Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214200049
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2214200049.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek

senátu JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Moniky Vozárovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X. XXXXXXX
XXXX, trvalo bytom C. XXXX/XX, D., 2/ E. F. G., A. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvalo bytom H.
I. XXX/XX, F., 3/ J. K. L., A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvalo bytom M. N. XXXX/XX, D. O. L., 4/ E.
G. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, trvalo bytom P. G. H. XXX, 5/ E. N. L., A. C., nar. X. XXXXXXXX
XXXX, trvalo bytom B. XXXX/XX, Q., žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 5/ zastúpení advokátkou: JUDr. Eva
Skačániová, Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 31823971, proti žalovanému: B.
B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, trvalo bytom Q. XXXX/X, D., o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov 1/, 2/, 3/ a 5/ proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č. k. 10C/1/2014-508 z 30. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. výroku m e n í tak, že:

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom
Dunajská Streda, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie L. P., obec
P., okres Dunajská Streda, ako pozemok parcela registra „C“ parcelné číslo 335/16 - záhrada o výmere

6871 m2, a toto v y p o r i a d a v a tak, že reálne rozdeľuje nehnuteľnosť podľa geometrického plánu
Ing. Vojtecha Bindera č. 36/2003 zo dňa 01.06.2003, úradne overeného Správou katastra
Dunajská Streda dňa 09.06.2003 pod č. 685/03 a
- do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e novovytvorenú parcelu registra „C“ parcelné číslo
335/211 záhrada o výmere 1265 m2,
- do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ p r i k a z u j e novovytvorenú parcelu registra „C“ parcelné číslo
335/212 záhrada o výmere 1265 m2,
-do výlučného vlastníctva žalobkyne 3/ p r i k a z u j e novovytvorenú parcelu registra „C“ parcelné číslo

335/213 záhrada o výmere 1265 m2,
-do podielového spoluvlastníctva žalobkyne 2/ a žalobkyne 5/ p r i k a z u j e novovytvorenú parcelu
registra „C“ parcelné číslo 335/214 záhrada o výmere 1265 m2, každej v podiele 1/2,
-do výlučného vlastníctva žalobcu 4/ p r i k a z u j e novovytvorenú parcelu registra „C“ parcelné číslo
335/16 záhrada o výmere 1374 m2,
-do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1, 2/, 3/, 5/ a žalovaného p r i k a z u j e novovytvorenú
parcelu registra „C“ parcelné číslo 335/215 záhrada o výmere 437 m2, a to žalobcovi 1/ v podiele 1/4,

žalobkyni 2/ v podiele 1/8, žalobkyni 3/ v podiele 1/4, žalobkyni 5/ v podiele 1/8, žalovanému v podiele
1/4.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX, katastrálne územie L. P., parcely registra „C“ k parc.

číslo 335/16 záhrada vo výmere 6871 m2 tak, že novovytvorenú parcelu č. 335/211 záhradu vo výmere
1265 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, novovytvorenú parc č. 335/212 záhradu vo
výmere 1265 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu v 1/ rade, novovytvorenú parc č. 335/213
záhradu vo výmere 1265 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne v 3/ rade, novovytvorenú
parc č. 335/214 záhradu vo výmere 1265 m2 prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkýň v 2/
a v 5/ rade u každej v 1/2 - ici, novovytvorenú parc č. 335/16 záhradu vo výmere 1374 m2 prikázal

do výlučného vlastníctva žalobcu v 4/ rade, novovytvorenú parc č. 335/215 záhradu vo výmere 437
m2 prikázal do podielového spoluvlastníctva strán sporu a to pre žalobcu v 1/ rade v podiele 1/4 -
iny, do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 2/ a 5/ rade v podiele po 1/8 -iny, do podielového
spoluvlastníctva žalobkyne v 3/ rade v podiele 1/4 - iny a do podielového spoluvlastníctva žalovaného
v podiele 1/4 - iny; II. Geometrický plán č. 36/2003 zo dňa 01.06.2003 súdneho znalca Ing. Vojtecha

Bindera sa stáva súčasťou tohto rozsudku; III. Súd priznáva znalcovi Ing. Vojtechovi Binderovi, znalcovi
v odbore geodézia a kartografia odmenu za vypracovanie znaleckého posudku č. 4/2016 nasledovne:
Hodinová odmena v zmysle § 3 Vyhlášky č. 491/2004 Z.z.
Miestne šetrenie 1 hod.
Zameranie skutočného stavu 3 hod.

Spracovanie znaleckého úkonu 10 hod.
Spolu čas a hodinová odmena 14 hod. x 13,28 eur = 185,92 eur
Paušálna odmena v zmysle § 5 cit. vyhlášky
Podanie písomného stanoviska 6,64 eur
Prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom 19,92 eur

Prešetrovanie príprava v dokumentácií katastra 6,64 eur
Spolu paušálna odmena 26,56 eur
Tarifná odmena spolu 212,48 eur
Hotové výdavky
Poštovné 8 x 1,1 = 8,80 eur

Výdavky na činnosť meračského pomocníka, figuranta 3x 3,32 eur = 9,96 eur
Paušálne ustanovené náhrady
Každé písomné vyhotovenie znaleckého úkonu 8 x 2,66 eur = 21,28 eur
Elektronické vyhotovenie úkonu pre kataster 2,66 eur
Čiernobiele vyhotovenie listu A4 9x 0,1 eur = 0,90 eur

Farebné vyhotovenie listu A3 3 x 1,66 eur = 4,98 eur
Cestovné náhrady s osobným motorovým vozidlom B. XXX B.
Použitie osobného motorového vozidla, spotreba 7,60 priemer
Základná náhrada ka každý 1 Km jazdy 24x 0,18 eur = 4,32 eur
Náhrada za spotrebované pohonné hmoty - benzín 2,15 eur

Hotové výdavky celkom 52,39 eur
Náhrada za stratu času - 3,32 eur
Spolu................................................................................. 268,- eur;
IV. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu aby vyplatila znalcovi z depozitného účtu tunajšieho súdu č.
G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to z položky D14/32/2015 sumu vo výške 53,60 eur; V. Upravuje

sa učtáreň tunajšieho súdu aby vyplatila znalcovi z depozitného účtu tunajšieho súdu č. G. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX a to z položky D14/36/2015 sumu vo výške 53,60 eur; VI. Upravuje sa
učtáreň tunajšieho súdu aby vyplatila znalcovi z depozitného účtu tunajšieho súdu č. G. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX a to z položky D14/35/2015 sumu vo výške 53,60 eur; VII. Upravuje sa učtáreň
tunajšieho súdu aby vyplatila znalcovi z depozitného účtu tunajšieho súdu č. G. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX a to z položky D14/34/2015 sumu vo výške 53,60 eur; VIII. Upravuje sa učtáreň tunajšieho
súdu aby vyplatila znalcovi z depozitného účtu tunajšieho súdu č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
a to z položky D14/33/2015 sumu vo výške 53,60 eur; IX. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu aby
vyplatila žalovanému z depozitného účtu tunajšieho súdu č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to z
položky D14/32/2015 sumu vo výške 46,40 eur; X .Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu aby vyplatila

žalobcovi v 4/ rade z depozitného účtu tunajšieho súdu č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to zpoložky D14/36/2015 sumu vo výške 46,40 eur; XI. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu aby vyplatila
žalobkyni v 3/ rade z depozitného účtu tunajšieho súdu č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to z
položky D14/35/2015 sumu vo výške 46,40 eur; XII. Súd priznáva neb. E. F. C. nárok z depozitného

účtu tunajšieho súdu č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to z položky D14/34/2015 sumu vo výške
46,40 eur; XIII. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu aby vyplatila žalobcovi v 1/ rade z depozitného
účtu tunajšieho súdu č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to z položky D14/33/2015 sumu vo výške
46,40 eur; XIV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods. 1 a

2, § 139 ods. 1 až 3, § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O.z.“ alebo „Občiansky zákonník“). Vecne dôvodil, že žalobcovia sa žalobou
domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX, k.ú L. P., obec P.
v registri parciel „C“ parc. č. 335/2016 (pozn. odvolacieho súdu - správne č. 335/16) záhrada vo výmere
6871 m2 (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“ alebo „pozemok“), nakoľko sa nevedia dohodnúť so
žalovaným čo do reálneho delenia nehnuteľnosti. Poukázali na geometrický plán Ing. Vojtecha Bindera

zo dňa 1.6.2003 a žiadali, aby súd rozhodol na základe predmetného geometrického plánu. Uviedli, že
žalobca 4/ je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XX, k.ú L. P. a to parc. registra „C“ parc. č.
335/54, na ktorej má postavený rodinný dom súpisného čísla XXX a v dôsledku tohto novovytvorená
parcela č. 335/16 tvorila priľahlú záhradu k jeho nehnuteľnosti. Žalovaný s návrhom žalobcov čo do
zrušenia podielového spoluvlastníctva ako to uviedli žalobcovia nesúhlasil a žiadal taktiež vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva a v prípade, ak sa nedohodnú, žiadal, aby sporná nehnuteľnosť bola
odpredaná.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi
atonajmäLVč.XXK.XXX,k.ú.L.P.čl.4-7,geometrickýmplánomIng.VojtechaBinderačl.8,písomným
vyjadrením žalovaného čl. 24, 40, 120, 154, 288, 290, 297, 304, 344, 384, 415, 423, 434, 459, 461, 495,

