Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123208057
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123208057.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobkyne : A.

B. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, A., právne zastúpená: Mgr. Petra Hrubová, advokátka,
so sídlom Mierové námestie 93, Ilava, proti žalovaným : 1/ E. F. C., D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXX/X, A., 2/ H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX J. I., obaja žalovaní právne zastúpení:
JUDr. Mária Tatranská, advokátka, so sídlom Istebnická 33, 911 05 Trenčín, o určenie vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov – žalovanej 1/
a poručiteľa A. E. C., narodeného XX.XX.XXXX, zomrelého dňa 15.01.2023 patrí pozemok - parcela

reg. C, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 zapísaný na LV č. XXX pre okres
A., obec K., k.ú. K. v celosti a pozemok - parcela reg. C, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXX pre okres A., obec K. v spoluvlastníckom podiele vedenom
pod B2 na žalovanú 1/ o veľkosti 1 k celku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd z r u š u j e v celom rozsahu neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu
Trenčín č.k. 15C/57/2023-30 zo dňa 18.09.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.
16Co/4/2024-100 zo dňa 13.02.2024.

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou proti žalovanej doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.09.2023 domáha určenia,
že do dedičstva po poručiteľovi A. E. C., nar. XX.XX.XXXX patria ako súčasť bezpodielového
spoluvlastníctva manželov- BSM poručiteľa a žalovanej 1/ nehnuteľnosti - rodinný dom súp.č. XXX,

pozemok parcela reg. C parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok parcela
reg. C parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXX pre
okres A., obec Zliechov, k.ú. K. a pozemok parcela reg. C parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2 zapísaný na LV č. XXX pre okres A., obec K., k.ú. K. (ďalej aj ako nehnuteľnosti
alebo sporné nehnuteľnosti). Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že jej otec – poručiteľ A. E. C. zomrel
dňa XX.XX.XXXX, dedičské konanie po ňom sa viedlo na tunajšom súde pod sp.zn. 12D/103/2023
a bolo právoplatne skončené uznesením zo dňa 16.03.2023. Poukázala na to, že jej matka – žalovaná

1/ zámerne zapisovala majetok na svoje meno, aby sa prípadne tento nezahrnul do dedičstva po
poručiteľovi, hoci žalovaná 1/ ani poručiteľ ako rodičia žalobkyne nemali modifikované BSM. Všetok
majetok bol ich spoločných majetkom. Preto žalobkyňa počas dedičského konania po otcovi žiadala do
dedičstva zahrnúť aj nehnuteľnosti, ktoré síce boli zapísané na meno jej matky – žalovanej 1/, ale tentomajetok bol nadobudnutý za trvania manželstva žalovanej 1/ a poručiteľa. Má za to, že rovnako by do
dedičstva po menovanom poručiteľovi mali patriť aj sporné nehnuteľnosti, pretože rodičia ich nadobudli
v roku XXXX, kedy už boli manželmi, pričom ich nadobudli do ich BSM titulom kúpy. Poručiteľ počas

života sporné nehnuteľnosti aj renovoval, zveľadil z peňazí patriacich do BSM. Žalovaná 1/ žalobkyni
tvrdila, že sporné nehnuteľnosti nadobudla darom, avšak žalobkyňa zistila, že žalovaná 1/ jej nehovorila
pravdu, keď tieto boli nadobudnuté za trvania manželstva s poručiteľom kúpou.

2. Žalovaná 1/ namietala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a pre nedostatok naliehavého právneho

záujmu žiadala žalobu zamietnuť. Poukazovala na to, že podľa nej žalobkyňa nezvolila vhodný nástroj
na vyriešenie sporu, pretože odvodzuje svoje nároky od vlastníctva po poručiteľovi a žiada o priznanie
vlastníctva k nehnuteľnosti mimo dedičského konania. Dedičské konanie bolo pritom právoplatne
skončené a ak má pocit, že do majetku po poručiteľovi nebol zahrnutý všetok majetok, má právne
nástroje, ako sa uvedeného domáhať. Žalovaná 1/ uvádzala, že počas života s poručiteľom mali
nastavený režim oddeleného financovania životných nákladov a každý mal svoj účet, z ktorého si

financovali svoje ale aj spoločné rodinné potreby. Ona nezasahovala do jeho investícií a ani on
nezasahoval do jej investovania – najčastejšie do chalupy v K., ktorá je predmetom sporu. Uvádzala,
že sporné nehnuteľnosti kúpila kúpnou zmluvou z roku XXXX z peňazí, ktoré jej darovala jej matka,
na dožitie svojej matky, ktorej prianím bolo dožiť v K.. Tomu, že nehnuteľností boli kúpené z peňazí
získaných darom od matky nasvedčuje aj znenie kúpnej zmluvy. To, že chalupa bola len jej výlučným

vlastníctvom ani poručiteľ nikdy nespochybňoval, čo potvrdil aj podpisom u notára a roky aj verbálne
deklaroval, že chalupa je majetkom jeho ženy. Viac ako 40 rokov bola len ona vedená na liste vlastníctva
ako výlučný vlastník a toto ani v manželstve s poručiteľom nebolo nikdy predmetom námietok. Aj notárka
vdedičskomkonanípoporučiteľovipopredloženíkúpnejzmluvyzrokuXXXXvyhodnotila,žechalupudo
dedičstvapoporučiteľovinezahrnie.Podľažalovanej1/ajvčaseuzatvoreniakúpnejzmluvyplatilo,žeza

veci nadobudnuté darom, ktoré do BSM nepatria, sa považujú aj veci získané z peňažných prostriedkov
nadobudnutých dedičstvom alebo darom. Po tom, čo súd uznesením č.k. 15C/57/2023-141 zo dňa
15.04.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2024, do konania na návrh žalobkyne pripustil
pristúpenie žalovaného 2/ (brata žalobkyne), aj tento žiadal žalobu zamietnuť z rovnakých dôvodov ako
žalovaná 1/, keď mal za to, že sporné nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/, neboli

predmetom BSM žalovanej 1/ a poručiteľa a v prípade, ak by súd aj určil, že patria do ich BSM, vzdá
sa svojho dedičstva v prospech matky – žalovanej 1/. Takisto žalovaní uvádzali, že žalovaná 1/ získala
rodinný dom č. XXX s pozemkami kúpnou zmluvou z roku XXXX, časť sporných nehnuteľností v rámci
ROEP z titulu vydržania a časť nehnuteľností kúpnou zmluvou z roku XXXX. Žalovaná 1/ doplnila, že
manželmisporučiteľomboliodrokuXXXXapočasmanželstvasporučiteľomnemalinijakomodifikované

BSM. V roku XXXX žalovaná 1/ ešte na dôchodku pracovala, chodila učiť a z tohto zárobku bola potom
kúpená nehnuteľnosť v roku XXXX. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť.

3. V ďalšom konaní žalobkyňa poukazovala na to, že zvolila vhodný nástroj a na požadovanom určení
má naliehavý právny záujem, keď žaloba na určenie predmetu dedičstva je považovaná za prípustný

prostriedok riešenia sporov o tom, či vec patrí do dedičstva a ide o osobitný typ určovacej žaloby.
Tvrdila tiež, že v kúpnej zmluve spísanej vo forme notárskej zápisnice z roku XXXX, ktorý sa uvádza
ako titul nadobudnutia sporných nehnuteľností, absentuje dom so súp.č. XXX, keď sa v nej uvádza
len dom súp.č. XXX B. XXX. Z ničoho tak nevyplýva, že sa jedná o totožné domy, a teda popierala,
že by dom súp.č. XXX bol uvedený v notárskej zápisnici z roku XXXX. Takisto namietala identifikáciu

parciel predloženú žalovanými. Žalobkyňa neskôr žiadala, aby súd ako predbežnú otázku skúmal titul
nadobudnutia rodinného domu č. XXX a pozemkov KNC parc.č. XXX nie titulom kúpnej zmluvy z roku
XXXX, ale titulom vydržania do BSM, pozemok KNC parc.č. XXX titulom kúpnej zmluvy z roku XXXX
a pozemok parc.č. XXX v celosti titulom vydržania do BSM. Poukazovala na to, že v notárskej zápisnici
v roku XXXX mala žalovaná 1/ nadobudnúť rodinný dom č. XXX ale aj dom č. XXX a podľa znenia

