Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215143
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:2116215143.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Trnava, Ludvika
van Beethovena 26, IČO: 00 175 480 ako správca vo vlastnom mene zastupujúci a konajúci na účet
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo XXXX na ulici Š. V. XX-XX, F.,
zastúpeného advokátskou kanceláriou UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava,
Mliekarenská 2, IČO: 36 662 291, proti žalovanej obchodnej spoločnosti D. R. E., K.. E.., Ž., T. XX,

IČO: XX XXX XXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Bratislava,
Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 3 020,67 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom
súde Trnava pod sp. zn. 27C/23/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 15.
novembra 2022 sp. zn. 11CoCsp/11/2022, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave z 15. novembra 2022 sp. zn. 11CoCsp/11/2022 a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) potvrdil rozsudok
OkresnéhosúduTrnava(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebo„prvoinštančnýsúd“)z3.novembra2021č.
k.27C/23/2017-468ozamietnutížalobyapriznanížalovanejnárokunanáhradutrovkonaniaažalovanej
voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

2. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením súdu prvej inštancie. Žalovaná - banka
akoveriteľ(podobchodnýmmenomN.R.E.K..E..)avlastnícibytovvbytovomdomesúpisnéčísloXXXX
na ulici Ľ.. D. XXXX, F. v zastúpení žalobcom - správcom ako zákonným zástupcom, ako dlžníci, uzavreli
dňa 18.06.2010 Zmluvu o termínovanom úvere č. 06/062/10 (ďalej aj „zmluva o termínovanom úvere“),
ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 60.000 eur za účelom obnovy bytového domu. V
konaní sa žalobca ako správca bytového domu domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo

vzniknúť tým, že žalovaný neoprávnene zvýšil od 14.09.2012 úrokové rozpätie z 2 % p. a. na 3 % p.
a. Žalobca pritom žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14.09.2012 do 28.02.2020.
Suma bezdôvodného obohatenia mala v konečnom dôsledku predstavovať sumu 2.702,46 eur ako
rozdiel medzi sumou, ktorú vlastníci bytov žalovanej zaplatili po zvýšení úrokovej sadzby a sumou, ktorú
by zaplatili na úrokoch bez zvýšenia úrokovej sadzby. Nebolo sporným, že úver bol splácaný v zmysle
prehľadu splátok úveru. Uzatvorením úverovej zmluvy týkajúcej sa bytového domu práva a povinnosti z

právneho úkonu vznikli priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

3. Odvolací súd ku kontraktačnému procesu doplnil, že prebehol medzi žalovanou ako bankou a
správcom, ktorý bol odborne spôsobilou osobou, a ktorý mal možnosť do znenia zmluvy zasiahnuť
a ak pri neskorších zmluvách nezasiahol, iba z vlastného rozhodnutia, nie preto, že by bola zmluva
formulárová. Vzhľadom na veľký časový odstup od uzavretia konkrétnej zmluvy a veľké množstvo

uzatváraných obdobných zmlúv je ťažko očakávať, že bude preukázaný konkrétny priebeh uzatvárania
tejto konkrétnej zmluvy, ako to požadoval žalobca v replike. S poukazom na predloženú argumentáciumal za to, že zmluvné dojednanie v bode 5.5. zmluvy je potrebné považovať za individuálne dojednané.
Zároveň je dôvodné očakávať, že správca ako profesionál v oblasti uzatvárania úverových zmlúv za
vlastníkov bytov by formulárovú zmluvu ani nepodpísal. Z obsahu výpovedí svedka Ing. O. je zrejmé,

že kontraktačný proces prebiehal, žalobca mal možnosť pripomienkovať návrh zmluvy, preto odvolací
súd má za to, že zmluva a zmluvné podmienky boli dojednané individuálne. Z bodu 5.5 zmluvného
dojednania je zrejmé, že žalobca si bol vedomý toho, že banka môže jednostranne meniť úrokovú
sadzbu v prípadoch uvedených v ustanovení, čomu zodpovedalo jazykové vyjadrenie ustanovenia,
predchádzajúce rokovania banky a žalobcu, ako aj následné správanie sa, keď žalobca aplikáciu

uvedeného ustanovenia akceptoval. Odvolací súd mal za to, že zákonné podmienky dojednania
jednostrannej zmeny úrokovej sadzby v danom prípade boli splnené, keď dôvod jednostranného
zvýšenia úrokovej sadzby bol v predmetnej zmluve dohodnutý a zároveň jej zmena bola oznámená
žalobcovi, preto dojednanie v bode 5.5 zmluvy nemôže byť z uvedeného hľadiska neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

