Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-44C/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121222998
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Beňáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:6121222998.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou, v spore žalobcov: 1.) A. B. C., D., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX C., 2.) E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX C.,
3.) H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX C., všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou
JUDr. JCLic. I. J., D., K., so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mesto Košice,
Trieda SNP 48/A, 040 01 Košice, IČO: 00 691 135, o zaplatenie 28.376,58 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1.-3. rade sumu 19.832,38 € s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 19.832,38 € od 14.1.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovia v 1.-3. rade m a j ú n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 39,78
%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
dňa 22.1.2021, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 29.3.2021 domáhali, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 28.376,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od

14.1.2021aždozaplateniatitulombezdôvodnéhoobohateniazaužívanienehnuteľnostínachádzajúcich
sa v k. ú. E. J., Obec: C. – E., Okres: Košice IV, zapísaných na LV č. XXXXX, ako parcely registra „E“
č. 7594/1- orná pôda o výmere 1376 m2, č. XXXX/X- orná pôda o výmere 846 m2, č. 7594/4- orná
pôda o výmere 430 m2, č. 7594/5- orná pôda o výmere 120 m2, č. 7594/6- orná pôda o výmere 456 m2,
č. XXXX/X- orná pôda o výmere 748 m2, č. 7596- orná pôda o výmere 4503 m2 (v areáli TRITON sa
nachádza časť tejto parcely vo výmere 4117 m2) patriacich do podielového spoluvlastníctva žalobcov.

2. Žalobu odôvodnili tým, že na uvedených parcelách sa nachádza Mestská plaváreň TRITON, pričom
Mesto Košice využíva tieto pozemky na podnikateľské účely. V k. ú. E. J. prenajíma žalovaný pozemky
za ročnú odplatu priemerne vo výške 12 € za m2. Žalobcovia žiadajú len 6,- € za m2. Žalovaný
sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcov, nakoľko pozemky užíva bez právneho dôvodu, nakoľko
si na nich mesto zriadilo Mestskú plaváreň TRITON bez súhlasu vlastníka pozemku a k pozemku
nemá vlastnícky vzťah, ani nájomný vzťah s vlastníkom pozemku. Žalobcovia sa domáhajú vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného.

3. K parcele KN- E č. 7596, druh pozemku orná pôda o výmere 4503 m2 geodet A. E. L. vyhotovil
grafickú identifikáciu stavu C KN a skutkového stavu, ktoré vyčíslenie výmery dielov parcely KN E č.
7596 v zmysle grafickej identifikácie vymedzil ako diel č. 1 výmera 136 m2, diel č. 2 výmera 78 m2 a dielč. 3 výmera 66 m2, spolu ide o výmeru 280 m2. Diely č. 1-3 nie sú síce súčasťou areálu TRITON, avšak
sú užívané zo strany žalovaného, pričom diel č. 1 predstavuje miestnu komunikáciu (cestu) s priľahlou
časťou, diel č. 2 predstavuje zeleň a diel č. 3 predstavuje chodník. Napriek tomu, že tieto diely nie sú

súčasťou areálu TRITON, sú užívané žalovaným, pričom žalobcovia žiadajú vydanie odplaty za vecné
bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z, ktorý zákon sa na túto časť parcely vzťahuje. Znaleckým
posudkom č. 10/2020 vyhotovený znalcom A. J. M. bola stanovená hodnota nájmu v tomto k. ú. na 6,185
€/m2/rok. Žalobcovia žiadajú len 6,- €/m2/rok.

4. Žalobcovia sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 22.1.2019 do 22.1.2021
podľa ich spoluvlastníckych podielov, spolu ide o sumu 26.976,72 € a vydania odplaty za vecné bremeno
podľa zákona č. 66/2009 Z.z. za užívanie parcely č. 7596 diely č. 1-3 za obdobie od 22.1.2018 do
22.1.2021 podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcov spolu vo výške 1.399,86 €. Celkovo sa
žalobcovia domáhajú zaplatenia sumy 28.376,58 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
28.376,58 € od 14.1.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.

5. Voči vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Up/82/2021 zo dňa
9.2.2021 žalovaný podal odpor, v ktorom neuznal žalobcami uplatnený nárok a to z dôvodu, že tento je
premlčaný v celom rozsahu. Na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov totiž bolo zákonom č. 66/2009 Z.z.
zriadené vecné bremeno a to ku dňu účinnosti tohto zákona, t.j. k 1.7.2009, pričom k tomuto dátumu

vznikol aj nárok na náhradu za zriadené vecné bremeno, ku ktorého premlčaniu došlo v trojročnej
premlčacej dobe.

