Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 8C/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723202208
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8723202208.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Richardom Burešom, v spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť,

so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00 420 166, právne zastúpený: JUDr. Dagmar
Kubovičová, advokátka so sídlom Nám. Biely kríž 3, P.O.BOX 39, 830 03 Bratislava, IČO: 30 853 290,
proti žalovanému: KÚPELE NOVÝ SMOKOVEC a. s., so sídlom Nový Smokovec 32, 062 01 Vysoké
Tatry, IČO: 31 714 471, právne zastúpený: PETKOV & Co s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 50 430 742, o zaplatenie 8.730 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.730 eur s 5,05 % úrokom z omeškania
ročne od 14.3.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %,
pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu Poprad dňa 16.3.2016 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.730 eur spolu s úrokmi z omeškania od 14.3.2016 do
zaplatenia vo výške 5,05 % ročne z vymáhanej sumy ako aj trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že
nadobudol postavenie organizácie kolektívnej správy podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve

a právach súvisiacich s autorským právom nakoľko mu bolo udelené Oprávnenie na výkon kolektívnej
správy práv č. 2/2004 Ministerstvom kultúry SR dňa 11.5.2010 s tým, že výkon kolektívnej správy práv sa
týkal majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým,
choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým
dielam a dielam úžitkového umenia.

2. Žalobca vykonáva kolektívnu správu za použitie diel ním zastúpených autorov, a to prostredníctvom

tzv. ďalšieho verejného prenosu vysielania prostredníctvom technických zariadení. Pri takýchto
spôsoboch použitia diel ide predovšetkým o použitie diel prostredníctvom zvukovoobrazových alebo
zvukovýchzariadení,ktorésúumiestnenévizbáchalebovinýchubytovacíchzariadeniach,prevádzkach
ako reštaurácie, kaviarne, bary a podobne. Podľa právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe
sa poskytovanie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov považuje za verejný prenos
diel.

3. Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacích zariadení Hotel Palace, Hotel Branisko a Hotel Palace
Grand, všetko na adrese Nový Smokovec 32, Vysoké Tatry. Žalovaný v zariadeniach používal v
roku 2015 predmety ochrany spravované žalobcom do tzv. ďalšieho verejného prenosu vysielania
(retransmisie) prostredníctvom technických zariadení. Žalobca z webovej stránky žalovaného a zďalších zdrojov, ktoré sú voľne prístupné na internete, má vedomosť o tom, že v zariadeniach
dochádza k verejnému prenosu v rozsahu 77 zvukovoobrazových zariadení a 77 zvukových zariadení
v izbách ubytovacieho zariadenia Hotel Palace, 21 zvukovoobrazových zariadení a 21 zvukových

zariadení v izbách ubytovacieho zariadenia Hotel Branisko a 19 zvukovoobrazových zariadení v izbách
ubytovacieho zariadenia Hotel Palace Grand.

4. V zmysle zákona č. 618/2003 Z. z. je možné použiť dielo autora výlučne na základe jeho súhlasu
udeleného prostredníctvom licenčnej zmluvy, okrem prípadov zákonných licencií. V danom prípade,

nakoľko pri tomto spôsobe použitia diel ide o kolektívne spravované diela, ktoré spravuje žalobca, sa
vyžaduje súhlas vo forme hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako organizáciou
kolektívnej správy a žalovaným ako používateľom diel. Žalobca navrhol žalovanému uzatvorenie
licenčnej zmluvy. Uvedený návrh bol však neúspešný.

5. Podľa § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z. z. autor, do ktorého práva sa neoprávnene

zasiahlo môže sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá
je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu
do tohto práva. Podľa § 81 ods. 1 písm. i) tohto zákona je organizácia kolektívnej správy povinná
domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva.

6. Žalobca upozornil žalovaného koncom roka 2015, že používa ním spravované predmety ochrany
neoprávnene a vyzval ho k dobrovoľnému vydaniu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný do dnešného
dňa bezdôvodné obohatenie žalobcovi nevydal.

