Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/206/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6223200613
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6223200613.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov – matky: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. G.
XX, XXX XX E. G., zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom
Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, a otca: D. H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. E. XX/X, XXX
XX J., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Martinom Landlom, advokátom, so sídlom Rázusova
47, 984 01 Lučenec, v konaní o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, o úpravu

styku a o zvýšenie výživného, o odvolaní podanom rodičmi maloletého proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č.k. VK-13P/43/2023-555 zo dňa 03.06.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. VK-13P/43/2023-555 zo dňa 03.06.2024 p o t
v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. návrh otca na zverenie maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zamietol.

Podľa výroku II. je otec povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 250,- Eur vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 18.10.2023.
VýrokomIII.zročnévýživnéod18.10.2023do30.06.2024namaloletédieťavovýške591,61Eurokresný
súd otcovi povolil splácať v pravidelných 100,- Eur mesačných splátkach vždy do 15-teho dňa v mesiaci
počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane rozhodnutie okresného súdu právoplatné
s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stane splatný celý zostatok dlhu.
Výrokom IV. v spojení s výrokom V. upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa

s maloletým každý utorok od 12:30 hod. do 18:00 hod. a maloleté dieťa si na začiatku styku prevezme
v Materskej škole G., G. XXX a odovzdá ho v mieste bydliska matky alebo v prípade neprítomnosti
maloletého na predprimárnom vzdelávaní v daný deň maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky
o 16:00 hod. a po realizácii styku o 18:00 hod. maloleté dieťa odovzdá v mieste bydliska matky a každý
párny víkend od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že maloleté dieťa si na začiatku
styku prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska matky.
Počas vianočných sviatkov a veľkonočných sviatkov bolo rozhodnuté o osobitnej úprave stretávania sa

otca s maloletým dieťaťom, a to tak, že otec je oprávnený sa s ním stretávať počas vianočných sviatkov
každý párny rok od 23.12. od 18:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod. a každý nepárny rok od 31.12. od
18:00 do 02.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod. a počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok
od Veľkého piatku od 18:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod.Výrokmi VI., VII., VIII. uložil matke povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi ho v čase
začiatku styku na určenom mieste odovzdať, s povinnosťou rodičov maloletého dieťaťa sa vzájomne
informovať,aknebudemožnéstretnutiezozávažnýchdôvodovuskutočniť,zaktoréhostavuotecdieťaťa

má právo na náhradný termín styku s maloletým dieťaťom a uložením povinnosti obidvom rodičom, aby
v prípade, ak sa maloletý na začiatku styku odovzdáva v mieste bydliska matky neboli pri odovzdávaní
maloletého prítomní ich rodinní príslušníci.
Výrokmi IX., X. okresný súd uložil rodičom, ako aj maloletému výchovné opatrenie; rodičom podrobiť
sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia rodičovskej komunikácie, a to na referáte poradensko-

psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši v rozsahu 50 hodín
a maloletému povinnosť podrobiť sa odbornému programu na psychologickú pomoc pre deti rodičov po
rozvode alebo rozchode v Centre pre deti a rodiny J. G. v rozsahu 30 hodín, a to minimálne 2x mesačne.
Výrokom XI. zmenil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 14P/119/2021-303 zo dňa 03.08.2022
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoP/41/2022-365 zo dňa 23.02.2023
vo výroku o styku otca s maloletým a rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 14P/80/2020-138 zo

dňa 08.02.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoP/13/2021-269 zo
dňa 19.05.2021 vo výroku o výživnom.
Podľa výroku XII. o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrhy rodičov maloletého dieťaťa,
ich odôvodnenie a uznesenie č.k. VK-13P/43/2023-210 zo dňa 04.01.2024, ktorým spojil veci vedené
pod sp.zn. VK-13P/43/2023 (konanie o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti), sp.zn
27P/87/2023 (konanie o úpravu styku a zvýšenie výživného) a sp.zn. 27P/125/2023 (konanie o nariadení
neodkladného opatrenia) na spoločné konanie, ktoré ďalej bolo vedené pod sp. zn. VK-13P/43/2023.

3. Okresný súd poukázal na jednotlivé súdne rozhodnutia týkajúce sa maloletého, vyjadrenia rodičov,
kolízneho opatrovníka tak v písomných podaniach, ako aj na pojednávaní a po vykonanom dokazovaní
listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov F. D., K. C., A. F., B. F., rodičov maloletého, kolízneho
opatrovníka za aplikácie ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 3 a 5, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 78 ods. 1 veta prvá,
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

4. Okresný súd uviedol, že ak sa rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, tak sa musí zohľadniť skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú
starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere a najmä, že dieťa má právo na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov, musí byť rešpektované jeho právo na udržovanie pravidelného a v zásade

rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine
podmienkou striedavej osobnej starostlivosti je súhlas obidvoch rodičov s touto formou starostlivosti,
ktorý v prejednávanej veci daný nebol a ďalším predpokladom je, aby zverenie dieťaťa do tejto formy
starostlivosti bolo v jeho záujme a aby boli takto zaistené potreby dieťaťa. Vzhľadom k priebehu súdnych
konaní týkajúcich sa maloletého a možnosti zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov, súd prvej inštancie prihliadol na najlepší záujem dieťaťa, vek maloletého, jeho vzťah k obidvom
rodičom, zdravotný a psychický stav, mieru stability výchovného prostredia, doterajší spôsob života
maloletého. Okresný súd prihliadol k tomu, že maloletý nikdy v domácnosti otca v noci neprespával,
pričom na základe návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť by v domácnosti otca maloletý
prespával pravidelne 7 dní po sebe. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania sa dieťa u matky cíti

bezpečne, maloletý je skôr introvert a utiahnutý a hoci to bola matka, ktorá nedôvodne zabraňovala
tomu, aby maloletý trávil s otcom viac času vrátane prespávania v jeho domácnosti, takýto stav tu nebolo
možné odstrániť súdnym rozhodnutím o striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloletého,
ktorá forma osobnej starostlivosti by predstavovala pre maloletého takú podstatnú a najmä náhlu zmenu
v jeho živote, na ktorú toto dieťa nie je nijakým spôsobom pripravené. Okresný súd s dôrazom na najlepší

záujem maloletého dieťaťa návrh otca maloletého dieťaťa na striedavú osobnú starostlivosť obidvoch
rodičov zamietol (výrok I.).

5. Pri rozsahu úpravy styku otca s maloletým okresný súd za vedomosti pretrvávajúceho rodičovského
konfliktu a incidentov medzi nimi, na návrh matky sa oboznámil s trestnými a priestupkovými spismi,

výsledkami konaní, ktoré buď skončili zastavením priestupkového konania alebo trestného stíhania,
s výnimkou jedného incidentu, kedy otec v roku 2020 matke vytrhol z ruky mobilný telefón, za čo
bol uznaný vinným z tohto priestupku. Neboli preukázané násilné prejavy zo strany otca k matke (s
výnimkou uvedeného priestupku) a už vôbec nie k maloletému dieťaťu. Matka maloletého neuviedlažiadne významnejšie problémy v styku maloletého s otcom. Potreba dieťaťa tráviť s otcom viac času
vyplynula aj zo zisťovania názoru maloletého dieťaťa. K zisťovaniu názoru maloletého dieťaťa, ktorý
realizoval ÚPSVaR Lučenec v domácnosti otca, okresný súd poukázal na zákon č. 305/2005 Z.z.