4. Odvolací súd konštatoval, že správca je povinný dodržiavať aj § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), z čoho vychádza aj otázka
prípadnej zodpovednosti za škodu vo vzťahu k vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Odvolaciu
námietku žalobcu, týkajúcu sa ne/platnosti dojednaného ustanovenia čl. 5.5 Zmluvy nepovažoval
za opodstatnenú, poukazujúc aj na rozhodnutie v inej veci Krajského súdu v Trnave pod sp. zn.

23Co/185/2019. Odvolací súd nevidel dôvod neplatnosti sporného právneho úkonu ani pre rozpor s
dobrými mravmi a rovnako nezistil ani porušenie princípu rovnosti sporových strán podľa čl. 6 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
považoval za dostatočne odôvodnený.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca (ďalej len „dovolateľ“) dovolanie z dôvodu uvedeného v §
420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“). V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietal, že predmetom konania a z
toho vyplývajúceho súdneho prieskumu nie je článok 2.2.4 zmluvy, ale článok 5.5 zmluvy (zmenová
klauzula). Výklad zákona prvoinštančným a odvolacím súdom je extrémne nespravodlivý a vedie

k úplnej nemožnosti posudzovania zmenových klauzúl obsiahnutých v § 53 ods. 4 písm. i) a j)
Občianskeho zákonníka. Podľa dovolateľa odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho
súdu neposkytuje logické, presvedčivé argumenty a popisy úvah súdov, ako dospeli, na základe
vykonaného dokazovania k záveru, že žalovaná preukázala individuálne dojednanie predmetnej
zmluvy. Aj napriek tomu, že žalovaná nikdy neprodukovala žiadny dôkaz, nenavrhla preukazovanie

individuálneho dojednania so spotrebiteľmi v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súdy
zamietli žalobu z dôvodu preukázania individuálneho dojednania. Výpoveďami svedkov a listinnými
dôkazmi bol vysvetlený, aj to len čiastočne, nejednoznačne a neúplne „kontraktačný proces“, ale takto
žalovanou produkované dôkazy vôbec nepreukazujú individuálne dojednanie zmluvných podmienok
v prípade uzavretia konkrétnej zmluvy, medzi žalovanou a spotrebiteľmi. Spotrebiteľom sú jednotliví

vlastníci bytov a nebytových priestorov a nie správca. Súdy nižších inštancií však preklenuli nedostatok
individuálneho dojednávania spotrebiteľmi cez priebeh „kontraktačného procesu“ medzi zamestnancom
banky a zástupcom správcu (prokuristom), čo je neprípustné a nemá oporu v ustanoveniach
Občianskeho zákonníka. Zmluva bola predložená žalovanou bez možnosti do nej zasiahnuť. Zmluvné
podmienky banky sú podľa žalobcu nejasné, neprimerané a dostávajúce spotrebiteľa do nevýhodnejšej

polohy oproti veriteľovi, a to najmä pri práve banky rozhodnúť o zvýšení vlastnej marže. Zo strany
banky tak môže dôjsť k uplatneniu svojvoľného prístupu. Odvolací súd sa nezaoberal určitosťou a
zrozumiteľnosťou bodu 5.5 zmluvy, a teda nedošlo k jeho právnemu posúdeniu a výkladu najmä
s poukazom na neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Argumentáciu dovolateľ podporil rozhodnutiami
Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorých musí byť zmluvná podmienka spojená so zmenou

poplatkov jasne formulovaná, aby mohol spotrebiteľ na základe jasných kritérií predpokladať prípadné
zmeny poplatkov. Túto zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú, čo spôsobuje neplatnosť.
Následne namietal nevykonanie niektorých dôkazov, z ktorých by vyplynul iný skutkový stav. Skutkový
stav ustálený súdom spojeným s individuálnym dojednaním a zvýšením úrokového rozpätia nie sú v
súlade s vykonaným dokazovaním, ale v príkrom rozpore so skutočnosťami, ktoré z neho vyplynuli.

