Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 29, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 3T/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124010605
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kanás

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124010605.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Kanásom, v trestnej veci obžalovaného

A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
s použitím § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona a § 138 písmeno h) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 29.07.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. E. XXXX/XX,

s a u z n á v a v i n n ým , ž e :
dňa 14.09.2023 približne o 15.02 hod. v Topoľčanoch na ulici Dopravnej č. 1364/11, v areáli spoločnosti
STAVMATSTAVEBNINY,s.r.o.,akojejzamestnanecpredpredajňoupricúvanívpravosvysokozdvižným
vozíkom tento neobsluhoval tak, aby neohrozil bezpečnosť osôb a nevenoval dostatočnú pozornosť
prevádzkovému prostrediu vrátane iných osôb, v dôsledku čoho vozíkom narazil do pravého boku iného

zamestnanca spoločnosti - poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., I. XXX/XX, prešiel
mu s vysokozdvižným vozíkom po prstoch nôh, pričom poškodený následne spadol ľavým ramenom
na dlažbu a utrpel pritom zranenie trieštivú zlomeninu dolnej tretiny ľavej ramennej kosti s posunom
kostných úlomkov, zasahujúcu do lakťového kĺbu, zlomeninu I.-V. predpriehlavkovej kosti ľavej nohy,
zlomeninu základného článku II. a III. prsta ľavej nohy, devastačné poranenia, pomliaždenia mäkkých
tkanív chrbta oboch nôh, ktoré si vyžadovalo liečenie a práceneschopnosť najmenej v trvaní 3 mesiace,
pričom poškodený G. bol v dôsledku spôsobených zranení najmenej po dobu 8 týždňov závažným
spôsobom obmedzený v obvyklom spôsobe života,

obžalovaný A. B. svojím konaním porušil ustanovenie § 12 odsek 2 písmeno a) zákona NR SR č.
124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, § 148 odsek 1 zákona NR SR č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce a článok
14.2.1. STN ISO 3691 + Amd 1,

teda:

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví - poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, a spáchal čin
závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

tým spáchal:

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s použitím § 123
odsek 3 písmeno i) Trestného zákona, § 138 písmeno h) Trestného zákona.Za to mu súd ukladá:

Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j), písmeno l),
písmeno n) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu u r č u j e skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa ukladá obžalovanému A. B. povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, so sídlom pobočky Záhradnícka 31, Bratislava,
spôsobenú škodu vo výške 1.283,40 €, poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
IČO: 35 937 874, so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, spôsobenú škodu vo výške 6 635,01 €,
poškodenej spoločnosti STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., IČO: 34 116 125, so sídlom Malacky, Pezinská

56, škodu vo výške 401,05 €.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Topoľčany č. Pv 407/23/4406, prejednal Okresný súd Nitra
(ďalej len ,,súd“) trestnú vec proti obžalovanému A. B. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
podľa § 269 Trestného poriadku prečítaním listinných dôkazov založených v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. (ďalej len ,,obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257

odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za
vinu vo vyššie označenej obžalobe Okresnej prokuratúry Topoľčany. Keďže na všetky otázky súdu
položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal
obžalovaný kladne a súd po súhlasnom stanovisku prokurátora jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že
dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto

rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným
v prípravnom konaní, a tiež z dôvodu, že protiprávnym konaním obžalovaného boli naplnené všetky
znakyskutkovejpodstatyprečinuublíženianazdravípodľa§157odsek1,odsek2písmenoa)Trestného
zákona s použitím § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona, § 138 písmeno h) Trestného zákona.
Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným

v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne
súd rozhodol, že vykoná dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody.

Potrebné dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal prečítaním listinných dôkazov
zabezpečených do spisu.

Zo znaleckého posudku č. 5/2023 J. J. K., znalkyni z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci,
doprava – stavebníctvo, súd okrem iného zistil, že poškodený v čase pracovného úrazu sa nepresvedčil,
či mu nezhrozí žiadne nebezpečenstvo, napriek tomu, že sa pohyboval v priestore vysokozdvižného
vozíka.

Z odpisu registra trestov a z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že
obžalovaný nemá žiadny záznam v týchto registroch.Zoznaleckéhoposudkuč.127/23J.J.E.,znalcazodboruzdravotníctvosúdzistil,žebodovéhodnotenie
bolestného predstavuje 235 bodov, čo pri hodnote bodu 26,08 € činí vo finančnom vyjadrení sumu
6128,80 €.

Z charakteristiky obžalovaného zo spoločnosti STAVMAT STAVEBNINY vyplýva, že obžalovaný do
uvedenej nehody zo dňa 14.09.2023 nemal žiadnu škodovú udalosť, alkohol nebol u neho nikdy zistený,
do práce chodil načas a pravidelne a povinnosti si plnil na základe pracovnej zmluvy.

Z charakteristiky obžalovaného zo spoločnosti europlac (a pracovnej zmluvy) vyplýva, že obžalovaný
pracuje v ich spoločnosti od 20.03.2024 na pozícii vodič vysokozdvižného vozíka. Nadriadeným je
považovaný pracovitého a spoľahlivého zamestnanca, svoje pracovné povinnosti si plní riadne a bez
chýb, dochádzku má 100%, nie je konfliktný typ, nie sú s ním žiadne problémy, v kolektíve je priateľský
a obľúbený. Pracovnú zmluvu má na dobu určitú do 30.09.2024, pričom momentálne nemajú dôvod
pracovnú zmluvu obžalovaného od októbra 2024 nepredĺžiť.

Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na základe vyhlásenia obžalovaného o vine, mal súd
za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby, bolo tiež
preukázané, že skutok vykazuje znaky žalovaného trestného činu, a že skutok spáchal obžalovaný.

Z hľadiska posúdenia použitia materiálneho korektívu súd obligatórne vyhodnocoval aj závažnosť
žalovaného prečinu (spôsob spáchania, následok, okolnosti spáchania, mieru zavinenia, pohnútku) a po
komplexnom vyhodnotení týchto kritérií neaplikoval na konanie obžalovaného materiálny korektív ( § 10
odsek 2 Trestného zákona), ale ustálil, že závažnosť konania obžalovaného bola vyššia ako nepatrná,
teda z hľadiska závažnosti išlo o trestný čin. Konanie obžalovaného následne súd vyhodnotil ako prečin

spáchaný z nedbanlivosti, berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok vykonal a skutočnosť,
že nebolo pochybností o jeho plnom rozsahu zachovaných rozpoznávacích schopností v čase skutku.
To znamená, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním, t.j. nevenovaním dostatočnej pozornosti pri
vedení vysokozdvižného vozíka tak, aby neohrozil bezpečnosť iných osôb, vedel, že môže porušiť alebo
ohroziť záujem chránený Trestným zákon, v danom prípade zdravie iných osôb, ale spoliehal sa, že jeho

konanie nebude v rozpore so zákonom.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho

nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd zobral do úvahy základné pravidlá pri ukladaní
trestu. Ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

(represia), vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (rehabilitácia) a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov; pričom ukladaný trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou (retribúcia). Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho
úmernosť okrem iného určuje závažnosť trestného činu, pohnútka páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Osobu páchateľa treba vždy hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z
veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o
prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie

prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom

poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd prihliadol na osobné pomery
obžalovaného, keď zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne a dokonca ani priestupkovo potrestaný a
vzhľadom na to, súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j) Trestného

zákona. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní ku skutku priznala a úprimne ho oľutoval, a z toho
dôvodu súd obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l) Trestného zákona.
Obžalovaný uskutočnil priznanie prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b)
Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní. Súd obžalovanému tiež priznal okolnosť uvedenú v § 36
Trestného zákona podľa písmena n) Trestného zákona, pretože obžalovaný napomáhal pri objasňovaní

trestnej činnosti príslušným orgánom, predovšetkým uvedením všetkých rozhodujúcich skutkových
okolností trestného činu už v prípravnom konaní a rovnako postupoval aj na hlavnom pojednávaní. Súd
nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona.

S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (3:0) súd pri ukladaní trestu podľa §
38 odsek 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby uvedenej v Trestnom zákone (1

rok - 5 rokov) o jednu tretinu a vychádzal z upravenej trestnej sadzby 1 rok – 3 roky a 8 mesiacov.
S prihliadnutím na osobné pomery obžalovaného, ktorý nebol doposiaľ súdne trestaný a nedopustil sa
ani žiadneho priestupku súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej
sadzby stanovenej Trestným zákonom, pričom trest podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12
mesiacov.

V prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že takto uložený trest vzhľadom na závažnosť trestného
činu, ale aj s ohľadom na osobu a predchádzajúci život obžalovaného ako aj bezproblémovú obsluhu
a manipuláciu vysokozdvižného vozíka v minulosti a aj v súčasnosti, je postačujúci, keďže v prípade
obžalovaného sa jednalo o výnimočný exces z doposiaľ zodpovedného plnenia si pracovných povinností

(preukázané vyjadrením zamestnávateľov), navyše trest zákazu činnosti nie je nevyhnutné ukladať vždy
pri každom trestnom čine ublíženia na zdraví vzniknutom pri plnení pracovných povinnosti ako je napr.
obsluha vysokozdvižného vozíka, avšak je potrebné vyhodnotiť každý takýto skutok a osobu páchateľa
individuálne s poukazom na jeho závažnosť, spôsob jeho spáchania, následok v priamej súvislosti
so zásadami ukladania trestu. Súd považoval osobné pomery obžalovaného za výnimočné okolnosti

prípadu, kedy rozhodol, že na jeho nápravu nie je potrebné uloženie trestu zákazu činností, nakoľko by
to bolo v jeho prípade (aj s ohľadom na vek obžalovaného) neprimerane prísne, pričom by bolo priamo
ohrozené aj nahradenie spôsobenej škody poškodeným zo strany obžalovaného.

Súd tiež rozhodol o náhrade škody poškodeným spoločnostiam a to Sociálnej poisťovni, pobočka

Bratislava, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. a STAVMAT STAVEBNINY podľa ich uplatnených
nárokov.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra),
a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie

možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.