6. Areál kúpaliska TRITON až do prerušenia prevádzky v roku 2018 slúžil verejnosti na športovo-
rekreačný účel v súlade s funkčným využitím stanoveným územným plánom mesta Košice, ktorý územie

areálu definuje ako plochu športovorekreačného vyššieho vybavenia. Areál prešiel z majetku Slovenskej
republiky spravovaného Správou rekreačných a športových zariadení do majetku mesta Košice na
základe ust. § 2 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, na ktorý odkazuje zákon v poznámke
pod čiarou č. 1 a z dôvodu, že sa jednalo o majetok, ktorý sa nepodarilo vydražiť ani v opakovanej
dražbepodľazákonač.427/1990Zb.Splneniezákonnejpodmienkyprechodumajetkuzoštátunamesto

v zmysle ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona žalovaný preukazuje delimitačným protokolom zo dňa 26.5.1993.
Právne vzťahy žalobcu a žalovaného týkajúce sa pozemkov v areáli kúpaliska TRITON sa primerane
spravujú ust. zákona. S poukazom na ust. § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., ktorý stanovuje výnimku
z aplikácie zákona, ak ide o usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré
slúžia na podnikateľské účely, uviedol, že stavba, v tomto prípade športový areál, neslúži ani neslúžil

na podnikateľské účely, keďže bol zriadený a prevádzkovaný za účelom napĺňania potrieb verejnosti,
nie za účelom podnikania. Je irelevantné, že v areáli kúpaliska mohol v minulosti prebiehať stánkový
predaj občerstvenia ako doplnková a tiež nevyhnutná služba pre návštevníkov, keďže poskytovanie tejto
služby rozhodne nebolo zámerom/zmyslom a účelom zriadenia a prevádzky kúpaliska vlastneného,
dotovaného a spravovaného samosprávou mesta, ale týmto účelom bolo napĺňanie potrieb verejnosti,

verejného záujmu. Argumentácia žalovaného nachádza oporu aj v dôvodovej správe k zákonu, v ktorej
sa uvádza, že tento zákon sa nebude vzťahovať na usporiadanie pozemkov, ktoré sú zastavané
stavbami, ktoré slúžia na podnikateľský účel, keďže ich usporiadanie nie je vo verejnom záujme.
Zámerom zákonodarcu bolo poskytnúť možnosť majetkovoprávneho usporiadania vzťahov k pozemkov
zastaveného stavbami vo vlastníctve samospráv len v prípade, ak je na tomto usporiadaní verejný

záujem. Prevádzkovanie dlhodobo stratového a mestom dotovaného areálu kúpaliska je bezpochyby
činnosťou vykonávanou za účelom sledovania verejného záujmu a za žiadnych okolností nemožno
usudzovať, že areál slúži na účely podnikania. Zákon č. 66/2009 Z.z. sa preto vzťahuje na usporiadanie
majetkovoprávnych vzťahov k pozemkom nachádzajúcich sa v areáli kúpaliska TRITON. Keďže
žalovaný nemal ku dňu účinnosti zákona zmluvne dohodnuté iné právo a ide o stavbu povolenú podľa

platných právnych predpisov, čo žalovaný preukazuje stavebným povolením č. Výst. 9151/2081/83-
Lr. zo dňa 29.11.1983, ktorá prešla do vlastníctva štátu na mesto, vzniklo v zmysle ust. § 4 ods. 1
zákona č. 66/2009 Z.z. v prospech mesta Košice zákonné vecné bremeno. Zároveň poukázal na novšie
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa 26.8.2019, podporeného uznesením
sp. zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 30.11.2020, kde súd ustálil, že právo na náhradu za obmedzenie

vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol
vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť tomu inak ani pri zriadení
vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Finančná náhrada za vznik vecného bremena
je jednorazová, nemá charakter opakovaného plnenia. Ďalej uviedol, že otázkou ústavnosti právnehonázoru primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. sa následne
zaoberal aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 539/2020 zo dňa 28.10.2020, ktorý konštatoval, že
niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Zároveň

žalovaný vzniesol námietku premlčania, keďže aj prípadná jednorazová náhrada za zriadenie vecného
bremena vznikla vlastníkovi zaťaženého pozemku ex lege ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.,
pričom v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníka sa nárok na takúto náhradu premlčuje v zákonom
stanovenej 3- ročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula dňa 1.7.2012.

7. Žalovaný namietol aj výšku bezdôvodného obohatenia a za tým účelom predložil súdu znalecký
posudok č. 59/2019 vypracovaný znalcom Ing. Vladimírom Závackým, ktorým preukazuje, že žalobcom
uplatnený nárok je značne nadhodnotený. Navrhol súdu, aby žalobu zamietol v celom rozsahu.

8.Vreplikežalobcanamietaltvrdeniažalovanéhoopoužitízákonač.66/2009Z.z.natentoprávnyvzťah,
nakoľkovdanomprípadesavzťahujevýnimkazpoužitiatohtozákonazakotvenávust.§1ods.3zákona

č. 66/2009 Z.z. V areáli TRITON sa nachádza reštaurácia, ktorá jednoznačne slúži na podnikateľské
účely a zároveň vstup do tohto areálu nikdy nebol bezplatný. Žalobcovia sa v konaní domáhajú vydania
bezdôvodného obohatenia, nie vydania odplaty za zriadenie vecného bremena. V súvislosti s parcelou
KN-E č. 7596 v rozsahu graficky vyčlenenej časti parcely ako diel č. 1-3 vo výmere 280 m2 sa domáhali
vydania odplaty za vecné bremeno, avšak čo sa týka nevyhnutnej miery, zákonodarca v zákone č.

