ako verejne listiny síce osvedčujú a potvrdzujú

spísanie listín o vydedení poručiteľom v danom mieste a čase z dôvodu podľa § 469a ods. 1 písm. b)
Občianskeho zákonníka (čo ani medzi stranami nebolo sporné), avšak v žiadnom prípade neosvedčujú
a nepotvrdzujú existenciu (danosť) dôvodu vydedenia (čo bola základná sporná otázka medzi stranami).
Existencia (danosť) dôvodu vydedenia totiž nebola predmetom osvedčenia notárom, tým bolo len
samotné spísanie listiny o vydedení.

39. Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) OZ, t.j. neprejavovanie
opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom
a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielenpredstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných
vonkajších prejavov, napríklad z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti
potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia

v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať
takýto záujem a aj okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní
opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde
o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje,
aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia

takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvalé neprejavuje o poručiteľa
opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho
uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byt dôvodom na jeho vydedenie.
O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia nejde v prípade, ak
nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu

SR z 29. februára 2012, sp. zn. 2 Cdo 109/2010).

40. Existenciu dôvodov vydedenia je potrebné skúmať vo vzťahu ku každému žalobcovi
osobitne. Listina o vydedení z roku 2015 a z roku 2019 sa týka žalobcu v 2. rade.
Dôkazné bremeno žalobcu by malo spočívať v preukazovaní okolností vyvracajúcich dôvod

vydedenia, avšak za predpokladu, že by mal vedomosť o konkrétnych okolnostiach, ktoré mali
predstavovať neprejavovanie opravdivého záujmu, ktorý by žalobca bol mal ako potomok prejavovať,
teda v čom konkrétne malo neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa spočívať. V listine
o vydedení z XX.XX.XXXX poručiteľ špecifikoval dôvody vydedenia (okrem uvedenia zákonného znenia
príslušného ustanovenia) tým, že jeho vydedené deti (žalobca v 2. rade a ďalšia sestra, ktorá nie je

stranou sporu) sa o neho trvalo nezaujímajú vyše dvoch rokov, aj keď on záujem o kontakt s nimi
mal a stále má. Dôkazné bremeno žalobcu v 2.rade spočívalo teda v preukázaní, že v období dvoch
rokov pred spísaním listiny sa o otca trvalo nezaujímal. Žalobca v 2. rade uvádzal, že v období od
2013 do 2018 mal s otcom veľmi dobrý vzťah, komunikoval s ním osobne aj telefonicky, chodieval ho
pozerať. Otec pred svadbou (teda v rozhodnom období) u nich prespával, žalobca brávali ho na výlety

(aj do zahraničia), na chaty, na Silvestra. Tieto skutkové tvrdenia neboli protistranou účinne popreté.
Skutočnosti,žežalobcaaporučiteľbolivpravidelnomvzájomnomkontakte,akýmožnoodtakejtoúrovne
príbuzenského vzťahu očakávať, dosvedčujú výpovede svedkov (manželky žalobcu a susedy poručiteľa
– p. P.). V roku 2012 sa žalobcovi v 2.rade narodila dcéra, poručiteľ bol na jej krste (čo preukazuje aj
fotografia na č.l. 27), poručiteľ sa zúčastňoval každoročne osláv jej narodenín. Svedkyňa (manželka

žalobcu) potvrdila, že práve obdobie rokov 2015 – 2016 bolo obdobím, kedy boli návštevy najviac
aktívne. Skutočnosť, že žalobca navštevoval otca v jeho domácnosti potvrdzuje aj výpoveď svedkyne
P., ktorá uviedla, že chodieval aj s malinkou, aj sám (vzhľadom na rok narodenia dcéry žalobcu tieto
návštevy spadajú aj na predmetné obdobie). Svedkyňa P. ďalej potvrdila, že žalobca a aj členovia rodiny
poručiteľa navštevovali, žalobca aj poručiteľ mali veľmi dobrý vzťah, veľakrát, keď žalobca išiel okolo,

rozprávali sa, prípadne ho žalobca zobral so sobou autom. Sama žalovaná vo svojom výsluchu na
pojednávaní potvrdila, že žalobca v 2. rade chodieval za otcom do jeho bytu – uvedené sa malo diať
pred rokom 2015, kde jej vždy urobil neporiadok a vybral chladničku, preto dala aj vymeniť zámky.
Možno tak povedať, že zistené skutočnosti vytvárajú obraz štandardného vzťahu syna a otca a vylučujú
závery o tom, že by sa žalobca správal v rozhodnom období spôsobom, ktorý možno vo všeobecnosti

považovať za ignorujúci, neprejavujúci záujem, prípadne prekračujúci zásady spoločenskej slušnosti a
morálky, a to už vôbec nie v intenzite, ktorá je trvalá.