notárskej zápisnice kúpna cena za dom bola 7.000,- Kčs (nie domy) a predmetom vkladu bol tiež len
jeden dom a nie dva domy. Mala za to, že dom č. XXX ani nebol predmetom riadneho zápisu do
katastra nehnuteľností na podklade notárskej zápisnice z roku XXXX, ani nebol zahrnutý do kúpnej
ceny, a preto dom č. XXX nemohol byť kúpený notárskou zápisnicou z roku XXXX do výlučného
vlastníctva žalovanej 1/, ale musel byť vydržaný do BSM. Notársku zápisnicu z roku XXXX považovala

zaneurčitúanezrozumiteľnú,apretoabsolútneneplatnú.Notárskazápisnicatakpodľanejnepreukazuje
nadobudnutie rodinného domu súp.č. XXX do výlučného vlastníctva žalovanej 1/, lebo dom č. XXX sa
vnejneuvádzaakúpnacenasatohtodomunetýkalaatentodomaninebolzavkladovanýnajejpodklade
(neskôr na podklade zadovážených listín už začala tvrdiť, že rodinný dom č. XXX bol prečíslovaný nadom č. XXX). Notársku zápisnicu z roku XXXX považovala za zmätočnú, vyhlásenie poručiteľa v nej
nepreukazuje, že by nehnuteľnosti nemali byť nadobudnuté do BSM. Okrem toho namietala, že žalovaný
2/ jej tvrdenia ani účinne nepoprel, lebo neuviedol svoje skutkové a právne argumenty, a teda žalobu

nerozporoval a tvrdila, že žalovaní ani nepopreli jej skutkové tvrdenia z pojednávania zo dňa 17.09.2024,
a tieto sú nesporné, a teda žalobe je nutné vyhovieť v celom rozsahu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise
(predložených stranami, resp. na návrh strán vyžiadaných súdom), ako aj oboznámením navrhnutých

listín z pripojeného dedičského spisu po poručiteľovi a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Nebolo sporné, že poručiteľ A. E. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý dňa 15.01.2023 bol manželom
žalovanej 1/, pričom ich manželstvo trvalo od roku XXXX a zaniklo smrťou poručiteľa. Nebolo tiež
sporné, že poručiteľ a žalovaná 1/ nemali počas trvania manželstva zrušené ani nijako inak modifikované
BSM. Zo zápisnice o pojednávaní v dedičskom konaní po ňom vedenom na Okresom súde Trenčín

pod sp.zn. 12D/103/2023 zo dňa 16.03.2023 a z dedičského uznesenia č.k. 12D/103/2023-79 zo dňa
16.03.2023 právoplatného dňa 01.04.2023 bolo zistené, že dedičmi po poručiteľovi boli žalovaná 1/
ako jeho manželka, žalobkyňa a žalovaný 2/ ako jeho deti. BSM poručiteľa a žalovanej 1/, ako vyplýva
z dedičského rozhodnutia, trvalo až ku dňu smrti poručiteľa, bolo v dedičskom konaní i vyporiadané.
Sporné nehnuteľnosti neboli v tomto základnom dedičskom konaní prededené.

6. Nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre k.ú. K. ako parcela reg. C parc. č. XXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXX m2, parcela reg. C parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2 a rodinný dom súp.č. XXX na parcele č. XXX sú evidované ako výlučné vlastníctvo žalovanej 1/
s titulom nadobudnutia Kúpna zmluva RI XXX/XX a kúpna zmluva V XXXX/XXXX.

7. Nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXX pre k.ú. K. ako parcela reg. C parc. č. XXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXX m2 je evidovaná ako výlučné vlastníctvo žalovanej 1/, pričom podiel o veľkosti
1 s titulom nadobudnutia rozhodnutie o schv. ZL -1/2012/ROEP a Kúpna zmluva RI XXX/XX a podiel
o veľkosti 1 s titulom nadobudnutia rozhodnutie o schv. ZL -1/2012/ROEP a rozhodnutie č. K./XXXX

zo dňa 06.08.2012.

8. Z Notárskej zápisnice zo dňa 23.08.1976 č. RI 402/76 spísanej Štátnym notárstvom v Považskej
Bystrici vyplynulo, že ide o kúpnu zmluvu, ktorou predávajúca B. L., D. G. predala kupujúcej – žalovanej
1/ nehnuteľnosti v k.ú. K. :

-evidované v protokole č. XXXX ako parc.č. XXX – správne č. XXX, tj. dom č. XXX a dvor o výmere
XXX m2 v EN evidované ako parc.č. XXX/X – záhrada o výmere XX m2, parc.č. XXX/X – dom č. XXX
a dvor o výmere XXX m2 v celosti,
- evidované vo vl.č. XXX ako parc.č. XXX v EN evidované ako parc.č. XXX, záhrada o výmere 173
m2 v polovici.

9. Uvedenú Notársku zápisnicu podpísali predávajúca a kupujúca, pričom jej účastníkom bola aj matka
žalovanej 1/ L. G., keďže sa súčasne zriaďovalo aj právo doživotného bývania v dome v jej prospech,
pričom v bode 2 bolo súčasne vyhlásené, že kúpa sa uskutočňuje za peniaze, ktoré kupujúcej ona
(rozumej matka L. G.) dala. Jej účastníkom bol aj poručiteľ, ktorý ju tiež podpísal a v bode 3 vyhlásil, že

ako manžel kupujúcej uznáva pravdivosť údajov kupiteľky ohľadne kúpnej ceny. Podľa obsahu zápisnice
(pečiatka) nastali právne účinky registrácie pod D. XXX/XX dňa 24.08.1976.

10. Podľa listín doručených Okresným úradom Ilava, odborom katastrálnym (oznámenie
na č.l. XXX, list vlastníctva na č.l. XXX, identifikácia parcely na č.l. XXX) pôvodná parcela evidovaná

v pkn vl.č. XXXX ako parcela č. XXX - dom a dvor o výmere XXX m2 je parcelou EN č. XXX/X záhrada
o výmere XX m2 a XXX/X dom č. XXX a dvor o výmere XXX m2 a v súčasnosti zodpovedá parcele reg.
C parc.č. XXX z LV č. XXX pre k.ú. K. (tj. parcela EN č. XXX/X B. XXX/X je parcelou CKN č. XXX
z LV č. XXX pre k.ú. K. ).

11. Podľa listín doručených Okresným úradom A., odborom katastrálnym (list vlastníctva č.l. 191)
a oznámenia Obce K. ( č.l. 201) rodinný dom súp.č. XXX na parcele č. XXX/X bol v roku XXXX
prečíslovaný na dom súp.č. XXX (tj. rodinný dom č. XXX na parcele XXX/X je rodinný dom č. XXX na
parcele CKN č. XXX z LV č. XXX pre k.ú. K.).12. Podľa listín doručených Okresným úradom A., odborom katastrálnym ( oznámenie na č.l. XXX, list
vlastníctva na č.l. XXX, identifikácia parcely na č.l. XXX) pôvodná parcela evidovaná v pkn vl.č. XXX

ako parcela č. XXX o výmere XXX m2 je parcelou EN č. XXX záhrada o výmere XXX m2 a v súčasnosti
zodpovedá parcele reg. C parc.č. XXX z LV č. XXX pre k.ú. K. (tj. parcela EN č. XXX je parcelou CKN
č. XXX).

13. Rozhodnutie o schv. ZL -1/2012/ROEP je rozhodnutie Správy katastra A. č. ZL -X/XXXX/XXXX zo

dňa 30.11.2012 právoplatné dňa 30.11.2012, ktorým bol v k.ú. K. schválený register obnovenej evidencie
pozemkov. Žalovaná 1/ žiadala listom adresovaným komisii ROEP pre k.ú. K. o vydržanie parcely reg.
C parc. č. XXX v polovici. Rozhodnutím č. K./XXXX zo dňa 06.08.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.11.2012, Správa katastra A. potvrdila, že žalovaná 1/ nadobudla vlastnícke právo k podielu
o veľkosti 1 na parcele reg. C parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 v k.ú. K.
vydržaním počítaným od roku XXXX, nakoľko splnila podmienky § 11 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z.

a § 134 Občianskeho zákonníka.