o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Matka
nijakým spôsobom nenamietala formu zisťovania názoru maloletého dieťaťa zo strany ÚPSVaR Veľký
Krtíš, ani spôsob jeho zaznamenávania, pričom z listiny „Zisťovanie názoru maloletého dieťaťa zo dňa
24.05.2024“ tiež vyplynulo, že dieťa chce tráviť viac času s otcom, že chce u neho i prespávať, nie však
cez noc. Matka tak neurobila napriek tomu, že zisťovanie názoru maloletého spôsobom predpokladaným

zákonom zaznamenané nebolo, v čoho dôsledku možno považovať informácie z listiny, ktorej obsahom
je zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, za dôkaz nezákonný, a preto okresný súd na tento dôkaz pri
svojom rozhodovaní neprihliadal. Prípadné zisťovanie názoru maloletého na nočné prespatie nemohlo
vychádzať z jeho skúseností, ak takúto žiadnu skúsenosť nemá. V konaní neboli zistené žiadne
objektívne prekážky, ktoré by prespatiu maloletého bránili a práve nočné prespatie u otca je ďalším
postupným krokom k utužovaniu vzťahu maloletého s otcom a je vhodné pre maloletého aj z hľadiska

osobného komfortu a kvality času, ktorý môže s otcom tráviť. Na rozšírenie styku otca s maloletým
podľa okresného súdu neboli potrebné odborné znalosti z odboru psychológia, t.j. nebolo potrebné
nariadiť vo veci znalecké dokazovanie, ak odbornou otázkou nie je zisťovanie najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa a v konaní nevznikli odôvodnené pochybnosti o spôsobilosti otca o dieťa sa počas
styku postarať. Znalecké dokazovanie by bolo zjavne nadbytočné, ak výsledky dokazovania preukázali,

že rozšírenie styku je v najlepšom záujme maloletého a dieťa si ho aj želá. I zo Záznamu z kontrolného
psychologického vyšetrenia dieťaťa zo dňa 27.05.2024 vyplynulo, že hoci sa styk maloletého s otcom
realizuje pravidelne a každý týždeň aj v deň, keď maloletý chodí do MŠ, maloletý má celkom dobre
zvládnutý režim dňa, čo mu prináša psychickú stabilitu. Okresný súd považoval za potrebné rozšíriť styk
otca s maloletým súdnym rozhodnutím. Pri úprave styku otca s maloletým okresný súd poukázal na

návrhy otca a aj za aplikácie ust. § 217 ods. 1 CSP rozhodol o rozsahu tohto styku výrokmi IV., V..
Súd prvej inštancie považoval za potrebné upraviť styk otca s maloletým každý párny víkend od piatku
od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa na začiatku styku prevezme
v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska matky. Okresný súd
neakceptoval návrh otca maloletého, aby si dieťa v piatok preberal priamo z MŠ, ak víkendový styk

otca s maloletým bude prebiehať po dlhší čas, kedy je potrebné, aby matka maloletému na tento styk
zabezpečila potrebné veci, t.j., aby maloletý mal u otca dostatok vhodného oblečenia pre každý typ
počasia, veci osobnej hygieny, odovzdanie napríklad liekov a vitamínov, ktoré maloleté dieťa v danom
čase aktuálne užíva, obľúbenú hračku na spanie a podobne. Podľa okresného súdu nebolo vhodné,
aby matka musela dieťaťu nabaliť tieto veci ešte v piatok ráno pred nástupom do MŠ a najmä, aby

ich mal maloletý odložené napríklad v šatni v MŠ, či na inom mieste. Podľa okresného súdu je oveľa
vhodnejšie, aby sa víkendový styk začínal v mieste bydliska matky, kde nie je problém, aby matka priamo
otcovi odovzdala všetky potrebné veci, prípadne otcovi vysvetlila zdravotné obmedzenia maloletého
a podobne. Rovnako okresný súd považoval za vhodnejšie, aby aj ukončenie víkendového styku bolo
realizované ešte v nedeľu v domácnosti matky, okrem uvedených dôvodov pri prevzatí maloletého otcom

na styk aj z toho dôvodu, že otec by musel dieťa do MŠ v pondelok ráno odovzdať pravdepodobne
v iných veciach, v akých dieťa od matky prevzal vzhľadom na vývoj počasia a prípadné znečistenie už
použitých vecí, čo by mohlo prehĺbiť už aj tak dosť konfliktný vzťah obidvoch rodičov.
Okresný súd považoval za vhodné upraviť styk otca s maloletým aj každý utorok, ak výsledky
dokazovania nepreukázali, že by styk v pracovný týždeň predstavoval pre maloleté dieťa akékoľvek

ťažkosti. Dieťa do MŠ chodí len na 1/2 dňa, a to do 12:30 hod., preto okresný súd upravil styk otca
smaloletýmpráveod12:30hod.,kedymaloletýbudepreberanýpriamozMŠ,sukončenímstykuo18:00
hod., ak návrat maloletého domov bude v súlade s jeho večerným režimom. Podľa okresného súdu pre
maloleté dieťa nateraz postačí zmena v tom, že cez pracovný týždeň bude preberané priamo z MŠ,
nie od matky a len v prípade neprítomnosti maloletého na predprimárnom vzdelávaní v celý daný deň,

maloleté dieťa si otec prevezme v mieste bydliska matky o 16:00 hod. a po realizácii styku o 18:00 hod.
maloleté dieťa odovzdá otec v mieste bydliska matky. V úprave styku otca s maloletým každý utorok
od 12:30 hod. podľa okresného súdu nebráni ani prípadná neskoršia (účelová alebo neúčelová) zmena
dochádzky maloletého do MŠ na celý deň, ak aj v tomto prípade otcovi nič nebráni, aby si dieťa z MŠ
prevzal skôr, a to práve o 12:30 hod..

6. Podľa výsledkov dokazovania okresný súd uviedol, že nateraz v najlepšom záujme maloletého nie
je tráviť s otcom ani 7 dní a nocí v kuse vo vzťahu k podanému návrhu otca maloletého na úpravu
styku s maloletým počas letných prázdnin, zimných prázdnin. Okresný súd mal však za to, že pokiaľide o vianočné sviatky, nový rok a veľkonočné sviatky bolo potrebné maloletému umožniť tráviť čas aj
v domácnosti otca, v kruhu jeho rodiny a osvojiť si zvyky z otcovej strany, preto osobitne upravil výrokom
V. styk otca s maloletým počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov, ktorý rozsah približne

zodpovedal aj víkendovému času, ktorý maloleté dieťa vcelku s otcom strávi.

7. Výrokmi VI., VII., VIII. okresný súd upravil povinnosti obidvoch rodičov pri styku otca s maloletým, t.j.
povinnosťmatkymaloletéhonastykpripraviť,vzájomnesainformovaťonemožnostiuskutočneniastyku,
ako aj, že pri odovzdávaní maloletého na styk nebudú prítomní rodinní príslušníci, keďže prítomnosť

týchtoosôbspôsobovalapriodovzdávanídieťaťazbytočnékomplikácieavyúsťovalidotrestnýchkonaní,
či priestupkových konaní, z ktorých jedno naviac nie je doposiaľ právoplatne skončené. Autoritatívnymi
súdnym rozhodnutím bolo upravené, že ak sa styk otca s maloletým neuskutoční, má otec v takomto
prípade právo na náhradný termín styku s maloletým.

8. K určeniu výživného okresný súd poukázal na posledný rozsudok č.k. 14P/80/2020-138 zo dňa

08.02.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoP/13/2021-269 zo dňa
19.05.2021 a zisťoval pomery rodičov maloletého, ako aj odôvodnené potreby maloletého. V porovnaní
s minulou úpravou výživného, k návrhu matky na zvýšenie výživného zo sumy 180,- Eur na sumu
300,- Eur mesačne, okresný súd konštatoval, že maloletý začal od 04.09.2023 navštevovať MŠ, t.j., ak
v porovnaní s minulou úpravou výživného už nie je kojený, došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov na

jeho stravu, pokiaľ v porovnaní s vekom 1,5 roka má už dnes 4,5 roka, má viac záujmov a súčasne
nastal celkový nárast v životných nákladoch posledných 3 rokov, t.j. došlo k relevantnej zmene pomerov
potrebnej k tomu, aby okresný súd mohol opätovne rozhodnúť o výživnom k maloletému. Dospel
k záveru, že je potrebné vynaložiť na maloletého cca 430,75 Eur mesačne (v čase poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti to bolo 275,- Eur mesačne, keď výdavky na maloletého predstavovali 300,- Eur

a prídavok na dieťa 25,- Eur). Okresný súd porovnal aj majetkovú situáciu rodičov maloletého,
zmenu ich pomerov a zistil, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola matka maloletého
na rodičovskej dovolenke s rodičovským príspevkom vo výške 370,- Eur mesačne, zabezpečovala
celodennú osobnú starostlivosť o maloletého a v súčasnosti je matka zamestnaná s priemerným
mesačným príjmom 1.634,76 Eur mesačne vrátane daňového bonusu a naďalej žije v spoločnej

domácnosti s maloletým a oboma svojimi rodičmi a so svojou starou matkou. Nevlastní hodnotnejšie
hnuteľné veci, z nehnuteľných vecí len pôdu, z ktorej má príjem v naturáliách v podobe obilia, ktoré sa
zužitkuje na zvieratá, ktoré chovajú.

