Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/151/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823201271
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3823201271.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza, deti rodičov: matky D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F.
XXX,aotcaA.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.XXX/X,F.,t.č.bytomH.G.X/XX,G.,ozvýšenívyživovacej
povinnosti matky k maloletým deťom a o návrhu matky na zníženie vyživovacej povinnosti, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 10P/16/2023-228 zo dňa 19. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

RozsudokOkresnéhosúduPrievidzač.k.10P/16/2023-228zodňa19.marca2024 potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „I. Zvyšuje
vyživovaciu povinnosť matky maloletých detí, D. B., nar. XX.X.XXXX naposledy určenú rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/41/2022-62 zo dňa 28.10.2022 u maloletého A., nar. XX.XX.XXXX
zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne od 1.4.2023 a u maloletej C., nar. X.X.XXXX zo
sumy 60,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne od 1.4.2023, ktorá bola naposledy určená rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č.k. 11P/2/2019-94 zo dňa 21.3.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

Trenčín, č.k. 27CoP/46/2019-161 zo dňa 24.9.2019, ktoré je p o v i n n á platiť vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred do rúk otca maloletých detí.
II. Zročné výživné za obdobie od 1.4.2023 do 19.3.2024 v sume 390,- eur u maloletého A. a v sume
390,- eur u maloletej C. je matka maloletých detí p o v i n n á splácať v mesačných splátkach po 20,- eur
na každé dieťa osobitne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom máj 2024 do rúk otca maloletých
detí s tým, že omeškanie s platením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/41/2022-62 zo

dňa 28.10.2022 o výške vyživovacej povinnosti matky k maloletému A..
IV. Týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 11P/2/2019-94 zo dňa
21.3.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 27CoP/46/2019-161 zo dňa 24.9.2019 o
výške vyživovacej povinnosti matky k maloletej C..
V. Návrh matky na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom zamieta.“

2. Matka maloletých detí sa na pojednávanie neustanovila. Doručenie predvolania mala riadne

vykázané dňa 14.2.2024. Neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov. Súhlasila s rozhodnutím vo veci vo svojej neprítomnosti. Pojednávanie z dôležitého dôvodu
odročiť nežiadala. Súd v súlade s ust. § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v jej neprítomnosti.
„Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/12/2016-92 zo dňa 11.5.2016-92, ktorý bol potvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduTrenčínč.k.4CoP/53/2016-136zodňa27.10.2016bolimaloletédetizverené
do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná platením výživného na maloletého A. v sume
50,- eur mesačne a na maloletú C. v sume 30,- eur mesačne 1.3.2016. Zročné výživné u maloletého

A. za obdobie od 1.3.2016 do 31.5.2016 v sume 150,- eur sa matka zaviazala splácať v mesačných
splátkach po 10,- eur. Zročné výživné matky u maloletej C. za obdobie od 1.3.2016 do 31.5.2016 v
sume 90,- eur sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 10,- eur. Rozsudkom Okresného súdu
Prievidza č.k. 9P/3/2017 zo dňa 13.6.2017 bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Maloleté deti boli na
čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti otca. Vyživovacia povinnosť matky bola

určená sumou 60,- eur mesačne u maloletého A. a sumou 40,- eur mesačne u maloletej C.. Styk matky
s maloletými deťmi súd neupravil. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 8P/23/2017-48 zo dňa
23.11.2017, právoplatným dňa 6.12.2017 bolo rozhodnuté o povinnosti otca podrobiť sa poradenstvu na
ÚPSVaR Prievidza, referáte poradensko-psychologických služieb. Výchovné opatrenie splnilo svoj účel.
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 16P/3/2018-92 zo dňa 11.6.2018 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Trenčín č.k. 27CoP/60/2018-117 zo dňa 29.11.20218, právoplatným dňa 18.12.2018 bol

zmenený rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 9P/3/2017-77 zo dňa 13.6.2017 tak, že vyživovacia
povinnosť matky s účinnosťou od 1.1.2018 bola zvýšená u maloletého A. zo sumy 60,- eur mesačne
na sumu 140,- eur mesačne a u maloletej C. zo sumy 40,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne.
Zročné výživné za obdobie od 1.1.2018 do 30.6.2018 u maloletého A. v sume 480,- eur a u maloletej
C. v sume 300,- eur bola matka povinná splácať v mesačných splátkach po 60,- eur u maloletého A. a

v mesačných splátkach po 30,- eur u maloletej C..

3. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 11P/2/2019-94 zo dňa 21.3.2019 bol návrh matky
maloletých detí na zníženie v jej vyživovacej povinnosti ako nedôvodný zamietnutý. Krajský súd v
Trenčíne rozsudkom č.k. 27CoP/46/2019-161 zo dňa 24.9.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil

tak, že rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 16P/3/2018-92 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 29. novembra 2018 č.k. 27CoP/60/2018-117, ktorým bolo určené výživné matky pre
maloletého A. sumou 140,- eur mesačne a pre maloletú C. sumou 90,- eur mesačne zmenil tak, že
vyživovaciu povinnosť matky k maloletému A. znížil na sumu 120,- eur mesačne a k maloletej C.
znížil na sumu 60,- eur mesačne od 14.03.2019. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že ku zmene

pomerov oproti pomerom v dobe posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane matky, ktorej
dňa 14.3.2019 (teda už v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie) pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť k dcére I. D., čím sa zvýšili jej výdavky (hradené náklady novorodenca) a poklesol
jej príjem v súvislosti s prekážkou v práci - osobnou celodennou starostlivosťou o novonarodené
dieťa (namiesto čistej mesačnej mzdy z práce 906,38 eur nižšie dávky peňažnej pomoci v materstve

830,- eur mesačne v priemere). Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru o dôvodnosti
zníženia výživného matky pre maloleté deti A. a C., a to s účinnosťou od skutočnosti spôsobujúcej
zmenu pomerov na strane matky - narodenie ďalšieho dieťaťa 14.3.2019. Odvolací súd pri rozhodovaní
prihliadol na preukázanú výšku príjmov matky (830,- eur mesačne) a na výšku jej výdavkov (nájomné
8.000,- Kč, za elektriku 1.000,- Kč, plyn 1.500,- Kč, plienky 1.200,- Kč, mlieko Bebu 1.000,- Kč, spolu

cca 490,- eur) a matkou tvrdený zostatok 366,- eur mesačne so zohľadnením, že otec maloletej I.
matke podľa jej tvrdenia finančne pomáhal. Prihliadol na príjem otca (453,- eur mesačne) a na jeho
výdavky a skutočnosť, že otec časť svojej vyživovacej povinnosti plní formou bezodplatného výkonu
osobnej starostlivosti o deti a na pomery maloletých (maloletá C. navštevovala predškolské zariadenie
a maloletý A. bol žiakom 3. ročníka základnej školy). Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k.

13P/41/2022-62 zo dňa 28.10.2022, právoplatným dňa 10.11.2022 bola schválená rodičovská dohoda
účastníkov, ktorou vyživovacia povinnosť matky na maloletého A. bola znížená zo sumy 120,- eur
mesačne na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. V tom
čase bola matka nezamestnaná, mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej I. D., nar. XX.X.XXXX,
ktorá navštevovala materskú školu. Bola poberateľkou podpory v nezamestnanosti v sume 7.523,- Kč

mesačne od 12.7.2022 po dobu 5 mesiacov. Zdravotný stav matky v lekárskej správe zo dňa 13.10.2022
nebol popísaný. Bolo konštatované, že pre matku nie je vhodná ťažká fyzická práca so zvýšeným
fyzickým úsilím, s manipuláciou s ťažkými bremenami, so statickou záťažou chrbtice, práce vo vynútenej
polohe - dlhodobý sed, stoj, práce v predklone, práca vo vlhku, prievane, chlade alebo extrémnom
teple. Otec maloletých detí bol v tom čase nezamestnaný, od 1.5.2022 do 31.10.2022. U posledného

zamestnávateľa, HBP, a.s. Prievidza bol jeho pracovný pomer skončený z organizačných dôvodov.
poberalrodinnéprídavkynadvemaloletédeti.MaloletýA.bolžiakom6.ročníkaZŠamaloletáC.žiačkou
3. ročníka ZŠ.“4. Otec maloletých detí trval na zvýšení vyživovacej povinnosti matky. Poukázal na to, že vo veci sp.
zn. 13P/41/2022, v ktorej bola vyživovacia povinnosť matky k maloletému A. znížená zo sumy 120,- eur
mesačne na sumu 90,- eur mesačne, prehlasovala, že išlo len o prechodné zníženie výživného do doby,

kým sa presťahuje na Slovensko a finančne jej budú vypomáhať jej rodičia. Tvrdila, že v ČR sa jej žilo zle.
Uviedol, že matka maloletých detí je rómka a má základné vzdelanie. Otec maloletých detí spolu s deťmi
žije v jednoizbovom nájomnom byte, v ktorom platí nájomné v sume 170,- eur mesačne a za elektrinu
sumu 35,- eur mesačne. Plyn v byte zavedený nie je. Za internet a TV mesačne platí sumu 27,- eur, na
stravu minie sumu 300,- eur mesačne, za telefón mesačne platí sumu 15,- eur, ktorá predstavuje kredit