Nakoľko oznámenie o zvýšení úrokového rozpätia neobsahovalo žiaden dôvod, spotrebitelia nemohli
zistiť, či tento existoval v zmysle zmenovej klauzuly 5.5. Odvolací súd sa nezaoberal, prečo list z U. z
28. apríla 2015 nebolo možné vykonať ako dôkaz.6. Dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP odôvodnil žalobca položením otázok, od ktorých
záviselo rozhodnutie veci a ktoré neboli dovolacím súdom vyriešené: „1/ Je možné individuálne dojednať
v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné ustanovenia s inou osobou ako spotrebiteľom?

Môže dodávateľ, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania zmluvnej
podmienky v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách uniesť
dôkaznébremenoindividuálnehodojednaniapodľa§53ods.2Občianskehozákonníkaprostredníctvom
svedeckých výpovedí v iných súdnych konaniach, popisujúcich všeobecne kontraktačné konanie v
iných zmluvných vzťahoch s inými spotrebiteľmi, ktoré o viac ako 3 roky predchádzalo uzavretiu v

súdnom konaní preskúmavanej spotrebiteľskej zmluvy? 3/ Sú podmienky uvedené v § 53 ods. 4
písm. a) až w) Občianskeho zákonníka spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny a sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak sú individuálne dojednané, považované
za neprijateľné a teda neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, alebo sa na ne vzťahuje
režim druhej vety § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka? 4/ Aké sú výnimky aplikácie § 53a ods.

1 Občianskeho zákonníka na posudzované neprijateľné zmluvné podmienky; patria medzi ne „iné
skutkové okolnosti“, „netotožnosť“, prípadne iné zákonné výnimky? 5/ Je možné značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka hodnotiť podľa súdom hypoteticky nastolenej otázky, že by dodávateľ
mohol na základe takto formulovaného ustanovenia aj znížiť úrokovú sadzbu, pričom však nikdy k

zníženiu nedošlo?“. 6/ Možno vylúčiť súdny prieskum zmeny pôvodne zmluvne dohodnutého predmetu
plnenia alebo ceny plnenia aplikáciou ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa jedná
o zmenovú klauzulu podliehajúcu právnej úprave podľa § 53 ods. 3 písm. i) prípadne j) Občianskeho
zákonníka a nie pôvodne dojednanú cenu plnenia resp. predmet plnenia?

7. Na základe vyššie uvedeného dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie

8. Žalovaná označila dovolanie za neprípustné a žiadala, aby ho dovolací súd odmietol. Nesúhlas
s odôvodnením rozhodnutia nezakladá vadu zmätočnosti. Rozhodnutie označila za vecne správne

a riadne odôvodnené. Už len argumentácia názormi odvolacieho súdu predpokladá neexistenciu
vady zmätočnosti. Odvolací súd nemusí odpovedať na každú jednu žalobcom nastolenú otázku, ak
dáva odpoveď na všetky relevantné otázky, ktoré považuje odvolací súd v konkrétnom prípade za
podstatné. Zo skutkového stavu je zrejmé, že zmluvný bod 5.5 bol individuálne dojednaný a nie je v
neprospech spotrebiteľa, nakoľko mohlo dôjsť aj k zníženiu úrokovej sadzby. Spotrebitelia, s ktorými

malo individuálne dojednanie zmluvy prebehnúť boli zastúpení správcom, ktorý konal v ich mene,
a s ktorým bolo sporné ustanovenie individuálne dojednané. Argumentáciu podporila stanoviskom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 78/2021. Skutkové zistenia súdov oboch inštancií označila
za správne. Keďže došlo k dohode medzi bankou a správcom, považuje výklad pojmu „značná
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“ za vedľajší nemajúci vplyv na výsledok sporu.

Z dokazovania bolo zrejmé, že správcovi bola vysvetlená zmenová klauzula, a preto ju nepovažuje
za neurčitú alebo nezrozumiteľnú. Žalobcom namietaná absencia rozporu sporného ustanovenia s
dobrými mravmi bola konzumovaná spotrebiteľským prieskumom neprijateľných zmluvných podmienok.
Z argumentácie žalobcu, v ktorej vytrhol z kontextu niektoré tvrdenia a dokumenty, ktoré boli vykonané
ako dôkaz zákonným spôsobom, je zrejmé, že ide iba o jeho subjektívnu nespokojnosť s hodnotením