7. Žalobca si nárok uplatňuje za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015. Suma bezdôvodného obohatenia
je vo výške 8.730 eur. Podľa sadzobníka licenčných odmien za jeden rok pri ubytovacom zariadení
žalovaného, ktorým je hotel s troma hviezdičkami, je bezdôvodné obohatenie z neoprávneného výkonu
kolektívne spravovaného práva za zvukovoobrazové zariadenie v izbe 26 eur a za zvukové zariadenie v
izbe 13,50 eur. U žalovaného ide spolu o 117 zvukovoobrazových zariadení a 98 zvukových zariadení čo

povynásobenísumou 26eur,resp.sumou13,50eurpredstavujesumu4.365eur.Ideoobvyklúlicenčnú
odmenu spolu za jeden rok. Z dôvodu, že ide o bezdôvodné obohatenie táto suma sa zdvojnásobí, čo
predstavuje 8.730 eur. Dvojnásobok je odvodený podľa § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z. z.

8.Nakoľkožalovanýnevydalžalobcovijemupatriacebezdôvodnéobohatenie,žalobcovivznikolajnárok

na úrok z omeškania, ktorý si uplatňuje vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 14.3.2016.

9. Žalovaný v vyjadrení zo dňa 11.4.2016 namietal absenciu aktívnej vecnej legitimácie. Poukázal na
to, že v roku 2015 rokoval prostredníctvom ZHR SR o uzavretí kolektívnej licenčnej zmluvy na použitie
predmetov ochrany, ku ktorým vykonáva správu v prospech nositeľov práv žalobca. K dohode však

nedošlo a to z dôvodu, že žalobca nepredložil zoznam ním zastúpených nositeľov práv a zoznamu
predmetov ochrany, ku ktorým vykonáva správu práv, aby bolo možné posúdiť, či na strane žalovaného
môže vôbec dôjsť k použitiu toho ktorého diela. Žalovaný sám nemal možnosť posúdiť, či je potrebné
uzatvárať licenčnú zmluvu práve so žalobcom a na jej základe potom platiť licenčnú odmenu za
použitie nevedno čoho. Žalobca žiadnym dôkazným prostriedkom nepodložil tvrdenie o existencii 117

zvukovoobrazových zariadení a 98 zvukových zariadení.

10. V priebehu konania žalovaný uviedol, že medzičasom sa stalo právoplatným rozhodnutie Rady
protimonopolného úradu č. 2023/DOZ/POK/R/30, ktorým bol rozklad žalobcu zamietnutý a potvrdil
rozhodnutie Protimonopolného úradu SR č. 2022/DOZ/POK/2/12 zo dňa 23.2.2022. V tomto rozhodnutí

bolo konštatované, že v rokoch 2015, 2016, 2017, 2018 žalobca zneužil dominantné postavenie a bola
mu uložená pokuta. Preto je v danom prípade dôvodná aplikácia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), keď žalobca realizuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný tvrdil, že súd
je viazaný správnym rozhodnutím a preto žiadal žalobu zamietnuť.

11. Vo veci rozhodol Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 10C/81/2016 – 302 dňa 11.2.2019. Zamietol
návrhy žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a), b), c) Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal úspešnému žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.12. Po podaní odvolania žalovaným Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 13Co/84/2019 zo dňa
9.1.2020 vyhovujúci výrok a výrok o trovách konania potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov

konania.

13. Rozsudok odvolacieho súdu bol podaním dovolania napadnutý žalovanou.

14. Dovolací Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Cdo/66/2020 rozsudok Krajského

súdu v Prešove a prvoinštančný rozsudok v časti vyhovujúceho výroku čo do sumy 8 730 eur s prísl.
a výrok o nároku na náhradu škody zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

15. Podľa § 455 CSP súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, keďže
rozhodnutie odvolacieho i prvoinštančného súdu bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.