pre neho a maloleté deti. V spoločnosti DUKE s.r.o. so sídlom v Prievidzi bol zamestnaný na základe
dohody o vykonaní práce zo dňa 3.1.2023 na dobu určitú do 30.6.2023. Jeho priemerný mesačný čistý
zárobok u tohto zamestnávateľa predstavoval sumu 362,08 eur. Zamestnanie ukončil z dôvodu, že v
pomere k druhu práce dosahoval nízky zárobok a zamestnávateľ za neho riadne neodvádzal odvody
do zdravotného poistenia v čase, kedy nepracoval, na základe čoho časť odvodov platil z vlastného
príjmu. Naďalej pracuje u SZČO A. F. J. na základe dohody o pracovnej činnosti. Jeho hrubá mzda

bola dojednaná sumou 4,10 eur brutto/1hod.. Dňa 31.12.2023 uzavrel so zamestnávateľom dohodu o
skončení dohody o pracovnej činnosti ku dňu 31.12.2023. V totožný deň uzavrel so zamestnávateľom
pracovnú zmluvu, na základe ktorej sa od 1.1.2024 u neho zamestnal v pracovnom pomere na dobu
neurčitú ako stolár. Mzda bola dojednaná sumou 900,- eur brutto mesačne a pracovný čas bol stanovený
počtom 40 hodín. Podľa vyjadrenia otca jeho čistý mesačný zárobok predstavuje sumu od 600,- eur

do 670,- eur mesačne podľa počtu odpracovaných hodín. Poberá rodinné prídavky na dve maloleté
deti v sume 120,- eur mesačne a kompenzačný príspevok pre baníkov v sume 316,70 eur mesačne
od 1.5.2022 po dobu 24 mesiacov. Poberanie príspevku končí k 1.5.2024. Kompenzačný príspevok sa
od 1.1.2024 zvýšil o 50,- eur na sumu 366,70 eur mesačne. Daňový bonus mu je vyplácaný jedenkrát
ročne v rámci daňového vyrovnania. Výšku daňového bonusu nevedel uviesť. Iný zdroj príjmu nemá.

Je vlastníkom OMV Peugeot 307. Iné motorové vozidlá nevlastní a z evidencie vozidiel ich zrejme
neodhlásil. Je nemajetný. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Aktuálny dlh matky na výživnom na obidve
detipredstavovalsumu2.461,72eur.Poprel,žebymatkezakázaltelefonickýkontaktsmaloletýmideťmi.
Uviedol, že matka má k dispozícii jeho telefónne číslo, na ktoré môže deťom telefonovať s tým, že deťom
telefón odovzdá. Matka nemá k dispozícii telefónne čísla maloletých detí z dôvodu, že sa obával, aby im

netelefonovala v nevhodnom čase, napr. pred začatím vyučovania, počas vyučovania, prípadne neskoro
večer. S maloletými deťmi absolvoval letné dovolenky v zahraničí, na ktoré si finančné prostriedky
ušetril. Za dovolenku v Chorvátsku v lete 2023 zaplatil pre seba a deti sumu 800,- eur s polpenziou. Na
poznávacie zájazdy chodieva s deťmi cez cestovnú agentúru. Ide o jednodňové, prípadne víkendové
zájazdy a cena na jednu osobu predstavuje okolo 70,- eur. Po rozvode manželstva s matkou maloletých

detí nespláca žiadne úvery. Spláca exekúcie dlhov vzniknutých za trvania manželstva, na ktorých sa
matka maloletých detí žiadnym spôsobom nepodieľa. Jednalo sa o dlh na dodávke elektrickej energie
a nesplatený úver poskytnutý G. B., I. v sume 4.000,- eur. Na exekúcie mesačne vynakladá sumu od
60,- eur do 70,- eur. Súčasne poukázal na to, že matka maloletých detí bola na základe uznesenia
Okresného súdu Plzeň - Mesto č.k. 20C/210/2023-93 zo dňa 21.4.2023 povinná zaplatiť mu sumu 900,-

eur v mesačných splátkach po 20,- eur. Uvedená suma predstavovala výšku dlhu matky na nájomnom,
ktoré vzniklo za trvania ich manželstva v sume 7.888.41 eur, ktorý v plnej výške zaplatil otec výlučne
sám na základe zrážok zo mzdy v exekučnom konaní. Celkom zaplatil sumu 1.806,53 eur. Na splatenie
dlhu matka poukázala 3 splátky po 20,- eur v období od mája do júla 2023. Ďalšie splátky nepoukázala.

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že maloletý A. má 13 rokov a je žiakom
7. ročníka ZŠ. Podľa vyjadrenia otca má výborný prospech. Mimoškolských aktivít sa nezúčastňuje,
jeho zdravotný stav je dobrý. Začal navštevovať ZUŠ v B., odbor herectva. V prípade, že sa rozhodne
tento odbor navštevovať, mesačný poplatok bude predstavovať sumu 10,- eur. Poplatok zatiaľ neplatil.
Maloletá C. má 9 rokov a je žiačkou 4. ročníka ZŠ. V škole dosahuje výborné výsledky. Mimoškolských

aktivít sa nezúčastňuje. Je sledovaná endokrinológom pre problémy so štítnou žľazou. Zatiaľ lieky
neužíva. Z vlastných finančných prostriedkov jej otec kupuje D vitamín, ktorý jej bol doporučený. Deti
majú v škole obedy zdarma, otec platí len za réžiu za každé dieťa 10,- eur mesačne. Poplatok za
ZRPŠ platí len za jedno dieťa. Zvýšené výdavky má aj z dôvodu, že maloleté deti sa zúčastňujú
častých exkurzií. Za nákup školských pomôcok pre obe deti na začiatku školského roka vynaložil sumu

35,66 eur. Pomôcky na výtvarnú výchovu zaplatil v sume okolo 14,- eur. O matke maloletých detí mu
nebolo nič známe, pretože vzájomne nekomunikujú. Vedel o tom, že sa presťahovala na Slovensko s
priateľom, s ktorým žila v ČR a s ktorým má maloletú I. D., nar. XX.X.XXXX. Poukázal na to, že dlh
na výživnom u maloletého A. predstavuje sumu 1.951,83 eur a u maloletej C. sumu 740,70 eur, odktorých je potrebné odpočítať sumy 62,20 eur, 28,68 eur a sumu 29,41 eur, ktoré mu poukázalo Centrum
pre medzinárodnoprávnu ochranu detí v rámci vymáhania dlžného výživného od matky maloletých detí,
pokiaľ žila v ČR. Uviedol, že matka v júni 2023 zaplatila sumu 150,- eur a sumu 30,- eur, v mesiacoch júl

2023 a september 2023 nezaplatila výživné, v mesiaci august 2023 poslala sumu 130,- eur a v mesiaci
október 2023 poslala sumu 40,- eur. S maloletými deťmi sa nestretáva a nad rámec výživného sa na
materiálnom zabezpečení detí nepodieľa. Pri príležitosti sviatkov maloletým deťom neposiela darčeky.

6. Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení vo veci zo dňa 25.5.2023 špecifikovala výšku

pravidelných mesačných výdavkov v ČR, kde v tom čase žila spolu s priateľom a biologickým otcom
maloletej I.. Mesačné náklady na nájomné špecifikovala sumou 14.000,- Kč, mesačné náklady na MŠ
sumou 1.400,- Kč, internet sumou 300,- Kč mesačne, lieky 700,- Kč mesačne, úver 5.000,- Kč mesačne,
PHM 2.000,- Kč mesačne, náklady na stravu sumou 8.000,- Kč mesačne a hygienu sumou 3.000,- Kč
mesačne. Doklady preukazujúce skutočnú výšku špecifikovaných mesačných výdavkov nepredložila.
Dňa 11.1.2024 bola vypočutá dožiadaným Okresným súdom v Rožňave. Vo svojej výpovedi uviedla, že

je nezamestnaná, má základné vzdelanie a je nemajetná. Má menšie problémy s chrbticou a vyhovuje jej
práca upratovačky, pri ktorej sa vyžaduje pohyb, nie statické zamestnanie, napr. pokladníčka. Má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k maloletej I. D., nar. XX.X.XXXX, ktorá má 4 roky. Na Slovensko sa presťahovala
z dôvodu, že jej partner v ČR dostal od zamestnávateľa výpoveď a nemali finančný zdroj na platenie
výdavkov, ktoré financovali z partnerovho príjmu. Ďalším dôvodom bolo ochorenie matky partnera, kvôli

čomu sa rozhodli prísť na Slovensko a pomôcť jej. Náklady na bývanie neplatí. Za materskú školu pre
maloletú I. platí mesačne sumu 5,- eur. Uviedla, že s partnerom, s ktorým sa vrátila na Slovensko je
rozídená, jeho matka jej spolu s dcérou dovolila bývať v jej domácnosti. V lete by sa chcela vrátiť domov,
pretože sestra si kúpila rodinný dom, kam by sa mohla presťahovať. Tvrdila, že otec maloletých detí jej
zakazuje akýkoľvek kontakt s deťmi. Darčeky im prestala posielať, pretože v minulosti, keď žila v ČR,

sa jej balíky určené pre deti vrátili späť.

7. Z obsahu pracovnej zmluvy matky zo dňa 24.4.2023 okresný súd zistil, že matka bola zamestnaná
v Českej pošte, s.p. so sídlom v Prahe s dňom nástupu do práce 2.5.2023 ako operátor v logistike.
Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú, do 30.4.2024 so skúšobnou dobou 3 mesiace. Priemerný

čistý mesačný zárobok matky maloletých detí za obdobie mesiacov máj až júl 2023 podľa správy
zamestnávateľa zo dňa 6.10.2023 predstavoval sumu 21.741,- Kč.

