Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 1, 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 22Csp/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122427961
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kolárik

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:6122427961.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu:

365.bank, a. s., IČO: 31 340 890, sídlo: Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zast.: Advokátska
kancelária RELEVANS s. r. o., sídlo: Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti
žalovanej: J. D., bydlisko: Y. XXXX/XXE, XXX XX S. G., nar.: XX. XX. XXXX, o zaplatenie 4 354,70 EUR
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 384,94 EUR, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26. 09. 2022, postúpenou
tunajšiemu súdu z upomínacieho konania dňa 03. 03. 2023, domáhal zaplatenia sumy 4 354,70
EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX. XX. XXXX uzatvorili žalobca ako veriteľ a
žalovaná ako dlžník Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „Zmluva“), ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli o. i. Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery (ďalej aj „OP“), pričom

všetky súčasti Zmluvy o úvere sú uložené v registri OpP vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica
pod číslom 1OpP/78/2017. Na základe Zmluvy žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume
5 000,00 EUR (ďalej aj „Istina“). Žalovaná sa v zmysle Zmluvy zaviazala vrátiť žalobcovi Istinu a zaplatiť
mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa Zmluvných dokumentov (ďalej aj ako „Úver“). Žalovaná
neplnila Úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením Úveru žalobca v zmysle
ustanovenia § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len „OZ“), v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 OZ upozornil žalovanú na možné vyhlásenie predčasnej

splatnosti Úveru. Keďže žalovaná na Upozornenie nereagovala, žalobca vyhlásil dňa 20. 12. 2021
Úver za predčasne splatný. Jednotlivé splátky žalovanej sú uvedené v Aktuálnom stave úveru v časti
„Zaplatené splátky“ vyhotovenom z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade
so zákonom o bankách. Po vyhlásení predčasnej splatnosti Úver žalovaná dlžnú sumu neuhradila, a to
ani čiastočne. Úroky z omeškania si žalobca uplatnil s poukazom na § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z., pričom za obdobie od dátumu poskytnutia Úveru do dátumu vyhlásenia
predčasnej splatnosti Úveru žalobca vyčíslil úrok z omeškania v súhrnnej sume 4,70 EUR a zároveň si

uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 318,70 EUR za obdobie od 21. 12. 2021 do
zaplatenia. Pokiaľ ide o zmluvný úrok, žalobca poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 a
8Cdo/125/2018,vzmyslektorýchveriteľoviprizosplatneníúveruprináležízmluvnýúrokzistinyvovýške,
akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Úroková sadzba bola dojednanávo výške 13,80 % ročne. Z predloženého amortizovaného výpisu vyplýva, že žalovaný by pri riadnom
plnení povinností zaplatil úroky z istiny vo výške 3 340,37 EUR, pričom z Aktuálneho stavu úveru je
zrejmé,ženaúrokochzaplatilažalovanádosiaľ1323,32EUR.Žalobcasižalobouuplatniltiežzaplatenie

bankových poplatkov vo výške 36, na ktoré žalobcovi vznikol nárok v zmysle Zmluvy a Sadzobníka
poplatkov. Žalovaná je teda povinná zaplatiť žalobcovi a) nesplatenú istinu úveru vo výške 4 318,70
EUR, b) vyčíslený zmluvný úrok z Istiny vo výške 2 017,05 EUR, c) vyčíslený zákonný úrok z omeškania
vo výške 4,70 EUR (ide o úrok z omeškania od momentu poskytnutia Úveru do momentu vyhlásenia
predčasnej splatnosti Úveru), d) zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4 318,70

EUR od 21. 12. 2021 do zaplatenia, a e) poplatky vo výške 36,00 EUR.

2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: amortizovaný výpis
(č.l.7),Aktuálnystavúveruk31.08.2022(č.l.8-11),Upozornenie-Výzvanasplateniedlžnejčastiúveru
(č.l. 18) s podacím hárkom č. J. (č.l. 14), Výzva na úhradu dlžnej sumy (č.l. 19) s podacím hárkom č. J.
(č.l. 15) a doručenkou (č.l. 13), Predžalobná výzva (č.l. 16) s ePotvrdenkou (č.l. 12), výpočet zákonného

úroku z omeškania za obdobie do zosplatnenia úveru (č.l. 20), Zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá
pôžička (č.l. 21 - 24).