66/2009 Z.z. stanovil rozsah vecného bremena, do ktorého patrí držba pozemku a užívanie pozemku
pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Osobe, v ktorej prospech je zriadené
vecné bremeno patrí právo vec držať, užívať a požívať z nej plody, okrem prevodu vlastníckeho
práva a zaťaženia pozemku iným vecným právom (záložným právom alebo iným vecným bremenom).
Vlastníkovi pozemku tak ostáva holé vlastnícke právo. Vlastník môže pozemok len predať, avšak reálne

predaj nie je možný, lebo pozemok sa kupuje preto, aby ho vlastník držal, sám užíval, prípadne ho
prenajímal iným za odplatu a bral z neho úžitok. Podľa názoru žalobcu sa vecné bremeno zriaďuje len
k pozemkom pod stavbami, ktoré uvádza zákon č. 66/2009 Z.z. v ust. § 1 ods. 1, avšak od týchto stavieb
odlišuje cintorín, športový areál alebo verejnú zeleň, nakoľko o týchto hovorí ust. § 1 ods. 2 zákona, kde
sa tento zákon použije len primerane. Primerane znamená nie rovnako, ale vhodne, to znamená len na

určitú oblasť a to usporiadanie vlastníckych vzťahov. To znamená, že zákon č. 66/2009 Z.z. sa vzťahuje
len na usporiadanie vlastníckych vzťahov k cintorínom a k pozemkom, ktoré sú verejnou zeleňou alebo
športoviskami. O spôsobe usporiadania vlastníckych vzťahov hovorí ust. § 2 a § 3 zákona č. 66/2009
Z.z. Žalobcovia majú aj v prípade troch dielov vyčlenených z parcely KN E č. 7596 nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto trvali na podanej

žalobe, avšak žiadajú vyplatenie žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia a nie z titulu odplaty
za vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. Rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalovaný sa
nedajú použiť, nakoľko sú protiústavné. K charakteru odplaty za zriadenie vecného bremena uviedol, že
v žiadnom prípade nemôže ísť o náhradu jednorazovú, ale vo forme opakujúceho sa plnenia, nakoľko len
takátoodplatajeprimeranáspoukazomnačl.20ods.4ÚstavySR.Prijednorazovejodplatezazriadenie

vecného bremena sa dá hovoriť len o iluzórnej ochrane vlastníckeho práva a to z dôvodu existencie
inštitútu premlčania. Ak by cieľom zákonodarcu bolo zriadiť vecné bremeno s jednorazovou odplatou,
bolo by to zakotvené priamo v zákone tak, ako v iných zákonoch. K znaleckému posudku č. 59/2019
uviedli, že sa s týmto posudkom nestotožňujú, nakoľko nie je aktuálny, keďže je z roku 2019 a zároveň
predložilisúdunovýznaleckýposudokč.7/2021,kdeznalecstanovilvýškuročnéhonájomnéhovovýške

8,734 €/m2, avšak žalobcovia požadujú v konaní len ročné nájomné vo výške 6,- €/m2.

9. Duplika žalovaného nebola súdu doručená.

10. O podanej žalobe súd rozhodol rozsudkom č.k. 44C/11/2021-188 zo dňa 23.5.2022 tak, že žalobu

zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. až v 3. rade v rozsahu
100 %. Súd dospel k záveru, že na predmetný právny vzťah sa vzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z. Činnosť
žalovaného nepovažoval za výkon podnikateľskej činnosti, preto podľa názoru súdu sa v tomto prípade
neaplikoval §1 ods. 3 predmetného zákona. Podľa názoru súdu na nehnuteľnostiach žalobcov vzniklo
dňom účinnosti tohto zákona vecné bremeno v prospech žalovaného, ktorého realizáciu boli povinní

strpieť žalobcovia. V zmysle ustálenej súdnej praxe, preto podľa názoru súdu pri aplikácii zákona č.
66/2009 Z.z., patrí žalobcom len jednorazová náhrada za zriadené vecné bremeno. Nakoľko žalovaný
vzniesol námietku premlčania, ktorá trojročná lehota plynula od 1.7.2009, t.j. od účinnosti zákona, toto
právo ku dňu podania žaloby bolo premlčané. Rovnaký právny režim súd aplikoval aj na odčlenenépozemky žalobcov - diel číslo 1 až 3. Úspešnému žalovanému súd priznal náhradu trov konania proti
žalobcom v rozsahu 100 %.

11. Proti rozsudku súdu podali žalobcovia odvolanie, ktoré odôvodnili tým, že v danom prípade mal súd
aplikovať výnimku z aplikácie zákona č. 66/2009 Z.z. Podľa názoru žalobcov žalovaný v areáli kúpaliska
Triton, kde majú žalobcovia svoje pozemky, realizoval podnikateľskú činnosť. Žalobcovia vo svojom
odvolaní doplnili, že od roku 1993 až do svojho zániku, teda aj v roku 2009 prevádzkoval a vykonával
správu kúpaliska Triton Miestny podnik služieb, s.r.o., Košice, IČO: 31 687 067. Ide o spoločnosť s

ručením obmedzeným zapísanú v obchodnom registri s predmetom činnosti ako: denný bar, reštauračná
činnosť, bufetová činnosť, prevádzkovanie verejných kúpalísk a iné. Teda jednoznačne ide o podnikateľa
spĺňajúceho definíciu v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Je zrejmé že ku dňu účinnosti zákona
č. 66/2009 Z.z. slúžilo kúpalisko Triton stojace na pozemkoch, ktoré sú predmetom tohto konania na
podnikanie. Súd mal teda aplikovať ustanovenia o vydaní bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný
užíval tieto pozemky bez právneho dôvodu. V odvolaní sa právne zaoberal aj odôvodňovaním, že vecné

bremeno nikdy nevzniklo na športoviskách, pričom areál kúpaliska Triton je športoviskom. V tomto smere
sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie. Podľa názoru žalobcov aj v prípade zriadenia
zákonného vecného bremena, patrí žalobcom náhrada vo forme opakujúceho sa plnenia. Žalobcovia
odvolaciemu súdu navrhli, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

12. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/139/2022-299 zo dňa 9.6.2023 bol rozsudok súdu
prvej inštancie zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, ktorých dôvodnosť je v spore daná, keďže rozhodnutie nereflektuje na konkrétne
skutočnosti sporu a len jednoznačne spor právne posudzuje podľa zákona č. 66/2009 Z.z. Do pozornosti
súdu dal rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15.11.2022, ako aj
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 677/2022 zo dňa 20.12.2022, na ktoré
poukazovali žalobcovia. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nevyhodnotil vykonané

dôkazy v súlade s § 191 CSP a nasledujúcich a dospel k predčasným skutkovým zisteniam, na základe
ktorých aj predčasne vec právne posúdil, keďže neprihliadol na hore citované rozhodnutia súdov. Ak
súd pri právnom posúdení vo veci rozhodne o použití rozdielnych právnych režimov, tak z odôvodnenia
rozhodnutia musí byť jasné, jednoznačné a nesporné, čo viedlo k potvrdeniu nároku žalobcov pod dva
rôzne právne režimy. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o nároku na náhradu trov

odvolacieho konania.
13. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili obe sporové strany. Na
pojednávaní konanom dňa 31.8.2023 sa zúčastnil len právny zástupca žalobcov. Žalovaný svoju
neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, Súd v súlade s ust.§ 180 CSP
prejednával vec v neprítomnosti žalovaného.

14. Právny zástupca žalobcov zotrval v plnom rozsahu na podanej žalobe, ako aj na obsahu svojich
písomných vyjadrení. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhajú vydania odplaty za užívanie pozemkov,
ktoré sú vo vlastníctve žalobcu zo strany žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia. K aplikácii
zákona č. 66/2009 Z.z. uviedol, že tento zákon nemožno v danom prípade použiť, nakoľko stavby, ktoré

sa nachádzajú na predmetných pozemkoch slúžia na podnikateľský účel, čím je naplnená výnimka
v zmysle ust. § 1 ods. 3 tohto zákona. Samotné prevádzkovanie kúpaliska nebolo bezplatné, ale bol
tam poplatok pri vstupe na kúpalisko, z čoho vyplýva, že išlo o podnikanie s tým, že v areáli sa
nachádzali reštauračné a pohostinské služby, pričom to nebolo ani rozporované zo strany žalovaného.
Je bezpredmetné, či to bolo aj v žalovanom období. V danom prípade ide o oplotený areál, kde vstup

pre vlastníkov ani nie je možný. Stavba tam stále stojí, pričom k nim nemá prístup nielen verejnosť, ale
ani vlastníci pozemkov. Zároveň predložil do spisu aktuálne rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach,
kde odvolací súd jednoznačne uviedol, že žalovaný vykonával v areáli kúpaliska Triton podnikateľskú
činnosť. Podstatou tej právnej argumentácie je, že v prípade pozemkov, ktoré sa nachádzajú v areáli
kúpaliska Triton, nemožno aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z., nakoľko ide v tomto prípade o podnikanie.

Mali by sa to preto aplikovať aj v tomto prípade, nakoľko ide o rovnaké pozemky v citovaných
rozhodnutiach len čo sa týka iných vlastníkov. Navrhol súdu, aby rozhodol v zmysle tejto rozhodovacej
praxe.15. Žalovaný k podanej žalobe na pojednávaní uviedol, že trvá na svojich písomných vyjadreniach,
žalovaný nárok neuznáva a navrhol súdu, aby žalobu zamietol.

16. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu
a zistil tento skutkový stav:

17. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. E. J., Obec: C. –
E., Okres: Košice IV, zapísaných na LV č. XXXXX, ako parcely registra „E“ č. 7594/1- orná pôda o výmere

1376 m2, č. 7594/3- orná pôda o výmere 846 m2, č. 7594/4- orná pôda o výmere 430 m2, č. 7594/5-
orná pôda o výmere 120 m2, č. 7594/6- orná pôda o výmere 456 m2, č. 7594/7- orná pôda o výmere 748
m2, č. 7596- orná pôda o výmere 4503 m2 a to žalobcovia v 1.- 2. rade v podiele 1/12 k celku a žalobkyňa
v 3. rade v podiele 1/9 k celku. Predmetné nehnuteľnosti užíva žalovaný, nakoľko sa na tomto pozemku
nachádza areál kúpaliska TRITON, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Časť parcely KN-E č. 7596
bola vyčlenená v zmysle grafickej identifikácie na základe zamerania geodetom A. E. L.- Geodetické

a inžinierske služby, Želiarska 33, 040 13 Košice, IČO: 50 863 029 zo dňa 11.1.2021. Z uvedenej
parcely bol odčlenený diel č. 1 o výmere 136 m2, na ktorom sa nachádza miestna komunikácia (cesta)
s priľahlou časťou, diel č. 2, ktorý predstavuje verejnú zeleň o výmere 78 m2 a diel č. 3 o výmere 66 m2,
ktorý predstavuje chodník, ktoré nie sú súčasťou areálu a sú užívané žalovaným. Areál kúpaliska bol
postavený na základe stavebného povolenia Obvodného národného výboru, odbor výstavby Košice č.