8. Zo správy ÚPSVaR Rožňava zo dňa 17.8.2023 vyplýva, že matka maloletých detí je od 25.7.2023
doposiaľ evidovaná ako nezamestnaná. Podporu v nezamestnanosti a dávky v hmotnej núdzi nepoberá.

Od augusta 2023 je poberateľkou prídavkov na dieťa v sume 60,- eur mesačne (správa ÚPSVaR
Rožňavazodňa27.11.2023).Predchádzajúceevidenciematkyboli8.1.2008do20.5.2008,od7.12.2009
do 15.1.2010, od 19.10.2010 do 25.1.2011, od 31.10.2013 do 8.1.2014, od 24.5.2016 do 15.6.2016, čo
vyplýva zo správy ÚPSVaR Rožňava zo dňa 4.9.2023.

9. Zo správy spoločnosti DOMITRI, spol. s r.o. so sídlom v Gemerskej Hôrke zo dňa 14.2.2024 súd zistil,
žematkabolavuvedenejspoločnostizamestnanáakoupratovačkanadohoduovykonaníprácenadobu
určitú v období od 9.10.2023 do 31.10.2023, od 8.11.2023 do 18.11.2023, od 4.12.2023 do 9.12.2023 a
od15.1.2021do28.1.2024,kedyboladohodastornovanázdôvodunenastúpeniamatkydozamestnania
pre PN. Jej priemerný mesačný čistý zárobok počas trvania pracovného pomeru predstavoval sumu

135,37 eur.

10. Zo správy ÚPSVaR Rožňava zo dňa 12.2.2024 vyplýva, že aktuálne evidované voľné pracovné
miesta v okrese K. pre ženy so základným vzdelaním boli u zamestnávateľa Davi s.r.o. so sídlom v
B., ktorý nemal bližšie určené, či ponúkaná práca čalúnnika s príjmom od 1.000,- eur bola vhodná

pre ženy alebo len pre mužov s požadovaným základným vzdelaním. Zamestnávateľ Gemtex a.s. so
sídlom v K. ponúkal prácu vhodnú pre ženy aj so základným vzdelaním, ale požadoval prax minimálne 3
mesiace v profesii šička odevnej a technickej konfekcie. V správe zo dňa 21.4.2023 ÚPSVaR Prievidza
z výsluchu otca maloletých detí zistil, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť pravidelne plnila, ale z
predchádzajúceho obdobia mala dlh približne v sume 2.300,- eur. Styk maloletých detí s matkou sa od

novembra 2022 nerealizuje a celú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje otec sám. S maloletými
deťmi úrad vykonal pohovor bez prítomnosti iných osôb. Maloletý A. počas pohovoru spontánne uviedol,
že navštevuje šiesty ročníka Základnej školy na ulici J. v G.. Dosahuje výborné výsledky, mal samé
jednotky a vyznamenanie. V škole ho najviac baví fyzika. Vo svojom voľnom čase si kreslí alebo sahrá hry na mobile. Uviedol, že s otcom sa mu býva dobre, nič mu nechýba a s matkou nie je od zimy
2022 v žiadnom kontakte. Maloletá C. počas pohovoru spontánne uviedla, že navštevuje tretí ročník
Základnej školy na ulici J. v G.. Dosahuje výborné výsledky, mala samé jednotky a jednu dvojku z čítania

s pochvalou. V škole ju najviac baví čítanie. Vo svojom voľnom čase si kreslí, číta. Baví ju tanec a
druhý rok navštevuje tanečnú školu L. v G.. Ďalej maloletá uviedla, že s otcom sa jej býva dobre, nič
jej nechýba a s mamou nie je v žiadnom kontakte, ani už nechce. Úrad konštatoval, že maloleté deti
boli počas pohovoru primerane a čisto oblečené, riadne zaopatrené, na otázky odpovedali spontánne,
bezprostredne a pôsobili pokojným dojmom. ZŠ v G., ktorú maloleté deti navštevujú v správach zo dňa

22.11.2023 a 23.11.2023 špecifikovala výšku študijných nákladov, ktoré u maloletej C. predstavovali v
období od septembra do decembra 2023 sumu 170, 10 eur pozostávajúcu s pracovného zošita z ANJ
v sume 8,50 eur, časopisu Fifik v sume 18,70 eur, návštevy divadla v sume 4,- eurá, interaktívneho
koncertu v sume 3,50 eur, nákladov na školu v prírode v sume 95,- eur, poplatku do triedneho fondu
v sume 5,- eur, režijných nákladov v ŠJ v sume 10,- eur mesačne a náklady na návštevu folklórneho
súboru Vtáčnik v sume 2,- eurá. študijné náklady u maloletého A. predstavovali výdavky na zakúpenie

pracovných zošitov z matematiky, SJ, Aj, geografie v sume do 30,- eur, náklady na exkurzie v sume
okolo 20,- eur až 30,- eur, doprava na lyžiarsky výcvik v sume 20,- eur, poplatok v ŠJ v sume 5,- eur
mesačne, výchovný koncert v sume 2,- eurá, exkurzia do ZOO v sume 5,- eur. Poplatok do triedneho
fondu a ZRPŠ škola nevyberala.

11. S poukazom na § 62 ods. 1, 2, 5 Zákona o rodine, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, a na vykonané
dokazovanie okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Okresný súd dospel
k záveru, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom je dôvodný. Návrh
matky maloletých detí na zníženie jej vyživovacej okresný súd za opodstatnený nepovažoval. Bolo
podľa okresného súdu nepochybné a vykonaným dokazovaním bolo podľa okresného súdu preukázané,

že od zníženia vyživovacej povinnosti matky v roku 2019 k maloletej C. a v roku 2022 k maloletému
A. sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane maloletých detí. Maloletý A. je v súčasnosti
žiakom 7. ročníka ZŠ a maloletá C. je žiačkou 4. ročníka ZŠ, na základe čoho došlo k zvýšeniu
nákladov na ich materiálne zabezpečenie, ktoré otec riadne špecifikoval a sú uvedené v odôvodnení
tohto rozsudku v odseku 12., 13., a to nielen v súvislosti s ich povinnou školskou dochádzkou, ale aj

v dôsledku toho, že sú vekovo staršie a ich potreby sú iné, ako boli v predškolskom veku u maloletej
C. v roku 2019 a u maloletého A. v roku 2022, na ktorého bola matka pred opakovaným znižovaním jej
vyživovacej povinnosti povinná platiť výživné v sume 140,- eur na základe rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 16P/3/2018-92 zo dňa 11.6.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k.
27CoP/60/2018-117 zo dňa 29.11.20218, právoplatným dňa 18.12.2018, ktorým bol zmenený rozsudok

Okresného súdu Prievidza č.k. 9P/3/2017-77 zo dňa 13.6.2017. V tom čase mal maloletý A. 8 rokov (t.č.
má 13 rokov) a maloletá C. bola vo veku 4 roky (t.č. má 9 rokov).

12. Príjem otca sa oproti predchádzajúcim rokom 2019 a 2022 zvýšil. Aktuálne dosahuje mesačnú mzdu
v sume 600,- eur až 670,- eur mesačne podľa počtu odpracovaných hodín, poberá náhradné výživné v

sume 150,- eur na obe deti, rodinné prídavky v sume 120,- eur mesačne na obe deti a kompenzačný
príspevok v sume 366,70 eur mesačne, poberanie ktorého končí k 1.5.2024. Hoci je pravidelný mesačný
príjemotcaoprotipredchádzajúcejúpravyvyživovacejpovinnostimatkyvyšší,neznamenáto,ževýlučne
otec je povinný zabezpečovať ich výživu a suplovať vyživovaciu povinnosť matky, ktorá jej riadnym a
včasným neplnením ohrozuje výživu vlastných detí. Skutočnosť, že otec dokáže zo svojho príjmu ušetriť

finančné prostriedky na dovolenky a poznávacie zájazdy absolvované spoločne s maloletými deťmi,
čo mu matka vytýkala, neznamená, že má nadštandardné príjmy, z ktorých by mal platiť odôvodnené
potreby detí aj za matku. Nemôže mu byť na ťarchu, ak sa vlastnou usilovnosťou a zodpovednosťou
k práci snaží maloletým deťom zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre ich zdravý fyzický a psychický
vývoj a dopriať im to, čo im matka nedokáže dať.