41. Fotografiu zo svadby žalobcu v 2. rade (leto 2015) nie je možné vzťahovať na rozhodné obdobie,
nakoľko táto udalosť nastala až po spísaní listiny o vydedení. Na druhej strane môže potvrdzovať

a dotvárať zistený skutkový stav na základe výsluchov strán sporu a svedkov. Akceptovanie pozvánky
na svadbu poručiteľom a jeho samotná účasť na svadbe nasvedčujú štandardným predchádzajúcim
vzťahommedzirodičomadieťaťom. Vzhľadomnauvedenéskutkovézisteniasúdkonštatuje,žežalobca
v 2. rade vyvrátil, že sa o otca v rozhodnom období (marec 2013 až marec 2015) trvalo nezaujímal.

42. Vo vzťahu k listine o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX súd už vyššie uviedol, že podľa obsahu
ide o doplnenie pôvodnej listiny o vydedení z roku 2015, resp. o rozšírenie účinkov vydedenia aj
na potomkov žalobcu v 2.rade. Ak by súd posudzoval listinu o vydedení samostatne (ktorá obstojí
popri pôvodnej listine), je zrejmé, že dôvody vydedenia sú v nej uvedené len vymedzením zákonnéhodôvodu vydedenia. Pokiaľ dôvod vydedenia v listine o vydedení nie je uvedený skutkovým opisom
(bez vecnej a časovej konkretizácie), ale len odkazom na príslušné ustanovenie zákona, môže
to v konkrétnom prípade spôsobiť dôkaznú núdzu dediča nastupujúceho na miesto vydedeného

(porovnaj Števček, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2019, s. 1782). Ak by dôvod vydedenia bol v listine o vydedení časovo a vecne
konkretizovaný, bude na vydedenom potomkovi, aby v súdnom spore popieral dôvodnosť vydedenia.
Pri vydedení uvedenom bez takejto konkretizácie (len s odkazom na niektorý z dôvodov uvedených
v § 469a ods. 1 písm. a/ až d/ Občianskeho zákonníka), bude na dedičovi nastupujúcom na miesto

vydedeného, aby dôvodnosť vydedenia v spore preukazoval (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 23.4.2018 sp. zn. 4Cdo/195/2017). Len v prípade konkrétne uvedeného dôvodu, v čom malo
spočívať neprejavovanie opravdivého záujmu, možno posudzovať súdom, či išlo o dôvod postačujúci
pre vydedenie podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka a či sa tento obranou vydedeného potomka
vyvrátil. Ak konkrétny dôvod uvedený nie je, presúva sa dôkazné bremeno v preukázaní dôvodu
vydedenia na stranu žalovaného (obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/11/2023

z 29.11.2023).

43. S odkazom na citovanú literatúru a súdne rozhodnutia spočívalo na žalovanej dôkazné bremeno
v preukázaní dôvodu vydedenia v listine z roku 2019. Žalovaná okrem svojej výpovede a všeobecného
popretiatvrdenívžalobe, predložilasúdnahrávkuznovembra2020,kdeporučiteľuviedol,žežalobcovia

a ďalšia dcéra sa o neho nestarajú, neohlásili sa doteraz, 6 rokov (čo by prestavovalo obdobie od
novembra 2014), nechce ich vidieť. Naproti tomu žalobca v 2. rade preukázal, že aj po spísaní prvej
listiny o vydedení v marci 2015 mal s otcom dobré vzťahy, otec bol na jeho svadbe, navštevovali sa
navzájom (otec ich navštevoval ešte aj roku 2017), žalobca mu príležitostne robil nákupy potravín.
Žalobca navštevoval otca u neho v byte buď sám, alebo s manželkou, prípadne aj deťmi (najprv s dcérou

a potom aj so synom narodeným v júni 2017, čo potvrdila aj svedkyňa P.). Podľa vyjadrenia manželky
žalobcu v čase po narodení syna boli návštevy žalobcu s dcérou u otca častejšie, ešte v roku 2018 tam
bola ich dcéra so žalobcom na návšteve. Následne sa kontakt žalobcu a otca prerušil, avšak žalovaný
preukázal, že otca navštíviť chcel, ale mu nikto neotváral, čo bolo v rokoch 2018 – 2019. Informoval
sa na otca u jeho brata, prípadne u susedy, ktorá potvrdila, že jej tvrdil, že otcovi mobil nefunguje