dôkazov. Predmetom sporu nebolo posúdenie platnosti oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia, ale
vydanie bezdôvodného obohatenia na základe tvrdenia, že čl. 5.5 zmluvy o úvere je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Súd tak nemal dôvod posudzovať obsah textu oznámenia o zvýšení úrokového
rozpätia. Tento dokument navyše nemá zákonom ani zmluvou predpísané náležitosti, z ktorých by bolo
zrejmé, že dôvod musí byť uvedený v oznámení. Navyše, svedkovia potvrdili, že správca bol o dôvode

zmeny podrobne informovaný na osobných rokovaniach. Žalobcom predložené otázky dovolaciemu
súdu nie sú špecifikované, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Odkázal len na
bod 2.4 A) - I) dovolania, v ktorom však nie sú formulované žiadne odpovede na položené otázky.
Odhliadnucoduvedenéhospotrebiteliabolizastúpenísprávcom.Najskôrsasprávcazúčastnilrokovania
bez vlastníkov bytov a teraz zasa tvrdí, že ich prítomnosť bola nevyhnutná. Za ďalšie, že v zmysle

smernice 93/13/EHS za nekalú sa považuje iba taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, a táto podmienka napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy. Nemožno ani aplikovať § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko spotrebiteľ konajúci prostredníctvom správcu obsah zmluvy mohol ovplyvniť.9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že žalobca dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) ako strana sporu zastúpená v súlade

so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný
dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné. Dovolací súd preto
napadnuté uznesenie podľa § 449 ods.1 CSP zrušil a podľa § 450 CSP vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

10. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

11. Žalobca namietal nepreukázanie individuálneho dojednania zmluvných podmienok najmä s
poukazom na zmenovú klauzulu 5.5, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, jej neurčitosť,
nedojednanie zmluvy priamo s vlastníkmi bytov ako spotrebiteľmi namiesto správcu, svojvôľu banky pri
zvyšovaní úrokovej sadzby bez uvedenia riadneho vysvetlenia, nedostatočné vysvetlenie kontrakčného

procesu súdom, nevykonanie niektorých dôkazov, nezaoberanie sa listom z U..

12. Podľa bodu 5.5 Zmluvy o termínovanom úvere z 18. júna 2010 „ Banka má právo adekvátnym
spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika Klienta. Zmena miery rizika
Klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu Klienta stanoveného Bankou, alebo so zmenou

rizikovej váhy Klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny
miery rizika Klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich ostatného posúdenia v porovnaní
s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je Banka oprávnená
uskutočniť automaticky bez dodatkov k Úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote
oznámi Klientovi“.

13. Dovolací súd zistil, že obsahovo totožná zmluvná podmienka v bode 5.5. Zmluvy o termínovanom
úvere č. 06/062/10 zo dňa 14. júna 2010 v znení : „ Banka má právo adekvátnym spôsobom
meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika Klienta. Zmena miery rizika Klienta
môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu Klienta stanoveného Bankou, alebo so zmenou

rizikovej váhy Klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny
miery rizika Klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich ostatného posúdenia v porovnaní
s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je Banka oprávnená
uskutočniť automaticky bez dodatkov k Úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote
oznámi Klientovi“, bola už predmetom skúmania vo veci Okresného súdu Piešťany v konaní o vydanie

bezdôvodného obohatenia medzi totožnými účastníkmi konania a vo výroku rozsudku zo dňa 13.
augusta 2020 sp. zn. 14C/21/2017 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo
dňa 24. novembra 2021 sp. zn. 25Co/90/2020 bola vyhlásená za neprijateľnú. Dovolací súd rozsudkom
zo dňa 31. mája 2023 sp. zn. 5Cdo/71/2022, dovolanie žalovanej D. R. E., K..E.. zamietol. V dôvodoch
svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že „...spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Uvedené hľadisko je rozhodujúce pre
materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou
orientovanou na subjekty. O spotrebiteľskú zmluvu ide iba v prípade, ak ide o vzťah dodávateľa
a spotrebiteľa, pretože z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom
obstarať, resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti

a členov rodiny. Je to charakter spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu, ktorý
má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom
k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že súčasne musí byť splnená podmienka zmluvnej
účasti tak spotrebiteľa, ako aj dodávateľa. O spotrebiteľskú zmluvu pôjde aj v prípadoch, keď do
spotrebiteľského záväzku vstupuje spotrebiteľ, ktorý je zo zákona zastúpený kvalifikovanou osobou