9. Okresný súd poukázal na osobnú a majetkovú situáciu otca. V spoločnosti AQUAUNIVERSAL servis,

s.r.o. je jedným z dvoch konateľov a spoločníkov, v spoločnosti TEKLA Slovakia, s.r.o. je jedným z dvoch
konateľov. Pokiaľ ide o príjem otca zo spoločnosti TEKLA Slovakia, s.r.o. v sume 850,- Eur mesačne,
tak podľa okresného súdu tento príjem nezodpovedá ekonomickej situácií uvedenej spoločnosti a ani
možnostiam a schopnostiam otca dosahovať príjem, ktorý by zodpovedal jeho vzdelaniu, zdravotnému
stavu, či pracovným skúsenostiam. Okresný súd poukázal na daňové priznanie spoločnosti TEKLA

Slovakia s.r.o. za rok 2022, 2023 s tým, že napriek tomu, že táto spoločnosť otcovi ako konateľovi
každomesačne vyplácala odmenu za výkon funkcie v sume 850,- Eur, za jeden rok navýšila svoj majetok
o takmer 26.000,- Eur. Podľa okresného súdu otec ako konateľ tejto spoločnosti mohol a mal dosahovať
za výkon funkcie konateľa v tejto spoločnosti minimálne taký príjem, aký aj matka dosahuje z výkonu
svojej zárobkovej činnosti, t.j. aspoň 1.494,76 Eur mesačne v čistom s prihliadnutím na to, že otec je

vysokoškolský vzdelaný, nemá zdravotné obmedzenia a má dlhoročné pracovné skúsenosti ako konateľ
spoločnosti. Je v možnostiach a schopnostiach otca ukončiť túto činnosť v spoločnosti TEKLA Slovakia,
s.r.o a riadne sa zamestnať a dosahovať tak vyšší príjem. Naviac Zmluvou o prevode obchodného
podielu zo dňa 18.05.2021 previedol svoj 50% obchodný podiel v spoločnosti TEKLA Slovakia, s.r.o.
na L. C. – svojho brata za sumu 5.000,- Eur, pričom podľa účtovnej závierky tejto spoločnosti za rok

2021, táto spoločnosť na konci roka 2020 mala majetok v hodnote 357.143,- Eur a na konci roka 2021
v hodnote 276.108,- Eur. I napriek tomuto otec maloletého previedol svoj obchodný podiel na brata len
za 5.000,- Eur, čím sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu a následne sa ani nemohol
podieľať napríklad na rozdelení zisku tejto spoločnosti. V porovnaní s poslednou úpravou vyživovacej
povinnosti otec už nie je ani konateľom spoločnosti AQUAUNIVERSAL, s.r.o., ktorým bol do 10.10.2022.

Otec je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Aurelov dvor s.r.o. (zmena obchodného mena
z pôvodného AQUA FLEX s.r.o.). Okresný súd poukázal na hospodársku činnosť a hospodárenie tejto
obchodnej spoločnosti. Uviedol, že otec je 1/4 spoluvlastníkom rodinného domu L. M. XXX N. I. O.
F. J. a priľahlých pozemkov. Okresný súd prostredníctvom inzerátu uverejnenom na webovej stránkeP. zistil, že na predaj je ponúknutý tento dom za sumu 359.000,- Eur, ktorý obsahuje 3 samostatné
obchodné prevádzky na prízemí a na poschodí 3 1-izbové byty a 1 garsónku. Z inzerátu vyplynulo, že
byty v predmetnej nehnuteľnosti sú obsadené. Okresný súd poukázal na možnosti prenájmu, z ktorého

by otec maloletého získal príjem. Okresný súd vzhľadom na cenu prenájmu 1-izbového bytu podľa
inzerátov dospel k záveru, že priemerná výška nájmu pre 1-izbový byt v J. je 385,- Eur vrátane energií.
Pokiaľ je otec 1/4 spoluvlastníkom budovy, tak je v jeho možnostiach z prenájmu vrchného poschodia
dosiahnuť zisk aspoň 237,50 Eur mesačne. Len samotným prenájmom je otec schopný mesačne zarobiť
minimálne 300,- Eur. Otec je vlastníkom 2 rodinných domov a pozemkov v celkovej výmere 227.185,13

m2 v katastrálnom území D.. Súd prvej inštancie poukázal na aktuálne výdavky otca.

10. V súčasnosti je potrebné vynaložiť na maloletého cca 430,75 Eur. V možnostiach a schopnostiach
matky je dosahovať príjem aj s daňovým bonusom 1.634,76 Eur, v možnostiach otca je dosahovať
príjem minimálne 1.800,- Eur mesačne. Matka zabezpečuje väčšinu osobnej starostlivosti o maloletého
(§ 62 ods. 4 Zákona o rodine), preto okresný súd mal za to, že je to otec, ktorý sa vo väčšej miere

musí podieľať na úhrade výdavkov maloletého dieťaťa, ktoré sa v súčasnosti zvýšili na sumu 430,75
Eur, a to v pomere 60% ku 40%. S prihliadnutím na výdavky, ktoré má otec v súvislosti s preberaním
si maloletého a jeho odovzdávaním matke po styku, potom okresný súd zaviazal otca prispievať na
výživu maloletého zvýšeným výživným na sumu 250,- Eur mesačne, t.j. o 70,- Eur viac ako tomu
bolo v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Ak matka nešpecifikovala žiadne dôvody hodné

osobitného zreteľa podľa § 77 posledná veta Zákona o rodine, okresný súd zvýšil výživné od podania
návrhu na zvýšenie výživného na súd, t.j. od 18.10.2023, ku ktorému dátumu už bola preukázaná
zmena pomerov účastníkov konania súvisiaca s nástupom maloletého do materskej školy a s nástupom
matky do zamestnania (výrok II.). Za obdobie od 18.10.2023 do konca mesiaca, v ktorom bol rozsudok
okresným súdom vyhlásený (30.06.2024), vzniklo otcovi zročné výživné na maloletého vo výške 591,61

Eur (70,- Eur ako rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným 180,- Eur a zvýšeným výživným na sumu
250,- Eur x 8 mesiacov, od novembra 2023 až do júna 2024 + 14 dní mesiaca október 2023, 70,- Eur/31
dní x 14 dní), ktoré okresný súd povolil splácať v primeraných 100,- Eur mesačných splátkach počnúc
mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane rozsudok okresného súdu právoplatný s tým, že
nezaplatením čo i len jednej zo splátok sa stane splatný celý zostatok dlhu. Pri určení splátok okresný

súd zohľadnil výšku zvýšeného výživného, majetkové pomery otca, ako aj to, aby zročné výživné bolo
uhradené do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (výrok III.).