a nevie sa dostať do bytu, aj keď viackrát zvonil. Na žalovanú sa v tomto smere neobrátil, keď nemal na
ňu telefónny kontakt, pričom ich vzťahy boli narušené (čo obaja zhodne uviedli), avšak pri náhodnom
osobnom stretnutí na verejnosti sa jej na otca opýtal (potvrdené aj výpoveďou manželky žalobcu).
Sumarizujúc uvedené súd konštatuje, že žalovaná nepreukázala naplnenie dôvodov vydedenia, práve
naopak, žalobca preukázal, že o otca prejavoval primeraný záujem.

44. Vydedenia žalobcu v 1. rade sa týkala listina o vydedení spísaná dňa XX.XX.XXXX. Poručiteľ
vydedenie odôvodil tým, že vydedený syn sa o neho trvalo nezaujíma vyše roka, aj keď poručiteľ záujem
o kontakt mal a stále má. Pokúšal sa mu aj volať, ale nedovolal sa. Zdržiava sa pracovne v Nemecku,
dopočul sa, že sa idú s manželkou rozvádzať. So synom nehovoril.

45. Žalobca v 1. rade potvrdil, že v rozhodnom období (začiatok roka 2015 až marec 2016) sa stretol
s otcom na bratovej svadbe, kde sa otcovi venoval celú noc, nakoľko s ním býval málo. Žalobca v čase
vydedenia pracoval v zahraničí (kde podľa svojho vyjadrenia pracuje aj teraz), čo logicky limituje čas
žalobcu strávený na Slovensku. Po bratovej svadbe sa s otcom stretol asi raz, či dvakrát (žalobca

poopravil predchádzajúce vyjadrenie, že naposledy boli s otcom v osobnom kontakte v roku 2013 –
2014, keď si nevedel uvedomiť, aké sú to roky, čo je dôveryhodné, pretože stretnutie na svadbe v roku
2015 bolo preukázané). Boli v telefonickom kontakte.

46. Spoločne pre oboch žalobcov vo vzťahu k poručiteľovi bolo zistené, že obaja navštevovali otca spolu

s rodinami (svedecká výpoveď svedkyne P.). Samotná žalovaná uviedla, že poručiteľ, pokiaľ bol pri
vedomí, s nimi telefonoval, ale keď už nevedel mobil používať, povedal, že už ho nechce (vyjadrenie
žalovanej k žalobe zo dňa 21.11.2023). Rovnako samotná žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že
žalobcov neinformovala o zdravotnom stave otca v roku 2015 (na Vianoce 2015 poručiteľ ochorel,
skončil s trombózou v nemocnice, následne v roku 2016 mal infarkt), a to z dôvodu, že si to poručiteľ

neželal (na druhej strane na inom mieste svojej výpovede tvrdila, že bol poručiteľ potom nahnevaným
keďže ho tam neboli pozrieť). Žalobcov neinformovala ani neskôr, keď už neboli v kontakte s otcom,
o zhoršení jeho zdravotného stavu, tiež podľa nej z dôvodu, že si to otec neželal, na inom mieste ako
dôvod uviedla, že nevolala žalobcom preto, že sa s nimi kontaktovať nechcela.47. Žalobca v 1. rade teda preukázal, že v rozhodnom období vymedzenom v listine o vydedení, sa
s otcom viackrát stretol, rozprávali sa, telefonovali si (čo uviedla aj žalovaná, čím je negovaný dôvod

vydedenia uvádzaný poručiteľom, že sa žalobcovi nedovolal), teda súd nemá preukázané, že dôvody
vydedenia vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade (trvalo sa nezaujíma, nedvíha telefón, nerozprávali sa spolu)
existovali.

48. Súd dodáva, že samotné subjektívne presvedčenie poručiteľa o neprejavovaní opravdivého záujmu

o jeho osobu zo strany potomkov (ktoré poručiteľ prezentoval aj na video nahrávke) nepostačuje samo
o sebe na materiálne naplnenie dôvodov vydedenia, tieto musia byť objektívne dané. Na preukázanie
existencie dôvodov vydedenia tak nemá vplyv skutočnosť, že poručiteľ urobil úkon vydedenia slobodne
a vážne. Na jednej strane platné právo dáva fyzickej osobe možnosť disponovať so svojím majetkom
počas života a pre prípad smrti a určiť, komu majetok pripadne, na druhej strane chráni potomkov
ako neopomenuteľných dedičov tým, že vymedzuje taxatívne dôvody, kedy ich môže poručiteľ vydediť

a zároveň konštantná judikatúra vyžaduje, aby tieto dôvody aj v čase vydedenia reálne existovali
a nepredstavili len neodôvodnené presvedčenie poručiteľa.