16. Súd opätovne na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu, z listinných dôkazov
predložených stranami sporu zistil nasledovný skutkový stav:

17. Na základe Oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej

republiky dňa 11.5.2010 žalobca nadobudol právo na výkon kolektívnej správy práv autorov a iných
nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym,
fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového
umenia, ktoré je ďalej špecifikované takto: kolektívna správa práv podľa § 78 ods. 3 zákona č. 618/2003
Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov.

Žalobca vykonáva kolektívnu správu použitia ním zastúpených autorov, diel prostredníctvom verejného
prenosu vysielania zvukovoobrazovými alebo zvukovými zariadeniami.

18. Na použitie predmetov ochrany prostredníctvom týchto zariadení v izbách, ubytovacích zariadeniach
alebo aj v reštauračných, kaviarenských a iných priestoroch uzatvára s prevádzkovateľmi hromadné

licenčné zmluvy. Licenčná odmena vychádza potom zo sadzobníka autorských odmien.

19. Podľa Sadzobníka autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických,
choreografických a audiovizuálnych diel v časti I. podľa bodu 7, v prípade, že používateľ použije dielo
bez uzatvorenia licenčnej zmluvy, čím sa dopustí porušenia autorských práv je povinný zaplatiť LITA

náhradu ujmy podľa § 56 ods. 1 písm. f) až do výšky 200 % základnej sadzby uvedenej v časti II.

20. Podľa časti II. písm. B bod 2, ďalší verejný prenos vysielania prostredníctvom technických zariadení
podľa bodu 2.1 základných sadzieb je v hoteli s tromi hviezdičkami za zvukové zariadenie 13,50 eur
a za zvukovoobrazové zariadenie 26 eur.

21. Žalovaný prevádzkuje Hotel Palace, Nový Smokovec 32, Vysoké Tatry, Hotel Branisko, Nový
Smokovec 32, Vysoké Tatry a Hotel Palace Grand, Nový Smokovec 32, Vysoké Tatry, všetky v štandarde
hotel 3*.

22. U žalovaného dochádzalo v roku 2015 k verejnému prenosu 77 zvukovoobrazovým zariadeniami
v izbách Hotela Palace, 21 zvukovoobrazovými zariadeniami v izbách Hotela Branisko a 19
zvukovoobrazovými zariadeniami v izbách Hotela Palace Grand.

23. Žalobca navrhol žalovanému (zastúpenému na základe príkaznej zmluvy Zväzom hotelov

a reštaurácií SR) uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy, k čomu nedošlo.

24. Žalobca predložil súdu zoznam autorov, ktorých zastupuje a zoznam partnerských organizácií zo
zahraničia.

25. Žalovaný verejným deklarovaním na svojej internetovej stránke o vybavenosti izieb
zvukovoobrazovými a zvukovými zariadeniami deklaroval verejný prenos predmetu ochrany. V priebehu
konania zistené počty žalobcom nenamietal.26. Súd ďalej zistil, že žalobca uzatváral v roku 2015 hromadné licenčné zmluvy s používateľmi v súlade
so Sadzobníkom a ani jednému neposkytol zľavu.

27. Aktuálnym hmotnoprávnym predpisom upravujúcim autorské práva je zák. č. 185/2015 Z. z. Podľa
§ 190 ods. 1 tohto zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred
1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov, vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo
zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do
31. decembra 2015.

28. Predmetom konania je nárok žalobcu vzniknutý za rok 2015, ktorý má charakter bezdôvodného
obohatenia (vznik v čase od 1.1.2015 do 31.12.2015). Preto na tento právny vzťah je potrebné aplikovať
zák. č. 618/2003 Z. z. platný a účinný v roku 2015.

29. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z., účelom kolektívnej správy práv podľa tohto zákona

(ďalej len "kolektívna správa") je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora
a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového
záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.