11. Výrokmi IX. a X. okresný súd uložil rodičom, ako aj maloletému výchovné opatrenie v zmysle
návrhu kolízneho opatrovníka podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. Okresný súd sa

s návrhom kolízneho opatrovníka na uloženie výchovného opatrenia tak rodičom, ako aj maloletému
stotožnil, ak bolo preukázané, že rodičia bez ingerencie súdu nedokážu uzavrieť žiadnu podstatnejšiu
dohodu týkajúcu sa maloletého, rodičia majú problém so vzájomnou komunikáciou. Okresný súd
sa stotožnil s argumentáciou kolízneho opatrovníka, že nakoľko psychologička referátu poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši už s otcom pracovala,

je informovaná o situácii v rodine, tak možno predpokladať vyššiu efektívnosť takto nariadeného
výchovného opatrenia práve na ÚPSVaR vo Veľkom Krtíši – referáte poradensko-psychologických
služieb. Ak aj okresný súd výchovné opatrenie uložil súčasne s meritórnym rozhodnutím, t.j. nie
v priebehu konania, uvedené je bez významu na povinnosť súdu podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine
sledovať výkon týchto opatrení a vyhodnocovať ich účinnosť.

Okresný súd zároveň uložil výchovné opatrenie aj maloletému, a to formou programu zameraného
na psychickú pomoc pre deti rodičov po rozvode alebo po rozchode v Centre pre deti a rodiny J. G.
v rozsahu 30 hodín, minimálne 2x mesačne, ktorý návrh kolízny opatrovník odôvodnil tým, že maloleté
dieťa vníma, že ani jeden z rodičov nesleduje jeho najlepší záujem. Podľa názoru kolízneho opatrovníka
si dieťa v domácnosti matky minimálne uvedomuje, že nemôže slobodne rozprávať o témach týkajúcich

sa svojho otca. Aj podľa názoru okresného súdu dieťa vníma už niekoľko rokov pokračujúci rodičovský
konflikt svojich rodičov, ktorí stále nepochopili, že hoci sa ich partnerský vzťah definitívne rozpadol,
naďalej ostávajú rodičmi spoločného maloletého dieťaťa, že dieťa nemôže za rozpad ich vzťahu a obaja
sú povinní vytvárať pred dieťaťom pozitívny obraz druhého rodiča a maximálne eliminovať to, že dieťa
bude tento rodičovský konflikt vnímať. Dieťa neustály rodičovský konflikt vníma a okrem toho, že je

potrebnétentorodičovskýkonfliktutlmiť,kčomubymaloprispieťvýchovnéopatrenienariadenérodičom,
dieťaťu je potrebné poskytnúť adekvátnu psychologickú pomoc, aby tento rodičovský konflikt dokázalo
spracovať.12. Výrokom XI. následne okresný súd zmenil súdne rozhodnutia týkajúce sa styku, ako aj vyživovacej
povinnosti.

13. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu
za aplikácie § 52 CMP, ak neboli špecifikované okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania niektorému z účastníkov (výrok XII.).

14. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa,

ktorá uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda vo všetkých výrokoch okrem výroku I.,
ktorým okresný súd návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov zamietol a nenapáda odvolaním ani výroky VI., VII., VIII., a XII. (výroky o povinnostiach
rodičov týkajúcich sa podmienok odovzdania a prevzatia dieťaťa na styk, náhradných termínov a výrok
o trovách prvoinštančného konania). Matka maloletého namietala postup okresného súdu, ak bez
ďalšieho zamietol návrh matky na znalecké dokazovanie ohľadne zisťovania optimálneho styku otca

s dieťaťom bez prítomnosti matky. Nesúhlasila s postupom okresného súdu, ktorý sa týkal zmeny
návrhu otca dieťaťa, trvanie pojednávania na okresnom súde celkovo 8 hodín a ďalšie pojednávanie
6 hodín nepretržite, pojednávanie dňa 10.05.2024, na ktorom bez predvolania a vedomosti matky
dieťaťa a jej právneho zástupcu boli vykonané dôkazy. Matka maloletého nesúhlasila s postupom
okresného súdu pri zisťovaní názoru maloletého dieťaťa, ak bolo použité stanovisko od pracovníčky

ÚPSVaR z Lučenca a neakceptovaný dôkaz názoru maloletého dieťaťa z MŠ Príbelce, čo bolo neutrálne
prostredie, kde sa maloleté dieťa vyjadrilo, že v noci spať u otca nechce a toto okresný nezobral do
úvahy. Neboli sprístupnené druhej strane záznamy s nahrávkami dieťaťa. Nesprávne boli zhodnotené
osobné a majetkové pomery otca dieťaťa, jeho ekonomická situácia, ak neboli vzaté do úvahy verejne
dostupné informácie ohľadne nájmu nebytových priestorov, predaja nehnuteľností a možností otca

dieťaťa dosahovať adekvátny príjem. Otec dieťaťa na styk s maloletým používa motorové vozidlo
Ford Ranger, kde je spotreba PHM okolo 13 litrov. Podľa matky okresný súd nepostupoval zákonne,
spravodlivo, celý rozsudok je nepreskúmateľný. Okresný súd nemal na prvom mieste záujem maloletého
dieťaťa, ale svoj záujem, aby bola vec ukončená a bol dokončený experiment s maloletým dieťaťom
ohľadne styku otca s maloletým. Otec na jednej strane sa domáhal striedavej osobnej starostlivosti,

hoci maloleté dieťa u neho ešte nikdy neprespalo a následne radikálne zmenil svoj názor a chcel
rozšíriť styk s maloletým dieťaťom bez ohľadu na jeho záujem. O dieťa je zo strany matky riadne
postarané, matka nebráni styku otca s maloletým dieťaťom, ale je to otec, ktorý nedodržiava časy
odovzdania maloletého dieťaťa a neustále mešká. Okresný súd si uzurpoval vyriešenie odborných
otázok, keď v drvivej väčšine súdy v takýchto prípadoch nariaďujú znalecké dokazovanie. Okresný súd

necitlivoupravilstyk,ktorýznemožňujetráviťmatkedieťaťadovolenkusdieťaťompočasjednéhotýždňa.
Okresný súd sa nezaujímal o bývanie maloletého dieťaťa počas styku otca, keď otec nebýva vo vlastnej
nehnuteľnosti, nie je zrejmá jeho reakcia na to, že by mal prespať u otca, keďže je viazaný a fixovaný
na matku. Hoci vzťahy medzi rodičmi nie sú ideálne a rodičia sa nevedia dohodnúť na otázke styku,
súd je povinný rozhodnúť v záujme maloletého dieťaťa, čo však neznamená, ak vyjadrenia rodičov sú

diametrálne odlišné, aby to malo za následok vyjadrenie sudcu, že by najradšej dieťa zobral od obidvoch
rodičov.
Okresným súdom určená výška výživného nekorešponduje s možnosťami otca. Otec maloletého je
nevierohodný, a to z hľadiska zatajovania a skresľovania svojich príjmov, ako aj životnej úrovne, preto
matka žiadala výživné vo výške 300,- Eur mesačne. Styk otca s maloletým podľa matky je upravený

neadekvátne, dieťa bude u otca prespávať dve noci a rovnako nesúhlasila s osobitnou úpravou počas
vianočných a veľkonočných sviatkov, ak nebolo preukázané, aký vplyv bude mať rozšírenie styku
otca s maloletým dieťaťom pre dieťa. Výroky o nariadení výchovného opatrenia sú nepreskúmateľné,
keďže takéto sú realizované po právoplatnosti rozsudku a nie do právoplatnosti rozsudku. Rodičia
takéto výchovné opatrenie absolvovali a neprinieslo to žiadne zlepšenie. Poukázala na rozsah rozsudku

okresného súdu v počte 63 strán, ktorý obsahuje podrobne, čo ktorá strana uviedla. Vo veci maloletého
boli vydané neodkladné opatrenia. Okrem nesúhlasu s výškou výživného matka uviedla, že je určujúce
to, či je namieste, aby dieťa v podstate najmenej 4 noci v mesiaci prespávalo u otca, ako aj, či je
vhodné nariaďovať styk počas pracovného týždňa. Je nevyhnutné zaujať stanovisko, či otec dieťaťa
koná zákonne a správne, keď si svojvoľne za účelom dokazovania vytvára nahrávky maloletého dieťaťa

v dlhších intervaloch nad mieru primeranú a obvyklú a žiada, aby sa matka dieťaťa a ani jej právny
zástupca nemohli s takýmito nahrávkami oboznámiť a v podstate sa s nimi oboznámil súd, hoci
v konečnom dôsledku ich neakceptuje ako dôkazy predložené zákonným spôsobom. Navrhla zmeniť
rozsudok okresného súdu vo výške výživného pre maloleté dieťa na sumu 300,- Eur mesačne a tomuzodpovedajúce nedoplatky na výživnom upraviť a v časti rozsahu styku otca s maloletým žiadala
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnúť podľa znaleckého posudku
a súčasne zrušiť výchovné opatrenia.

15. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, a to
voči výrokom I., II., III., IV., VI., IX., X. (o zamietnutí striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
určenom výživnom, zročnom výživnom, rozsahu úpravy styku, povinnosti matky pripraviť maloletého
na styk, podmienkach odovzdania a prevzatia dieťaťa na styk, uloženie výchovného opatrenia rodičom

a maloletému) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Z odseku 68. odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že v konaní neboli zistené žiadne objektívne prekážky,
ktoré by bránili rozhodnutiu o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Pri zamietnutí návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť okresný súd vychádzal zo skutočnosti
nesprávneho postoja matky, ktorá spôsobila, že maloletý nemal možnosť s otcom tráviť viac času, čo
nemôže byť dôvodom na zamietnutie striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Maloletý sa

s otcom cíti dobre, má svoju vlastnú detskú izbu, pozitívne reaguje na všetkých členov domácnosti. Pri
preberaní maloletého od matky v mieste jej bydliska je maloletý ustráchaný, plačlivý, stáva sa z neho iná
osobnosť. S poukazom na odsek 69. odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa otca celkový možný čas
strávený s maloletým bol obmedzený len na číselné, matematické vyjadrenie tohto času, čo je arbitrárny
prístup, rozhodnutie založené len na svojvoľnom, subjektívnom názore okresného súdu. Podľa otca

maloletého sú splnené podmienky na jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti.
K určenej výške výživného otec maloletého dieťaťa namietal, že pri aplikácii princípu potencionality
nebolo vzaté do úvahy to, že konatelia majú za výkon svojej funkcie právo na odmenu, avšak
odmeňovanie konateľov patrí do rozhodovacej pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti.
Vyjadrenie okresného súdu ohľadne výšky odmeny, ktorá podľa súdu nezodpovedá ekonomickej situácii

spoločnosti, považoval otec maloletého za subjektívne hodnotenie a subjektívny názor okresného
súdu, ak spoločnosť TEKLA Slovakia, s.r.o. je dlhodobo v strate. Odmena otca maloletého za výkon
konateľa v sume 850,- Eur mesačne, nemôže byť vykladaná v jeho neprospech, ak o nej rozhoduje
valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti a túto situáciu nie je možné posudzovať ako vzdanie
sa výhodnejšieho zamestnania. To, že sa otec maloletého vzdal majetkovej účasti v spoločnosti

TEKLA Slovakia, s.r.o., keď previedol svoj obchodný podiel a stal sa konateľom tejto spoločnosti,
nepredstavuje zákonom predvídanú situáciu pre uplatnenie princípu potencionality príjmov. Okresný
súd nezistil potrebný skutkový stav veci, ak pri zisťovaní majetkových pomerov aplikoval potencionalitu
príjmu len u otca maloletého. Zmenu pomerov je možné chápať len ako zmenu rozhodujúcich kritérií
v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom. Pri

určovaní výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu
odôvodnených potrieb dieťaťa. Určená výška výživného 250,- Eur mesačne je podľa otca neprimeraná,
ak časť životných nákladov maloletého je krytá príspevkom na dieťa 60,- Eur mesačne, daňovým
bonusom 140,- Eur, t.j. štát hradí mesačne 200,- Eur z odôvodnených potrieb maloletého, pričom otec
podľa rozhodnutia súdu by sa mal podieľať na úhrade výdavkov v sume 230,75 Eur, t.j. tým sa má

podieľať v celom rozsahu na potrebách maloletého len otec.
Podľa otca rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný. Nesúhlasil so záverom okresného súdu
ohľadom nemožnosti prevzatia maloletého z materskej školy v piatok poobede a následné odovzdanie
maloletého do materskej školy v pondelok ráno podľa odseku 76. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
V súčasnosti je styk s maloletým v utorok nastavený tak, že je určený od 15:00 hod. do 18:30 hod. s tým,

že maloletý sa bude preberať v MŠ, len v prípade jeho neprítomnosti v MŠ, v mieste bydliska matky,
t.j. nie je žiadny rozdiel v čase styku, a to bez ohľadu na to, či sa maloletý nachádza v materskej škole
alebo nie. Podľa napadnutého rozsudku okresného súdu dochádza k podstatnému zúženiu rozsahu
styku s maloletým v utorok v prípade, keď sa nebude nachádzať v materskej škole, t.j. v utorok bude
zúžený styk zo súčasných 3,5 hodiny na 2 hodiny, čo okresný súd žiadnym spôsobom neodôvodnil.

I napriek tomu, že podľa kolízneho opatrovníka, ako aj podľa okresného súdu bolo konštatované, že
vzťahy rodičov maloletého sú konfliktné, nedokážu spolu komunikovať, okresný súd určil realizáciu
styku, či už začiatok alebo koniec realizácie styku s maloletým v mieste bydliska matky, čím nedochádza
k zúženiu, resp. eliminovaniu rozsahu stretávania sa otca s matkou, práve naopak. Výrok VI. rozsudku
okresného súdu považoval otec za arbitrárny. Okresný súd mal matke uložiť povinnosť zdržať sa

konania, kedy by matka vyzdvihla maloletého z predškolského zariadenia v tie dni, kedy má otec
právo na styk s maloletým. K uloženým výchovným opatreniam otec maloletého uviedol, že tieto
mali predchádzať samotnému rozhodnutiu okresného súdu. Nariadenie týchto výchovných opatrení
považoval za nedôvodné a okresný súd nebude mať zhodnotené, či takéto nariadené výchovnéopatrenie prinieslo očakávaný účel, ktorý sa ním sledoval. V napadnutých výrokoch otec navrhol
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

16. K odvolaniu matky maloletého sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že odvolanie je zmätočné, nie sú zrejmé
výroky dotknuté odvolaním, nie je zrejmý odvolací návrh. Z odvolania matky nie je zrejmé, či je rozsudok
okresného súdu zaťažený vadami konania alebo vadami samotného súdneho rozhodnutia; zameriava
sa len na zosumarizovanie celého priebehu konania. Odvolanie matky otec považoval za neprehľadné,
absentujú dôvody jeho podania, preto ho navrhol zamietnuť.

17. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého. Svoj odvolací návrh uviedla s tým, že nemieni
reagovať na dôvody odvolania otca dieťaťa, pretože odvolanie považuje za výslovne účelové, so snahou
otca presadzovať si svoje záujmy. Otec podal odvolanie posledný, resp. predposledný deň odvolacej
lehoty, ktorý postup svedčí o špekulatívnom prístupe otca dieťaťa k podaniu odvolania. Vzťahy medzi
rodičmi maloletého dieťaťa sú na rovnakej úrovni ako v čase vyhlásenia rozsudku.

18. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. Poukázala na to, že odvolací súd nie je viazaný odvolacím
návrhom s tým, že jej odvolanie obsahuje všetky náležitosti, a ak sa otec nevyjadril k jednotlivým
odvolacím dôvodom matky, tak v podstate nie je možné, aby sa vyjadrila v konkrétnosti, ale len vo
všeobecnej rovine, čo aj využila.

19. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletého. Uviedol, že podaním odvolania využil svoje zákonné
právo, a preto nešlo o presadzovanie záujmov z jeho strany. Ani súd, ani matka, ani jej právny zástupca
nemôžu určiť otcovi maloletého dieťaťa, kedy uskutoční odvolanie. Odvolaciu lehotu nezmeškal.