49. Obaja žalobcovia tvrdili, že neskôr sa nemohli s otcom skontaktovať, ani ho navštíviť v jeho
domácnosti, nakoľko im nikto neotváral, pričom sa opakovane snažili o návštevu, chodievali okolo bytu

poručiteľa, či ho neuvidia v okne (uvedené je relevantné len k listine z roku 2019, t.j. k žalobcovi v 2.rade,
nakoľko v roku 2016 boli vzťahy a komunikácia podľa oboch žalobcov v poriadku). Dané skutočnosti
predstavujú objektívnu prekážku brániacu kontaktu s poručiteľom, preto ak by aj následne upustili od
tejto snahy a prestali by prejavovať záujem, nešlo by o zavinené konanie. Samotná existencia stavu, keď
potomok neprejavuje opravdivý záujem o poručiteľa, totiž vyžaduje zavinenie potomka na tomto stave.

Žalobcovia uvedenú prekážku (že sa nemohli s otcom skontaktovať) nezapríčinili. Či prekážku spôsobila
žalovaná, ako naznačujú žalobcovia, nie je relevantné, podstatné je, že ju nezavinili žalobcovia. Na
druhej strane má súd preukázané, že vzťahy medzi žalobcami na jednej strane a žalovanou na druhej
strane boli narušené, sama žalovaná sa vyjadrila, že ich nechcela kontaktovať a oznámiť im napr.
informácie o zdravotnom stave otca. Potom nie je možné klásť žalobcom za vinu, že neboli otca pozrieť

v nemocnici, ak nemali vedomosť o zhoršení zdravotného stavu a následnej hospitalizácii poručiteľa
(skutočnosť, že o infarkte a neskoršej demencii nevedeli, potvrdila aj manželka žalobcu v 2. rade).
Vo vzťahu k telefonickým hovorom žalobcovia naznačovali, že žalovaná bránila poručiteľovi, resp. ho
obmedzovala v telefonickom kontakte so žalobcami, čo čiastočne potvrdila aj svedkyňa P. (poručiteľ
sa jej mal sťažovať, že sa žalovanej nepáči, že telefonuje so žalobcom, tak mu volával vždy vonku,

keď venčil psa). Nebolo preukázané, že uvedené konanie žalovanej bolo účelné s cieľom zabezpečiť
vydedenie ostatných súrodencov, skôr vyplývalo z celkových vzťahov medzi žalobcami a žalovanou. Je
potom však otázne, či žalobcovia mohli urobiť viac, aby zabezpečili kontakt s otcom (ak áno, tak aké
kroky).Zodpovedanietejtootázkyvšakniejerozhodujúcepreposúdenieveci,keďsúdužvyššieuzavrel,
že žalobcovia preukázali primeraný záujem o otca, resp. že neskoršiu stratu kontaktu s ním nezavinili.

50. Napokon súd uvádza, že úhrada nákladov za pohreb poručiteľa (ktorý zabezpečovali žalobcovia),
nie je relevantná vzhľadom k tomu, že tieto okolnosti nastali až po spísaní listín o vydedení. Ďalej nie
je podstatná úroveň starostlivosti poskytovaná žalovanou poručiteľovi, keď táto skutočnosť nemá pre
posúdenienárokužalobcovžiadenvýznam.Žalovanáargumentovala,žestarostlivosťazabezpečovanie

potrebnýchvecípreporučiteľa(lekárskenávštevy,zdravotníckepomôcky)bolivýhradnenanej.Vkonaní
však nebolo preukázané a ani tvrdené, že by poručiteľ alebo žalovaná žiadali žalobcov o pomoc (a
títo by ju odmietli). Súd však musí uznať žalovanej, že táto sa napriek svojej diagnóze (schizofrénia)
o otca starala sama niekoľko rokov, čo určite jednoduché nebolo, avšak táto skutočnosť nie je spôsobilá
ovplyvniť posúdenie predmetného sporu.

51. Zhrnúc všetky vyššie uvedené východiská a závery súd konštatuje dôvodnosť žaloby vo vzťahu ku
všetkým trom listinám o vydedení, a preto žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane

náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže boli v konaní úspešní žalobcovia, priznal im súd
voči žalovanej spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.53. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

7C/73/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.