30. Podľa § 78 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z., kolektívna správa je zastupovanie viacerých osôb, ktoré

a) majú majetkové práva k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, zvukovo-obrazovému
záznamu alebo k vysielaniu (ďalej len "predmet ochrany")
b) vykonávajú majetkové práva na základe tohto zákona (§ 50 a 55) alebo
c) na základe zmluvy získali výhradnú licenciu na celé trvanie majetkových práv k predmetu ochrany a
pre územie Slovenskej republiky s právom udeliť sublicenciu (ďalej len "nositelia práv") na ich spoločný

prospech, a to pri výkone ich majetkových práv k zverejneným alebo na zverejnenie ponúknutým
predmetom ochrany, ak iný ako kolektívny výkon týchto práv nie je dovolený (odsek 3) alebo je neúčelný;
za predmet ochrany ponúknutý na zverejnenie sa považuje taký predmet ochrany, ktorý nositeľ práva
písomne oznámi príslušnej organizácii kolektívnej správy na účely zaradenia takéhoto predmetu do
registra predmetov ochrany.

Kolektívnou správou nie je dočasné zastupovanie nositeľov práv pri výkone ich majetkových práv, ak je
dovolený aj iný ako kolektívny výkon týchto práv.

31. Podľa § 78 ods. 5 zákona č. 618/2003 Z. z., kolektívnu správu vykonáva organizácia kolektívnej
správy, a to sústavne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a ako hlavný predmet činnosti.

32. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z., organizácia kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej
bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy.

33. Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 618/2003 Z. z., verejný prenos je šírenie alebo predvedenie diela

akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo
ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by
ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a
sprístupňovanie verejnosti.

34. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z., organizácia kolektívnej správy môže s nadobúdateľom
uzatvoriť aj hromadnú licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje táto organizácia
nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva,
dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a nadobúdateľ sa
zaväzuje, ak nie je dohodnuté inak, uhradiť odmenu.

35. Podľa § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z. z., autor, do ktorého práva sa neoprávnene
zasiahloaleboktoréhoprávuhrozíneoprávnenýzásah,môžesadomáhaťnajmävydaniabezdôvodného
obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných
zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.

36. Podľa § 81 ods. 1 písm. h) zákona č. 618/2003 Z. z., organizácia kolektívnej správy je povinná riadne,
s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia uzatvárať s používateľmi alebo
s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmetyochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a
rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa
1. používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne

spravuje,
2. dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu
odmeny a spôsob jej uhradenia.

37. Podľa § 81 ods. 1 písm. i) zákona č. 618/2003 Z. z., organizácia kolektívnej správy je povinná

riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia domáhať sa vo vlastnom
mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu
kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to oprávnený, takého nároku
sám domáha alebo ak je to nehospodárne.

38.Podľa§84ods.1zákonač.618/2003Z.z.,akpoužívateľnepreukáže,ženositeľprávvýslovnevylúčil

kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie
podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany
prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej
správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany.

39. Podľa § 18 ods. 2 písm. h) zákona č. 618/2003 Z. z., autor má právo udeľovať súhlas na každé
použitie diela, najmä na verejný prenos diela.

40. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas
na použitie diela (ďalej len "licencia"). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela (§ 18 ods.

2), rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo
spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.

41. Podľa § 121 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, (ďalej len „Občiansky zákonník“),
príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou

vecou trvale užívali.

42.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka,dlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

44. Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

45. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, avšak podľa § 84 ods. 1 autorského zákona
nepreukázal, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv. Keďže bolo v odbore
použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy Ministerstvom kultúry
Slovenskej republiky, žalovaný bol povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu

ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, teda prostredníctvom žalobcu.

46. Uvedený argument žalovaného považoval súd za nedôvodný, čo nakoniec konštatoval aj Najvyšší
súd v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 66/2020 v bode 10.

47. V priebehu konania po zrušení veci dovolacím súdom žalovaný na preukázanie svojho argumentu
nenavrhol žiaden dôkaz a tak sa skutkovo situácia nezmenila. Preto nebol dôvod ani na zmenu
doterajšieho právneho posúdenia, ktoré v zrušujúcom uznesení uviedol dovolací súd. žalobca predložilsúdu CD nosič, na ktorom je uvedený zoznam všetkých autorov, ktorých zastupuje, ktorý je verejne
prístupný na webovej stránke žalobcu.