13. Príjem matky sa oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu o jej vyživovacej povinnosti k maloletým
deťom menil tak, že v roku 2019, kedy bola znížená jej vyživovacia povinnosť k obidvom maloletým
deťom, dosahovala príjem predstavujúci peňažnú pomoc v materstve v sume 830,- eur mesačne,
pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletej I. D. a v roku 2022, kedy bola opätovne znížená jej

vyživovacia povinnosť k maloletému A., bola nezamestnaná a poberala podporu v nezamestnanosti v
sume 7.523,- Kč od 12.7.2022 po dobu 5 mesiacov. V súčasnosti je matka maloletých detí od 25.7.2023
doposiaľ nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR Rožňava a jej jediným zdrojom príjmu sú len rodinné
prídavky na maloletú I. D. v sume 60,- eur mesačne. Nepoberá dávky v hmotnej núdzi, ani podporuv nezamestnanosti, na ktorú jej nárok nevznikol. I keď aktuálne osobné a ekonomické pomery matky
sú nepriaznivé, nie je možné opätovne na túto situáciu matky prihliadnuť a jej vyživovaciu povinnosť
k maloletým deťom opäť znížiť, čím by reálne došlo k ohrozeniu výživy, nakoľko súčasná výška jej

vyživovacej povinnosti nemôže pokryť ich odôvodnené potreby zodpovedajúce veku a potrebám, ktoré
sú spojené s ich materiálnym zabezpečením. Súd prístup matky k práci a k zlepšeniu jej finančnej
situácie považoval za nezodpovedný. Matka u posledného zamestnávateľa v ČR, kde bola zamestnaná
v pracovnom pomere na dobu určitú do 30.4.2024 so skúšobnou dobou 3 mesiace, dosiahla priemerný
čistý mesačný zárobok za obdobie mesiacov máj až júl 2023 podľa správy zamestnávateľa zo dňa

6.10.2023 v sume 21.741,- Kč. Uvedeného zamestnania sa vzdala z dôvodu, že sa rozhodla spolu s
partnerom presťahovať na Slovensko bez toho, aby si predtým zistila možnosti zamestnať v mieste
nového bydliska, čo súd považoval za ľahkovážne a nezodpovedné. Matka doposiaľ nepožiadala o
priznanie dávok v hmotnej núdzi a nepodala návrh na určenie vyživovacej povinnosti k maloletej I., hoci
vo svojej výpovedi tvrdila, že s partnerom ukončila spolužitie, čím sa zbavila možnosti získať ďalší príjem
potrebný na zabezpečenie odôvodnených potrieb seba a maloletých detí. Hoci tvrdila, že má zdravotné

problémy, ktoré ju limitujú v možnosti pracovne sa uplatniť, o svojom zdravotnom stave neuviedla žiadne
konkrétne informácie, nepredložila lekárske potvrdenie o aktuálnom zdravotnom stave a neoznámila ani
meno a adresu sídla praktického lekára za účelom zistenia jej zdravotného stavu. Pokiaľ je jej zdravotný
stavdlhodobonepriaznivý,mohlapožiadaťopriznanieinvalidnéhodôchodku,čotieždoposiaľneurobila.
Problémom matky zamestnať sa, je aj jej základné vzdelanie, s ktorým v regióne, v ktorom žije, nie

sú voľné pracovné miesta, čoho dôkazom je aj správa ÚPSVaR Rožňava zo dňa 8.12.2023, z ktorej
vyplýva, že matka bola opakovane vedená ako nezamestnaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie
ako aj matkou predložené oznámenia zamestnávateľov o absencii voľných pracovných miest. Podľa
názoru súdu by mala zvážiť možnosť hľadať si vhodné zamestnanie aj v iných regiónoch, ak tvrdila, že
partnerský vzťah ukončila. Jej posledný príjem predstavovala odmena v spoločnosti DOMITRI, spol. s

r.o. so sídlom v Gemerskej Hôrke, kde matka bola zamestnaná ako upratovačka na dohodu o vykonaní
práce na dobu určitú v období od 9.10.2023 do 31.10.2023, od 8.11.2023 do 18.11.2023, od 4.12.2023
do 9.12.2023 a od 15.1.2021 do 28.1.2024, kedy bola dohoda stornovaná z dôvodu nenastúpenia
matky do zamestnania pre PN. Jej priemerný mesačný čistý zárobok počas trvania pracovného pomeru
predstavoval sumu 135,37 eur. Matka nepredložila žiadny dôkaz o dôvodoch a dĺžke PN, na základe

čoho nebolo možné posúdiť dôvodnosť ukončenia jej pracovnej činnosti. Za dôležité súd považoval aj
skutočnosť, že matka vo veci sp. zn. 13P/41/2022, kedy bola jej vyživovacia povinnosť k maloletému A.
opätovne znížená na sumu 90,- eur mesačne na základe súhlasu otca z dôvodu, že prehlasovala, že
pôjde len o prechodné zníženie výživného do doby, kým sa presťahuje na Slovensko a finančne jej budú
vypomáhať jej rodičia, čo nedodržala a jej ubezpečenie o finančných zdrojoch po príchode na Slovensko

bolonepravdivéazavádzajúce.Zadanéhostavu,kedyvšetkypotrebymaloletýchdetídlhodobouhrádza
otec a dlh matky na výživnom predstavoval ku dňu rozhodovania súdu o jej vyživovacej povinnosti sumu
2.461,72 eur, súd zastáva právny názor, že insolventnosť matky nie je možné považovať za takú zmenu
pomerov na jej strane, ktorá by odôvodňovala ďalšie zníženie jej vyživovacej povinnosti k maloletým
deťom. Nezodpovedný prístup matky nemôže byť na ujmu maloletých detí, ktoré sú výživou odkázané

výlučne na svojich rodičov, preto návrh matky na ďalšie zníženie jej vyživovacej povinnosť súd posúdil
ako nedôvodný a zamietol ho.

14. Materiálne zabezpečenie maloletých detí zabezpečuje dlhodobo výlučne len otec zo svojho príjmu,
ktorý tiež nie je vysoký (600,- eur až 670,- eur netto podľa počtu odpracovaných hodín), poberá

náhradné výživné v sume 150,- eur na obe deti, rodinné prídavky v sume 120,- eur mesačne na obe
deti a kompenzačný príspevok v sume 366,70 eur mesačne, poberanie ktorého končí k 1.5.2024. V
súčasnosti obe maloleté deti navštevujú základnú školu, 4. a 7. ročník, čím podstatným spôsobom
nielen zodpovedajúcim ich veku, ale aj zvýšeným potrebám v súvislosti so školskou dochádzkou,
dochádza k nespornému zvýšeniu ich bežných potrieb. Potrebám maloletých detí, ktoré sú školopovinné

a schopnostiam a možnostiam matky zodpovedá zvýšenie jej vyživovacej povinnosti minimálne o sumu
30,- eur mesačne na každé dieťa. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd prihliadol aj na to, že
vyživovacia povinnosť matky bola naposledy zvýšená pred 6 rokmi, v roku 2018, kedy vek a náklady
na výživu maloletých detí boli podstatne nižšie ako sú v súčasnosti a následne v rokoch 2019 a 2022
dochádzalo už len k znižovaniu jej vyživovacej povinnosti. Súd prihliadol aj na rast životných nákladov

maloletých detí, ku ktorým došlo za posledných 6 rokov od predchádzajúceho rozhodovania o zvýšení
jej vyživovacej povinnosti.15. Okresný súd konštatoval, že na strane matky existuje priestor pre zvýšenie jej vyživovacej povinnosti
minimálne o sumu 30,- eur na každé dieťa tak, aby sa aspoň vyrovnala jej vyživovacej povinnosti, ktorú
bola povinná plniť si na základe rozsudku tunajšieho súdu č.k. 16P/3/2018-92 zo dňa 11.6.2018 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 27CoP/60/2018-117 zo dňa 29.11.20218, právoplatným dňa
18.12.2018, kedy maloletý A. bol vo veku 8 rokov a C. vo veku 4 roky. Za rozhodujúci príjem matky
súd považoval jej mzdu dosahovanú u českého zamestnávateľa, Česká pošta s.p., ktorý predstavoval
sumu 21.741,- Kč netto mesačne a ktorého sa bez dôležitého dôvodu vzdala, hoci prehlasovala, že
po presťahovaní sa na Slovensko jej budú finančne vypomáhať rodičia, čo bolo nepravdivým tvrdením.

Podľa okresného súdu matka nemala vážny dôvod presťahovať sa na Slovensko, kde nemala vytvorené
žiadne pracovné, ani rodinné zázemie, konala impulzívne bez toho, aby zvážila všetky riziká svojho
rozhodnutia aj s prihliadnutím na jej vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a výšku vysokého
dlhu na výživnom, ako aj na ďalšie dlhy, ktoré nesplácala a splatil ich za ňu otec. Súd prihliadol aj
na to, že matka sa o deti nezaujíma, nestretáva sa s nimi, nekupuje im žiadne darčeky a na ich
materiálnom zabezpečení sa inou ako finančnou formou, aj to nepravidelne, nepodieľa. Okresný súd

vyživovaciu povinnosť matky zvýšil od 1.4.2023, t.j. bezprostredne pred podaním návrhu na zvýšenie
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, pretože už v tom čase na ich strane existovala zmena
pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Zročné výživné predstavuje sumu 390,- eur u každého
dieťaťa za obdobie 13 mesiacov po 30,- eur (apríl 2023 až apríl 2024), ktoré podľa § 232 ods. 4 CSP súd
povolil matke splácať v mesačných splátkach po 20,- eur na každé dieťa osobitne. Výška mesačných

splátok výživného zodpovedá spotrebnému charakteru výživného.

16. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka, ktorá sa ohradila voči tvrdeniam otca
maloletých detí ohľadom jej nejavenia záujmu o maloleté deti, kedy jej z jeho strany bolo opakovane
uvádzané, že s maloletými deťmi sa nemá vôbec stýkať, keď nevie platiť na ne výživné, dokonca bola

aj osobne v mieste ich trvalého bydliska, avšak stretnutie s deťmi jej nebolo umožnené. Do určitej miery
aj táto skutočnosť je otcom maloletých detí potvrdená, kedy z jeho vyjadrenia vyplýva, že dokonca ani
len nemôže disponovať telefónnymi číslami na deti vyhovárajúc sa na to, aby im údajne nemohla volať
v nevhodnom čase, čo je absolútne neprijateľný argument. Zo strany otca maloletých detí však nie je
nijakým podstatným dôvodom odôvodnené, prečo je jej právo na informovanie o maloletých deťoch

popierané.