písomným vyjadrením právnej zástupkyne žalobcov čl. 38, 279, 311, 330, 359, 389, 392, 400, 465, 499,
uznesením čl. 46, 87, 223, oznámením OÚ Lehnice čl. 95, znaleckým posudkom Ing. Vojtecha Bindera č.
4/2016 čl. 106, písomným vyjadrením J. P. čl. 162, písomným vyjadrením znalca Ing. Vojtecha Bindera
čl. 242, 270 a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobcovia v žalobe ako aj na ústnych pojednávaniach uviedli, že sú podieloví spoluvlastníci

predmetnej nehnuteľnosti. V čase podania žaloby strany sporu boli podieloví spoluvlastníci každý
v podiele 1/5. Vo veci bol vypracovaný Ing. Vojtechom Binderom geometrický plán na reálne delenie
predmetnejnehnuteľnosti,podľaktoréhosapredmetnánehnuteľnosťdáreálnerozdeliťna5jednotlivých
nehnuteľností, samostatných parciel s tým, že 4 parcely budú mať vytvorenú samostatnú prístupovú
cestu. Žalobca 4/ je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XX, k.ú L. P. a to parc. č. 335/54, na

ktorej má postavený rodinný dom a v dôsledku toho novovytvorená parc. č. 335/16 vytvorila priľahlú
záhradu k jeho nehnuteľnosti. Pôvodní žalobcovia 1/ až 4/ sa ako štyria spoluvlastníci dohodli o reálnom
rozdelení nehnuteľnosti tak, že parc. č. 335/2011 preberie do výlučného vlastníctva žalobca 1/, parc.
č. 335/213 preberie do výlučného vlastníctva žalobkyňa 3/, parc. č. 335/214 preberie do výlučného
vlastníctvavčasepodaniaeštežijúcaE.F.C.aparc.č.335/16preberiedovýlučnéhovlastníctvažalobca

5/. Parc. č. 335/215 vo výmere 437 m2 zostane v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/, 2/ a 3/.
Na základe takéhoto delenia bolo navrhnuté žalovanému parc. č. 335/212 vo výmere 1265 m2 a časť
parcely 335/215 v podiele 1/4. Keďže žalovaný s takýmto reálnym delením nebol spokojný, nedal súhlas
kuzavretiudohodyozrušenípodielovéhospoluvlastníctvamimosúdnoucestou,bolinútenípodaťžalobu
na súd. Vzhľadom na prejav väčšiny spoluvlastníkov v žalobe žiadali, aby súd rozhodol na základe tejto

skutočnosti tak, ako to uviedli v žalobe. Na ústnych pojednávaniach poukázali na tú skutočnosť, že jediný
problém medzi stranami sporu je v tom, komu má patriť prvý pozemok, ktorý je pri prístupovej ceste a
druhý sú investície na prístupovú cestu na inžinierske siete na všetky 4 pozemky.
V priebehu konania poukazujúc na tú skutočnosť, že sa nevedeli dohodnúť, predložili súdu nový
geometrický plán, ktorý vyhotovil E. P. C. dňa 24.1.201 (poznámka odvolacieho súdu – správne

24.1.2019) na parc č. 335/411 (správne na parc. č. 335/411-414). Poukázali na to, že z podania
žalovaného vyplýva, že žalovaný nesúhlasí s tým, čo už uviedol, nakoľko jeho právny zástupca ho
uviedoldoomylu.Uviedli,ženemajúzáujemnaodkúpeniepodielužalovanéhozacenu,ktorúimponúka,
lebo takáto určená kúpna cena je primerane vysoká. Rozdeľovaný pozemok je záhrada. Poukázali
ďalej na to, že po smrti otca strán sporu, keď sa podiely a spoluvlastnícke pomery vytvorili, sa dedičia

a podieloví spoluvlastníci dohodli na užívaní tejto nehnuteľnosti v podstate tak, ako je to uvedené v
geometrickom pláne E. C.. Žalobcovia vysadili na dieloch, ktoré sa na základe ústnej dohody vzali
do užívania ovocné stromy, iba žalovaný jemu určený diel vôbec neužíval a na tomto diele neboli
stromy vysadené. Podaním zo dňa 28.5.2019 poukázali na tú skutočnosť, že pokiaľ žil otec žalovaného,predmetnú nehnuteľnosť užíval výlučne sám, pestoval tam obilniny. Po jeho smrti v roku 1985 sa dedičia
dohodli ústne o ďalšom užívaní tak, že dedičia ju budú užívať v podstate tak, ako je to uvedené v
geometrickom pláne E. C.. Pôvodne rešpektovali geometrický plán Ing. Bindera č. 4/2016 z dôvodov,

že tento geometrický plán a aj žalobcovia vychádzali z toho, že budú mať po rozdelení predmetnej
nehnuteľnosti na novovytvorené parcely prístup zo spoločnej novovytvorenej parcely, čím by sa však
výmery novovytvorených parciel znížili. S tým žalovaný nesúhlasil. K žalobe bol pripojený geometrický
plán Ing. Bindera č. 63/2003 (správne 36/2003), ktorý vychádzal s prístupom na novovytvorené parcely
z pozemku susedy pani P., tento pozemok predala iným osobám, bol znemožnený prístup stranám

sporu rozdelením sporného pozemku na novovytvorené parcely. Návrh na iné členenie novovytvorených
parciel zo dňa 15.10.2018 nebol predložený ako geometrický plán, ale ako náčrt pre nový možný
geometrický plán a na pojednávaní dňa 12.11.2018 bolo dohodnuté, že sa na novom členení sporného
pozemku strany dohodnú, k tomu však nedošlo. Uviedli, že trvajú na geometrickom pláne E. C., ktorý
pokladajú za najlepšie a účelné riešenie. Žalobcovia sa dohodli aj na tom, kto a ktorú novovytvorenú
parcely prevezme do vlastníctva. Žalovaný však s týmto riešením nesúhlasil a žiadal, aby rozporne s

dohodou získal zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva parc č. 335/414 (novovytvorená
parcela podľa geometrického plánu E. C. - vedľa pani P.) teda tú, ktorá na základe dohody ostatných
podielových spoluvlastníkov by mala pripadnúť do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ s tým, že na tejto
novovytvorenej parcele postaví 3 domy alebo ju predá. Namietal, že žalobca 1/ má vo vlastníctve
rodinný dom vo L. M., L. D. X izbový byt a v P. ovocný sad, ktorý neužíva a je zanedbaný. Tvrdil

tiež, že práve diel t.č. ako novovytvorená parcela 335/414 vždy užíval on. Napokon rozporne sa
domáhal, aby sa deľba vykonala podľa geometrického plánu Ing. Bindera zo dňa 19.6.2003 (správne
1.6.2003), ktorý bol pripojený k žalobe, pričom žiadal parc. č. 335/211, ktorú mal vo vlastníctve a
užíval ju viac ako 30 rokov. Poukázali, že v tom smere sú vyjadrenia žalovaného nezrozumiteľné a
nemožno z nich vyvodiť jednoznačný záver čoho sa vlastne žalovaný v konečnom dôsledku domáha.

Naviac žalovaný vo výlučnom vlastníctve nikdy nemal žiadny diel rovnajúci sa jeho spoluvlastníckemu
podielu, ani žiadny diel po dohode o užívaní spoločnej nehnuteľnosti po smrti otca neužíval. Uviedli, že
preto trvajú na reálnej deľbe podľa geometrického plánu E. C. a na rozdelení sporného pozemku na
novovytvorené parcely, ktoré budú určené do výlučného vlastníctva strán tak, ako sa na tom žalobcovia
dohodli a ako je v tomto geometrickom pláne uvedené. Poukázali na § 139 ods. 2 O.z. V podaním

zo dňa 14.12.2021 uviedli, že sa v celom rozsahu pridržiavajú vyjadrenia na ústnom pojednávaní
dňa 9.9.2021 a žiadali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu podľa geometrického
plánu Ing. Vojtecha Bindera č. 36/2003. V záverečnom návrhu poukázali na tú skutočnosť, že v snahe
dohodnúť sa na reálnej deľbe nehnuteľnosti dali vypracovať dňa 24.1.2019 nový znalecký posudok
znalcom Ing. Ladislavom Garayom, rozdeľujúci pozemok iným spôsobom, pričom sa dohodli aj na tom,

kto z nich ktorú novovytvorenú konkrétnu parcelu bude vlastniť. Žalovaný nesúhlasil s touto reálnou
deľbou. Napokon sa žalobcovia dohodli, že najvhodnejšia bude reálna deľba pozemku spôsobom ako
je to uvedené v geometrickom pláne Ing. Vojtecha Bindera č. 63/2003 (správne č. 36/2003) zo dňa
1.6.2003.Uviedli,žežalovanývpriebehuceléhosúdnehokonaniavznášalneakceptovateľnénámietkya
opakovane vykonával obštrukcie, ktoré sú v prevažnej miere príčinou toho, že súdny spor strany vedú už