ako zástupcom pre prípad dojednania konkrétnych služieb a tovarov a ich dodávky a pod. Takýmto
prípadom je aj správca bytového domu, ktorý vychádzajúc zo zmocnenia udeleného vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome, dojednáva konkrétne zmluvné podmienky dodávky a odberu
tovarov a služieb v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov....Správca síce koná samostatne voveciach zariaďovania záležitostí bytového domu, môže však konať len v mene vlastníkov, čo znamená,
že aj zmluvy, ktoré uzatvára, neuzatvára vo svojom mene, ale v mene vlastníkov. Správca pri uzatváraní
zmlúv nevystupuje ako účastník týchto zmlúv (ako zmluvná strana), pretože plnenia zo zmlúv nie

sú poskytované správcovi, teda nie sú realizované v jeho prospech, ale sú realizované v prospech
jednotlivých vlastníkov bytov či nebytových priestorov. Práva a povinnosti z tejto zmluvy vznikajú
vlastníkombytov.Zaspotrebiteľskýsporpovažujeprávnavedaajpraxsporoakejkoľvekotázketýkajúcej
sa (vyplývajúcej zo) spotrebiteľskej zmluvy, napríklad či zmluva vznikla, či je platná, či naďalej trvá, ďalej
otázky výkladu obsahu spotrebiteľskej zmluvy, posúdenie nárokov z nej vyplývajúcich, ako aj nárokov

z jej porušenia a iné. Za spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou môžu byť považované aj nároky z
bezdôvodného obohatenia, nároky z mimozmluvnej zodpovednosti, nároky z nekalej súťaže a nekalých
obchodných praktík, nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú vadnou vecou a iné...Predmetom
konania v danom prípade je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou z plnenia
z úverovej zmluvy, majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Ide o nárok vlastníkov bytov, za ktorých koná ich správca ako priamy zástupca (§ 8b zákona

č. 182/1993 Z. z.), teda spotrebiteľov, uplatnený voči banke ako právnemu nástupcovi subjektu, ktorý im
úver poskytol, v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, teda dodávateľovi. Súdy v základnom konaní
preto správne aplikovali ustanovenia § 290 až 300 CSP...“.

14. V podanom dovolaní dovolateľ uplatnil dovolacie dôvody v zmysle § 420 písm. f) CSP a § 421

ods. 1 písm. b) CSP, pričom vec prejednávajúci senát považoval v tomto prípade za opodstatnené (na
základe skutočností uvedených pod bodom 13 tohto rozhodnutia) dať prednosť vecnému prieskumu
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu pred procesným prieskumom (pozri obdobne rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/198/2019, 4Cdo/200/2019, 4Cdo/36/2020, 8Cdo/28/2017).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

15. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

16. Dovolací súd z rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 31. mája 2023 sp. zn. 5Cdo/71/2022 vychádzal
ako z prejudikatúry, ktorá už vyhodnotila právnu otázku týkajúcu sa neprijateľnej zmluvnej podmienky,
ktorá už bola v rozhodovacej praxi dovolacím súdom vyriešená (obdobne viď rozhodnutie z 15. augusta
sp. zn. 7Cdo/74/2023).

17. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí
(§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec

mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

18. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšiekonanie,rozhodnetentosúdotrováchpôvodnéhokonaniaaotrováchdovolaciehokonania(§453
ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

19.Záveromdovolacísúduvádza,ževsúvislostisrozhodovanímzistilexistenciuuznesenianajvyššieho
súdu zo dňa 26. júla 2023 sp. zn. 9Cdo/135/2022 v obdobnom spore žalobcov 1) Bytové družstvo so
sídlom v Trnave a spol. proti žalovanej D. R. E., K..E.. Ž., ktorým bolo dovolanie žalobcu 1) odmietnuté,

nakoľko obsah dovolania a vymedzenie prípustnosti dovolania podľa § 421 , písm. b) CSP nemalo
zákonom vyžadované náležitosti. Vzhľadom na to, že uznesením sp. zn. 9Cdo/135/2022 nedošlo k
meritórnemu prieskumu dovolania, dovolací súd vychádzal u prejudikatúry založenej rozsudkom sp. zn.
5 Cdo/71/2022.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.