17. V odvolaní matka uviedla, že tieto jeho tvrdenia o nedoplatku na výživnom sa nezakladajú na pravde
a sú zavádzajúce. Poukázala na Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 10.01.2024, sp. zn. 205 EX
4/24 vydaného JUDr. Reném Matuškom, súdnym exekútorom, kedy bola upovedomená o tom, že voči

jej osobe sa začalo exekučné konanie, a to v prospech oprávnených mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a
mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX titulom dlžného výživného a bežného výživného s tým, že dlžné výživné
má prestavovať sumu vo výške 2.461,72 € a bežné výživné v súhrne 150 ,-€. V upovedomení o začatí
exekúcie nie je vymedzené obdobie, za ktoré sa mala dostať do omeškania, prílohovo predložila zoznam
úhrad realizovaných na bankový účet A. B. od roku 2019. Za obdobie od roku 2019 až do súčasnosti

došlo podľa jej výpočtov k preplateniu výživného v roku 2019 o sumu vo výške 576,92 €, v roku 2020
k preplateniu výživného vo výške 1.920,17 €, v roku 2021 k preplateniu výživného vo výške 2.278,52
€, v roku 2022 k preplateniu výživného vo výške 2.195,78 €, v roku 2023 k preplateniu výživného vo
výške 544,20 € a v roku 2024 bolo v celom rozsahu uhradené výživné - za 4 mesiace 450,- €. Zo strany
jej súčasného zamestnávateľa GEMTEX, a.s., so sídlom Štítnická 25, 048 01 Rožňava, IČO: 31 696

180 sa vykonávajú zrážky zo mzdy práve z dôvodu vymáhania výživného pre maloleté deti. Celá táto
záležitosť by sa mala raz a navždy vyriešiť čo sa týka jej platenia výživného minimálne od roku 2019
až po súčasnosť. Žiadala, aby si odvolací súd vyžiadal výpisy z bankového účtu A. B. vedeného v
M. B. I., pod č.: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to za obdobie od roku 2016 až po súčasnosť.
Aj konajúcemu súdu potom bude zrejmé, akým spôsobom si mohol človek s minimálnym príjmom

dovoliť luxusnú dovolenku pri mori s dvoma maloletými deťmi, kedy podľa tvrdenia otca maloletých
detí sám znášal všetky výdavky v spojitosti s ich starostlivosťou a popri tom si dokázal usporiť peniaze
na takúto dovolenku. Samozrejme, je to možné, keď jej úhrady na výživnom predstavovali po niektoré
roky preplatky vo výške nad 2.000,-Eur. Kvôli duplicitnému plateniu výživného, napriek tomu, že bola
zamestnaná, ocitla sa v životnej situácii, kedy si doslova na základné životné potreby musela požičiavať

a nakoniec si zobrať aj pôžičku, ktorá ju na celý život zadlžila. Otec maloletých detí prijímal platby, ktoré
mu uhrádzala na jeho bankový účet. Otec maloletých detí mal podľa matky vychádzajúc z napadnutého
rozhodnutia poberať výživné aj vo forme náhradného výživného poskytovaného ÚPSVaR.18. V odvolaní matka uviedla, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vymedzuje príjem
otca maloletých detí, kedy tento predstavuje mesačne sumu vo výške 1.236,70 Eur. Z napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že príjem otca maloletých detí sa dokonca zvýšil z pôvodnej výšky 362 Eur na 600

až 670 Eur, t. j. jeho príjem sa temer zdvojnásobil. Naproti tomu za obdobie, od kedy sa aj určovalo
dlžné výživné v napadnutom rozhodnutí, bola na rodičovskej dovolenke, nezamestnaná, zamestnaná v
ČR s mesačným príjmom vo výške 21741 Kč (860 Eur), pričom tento pracovný pomer trval 3 mesiace
a zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti v DOMITRI s.r.o. v Gemerskej Hôrke a príjmom 135 Eur.
Z uvedeného je zrejmé, že otec maloletých detí mal značne vyšší príjem ako ona a na túto skutočnosť

podľa matky okresný súd dostatočne neprihliadol. Obdobne v súvislosti s poberaním daňového bonusu
sa otec maloletých detí nevedel vyjadriť k jeho výške, napriek tomu sa okresný súd uspokojil s takýmto
vyjadrením otca, napriek tomu, že aj daňový bonus má predstavovať určitú formu príjmu pre jeho
poberateľa. V súčasnosti výška jej príjmu predstavuje sumu vo výške 283,26 Eur. t. j. suma ktorá jej bola
pripísaná na bankový účet za odpracovaný mesiac marec 2024, keďže na základe podaného návrhu
na vykonanie exekúcie zo strany otca maloletých detí sa realizujú zrážky zo mzdy na výživné, hoci na

výživnom podľa jej výpočtov nedlhuje ani cent.

19. Matka v odvolaní namietala, že okresný súd nevyhodnocoval je zdravotný stav, ktorý má byť
nepriaznivý a tento bol dostatočne preukázaný v konaní vedenom na OS Prievidza pod sp. zn.
13P/41/2022, súdny spis, z ktorého vyplýva aj samotné zdokladovanie jej nepriaznivého zdravotného

stavu lekárskou správou, pričom tento stav i naďalej pretrváva, a preto jej nie je zrejmé z akého dôvodu
súd prvej inštancie spochybňuje aj túto skutočnosť. Okrem mal. A. a mal. C. má matka vyživovaciu
povinnosť aj voči mal. I. D., na skutočnosť ktorú v napadnutom rozhodnutí nie je braný zreteľ. Obdobne
sa aj na mal. I. v súvislosti s jej vývinom a pribúdaním veku vznikajú zvýšené výdavky, napr. začala chodiť
do predškolského zariadenia. Nie je dôvodené súdom prvej inštancie, na základe akých skutočností

dospel k záveru, že je v jej možnostiach uhrádzať zvýšené výživné v súhrnnej vo výške 210,- Eur.

20. V odvolaní matka poukázala na článok 6 CMP. Z dôvodu akcentácie širšieho verejného záujmu na
poskytnutí ochrany účastníkom mimosporového konania (protektívna funkcia) je súd v mimosporovom
konaní povinný zisťovať skutočný stav veci, nie len skutkový (účastníkmi tvrdený) stav veci. Rovnako

je v čl. 6 vyjadrený princíp vyšetrovací (druhá veta) ktorý funkčne i teleologicky súvisí s princípom
oficiality vyjadreným vo vete prvej. Pojmovým znakom vyšetrovacieho princípu je obmedzenie procesnej
diligencie účastníkov konania vo vzťahu k dokazovaniu a presunutie dôkaznej iniciatívy na súd.
V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania
účastníkov konania. Navrhla s použitím § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového
poriadku vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd návrh otca na
zvýšenie výživného zamietol.

21. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že zotrváva na svojich

písomných a ústnych vyjadreniach v rámci prebiehajúceho konania. Zvýšenie vyživovacej povinnosti
matky je v záujme maloletých detí. Z uvedeného dôvodu úrad navrhol napadnutý rozsudok okresného
súdu potvrdiť.

22. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý s odvolaním matky nesúhlasil. Návšteva, ktorá

matke nebola umožnená bola naposledy vtedy, keď sa matka aj dostavila na pojednávanie, na ktorom
sa znížilo výživné na sumu 150€ mesačne spolu na obe maloleté deti. Dôvodom neumožnenia návštevy
bolo to, že deti mali zaplatený denný tábor, v ktorom strávili celý deň, ktorý bol rezervovaný dopredu.
Dlh na výživnom ako uviedol trvá. Matka maloletých detí bola zaviazaná platiť výživné od 01.03.2016
rozsudkom pod sp.zn. 13P/12/2016, na maloletého A. v sume 50 Eur mesačne a na maloletú C. v sume

30 Eur mesačne. „Od júla v roku 2017 rozsudkom 9P/3/2017, kde bolo zvýšenie na maloletého A. suma
60€ mesačne a na maloletú C. suma 40€ mesačne v tomto roku bolo výživné preplatené. Od roku 2018
pod spisovou značkou 16P/3/2018, kde bolo zvýšenie s účinnosťou od 01.01.2018 na maloletého A.
sumou 140€ mesačne a na maloletú C. sumou 90€ mesačne. Kde už vtedy matka neplatila tak ako
mala určené súdom. Od marca roku 2019 pod spisovou značkou 27CoP/46/2019 bolo znížené výživné

na maloletého A. na sumu 120€ mesačne a na maloletú C. suma 60€ mesačne. V roku 2020, 2021
a 2022 bez zmeny kde pravidelne prispievala určené súdom v sume 180€ mesačne na obe maloleté
deti. V roku 2023 došlo k zníženiu výživného pod spisovou značkou 13P/41/2022, kde na maloletého A.
sa suma znížila na 90€ mesačne a na maloletú C. 60€ mesačne. V roku 2024 výživné posielane bolo23.01.2024 v sume 150€, 16.02.2024 v sume 150€, 21.03.2024 v sume 150€. Za mesiac apríl výživné
neprišlo tak ako malo. Matka mala exekúciu v českej republike a pani H. I. B., G., táto exekúcia pod
číslom 006 EX1123/19-245 bola na moju žiadosť zrušená z dôvodu že sa matka trvalo presťahovala

na Slovensko. V prílohe posielam finančný prehľad a zároveň potvrdenie o skutočnosti že mi od pani
doktorky z českej republiky nič neprišlo na účet, ako odporkyňa tvrdí že na výživnom preplatila niekoľko
tisíc. Finančný prehľad je zo dňa 20.12.2023, kde exekútor v českej republike vedel ako posiela matka
bežné výživné a nemohol zároveň poslať tu istú sumu ako poslala matka detí. V tabuľke je presne
vidieť koľko exekútor strhol. Na koľko som bol povinný oznamovať skutočnosť kedy odporkyňa poslala