8 rokov, bez náznakov možnej mimosúdnej dohody. Aj keď sa žalobcovia dohodli na ďalšom spoločnom
hospodárení s nehnuteľnosťou ako aj na konkrétnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnou
deľbou, k dohode medzi stranami nedošlo. V predmetnom spore rešpektujú záväzné poradie, určujú
spôsob vyporiadania zrušením podielového spoluvlastníctva s poukazom na možné reálne rozdelenie
spornej nehnuteľnosti. Predmetná nehnuteľnosť je v katastri nehnuteľnosti vedená ako záhrada a

nie je možné vychádzať z toho, ako budú strany konania po reálnej deľbe so svojimi pozemkami v
budúcnosti nakladať. Pri rešpektovaní rozhodnutia väčšiny podielových spoluvlastníkov, ktorí pokladajú
zanajvhodnejšiureálnudeľbuspôsobom,akojetouvedenévgeometrickompláneIng.VojtechaBindera
č. 63/2003 (správne č. 36/2003) zo dňa 1.6.2003 nedôjde k rozporu s účelným využitím novovytvorených
pozemkov. Uviedli, že chcú naďalej pozemky im pridelené do vylúčeného vlastníctva užívať v súlade s

tým, ako je to uvedené v evidencií katastra nehnuteľnosti ako záhradu, pričom iba žalovaný v priebehu
konania uviedol, že by v budúcnosti na jeho prislúchajúcom pozemku chcel postaviť rodinné domy, resp.
chce pozemok predať. Žiadali preto žalobe v celom rozsahu vyhovieť, žiadali ďalej priznať nárok na
náhradu trov konania vo výške 100% proti žalovanému.
Žalovaný v podaní zo dňa 30.1.2015 uviedol, že žiada aby súd ustanovil súdneho znalca, ktorý určí,

či je možné predmetnú nehnuteľnosť technicky rozdeliť a ak áno, aké sú tieto možnosti s prihliadnutím
na možnosti využitia novovzniknutých nehnuteľností, aké by boli náklady pri každej takejto možnosti
rozdelenia nehnuteľností vynaložiť na to, aby mala každá novovytvorená parcela rovnaké vlastnosti
a teda aj možnosti jej využitia, predpokladanú trhovú hodnotu v celej dotknutej nehnuteľnosti preprípadnú možnosť prikázania nehnuteľnosti jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
finančnú náhradu v prospech odstupujúceho spoluvlastníka. Podaním zo dňa 12.7.2016 poukázal na
znalecký posudok č. 4/2016, ktorý vypracoval Ing. Vojtech Binder, pričom uviedol, že tento súdny

znalec opäť tak, ako v roku 2003 zistil, iba jedinú možnosť reálnej deľby dotknutej nehnuteľnosti.
Rozdiel medzi jedinou možnosťou reálnej deľby nehnuteľnosti zistenou v geometrickom pláne, ktorý
vyhotovil na základe požiadavky žalobcu 1/ dňa 1.6.2003 spočíva v tom, že sú to vlastne dve rôzne
možnosti dotknutej nehnuteľnosti. Zhodnotením znalcovej činnosti uviedol, že znalec namiesto toho,
aby vymenoval a aj vypracoval všetky možnosti reálnej deľby nehnuteľnosti, nachádza vždy iba

jedinú možnosť a snaží sa vnútiť súdu svoj návrh komu zo spoluvlastníkov treba prideliť konkrétnu
novovzniknutú parcelu a v akej výmere. Uviedol, že znalecký posudok nebol vypracovaný ani odborne
ani nestranne. Podaním z 12.11.2018 uviedol, že žiada o zrušenie podielového spoluvlastníctva a do
vlastníctva žiada prideliť iba parc. č. 335/211. Uviedol, že asi v roku 1990 spornú záhradu žalobcovia
rozdelili na 5 častí o šírke 9 m bez jeho vedomia, súhlasu, bez predošlej dohody tak ako teraz. Vysadili
si ovocné stromy, urobili si záhradky, ktoré užívali a užívajú doposiaľ. Uviedol, že mal pozemok podľa

ich rozdelenia z roku 1990 a to parc. č. 2 vedľa vlastníčky pozemku parc. č. 335/15 (susedy pani P.).
Predmetný pozemok užíva už 30 rokov v dobrej viere a žiadal, aby bol mu pridelený. S vypracovaným
znaleckým posudkom č. 4/2016 zo strany Ing. Vojtecha Bindera sa stotožňuje a je ochotný vynaložiť
finančné prostriedky na vybudovanie inžinierskych sietí a spoločnej komunikácie. Sústavne od začiatku
navrhoval vynaložiť finančné prostriedky na vybudovanie spoločnej komunikácie (prístupovej cesty),

inžinierskych sietí, čo žalobca 1/ sústavne odmietal a odmieta doposiaľ. Stále iba klamal, zavádzal, že
im komunikáciu vybuduje obecný úrad Lehnice. V roku 1995 uvádzal celkové náklady na vybudovanie
spoločnej komunikácie, čo hlavne žalobca 1/ sústavne odmietol, neakceptoval, naďalej špekuloval. Toho
času so súrodencami nekomunikuje vďaka žalobcovi 1/. Navrhoval, aby sa súd pokúsil o zmierlivé
pokonanie strán sporu. Ak by súd rozhodol na základe znaleckého posudku Ing. Ladislava Garaya

zo dňa 24.1.2019, žiadal prideliť výlučne parc. č. 335/414 t. j. vedľa parcely pani P., ktorú užíval viac
ako 30 rokov v dobrej viere. Svoj diel riadne dlhodobo užíval ako záhradu ešte pred smrťou otca, z
ktorého ho postupne vytláčali. O užívaní svojho dielu záhrady potvrdil aj brat a to žalobca 4/. Žalovaný
nesúhlasí so žiadnym predajom celej nehnuteľnosti, ani jeho časti a jeho časť nehnuteľnosti nepredá.
Osobne už dávno chcel na jeho časti stavať rodinný dom. V predmetnom podaní ďalej uviedol, že do

vlastníctva výlučne žiada iba parc. č. 335/211 podľa geometrického plánu Ing. Vojtecha Bindera zo dňa
1.6.2003. V podaním z 30.9.2019 uviedol, že od roku 1975 užívala diel, parcelu, časť pozemku parc.
č. 331/16, k.ú. L. P. ved. na LV č. XXX a LV č. XX. Pestoval tam zeleninu a ovocie, mal vysadený
ovocný sad, z ktorého je tam časť doposiaľ. Ovocný sad mu pomáhali vysadiť a udržiavať jeho rodičia,
súrodenci v tej dobe nemali žiaden záujem o pozemok, záhradku ani rodičov. Jeho matka zomrela

dňa XX.X.XXXX, jeho otec zostal sám a nemal sa o neho kto starať. Otec zomrel dňa XX.X.XXXX v
samote. Po smrti rodičov užíval naďalej jeho sad a záhradu až doposiaľ. Každý rok si oberá jablká
s problémom. Zostali mu tam vysadené stromy, zostatok 8 jabloní. Čerešňu a marhuľu mu poškodili
súrodenci, nakoľko sú na ich časti pozemku. Po smrti rodičov k žiadnej reálnej deľbe pozemku doposiaľ
nedošlo. Nikto mu nič nepovedal, nebol prítomný pri žiadnej ich deľbe ako to uvádzajú žalobcovia. S

ním sa o ničom žalobcovia nedohodli. Na jeho dotazy, ktorý diel pozemku je jeho, nikto neodpovedal,
neukázal jeho diel. Jednali a jednajú bez jeho vedomia a súhlasu. Podľa ich deľby na jeho časti má
brat žalobca 4/ vysadený vinohrad a záhradu. V zadnej časti pozemku pestoval kukuricu a od roku
1996, po dohode jeho diel užíval zosnulý sused E. P.. Za jeho diel teda časť pozemku stále platil daň
za pôdu a bratovi G. tiež viackrát platil za orbu. Jeho súrodenci mu bránili v riadnom držaní, užívaní

nehnuteľností a nemal doposiaľ rovnaké práva podľa § 124 O.z. Uviedol, že pred prvým pojednávaním
jeho právny zástupca R. R. P. sa riadne žalobcom predstavil, ale títo odmietli s ním komunikovať,
odmietali zmier s poznámkou, nech súd rozhodne. Zmier odmietali a odmietajú doposiaľ. Uviedol,
že nesúhlasí so žiadnym predajom celej nehnuteľnosti ani jeho časti, pričom uviedol, že jeho časť
nepredá. Dávno už chcel na jeho časti stavať rodinný dom. V podaní z 20.4.2020 poukázal na to,

že pri rozhovoroch v roku 2001 pred podaním žaloby nebol navrhovaný žalobcami žiadny iný návrh
reálnej deľby nehnuteľnosti ako je to uvedené v žalobe. Žalobcovi 1/ sústavne navrhoval, aby prevzal
inú parcelu ako parc č. 335/211, ktorú žiadal aj on, čo žalobca 1/ sústavne odmietal, odmieta doposiaľ,
čo potvrdzujú aj jeho vyjadrenia. Uviedol, že nikdy nestanovil, neuvádzal ani nenavrhoval podmienku,
že musia dať do depozitu finančnú hotovosť na vybudovanie inžinierskych sietí, cesty a podobne. Čo sa

týka zrušenia podielového spoluvlastníctva navrhoval, aby žalobca 1/ prevzal do výlučného vlastníctva
iba parc č. 335/214 podľa geometrického plánu č. 36/2003 súdneho znalca Ing. Vojtecha Bindera zo
dňa 1.6.2003. V podaní z 2.10.2020 opakovane uviedol, že žalobca 1/ sústavne odmieta a aj odmietal
prevziať inú parcelu ako parc č. 335/211, aby nemusel vynaložiť finančné prostriedky na vybudovanieinžinierskych sietí, pričom poukázal na to, že v žalobe ani v písomných vyjadreniach na reálne rozdelenie
pozemkuniesúúplnénávrhy.Vosvojompodaníz9.7.2021uviedol,žežalobca1/akonajstaršížijúcibrat
neprejavoval žiadny záujem o dedičstvo po nebohých rodičoch a nič nevybavoval. Odmietol podpísať