14. Z kúpnej zmluvy zo dňa 19.06.2000 – V XXXX/XXXX uzatvorenej medzi predávajúcou E. M.
a kupujúcou – žalovanou 1/ mal súd zistené, že žalovaná 1/ za dohodnutú kúpnu cenu 3.600,- Sk
kupovala pozemok parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 v k.ú. K. v celosti.

Vklad vlastníckeho práva na jej podklade bol povolený Okresným úradom v A., odborom katastrálnym
dňa 12.07.2000. Podľa listín doručených Okresným úradom A., odborom katastrálnym ( oznámenie na
č.l. XXX, list vlastníctva na č.l. XXX) súčasná parcela reg. C č. XXX je parcelou EN č. XXX. Na nej
stál dom súp.č. XXX (identifikácia na č.l. XXX a list vlastníctva na č.l. XXX), ktorý bol v zmysle zmeny
zaznamenanej na LV na č.l. XXX prečíslovaný na dom súp.č. XXX. Tento dom č. XXX na parcele č.

XXX bol na základe rozhodnutia Okresného úradu v A., odboru životného prostredia zo dňa 04.04.2000
odstránený, a preto už nie je ani v súčasnosti evidovaný na žiadnom liste vlastníctva, a preto ani nie je
predmetom sporu. Tento dom však súd uvádza pre prehľadnosť, nakoľko časť námietok produkovaných
v tomto spore súvisela s nejednoznačnosťou v identifikácii domov stojacich na sporných pozemkoch.

15. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 143 Občianskeho zákonník účinného v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 1976, V

bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a
čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpovahyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného
z manželov.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 1976, K
zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza
registráciou zmluvy.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, Právny úkon musí sa urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 143 Občianskeho zákonník účinného v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 2000 a nasl., V
bezpodielovomspoluvlastníctvemanželovjevšetko,čomôžebyťpredmetomvlastníctvaačonadobudol
niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj

vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 11 ods. 1, 4, 5, 6, 11 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom účinného v čase vydania rozhodnutia 06.08.2012, (1) Správny orgán na návrh
účastníka konania (ďalej len „navrhovateľ“) rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo
k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je

aj dedič oprávneného držiteľa. (4) Návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydržania
ustanovených osobitným predpisom, pričom a) navrhovateľ si môže započítať aj čas pred účinnosťou
osobitného predpisu, b) prekážkou vydržania podľa tohto zákona nie je, ak pozemok bol v užívaní
poľnohospodárskej organizácie alebo lesnej organizácie podľa skorších predpisov alebo ak je pozemok
v čase podania návrhu v nájme. (5) Navrhovateľ pripojí k návrhu dôkazy, ktoré má k dispozícii, alebo

označí iné dôkazy, ktoré sú mu známe. (6) Komisia posúdi návrh rovnako, ako ustanovuje § 7 ods. 3;
so svojím stanoviskom a s priloženými dôkazmi predloží návrhy správnemu orgánu na rozhodnutie. (11)
Nadobudnutie vlastníctva vydržaním na základe rozhodnutia vydaného podľa odseku 1 sa zapíše do
registra. Tým nie je dotknuté právo iných osôb domáhať sa určenia vlastníctva na súde.

Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Žalobkyňa sa domáha určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi v režime
BSM. V prejednávanej veci z obsahu žaloby, z opisu skutkových okolností v nej vyplýva, že sporné
nehnuteľnosti mali nadobudnúť žalovaná 1/ a jej t.č. už nebohý manžel – poručiteľ A. E. C. do BSM
za trvania manželstva. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalovanej 1/ a poručiteľa zaniklo poručiteľovou

smrťou a predmetom konania je tak prakticky určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej 1/ a poručiteľa, teda ide o určenie stavu vlastníckeho práva
k momentu smrti poručiteľa A. E. C.. Zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa vyporiada
v konaní o dedičstve po poručiteľovi A. E. C. (§ 195 ods. 1, ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
Žalobkyňa ako jedna z dedičov po poručiteľovi, ak chcela dosiahnuť, aby sporné nehnuteľnosti po

tom, čo dôjde v dedičskom konaní k vyporiadaniu BSM, boli predmetom dedenia (a teda ku ktorým by
potenciálne mala mať ako zákonná dedička svoj dedičský nárok), ani nemala inú možnosť, ako podať
takúto žalobu. Skutočnosť, že žalobkyňa v petite žiadala určenie do dedičstva po poručiteľovi v režime
bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej 1/ a poručiteľa a nie úplne presne do ich zaniknutého BSM,
súd nevníma ako problém, pretože z obsahu žaloby aj žalobného petitu je jasné, že žalobkyňa tvrdí,

že sporné nehnuteľnosti patrili ku dňu smrti do BSM poručiteľa a žalovanej 1/, ktoré BSM poručiteľovou
smrťou zaniklo a ako na nehnuteľnosti v tomto režime chce, aby sa na ne v dodatočnom dedičskom
konaní po poručiteľovi nahliadalo. Súd nie je viazaný doslovným znením petitu, ako ho naformulovala
žalobkyňa,pretožeibasúdrozhodujeotom,akobudeformulovanývýrokjehorozhodnutiaaakpoužitím/
doplneníminýchslovvyjadrívovýrokusvojhorozhodnutiacelkomrovnaképrávaapovinnosti,ktorýchsa

žalobkyňa domáha, nepostupuje v rozpore so zákonom. Pri formulácii výroku rozhodnutia musí súd dbať
na to, aby vyjadroval z obsahového hľadiska to, čoho sa žalobkyňa skutočne domáha a zároveň, aby
výrok zodpovedal zákonu. Aj keď sa teda žalobkyňa domáhala určenia, že sporné nehnuteľnosti patria
do dedičstva po poručiteľovi v režime BSM, z obsahu žaloby je nepochybné, že sa domáha určenia,že sporné nehnuteľnosti patrili v čase smrti poručiteľa do bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej 1/
a poručiteľa a keďže toto bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo práve smrťou poručiteľa, je potrebné
výrok formulovať tak, že sporné nehnuteľnosti patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva

žalovanej 1/ a poručiteľa A. E. C.. Z tohto dôvodu súd aj upravil, spresnil v rozsudku žalobkyňou
uvádzanúformuláciužalobnéhopetitu,zachovajúcvšakpresneto,čohosažalobkyňadomáhalaaočom
sa v celom spore jednalo.

17. Súd dospel k záveru, posúdiac túto žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP ako žalobu o určenie, či tu

právo je alebo nie je, že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Základným
procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesnú povinnosť preukázať, že v čase
rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia
domáha, t.j. žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane
poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe

určiť súdom, či tu právo je alebo nie je. V prejednávanej veci pritom nejde o prípad, kedy by právny
záujemnapožadovanomurčeníprávavyplývalzprávnehopredpisu,keďžežiadenpredpisneoprávňuje,
resp. neukladá povinnosť niekomu podať takú žalobu, aká je predmetom tohto sporu. Naliehavý právny
záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak
by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho

smrťou, vyporiada sa BSM v konaní o dedičstve po poručiteľovi, v ktorom sa určí, čo z majetku patrí
pozostalému manželovi a čo patrí do dedičstva. Žalobkyňa ako jedna z dedičov teda podľa názoru súdu
má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože z tej časti sporných nehnuteľností, ktoré
budú patriť po vyporiadaní BSM do dedičstva, bude môcť aj ona ako zákonná dedička dediť, a teda
prípadným vyhovujúcim výrokom súdu by došlo k pozitívnej zmene v právnych pomeroch žalobkyne.

Len na základe vyhovujúceho rozhodnutia súdu by sa predmetom dodatočného dedičského konania po
poručiteľoviA.E.C.mohlistaťpredmetnénehnuteľnosti,resp.podielynanich.Inúžalobusledujúcutento
cieľ ani nie je možné podať. Súd sa nestotožnil preto s argumentáciou žalovaných, že žalobkyňa nemá
mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, resp. že nezvolila správnu žalobu, pretože inú
žalobu než len tú, akú podala, podať nemohla. Judikatúra citovaná vo vyjadrení žalovaných z 04.03.2024

(č.l. 108) na prejednávanú vec nedolieha, pretože tie hovoria len to, že dedič nemôže žalovať priamo to,
že on sám je vlastníkom veci po poručiteľovi a obchádzať tak dedičské konanie po poručiteľovi. To však
žalobkyňa ani nečiní, pretože ňou podaná žaloba bude zakladať práve možnosť iniciovať dodatočné
dedičské konanie po poručiteľovi, a teda sa dedičské konanie neobchádza. Len s takto podanou žalobou
môže sa žalobkyňa domôcť toho, aby to, o čom tvrdí, že ku dňu smrti poručiteľ mal so žalovanou 1/

v BSM, stalo sa tiež predmetom dedenia po poručiteľovi, keďže doposiaľ v základnom dedičskom konaní
uvedené prededené nebolo.

18. V tejto súvislosti súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, kto tvorí okruh dedičov po uvedenom
poručiteľovi a ani to, že sporné nehnuteľnosti v dedičstve po tomto poručiteľovi prededené neboli.

V tomto smere platí, že ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia
súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich
sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám
spoločne a nerozdielne. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy
(nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania

dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci, preto účastníkmi tohto
sporu musia byť všetci dedičia po tomto poručiteľovi. Nakoľko sa konania zúčastňujú všetci dedičia
poručiteľa A. E. C., tak je daná aj úplnosť okruhu strán sporu, keď žalobkyňa – dcéra poručiteľa ako
jedna zo zákonných dedičov potenciálne majúca dedičský nárok k sporným nehnuteľnostiam, ktorú
prípadné vyhovujúce rozhodnutie v tejto veci pozitívne ovplyvní na jej postavení, žaluje zvyšných dvoch

zákonných dedičov - manželku a syna poručiteľa, o ktorých právach a povinnostiach sa tiež v tomto
spore koná. Preto sú stranou tohto sporu všetci, ktorí nimi majú byť.

Kúpna zmluva z roku 1976

19. Súd mal preukázanú existenciu kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa 23.08.1976
Štátnym notárstvom v N. O., ktorou žalovaná 1/ ako kupujúca nadobúdala nehnuteľnosti v k.ú. K.
evidované v protokole č. XXXX B. N.P. XXX – I. P. XXX, J.. Q. P. XXX B. Q. R. C. XXX E. C. F. F. B.
N.P. XXX/X – K. R. C. XX E., N.P. XXX/X – Q. P. XXX B. Q. R. C. XXX E. C. S. B. F. C. C.. XXX B.N.P. XXX C. F. F. B. N.P. XXX, K. R. C. XXX E. C. N.. Vykonaným dokazovaním – listinami doručenými
z katastra nehnuteľností a z obce Zliechov bolo preukázané, že predmet kúpy :
- pôvodná parcela evidovaná v pkn vl.č. XXXX B. N. P. XXX - Q. B. Q. O. N. F. P. XXX/X K. R. C. XX E.

B. XXX/X Q. P. XXX B. Q. R. C. XXX E. B. C. I. K. N. D. S. N. P. XXX K. T. P. XXX N. L.U. K.,
- D. Q. I.. XXX V. N. P. XXX/X N. N. H. D. Q. P. XXX V. N. S. P. XXX K. T. P. XXX N. L.U. K.,
- N. N. P. XXX H. N. F. P. XXX R. C. XXX E. B. C. I. K. N. D. S. N.P. XXX K. T. P. XXX N. L.U. K.. Z nej
bol kupovaný len podiel o veľkosti 1 ( druhá polovica bola predmetom vydržania – o tom ďalej).

20.Súdsanestotožnilsnámietkamižalobkyneotom,žepredmetnákúpnazmluvabymalabyťabsolútne
neplatná pre svoju neurčitosť a nezrozumiteľnosť. V prvom rade súd poukazuje na to, že toto tvrdenie
žalobkyňa začala produkovať až po prvom pojednávaní (prvýkrát v podaní z 07.10.2024), keď dovtedy
vyvodzovala svoj nárok z kúpnej zmluvy z roku 1976 a netvrdila žiadnu okolnosť, pre ktorú sa jej
zmluva javí byť neplatná, hoci vyhotovením tejto zmluvy disponovala minimálne od doručenia odvolania
žalovanej 1/ proti nariadenému neodkladnému opatreniu (07.11.2023), pričom toto začala produkovať

až po predbežnom právnom posúdení danom súdom ohľadom uvedenej kúpnej zmluvy. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na to, že tvrdenia žalobkyne v tomto smere neboli konzistentné, keď existenciu
nároku ohľadom vyššie uvedených nehnuteľností vyvodzovala práve z existencie a platnosti tejto kúpnej
zmluvy a tvrdila, že týmto titulom vec nadobudli jej rodičia do BSM a následne po viac ako roku vedenia
tohto sporu začala tvrdiť jej neplatnosť a žiadala, aby súd posúdil nadobudnutie vlastníctva k vyššie

uvedeným nehnuteľnostiam nie titulom tejto kúpnej zmluvy, ale titulom vydržania do BSM jej rodičmi
pre absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Podľa názoru súdu sa jedná o celkom štandardnú kúpnu
zmluvu, so všetkými náležitosťami, z ktorej je zrejmé, kto, od koho, kedy, čo kupuje a za akú kúpnu
cenu. Zmluva je riadne podpísaná a evidovaná Štátnym notárstvom dňa 24.08.1976 pod R 402/76 (§
134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v danom čase), a preto zmluva nadobudla riadne právne

účinky. Žalobkyňa tvrdila, že zmluva má byť neplatná preto, že tu mali byť nezrovnalosti v označovaní
kupovaného rodinného domu, čo má spôsobovať jej zmätočnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť, s čím
sa ale súd nestotožnil. Predovšetkým, nesprávna je úvaha žalobkyne, že kúpna zmluva uvádza ako
predmet kúpy dva rodinné domy súp.č. XXX B. XXX. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na
kupovanej parcele XXX/X stál iba jeden dom, a to dom súp.č. XXX, ktorý po prečíslovaní je v súčasnosti

domom súp.č. XXX na parcele č. XXX (lebo parcela XXX/X je aktuálne parcelou č. XXX). Dom v bode
1 kúpnej zmluvy označovaný takto : „v protokole č. XXXX ako parc.č. XXX – správne č. XXX, tj. dom č.
XXX a dvor o výmere XXX m2“ nie je iným domom ako ďalej v tom istom riadku označený dom č. XXX na
pozemku parc.č. XXX/X. Aj zo znenia tejto vety ako aj z predložených listín od katastra nehnuteľností,
ktoré už súd sumarizoval vyššie, vyplýva, že na parcele XXX/X stál len dom č. XXX (teraz č. XXX)

a ak sa uvádzalo v kúpnej zmluve, že sa predáva v protokole č. XXXX parcela vedená ako parc.č.
XXX – správne č. XXX, tj. dom č. XXX a dvor o výmere XXX m2, uvedené zodpovedalo v EN stave
parcele č. XXX/X B. XXX/X a domu č. XXX. Aj z toho vyplýva, že nejde o dva rôzne domy, ale o ten istý
dom len označovaný podľa stavu v pozemnoknižnej vložke a následne v stave EN. Tomu zodpovedá
aj bod 7 tejto kúpnej zmluvy obsahujúci úpravu pre vtedajšiu Geodéziu Ilava, kde sa malo zapísať

vlastnícke právo okrem pozemkov iba k domu súp.č. XXX a k žiadnemu inému domu. V rozpore s tým
nie je ani bod 4, kde sa uvádza kúpna cena 8.000, -Kčs, z toho na dom pripadala 7.000,- Kčs, pretože
z celého obsahu kúpnej zmluvy je zrejmé, že v tejto kúpnej zmluve sa má namysli ako predmet kúpy
len jeden dom č. XXX (teraz č. XXX) a nie iný, lebo žiaden iný dom sa tu ani nekupoval a ani z listín
zadovážených súdom nevyplýva, že by na parcelách prevádzaných v roku XXXX mal stáť ešte nejaký

iný rodinný dom, okrem domu č. XXX (J. P. XXX). Označenie prevádzaných pozemkov a rodinného
domu v kúpnej zmluve z roku 1976 je tak celkom jednoznačné a dostatočne určité na to, aby bolo
zrejmé, čo a komu sa prevádzalo do vlastníctva. Aktuálny dom č. XXX na parcele č. XXX teda je domom
označeným v kúpnej zmluve ako dom v EN stave č. XXX stojaci na parcele č. XXX/X a neobstoja teda
námietky žalobkyne, že dom č. XXX nemohol byť nadobudnutý titulom tejto kúpnej zmluvy z roku XXXX.

Zjavne ani kataster nehnuteľností nemal žiaden problém s identifikovaním predmetu kúpy, keď kúpna
zmluve je riadne ako titul nadobudnutia evidovaná na LV od roku XXXX doteraz. Ak sa do tvrdení strán
„zaplietol“ ešte aj dom postavený na parcele XXX B. Q. P. XXX, ktorý bol zbúraný na základe rozhodnutia
Okresného úradu Ilava z 04.04.2000 (č.l. 172), súd uvádza, že v zmysle listín doručených katastrom
nehnuteľností išlo o dom pôvodne označovaný ako č. XXX ležiaci na parcele č. XXX (teraz č. XXX).

Parcela č. XXX a ani dom na nej stojaci nebol predmetom kúpnej zmluvy z roku XXXX, pretože parcela
č. XXX je parcelou č. XXX, ktorá bola v celosti nadobúdaná žalovanou 1/ až v roku XXXX a o tejto
parcele a dome na nej stojacom nie je preto v kúpnej zmluve z roku XXXX ani zmienka. Súd preto
uzatvoril, že kúpna zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice D. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX jeriadna a platná. Žalobkyňou tvrdený dôvod jej absolútnej neplatnosti neobstojí a žiaden iný dôvod jej
absolútnejneplatnostivkonaníaninevyšielnajavo.Nebolopotomžiadnehodôvodu,abysúdposudzoval
iný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nadobúdaným touto platnou kúpnou

zmluvou (žalobkyňa uvádzala vydržanie), pretože tieto boli žalovanou 1/ nadobudnuté týmto titulom tak,
ako je aj uvedené na LV č. XXX (parcela č. XXX a dom č. XXX v celosti ) a XXX (X/X parcely č. XXX)
pre k.ú. K.. Napokon, žalobkyňa ani netvrdila žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by (ak aj chcela,
aby súd posudzoval vydržanie týchto nehnuteľností do BSM poručiteľa a žalovanej 1/) odôvodňovala
splnenie podmienok pre vydržanie niektorým z manželov, resp. oboma, a to otázku držby a vstupu do

držby niektorým z manželov, resp. spoločnej držby oboch manželov, dobromyseľnosť jedného, resp.
oboch manželov ohľadom týchto nehnuteľností a plynutie vydržacej doby. Takéto konkrétne okolnosti
celkom opomenula ohľadom týchto nehnuteľností uviesť, a preto nevedno na akom skutkovom základe
by teda súd mal dospieť k záveru o tom, že (ak by kúpna zmluva bola neplatná, čo nie je) by malo dôjsť
k vydržaniu týchto nehnuteľností.

21. Keďže súd mal preukázané, že žalovaná 1/ nadobúdala kúpnou zmluvou z roku XXXX parcelu č.
XXX a dom na tejto parcele súp. č. XXX v celosti a parcelu č. XXX v polovici, ešte súd musel posúdiť,
aký vlastnícky režim ich nadobudnutím nehnuteľnosti získali. V roku 1976 bola žalovaná 1/ a poručiteľ
už manželmi, ich BSM nebolo nijako modifikované, a teda nehnuteľnosti žalovaná 1/ nadobudla počas
trvania manželstva a za existujúceho BSM. Žalovaní tvrdili existenciu výnimky z režimu BSM v zmysle

§ 143 OZ, a síce kúpu nehnuteľností za finančné prostriedky darované žalovanej 1/ jej matkou L.
G.. Platí, že veci získané výmenou za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného
z manželov, sú naďalej vo vlastníctve tohto manžela (R 42/1972). To znamená, že ak jeden z manželov
nadobudne kúpou vec za finančné prostriedky tvoriace jeho výlučné vlastníctvo, aj vec získaná výmenou
za takéto jeho výlučné finančné prostriedky bude v jeho výlučnom vlastníctve. Je tomu tak preto, že

v danom prípade ide len o transformáciu jedného majetku vo výlučnom vlastníctve na iný majetok vo
výlučnom vlastníctve (peniaze vo výlučnom vlastníctve sa zmenia na iný majetkový ekvivalent – vec vo
výlučnom vlastníctve). Peniaze získané darom žalovanou 1/ za trvania BSM od jej matky predstavujú
výnimku v zmysle § 143 OZ, kedy vec získaná darom jednému z manželov za trvania manželstva je jeho
výlučným vlastníctvom. Potom ak sa kúpa realizovala za peniaze vo vlastníctve iba tohto manžela, aj

kúpená vec ostáva v rovnakom vlastníckom režime, teda vo výlučnom vlastníctve kupujúceho manžela,
ktorému patrili aj prostriedky na jej kúpu. Toto platilo aj v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka účinného
v roku XXXX, keďže ohľadom výnimky založenej na darovaní vecí jednému z manželov sa znenie
tohto ustanovenia doposiaľ nezmenilo. To, že kúpa sa realizovala za finančné prostriedky darované
žalovanej 1/ jej matkou, mal súd preukázané vyhlásením obsiahnutým v bode 2 kúpnej zmluvy, kde

žalovaná 1/ vyhlásila, že kúpa sa realizuje za peniaze, ktoré jej na kúpu dala matka L. G., ktorá tiež bola
účastníčkou tejto zmluvy. V bode 3 pravdivosť tohto vyhlásenia potvrdil aj poručiteľ A. E. C. ako manžel
žalovanej 1/, pričom tento zmluvu aj podpisoval. Z uvedeného vyhlásenia preto súd mal jednoznačne
preukázané, že na kúpu boli použité finančné prostriedky darované žalovanej 1/ jej matkou, s ktorým
tvrdením aj poručiteľ súhlasil. Súd si pritom nevie predstaviť iný vierohodnejší dôkaz o tom, že kúpa

sa realizovala za peniaze získané darom žalovanej 1/ od jej matky ako vyhlásenie oboch manželov
a darkyne priamo v právnom úkone pri realizácii kúpy v danom čase roku XXXX. Ak by toto vyhlásenie
nebolo pravdivé, pravdepodobne by druhý manžel – poručiteľ nemal dôvod uznať toto vyhlásenie za
pravdivé a byť účastníkom kúpnej zmluvy, ktorej účastníkom by inak ani byť nemusel. Z bodu 2 vyplýva,
že kúpa nehnuteľností sa uskutočňuje za peniaze žalovanej 1/ dané jej matkou, teda len za tieto peniaze.

Nebolonikýmtvrdenéanipreukázané,žebynakúpu nehnuteľnostíbolipoužitéokrempeňazízískaných
darom tak, ako sa to vyhlasuje v kúpnej zmluve, aj nejaké iné finančné prostriedky, teda že by okrem
peňazí získaných darom boli použité čo i len sčasti prípadne aj spoločné finančné prostriedky oboch
manželov, resp. aj finančné prostriedky získané z iného zdroja. Toto nikto netvrdil a z obsahu kúpnej
zmluvy vyplýva, že kúpa sa za iné peniaze, ako za peniaze darované žalovanej 1/ matkou, nerealizovala.

Žalobkyňa nepoprela existenciu v kúpnej zmluvy uvádzaného finančného daru v prospech žalovanej
1/, keď neuvádzala žiadne také skutočnosti, ktorými by popierala darovanie a ktoré by existenciu daru
vylučovali. Napokon žalobkyňa v záverečnej reči uviedla, že sa kúpa prakticky realizovala za „babkine
peniaze“, a teda aj ona potvrdila, že zdrojom prostriedkov na kúpu boli práve peniaze od babky L. G..
Existencia tohto peňažného daru tak ani sporná nebola. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností

súd preto právne uzavrel, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpy na základe kúpnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX registrovanej pod RI XXX/XX nadobudla žalovaná 1/ do svojho výlučného vlastníctva,
a teda tieto nepatria do zaniknutého BSM poručiteľa a žalovanej 1/. V tejto časti súd preto žalobu
zamietol.Kúpna zmluva z roku 2000

22. Súd mal preukázané, že žalovaná 1/ kúpnou zmluvou zo dňa 19.06.2000, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený dňa 12.07.2000 pod V XXXX/XXXX, v pozícii kupujúcej kupovala pozemok
- parcelu reg. C parc.č. XXX v k.ú. K. v celosti od predávajúcej E. M.. V súčasnosti je parcela evidovaná
na LV č. XXX v k.ú. K.. Neboli tvrdené žiadne dôvody neplatnosti tejto kúpnej zmluvy a ani súd žiadne
dôvody jej absolútnej neplatnosti nevzhliadol. V zmluve vystupovala ako kupujúca len žalovaná 1/ a aj

na liste vlastníctva č. XXX je len žalovaná 1/ evidovaná ako výlučná vlastníčka tejto parcely. Pozemok
bol kupovaný počas trvania manželstva žalovanej 1/ a poručiteľa A. E. C., počas trvania ich BSM, pričom
žalovaná 1/ sa vyjadrila tak, že tento pozemok kupovala za peniaze, ktoré zarobila, keď ešte aj na
dôchodku učila. Ak nedošlo k zúženiu rozsahu BSM (čo tu nedošlo), tak vyplatené príjmy z pracovného
alebo iného obdobného právneho pomeru (mzda, odmeny, prémie), ako aj príjmy z podnikateľskej
činnosti, či príjmy zo sociálneho zabezpečenia získané ktorýmkoľvek z manželov sú súčasťou BSM.

To znamená, že príjem žalovanej 1/ zarobený počas manželstva patril do BSM. Žalovaná 1/ sama
tvrdila, že peniaze kupovala iba z tohto svojho zárobku. Keďže bol pozemok parcela reg. C parc. č.
XXX nadobudnutý počas trvania manželstva výlučne pomocou týchto prostriedkov, ktoré patrili do BSM,
stal sa aj pozemok takto kúpou nadobudnutý súčasťou BSM. Žalovaná 1/ netvrdila žiadnu konkrétnu
zákonnú výnimku, ktorá by tento pozemok z režimu BSM bola spôsobilá vyňať, keď neuvádzala, že by

na túto kúpu použila výlučne a len svoj osobný výlučný majetok (výlučne len jej patriace peniaze). Ak
sa spomínali peniaze darované jej matkou v roku XXXX, tieto sa ňou spomínali len v súvislosti s kúpou
ostatnýchnehnuteľnostívrokuXXXXanievsúvislostiskúpouvrokuXXXX.Logickyalepeniazevýlučne
len jej darované v roku XXXX by nemohli ani časovo akokoľvek súvisieť s kúpou v roku XXXX, teda
s kúpou realizovanou o viac ako 20 rokov neskôr. Avšak aj vtedy, ak by čo i len teoreticky na kúpu

pozemku č. XXX v roku 2000 použila žalovaná 1/ okrem svojho zárobku z práce (ktorého použitie sama
potvrdila) aj peniaze tvoriace iba jej výlučný osobný majetok, tento pozemok by tak či onak patril do
BSM. Platí totiž, že ak sa nadobúda vec z prostriedkov patriacich do BSM a súčasne aj z prostriedkov
tvoriacich osobný výlučný majetok jedného manžela, vec takto získaná sa vždy stane predmetom BSM
bez ohľadu na to, v akom rozsahu boli použité na jeho kúpu prostriedky patriace do BSM. Stačí teda,

aby čo aj len časť kúpnej ceny tvorili zdroje predstavujúce zárobok žalovanej 1/ získaný počas trvania
manželstva a vec by ako celok patrila do BSM. Táto podmienka bola splnená, keďže na kúpu pozemku
boli použité spoločné do BSM patriace finančné prostriedky (príjem žalovanej 1). Z týchto dôvodov súd
teda právne uzavrel, že pozemok parcela reg. C parc.č.XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2, zapísaný na LV č. XXX pre k.ú. K. patrí do zaniknutého BSM žalovanej 1/ a poručiteľa. V tejto

časti tak bola žaloba dôvodná.

Vydržanie z roku 2012

23. Súd mal zistené, že polovicu parcely reg. C parc.č. XXX v k.ú. K. žalovaná 1/ nadobúdala na

základe vydržania, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Správy katastra A. č. K./XXXX zo dňa 06.08.2012,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2012. V tomto konaní nebolo sporné, že žalovaná 1/ splnila
k okamihu vydania uvedeného rozhodnutia predpoklady pre vydržanie polovice predmetnej parcely.
Žalobkyňa nijako konkrétne netvrdila, že by žalovaná 1/ nesplnila podmienky pre vydržanie polovice tejto
parcele, práve naopak, tvrdila, že síce ju vydržala, ale správne mala byť vydržaná do BSM a nie do jej

výlučnéhovlastníctva(sodkazomnajudikatúru).Vpodanízodňa07.10.2024sícežalobkyňavšeobecne
poukazovala na hádky babky ohľadom užívania polovice tejto parcely s p. B. D. a k otázke užívania
polovice tohto pozemku jej rodičmi, ale tieto všeobecné tvrdenia nepreukázala, ničím nepodložila,
neuvádzala ani žiadne konkrétne časové súvislosti, ktoré by vydržanie zo strany žalovanej 1/ popierali,
a teda jej nekonkrétne tvrdenia neboli spôsobilé ani spochybniť závery právoplatného rozhodnutia

Správy katastra A. č. K./XXXX zo dňa 06.08.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2012
o tom, že podmienky pre vydržanie splnené žalovanou 1/ k tomuto okamihu boli. V záverečnej reči
žalobkyňa napokon poukazovala na to, že táto polovica bola vydržaná počas manželstva poručiteľa
a žalovanej 1/, čím prakticky splnenie podmienok pre vydržanie definitívne uznala. Ani žalovaní netvrdili,
že by žalovaná 1/ nesplnila predpoklady pre jeho vydržanie, keď naopak sami na pojednávaní dňa

17.09.2024 uviedli, že žalovaná 1/ polovicu tejto parcely nadobudla do svojho výlučného vlastníctva
vrámci ROEP vydržaním, k čomu predkladali aj listiny. Napokon, odmietanie splnenia predpokladov
pre vydržanie podielu na tomto pozemku žalovanou 1/ za trvania manželstva s poručiteľom by ani
jednej sporovej strane nebolo na prospech, pretože ak by žalovaná 1/ sama nebola bývala splnilapredpoklady pre vydržanie podielu na parcele č. XXX počas trvania manželstva v roku XXXX tak, ako
to konštatuje rozhodnutie Správy katastra, tak by podiel na pozemku ani len teoreticky nebola mohla
nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva (ako tvrdili žalovaní). Rovnako tak, ak by žalovaná 1/

za trvania manželstva s poručiteľom nesplnila podmienky pre jeho vydržanie, potom by nemalo zmysel
právne uvažovať nad tým, či vydržanie veci čo i len jedným z manželov predstavuje vydržanie do BSM
alebo nie. Ak by totiž žalovaná 1/ pozemok nevydržala, a súčasne ak sa v tomto spore netvrdili ani
žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by svedčali tomu, že podmienky pre vydržanie za svojho života
splnil aspoň poručiteľ sám, potom by nebola právna dilema medzi výlučným vlastníctvom niektorého

z manželov a BSM manželov, pretože by o vydržaní podielu na spornej parcele niektorým z manželov
vôbec nebolo možné uvažovať. Keďže by ho ani jeden z nich nevydržal, nebolo by režimu ani výlučného
vlastníctva ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Splnenie predpokladov pre vydržanie tak,
ako bolo vyhodnotené uvedeným rozhodnutím vtedajšej Správy katastra A. zo dňa 06.08.2012 nebolo
vyvrátenéžiadnymdôkazomaanispornémedzistranaminapokonnebolo,apretosúdnemaldôvodsám
bez aktivity strán sporu spochybňovať tieto medzi nimi nesporné tvrdenia. Súd teda vychádzal z toho, že

žalovaná 1/ počas trvania manželstva s poručiteľom splnila predpoklady pre vydržanie podielu na tejto
parcele. To, čo ostalo otáznym, bolo posúdenie, či nadobudnutie veci vydržaním len jedným z manželov
znamená nadobudnutie veci do BSM alebo nie. Išlo o otázku právnu.

24. Pri zodpovedaní uvedenej otázky súd vychádzal z toho, že vydržanie nie je uvedené medzi

výnimkami v § 143 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu preto dochádza na
základe neho k nadobudnutiu vlastníctva do BSM aj v prípade, ak oprávneným držiteľom bol len jeden
z manželov, ak nešlo o vec, ktorá podľa svojej povahy slúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania
len jedného z manželov (k tomu zhodne Občiansky zákonník I. a II., zväzok, 2019, Števček, Dulak,
Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a spol., Komentár, C.H. Beck, § 134). Oprávneným držiteľom

bolamanželka-žalovaná1/,ktorejvydržanievroku2012potvrdiloajprávoplatnérozhodnutiesprávneho
orgánu.Vdanomprípadenešloovydržanieveci,ktorábyslúžilaibaavýlučneosobnejpotrebežalovanej
1/ alebo výkonu jej povolania, keď toto nebolo tvrdené ani preukázané. V takom prípade potom treba
konštatovať, že nakoľko nie je vydržanie uvedené medzi výnimkami uvedenými v § 143 Občianskeho
zákonníka, ak sa stane jeden z manželov vydržateľom veci, táto vec sa stane súčasťou BSM, pokiaľ

obaja manželia žijú v trvajúcom manželstve za existujúceho BSM (rovnako aj Ústavný súd Českej
republiky, II. ÚS 219/95 zo dňa 12.06.1996 ale aj Fekete. I: Občianske zákonník, 2. Zväzok – Vecné
práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie, Veľký komentár, 2. Vydanie, Eurokódex
2015 . § 134, str. 192). Vydržateľkou sa stala žalovaná 1/, teda manželka poručiteľa, stalo sa tak za
trvania manželstva a za trvania ich BSM, pričom šlo o vec, ktorá neslúžila iba a len jej výlučnej osobnej

potrebe alebo výkonu jej povolania. V takom prípade potom hoci predpoklady pre vydržanie splnila za
trvania manželstva a BSM len žalovaná 1/, uvedené stačí na to, aby podiel na uvedenej parcele patril
do BSM žalovanej 1/ a poručiteľa. Z týchto dôvodov súd teda právne uzavrel, že pozemok parcela reg.
C parc.č.XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXX pre k.ú. K.
v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1 patrí do zaniknutého BSM žalovanej 1/ a poručiteľa. V tejto časti

tak bola žaloba tiež dôvodná.

Ostatné

25. Čo sa týka procesných námietok žalobkyne, žalobkyňa sa podľa názoru mýli, ak tvrdí, že ňou

uvádzané skutočnosti neboli žalovanými, najmä žalovaným 2/ účinne popreté. Žalovaná 1/ skutočnosti
tvrdené žalobkyňou popierala od začiatku a uvádzala, prečo podľa jej názoru nehnuteľnosti do BSM
jej a poručiteľa nepatria, toto zopakovala, resp. doplnila aj na pojednávaní. Žalovaný 2/ sa do konania
pripojil neskôr na základe návrhu žalobkyne na jeho dodatočný vstup do konania, avšak aj ten sa
k veci vyjadril písomne, kde vyjadril nesúhlas so žalobou a následne cestou toho istého advokáta,

ktorého splnomocnila i žalovaná 1/, aj na pojednávaniach uvádzal, že trvá na všetkom, čo bolo už
uvedené ako dôvody pre zamietnutie žaloby. Treba si uvedomiť, že žalovaní (tak, ako to aj žalobkyňa
hodnotila vo svojich písomných podaniach) ako dedičia spolu tvoria nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 CSP a zároveň nútené spoločenstvo podľa § 78 CSP. Procesný úkon jedného z nich v zmysle
§ 77 ods. 1 CSP platí aj pre ostatných. To potom znamená, že procesné úkony aj len žalovanej 1/

sa vzťahujú aj na žalovaného 2/ a naopak, a teda popretie skutočností jedným zo žalovaných platí
aj pre ostatných a súd ich musí vyhodnotiť vo vzťahu ku každému žalovanému, ako keby popieranie
učinil každý jeden žalovaný sám. Odhliadnuc teda od toho, že podľa názoru súdu tvrdenia uvádzané
žalobkyňou popreli účinne obaja žalovaní aj samostatne každý zvlášť, aj keby súd prevzal logikužalobkyne, že žalovaný 2/ sám tvrdenia nepopieral, stačilo by popieranie len zo strany žalovanej 1/ a toto
by platilo aj pre žalovaného 2/ rovnako. Navyše od 16.05.2024 mali obaja žalovaní totožného advokáta,
a teda všetky aj ústne prezentované vyjadrenia tohto spoločného advokáta boli už vyjadreniami oboch

žalovaných, ktorí teda zhodne argumentovali proti žalobe. Tiež nie je pravda, že by žalovaní nepopreli
tvrdenia žalobkyne produkované z pojednávania dňa 17.09.2024, lebo už nevyužili možnosť danú im
súdom sa ešte písomne vyjadriť aj po prvom pojednávaní v stanovenej lehote. Súd uvádza, že na
pojednávaní dňa 17.09.2024 žiadne konkrétne skutkové tvrdenia nad rámec toho, čo už bolo ňou
uvedené v skorších písomných podaniach, žalobkyňa ani neuviedla, keď zopakovala to, čo uvádzala

v písomných podaniach, že nadobudnutie nehnuteľností kúpnymi zmluvami z roku XXXX a XXXX
predstavovalo nadobudnutie nehnuteľností do BSM a doplnila na výzvu súdu, že polovicu parcely na
LV č. XXX žiada posudzovať titulom nadobudnutia formou ROEP (čo ani samo osebe právne nie je
samostatný nadobúdací titul – poznámka súdu), a teda ani nebolo čo nad rámec už raz popretého
popierať. Žalovaní neboli pasívni, čomu svedčia ich vyjadrenia v podaniach aj na pojednávaniach,
a to napriek tomu, že možnosť podať sumár svojich tvrdení po prvom pojednávaní už nevyužili. Tiež

treba dodať, že tento spor ani tak nebol sporom o skutkových okolnostiach - nebolo sporné, že
poručiteľ a žalovaná 1/ boli manželmi od roku XXXX do smrti poručiteľa, nebolo sporné, že nemali
nijako modifikované BSM, nebola sporná existencia kúpnej zmluvy z roku XXXX, nebolo sporné ani
to, že matka žalovanej 1/ darovala žalobkyni peniaze na kúpu nehnuteľností v roku XXXX, nebola
sporná existencia kúpnej zmluvy z roku XXXX, ani to, že na kúpu veci na podklade nej žalovaná 1/

použila svoj príjem zarobený počas manželstva a nebolo sporné ani to, že boli splnené predpoklady
pre vydržanie polovice pozemku č. XXX v roku XXXX zo strany žalovanej 1/ za trvania manželstva s
poručiteľom. Tieto nepopreté tvrdenia súd vzal ako nesporné za základ svojho rozhodnutia. Kľúčovým
bolo právne posúdenie, teda či kúpna zmluva z roku XXXX mohla byť absolútne neplatná, alebo nie, aký
právny dôsledok na vlastnícky režim predmetu kúpy má kúpa realizovaná počas trvania BSM z peňazí

darovaných len jednému z manželov, aký právny dôsledok na vlastnícky režim predmetu kúpy má kúpa
realizovaná počas trvania BSM jedným z manželov zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do
BSM, aký právny dôsledok má splnenie predpokladov vydržania veci jedným z manželov počas trvania
BSM a manželstva, ktoré je úlohou súdu. Úlohou žalovaných preto ani nebolo na právne závery, ktoré
zo svojich tvrdení vyvodzovala žalobkyňa reagovať svojimi právnymi závermi, pretože tieto závery je

povinný učiniť súd sám. Súd je toho názoru, že si obe strany splnili svoju povinnosť tvrdiť a navrhovať
dôkazy, a to aj žalovaní, a preto sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že by súd mal žalobe bez
ďalšieho vyhovieť, pretože žalovaní boli pasívni a jej tvrdenia nepopierali vôbec, alebo nie dostatočne.

26. Súd nevykonal dokazovanie, a to žalobkyňou navrhovaný výsluch svedkov A. C. a B. N.,

keďže skutočnosti, ktoré mali byť ich výpoveďou preukázané, a síce prácu poručiteľa na sporných
nehnuteľnostiach, neboli podstatné pre rozhodnutie súdu. Tieto okolnosti nie sú spôsobilé nič povedať
o tom, aký vlastnícky režim mali sporné nehnuteľnosti a boli celkom irelevantné. To, či a v akom rozsahu
poručiteľ nehnuteľnostiach pracoval, či a v akom rozsahu do nich investoval, nie sú skutočnosťami, ktoré
by súd pri rozhodovaní o tom, či nehnuteľnosti patrili do BSM poručiteľa a jeho manželky, alebo len

do výlučného vlastníctva manželky, zohľadnil, pretože práca poručiteľa na nich nemôže ovplyvniť to,
aký vlastnícky režim v čase ich nadobudnutia sporné nehnuteľnosti získali a tento režim sa prípadne
ani vynaložením investícii poručiteľom do času jeho smrti nemohol zmeniť. Takisto súd nezabezpečoval
výpisy z bankového účtu poručiteľa, ktorými žalobkyňa chcela preukázať to, že žalovaná 1/ mala
vykonávať výbery z účtu tesne pre jeho smrťou, pretože ani tieto okolnosti nemajú žiaden význam

pre rozhodnutie súdu, nemôžu ovplyvniť vlastnícky režim nehnuteľností, ktoré navyše boli nadobúdané
v roku XXXX, XXXX B. XXXX, pričom teda ani časovo výbery z účtu pred smrťou poručiteľa nie sú
spôsobilé preukázať žiadnu rozhodnú okolnosť. Ak z nich malo vyplynúť, ako uvádzala žalobkyňa, aj to,
že poručiteľ hradil náklady na bývanie, ani táto okolnosť nebola podstatná, pretože spôsob hospodárenia
manželov pri úhrade bežných výdavkov rodiny takisto nemá vplyv na to, či mohli alebo nemohli byť

nehnuteľnosti jedným z manželov nadobudnuté do jeho výlučného vlastníctva alebo do BSM. Tieto
okolnosti súd nepotreboval preukazovať. Rovnako tak súd nevypočul ako svedkyňu notárku H. E. K.,
ktorá prejednávala dedičstvo po poručiteľovi v základom dedičskom konaní, pretože to, či a ako notárka
vysvetlila dedičom, prečo sporné nehnuteľnosti do dedičstva nezahrnula, tiež nie je podstatné. Dôležité
je len to (a to bolo zistené), že tieto do dedičstva neboli zahrnuté, neboli prededené. Ak žalovaní

chceli jej výsluchom preukázať, prečo nemajú patriť do dedičstva po poručiteľovi, uvedené ani nemá
čo konštatovať svedok, ale ide o právny záver, ktorý si učiní súd sám po vykonanom dokazovaní,
pričom úlohou svedka nie je hodnotiť, či majú alebo nemajú nehnuteľnosti patriť do dedičstva, resp.
aký právny režim by mali mať. Strany produkovali (nadbytočne) množstvo tvrdení ohľadom vzájomnýchvzťahov medzi stranami a toho, kto a ako sa staral o poručiteľa. Tieto boli taktiež pre rozhodnutie
celkom irelevantné a ani preto nemohli privodiť iné rozhodnutie súdu. Absencia či intenzita vzťahov
medzi stranami sporu a ich vzťah navzájom či k poručiteľovi, prípadne to, akým spôsobom smrť

poručiteľa zasiahla jeho maloletého vnuka, je nad rámec toho, čo bolo v tomto spore podstatné, keď
nutné bolo posúdiť iba splnenie predpokladov pre nadobudnutie nehnuteľností v režime BSM, resp.
existenciu zákonnej výnimky, ktorá by režim BSM vylučovala. Tieto stranami produkované skutočnosti
však k tomuto nesmerovali. V tejto súvislosti strany predkladali aj množstvo listinných dôkazov s meritom
veci nesúvisiacich, ktoré súd ani neoboznamoval a ani z nich nevyvodil žiadne závery pre rozhodnutie

súdu, keďže vzájomné vzťahy a pomery medzi nimi nijako nemohli ovplyvniť rozhodnutie súdu ohľadom
posúdenia vlastníckeho režimu sporných nehnuteľností a neboli teda ani podstatné (zmluva o pôžičke
žalovanej 1/ danej žalobkyni ako dôkaz o pomoci matky dcére a s tým súvisiaca korešpondencia,
korešpondencia týkajúca sa snahy strán o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva iných
nesúvisiacich nehnuteľností v k.ú. A. B. L., listiny preukazujúce zdravotný stav syna žalobkyne, písomná
komunikácia žalobkyne s notárskym úradom H. K., osobné listy žalovanej 1/ adresované žalobkyni,

potvrdenie o dobití kreditu na mobilný telefón pre žalovanú 1/, výpis hovorov za január 2023, prehlásenie
o zapožičaní postele a matraca pre poručiteľa).

27. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 15C/57/2023-30 zo dňa 18.09.2023 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Co/4/2024-100 zo dňa 13.02.2024 vydaným po začatí konania vo

veci samej bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd žalovanej 1/ uložil, aby sa zdržala prevodu
nehnuteľností – rodinného domu súp.č. XXX postaveného na pozemku parcela reg. C parc.č. XXX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemku parcela reg. C parc. č. XXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXX m2 a pozemku parcela reg. C parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2 zapísaných na LV č. XXX pre okres A., obec K., k.ú. K. a pozemku parcela reg. C

parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 zapísaného na LV č. XXX pre okres A.,
obec K., k.ú. K., a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín
pod sp.zn. 15C/57/2023.

28. Podľa § 335 CSP, (1) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej

inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje. (2) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací
súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu
zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie. (3)
Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví,

či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej.

29. Žaloba žalobkyne bola sčasti úspešná a sčasti zamietnutá. Vychádzajúc zo znenia § 335 ods. 3 CSP
musí tak súd vzhľadom na neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej v konečnom
rozhodnutí vysloviť, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti. V prejednávanej veci

súd týmto rozsudkom neodkladné opatrenie zrušil, nakoľko niet dôvodu, aby toto trvalo ďalej. Napokon
aj samotné uznesenie o neodkladnom opatrení predpokladalo, že toto bude trvať len do právoplatného
skončeniatohtokonaniaaajsamotnážalobkyňavnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniažiadala
jeho trvanie len do právoplatného skončenia tohto konania. Vzhľadom na to, že sa v tomto spore
definitívne ustálili vlastnícke vzťahy k sporným nehnuteľnostiam, kde časť z nich zostáva vo výlučnom

vlastníctve žalovanej 1/ a časť z nich bola určená do zaniknutého BSM žalovanej 1/ a poručiteľa, nie je
už ani nutné, aby nariadený zákaz trval ďalej. Súd preto samostatným výrokom neodkladné opatrenie
zrušil v celom rozsahu.

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP, Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa
bola úspešná len v časti, keď súd jej žalobe vyhovel čo do pozemku parc.č. XXX v celosti ( kúpna
zmluva z roku XXXX) a čo do pozemku parc.č. XXX v polovici (vydržanie z roku XXXX). Žalovaní boli
úspešní, keď súd žalobu zamietol čo do pozemku parc. č. XXX a domu súp.č. XXX v celosti a pozemku
parc.č. XXX v polovici (kúpna zmluva z roku XXXX). Z uvedeného vyplýva, že úspech oboch strán je len

čiastočný a to približne rovnaký (jeden celý a pol pozemku – žalobkyňa a jeden celý pozemok s domom
a pol pozemku– žalovaní). Súd preto žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.