bežné výživné.“ Výpočty matky nie sú skutočné a sú vymyslené. Okrem exekúcie v Českej republike
spolupracoval s Centrom s medzinárodnou ochranou detí a mládeže pod sp.zn. CM/2577/22, ktorá
spoločnosť skutočne poslala časť zameškaného výživného v sume 120,29 Eur. V prílohe je aj doklad
a potvrdenie zo dňa 28.11.2023. Túto sumu automatický odpočítal zo zameškaného výživného. Z jeho
strany nedošlo k žiadnemu zneužívaniu exekučných konaní. Je pravda, že od 09.01.2024 podal nový
návrh na exekučné konanie, nakoľko s bývalou manželkou nie je žiadna reč, žiadna dohoda a podľa otca

sa aj snaží vyhýbať plateniu, čím je aj viditeľné, že nesúhlasí so zvýšením výživného. Vylučuje, že by sa
bezdôvodne obohatil. Keby sa chcel bezdôvodne obohacovať, tak by nebral do úvahy výživné z platieb,
ktoré mu boli doručené, nakoľko, v niektorých v poznámke preňho bol napísané DAR, pokiaľ ide o dar,
tak to nie je výživné, ale vedel, že je to teda na deti. Nepotrebuje zavádzať súdy a úrady nepravdivými
informáciami. Všetky prijaté platby od matky maloletých detí vie preukázať v písomnej forme, nakoľko

nie všetky išli na bankový účet, ale niekoľko ich išlo aj službou western union. Do dnešného dňa má 91
prijatých platieb na výživné, ktoré patria na deti a nie jemu. Má právo dopriať maloletým deťom, aby si
užili prázdniny a mali nové zážitky ako každé iné dieťa. Z jeho hľadiska je to len závisť. Treba sa pozrieť
aj z druhej strany, kde matka zobrala deti a dopriala im. Nahrádza im matku aj otca a dopraje deťom, po
čom túžia. Maloleté deti majú vedomosť o všetkom, kedy a ako matka platí, každý deň sa rozprávajú,

spolu sa učia. Samozrejme deti sú rozumné a veciam dobre chápu a vidia, čo pre nich robí a čo robí pre
maloleté deti matka. Ale od toho tu je sociálna kurátorka, ktorá zastupuje maloleté deti a nie rodičov. Na
úrade práce a sociálnych vecí a rodiny nemá podaný návrh na náhradné výživné a ani nikdy nedostával
náhradné výživné. Skutočnosti, ktoré matka detí uviedla, nie sú pravdivé, zatajuje aj skutočnosti, ktoré
mala v minulosti v Českej republike ako aj vyhlásenie osobného bankrotu a podobných vecí ako sú

pôžičky a iné pozdlžnosti. Ale to nie je k meritu vecí o návrhu zvýšenia výživného na maloleté deti. Má
vedomosť aj tom, že odporkyňa ma tretie dieťa menom I., ale dieťa má kompletnú rodinu matku aj otca.
Otec dieťaťa určite pracuje. Od dňa 04.01.2024 začalo exekučné konanie zameškaného výživného na
maloleté deti, ktoré trvá a o zastavení bude rozhodovať súd v Banskej Bystrici, nakoľko dokladal fakty
o tom, že exekúcia je oprávnená a nie je dôvod ju ukončiť. Zároveň odporkyni začala dňa 27.03.2024

ďalšia exekúcia na vymoženie istiny v sume 840€. V prílohe posielal dôkaz o oboch exekúciách pod
sp.zn. 205 EX/24 a 205 EX 99/24. Návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

23. K doručenému vyjadreniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že zotrváva na svojom
písomnom stanovisku k odvolaniu matky zo dňa 14.5.2024, ktoré bolo Okresnému súdu Prievidza

zaslané.

24. K doručenému vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že s vyjadrením
kolízneho opatrovníka súhlasí tak, ako mu to bolo písomne doručené. Zvýšenie výživného je v záujme
maloletých detí. Oznámil, že matka detí prestala platiť výživné na maloleté deti za obdobie apríl 2024 a

máj 2024 a predpokladá aj to, že za obdobie jún 2024 tiež nepošle.

25. K vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá s otcom nesúhlasí. Poukázala na to, že deti
nenavštevujú žiadne krúžky, nevidí dôvod, prečo by sa mala vyživovacia povinnosť zvýšiť na obe
maloleté deti na sumu 220 Eur. Je síce zamestnaná, ale jej príjem nevystačí na vyživenie samej seba,

nieto ešte živiť ďalšiu maloletú dcéru. Otec maloletých detí píše, že nechodí navštevovať spoločné deti,
nemá na to financie, cesta niečo stojí a nepôjde k nim s prázdnymi rukami. Vyjadrila sa k správaniu otca,
ktoré považovala za jej očiernenie pred súdom. Otec zabúda na podvod, ktorý spáchal. Muž, ktorý bol za
podvody aj trestne stíhaný sa očividne nepoučil, dlží jej čiastku 7.000 Eur. Keby si aspoň s deťmi našiel
nové bývanie. Deti rastú, žijú v jednej izbe na ubytovni. Za roky sa nikde neposunul a odstupné, ktoré

dostal investoval na nové zuby, a ak sa jeho výdaje zvýšia len o euro, tak už podáva žiadosť o zvýšenie
výživného. Neprejde rok, aby nemali pojednávanie. Netreba zabúdať na tretie dieťa I. D., ktorá prichádza
o dôstojný život, keďže jej z jej platu nemôže nič dopriať.26. K doručenému vyjadreniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že zotrváva na svojom
písomnom stanovisku k odvolaniu matky zo dňa 14.5.2024, 5.6.2024, ktoré boli Okresnému súdu
Prievidza zaslané.

27. Vo vyjadrení na č.l. 327 spisu otec uviedol, že sa vyjadruje k vyjadreniu zo dňa 3.7.2024, ktoré dostal
v dvoch obálkach, nerozumie k čomu sa má „ako ešte vyjadrovať keďže návrh na zvýšenie výživného
som podával ja a trvám na ňom ako súd rozhodol a zníženie výživného nesúhlasím. Zvýšenie výživného
je v záujmu maloletých detí. Zároveň Žiadam o urgentné rozhodnutie súdu na koľko vec trvá strašne

dlho. Ďalej by som chcel súd oboznámiť že od apríla 2024 nedostávam žiadne bežné výživné na koľko
to pravdepodobne súd v Banskej Bystrici zrušil. Myslím že už nie je potrebne sa niečomu vyjadrovať,
kde bolo všetko už povedané a patrilo by sa aby bolo v danej veci už rozhodnuté.“

28. K doručenému vyjadreniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že zotrváva na svojich
písomných stanoviskách, ktoré boli Okresnému súdu Prievidza zaslané.

29. Z vyjadrenia otca k odvolaniu matky a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka č.l. 340-342 spisu vyplýva,
že otec s vyjadrením kolízneho opatrovníka v plnom rozsahu súhlasí. Zvýšenie vyživovacej povinnosti
matky je v záujme maloletých detí. „Výdavky na maloleté deti sa zvyšujú každým rokom, nie je to ani
tým či maloleté deti chodia na krúžok alebo nie. Začal nový školský rok syn A. navštevuje 8. ročník

základnej školy, dcéra C. navštevuje 5. ročník základnej školy. Krúžky si môžu vybrať tento rok ak ich
niečozaujme.Matkapodľatohočopíševovyjadrenínevieanikoľkomáprispievaťnamaloletédetipodľa
nového rozsudku suma 180 € bola znížená na sumu 150€ mesačne a to takto. Na A. suma 90€ mesačne
od novembra 2022 a na dcéru C. sumou 60 € mesačne. Pokiaľ ja viem suma bola znížená dočasne
na žiadosť matky. Okresný súd v Prievidzi vyživovaciu povinnosť zdvihol na každé dieťa symbolický

po 30 €. To, že je matka zamestnaná viem, pokiaľ musí prispievať na energie a stravu by mala vedieť
tiež doložiť ako dôkaz na svoju obhajobu taktiež aj na cestovné ako uvádza. To čo uvádza by mala aj
podložiť dôkazmi. Matka píše že musí uživiť aj jej ďalšiu dcéru, ale poukazujem na to že ta dcéra ma
otca aj matku. Naše dve spoločne deti majú len otca a matka je tam, kde je. Je pravdou že matka deti
nenavštevuje deti tak ako má určené súdom. Odmieta tvrdenie matky čo uvádza že zameškaný dlh na

výživnom mi bol vyplatený nie je to pravda. Matka má na výživu maloletých detí prispievať od marca
2016. V prílohe tohto vyjadrenia posielam dôkaz o tom koľko jej uvedená pani H. I. B. strhla zo mzdy. A
koľko mi bolo poslané. Tvrdenie matky že som spáchal nejaký podvod nie je pravda a je to len klamstvo
a z jej strany očierňovanie mojej osoby a otca čo sa stará o maloleté deti. Neprajem si aby tvrdila takéto
nezmyslí. To čo ja uvediem mám aj dôkaz a nedovolil by som sa na matke bezdôvodne obohacovať,

len bojujem za to čo patri maloletým deťom. Matke našich detí nedlhujem žiadnych 7000 €, je to len
obyčajne klamstvo. Uvádzam že naozaj mi na zameškanom výživnom dlhuje sumu 2 461,72 €+19,80
€ trovy na spísanie návrhu a plus bežné výživné v sume 150€.“ Je pravda že od 04.01.2024 začalo
exekučné konanie na zameškané výživné, ale aj voči nemu, ktoré nie je predmetom tejto veci. Ako aj
exekučné konanie začalo, tak aj skončilo. Zastavenie exekúcie nastalo z dôvodu, že matka detí išla do

konkurzu, aby sa zbavila dlhov. Na jej vyjadrenie, ako podáva na otca trestné oznámenie je len krivé
obvinenie, ktoré po preukázaní skutočnosti, je aj trestné.