žiadosti o obnovu dedičských konaní, vyjadrení sa k dedičským konaniam, obnovám, že nemá o to
záujem, nemá na to čas. V dôsledku toho prišli o peniaze z Agrokombinátu š.p. Holice na Ostrove.
Na obnove dedičského konania sa žalobca 1/ odmietol zúčastniť, dostaviť sa na dedičské konanie.
Žalovaný žiada o zrušenie podielového spoluvlastníctva podľa znaleckého posudku č. 4/2016 zo dňa
15.6.2016 od súdneho znalca Ing. Vojtecha Bindera. V podaní z 23.11.2021 uviedol, že odmieta prevziať

parc č. 335/212, ktorá nespĺňa rovnocenné vlastnícke práva so žalobcami hlavne so žalobcom 1/ a
4/, kde neexistuje prístupová cesta a inžinierske siete k tejto parcele. Čo sa týka znaleckého posudku
Ing. Vojtecha Bindera č. 4/2016 zo dňa 15.6.2016 uviedol, že preberie buď parcelu pod č. 5 alebo
parcelu pod č. 1. Parcela č. 335/212, ktorú má podľa žaloby prevziať, bude a je bezcenný pozemok.
Bez prístupovej cesty, zriadenia vecného bremena, nedostane žiadne stavebné povolenie. Nebude mať
žiadny prístup na pozemok a povolenie na stavbu alebo iný účel nedostane pretože nebude prístupová

cesta. Ostatní žalobcovia budú vstupovať na svoje pozemky cez dvor majiteľa, teda žalobcu 4/ z hlavnej
cesty, kde chodia aj doposiaľ a to cez jeho dvor, o čom mu bráni. V tomto podaní uviedol, že žiada
aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu podľa geometrického plánu č. 4/2016 a žiada
prideliť do jeho výlučného vlastníctva parcelu č. 5. Čo sa týka ostatných novovytvorených parciel nech
to žalobcovia rozdelia po svojej vzájomnej dohode. Uviedol, že túto parcelu mal nepretržite v držbe po

dobu viac ako 20 rokov. Podaním z 9.1.2023 uviedol, že nesúhlasí s návrhmi žalobcov, lebo sú voči jeho
osobe diskriminačné a popierajú jeho práva v predmetnej veci a drží sa názoru jeho bývalého právneho
zástupcu R. R. P. ako je to uvedené v zápisnici z pojednávania z 12.1.2015 na strane 3 ods. 2. Žalovaný
žiadal priznať náhradu trov konania.
Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že pôvodní žalobcovia

boli podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti každý v podiele 1/5. V priebehu konania dňa
X.X.XXXX pôvodná žalobkyňa 2/ E. F. C. zomrela. Súd uznesením z 18.10.2017 (čl. 223), právoplatným
dňa 15.11.2017, určil, že pokračuje v konaní s dedičmi nebohej žalobkyne 2/ a to s E. F. G. ako
žalobkyňou 2/ a s E. N. L. ako žalobkyňou 5/. Strany sporu v priebehu celého konania žiadali, aby súd
zrušil ich podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Pri podaní žaloby pôvodní žalobcovia

založili do spisu geometrický plán Ing. Vojtecha Bindera z 1.6.2003 pod č. 36/2003. Žalobcovia
navrhovali, aby súd zrušil ich podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti tak, že žalobca 1/
by mal prevziať novovytvorenú parc. č. 335/16 a to záhradu vo výmere 1374 m2, pôvodní žalobcovia
a žalovaný parc. č. 335/211, 335/212, 335/213 a 335/214, všetky parcely vo výmere po 1265 m2 ako
aj záhradu (spoločnú cestu) a to parc. č. 335/215 vo výmere 437 m2 každý po 1/4 . V priebehu konania

sa na takomto zrušení podielového spoluvlastníctva nevedeli dohodnúť, preto bol vypracovaný ďalší
znalecký posudok Ing. Vojtechom Binderom č. 4/2016 zo dňa 15.6.2016. Z predmetného znaleckého
posudku súd zistil (čl. 106), že znalec navrhol rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti tak, že táto by
bola rozdelená medzi pôvodné strany sporu tak, že parc. č. 335/16 záhradu vo výmere 611 m2 by
prevzali pôvodní žalobcovia 2/ až 4/ a žalovaný. Ostatné parcely a to parc. č. 2 až 5 by mali prevziať

taktiež pôvodní žalobcovia 2/ až 4/ ako aj žalovaný ako záhradu vo výmere po 1222 m2 a po 1221
m2. Žalobcovia dali ďalej vyhotoviť náčrt a návrh geometrického plánu geodetom E. P. C., avšak taktiež
sa nevedeli dohodnúť ohľadne rozdelenia spornej nehnuteľnosti tak, ako to uviedol geodet E. P. C..
Napokon žalobcovia ako aj žalovaný žiadali v priebehu konania riešiť zrušenie predmetnej nehnuteľnosti
viacerými spôsobmi a to na každom pojednávaní inak. Žalobcovia v záverečnom návrhu a aj žalovaný

napokon žiadali, aby súd rozhodol podľa znaleckého posudku Ing. Vojtecha Bindera zo dňa 1.6.2003
pod č. 36/2003. Žalobca 1/ a žalovaný sa však nevedeli dohodnúť, komu má pripadať parc. č. 335/211,
ktorá je novovytvorenou parcelou na základe predmetného geometrického plánu. V priebehu konania
sa žalobcovia vyjadrili tak, že naďalej chcú predmetnú nehnuteľnosť užívať ako záhradu a žalovaný v
priebehu konania uviedol, že na predmetnom pozemku by rád postavil rodinný dom, o čom však potom

v priebehu konania uviedol, že to už nechce, pričom spoluvlastníci spornú nehnuteľnosť nemienili ani
odpredať, čo najprv navrhol žalovaný, ktorý v priebehu konania potom vyhlásil, že v žiadnom prípade
s odpredajom nehnuteľností nesúhlasí. Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že časť predmetnej
nehnuteľnosti a to tú časť, ktorá je pri nehnuteľnosti pani P. obrába, stará sa o časť tejto nehnuteľnosti,
o čom súdu predložil aj fotografie, ktoré sa nachádzajú v spise na čl. 462. Z týchto fotografii súd zistil,

že časť spornej nehnuteľnosti je riadne vyčistená, pričom žalovaný v priebehu tohto konania viackrát
poukázal na tú skutočnosť, že ostatnú časť nehnuteľnosti žalobcovia neužívajú, sú tam stromy, kríky a
neporiadok.Žalovanýďalejuviedol,žezanehnuteľnosťplatídaňatozatúčasť,ktorúužívaaprežalobcu
4/ za orbu aj zaplatil. Túto skutočnosť nikto zo žalobcov nevyvrátil. Nakoľko sa strany sporu nevedelidohodnúť ohľadne vyporiadania podielového spoluvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti a napokon
navrhovali súdu zrušiť podielové spoluvlastníctvo strán sporu podľa geometrického plánu Ing. Vojtecha
Bindera č. 36/2003 zo dňa 1.6.2003, súd zrušil ich podielové spoluvlastníctvo tak, že novovytvorenú

parcelu 335/211 záhradu vo výmere 1265 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a to z
dôvodu, že ten v priebehu tohto konania preukázal súdu, že o časť svojho podielu sa riadne staral,
pričom túto skutočnosť preukázal fotografiami nachádzajúcimi sa v spise, platil za nehnuteľnosť dane a
poplatky, novovytvorenú parc č. 335/212 záhradu vo výmere 1265 m2 prikázal do výlučného vlastníctva
žalobcu1/,novovytvorenúparcč.335/213záhraduvovýmere1265m2prikázaldovýlučnéhovlastníctva

žalobkyne 3/, novovytvorenú parc č. 335/214 záhradu vo výmere 1265 m2 prikázal do podielového
spoluvlastníctvažalobkýň2/a5/každejv1/2-ici,novovytvorenúparcč.335/16záhraduvovýmere1374
m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu 4/, novovytvorenú parc č. 335/215 záhradu vo výmere 437
m2prikázaldopodielovéhospoluvlastníctvastránsporuatožalobcu1/vpodiele1/4-iny,dopodielového
spoluvlastníctva žalobkyne 2/ a 5/ v podiele po 1/8 -iny, do podielového spoluvlastníctva žalobkyne 3/ v
podiele 1/4 - iny a do podielového spoluvlastníctva žalovaného v podiele 1/4 - iny.