Výst. 9151/2081/83-Lr. zo dňa 29.11.1983. Na základe delimitačného protokolu o prechode vlastníctva
nehnuteľného majetku, majetkových práv a záväzkov „Kúpaliska TRITON“ v Košiciach v zmysle ust.
§ 2 ods. 6 zákona SNR č. 138/1991 Zb. zo dňa 26.5.1993 prešla stavba „Kúpalisko TRITON“ zo
spravujúceho subjektu Správa rekreačných a športových zariadení do vlastníctva žalovaného.

18. Na preukázanie vykonávania podnikateľskej činnosti žalovaným prostredníctvom Miestneho podniku
služieb, s.r.o. v areáli kúpaliska TRITON predložili žalobcovia účtovné závierky spoločnosti za roky
2013-2016. Z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že predmetom činnosti spoločnosti boli okrem
iného reštauračná činnosť denný bar, bufetová činnosť, prevádzkovanie telovýchovných zariadení
a zariadení slúžiacich na regeneráciu, prevádzkovanie verejných kúpalísk. Jediným spoločníkom

spoločnosti je Mestská časť Košice- Juh.

19. Žalobcovia sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností za obdobie
od 22.1.2019 do 22.1.2021 a vo vzťahu k časti odčlenenej od parcely KN-E č. 7596 za obdobie od
22.1.2018 do 22.1.2021 vo výške ročného nájmu 6,- €/m2, celkovo vo výške 28.376,58 €.

20. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Michalom Škriabom, č. 10/2019 zo dňa
11.3.2020, z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, poruchy
stavieb vyplýva, že všeobecná hodnota ročného nájmu pozemkov v k. ú. E. J., Obec: Košice- juh, Okres:
Košice IV je vo výške 6,185 €/m2 s dobou predpokladanej návratnosti investície 15 rokov.

21. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Vladimír Závacký, č. 59/2019 zo dňa
30.11.2019, z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností vyplýva,
že všeobecná hodnota ročného nájmu pozemkov v k. ú. E. J., N.: C.- juh, Okres: Košice IV, zapísané
na LV č. XXXXX je vo výške 4,411 €/m2 s dobou predpokladanej návratnosti investície 23 rokov.

22. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Matejom Špakom, PhD. mult. č. 7/2021 zo dňa
30.1.2021, z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, stavebný
materiál vyplýva, že všeobecná hodnota ročného nájmu pozemkov v k. ú. E. J., Obec: Košice- juh,
Okres: Košice IV je vo výške 8,734 €/m2 porovnávacou metódou s dobou predpokladanej návratnosti

investície 17 rokov.

23. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Petrom Daňkom, č. 39/2020 zo dňa 15.7.2020,
z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, vyplýva, že všeobecná
hodnota ročného nájmu pozemkov v k. ú. E. J., Obec: Košice- juh, Okres: Košice IV je za rok 2019 vo

výške 3,834€ /m2 a za rok 2020 vo výške 3,883 €/m2, s dobou návratnosti 20 rokov.

24. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto ustanovení zákona:25. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

26. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

27. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

28. Podľa ust. § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z.z.“), tento zákon upravuje usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len

„pozemok pod stavbou“).

31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve
cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do

vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

33. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych

predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

34.Podľa§4ods.2zákonač.66/2009Z.z.,vlastníkpozemkupodstavboujepovinnýstrpieťvýkonpráva

zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

35. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

36. Podľa § 151o Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť
vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Aknie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

37. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

38. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

39. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len
„Obchodný zákonník“), podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia

merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho
podniku podľa osobitného predpisu.

40. Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri,

b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
d)fyzickáosoba,ktorávykonávapoľnohospodárskuvýrobuajezapísanádoevidenciepodľaosobitného
predpisu.

41. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pri posudzovaní nároku žalobcov k pozemkom,
ktoré sa nachádzajú v areáli kúpaliska TRITON posudzoval, či sa v danom prípade aplikuje zákon
č. 66/2009 Z.z., resp. výnimka z jeho aplikácie s prihliadnutím na skutočnosť či žalovaný vykonával
podnikateľskú činnosť na predmetných pozemkoch. Súd vychádzal aj z rozhodnutí vydaných Krajským
súdom v Košiciach v obdobnej veci, okrem rozhodnutia, na ktoré poukazoval odvolací súd v tejto veci

sp. zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15.11.2022, aj na rozhodnutia sp. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 7.8.2023 a sp.
zn. 6Co/70/2023 zo dňa 28.6.2023.

42. Medzi stranami sporu nebol sporný skutkový stav ohľadne vlastníctva nehnuteľností žalobcov, ich
výmery a skutočnosti, že je na nich umiestnená stavba – kúpalisko TRITON, ktorá prešla do vlastníctva

žalovaného podľa zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí, ako aj časť pozemkov, ktoré tvoria okolie
areálu. Spornou skutočnosťou medzi stranami bolo, či sa na právny vzťah medzi sporovými stranami
aplikuje zákon č. 66/2009 Z.z. Žalobcovia si uplatňujú svoj nárok podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka, k časti pozemkov odčlenených od parcely KN-E č. 7596 najskôr podľa zákona č. 66/2009 Z.z.
a neskôr titulom bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru žalobcov sa na tento právny vzťah aplikuje

výnimka z použitia zákona č. 66/2009 Z.z. zakotvená v ust. § 1 ods. 3 tohto zákona, kedy sa tento
zákon nepoužije, keď stavba slúži na podnikateľské účely a vysporiadanie majetkových vzťahov nie
je vo verejnom záujme. Súd sa zaoberal v konaní tým, či sa predmetná výnimka v danom prípade
aplikuje, keďže žalovaný namietal, že prevádzka kúpaliska bola vo verejnom záujme obyvateľov mesta
a nevykonávala sa touto činnosťou podnikateľská činnosť.