20. Podaním zo dňa 20.09.2024 sa matka vyjadrila ohľadne stretávania sa otca s maloletým

a v jeho obsahu uviedla presné časy, kedy dochádza k prevzatiu dieťaťa matkou od otca dieťaťa s tým,
že je to otec dieťaťa, ktorý sústavne mešká s odovzdaním dieťaťa.

21. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec na základe odvolaní podaných
v zákonnej odvolacej lehote osobami oprávnenými, a to rodičmi maloletého dieťaťa a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, za aplikácie ust. § 65, § 66, § 67
CMP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1
CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolania podané rodičmi maloletého

dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k.13CoP/206/2024-649 zo dňa 29.10.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 29.10.2024 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským

súdom.

24. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obidvaja rodičia maloletého. Matka maloletého
okrem výroku I. odvolaním nenapadla výroky VI., VII., VIII. a XII.. Otec maloletého dieťaťa odvolaním
napadol výrok I., II., III., IV., VI., IX. a X.. Vzhľadom k rozsahu podaných odvolaní obidvoma rodičmi

maloletého a jednotlivých výrokov rozsudku okresného súdu bola zrejmá ich vzájomná prepojenosť, ak
pri zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
bol upravený rozsah styku otca s maloletým, podmienky odovzdania a prevzatia na tento styk, s určením
vyživovacej povinnosti otcovi maloletého v spojení s uložením výchovného opatrenia tak rodičom, ako
aj maloletému. Bola daná vzájomná závislosť jednotlivých výrokov, z ktorého dôvodu krajský súd na

základe podaných odvolaní posudzoval rozsudok okresného súdu v celosti.

25. K tomu, aby krajský súd, ako odvolací súd, mohol vyhodnocovať rozsudok okresného
súdu napadnutý odvolaním, musí mať spôsobilý predmet posudzovania, a to súdne rozhodnuties náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP. Po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu sa
konštatuje, že k jednotlivým výrokovým častiam okresný súd vyjadril skutkové zistenia, ako aj
následné právne zhodnotenie, t.j. boli zrejmé tak skutkové, ako aj právne závery súdu prvej inštancie,

ktoré bolo možné podrobiť prieskumu podľa odvolacích dôvodov s následným posúdením zo strany
krajského súdu. Rozsudok okresného súdu, hoci je počtom strán obsiahly a sú v ňom zahrnuté aj
predchádzajúce súdne rozhodnutia týkajúce sa maloletého, podrobné vyjadrenia rodičov maloletého,
kolízneho opatrovníka, právnych zástupcov rodičov maloletého, priebeh pojednávaní, dokazovania, vo
výsledku je však preskúmateľný, ak po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vyjadril svoje úvahy,

zhodnotenia a skonštatoval závery. Odvolací dôvod nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku preto
nebol relevantný.

26. K odvolaniu matky maloletého krajský súd uvádza, že pokiaľ v ňom je zopakovaná celá výroková
časť rozsudku okresného súdu a citované jednotlivé ustanovenia Civilného sporového poriadku, išlo
o spôsobilý procesný úkon odvolania, ak bolo z neho zrejmé, na základe čoho a z akých dôvodov matka

maloletého namieta rozsudok okresného sudu v ňou vyjadrených dotknutých výrokových častiach. Na
základe uvedeného potom námietka otca maloletého o nedostatkoch opravného prostriedku – odvolania
podaného matkou nebola relevantná.

27. Okresný súd v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, aby zistil skutočný stav veci,

zktoréhovychádzaliodvolacísúd.Naposúdenieodvolacíchdôvodovrodičovmaloletéhodieťaťanebolo
potrebné nariadiť pojednávanie, ak si daná vec nevyžadovala doplniť dokazovanie, resp. zopakovať
dokazovanie, pretože okresný súd zistil skutkový stav veci v akceptovateľnom rozsahu potrebnom aj
pre konanie odvolacieho súdu.

28. Ak matka maloletého dieťaťa v odvolaní poukazovala na vady v postupe konajúceho zákonného
sudcu,takkrajskýsúdzaaplikácieust.§67CMPpooboznámenísaspriebehomkonaniapredokresným
súdom konštatuje, že nedošlo k vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Okresný súd dôsledne zisťoval skutočný stav veci a v konečnom dôsledku je to súd, ktorý určuje
priebeh konania, priebeh dokazovania. Súd prvej inštancie vedie konanie (pojednávanie) tak, aby sa

mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania (§ 179 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP). Podľa Čl. 12 CMP súd v konaní postupuje tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predišlo sa zbytočným prieťahom a bez neprimeraného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Dané konanie, týkajúce sa maloletého dieťaťa, bolo
takým konaním, u ktorého sa vyžaduje, aby bolo rozhodnuté čo najskôr. Postup okresného súdu bol

preto správny, ak svoj priebeh zameral na to, aby vo veci rozhodol v záujme maloletého dieťaťa, bez
prieťahov. Práve nariadenie znaleckého dokazovania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa
predlžuje samotné súdne konanie, preto je namieste ho nariadiť len v prípadoch, ak si to vyžadujú
okolnosti danej veci, t.j. ak je potrebné, aby na rozhodné odborné otázky, ktoré vo veci vyvstali, bolo
dané odborné posúdenie. V danej veci na rozhodnutý rozšírený styk otca s maloletým sa nevyžadovalo

znaleckédokazovanietak,akotožiadalamatkamaloletého,keďževtomtosmerenebolazistenápotreba
znaleckého – odborného posúdenia z oblasti psychológie, ak podľa výsledkov dokazovania a úpravy
styku otca s maloletým napadnutým rozsudkom okresného súdu nedošlo ani k tomu, že by okresný súd
sámvyhodnocovalodbornúotázku,pretoževýsledkydokazovaniapreukázali,žejevzáujmemaloletého
dieťaťa upraviť širšie styk otca s maloletým, ak takýto záujem prejavilo samotné dieťa. Okresný súd

v odseku 73. odôvodnenia napadnutého rozsudku (strana 44) zdôvodnil, prečo nevykonal znalecké
dokazovanie, s ktorým postupom sa krajský súd stotožňuje.
Nie je možné akceptovať odvolací dôvod matky maloletého dieťaťa, že v drvivej väčšine súdy nariaďujú
znalecké dokazovanie pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ak uvedené závisí od okolností
každej veci. Znalecké dokazovanie nie je pravidlom pri nezhode rodičov o výkone rodičovských práv

a povinností. Ako už uviedol krajský súd, v podstate sa týmto dôkazom aj „neprimerane“ predlžuje súdne
konanie, a tým sa vytvára aj tlak nielen na rodičov, ale hlavne na maloleté dieťa, čo nie je v jeho záujme
a ani takéhoto súdneho konania, ak si to nevyžadujú osobitné okolnosti veci.

29.Okresnýsúdvovecipostupovaltak,žeúčastníkomkonaniadoručovalichvzájomnépodania,dôkazy

vykonával na nariadenom pojednávaní, na vytýčené pojednávania boli riadne predvolávaní účastníci
konania, t.j. rodičia maloletého, ich zástupcovia, kolízny opatrovník, matka maloletého dieťaťa, ako aj jej
právny zástupca mali daný priestor vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, a preto ani spôsobom vedenia
pojednávaní, ich dĺžkou, vykonávaním dôkazov na týchto pojednávaniach neboli porušené práva matkymaloletého dieťaťa. To, že okresný súd vykonal dôkazy v záujme zistenia skutočného stavu veci, aby
mohol rozhodnúť v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa, nie je postupom, ktorý by predstavoval
vadu konania tak, ako to namietala matka v odvolaní. Inými slovami vyjadrené nejde o nesprávny postup

súdu, pokiaľ na zistenie skutočného stavu veci súd vykonáva dôkazy aj bez návrhu účastníkov konania.