V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil § 255 ods. 2 CSP. Uviedol, že pomer úspechu
je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej
celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech
len čiastočný, t. j. každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak sa v spore navzájom
vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strany sporu. Keďže v danom

prípade podľa názoru súdu úspech a neúspech strán sporu boli vyvážené, súd rozhodol, že žiada zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu jeho I. a II. výroku podali včas odvolanie
žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 5/, s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, pokiaľ odvolací súd posúdi vec tak, že
skutkové zistenia sú dostatočné, ale došlo len k nesprávnym právnym záverom, navrhli, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil tak, že novovytvorenú parcelu č.
335/211 záhradu vo výmere 1265 m2 prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu 1/. Odvolanie odôvodnili
ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/, h/ a d/ CSP. Odvolatelia v odvolaní uviedli, že s rozhodnutím súdu

prvej inštancie nie sú spokojní len v tom smere, že súd nevyhovel ich návrhu o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k parc.č. 335/16, keď novovytvorenú parcelu č. 335/2011 (správne č.
335/211)–záhraduvovýmere1265m2prikázaldovýlučnéhovlastníctvažalovanéhoaniedovýlučného
vlastníctva žalobcu 1/. Voči ostatným príkazom do vlastníctva žalobcov novovytvorených parciel nemajú
odvolatelia námietky. Je nesporné, že k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k parc.č. 335/16 došlo na

základe reálnej deľby podľa geometrického plánu č. 36/2003 z 1.6.2003 znalca Ing. Vojtecha Bindera.
Je tiež nesporné, že (a takto to konštatuje aj súd I. inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku) v
tomto konaní bola predovšetkým sporná novovytvorená parcela č. 335/211, keďže o túto parcelu sa
uchádzali v konaní tak žalobca 1/ ako aj žalovaný. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 5/ sa domáhali, aby táto
novovytvorená parcela bola pridelená do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ s odôvodnením, že takto

sa na tom všetci, okrem žalovaného, dohodli. V tejto súvislosti poukazovali predovšetkým na ust. §
139 ods. 2 O.z., podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou,
počítanou podľa veľkosti podielov. Tento v zákone uvedený princíp majorizácie umožňuje záver, že je
rozhodujúce stanovisko väčšiny. Väčšina je determinovaná nielen počtom spoluvlastníkov stojacich na
strane žalobcov, ale predovšetkým aj vzhľadom na súčet ich spoluvlastníckych podielov v pomere k

žalovanému (4/5 k 1/5). Žalobcovia dospeli k dohode o reálnej deľbe spoločnej nehnuteľnosti, dohodli sa
ako väčšina aj na tom, kto a ktorý novovytvorený pozemok prevezme do vlastníctva. V danom prípade
sa teda na základe možnej reálnej deľby pôvodne štyria z podielových spoluvlastníkov, neskôr piati,
konkrétne dohodli, kto z nich ktorú konkrétnu novovytvorenú parcelu prevezme do výlučného vlastníctva.
Odvolatelia rešpektujú, že súd v danej veci nie je viazaný žalobným návrhom, ale nie sú spokojní s tým,

ako súd napokon rozhodol, keď novovytvorenú parcelu č. 335/211 prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného. Súd odôvodnil takýto svoj postup a rozhodnutie v podstate tým, že žalovaný v priebehu
celého konania tvrdil svoju starostlivosť o časť zo spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je pri nehnuteľnosti
p. P.. Z fotografií, ktoré žalovaný predložil súd zistil, že časť spornej nehnuteľnosti je riadne vyčistená.
Žalovaný ďalej tvrdil, že ostatné časti spoločnej nehnuteľnosti žalobcovia neužívajú, sú tam stromy,

kríky a neporiadok. V dôvodoch rozsudku súd síce pripomenul stanovisko žalobcov, že v budúcnosti
chcú novovytvorené parcely im prikázané do vlastníctva naďalej využívať ako záhradu, avšak žalovaný
uviedol, že na novovytvorenej parc. č. 335/211 chce postaviť rodinný dom (dokonca 3 domy) a preto má
záujem o novovytvorenú parc. č. 335/211, lebo sa nachádza najbližšie k prístupovej ceste a inžinierskymsieťam. S týmto vyjadrením žalovaného sa súd prvej inštancie riadne nevyporiadal a taktiež založil svoje
skutkové zistenia len na tvrdeniach žalovaného, pričom žalovaný tieto tvrdenia neosvedčil. Len pripojené
fotografie hodnoverný dôkaz o pravdivosti jeho tvrdení nepreukazujú. Odvolatelia sú preto toho názoru,

že súd prvej inštancie nezistil správne skutkový stav, na ktorom založil svoje rozhodnutie. V tomto
ohľade mohol a mal vykonať ďalšie dôkazy, napr. aj vypočutím strán konania na strane žalobcu. Takýto
postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania žalobcovia pokladajú za nesprávny
a vytýkajú súdu prvej inštancie, že oprel svoje rozhodnutie len o skutočnosti, ktoré z dôkazov bez
pochybností nevyplynuli. Žalobcovia sa domnievajú, že bolo potrebné rešpektovať ich rozhodnutie

ako rozhodnutie väčšiny podielových spoluvlastníkov, ktoré nebude ani v rozpore s účelným využitím
pozemkov. Žalobcovia chcú naďalej pozemky im pridelené do výlučného vlastníctva užívať v súlade s
tým, ako je to uvedené v evidencii katastra nehnuteľností, t. j. podľa druhu ich využitia ako záhrady. Iba
žalovaný mieni (a tak sa vyjadril v konaní pred súdom), že na jemu pridelenom pozemku, chce po reálnej
deľbe postaviť dom, resp. domy, ktoré predá tretej osobe a preto nevyhnutne pre takýto účel potrebuje
pozemok, ktorý je najbližšie k prístupovej ceste a inžinierskym sieťam. Žalobcovia tvrdia, že žalovaný

nepopísal pravdivo ani ďalšie skutočnosti a opätovne sú nútení poukázať na jeho meniace sa vyjadrenia
v tomto konaní. Žalovaný opakovane vykonal obštrukcie, ktoré sú v prevažnej miere aj príčinou toho,
že súdny spor na súde prvej inštancie sa viedol vyše 8 rokov, bez akýchkoľvek náznakov možnej
mimosúdnej dohody, predovšetkým z dôvodov absolútne odmietavého postoja žalovaného. Predmetné
podielové spoluvlastníctvo k parc.č. 335/211 vzniklo po smrti ich otca 7.8.1985. Už vtedy sa dohodli

na spoločnom užívaní spornej spoločnej parcely tak, že ju rozdelili na približne samostatné parcely,
každú v šírke cca 12 m a v dĺžke 100 m. Každý z nich si posadil na svojej časti ovocné stromy, okrem
žalovaného. Keďže sa nedokázali na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva mimosúdne
dohodnúť z dôvodov absolútne odmietavého postoja žalovaného, boli nútení podať na súd žalobu o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Pre súdne konanie

dali žalobcovia vyhotoviť geometrický plán znalcom Ing. Vojtechom Binderom, ktorý sa stal aj podkladom
pre rozhodnutie súdu. Aj po podanej žalobe naďalej podľa ústnej dohody žalobcovia tzv. svoje časti
spoločnej parcely užívali. Práve na tej časti, ktorú mal užívať žalovaný, keďže tam nevysadil stromy sa
pozemok zaburiňoval, asi pred 6 rokmi až na výzvu obce žalovaný burinu odstránil. Po smrti ich matky
sa o otca staral najmä žalobca 5/ E. G. B., ktorý je slobodný a bezdetný a žil s rodičmi v ich rodinnom

dome, ktorý aj neskôr zdedil. Taktiež sa o otca starala najmä sestra – žalobkyňa 3/, lebo tá tiež najdlhšie
žila spolu s ich nebohými rodičmi, takmer až do smrti otca. Zo spoločnej domácnosti od rodičov odišla
až vtedy, keď sa vydala. Všetci rodičov a najmä nebohého otca navštevovali. Žalobcovia nemôžu preto
súhlasiť s tým, že iba žalovaný sa staral najviac o rodičov a z toho vyvodzuje svoje prednostné nároky
a práva. Žalobcovia sú tiež toho názoru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza aj z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 142 O.z. ak sa spoluvlastníci nedohodnú na zrušení a
vyporiadaní, vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť
podielov a na účelné využitie veci. Musí sa tiež riadiť záväzným poradím, čo v danom prípade nie je
sporné,lebozrušeniepodielovéhospoluvlastníctvabolomožnéreálnoudeľbou.Súdprihliadanaveľkosť
podielov a na účelné využitie veci. V prejednávanom prípade veľkosti spoluvlastníckych podielov sú

rovnaké, preto mal súd predovšetkým prihliadať na účelné využitie veci, ktoré hľadisko mal súd v danom
prípadeuplatniť,leboideorovnosťpodielov.Niejevšakvylúčené,abysúdprihliadolajnainéskutočnosti
a v tejto súvislosti žalobcovia práve preto podporne poukazovali na dohodu väčšinových podielových
spoluvlastníkov, ale aj predovšetkým na to, že okrem žalovaného, žalobcovia chcú pokračovať naďalej
v užívaní svojich podielov v súlade s tým, ako je spoločná nehnuteľnosť určená, t. j. chcú novovytvorené