30. S deťmi býva v jednoizbovom byte, nie je to žiadna ubytovňa, ale byt, ktorý dostal, keď bol
zamestnaný na baniach. Zároveň si nepraje, aby sa starala do čoho investoval odstupný plat a podobné

veci. S maloletými deťmi žijú riadny a poctivý život a deťom nič nechýba, nakoľko sa im plne venuje, aj
keď má starosti. Deti si rodičov nevyberajú. V prílohe svojho vyjadrenia poslal aj kópiu zápisnice, kde
žiadal o náhradné výživné, nakoľko z jedného platu sa to nedá utiahnuť a výživné za 5 mesiacov chýba.
Ak žiadosť schvália, tak náhradné výživné by mal dostať od septembra 2024, len tam je tiež otáznik,
keďže exekučné konanie sa zastavilo a nevie, či mu aj žiadosť schvália. Poukázal aj na to, že matkine

praktiky pri odvolávaní ho stoja čas a navyše vyhodené peniaze, napríklad zastavenie exekučných
konaní, kde má zaplatiť exekútorovi sumu 72 € a v druhom prípade sumu 120 €. Maloletým deťom matka
nekupuje žiadne školské pomôcky ani iné materiálne veci. Matka sa vyhýba prispievaniu na vyživovaciu
povinnosť, čo ho vlastne ani neprekvapuje. V prílohe dal do pozornosti aj pomôcky do školy a okrem tých
pomôcok sú aj iné finančné náklady, len matka o tom nemá vedomie, koľko čo stojí a škola vyžaduje.

31. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že na znížení výživného stále trvá. Dôvody už
napísala, nič sa nezmenilo. Jej príjem je stále rovnaký, nemá ani istú prácu, pracovnú zmluvu jej predĺžili
len do konca roka, teraz začali prepúšťať. Zvýšilo sa aj cestovné. Čo sa týka neplatenia výživného, s týmmal otec počítať, keď podával nezmyselnú exekúciu, jej sa to strháva z platu a uvidí sa, za ako dlho sa
rozhodne na súde v Banskej Bystrici.

32. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas, účastníčkou konania (§ 362, § 359 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

33. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletých
detí bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
14CoP/151/2024-371 zo dňa 23.10.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 23.10.2024 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

34. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

35. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania,boloposúdiť,čiokresnýsúdrozhodolvecnesprávneovýživnomnamaloletédeti.Rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/41/2022-62 zo dňa 28.10.2022, právoplatným dňa 10.11.2022 bola
schválená rodičovská dohoda účastníkov, ktorou vyživovacia povinnosť matky na maloletého A. bola
znížená zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti súdneho

rozhodnutia. V tom čase bola matka nezamestnaná, mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej I. D.,
nar. XX.X.XXXX, ktorá navštevovala materskú školu. Bola poberateľkou podpory v nezamestnanosti v
sume 7.523,- Kč mesačne od 12.7.2022 po dobu 5 mesiacov. Zdravotný stav matky v lekárskej správe zo
dňa 13.10.2022 nebol popísaný. Bolo konštatované, že pre matku nie je vhodná ťažká fyzická práca so
zvýšeným fyzickým úsilím, s manipuláciou s ťažkými bremenami, so statickou záťažou chrbtice, práce

vo vynútenej polohe - dlhodobý sed, stoj, práce v predklone, práca vo vlhku, prievane, chlade alebo
extrémnom teple. Otec maloletých detí bol v tom čase nezamestnaný, od 1.5.2022 do 31.10.2022. U
posledného zamestnávateľa, HBP, a.s. Prievidza bol jeho pracovný pomer skončený z organizačných
dôvodov, poberal rodinné prídavky na dve maloleté deti. Maloletý A. bol žiakom 6. ročníka ZŠ a maloletá
C. žiačkou 3. ročníka ZŠ. V období od roku 2019 do roku 2022 bola vyživovacia povinnosť matky k

maloletému A. opakovane znižovaná najprv zo sumy 140,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne,
kedy bol maloletý žiakom 3. ročníka ZŠ a následne zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 90,- eur, kedy
bol žiakom 6. ročníka ZŠ. U maloletej C. bola vyživovacia povinnosť matky znížená jedenkrát v roku
2019 zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne, kedy maloletá navštevovala materskú
školu. Dôvodmi zníženia výživného boli v obidvoch prípadoch výlučne okolnosti na strane matky, najprv

skutočnosť, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej I. D., nar. XX.X.XXXX, zvýšili sa jej
výdavky (hradené náklady novorodenca) a poklesol jej príjem v súvislosti s prekážkou v práci - osobnou
celodennou starostlivosťou o novonarodené dieťa (namiesto čistej mesačnej mzdy z práce 906,38
eur nižšie dávky peňažnej pomoci v materstve 830,- eur mesačne v priemere) a v roku 2022 to bola
nezamestnanosť matky a pokles jej príjmu, ktorý v tom čase predstavoval podporu v nezamestnanosti v

sume 7.523,- Kč, ktorú poberala od 12.7.2022 po dobu 5 mesiacov. Otec maloletých detí bol v tom čase
nezamestnaný, od 1.5.2022 do 31.10.2022. U posledného zamestnávateľa, HBP, a.s. Prievidza bol jeho
pracovný pomer skončený z organizačných dôvodov. Poberal rodinné prídavky na dve maloleté deti.

36. Tak okresný súd ako aj odvolací majú za nepochybné a vykonaným dokazovaním preukázané, že

od zníženia vyživovacej povinnosti matky v roku 2019 k maloletej C. a v roku 2022 k maloletému A. sa
podstatným spôsobom zmenili pomery na strane maloletých detí. Maloletý A. je v súčasnosti žiakom 7.
ročníka ZŠ a maloletá C. je žiačkou 4. ročníka ZŠ, na základe čoho došlo k zvýšeniu nákladov na ich
materiálnezabezpečenie,ktoréotecriadnešpecifikovalasúuvedenévodôvodnenírozsudkuokresnéhosúdu najmä v odsekoch 12., 13., a to nielen v súvislosti s ich povinnou školskou dochádzkou, ale aj v
dôsledku toho, že sú vekovo staršie a ich potreby sú iné ako boli v predškolskom veku u maloletej C.
v roku 2019 a u maloletého A. v roku 2022, na ktorého bola matka pred opakovaným znižovaním jej

vyživovacej povinnosti povinná platiť výživné v sume 140,- eur na základe rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 16P/3/2018-92 zo dňa 11.6.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k.
27CoP/60/2018-117 zo dňa 29.11.20218, právoplatným dňa 18.12.2018, ktorým bol zmenený rozsudok
Okresného súdu Prievidza č.k. 9P/3/2017-77 zo dňa 13.6.2017. V tom čase mal maloletý A. 8 rokov (t.č.
má 13 rokov) a maloletá C. bola vo veku 4 roky (t.č. má 9 rokov).

37. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods.
1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z
predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje výživnom.
Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane detí, tak aj na strane rodičov.

38. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre
určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a
úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní
s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť

odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne,
napríklad vývojom životných nákladov. K zmene potrieb oprávneného môže dôjsť najmä v súvislosti
s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami
prípravy na budúce povolania). Môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu
povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo aj poklesu jeho príjmu, poprípade

v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o
zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností,
na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k dieťaťu.

39. Pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté dieťaťa odvolací súd poukazuje na to, že Zákon o rodine

neurčuje konkrétnu výšku výživného (okrem minimálneho, ktoré je každý rodič bez ohľadu na svoje
možnosti a schopnosti povinný platiť), stanovuje iba kritériá, z ktorých má súd rozhodujúci o vyživovacej
povinnosti rodiča vychádzať. V § 62 ods. 1 Zákona o rodine je určený základ nároku dieťaťa na
výživné od svojho rodiča až do doby, kým nie je schopné samé sa živiť a v odseku 2 tohto zákonného
ustanovenia je určená rodičom povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov s výslovným zakotvením, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd prihliadať podľa § 62 ods. 4 Zákona
o rodine na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V § 62 ods. 5 prikazuje Zákon o
rodine súdu, aby nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výšku
výživného reguluje Zákon o rodine aj v § 75 ods. 1 odôvodnenými potrebami oprávneného.

40. Odvolací súd vo vzťahu ku svojim prijatým záverom považuje za podstatné uviesť ustálené
závery v skutkovej rovine, ktoré neboli otcom ani matkou spochybnené a v zmysle, ktorých matka sa
s maloletými deťmi nestretáva, nenavštevuje ich a ani mimo výživného neprispieva na ich výživu. Matka
v odvolaní vyčítala okresnému súdu, že neprihliadol pri určení výživného ona jej ďalšiu vyživovaciu

povinnosť k mal. I.. V súvislosti s touto argumentáciou matky odvolací súd odkazuje na ods. 27., 28., 29.,
32. odôvodnenia napadnutého rozsudku, obsah ktorých vylučuje, aby sa odvolací súd stotožnil s touto
odvolacou argumentáciou matky.