3. Žalobu s výzvou na vyjadrenie a poučeniami súd žalovanej doručil dňa 22. 03. 2023 (č.l. 73).

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

5. V reakcii na závery z pojednávania z 22. 09. 2023 žalobca podaním z 20. 10. 2023 doplnil žalobné
tvrdenia k skúmaniu bonity. Uviedol, že žalobca pred poskytnutím úveru skúmal platobnú schopnosť
žalovanej. Deklarovaný príjem žiadateľky banka overila na základe doloženého potvrdenia o výške

dane + tel. overenie na daňovom úrade a akceptovala príjem žiadateľky vo výške 507,- EUR. V rámci
posudzovaniamalabankakdispozíciikompletnéinformácieoúverovýchzáväzkochžalovanej(výdavky)
zo spoločného úverového registra informácií. Žiadateľka si uvádzala rodinný stav rozvedená a žiadne
vyživované deti. Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške
5 000,- EUR na 8 rokov s mesačnou splátkou 86,88 EUR. Zo žiadosti o úver a z reportu zo SRBI

vyplynulo, že žalovaná v čase uzavretia Zmluvy nemala žiadne existujúce kontrakty. S poukazom
na § 1,2 Opatrenia NBS č. 10/2017 a na to, že žalovaná v čase uzavretia Zmluvy nemala žiadne
iné záväzky, žalobca do vzorca výpočtu Limitu ukazovateľa schopnosti splácať dosadil sumu 86,88
EUR ako sumu výdavkov na peňažné plnenie v zmysle Opatrenia. V čase žiadosti o úver/v čase
uzatvorenia Zmluvy výška životného minima predstavovala pre jednu plnoletú fyzickú osobu čiastku

199,48 EUR mesačne. Celková výška nákladov 199,48+(507-199,48)×0,2 predstavuje sumu 260,98
EUR (199,48+(507-199,48)x0,2). Po dosadení do vzorca na výpočet limitu Žalobca dospel k hodnote
0,35, t.j. k hodnote nižšej ako 1. Žalobca teda splnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ.

6. Na podporu svojich tvrdení žalobca k podaniu z 20. 10. 2023 priložil nasledovné listiny: žiadosť o

spotrebiteľský úver (č.l. 94 - 97), Potvrdenie o výške daňovej povinnosti (č.l. 98), správa zo SRBI (č.l.
99 - 100).

7. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 22. 09. 2023 a 01. 12. 2023, vykonal dokazovanie zo
všetkých listinných dôkazov založených v spise a dospel k ďalej uvedeným skutkovým a právnym

záverom.

8. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli medzi sebou dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“, č.l. 21), na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver s nasledovnou špecifikáciou: výška úveru: 5

000,-EUR,fixnáúrokovásadzba:13,80%ročne,početsplátok:96,výškamesačnejsplátky:86,88EUR,
prvá splátka splatná: 20. 05. 2018, termín konečnej splatnosti úveru: 20. 04. 2026, celková čiastka, ktorú
má klient zaplatiť: 8 340,37 EUR, RPMN banky: 14,80 %, priemerná RPMN: 8,75 %. Ako vyplýva z listiny
„Aktuálny stav úveru“, ktorý obsahuje tiež prehľad splátok a úhrad (č.l. 8), žalovaná nesplácala úver
riadne a včas, pričom po 20. 04. 2020 už žalobcovi neuhradila nič. Žalobca zaslal žalovanej Upozornenie

- výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 22. 11. 2021 (č.l. 18), v ktorej ju upozornil na omeškanie
so splácaním úveru a na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Keďže žalovaná dlžné splátky
neuhradila, žalobca úver zosplatnil k 20. 12. 2021, o čom žalovanú upovedomil listom z 20. 12. 2021
(č.l. 19).9. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí
mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a

jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia
povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej
vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi
uplatňovaná v súlade so zákonom.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy („ZoSÚ“): Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

12. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ: Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

13. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ: Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

14. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ: Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že
veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje

získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

15. Podľa § 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ: Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť.

16. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ: Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a

pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri
výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané
a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie
informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je

potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých
zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s
ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa.

17. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ: Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľombez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení

§ 7 ods. 19 až 42.

18. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia,
že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných

informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia
do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit
Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery
nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť

účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich
finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

19. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ
vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti

a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany
spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa
sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,

či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná
pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne

zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných

zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti

na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

20.Vzmysle§7ods.16aods.17ZoSÚježalobcapovinnýpreukázať,žepriposkytnutíspotrebiteľského
úveru veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim spôsobom skúmal
schopnosť žalovanej splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného
vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ

povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou
je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca nepreukázal, že veriteľ s odbornou starostlivosťou
skúmal schopnosť žalovanej splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Žalobca sa k skúmaniu bonity podrobne
vyjadril vo svojom podaní z 20. 10. 2023 (viď. odsek 5 tohto rozsudku). Argumentoval, že veriteľ
posudzoval bonitu podľa pravidiel stanovených v Opatrení NBS č. 10/2017 („Opatrenie“), a teda

postupoval s odbornou starostlivosťou. S týmto záverom sa tunajší súd nestotožnil, a to z ďalej
uvedených dôvodov. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb žalovanej veriteľ stotožnil so životným minimom, ku ktorému pripočítal paušálnu sumu výdavkov
vo výške 20% rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimomspotrebiteľa (žalobca bral do úvahy náklady na zabezpečenie základných potrieb v celkovej výške
260,98 EUR). Súd nemal za preukázané - a žalobca to ani netvrdil - že veriteľ v primeranom rozsahu
zhromaždil a posudzoval aktuálne informácie o skutočných nákladoch žalovanej na zabezpečenie jej

základných životných potrieb (aj v žiadosti o úveru zostala kolónka „Zrážky, výživné a iné výdavky“
nevyplnená). Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že podľa jeho názoru od účinnosti Opatrenia už veriteľ
nemusí zhromažďovať údaje o aktuálnych reálnych nákladoch žiadateľa o úver, ale postačuje tieto
údaje nahradiť výškou životného minima, v danom konkrétnom prípade zvýšenou o paušálnu sumu
výdavkov vo výške 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným

minimom spotrebiteľa. Podľa názoru tunajšieho súdu však aktuálnu právnu úpravu nemožno takto
interpretovať a aplikovať, pričom nová právna úprava v spojení s Opatrením nezrušila povinnosť veriteľa
skúmať reálne náklady žiadateľa o úver. § 7 ods. 27 ZoSÚ výslovne ustanovuje, že veriteľ je povinný
použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa. Posledná veta odseku 27 síce ustanovuje, že náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,

je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na
príjem spotrebiteľa, avšak toto podľa názoru tunajšieho súdu nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec
nemusí od žiadateľa o úver zisťovať výšku jeho skutočných životných nákladov. Citované zákonné
ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom
uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než je stanovené životné minimum (keďže

je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). S uvedeným korešponduje aj úprava v § 2 ods. 5
Opatrenia, podľa ktorého výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného
minima... Ak zákon uvádza, že náklady spotrebiteľa treba posudzovať s ohľadom na životné minimum
a Opatrenie uvádza, že náklady sú najmenej vo výške životného minima, podľa názoru tunajšieho súdu

to nenahrádza a neruší povinnosť veriteľa vynaložiť primerané úsilie na zistenie informácií o aktuálnych
reálnych nákladoch spotrebiteľa, ani veriteľovi nedáva možnosť sám si určiť výšku týchto nákladov (či
už vo výške životného minima alebo vyššej). Ak účelom posúdenia bonity je zistiť, či žiadateľ o úver
bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je vylúčené, aby veriteľ posudzoval bonitu bez
akejkoľvekinformácieodžiadateľaoúverojehoreálnychnákladochnazákladnéživotnépotreby.Okrem

toho, že to výslovne ustanovuje ZoSÚ (viď. vyššie), je tomu tak aj preto, že náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb priemerného spotrebiteľa výrazne prevyšujú výšku životného minima (hoci
aj zvýšenú o 20 % rozdielu medzi čistým príjmom spotrebiteľa a životnými minimom), čo je všeobecne
známa skutočnosť (napríklad aj v danom prípade bola žiadateľkou o úver rozvedená žena žijúca vo
vlastnom bývaní - je vysoko nepravdepodobné, že by jej mesačné náklady na bývanie, stravu a ďalšie

základné potreby boli 260,98 EUR; naopak, s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote možno tvrdiť, že
tentoúdajjezjavnenereálnyaskutočnévýdavkyžalovanejtútosumupodstatneprekračujú).Právomusí
byť aplikované v kontexte aktuálnej spoločenskej reality, tak, aby bol naplnený účel právnej úpravy (v
danom prípade je ním účinná ochrana spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere,
ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti - viď. odseky 18 a