pozemky užívať ako záhradu. To znamená, že nové rozdelené pozemky sa budú naďalej užívať na
účel, ktorému slúžila aj spoločná nehnuteľnosť. Z tohto pohľadu preto nie je adekvátna požiadavka
žalovaného, aby mu bol pridelený do vlastníctva ten pozemok, ktorý mu zabezpečí prístup k inžinierskym
sieťam len preto, že tento pozemok chce zmeniť na pozemok stavebný, postaviť tam dom a následne ho
predať. Nikto zo strán sporu si nevyhnutne nepotrebuje na nových pozemkoch zabezpečovať bývanie

a to ani pre svoje deti. Žalobcovia sú si vedomí toho, že účelné využitie veci, na ktoré má súd prihliadať
predstavujeprávnunormusrelatívneneurčitouhypotézouapretojeúlohousúdu,abysastoutootázkou,
vzhľadomnazistenýskutkovýstavvyporiadal.Judikatúrapoukazujenato,žeaplikáciadruhejvetypodľa
§ 142 O.z. prichádza do úvahy aj v prípade reálneho rozdelenia spoluvlastníctva. Odvolatelia si myslia,
že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil akými úvahami sa v tomto smere riadil, teda neodôvodnil

prečo určil novovytvorenú parcelu č. 335/211 práve do výlučného vlastníctva žalovaného a to najmä s
poukazom na ust. § 142 druhej vety, že práve takýto spôsob rozdelenia a pridelenia novovytvorených
parciel spĺňa predpoklad účelnejšieho využitia novovytvorenej parcely. Z týchto dôvodov pokladajú preto
aj napadnuté rozhodnutie z tohto hľadiska za rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci. To najmä preto, že súd prvej inštancie sa touto právnou normou neriadil. Napokon,
vzhľadom na neúplné a nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia sa odvolatelia domnievajú, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP).

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že všetko, čo je uvedené v odvolaní, sú klamstvá a
zavádzania. Pokiaľ by žalovaný s ich tvrdeniami súhlasil a prijal nimi navrhované riešenia, tak by vlastne
súhlasil s parcelou bez akéhokoľvek prístupu na ňu. Preto absolútne popiera ich odvolanie v celej šírke
ako neodôvodnené. Zároveň žalovaný v plnom rozsahu akceptuje a súhlasí s napadnutým rozsudkom.

Žalovaný trvá na svojich vyjadreniach, ktoré sú pravdivé. Jedná sa o stavebný pozemok, čo potvrdila
písomne obec Lehnice. Žalovaný nemieni nič stavať a následne predávať tretím osobám. Má iba
jedného syna, ktorý má rodinný dom v okrese Liptovský Mikuláš, kde býva. Má dve deti, ktoré dlhodobo
žijú v Španielsku a mienia tam zostať žiť. Naproti tomu brat A. B. má tri deti bez vlastného bývania.
Žalovaný nepotrebuje naviac žiadne peniaze ako má. Vlastní byt v Bratislave. Manželka zdedila rodinný
dom po rodičoch so záhradou o rozlohe 50 árov v obci D. L. H. XX. Za touto záhradou bývala manželka

brata A. B., kde s ňou sústavne chodil pravidelne na návštevu a vlastných rodičov ignoroval, čím ich
psychicky týral, nikdy im neposkytol žiadnu pomoc iba ich klamal, že musí chodiť iba do obce D. L. a
nemá čas sa doma zastaviť. Brat A. B. je zákerný, lakomý, vypočítavý človek s jeho manželkou A. M.
z obce D. L. a ich synom A. B.. Sústavne iba klame. Odvolanie žalobcov bolo doručené na Okresný
súd v Dunajskej Strede elektronicky dňa 26.4.2023, čo bolo po lehote 15 dní od doručenia rozsudku.

Odvolanie žalobcov nie je potvrdené vlastnoručnými podpismi.

4. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 5/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že na podanom odvolaní
trvajú v celom rozsahu. Odvolávanie okrem všeobecnej konštatácie, že žalobcovia klamú, zavádzajú
a urážlivých výrokoch na žalobcu 1/, podstatné, vecné označenie skutočností, ktoré sú klamlivé a

zavádzajúce konkrétne neuviedol. Pokiaľ ide o konštatovanie žalovaného, že nemieni na pozemku
stavať, ani ho predať, žalobcovia poukazujú na to, že v odvolaní uviedli len to, čo predniesol žalovaný
v súdnom konaní. Odvolanie bolo podané včas. Napadnutý rozsudok bol doručený právnej zástupkyni
30.3.2023 v deň, keď bol aj vyhlásený. Odvolanie bolo podané na súd elektronicky 5.4.2023 o 13:07,
34 hod.

5. Žalobca 4/ sa k odvolaniu, ani k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu, ani k vyjadreniam žalobcov 1/,
2/ 3/ a 5/, nevyjadril.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP (účinného od 1.7.2016), ktorým bol zrušený

zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, keďže podľa § 470 ods.
1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie

v napadnutých častiach v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSPacontrario),keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulisúdu

a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. výroku je potrebné podľa § 388 CSP právne zmeniť
(pri zachovaní spôsobu rozhodnutia a teda faktickom potvrdení rozsudku v takejto časti), nakoľko tu
muselo dôjsť k upresneniu označenia nehnuteľností a geometrického plánu všetkými údajmi potrebnými
pre vykonanie zápisu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, teda označením

novovytvorených pozemkov ako parcely registra „C", údajom o obci a okrese, v ktorých sa nehnuteľnosti
nachádzajú a údajom o overení geometrického plánu okresným úradom (§ 42 a § 67 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam /katastrálny zákon/).Napadnutý výrok II. rozsudku je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeného rozsahom a dôvodmi odvolania je posúdiť,
či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k nehnuteľnosti, evidovanej Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na liste
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie L. P., obec P., okres Dunajská Streda, ako pozemok parcela
registra „C" parcelné číslo 335/16 - záhrada o výmere 6871 m2, a toto vyporiadal tak, že reálne rozdelil

nehnuteľnosti podľa geometrického plánu Ing. Vojtecha Bindera č. 36/2003 zo dňa 1.6.2003, úradne
overeného dňa 9.6.2003 Správou katastra Dunajská Streda pod č. 685/03, a do výlučného vlastníctva
žalovaného prikázal novovytvorenú parcelu registra „C" parcelné číslo 335/211 záhrada vo výmere 1265
m2 (ďalej len „parcela č. 335/211“), a do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ prikázal novovytvorenú parcelu
registra „C" parcelné číslo 335/212 záhrada vo výmere 1265 m2 (ďalej len „parcela č. 335/212“) a ďalej
ak rozhodol, že geometrický plán č. 36/2003 zo dňa 01.06.2003 súdneho znalca Ing. Vojtecha Bindera sa

stáva súčasťou tohto rozsudku. V odvolaní žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 5/ výslovne uviedli, že voči prikázaniu
ostatných novovzniknutých parciel do výlučného vlastníctva a podielového spoluvlastníctva strán sporu
tak ako je to uvedené v I. výroku rozsudku nemajú námietky.

9. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľov) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou

použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia vo vzťahu k prikázaniu
novovytvorenej parcely č. 335/211 do výlučného vlastníctva žalovaného, k prikázaniu novovytvorenej
parcely č. 335/212 do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ a rozhodnutiu, že geometrický plán č. 36/2003
zo dňa 01.06.2003 súdneho znalca Ing. Vojtecha Bindera sa stáva súčasťou rozsudku (tak ako táto
– rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých

súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len
konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne, odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť
zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní a preto, ale aj pre
celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa nasledovné:

10. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že
nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda
spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 O.z.), ktorú Občiansky zákonník uprednostňuje
ako základnú formu likvidácie spoluvlastníckeho vzťahu. Ak k takejto dohode spoluvlastníkov nedôjde,
zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojím autoritatívnym

rozhodnutím. Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov.
Spôsobytohtovyporiadania,ichporadieazásady,ktorýmisasúdprivyporiadanímusíriadiť,súuvedené
v § 142 ods. 1 O.z. Súd musí dodržať zákonom stanovenú postupnosť spôsobov vyporiadania. Pri
vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci
(prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania súdom) dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu

vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne
pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi
súd jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (tretí spôsob súdneho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva). Súd je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia a nie je viazaný
návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového

spoluvlastníctva. Súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní
vykoná jeho vyporiadanie.
Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj

funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v
právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Ak
je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým

aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť geometrický plán zodpovedajúci všetkým
požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušným okresným
úradom, predtým príslušnou správou katastra (§ 67 zák. č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona). Lentakýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou
rozsudku o ich reálnom rozdelení.
Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci

podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená,
že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti
spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv.
kombinovaným spôsobom vyporiadania).
V zmysle ustálenej súdnej judikatúry sú pozemky v zásade vždy reálne deliteľné, nakoľko pozemky

je fakticky - technicky vždy možné rozdeliť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, avšak súd
vždy musí prihliadnuť na účelné využitie veci. Ak by po rozdelení parciel nebol k novovzniknutým
parcelám zabezpečený samostatný prístup ani z verejnej komunikácie, ani zo susediacich pozemkov
právne relevantným spôsobom, boli by pozemky považované na reálne nedeliteľné, lebo novovzniknuté
pozemky by nemohli slúžiť svojmu určeniu.

11. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že strany sporu žiadali, aby súd podielové
spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal, nakoľko oni sa medzi sebou na jeho vyporiadaní nevedeli dohodnúť,
pričom zhodne žiadali nehnuteľnosť rozdeliť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a vyporiadanie
vykonať podľa geometrického plánu č. 36/2003 zo dňa 01.06.2003 Ing. Vojtecha Bindera. Žalobca 1/
a žalovaný sa nevedeli dohodnúť len na tom, ktorému z nich dvoch bude novovytvorená parcela č.

335/211 prikázaná do výlučného vlastníctva.
Súd prvej inštancie preto napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu
kpredmetnejnehnuteľnostiatotovyporiadaltak,že novovytvorenúparceluč.335/211záhraduovýmere
1265 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, novovytvorenú parcelu č. 335/212 záhradu
o výmere 1265 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu 1/, novovytvorenú parcelu č. 335/213

záhradu o výmere 1265 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne 3/, novovytvorenú parcelu č.
335/214 záhradu vo výmere 1265 m2 prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkýň 2/ a 5/ každej
v 1/2, novovytvorenú parcelu č. 335/16 záhradu o výmere 1374 m2 prikázal do výlučného vlastníctva
žalobcu 4/, novovytvorenú parcelu č. 335/215 záhradu o výmere 437 m2 prikázal do podielového
spoluvlastníctva strán sporu a to žalobcu 1/ v podiele 1/4, žalobkyne 2/ a 5/ v podiele po 1/8, žalobkyne

3/ v podiele 1/4 a žalovaného v podiele 1/4.

12. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 5/ v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 5/ sa domáhali, aby
novovzniknutá parcela č. 335/211 bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ z dôvodu, že takto

sa na tom všetci (okrem žalovaného) dohodli. V tejto súvislosti žalobcovia poukazovali na § 139 ods.
2 O.z., podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov. Rozhodujúce je teda stanovisko väčšiny a žalobcovia ako väčšina sa dohodli na
tom, kto a ktorý novovytvorený pozemok prevezme do vlastníctva. Žalobcovia sa preto domnievajú, že
bolo potrebné rešpektovať ich rozhodnutie ako rozhodnutie väčšiny podielových spoluvlastníkov, ktorí

chcú naďalej pozemky užívať ako záhrady.
Podľa § 139 ods. 2 a 3 O.z. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd (2). Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu
prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd (3).

Citované ustanovenia upravujú rozhodovanie podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou
vecou, pričom rozlišujú medzi bežným hospodárením so spoločnou vecou (ods. 1), pri rozhodovaní
o ktorom sa bezvýnimočne uplatňuje princíp majority a hospodárením, ktoré má za následok dôležitú
zmenu spoločnej veci (ods. 2), pri ktorom sa prehlasovaný spoluvlastník má právo domáhať, aby o tejto
zmene rozhodol súd.

Tu odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 139 ods. 2 O.z., na ktoré poukazovali odvolatelia, sa
vzťahujelennahospodáreniesospoločnouvecou,atobežnéajniebežnéhospodárenie,ktorýmjenapr.
údržba, oprava, úprava, používanie, nakladanie, teda nie na zrušenie podielového spoluvlastníctva,
ktoré je upravené samostatne v § 141 a 142 O.z..
V prípade bežného hospodárenia so spoločnou vecou rozhoduje predovšetkým dohoda a keď sa

nedosiahne, potom väčšina spoluvlastníckych hlasov, ktorá sa počíta podľa veľkosti podielov (tzv.
majoritný princíp). Prehlasovaní spoluvlastníci sa musia podrobiť rozhodnutiu väčšiny aj bez súdneho
rozhodnutia. V prípade nedosiahnutia väčšiny alebo rovnosti hlasov môžu podať žalobu na súd.Zásada väčšinového rozhodovania je modifikovaná v ustanovení § 139 ods. 3 O.z., podľa ktorého ak
ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol
súd. O dôležitú zmenu spoločnej veci ide najmä vtedy, keď sa zmení jej podstata či funkcia.

O dôležitú zmenu spoločnej veci ale nejde v prípade zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ktoré je upravené samostatne a komplexne v § 142 ods. 1 O.z., podľa ktorého ak
nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.
Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné,
prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na

to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa
podielov.
Dikcia „prihliadne pritom na veľkosť podielov“ ale neznamená, že súd má vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo podľa rozhodnutia väčšiny podielových spoluvlastníkov, teda podľa majoritného
princípu, ale že vec má byť rozdelená medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a ak takéto

rozdelenie nie je možné, do úvahy prichádza finančná náhrada. Z uvedených ustanovení nevplýva,
že súd aj pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je povinný rešpektovať názor väčšiny
spoluvlastníkov o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva, čo okrem iného potvrdzujú aj
ustanovenia § 216 ods. 2 a § 379 písm. c/ CSP, v zmysle ktorých súd dokonca v týchto prípadoch
(ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu) nie je viazaný

žalobným návrhom a môže ho aj prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú. Pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je súd síce viazaný návrhom na zrušenie podielového
spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, môže teda rozhodnúť
o vyporiadaní aj iným spôsobom.
Majoritný princíp uplatňovaný pri hospodárení so spoločnou vecou sa teda neuplatňuje v prípade

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Povinnosť aplikovať ho nevyplýva zo žiadneho
zákonného ustanovenia.
Námietka žalobcov 1/, 2/, 3/, 5/, že súd prvej inštancie pochybil, keď nerešpektoval rozhodnutie väčšiny
podielových spoluvlastníkov pri prikázaní novovytvorenej parcely č. 335/211 do vlastníctva žalobu 1/, je
vzhľadom na vyššie uvedené nedôvodná.

13. Žalobcovia 1/, 2/, 3/, 5/ ďalej v odvolaní vytýkali, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením
žalovaného, že na predmetnej parcele chce postaviť rodinný dom, dokonca tri domy.
Odvolací súd ani túto námietku žalobcov nepovažuje za dôvodnú, nakoľko z napadnutého rozsudku
vyplýva, že súd prvej inštancie zohľadnil a v odôvodnení rozsudku aj uviedol, že žalovaný v priebehu

konania najprv tvrdil, že na predmetnom pozemku by rád postavil rodinný dom, avšak neskôr v priebehu
konania uviedol, že to už nechce a pozemok nechce ani predať. Tento jeho postoj sa už do konca
konania nezmenil, súd prvej inštancie z neho vychádzal, preto nebol dôvod, aby sa súd vysporiadaval
svyjadrenímžalovaného,ktoréužneboloaktuálne.Žalovanýnatomtosvojompostojizotrvávaajnaďalej
a potvrdil ho aj vo vyjadrení k odvolaniu v ktorom uviedol, že na pozemku nemieni nič stavať ani ho

predať.
Podľa§217ods.1CSPprerozsudokjerozhodujúcistavvčasejehovyhlásenia.Zobsahuspisuvyplýva,
že predmetný pozemok je na liste vlastníctva č. XXX označený ako záhrada, preto súd prvej inštancie
postupoval správne, ak pri zohľadňovaní jeho účelného využitia neposudzoval predmetný pozemok
ako stavebný pozemok, ale ako záhradu. Žalobcovia sami v záverečnom návrhu uviedli, že spoločná

nehnuteľnosť v katastri nehnuteľnosti je vedená ako záhrada a nie je možné vychádzať z toho, ako budú
strany konania po reálnej deľbe so svojimi pozemkami v budúcnosti nakladať.

14. Odvolatelia tiež namietali, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že
žalovaný v priebehu celého konania tvrdil svoju starostlivosť o časť nehnuteľnosti, že ostatné časti

spoločnej nehnuteľnosti žalobcovia neužívajú, sú tam stromy kríky a neporiadok. Súd svoje skutkové
zistenia založil len na tvrdeniach žalovaného, ktoré neosvedčil a pripojené fotografie hodnoverný dôkaz
o pravdivosti jeho tvrdení nepreukazujú.
Ani tejto námietke žalobcov 1/, 2/, 3/, 5/, nebolo možné prisvedčiť a to z nasledovných dôvodov.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že v priebehu konania žalobcovia poukázali na to, že po

smrti otca strán sporu sa spoluvlastníci dohodli na užívaní spoločnej nehnuteľnosti tak, ako je uvedené
v geometrickom pláne E. C., žalobcovia na svojich dieloch vysadili ovocné stromy, žalovaný svoj diel
neužíval a nevysadil ovocné stromy. V 19. bode odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že
žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že časť predmetnej nehnuteľnosti, a to tú časť, ktorá je prinehnuteľnosti pani P. obrába, stará sa o časť tejto nehnuteľnosti, o čom súdu predložil aj fotografie,
ktoré sa nachádzajú v spise na čl. 462. Z tejto fotografie súd prvej inštancie zistil, že časť spornej
nehnuteľnosti je riadne vyčistená, pričom žalovaný v priebehu tohto konania viackrát poukázal na tú

skutočnosť, že ostatnú časť nehnuteľnosti žalobcovia neužívajú, sú tam stromy, kríky a neporiadok.
Žalovaný ďalej uviedol, že za nehnuteľnosť platí daň a to za tú časť, ktorú užíva a žalobcovi 4/ zaplatil
za orbu. Túto skutočnosť nikto so žalobcov nevyvrátil. Žalovaný preukázal súdu, že o časť svojho
podielu sa riadne staral, pričom túto skutočnosť preukázal fotografiami nachádzajúcimi sa v spise,
platil za nehnuteľnosť dane a poplatky. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal zo

skutkových tvrdení žalovaného o užívaní a starostlivosti o nehnuteľnosti, na preukázanie ktorých tvrdení
žalovaný predložil fotografie. Tvrdenia žalovaného o užívaní a starostlivosti o nehnuteľnosť, z ktorých
súdprvejinštancievychádzal,žalobcoviaúčinnenepopreli,pretopoichposúdenívovzájomnejsúvislosti
s ostatnými dôkazmi (fotografiami predloženými žalovaným) ich súd prvej inštancie správne považoval
za preukázané.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní pred súdom prvej inštancie sa žalobcovia nevyjadrili
k fotografiám predloženým žalovaným. Žalobcovia až v odvolaní namietli, že len pripojené fotografie
hodnovernýdôkazopravdivostijehotvrdenínepreukazujú,avšakneuviedlidôvod,prektorýbyfotografie
nemali byť hodnoverné, prípadne s akým inými dôkazmi sú v rozpore a prečo nepreukazujú pravdivosť
tvrdení žalovaného.

