Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010272
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124010272.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Milana Straku a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Piešťanoch,
trvale bytom C. D., E. A. F. G. XXX/XX, prechodne bytom H. I., J. XXX, K. F., trestne stíhaného pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.
zák., na verejnom zasadnutí dňa 05. novembra 2024 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín sp. zn. 75T/14/2024 zo dňa 17.04.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 75T/14/2024 zo dňa 17.04.2024 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

ako otec maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX, si v mieste svojho trvalého pobytu v C. D., E. A. F.
G. XXX/XX a všade, kde sa zdržiaval, v období od mesiaca jún 2018 vrátane až doposiaľ neplnil vo
vzťahu k maloletému C. B. svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 62
a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, deklarovanú mu aj rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom, sp. zn. 8P/25/2018-43 zo dňa 05.09.2018, právoplatným a vykonateľným dňa 15.11.2018,

ktorým ho Okresný súd Nové Mesto nad Váhom zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne
sumou 80,-€ a to vždy do 28. dňa v mesiaci vopred k rukám matky L. M., čím tak dlhuje na bežnom
výživnom oprávnenej L. M. výživné od mesiaca jún 2018 až doposiaľ v celkovej výške 4544,25 €, hoci v
sledovanom období nebol evidovaný na úrade práce, nebol poberateľom sociálnych alebo zdravotných
dávok, pričom od dátumu 27.10.2022 bol zamestnaný v B. C. C. I., D. B. I. XXXX/X a od 18.03.2024
nastúpil do zamestnania k zamestnávateľovi L. D. N., C., C. C. M., J. XX.

Bolzatoodsúdenýpodľa§207ods.3Tr.zák.spoužitím§36písm.l)Tr.zák.,§37písm.m)Tr.zák.,§38
ods. 2 Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, na výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uvedený rozsudok však nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu v zákonnej

lehote odvolanie, zahlásiac ho do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení.

Podané odvolanie obžalovaný dodatočne písomne odôvodnil tak, že namietal výmeru trestu a zaradenie
do druhej nápravnej skupiny. Zároveň uviedol, že žiadal okresný súd o súhrnný trest, nakoľko nebol vo
výkone trestu od roku 2010. Ďalej poukázal na svoju výpoveď uskutočnenú na hlavnom pojednávaní
pred okresným súdom a žiadal, aby mohol splácať výživné po malej čiastke, nakoľko toho má viac a aby

nemusel ísť do výkonu trestu.Ku dňu rozhodnutia o odvolaní obžalovaného odvolací súd neobdržal písomné vyjadrenie prokurátora
k podanému odvolaniu.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že do dnešného dňa celé zameškané
výživné v zmysle skutkovej vety napadnutého rozsudku neuhradil, avšak čiastočne si svoju vyživovaciu
povinnosť po vyhlásení napadnutého rozsudku plnil.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu ohľadne špecifikácie rozsahu

odvolania uviedla, že obžalovaný podal odvolanie len voči výroku o treste s tým, že vinu priznáva.
Domáhala sa, aby odvolací súd uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody.

Matka maloletého na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že obžalovaný jej po vyhlásení
napadnutého rozsudku uhradil výživné za mesiace máj, jún, júl a august po 100 € a v mesiaci september
uhradil 50 €.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v konečnom návrhu navrhol
odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac iné dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu (o treste), ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených

zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutého rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci nezistil v postupe okresného súdu
existenciu chýb, ktoré by samé osebe odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku. V konečnom

dôsledku odvolací súd konštatuje, že obžalovaný existenciu takýchto procesných vád, zakladajúcich
dôvody pre zrušenie napadnutých výrokov podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. ani nenamietal.

Na základe preskúmania veci odvolací súd konštatuje, že odvolanie obžalovaného, ktorý na hlavnom
pojednávaní nevyužil možnosť urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. por., smeruje len voči

výroku o treste. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu na podklade odvolania obžalovaného
sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania
správnosti a zákonnosti mohol byť len odvolaním napadnutý výrok o uloženom treste.