41. Odvolací súd súhlasí so závermi okresného súdu, že zvýšenie výživného je odôvodnené zmenou

podmienok, za ktorých bolo určované výživné v čase vydania posledného rozhodnutia Okresného súdu
Prievidza č.k. 13P/41/2022-62 zo dňa 28.10.2022. K stanovenej výške výživného odvolacím súdom
odvolací súd považuje za podstatné poukázať na ods. 27. až 35. napadnutého rozsudku okresného
súdu, v ktorom okresný súd uviedol, že mal preukázané, že náklady na maloleté deti, tak C. a A., ktoré
závery vyhodnotil odvolací súd ako vecne správne. Pripomína odvolaniu matky odvolací súd vo vzťahu,

že ak je vyčíslená určitá výška nákladov, tak polovicu má platiť jeden rodič a polovicu nákladov druhý
rodič, ale rodič, ktorému deti nie sú zverené do výchovy a opatery by sa mal podieľať vyššou mierou
nákladov na maloleté deti, avšak zároveň sa poukazuje aj na možnosti rodiča, ktorý má platiť predmetnévýživné. Tieto možnosti sú predovšetkým dané tým, aký príjem má ten ktorý rodič, ktorý je povinný platiť
výživné.

42. Odvolací súd, zohľadniac všetky skutkové okolnosti vyplývajúce z dokazovania vykonaného
okresným súdom teda určil výživné, ktoré je jednak primerané pre súčasné potreby maloletých detí
a zároveň primerané súčasným majetkovým pomerom - predovšetkým zárobkovým pomerom matky,
keďže neboli zistené nejaké iné majetkové aktíva u matky, z ktorých by bolo možné platiť výživné,
ako napr. ak by matka mala nejaké nehnuteľnosti, ktoré by mohla prenajímať a zároveň z týchto

nehnuteľností by teda mala príjem, vo výške uvedenej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

43. Odvolací súd považuje, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a výrokovú časť tohto
svojho rozhodnutia, za podstatné poukázať na to, že matku zaviazal aj na platenie zročného výživného,
tak odvolací súd poukazuje na celé odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu s dôrazom
na ods. 36. odôvodnenia, v zmysle ktorého „Súd vyživovaciu povinnosť matky zvýšil od 1.4.2023, t.j.

bezprostredne pred podaním návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, pretože už
v tom čase na ich strane existovala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Zročné výživné
predstavuje sumu 390,- eur u každého dieťaťa za obdobie 13 mesiacov po 30,- eur (apríl 2023 až
apríl 2024), ktoré podľa § 232 ods. 4 CSP súd povolil matke splácať v mesačných splátkach po 20,-
eur na každé dieťa osobitne. Výška mesačných splátok výživného zodpovedá spotrebnému charakteru

výživného.“ Pokiaľ teda matka v odvolaní poukazovala nato, že „ Za obdobie od roku 2019 až do
súčasnosti došlo podľa mojich výpočtov k preplateniu výživného v roku 2019 o sumu vo výške 576,92
€, v roku 2020 k preplateniu výživného vo výške 1.920,17 €, v roku 2021 k preplateniu výživného vo
výške 2.278,52 €, v roku 2022 k preplateniu výživného vo výške 2.195,78 €, v roku 2023 k preplateniu
výživného vo výške 544,20 € a v roku 2024 bolo v celom rozsahu uhradené výživné - za 4 mesiace 450,-

€.“, tak z uvedených tvrdení matky nevyplýva, že by predmetom ňou uvádzaných úhrad bola i úhrada
zvýšeného výživného tak, ako je odôvodnené okresným súdom v ods. 36. napadnutého rozsudku.

44. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z citovaného
ustanovenia zákona vyplýva, že výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, len ak sú na to dôvody osobitného zreteľa. Takáto právna úprava
vyžaduje od oprávnených zodpovedný a včasný prístup k riešeniu otázky výživného, t. j. aby návrh
na určenie výživného bol podávaný bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok.

Súd len z výnimočných dôvodov môže priznať výživné spätne. V tomto prípade však okresný súd
rozhodol o zvýšení výživného tak, že „...Zvyšuje vyživovaciu povinnosť matky maloletých detí, D. B.,
nar. XX.X.XXXX naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/41/2022-62 zo dňa
28.10.2022 u maloletého A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne
od 1.4.2023 a u maloletej C., nar. X.X.XXXX zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne

od 1.4.2023, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 11P/2/2019-94
zo dňa 21.3.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín, č.k. 27CoP/46/2019-161 zo dňa
24.9.2019, ktoré je povinná platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk otca maloletých detí.“,
pričom argumentácia matky sa týkala tvrdení o úhrade bežného výživného v tom čase určeného
a nie aj zvýšeného výživného, o ktorom rozhodol okresný súd v napadnutom rozsudku. Pokiaľ matka

poukazovala na aktuálne vedené exekučné konania, tak predmetom prejednávanej veci bolo zvýšenie
výživného na maloleté deti a v zmysle návrhu matky zníženie výživného na maloleté deti. Odvolací
súd považoval rozhodnutie okresného súdu v zodpovedajúcej časti za vecne správne, a to spolu i s
výrokovou časťou I. rozsudku okresného súdu vo väzbe na odôvodnenie napadnutého rozsudku, preto
ich v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

45. V odvolaní matka vyčítala okresnému súdu, že nedostatočne vyhodnotil skutkové okolnosti a dospel
k nesprávnym záverom, keď „pričom tento pracovný pomer trval 3 mesiace a zamestnaná na dohodu
o pracovnej činnosti v DOMITRI s.r.o. v Gemerskej Hôrke a príjmom 135 €. Z uvedeného je zrejmé, že
otec maloletých detí mal značne vyšší príjem ako ja a na túto skutočnosť si myslím, že konajúci súd

dostatočne neprihliadol.“ V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou matky odvolací súd odkazuje
na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v § 387 ods.1, 2 CSP
s dôrazom na ods. 32., 33., 35.46. Na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky k mal. C. a A. tak, okresným súdom, ako ani odvolacím
súdom, podľa odvolacieho súdu nemali vplyv skutočnosti uvádzané matkou v odvolaní v rovine, že
„nebol preukázaný môj nepriaznivý zdravotný stav, uvádzam, že tento bol dostatočne preukázaný v

konaní vedenom na OS Prievidza pod sp. zn.: 13P/41/2022, súdny spis, z ktorého vyplýva aj samotné
zdokladovanie môjho nepriaznivého zdravotného stavu lekárskou správou, pričom tento stav i naďalej
pretrváva, a preto mi nie je zrejmé z akého dôvodu súd prvej inštancie spochybňuje aj túto skutočnosť“,
poukazuje odvolací súd na ods. 32 odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, v ktorom okresný
súd uviedol, že „Hoci tvrdila, že má zdravotné problémy, ktoré ju limitujú v možnosti pracovne sa

uplatniť, o svojom zdravotnom stave neuviedla žiadne konkrétne informácie, nepredložila lekárske
potvrdenie o aktuálnom zdravotnom stave a neoznámila ani meno a adresu sídla praktického lekára
za účelom zistenia jej zdravotného stavu. Pokiaľ je jej zdravotný stav dlhodobo nepriaznivý, mohla
požiadať o priznanie invalidného dôchodku, čo tiež doposiaľ neurobila.“, keďže tieto nepredstavujú
také kvalifikované dôvody, ktoré by ovplyvnili výšku výživného, prípadne by predstavovali dôvody pre
zbavenie jej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Pre odstránenie pochybností odvolací súd

uvádza, že z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 13P/41/2022, a to z č.l.
23 spisu (na ktorý odkazovala matka v odvolaní), vyplýva i potvrdenie A. O. O. zo dňa 13.10.2022,
v zmysle ktorého nie je vhodná, vzhľadom na zdravotný stav matky ťažká fyzická práca (zvýšené
svalové úsilie, manipulácia s ťažkými bremenami....., zákaz práce v chlade, prievane, alebo extrémnom
teple). Z uvedeného potvrdenia však nie je možné konštatovať diagnózu matky, vyšetrenia a ani

liečbu. Na uvedené potvrdenie sa matka odvolávala i na pojednávaní dňa 28.10.2022 v zmysle obsahu
zápisnice spísanej Okresným súdom Prievidza sp.zn. 13P/41/2022. Z obsahu spisového materiálu
prejednávanej veci nie je možné konštatovať, že by matka predložila v relevantnom štádiu konania
potvrdenieoaktuálnomzdravotnomstave,apretozáveryokresnéhosúdutakakovyplývajúnajmäzods.
32. napadnutého rozsudku v tejto rovine sú, podľa zistení odvolacieho súdu, vecne správne a súladné

s obsahom spisu.

47. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie

o návrhu otca na zvýšenie výživného na mal. C. a A. odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

48. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcimi závermi súdu prvej
inštancie, ktoré uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti

okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne
rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru odvolacieho súdu
nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu ochrany

záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.

49. Odvolací súd zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z § 52 CMP, § 55 CMP zásada, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda

sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku v zmysle § 55
umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu,
pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať.
Zákonodarcakonštatoval,žemateriálnykorektívspravodlivéhopožadovanianáhradytrovkonaniamôže
súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre

aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom na tieto uvedené
teoretické východiská odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky
v zmysle § 55 CMP.50.Totorozhodnutieodvolaciehosúduboloprijatéhlasovanímvsenátepomeromhlasov3(za):0(proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania (§ 430 CSP).