Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100207
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100207.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXXX/
XXX, XXX XX G., korešpondenčná adresa: H. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Viktor
Novýsedlák, advokát, so sídlom Dlhé hony 5777/17, 058 01 Poprad, IČO: 42 029 538, proti žalovanému:
predseda Krajského súdu v Košiciach, so sídlom Štúrova 29, 041 51 Košice, v konaní o preskúmanie
zákonnosti opatrenia žalovaného č. Spr 37/2023 zo dňa 03.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 03.07.2023 domáhal
zrušenia napadnutého opatrenia žalovaného č. Spr 37/2023 zo dňa 03.05.2023 a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca vo svojej žalobe uviedol že odpoveď žalovaného na jeho

žiadosť o prešetrenie správnosti vybavenia sťažnosti č. Spr 37/2023 zo dňa 03.05.2023 je podľa jeho
názoru opatrením orgánu verejnej správy, ktoré považuje za nesprávne a v rozpore so zákonom.
Dôvodil, že v napadnutom opatrení síce je uvedené že sťažnosť žalobcu zo dňa 02.12.2022 nebola
riadne vybavená, pričom dôvodom pochybenia malo byť zlé zaevidovanie sťažnosti, avšak následne
uvádza, že sťažnosť žalobcu bola dňa 21.03.2023 vybavená oznámením o odložení podania nakoľko
nebola posúdená ako sťažnosť, ale ako vyjadrenie názoru na postup súdu. Žalobca ďalej namietal

že v zmysle Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch (ďalej len „Zákon o súdoch“), mal byť informovaný
o prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov avšak nikde v napadnutom opatrení
nie sú uvedené prijaté opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov čo považuje za chybu pri
vybavení sťažnosti žalobcu a ďalšie porušenie Zákona o súdoch. Žalobca vo svojej žalobe citoval
ustanovenia § 64, § 65, § 66 a § 67 Zákona o súdoch a namietal že nebol informovaný o prijatých
opatreniach resp. že podľa jeho názoru k prijatiu žiadnych opatrení ani nedošlo. Považuje úkony

predsedníčky Krajského súdu v Košiciach za nedostatočné na plnenie povinností prijať opatrenia pri
zistení pochybení a poukázal na skutočnosť, že Krajský súd v Košiciach konštatoval, že došlo k
pochybeniu minimálne dvoch zamestnancov Okresného súdu Košice 1, avšak v napadnutom opatrení
nie je konkretizované v čom konkrétne došlo k pochybeniu týchto zamestnancov, prípadne aká je miera
ich pochybenia (zavinenia), čím podľa názoru žalobcu nebola naplnená povinnosť v zmysle § 66 Zákona
o súdoch, a tieto skutočnosti považuje žalobca za dôvod na zrušenie napadnutého opatrenia z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v nerešpektovaní § 66 Zákona o súdoch - o
nutnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, a ďalej z dôvodu nepreskúmateľnosti,
nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov, nakoľko nie je zrejmé akým spôsobom a v akej miere prispeli
zamestnanec podateľne a asistentka senátu k porušeniu zákona, ako aj pre nedostatočne zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci - nedostatočné zistenie, ktorý
zo zamestnancov a akým spôsobom prispel k pochybeniu pri vyberaní jeho sťažnosti. Žalobca ďalej

poukázal na to že podľa § 65 ods. 1 Zákona o súdoch má byť každá sťažnosť vybavená do 30 dní
odo dňa doručenia s tým, že ak lehotu nemožno dodržať má byť sťažovateľ o tom upovedomenýpodľa § 65 ods. 2 Zákona o súdoch a navyše každá sťažnosť musí byť vybavená najneskôr do 3
mesiacov. Žalobca dôvodil, že podal sťažnosť dňa 09.12.2022 a tak mala byť vybavená najneskôr
do 09.03.2023, avšak sťažnosť bola vybavená až 21.03.2023 čím poukázal na porušenie Zákona o

súdoch. Dôvodil, že sťažnosť nebola vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia, ani do 3 mesiacov
od jej doručenia a žalobca ako sťažovateľ ani nebol informovaný o predĺžení lehoty na vybavenie
sťažnosti. Poukázal na skutočnosť že v napadnutom opatrení nie je uvedené, že Okresný súd Košice
1 porušil pri vybavení sťažnosti § 65 ods. 1, 2 Zákona o súdoch, keď nestihol vybaviť žiadosť ani do
30 dní, ani do 3 mesiacov od jej podania a zároveň neinformoval sťažovateľa o predĺžení lehoty na

vybavenie sťažnosti, a tiež konštatoval, že pokiaľ takéto pochybenie nebolo konštatované, nemohlo
byť v napadnutom opatrení uvedené ani žiadne opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov podľa
§ 65 Zákona o súdoch. Ohľadom nedodržania lehoty na vybavenie sťažnosti žalobca vidí dôvod na
zrušenie napadnutého opatrenia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v tom,
že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol, nedospel k záveru, že došlo k pochybeniu zo strany
Okresného súdu Košice I. a k porušeniu § 65 ods. 1, 2 Zákona o súdoch , ďalej namietal nedostatočné