30. Ak matka maloletého dieťaťa v odvolaní namietala postup okresného súdu ohľadne nahrávok
maloletého predkladaných otcom, tak okresný súd v odseku 73. odôvodnenia napadnutého rozsudku
(strana 44) jasne skonštatoval, že nepovažoval za potrebné oboznamovať ani zvukové a obrazovo-

zvukové nahrávky maloletého predložené otcom, a tým ani potrebu riešenia otázok o ich zákonnosti,
ak pre rozšírenie styku otca s maloletým vychádzal z vykonaného dokazovania, z iných vykonaných
dôkazov. Ak tieto nahrávky sa nestali dôkazom vykonaným okresným súdom, tak potom ani krajský súd
nevidel dôvod, aby sa k nim len na základe odvolacej námietky matky maloletého vyjadroval.

31. K odvolaniu matky maloletého krajský súd uvádza, že úprava styku otca s maloletým zohľadňuje

najlepší záujem maloletého, ak súčasne v konaní nevznikli žiadne pochybnosti o spôsobilosti otca sa
o dieťa počas styku postarať, maloletý sa s otcom stretáva, z Kontrolného psychologického vyšetrenia
dieťaťa zo dňa 27.05.2024 vyplynulo, že styk maloletého s otcom sa realizuje pravidelne, maloletý má
dobre zvládnutý režim dňa, čo mu prináša psychickú stabilitu.

32. Okresný súd zobral do úvahy aj názor maloletého dieťaťa, ktoré chce tráviť viac času s otcom.
Okresný súd vecne správne postupoval, pokiaľ pri zisťovaní názoru maloletého vychádzal aj z Čl. 12
odsek 2. Dohovoru o právach dieťaťa, ak maloletý bol vypočutý prostredníctvom príslušného orgánu
za aplikácie ustanovení zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tak, ako uviedol aj okresný súd, až pokiaľ na základe

rozšíreného styku otca s maloletým dôjde k prespávaniu maloletého u otca, bude možné, aby sa aj
maloletý mohol po tejto skúsenosti k takémuto styku vyjadriť, pretože takúto skúsenosť momentálne
nemá, ak u otca v noci neprespáva. Vecne správne uviedol okresný súd, že nočné prespatie maloletého
u otca je ďalším postupným krokom v utužovaní vzťahu maloletého s otcom, na strane ktorého
neboli zistené žiadne nedostatky vo výkone starostlivosti o maloletého v rámci času realizovaného

styku. Okresný súd správnym a logickým spôsobom vyhodnotil orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately zisťovaný názor maloletého dieťaťa. K prespatiu maloletého u otca má otec
vytvorené aj bytové podmienky, ak z prešetrenia pomerov u otca vyplynulo, že jeho domácnosť je
kompletne a vkusne zariadená, maloleté dieťa má k dispozícii samostatnú kompletne zariadenú detskú
izbu a prostredie bydliska otca v plnom rozsahu vyhovuje potrebám maloletého dieťaťa. Aj z listu

Zisťovania názoru maloletého dieťaťa zo dňa 29.05.2024 vyplynulo, že v čase, keď bol zisťovaný názor
dieťaťa v mieste bydliska otca, maloletý ochotne poukazoval, kde má aké hračky, ktorú knižku má
obľúbenú a počas celého rozhovoru javil znaky spokojnosti. Obavy matky maloletého dieťaťa uvádzané
v odvolacom konaní o vhodnosti prostredia u otca pri prespávaní maloletého nemali objektívny základ.

33. Nemožno súhlasiť s námietkou matky v odvolaní, že úpravou rozšíreného styku otca s maloletým
podľa napadnutého rozsudku okresného súdu mal byť dokončený experiment s maloletým dieťaťom
ohľadne styku otca s maloletým, pretože tejto úprave styku predchádzalo pred okresným súdom riadne
dokazovanie. Maloleté dieťa má právo na rovnocenný kontakt s oboma rodičmi, ak tomu nebránia
zásadné okolnosti, čo vyplýva aj z Čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa. Dieťa má právo na starostlivosť

od obidvoch rodičov, čo sa zabezpečuje aj prostredníctvom styku dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá
v osobnej starostlivosti (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine). Ak aj okresný súd zohľadňoval názor maloletého
dieťaťa, ktorý zisťoval prostredníctvom príslušného orgánu a zobral naň zreteľ popri ostatných
vykonaných dôkazoch, rozhodovanie súdu nemôže byť zúžené len na základe vyjadrenej predstavy
maloletého dieťaťa, ktoré naviac, ak nemá skúsenosť s prespatím u otca, nevie sa k uvedenému ani

vyjadriť. Práve napadnutým rozsudkom okresného súdu upravený rozšírený styk otca s maloletým dá
poznanie aj maloletému s prespatím u otca. Upravený styk otca s maloletým dá širší priestor budovať
medzi otcom a maloletým vzájomný citový vzťah. Rozsah styku upravený napadnutým rozsudkom
okresného súdu je primeraný veku dieťaťa, ktoré má 5 rokov.

34. Nebol relevantný ani odvolací dôvod matky maloletého dieťaťa o určení výživného v sume 250,-
Eur mesačne (výrok II.). Okresný súd komplexne zhodnotil majetkové pomery otca, porovnal zmenu
pomerov (§ 26, § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine) nielen na strane maloletého, ale aj jeho rodičov,
a to od posledného súdneho rozhodnutia v roku 2021, od ktorého uplynuli 3 roky a vyvodil vecnesprávny záver, ktorým určil výživné v sume 250,- Eur mesačne oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu
určeného výživného 180,- Eur mesačne, t.j. došlo k zvýšeniu výživného o sumu 70,- Eur mesačne, za
ustálenia odôvodnených potrieb maloletého v sume 430,75 Eur mesačne. Okresný súd k výdavkom

maloletého, jeho potrebám, k výdavkom rodičov maloletého, ich majetkovým pomerom (odseky 81. až
96. odôvodnenia napadnutého rozsudku) podrobne vyhodnotil zmenu pomerov u obidvoch rodičov, u
maloletého od posledného súdneho rozhodnutia, za zohľadnenia, že matka zabezpečuje väčšiu osobnú
starostlivosť o maloletého, za konštatovania potencionality príjmu otca maloletého (minimálne 1.800,-
Eur, odsek 95. odôvodnenia rozsudku okresného súdu), t.j. keď potencionalita príjmu má prednosť

pred reálnym príjmom otca maloletého a správne rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu
maloletého výživným v sume 250,- Eur mesačne. Okresným súdom určená vyživovacie povinnosť
otcovi zohľadňovala nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane otca maloletého, ale
rešpektovala aj odôvodnené potreby, výdavky maloletého vzhľadom k jeho veku, keď má 5 rokov.

35. Ak matka maloletého dieťaťa v odvolaní poukazovala na viaceré neodkladné opatrenia, rozsudky

súdov, tak je potrebné uviesť, že konania o neodkladnom opatrení nie je možné porovnávať s rozsudkom
vo veci samej, ak súd rozhoduje vo veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania a pri
neodkladnom opatrení sa vychádza len z osvedčenosti zákonných podmienok. Ak matka maloletého
dieťaťa v odvolaní poukazovala na predchádzajúce súdne rozhodnutia, tak je potrebné upriamiť
pozornosť na ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, keď pre rozsudok je

rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, t.j. pre rozhodnutie okresného súdu bolo určujúce vychádzať
zo stavu skutkového a právneho, ktorý tu mal súd prvej inštancie daný k dátumu svojho rozhodnutia.

36. Krajský súd nezistil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov matky maloletého v úprave
rozsahu styku otca s maloletým, ani v určenej výške vyživovacej povinnosti otcovi, úpravy priebehu styku

otca s maloletým, preto odvolaniu matky nebolo možné vyhovieť.

37. K odvolacím dôvodom otca maloletého dieťaťa, ktorý nesúhlasil s výrokom I. rozsudku okresného
súdu o zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, krajský súd uvádza, že neboli relevantné. Hoci ak okresný súd v odseku 68. odôvodnenia

napadnutého rozsudku tak, ako to uviedol otec maloletého v odvolaní, konštatoval, že neboli zistené
objektívne prekážky, ktoré by rozhodnutiu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov bránili, tak dôvodom pre nerozhodnutie o takejto forme osobnej starostlivosti bol najlepší záujem
maloletého dieťaťa a nie nesprávny postoj matky, ako to zúžene namietal otec v odvolaní. Okresný
súd podrobne rozoberal zákonné podmienky pre návrh otca maloletého na formu striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov o maloletého (§ 24 ods. 2 Zákona o rodine) a okrem toho, že matka
maloletého nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou o maloletého, skonštatoval nesplnenie
zákonnej podmienky na takúto formu starostlivosti o maloletého, a to, že by nebola v záujme maloletého
dieťaťa. Takáto zmena osobnej starostlivosti by predstavovala rozsiahlu zmenu, ktorá nie je odôvodnená
ani vekom dieťaťa, v porovnaní s rozsahom realizovaného styku otca s maloletým, naviac, ak maloletý

nikdy v domácnosti otca v noci neprespával a podľa návrhu otca maloletého dieťaťa na striedavú
osobnú starostlivosť by v domácnosti otca prespával pravidelne 7 dní po sebe, čo by neprispelo
k psychickej stabilite maloletého, ktorý podľa výsledkov vykonaného dokazovania tým, že je v prevažnej
starostlivosti matky, sa u nej cíti v bezpečí so zohľadnením, že maloletý je skôr introvert a utiahnutý.
Nie je možné akceptovať odvolací dôvod otca maloletého, ktorý s poukazom na odsek 69. odôvodnenia

napadnutého rozsudku okresnému súdu vytýka číselné, resp. len matematické vyjadrenie času pri styku
otca s maloletým a v prípade striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloletého. Takto
zúžene nie je možné vnímať závery okresného súdu, ktorý bol povinný prihliadnuť na doterajší rozsah
styku otca s maloletým a porovnať ho k rozsahu styku, ktorý by nastal v prípade rozhodnutia o striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Uvedené časové hľadisko zohľadňoval okresný súd práve

v záujme maloletého a takémuto postupu nie je namieste nič vytknúť. Rozsah styku otca s maloletým
podľa napadnutého rozsudku okresného súdu je dostatočný na ďalšie hlbšie budovanie vzťahu otca
a maloletého, čo je jedným z predpokladov do budúcna pre možnosť modelu striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov o maloletého podľa predstavy otca, za splnenia všetkých zákonných
podmienok.

38. K námietke otca maloletého o určení výšky vyživovacej povinnosti v sume 250,- Eur mesačne nie
je určujúce, aké úvahy vyjadroval okresný súd pri pôsobení otca maloletého v jednotlivých obchodných
spoločnostiach a v tej rovine úvahy o výške odmeny za funkciu konateľa a ani rozhodujúce nie jeanalyzovanie ekonomického stavu obchodných spoločností, v ktorých vystupuje otec maloletého, ale
to, že vecne správne okresný súd dal prioritu potencionalite príjmu otca maloletého vzhľadom na jeho
vysokoškolské vzdelanie, vek, pracovné skúsenosti, čo má prednosť pred reálnym príjmom, ktorý postup

sa premietol aj do vecne správneho záveru okresného súdu, že je v možnostiach a schopnostiach otca
dosahovať príjem minimálne 1.800,- Eur mesačne. Okresný súd z potencionality tohto príjmu vychádzal
pri určení vyživovacej povinnosti, za súčasného ustálenia odôvodnených potrieb maloletého v sume
430,75 Eur mesačne a zabezpečovania väčšiny osobnej starostlivosti o maloletého zo strany matky (§
62 ods. 4 Zákona o rodine).

39. K výroku IV. rozsudku okresného súdu o styku otca s maloletým a mieste jeho odovzdania
a prevzatia krajský súd nezistil, že by okresný súd rozhodol nesprávne, ak pre rozsah styku každý
utorok a pri každom párnom víkende od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. zohľadnil
záujem maloletého dieťaťa tak, aby pri jeho odovzdávaní a preberaní sa rešpektovala materiálna, ako
aj zdravotná pripravenosť maloletého, čo zdôvodnil okresný súd v odsekoch 76., 77. odôvodnenia

napadnutého rozsudku. Práve aj pre konfliktný vzťah rodičov maloletého okresný súd upravil stretávanie
otca s maloletým počas vianočných a veľkonočných sviatkov a súčasne uložil výchovné opatrenie tak
obidvom rodičom maloletého, ako aj maloletému (výroky IX., X.).

40. Spoločným odvolacím dôvodom rodičov maloletého bolo namietanie postupu okresného súdu, ktorý

v rámci rozsudku vo veci samej uložil výchovné opatrenia rodičom a maloletému, ak matka maloletého
mala za to, že takéto je možné uložiť, resp. realizovať až po právoplatnosti rozsudku a podľa otca
maloletéhouloženievýchovnéhoopatreniabymalopredchádzaťsamotnémurozhodnutiuvovecisamej.
Obidvaja rodičia namietali, že takéto výchovné opatrenie neprinesie výsledok a rozhodnutie okresného
súdu je nepreskúmateľné. Už z tohto postoja rodičov maloletého podľa krajského súdu je zrejmé,

že okresným súdom nariadené výchovné opatrenie obidvom rodičom, ako aj maloletému je namieste
a v súlade s ust. § 37 písm. d) Zákona o rodine. Súdy príslušné výchovné opatrenie ukladajú v rámci
rozhodnutia vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, aby tento inštitút prispel
k čo najpriaznivejšiemu realizovaniu rodičovských práv a povinností v záujme maloletého, ktorý sa
prostredníctvom výchovného opatrenia pripravuje na postupy rodičov, spracovanie situácií, ktoré medzi

rodičmi a ním ako maloletým nastanú. Rodičia potvrdili, že nie sú schopní konštruktívnej komunikácie
a práve okresným súdom nariadené výchovné opatrenie má zlepšiť vzájomnú komunikáciu medzi
rodičmi, rešpektovanie role druhého rodiča vo vývoji maloletého.

41. Uložením výchovných opatrení okresný súd vychádzal z návrhu kolízneho opatrovníka, ktorý

zastupuje záujmy maloletého dieťaťa, ktorý poukázal na to, že maloleté dieťa už vníma to, že ani
jeden z rodičov nesleduje jeho najlepší záujem. Výchovné opatrenie nariadené tak rodičom, ako aj
maloletému má vytvoriť maloletému priestor pre vnímanie svojej individuality, nadobudnutie slobody tak
vo vzťahu k postoju matky, ako aj otca, aby mohol slobodne a nerušene rozvíjať svoje názory a city
k obidvom rodičom. Okresný súd uviedol, že hoci výchovné opatrenie nariadil v rámci rozhodnutia vo

veci samej, tak uvedené nič nemení na povinnosti súdu podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine sledovať
výkon týchto opatrení a vyhodnocovať ich účinnosť. Rodičia maloletého vzhľadom pre ich konfliktné
vzťahy nemôžu nazerať na nariadené výchovné opatrenie ako na vopred bezvýznamné, pretože ak
majú záujem o zdravý vývoj a vývin maloletého, tak s tým je spojené aj minimalizovanie ich vzájomných
konfliktov, k čomu má výchovné opatrenie viesť. Samotní rodičia by mali mať záujem o naplnenie

výchovného opatrenia, aby podmienky určené napadnutým rozsudkom okresného súdu o odovzdaní
a prevzatí maloletého na styk s otcom prebiehali bez možnosti vystavenia maloletého konfliktu medzi
rodičmi, pokojného a racionálneho riešenia veci pri upravenom styku.

42. Krajský súd nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani na jeho

zrušenie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne
rozhodnutie. Okresný súd pri zmene rozsahu styku a výšky vyživovacej povinnosti zmenil aj posledné
súdne rozhodnutia (výrok XI.). Odvolací súd v konaní o opravných prostriedkoch rodičov dal týmto
rozsudkom odpovede na podstatné odvolacie argumenty.

43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody
pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle ust. § 54, § 55 CMP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.