Obžalovaný v odvolaní konkrétne namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu odňatia slobody a

spôsobu jeho výkonu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., pričom zároveň žiadal o uloženie súhrnného
trestu, čo by mohlo byť odvolacím dôvodom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák. S uvedenou
obranou obžalovaného sa ale odvolací súd nestotožnil.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd pri vyrovnanom pomere poľahčujúcej okolnosti

podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval)apriťažujúcejokolnostipodľa§37písm.m)Tr.zák.(obžalovanýbolužzatrestnýčinodsúdený)
ukladal trest odňatia slobody v zákonnej trestnej sadzby od 1 roka do 5 rokov. Pri konkrétnej výmere
trestu prihliadal nielen na trestnú minulosť obžalovaného, ale aj na skutočnosť, že stíhaného skutku sa
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, dokonca aj s probačným dohľadom.

Po preskúmaní zákonnosti výroku o treste sa odvolací súd stotožnil so správnosťou záveru okresného
súdu o potrebe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému. Z odpisu registra
trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný sa úmyselného trestného činu, pre ktorý bola na
neho podaná obžaloba, dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom

trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/84/2019 zo dňa 7.11.2019.
V neprospech obžalovaného ďalej svedčí aj to, že v uvedenej skúšobnej dobe sa dopustil ďalších
trestnýchčinov,prektorébolodsúdený(celkovo4x)taknaSlovenskuakoajvČeskejrepublike,vjednom
prípade dokonca na nepodmienečný trest odňatia slobody.Z hľadiska možnosti naplnenia účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona je podľa názoru odvolacieho
sudu rozhodné, že podmienečný výkon trestu odňatia slobody nemal na obžalovaného výchovný vplyv

v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a neodradil ho od opakovaného páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti.
Tieto skutočnosti potom svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného k záujmom chráneným Trestným
zákonom a o jeho zrejmých sklonoch k páchaniu trestnej činnosti, ktoré bránia uloženiu trestu, ktorého
výkon nie je spojený s okamžitým odňatím slobody. Okresný súd preto aj s poukazom na § 49 ods. 2
Tr. zák. postupoval správne, keď uložil obžalovanému práve nepodmienečný trest odňatia slobody, keď

iný alternatívny trest u neho nemôže splniť svoj účel.

Odvolací súd ďalej dospel k názoru, že pri rozhodovaní o výmere trestu okresný súd nesprávne priznal
obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Záver okresného súdu o úprimnom
oľutovaní trestného činu obžalovaným v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona je v rozpore so zistenými sklonmi
obžalovaného páchať úmyselnú trestnú činnosť, ktorej sa obžalovaný v prejednávannom prípade

dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktoré skutočnosti by práveže odôvodňovali
uloženie trestu minimálne v strede trestnej sadzby.

Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobody
vzhľadom na okresným súdom nesprávne ustálený vyrovnaný pomer poľahčujúcej a priťažujúcej

okolnosti a nedostatočné vyhodnotenie sklonov obžalovaného k trestnej činnosti nesie práveže znaky
zrejmej neprimeranej miernosti. Toto pochybenie však odvolací súd nemohol odstrániť pre absenciu
odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného.

Ak teda okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodné skutočnosti napadnutým rozsudkom uložil

obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, podľa názoru odvolacieho súdu,
takýto trest nevykazuje znaky obhajobou namietanej neprimeranej prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm.
e) Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nepochybil ani pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného

na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. V prejednávanom prípade sa obžalovanému správne kladie za
vinu spáchanie trestného činu, v ktorom páchaní pokračoval aj potom, čo bol dňa 11.3.2024 prepustený
z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym záverom okresného súdu, že nie sú splnené zákonné podmienky
v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. na ukladanie súhrnného trestu obžalovanému. Keďže v prejednávanom
prípade obžalovaný s poukazom na § 122 ods. 12 Tr. zák. pokračoval v páchaní trestného činu
zanedbania povinnej výživy ( pokračovací trestný čin s prvkami hromadného trestného činu), aj po
tom, čo mu bol dňa 11.9.2020 doručený trestný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

sp. zn. 15T/84/2019, resp. po tom, čo bol dňa 1.8.2023 vyhlásený rozsudok Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 74T/14/2023, v dôsledku toho spáchanie trestného činu v prejednávanej veci má k uvedeným
odsúdeniam povahu recidívy a nie súbehu trestnej činnosti.

Na podklade odvolania obžalovaného odvolací súd skúmal aj správnosť výrokovej časti rozsudku

okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovaného nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.