zistenieskutkovéhostavuorgánuverejnejsprávynariadneposúdenieveci-nedostatočnézistenie,ktorý
zo zamestnancov zodpovedá a akým spôsobom za vzniknuté porušenie Zákona o súdoch, ohľadom
nedodržania lehôt na vybavenie jeho sťažnosti.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.08.2023 uviedol, že námietky žalobcu, že je jeho
opatrenie zmätočné, nakoľko na jednej strane konštatuje, že sťažnosť žalobcu nebola riadne vybavená

avšak na druhej strane uvádza, že bola vystavená dňa 21.03.2023 oznámením o odložení podania zo
dňa 21.03.2023, pričom žalobca vidí nezákonnosť v tom, že mal byť informovaný o prijatých opatreniach
na odstránenie zistených nedostatkov, ako aj v porušení lehoty na vybavenie sťažnosti, nepovažuje
za relevantné z viacerých dôvodov. Žalovaný zdôraznil, že žalobca vo svojej žalobe opomína fakt že
Krajský súd v Košiciach priznal pochybenie Okresného súdu Košice I. pri evidencii sťažností žalobcu do

správneho registra, čo spôsobilo že sťažnosť žalobcu sa pôvodne nevybavovala sťažnostnom režime
a tak neplynuli lehoty na jej vybavenie, ale sa vybavovala ako podanie založené do súdneho spisu
17 C/329/2009, ktorý sa nachádzal na Najvyššom súde Slovenskej republiky do dňa 20.03.2023. Až
po tomto dátume bola sťažnosť žalobcu zaevidovaná do správneho registra, kde bola promptne dňa
21.03.2023 aj vybavená. Žalovaný považuje správnu žalobu za nedôvodnú a navrhuje ju odmietnuť ako

neprípustnú s poukazom na stabilizovanú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
podľa, ktorej nie je oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti preskúmateľné správnym súdom.
Žalovaný nežiadal súd o nariadenie pojednávania a súhlasil s tým, aby správny súd rozhodol v jeho
neprítomnosti.
3. Žalobca vo svojej replike zo dňa 02.10.2023 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že považuje napadnuté

opatrenie za spôsobilý predmet súdneho prieskumu, pričom argument žalovaného, že sťažnosť žalobcu
sa pôvodne nevybavovala sťažnostnom režime a tak neplynuli lehoty na jej vybavenie považuje za
nesprávny, keďže svoje podanie označil ako sťažnosť aj podľa obsahovej stránky spĺňalo všetky
náležitosti sťažnosti, pričom poukázal na to nie je pochybenie žalobcu, že ho súd nesprávne založil do
spisu. Podľa názoru žalobcu založenie podania, ktoré je sťažnosťou nemá žiadny vplyv na to že by

sa takéto podanie nemuselo od samého začiatku posudzovať ako sťažnosť so všetkými dôsledkami
ako aj s tým, že od dátumu podania začali plynúť lehoty na jeho vybavenie. Žalobca zotrval na svojej
argumentácii, že oznámenie o výsledku preverenia sťažnosti je preskúmateľné súdom a nesúhlasil s
právnym názorom žalovaného. Uviedol, že v súdnom spise sa nachádzajú všetky potrebné listinné
dôkazy, ktoré sú predmetom sporu, avšak žalobca a jeho právny zástupca nemajú problém sa dostaviť

na pojednávanie, a prípadne zodpovedať doplňujúce otázky ohľadom merita sporu, zotrval na svojich
tvrdeniach uvedených v žalobe a navrhol, aby správny súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu.
4. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
6. Podľa § 3 ods.1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej

správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
7. Podľa § 6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnejsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie, opatrením orgánu verejnej správy

správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
9. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
11. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.
12. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo

opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne
z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo
opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona

č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri
posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je
správnysúdpovinnýposúdiť,čisažalobounapadnutérozhodnutiealeboopatrenienedotýkazákladných
práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná
medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie

súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. V tomto konaní však nejde o
takýto prípad.
13.Správnysúdpredvecnýmprejednanímžalobyskúmalpodmienkyprípustnostisúdnehopreskúmania
žalobou napadnutého oznámenia žalovaného a zistil, že žalobu bolo potrebné odmietnuť pre
neprípustnosť, pretože napadnuté oznámenie nie je spôsobilým predmetom prieskumu pred správnym

súdom.
14. Žalovaný v prejednávanej veci ako predseda súdu vyššieho stupňa vybavoval sťažnosť žalobcu,
a vo svojej odpovedi zo dňa 03.05.2023 konštatoval že sťažnosť žalobcu zo dňa 02.12.2022
nebola predsedom Okresného súdu Košice I. riadne vybavená. Žalovaný konštatoval, že z výsledkov
vykonaného šetrenia jednoznačne vyplýva že pochybením a nesprávnym postupom podateľne