43. Z dôvodovej správy k § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z. je zrejmé, že tento zákon sa nevzťahuje
na usporiadanie pozemkov, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré slúžia na podnikateľský účel, keďže
ich usporiadanie nie je vo verejnom záujme. Kúpaliská aj keď vo všeobecnosti slúžia verejnosti, ale
odplatne a sú využívané na podnikateľské účely, preto sa na ne nevzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z.
Skutočnosť, že kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu účelu a nie je využívané, nemôže byť na

ujmu žalobcov (bližšie pozri rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/136/2021 zo dňa
15.11.2022). Pri posúdení kedy ide o podnikateľskú činnosť, resp. kto je podnikateľom je podľa názoru
súdu potrebné vychádzať zo znenia Obchodného zákonníka, ktorý v ust. § 2 ods. 1 upravuje definíciu
podnikania a v ust. § 2 ods. 2 upravuje definíciu podnikateľa, na ktorý odkazuje ust. § 1 ods. 3
zákona č. 66/2009 Z.z. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že podnikaním sa rozumie sústavná

činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o
hospodárskučinnosťregistrovanéhosociálnehopodnikupodľaosobitnéhopredpisu.Účelompodnikania
je teda dosiahnutie zisku. Dôležitý je cieľ podnikateľskej činnosti, teda to, či podnikateľ vyvíjal činnosť súmyslom dosiahnuť zisk. Za zisk možno považovať akýkoľvek majetkový prospech. Zákon o obecnom
zriadení a ani iný zákon nevylučuje zabezpečenie potrieb obyvateľov obce aj podnikateľskou činnosťou
iných subjektov než samotnej obce, teda prostredníctvom iných podnikateľov. V tomto prípade, síce

mesto Košice realizovalo výstavbu kúpaliska TRITON za účelom uspokojovania verejných potrieb,
ale tieto potreby sa následne zabezpečovali prostredníctvom podnikateľského subjektu- podnikateľa
v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, ktorému nájomnou zmluvou zo dňa 13.9.1994
prenajalo celý objekt kúpalisko TRITON v Košiciach. Mesto Košice teda svoj majetok- kúpalisko TRITON
prenajalo podnikateľskému subjektu Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice, ktorý prevádzkoval kúpalisko

za účelom dosiahnutia zisku. Vstup na kúpalisko bol podmienený vstupným, ktoré predstavovalo príjem
tohto podnikateľského subjektu (nájomcu) a de facto išlo o podnikanie mestskej časti Košice- Juh,
ktorá podnikala prostredníctvom vlastnej spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej bola jediným
spoločníkom. Prenajatý majetok mesta Košice kúpalisko TRITON teda nepochybne bolo využívané
na podnikanie nájomcu Miestneho podniku služieb s.r.o. Košice, ktorý je podnikateľom v zmysle § 2
ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka. Z tohto podnikania mal aj príjmy, ako o tom svedčia jeho

účtovné závierky za roky 2013 až 2016, ktoré sú obsahom spisu. Ak sa žalovaný bránil tým, že
toho času nefunguje prevádzka kúpaliska, uvedené neznamená, že táto činnosť podnikateľa prestáva
byť podnikaním. Podnikaním nie je činnosť, ktorej výsledkom musí byť vždy zisk, podstatným je to,
či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom dosiahnuť zisk. Vzhľadom na skutočnosť, že stavba- areál
kúpaliska TRITON slúžil aj na podnikateľské účely, nemožno na pozemky v areáli kúpaliska TRITON

aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z. Teda k týmto pozemkom nevzniklo vecné bremeno v zmysle citovaného
zákona v prospech žalovaného. Z hľadiska posúdenia, či k pozemkom v areáli kúpaliska TRITON vzniklo
vecné bremeno, je rozhodujúce, či stavba slúžila na podnikanie v čase nadobudnutia jeho účinnosti, t.j.
1.7.2009, keďže k vzniku vecného bremena došlo týmto dňom v prípade splnenia všetkých zákonných
podmienok (bližšie pozri rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 7.8.2023).

44. Súd s poukazom na prijaté závery odvolacieho súdu vo vzťahu k pozemkom v areáli kúpaliska dospel
k záveru, že žalovaný v areáli kúpaliska TRITON vykonával podnikateľskú činnosť, preto sa neaplikuje
zákon č. 66/2009 Z.z. Žalovaný teda pozemky v areáli kúpaliska TRITON užíva bez právneho dôvodu,
čím sú splnené všetky podmienky pre vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného (ust. § 451

a nasl. Občianskeho zákonníka).

45. Právna úprava týkajúca sa bezdôvodného obohatenia je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v §
451 až 459 a je kogentná.

46. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenej
na tom, že medzi zúčastnenými stranami chýba od začiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny
nárok na predmetné plnenie spočívajúce v tom, že bolo niečo dané alebo sa v prospech niekoho konalo.
Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, či iného titulu
oprávňujúceho užívať cudziu vec, kde prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez

toho, aby za to platil úhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené
v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať.

47. Čo sa týka premlčania, súd s poukazom na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatuje,
že právo žalobcov v tejto časti nebolo premlčané. Žalobcovia sa domáhajú svojho nároku žalobou

doručenou súdu dňa 22.1.2021 a žalovaný nárok sa týka obdobia od 22.1.2019 do 22.1.2021. Žaloba
teda bola podaná včas v rámci dvojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 22.1.2021.

48. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 59/2019
vypracovaného znalcom Ing. Vladimír Závacký, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu ročného nájmu

pozemkov na sumu 4,411 €/m2. Uvedený znalecký posudok sa vzťahoval na pozemky, ktoré sú
predmetom tohto konania, preto je podľa názoru súdu najrelevantnejší. Znalecký posudok predložený
žalobcami č. 10/2020 posudzoval iné pozemky. K tejto všeobecnej hodnote ročného nájmu sa približuje
aj znalecký posudok č. 39/2020, nakoľko znalec určil všeobecnú hodnotu ročného nájmu v sume 3,834
€/m2 za rok 2019 a v sume 3,883 €/m2 za rok 2020. Je pravdou, že znalecký posudok č. 59/2019

bol vypracovaný dňa 26.11.2019 a pokrýva obdobie roku 2019, avšak zo znaleckého posudku číslo
39/2020 vyplýva, že hodnota ročného nájmu za rok 2020 je takmer rovnaká ako v roku 2019 s malou
odchýlkou. V znaleckom posudku č. 7/2021 zasa znalec posudzoval hodnotu nájmu porovnávacou
metódou, kde výsledná suma 8,734 €/m2 je podľa názoru súdu neprimeraná. Znalec hodnotil nájomnézmluvy uzatvorené s obchodnými spoločnosťami, až na jednu výnimku, pričom mesto musí hospodáriť
efektívne so svojím majetkom, preto nájom môže byť aj vyšší, aj napriek skutočnosti, že žalobcovia
požadujú výšku náhrady len v sume 6,- €/m2. V tomto prípade súd za spravodlivú síce považuje náhradu

titulom nájomného, avšak musí ísť o sumu primeranú. Na podporu priznania požadovanej výšky náhrady
žalobcovia nepredložili iný znalecký posudok.

49. Iná situácia nastáva vo vzťahu k časti pozemkov odčlenených od parcely KN-E č. 7596, ako
diely č. 1- 3. Tieto pozemky sa nachádzajú mimo areálu kúpaliska, preto na týchto odčlenených

pozemkoch nemohlo Mesto vykonávať podnikateľskú činnosť. Tieto pozemky netvoria s pozemkami
vareálikúpaliskaneoddeliteľnýcelok,čorozlišujúajsamotnížalobcovia.Zatýmúčelombolvypracovaný
aj geometrický plán zo dňa 11.1.2021. Medzi stranami spočiatku nebolo sporné, že k týmto pozemkom
účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo zo zákona vecné bremeno v prospech žalovaného, neskôr
žalobcovia argumentovali vydaním odplaty titulom bezdôvodného obohatenia. Právny zástupca však
na pojednávaní požadoval priznanie opakovanej náhrady podľa zákona č. 66/2009 Z.z., pričom právne

posúdenie ponechal na úvahu súdu. Nakoľko sa na tieto pozemky neaplikuje výnimka podľa § 1 ods.
3 zákona č. 66/2009 Z.z., pri splnení všetkých podmienok má súd za to, že k týmto pozemkom vzniklo
zo zákona zákonné vecné bremeno v zmysle jeho ust. § 4, čím je odôvodnené použitie rozdielneho
právneho režimu. Diel č. 1 predstavuje výmeru 136 m2 a ide o miestnu komunikáciu (cesta) s priľahlou
časťou, diel č. 2 predstavuje výmeru 78 m2 a ide o zeleň a diel č. 3 výmeru 66 m2 a ide o chodník.

50. V zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti
tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k
pozemku pod stavbou užívanému vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka
stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku

pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa
platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania úprav v príslušnom katastrálnom území.
Aplikujúc citované zákonné ustanovenia, súd konštatuje, že k priľahlej časti, ktorá tvorí okolie areálu,

konkrétne miestnu komunikáciu s priľahlou časťou, chodník a zeleň, vzniklo zo zákona vecné bremeno.
Pokiaľ ide o miestnu komunikáciu, je to stavba a zároveň je samostatnou vecou. Režim miestnej
komunikácie upravuje cestný zákon č. 135/1961 Zb. Medzi stranami nebolo sporné, že táto prešla do
vlastníctva mesta podľa zákona č. 138/1991 Zb. Uvedené nerozporoval ani právny zástupca žalobcov
na pojednávaní. Režim chodníka upravuje zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Podľa názoru súdu,

ani v tomto prípade žalobcovia nerozporovali prechod vlastníctva stavby zo štátu na mesto. V oboch
prípadoch sa preto v zmysle ust. § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. aplikuje tento zákon, nakoľko miestne
komunikácie, ako aj chodník sú stavbami v zmysle ust. § 43a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný
zákon. Čo sa týka verejnej zelene, v zmysle ust. § 1 ods. 2 sa predmetný zákon použije aj na verejnú
zeleň. Aj v tomto prípade vzniklo zo zákona vecné bremeno v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009

Z.z.Anivtomtoprípadeprechodvlastníctvaverejnejzelenenamestonebolsporný.Žalobcoviapožadujú
opakovanú náhradu, avšak v tomto smere im nemožno dať za pravdu z nasledovných dôvodov.

51. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. 2 Cdo/194/2018 zo dňa 26. augusta
2019, sp. zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 30. novembra 2020 a najnovšie sp. zn. 1Cdo/99/2019 zo dňa

26. januára 2022 riešil otázku, či vlastník pozemku, na ktorom viazne zákonné vecné bremeno v
zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. má nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho
práva vo forme pravidelných platieb primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia vo
výške ročného úžitku, ktorý sa viaže k tej časti nehnuteľnosti, v ktorej sa vlastníctvo obmedzuje a či
existuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by bránilo požadovať náhradu za

obmedzenie vlastníckych práv zákonným vecným bremenom podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.
vo forme opakujúceho sa plnenia.

52. Zmieňovaná judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom (sp. zn. IV. ÚS 539/2020 zo
dňa 28.10.2020) dospela k záveru, že ak právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa

§ 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., kde sa súdna prax ustálila (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24. marca 2015 sp. zn. 7Cdo/26/2014, ako aj rozsudok zo 14. apríla 2016
sp. zn. 3Cdo/49/2014) vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku
dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods.1 zákona č. 66/2009 Z.z. Ak tieto legálne (zákonné) vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t.
j. ide o obmedzenia vlastníckeho práva založené verejnoprávnymi normami kogentného charakteru
s významným prvkom súkromnoprávnym, okruh oprávnených subjektov je vymedzený druhovo a

nezapisujú sa do katastra nehnuteľností, vyjadrené v zhodnej právnej úprave, nemôže byť tomu inak
ani v súvislosti s finančnou náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva.

53. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je teda jednorazová, nemá charakter opakovaného
plnenia. S uvedeným záverom sa súd stotožňuje a odkazuje na tieto rozhodnutia. Nakoľko vecné

bremeno v prospech žalovaného na pozemku, ktorý je momentálne vo vlastníctve žalobcov, vzniklo
zo zákona ku dňu 1.7.2009 a žalobcovia ako vlastníci pozemku si v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka o premlčaní neuplatnili nárok na odplatu v lehote 3 rokov od jeho vzniku, t. j. do 1.7.2012,
ich právo sa premlčalo.

54. Súd konštatuje, že uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predstavujú

ustálenú rozhodovaciu prax, keďže túto predstavujú aj rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol
opakovane potvrdený určitý právny názor (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra
2017 sp. zn. 6Cdo/129/2017). Iné námietky neboli prednesené zo strany žalobcov.

55. Na základe vyššie uvedeného, súd preto vo výroku I priznal žalobcom v 1.-3. rade sumu 19.832,38

€, ktorú požadovali za obdobie od 22.1.2019 do 22.1.2021. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú veľkosť
spoluvlastníckeho podielu 1/12 k celku, teda 674,42 m2, čo predstavuje u žalobcu v 1. rade sumu vo
výške 5.949,73 € (674,42 m2 x 4,411 x 2 roky), u žalobcu v 2. rade sumu 5.949,73 € (674,42 m2 x 4,411x
2 roky). Žalobcovi v 3. rade patrí náhrada podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu 1/9 k celku,
teda 899,22 m2, čo predstavuje sumu vo výške 7.932,92 € (899,22 m2 x 2x 4,411), t.j. spolu ide o sumu

19.832,38€.Súdzároveňdospelkzáveru,žeodplatazaobmedzenievlastníckehoprávakpriľahlejčasti,
odčlenenej ako diely č. 1-3, je jednorazová a nakoľko žaloba bola na súd doručená až dňa 22.1.2021,
právo na jej zaplatenie sa premlčalo, preto súd v prevyšujúcej časti žalobu vo výroku II zamietol.

56. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka).

57. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu.

58. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

59. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania od 14.1.2021 (výzva bola žalovanému doručená dňa
12.1.2021, na druhý deň bol žalovaný povinný plniť, preto sa od 14.1.2021 dostal do omeškania),
preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, a to vo výške 5 % ročne zo sumy
19.832,38 € od 14.1.2021 do zaplatenia, ktoré súd žalobcom priznal vo výroku I tohto rozsudku a v

prevyšujúcej časti, čo do úrokov z omeškania žalobu vo výroku II zamietol.

60. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu teda k 14.1.2021 bola 0,00 % a úrok z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyšší.

61. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.62. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

63. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie
v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

64. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

65. O nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, chápajúc konanie ako jeden
celok, súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vo výroku III a to tak, že prevažne
úspešným žalobcom v 1.-3. rade v spore priznal nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania v rozsahu 39,78 % proti žalovanému. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali priznania sumy
28.376,58 € (100%), súd im priznal sumu 19.832,38 € (69,89 %), pričom neúspešní boli v rozsahu

30,11 %. Čistý úspech žalobcov tak predstavuje 39,78 % (69,89- 30,11). Súd zároveň nevidel priestor
pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach

na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok).