Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2Sf/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100428
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100428.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: O.M.O., s.r.o., so sídlom: Komenského 11/A, Košice,
IČO: 31 699 456, právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so sídlom: Gelnická 33, Košice,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101285979/2024 zo dňa 29.04.2024, o návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 04.07.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach v ten istý deň (ďalej
aj „správna žaloba“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101285979/2024 zo dňa
29.04.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), prípadne aj
prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napádaným rozhodnutím

žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov, (ďalej aj „prvostupňový
správny orgán“) č. 100113943/2024 zo dňa 11.01.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
bol podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 159 966,48 eur na dani z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2020. Žalobca taktiež v správnej žalobe žiadal rozhodnúť
aj o nároku na náhradu trov konania.

2. Žalobca samostatným podaním zo dňa 16.08.2024, doručeným Správnemu súdu v Košiciach (ďalej
aj „súd“ alebo „správny súd“) v ten istý deň, navrhol súdu priznať odkladný účinok správnej žalobe podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „SSP“). Svoj návrh žalobca odôvodnil hrozbou závažných následkov, ktoré predstavujú zásadnú
hmotnoprávnupodmienkupriznaniaodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,ateda,žežalobcoviokamžitým

výkonomžalobounapadnutéhorozhodnutiahrozíznačnáhospodárskaafinančnáškoda,akoajzávažná
ujma s vážnym nenapraviteľným následkom.
1.1 Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby taktiež uviedol, že je
obchodnou spoločnosťou, ktorá existuje už takmer 30 rokov a jej hlavnou činnosťou je poskytovanie
súkromnej bezpečnostnej služby, a ku dňu 31.07.2024 v hlavnom pracovnom pomere eviduje 59
zamestnancov a na základe dohôd jej poskytuje služby 61 osôb.

1.2 Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňuje aj tým, že
prvostupňový správny orgán jeho žiadosť zo dňa 05.06.2024 o odklad platenia dane v sume 159 966,48
eur svojim rozhodnutím č. 102140428/2024 zo dňa 30.07.2024 zamietol, čo pre žalobcu predstavuje
značnú sumu a jej neodkladné zaplatenie, ako aj prípadné zaplatenie v splátkach by bolo spojené
s vážnou ujmou žalobcu, ktorá by viedla k vážnemu ohrozeniu jeho podnikateľskej činnosti.
1.3 Žalobca ďalej poukazuje na zdaňovacie obdobie 2023, v ktorom vykázal ako výsledok hospodárenia

stratu vo výške 3 735 eur a za obdobie od 01.01.2024 do 31.05.2024 vykázal ako výsledok
hospodárenia vo výške 15 963 eur. Žalobca argumentuje, že zníženie tržieb v rokoch 2022a 2023 oproti predchádzajúcim rokom je dôsledok poklesu tržieb po období pandémie, kedy došlo
k stagnácii v automobilovom a stavebnom priemysle. Žalobcovi boli zrušené zákazky na poskytovanie
bezpečnostných služieb pre spoločnosti Colas Slovakia, a. s. a Eurovia – Kameňolomy s. r. o.

v stavebníctve a boli znížené zákazky pre spoločnosť Magneti Marelli Slovakia, s.r.o., U-Ship, s.r.o.
a SVP, š.p. v automobilovom priemysle. Výška výdavkov žalobcu presahuje výšku príjmov, z čoho je
podľa žalobcu možné usúdiť, že žalobca nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov na fungovanie
jeho spoločnosti.
1.4 Žalobca ďalej poukazuje na rozhodnutie Daňového úradu Košice, ktorý svojim rozhodnutím

č. 102120825/2023 zo dňa 18.08.2023 na základe prebiehajúcej daňovej kontroly a na základe
odôvodnenej obavy, že nevyrubená daň nebude uhradená, zriadil v zmysel Daňového poriadku záložné
právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti vo výške 133 696,41 eur
na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2020. Záložné právo bolo zriadené
k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, na liste
vlastníctva č. XXXX A. XXXX, k. ú. B. C. D.. Uvedenú nehnuteľnosť žalobca využíva najmä na školenie

zamestnancov, ktoré je zákonnou podmienkou pre samotné vykonávanie bezpečnostnej služby.
1.5 Ďalej žalobca poukazuje na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Košice,
pobočka Trebišov, č. 100113943/2024 zo dňa 11.01.2024, ktorým bolo uložené peňažné plnenie.
Žalobca poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 89 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku je exekučným
titulom, pričom v daňovom exekučnom konaní nie je možné navrátenie do pôvodného stavu.

1.6 Žalobca taktiež poukazuje na to, že nehnuteľnosť, na ktorú je zriadené záložné právo predanú
formou dražby už nebude možné nikdy v budúcnosti získať späť, a to ani za predpokladu, že
žalobca bude v súdnom konaní úspešný. Žalobca konštatuje, že nedisponuje iným priestorom na
školenie zamestnancov a prípadný prenájom vhodných priestorov vzhľadom na špecifiká poskytovania
súkromnej bezpečnostnej služby bude finančne náročný, a je otázka ako a či to žalobca vôbec zvládne.

Možná exekúcia formou prikázania pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb
bude nevyhnutne viesť k okamžitej likvidácii spoločnosti žalobcu.
1.7 Záverom žalobca konštatuje, že nezaplatenie dorubenej dane v sume 159 966,48 eur bude v priamej
príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a bude viesť
k daňovej exekúcii, čo v prípade predaja majetku nevyhnutne vedie k vážnej hospodárskej a finančnej

škode s nenapraviteľným následkom a v prípade prikázania pohľadávky z účtu vedeného v peňažnom
ústave k samotnej likvidácii spoločnosti žalobcu. Za daného stavu, podľa vyjadrenie žalobcu, priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
1.8 V samotnom závere žalobca uvádza, že sumu 159 966,48 eur nie je schopný uhradiť a z uvedených
dôvodov navrhuje, aby súd uznesením žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

101285979/2024 zo dňa 29.04.2024 priznal odkladný účinok.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.10.2024, doručenom správnemu súdu v ten istý
deň, návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nepovažuje za opodstatnený.
1.9 Žalovaný konštatuje, že žalobca uvádza len všeobecné tvrdenia o hrozbe značnej hospodárskej a

finančnej škody a závažnej ujmy bez toho, aby tieto tvrdenia preukázal dôkazmi.
1.10 Podľa žalovaného, žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že u žalobcu došlo k poklesu tržieb,
a to práve z dôvodu zrušených zákaziek v dôsledku pandémie, nepreukázal, že výška výdavkov
žalobcu presahuje výšku jeho príjmov a nedostatok finančných prostriedkov je podľa žalobcu možné
„usúdiť“.Žalobcastaviauvedenúskutočnosťdorovinynázoru,ktorýniejepodloženýmižiadnymfaktami.

Skutočnosť, že žiadosti žalobcu o odklad platenia dane nebolo vyhovené taktiež nepreukazuje hrozbu
závažnej ujmy, či značnej hospodárskej a finančnej škody.
1.11 Podľa žalovaného, žalobca poukazuje na skutočnosť, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
je exekučným titulom, a následne uvádza zákonné možnosti exekúcie a ich prípadný dopad na
činnosť žalobcu. V oboch prípadoch podľa žalovaného sa však žalobca obmedzil len na všeobecné

konštatovania, ale nepreukázal konkrétnymi dôkazmi, že by mu výkonom napadnutého rozhodnutia
reálne hrozila ujma či škoda, ktorú žalobcu popisuje vo svojom návrhu.
1.12 K tvrdeniu žalobcu, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom žalovaný
uvádza, že daň je verejným príjmom a v prvom rade slúži na financovanie potrieb štátu a preto, aj s
prihliadnutím na, nie nezanedbateľnú, výšku vyrubeného rozdielu dane, žalovaný nepovažuje návrh

žalobcu na priznanie odkladného účinku za odôvodnený.
1.13 Záverom žalovaný navrhuje, aby Správny súd v Košiciach zamietol návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy,
alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na
vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na

súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, ktoré má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej

súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Teda je to
inštitút mimoriadny, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie
len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody, na
vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Pre vyhovenie návrhu je teda v tomto

smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom
nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu,
osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať
a vyhodnotiť.

10. Správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava
zákonnosťsprávnoužalobounapadnutéhorozhodnutia,aleposudzujevýhradneúčinkyvýkonutakéhoto
rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto
rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého
rozhodnutia na žalobcu bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd

môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie
je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré
oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

11. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení

žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej
správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho konania, mal
za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu
závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnomprostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým
výkonomnapadnutéhorozhodnutiaresp.opatreniaorgánuverejnejsprávy.Priznanieodkladnéhoúčinku
je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu

správneho súdu s verejným záujmom.

12. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade

účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

13. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm.
a) SSP, ktoré predikuje (predpokladá) na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky, a to
dveprocesnéhocharakteru(t.j.vyžadujesapodanienávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkužalobcoma
prebiehajúce konanie o správnej žalobe a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (t. j. existencia

hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného
účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak
nesplneniektorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

14. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobcu, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom
kontexte aj s jeho návrhom na priznanie jeho správnej žalobe odkladného účinku, správny súd ustálil, že
žalobcavtomtoprípadenepochybnesplnildvevyššiezmienenézákonnéprocesnépodmienky,vktorom
dôsledku správny súd pristúpil ku preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie

správnej žalobe žalobcu ním navrhovaného odkladného účinku. Prvou a zároveň najvýznamnejšou
hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť
okamžitýmvýkonomaleboinýmiprávnyminásledkaminapadnutéhorozhodnutiaaleboopatreniaorgánu
verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie

ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva,
že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného
účinku.

15. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná
zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je
povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým
ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či
iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len

nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom
následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a/ SSP, musí
vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by
správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu
neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného

a správneho orgánu prvého stupňa by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval
závažnú ujmu, značnú hospodársku, finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

16. Napriek tomu, že žalobca tvrdí, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe mu hrozí
značná hospodárska a finančná škoda, ako aj závažná ujma s vážnym nenapraviteľným následkom,

svoju hospodársku situáciu riadne nezdôvodnil a neosvedčil. V prípade priznania odkladného účinku
správnej žalobe, hrozba žalobcom uvedených následkov musí byť spojená s okamžitými, nie
v budúcnosti možnými právnymi následkami. Napadnuté rozhodnutie žalovaného predstavuje iba
možnosť vydania následných rozhodnutí v daňovom exekučnom konaní voči žalobcovi, bez ktorých
nemôže byť samotné daňové exekučné konanie realizované. Okamžitým výkonom alebo inými právnymi

následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného teda reálne nemôže dôjsť k závažnej ujme, či inému
nenapraviteľnému následku predpokladanému zákonom voči žalobcovi, keďže vytvára iba možnosť
pre následné vydanie rozhodnutí v daňovom exekučnom konaní. Správny súd preto poukazuje na
to, že neexistuje príčinná súvislosť medzi okamžitým výkonom právoplatného rozhodnutia správnehoorgánu a tvrdením žalobcu v tom, že by došlo k vážnemu ohrozeniu jeho podnikateľskej činnosti a
spôsobilo by mu to vznik závažnej ekonomickej ujmy a značnej finančnej škody. Žalobca v predmetnej
veci súdu nepredložil listinné dôkazy, ktoré by preukazovali začatie výkonu exekúcie na jeho majetok.

Taktiež neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by naňho konkrétne,
nielen hypotetické dopady. Žalobca relevantne nekonkretizoval žiaden hroziaci negatívny následok,
svoje presvedčenia bližšie nešpecifikoval a nepredložil súdu ani žiadne dôkazy preukazujúce hrozbu
závažnej ujmy; nepreukázal dostatočne zreteľne celkové majetkové a sociálne pomery a neosvedčil, že
nejaký negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne dopady na jeho finančnú situáciu, plnenie

záväzkov voči zamestnancom, prípadne iné dopady na podnikanie žalobcu. Žalobca riadne neosvedčil
ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou
činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu
majetku, a pod.). Správny súd má za to, že bez komplexného obrazu o majetkových pomeroch žalobcu,
ktoré žalobca v tomto konaní nepreukázal a i s poukazom na podnikateľské riziko žalobcu, nie je
možné dospieť k záveru o dôvodnosti podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych
hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe.

17. Z dôvodu nepreukázania dôvodnosti prvej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, správny súd už nepristúpil k skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné

priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný
procesnoprávny postup).

18. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol podľa § 188 SSP.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).