19 tohto rozsudku). Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov o skutočných nákladoch
žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou. Žalobca teda nepreukázal,
že veriteľ postupoval v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ, a teda mu i vzniklo právo úver zosplatniť. Naopak, súd
mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovaného splácať úver, a teda veriteľovi s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ prvú vetu

nemohloanivzniknúťprávovyhlásiťokamžitúsplatnosťúveru.Súdzároveňdospelkzáveru,ževdanom
prípade išlo o hrubé porušenie povinnosti veriteľa posudzovať bonitu s odbornou starostlivosťou (veriteľ
posudzoval bonitu bez akýchkoľvek údajov o reálnych nákladoch na základné životné potreby žalovanej,
pričom tiež postupoval v rozpore s § 7 ods. 20 písm. b) v spojení s ods. 27 ZoSÚ), a teda úver sa s
poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ druhú, tretiu a štvrtú vetu považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Uvedené porušenie ustanovení ZoSÚ nemá za následok zánik práva veriteľa požadovať vrátenie
istiny úveru, ktorú spotrebiteľovi poskytol. Ak aj žalobcovi nevzniklo právo požadovať od žalovanej
jednorazové splatenie úveru, žalovaná má naďalej právnu povinnosť splatiť žalobcovi istinu úveru v
pravidelných mesačných splátkach. Právne posúdenie prináleží výlučne súdu. Vyššie uvedené závery

preto nebránia súdu, aby priznal žalobcovi jednotlivé splátky istiny úveru, ktoré sa stali splatnými do
vyhlásenia rozsudku a ktoré zároveň neboli v čase podania žaloby premlčané (§ 54a OZ). Žalobca
poskytol žalovanej úver vo výške 5 000,- EUR. V zmysle prehľadu splátok a úhrad žalovaná dosiaľ
žalobcovi zaplatila v splátkach sumu celkom 2 004,62 EUR a poplatok za poskytnutie úveru vo výške100,- EUR; celkovo teda žalobcovi dosiaľ zaplatila 2 104,62 EUR. Do rozhodnutia súdu v predmetnej
veci žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie celkom 67 mesačných splátok (splátky od 20. 05. 2018 do
20. 11. 2023, z toho žalovanou neuhradené boli splátky splatné od 20. 05. 2020, t.j. všetky neuhradené

splátky boli uplatnené v premlčacej lehote), a to (len) v rozsahu úverovej istiny v súhrnnej výške 3
489,56 EUR (súd uvažoval tak, že pri dohode o splatení dlhu v 96 pravidelných mesačných splátkach v
rovnakej výške pri výške úveru 5 000,- EUR pripadá na jednu pravidelnú mesačnú splátku suma 52,083
EUR, a teda pri 67 splátkach ide o sumu 3 489,56 EUR). Rozdiel medzi sumou 3 489,56 EUR, na
ktorú žalobcovi vznikol nárok do okamihu rozhodnutia vo veci, a sumou 2 104,62 EUR, ktorú žalovaná

žalobcovi dosiaľ uhradila, predstavuje sumu 1 384,94 EUR, čo je aktuálny dlh žalovanej, ktorý súd mohol
týmto rozsudkom žalobcovi priznať. V tejto časti preto súd žalobe vyhovel, ako je uvedené vo výroku I.
tohto rozsudku, a vo zvyšnej časti (úverová istina prevyšujúca priznanú sumu, poplatky, úroky, úroky z
omeškania) žalobu zamietol, ako je uvedené vo výroku II toto rozsudku, s poukazom na neexistenciu
práva žalobcu úver zosplatniť a na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pre hrubé porušenie povinnosti
veriteľa skúmať bonitu žalovanej.

22. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o
trovách konania súd vychádzal z toho, že v prevažujúcej miere bola v konaní úspešná žalovaná, ktorej
by tak patril i nárok na čiastočnú náhradu trov konania. Keďže si však žiadne trovy v konaní neuplatnila
a ani zo spisu jej trovy nevyplývajú (žalovaná bola v konaní pasívna), súd rozhodol tak, že žiadnej zo

strán náhradu trov konania nepriznal, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda

do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
(§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§
367 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient
môže odvolanie podať za podmienok uvedených
v § 360 CSP.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených
v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca
domáhať jej splnenia v exekúcii.