48. Niet pochýb o tom, že žalobca v roku 2015 mal oprávnenie na výkon kolektívnej správy a je daná
jeho aktívna vecná legitimácia.

49. V roku 2015 žalovaný vykonával verejný prenos, k čomu nemal súhlas žalobcu alebo autorov diel,
hoci sa o uzatvorenie takejto zmluvy žalobca snažil prostredníctvom Zväzu hotelov a reštaurácii SR.

50. Žalovaný sa v priebehu konania bránil tým, že žalobca nepreukázal obsadenosť izieb a tým ani
používanie zvukovoobrazových a zvukových zariadení.

51. Pri posúdení, či nárok žalobcu je nárokom „ z počtu vysielacích zariadení“ alebo nárokom „z počtu
použitýchvysielacíchzariadení“súdpoukazujenarozsudokSúdnehodvoraEÚzodňa12.3.2012sp.zn.

C-162/10, podľa ktorého ak prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí
televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál, je používateľom, ktorý uskutočňuje
verejný prenos. Obdobne zaujal Súdny dvor EÚ názor vo veci C-136/09 z 18.3.2010.

52. Bez akýchkoľvek pochýb odpoveď na námietku žalovaného však dáva rozsudok Súdneho dvora

EÚ zo 7.12.2006 vo veci sp. zn. C-306/05, podľa ktorého poskytovanie signálu hotelovým zariadením
prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia,
predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu, verejný prenos. Všetky rozhodnutia
vychádzajú z čl. 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady/2001/29/ES.

53. Žalovaný vykonával preto verejný prenos 117 zariadeniami zvukovoobrazovými a 98 zariadeniami
zvukovými v roku 2015, kedy nemal so žalobcom uzavretú licenčnú zmluvu. Samotné umiestnenie
funkčných zariadení v hotelových izbách a možnosť ich využitia kedykoľvek predstavuje verejný prenos.
Preto námietka žalovaného týkajúca sa obsadenosti izieb a reálneho používania zariadení hotelovými
hosťami je právne bezvýznamná.

54. Žalobca sa snažil uzavrieť so žalovaným hromadnú licenčnú zmluvu. Keďže v roku 2015 k tomu
nedošlo, má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá
je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v roku 2015.

55. Za používanie literárnych, dramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických,
architektonických diel, diel výtvarného umenia a diel úžitkového umenia patrí podľa sadzobníka
autorských odmien žalobcovi odmena.

56. Pre rok 2015 (od 1.1.2015) Sadzobník určoval sadzby licenčných odmien za ďalší verejný prenos

vysielania prostredníctvom technických zariadení a kritériá pre ich výpočet. Sadzby sú určené podľa
druhu ubytovacieho zariadenia a druhu technického zariadenia, teda či ide o zvukovoobrazové alebo
zvukové zariadenie.

57. U žalobcu ide o trojhviezdičkové hotely, kde odmena za zvukové zariadenie je 13,50 eur a za

zvukovoobrazové zariadenie 26 eur. Podľa bodu 2.2 Sadzobníka sadzby sú stanovené na jedno
technické zariadenie a rok.

58. Na základe uvedeného žalobca uzatváral licenčné zmluvy (viď CD nosič s 218 hromadnými
licenčnými zmluvami) na rok 2015.

59. Teda v roku 2015 žalobca pre trojhviezdičkové hotely poskytoval licenčné zmluvy na televízne
zariadenia 26 eur a na rádiá 13,50 eur. So všetkými používateľmi uzatvoril žalobca licenčné zmluvy
v súlade so sadzobníkom, teda v tom čase (rok 2015), v súlade so sadzobníkom bola licenčná odmena
obvyklá, ako bola uvedená v Sadzobníku na daný predmet ochrany. Súd nezistil, že by žalobca

poskytoval iným subjektom neoprávnené výhody pri uzatváraní hromadných licenčných zmlúv.

60. Je pravdou, že v bode 2.6 Sadzobníka žalobca poskytol možnosť získať používateľom zľavu.
Získanie zľavy podmienil kumulatívnym splnením podmienok.61. Súd nemal preukázané, že by žalovaný alebo iní používatelia splnili podmienky na získanie zľavy.

62. Žalovaný ani nepreukázal, že by sa v priebehu roku 2015 zmenili podmienky v súlade so
Sadzobníkom a žalovaný by mohol získať výhodu úhrady len pomernej časti licenčnej odmeny.

63. Keďže žalovaný realizoval vo svojom zariadení verejný prenos technickými prostriedkami bez
získania predchádzajúceho súhlasu nositeľov práv, teda bez licencie, čím zasiahol neoprávnene do

autorských práv a kedy výška bezdôvodného obohatenia sa odvíja od obvyklej licenčnej odmeny, ktorú
by za získanie licencie žalovaný zaplatil, súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a nariadil žalovanému vydať
bezdôvodné obohatenie vo výške dvojnásobku obvyklej odmeny za získanie licencie za každé zvukovo-
obrazové a zvukové zariadenie (117 + 98).

64. Súd návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Všetky navrhnuté dôkazy by nemali vplyv na

rozhodnutie o veci a vykonávanie dôkazov by bolo nehospodárne.

65. Čo sa týka úrokov z omeškania, súd mal preukázané, že žalobca žalovaného vyzval o zaplatenie
sumy, pričom tento ju riadne a včas nezaplatil. Keďže žalovaný je s plnením peňažného dlhu v omeškaní,
žalobca ako veriteľ má voči žalovanému nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade

s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ku dňu omeškania bola výška úrokov z omeškania o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu,t.j.vovýške5,05%p.a.Ztohtodôvodusúdpriznalžalobcovi
úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 8.730 eur od 14.3.2016 do zaplatenia (žalovaný
užíval diela v roku 2015, teda v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia bol už dňa 1.1.2016,

avšak žalobca si uplatnil úrok z omeškania až od 14.3.2016).

66. Vo vzťahu k námietke žalovaného o správnom konaní na Protimonopolnom úrade SR, kde bolo
konštatované zneužitie dominantného postavenia žalobcu, je potrebné uviesť, že konanie o určení
zneužitia dominantného postavenia žalobcu v hospodárskom priestore a o uložení pokuty má charakter

verejného konania, kde sa chráni verejný záujem.

67. Predmetom sporu je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorý nárok má
charakter súkromnoprávny. Protimonopolný úrad SR neurčuje výpočet výšky primeranej či obvyklej
licenčnej odmeny, ale len rozhodnutie, či sa žalobca dopustil správneho deliktu.

68. Žalobca si v tomto spore uplatňuje obvyklú licenčnú odmenu, teda odmenu za ktorú preukázateľne
udeľoval licencie používateľom predmetu ochrany. Rozhodovať o výške licenčnej odmeny nemá
Protimonopolný úrad SR kompetenciu, nie je cenovým orgánom, a to ani za rok 2015.

69. Podľa žalovaného v danom prípade je namieste aplikovať § 3 ods. 1 OZ. Ustanovenie tohto
zákonného ustanovenia je výnimočné a jeho cieľom je odstrániť tvrdosť hmotného práva vo vzťahu ku
povinnému subjektu.

70. Aplikácia tohto ustanovenia je natoľko výnimočná, že súd vo vzťahu k povinnému žalovanému

nezistil žiadne okolnosti na jeho použitie. Nie je možné považovať za spravodlivé usporiadanie vzťahov
použitie § 3 ods. 1 OZ voči žalovanému, keď žalovaný odmietol žalobcovi uhrádzať náhradu za licenciu,
avšak predmet licenčnej ochrany používal a svoje záväzky voči autorským dielam si preukázateľne
nevysporiadal. Takémuto konaniu súd nemohol poskytnúť potom „výhodu“ aplikácie § 3 ods. 1 OZ.

71. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého platí, že
o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

72. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu, a to v plnom
rozsahu v prospech žalobcu.74. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.