Okresného súdu Košice I. a asistentky senátu 17 C/329/2009 nebola sťažnosť žalobcu riadne
zaevidovaná sťažnostnom registri "Spr", ale bola založená do súdneho spisu a dňa 16.12.2022
postúpená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky do spisu sp. zn. 17C/329/2009, ktorý sa na
Najvyššom súde Slovenskej republiky nachádzal za účelom rozhodnutia v dovolacom konaní. Ďalej
konštatoval, že sťažnosť žalobcu bola správne zaevidovaná až dňa 20.03.2023 v súvislosti s úkonmi

predsedu Krajského súdu v Košiciach a následne vybavená predsedom Okresného súdu Košice I. listom
zo dňa 21.03.2023 pod č. 1Spr/168/2023.
15. Odpoveď predsedu Krajského súdu v Košiciach na žiadosť žalobcu o prešetrenie správnosti
vybaveniajehosťažnosti,vktorejpredsedaKrajskéhosúduvKošiciachvzásadedalzapravdužalobcovi
akonštatoval,žejehosťažnosťnebolariadnevybavenáspoukazomnaskutočnosť,ženebolaaniriadne

zaevidovaná sťažnostnom registri, k čomu došlo až dňa 20.03.2023 v súvislosti s úkonmi predsedu
Krajského súdu, nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavuje zásah
do práva alebo právom chránených záujmov žalobcu ako sťažovateľa. Obsah odpovede predsedu
Krajského súdu v Košiciach sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu
ujmu na jeho právach a nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, jeho preskúmanie je

preto neprípustné.
16. V odpovedí, oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti sa žalobcovi neukladajú nijaké povinnosti.
Jeho obsahom sú len zistenia predsedu súdu vyššieho stupňa pri prešetrení sťažnosti na postup
predsedu Okresného súdu Košice 1. Jeho výsledkom nie je založenie subjektívnych práv, a to nemohlo
mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.

17. Podľa vyššie citovaného § 3 ods. 1 písm. b) SSP je rozhodnutím orgánu verejnej správy správny
akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osobyalebo sa jej priamo dotýka. Žalobou napadnuté oznámenie žalovaného o výsledku prešetrenia sťažnosti
na postup predsedu Okresného súdu Košice I. nie je formálne označené ako rozhodnutie a ani nie
je za rozhodnutie považované. Ide o oznámenie vydané podľa § 63 - 66 Zákona č. 757/2004 Z. z. o

súdoch. Uvedené oznámenie nespĺňa ani formálne ani vecné náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy. Podľa obsahu napadnutého oznámenia nejde ani o opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c)
SSP z dôvodu, že podľa obsahu nejde ani o rozhodnutie o právach a právom chránených záujmoch
fyzickej a právnickej osoby, nezakladá, nemení, neruší ani nedeklaruje takéto práva alebo povinnosti
a ani sa priamo netýka práv, či právom chráneným záujmov fyzickej či právnickej osoby. Opatrením je

správny akt spĺňajúci súčasne tri pojmové znaky vymedzené Správnym súdnym poriadkom: prvým je
vydaný orgánom verejnej správy, druhý je vydaný v administratívnom konaní a tretí je, že ním môžu byť
práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Oznámenie žalovaného o výsledku
prešetrenia sťažnosti na postup predsedu Okresného súdu Košice I. však všetky tieto kritériá nespĺňa.
Aj keď ho vydal žalovaný orgán verejnej správy v administratívnom konaní, tak predmetným oznámením
neboli dotknuté práva účastníka konania nakoľko samotné oznámenie nijakým spôsobom nezasiahlo

do práv a právnom chránených záujmov, či povinností žalobcu, naopak konštatovalo, že jeho sťažnosť
zo dňa 02.12.2022 nebola predsedom Okresného súdu Košice riadne vybavená. Z uvedených dôvodov
predmetné oznámenie/odpoveď nie je možné považovať ani za rozhodnutie a ani za opatrenie orgánu
verejnej správy, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu.
18. Správnou žalobou je možné sa domáhať ochrany pred nezákonnosťou rozhodnutí a opatrení

orgánovverejnejsprávy,ktorýmimôžubyťprávaaprávomchránenézáujmyminimálnepriamodotknuté.
Predmetné oznámenie takýmto rozhodnutím alebo opatrením nie je, a preto nie je prípustný jeho súdny
prieskum a neprípustnosť žaloby je dôvodom na jej odmietnutie. Správny súd preto po zistení, že
napadnutý správny akt žalovaného nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, postupoval podľa
§ 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu z dôvodu jej neprípustnosti odmietol.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd konštatoval, že
neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, a preto
spoukazomnaust.§98ods.1písm.g)SSPžalobuodmietol,nakoľkosmerujeprotiaktuorgánuverejnej
správy v administratívnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach
žalobcu.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciachvlehotejednéhomesiacaoddoručeniatohtouznesenia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa§ 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania ) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiťdo súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

a) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený

advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť
spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
b) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,

zaistenia a administratívneho vyhostenia),
d) je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( § 449 ods. 1, 2 SSP ).