Odvolatelia taktiež neuviedli dôvod, pre ktorý sa k tomuto dôkazu nevyjadrili v konaní pred súdom
prvej inštancie. Uvedená námietka preto obsahuje nové prostriedky procesného útoku (nové námietky
k dôkazom protistrany), ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnili, pričom tento odvolací
dôvod, tzv. novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP) žalobcovia v odvolaní vyslovene neoznačili, ale
tento vyplynul z obsahu ich odvolania. Ich použitie až v odvolacom konaní pritom žalobcovia vôbec

neodôvodnili.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonaniedôkazovahmotnoprávnenámietky.Ustanovenie§366CSPmázákladvkoncentráciikonania
podľa § 153 a § 154 CSP.

Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto
prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd
je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie

zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok
uvedených v § 366 CSP.
Opravný prostriedok s právnym inštitútom „novôt“ v zmysle vyššie uvedeného povoľuje subjektu
prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho
konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli

použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie, s tým, že tieto sa uplatnia najneskôr v odvolaní, resp. v lehote
na vyjadrenie k odvolaniu. Takýmto vymedzením je právo tzv. „novôt v odvolacom konaní“ vnímané

reštriktívne s tým, že sú v odvolacom konaní v zásade neprípustné, ak nenapĺňajú podmienky stanovené
§ 366 CSP.
V prejednávanom spore odvolací súd pri právnom posudzovaní podmienok určených § 366 CSP
uzatvára, že žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 5/ mohli svoje námietky voči dôkazom žalovaného uplatniť už
v rámci prvoinštančného konania. Preto odvolací súd nemohol na tieto námietky uplatnené v rámci

podaného odvolania ako na tzv. „novoty“ prihliadnuť, a to pre nesplnenie rozhodujúcej a kľúčovej
podmienky určenej § 366 CSP, ktorou je v danom prípade neuplatnenie prostriedkov procesného útoku
a prostriedkov procesnej obrany včas, keďže ich žalobcovia mohli uplatniť už skôr – v prvoinštančnom
konaní. Žalobcovia v odvolaní netvrdili splnenie niektorej z podmienok pre použitie prostriedkovprocesného útoku a procesnej obrany až v odvolacom konaní v zmysle citovaného § 366 písm. a/
až d/ CSP, ani tieto podmienky nevyšli najavo, preto tieto novoty – skutkové tvrdenia ako prostriedky
procesného útoku (predložené žalobcami 1/, 2/, 3/ a 5/ až v odvolacom konaní) nemohli byť použité až

v odvolacom konaní a nebolo možné na ne prihliadať.

16. Odvolatelia sú ďalej názoru, že súd prvej inštancie nezistil správne skutkový stav, na ktorom založil
svoje rozhodnutie, lebo mohol a mal vykonať ďalšie dôkazy, napr. aj vypočutím strán konania na strane
žalobcu. Takýto postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania žalobcovia pokladajú

za nesprávny a vytýkajú súdu prvej inštancie, že oprel svoje rozhodnutie len o skutočnosti, ktoré z
dôkazov bez pochybností nevyplynuli.
K námietke odvolateľov, že súd prvej inštancie mohol a mal vykonať ďalšie dôkazy, napr. aj vypočutím
strán konania na strane žalobcu, odvolací súd uvádza, že súd môže bez návrhu vykonať len tie dôkazy,
ktoré vyplývajú z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že
skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou (§ 185 ods. 2 CSP) a dôkazy na zistenie, či

sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho
práva (§ 185 ods. 3 CSP). Iné dôkazy bez návrhu nevykoná. Namietaný výsluch žalobcov podmienky
ustanovené v § 185 CSP nespĺňa a súd prvej inštancie bez návrhu tento dôkaz vykonať nemohol.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že právna zástupkyňa žalobcov na posledných dvoch pojednávaniach
nemala návrhy na vykonanie dokazovanie, čo je uvedené v zápisniciach zo dňa 24.11.2022 a 2.3.2023,

z čoho vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy, ktoré strany sporu počas konania navrhli.
Preto aj námietka odvolateľov o nevykonaní ďalších dôkazov súdom prvej inštancie je nedôvodná.
Naviac odvolatelia vo svojom odvolaní ani neuviedli, čo je na skutkovom stave zistenom súdom prvej
inštancie nesprávne a aký by mal byť podľa nich ustálený skutkový stav.
Pokiaľ žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 5/ pokladajú za nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení

výsledkov dokazovania a vytýkajú súdu prvej inštancie, že oprel svoje rozhodnutie len o skutočnosti,
ktoré z dôkazov bez pochybností nevyplynuli, odvolací súd k tomu uvádza, že žalobcovia túto svoju
odvolaciu námietku konkrétnejšie neodôvodnili, preto nemohla byť bližšie podrobená odvolaciemu
prieskumu a odvolací súd len dodáva, že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí
vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení

dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu
pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti
musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

Podľa § 191 ods. 1 a 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo
(1).Vierohodnosťkaždéhovykonanéhodôkazumôžebyťspochybnená,akzákonneustanovujeinak(2).
Súd prvej inštancie túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil
a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a námietku žalobcov

o nesprávnom vyhodnotení dokazovania nepovažuje za dôvodnú.

17. Odvolatelia ďalej v odvolaní uviedli, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 142 O.z. ak sa spoluvlastníci nedohodnú na zrušení a
vyporiadaní, vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť

podielov a na účelné využitie veci. Účelné využitie veci, na ktoré má súd prihliadať predstavuje právnu
normu s relatívne neurčitou hypotézou a preto je úlohou súdu, aby sa s touto otázkou, vzhľadom
na zistený skutkový stav vyporiadal. Súd prvej inštancie sa podľa odvolateľov touto právnou normou
neriadil. V prejednávanom prípade veľkosti spoluvlastníckych podielov sú rovnaké, preto mal súd
predovšetkým prihliadať na účelné využitie veci. Žalobcovia poukazovali predovšetkým na to, že okrem

žalovaného, žalobcovia chcú pokračovať naďalej v užívaní svojich podielov v súlade s tým, ako je
spoločná nehnuteľnosť určená, t. j. chcú novovytvorené pozemky užívať ako záhradu. To znamená, že
nové rozdelené pozemky sa budú naďalej užívať na účel, ktorému slúžila aj spoločná nehnuteľnosť.
Z tohto pohľadu preto nie je adekvátna požiadavka žalovaného, aby mu bol pridelený do vlastníctva
ten pozemok, ktorý mu zabezpečí prístup k inžinierskym sieťam len preto, že tento pozemok chce

zmeniť na pozemok stavebný, postaviť tam dom a následne ho predať. Podľa odvolateľov súd prvej
inštancie nedostatočne odôvodnil akými úvahami sa v tomto smere riadil, teda neodôvodnil, prečo určil
novovytvorenú parcelu č. 335/211 práve do výlučného vlastníctva žalovaného a to najmä s poukazomna ust. § 142 ods. 1 druhej vety O.z., že práve takýto spôsob rozdelenia a pridelenia novovytvorených
parciel spĺňa predpoklad účelnejšieho využitia novovytvorenej parcely.
Túto námietku odvolateľov považuje odvolací súd za tiež za nedôvodnú. Odvolací dôvod v zmysle § 365

ods. 1 písm. h/ CSP je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený
skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na
daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie v bode 14. aj 17. odôvodnenia uviedol citáciu
ustanovenia § 142 ods. 1 O.z. a teda vec posúdil podľa správnej právnej normy. Následne v bodoch

16. a 18. odôvodnenia túto právnu normu správne interpretoval a v bode 19. ju na zistený skutkový
stav správne aplikoval. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to záhrady o výmere 6871 m2, žalobcovia 1/, 3/, 4 a žalovaný
každý v podiele 1/5 a žalobkyne 2/ a 5/ každá v podiele 1/10. Predmetná nehnuteľnosť je reálne
deliteľná podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, čo bolo nesporné a zároveň reálna deliteľnosť bola
preukázaná aj geometrickým plánom Ing. Vojtecha Bindera č. 36/2003 zo dňa 01.06.2003. Strany sporu

žiadali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo podľa tohto geometrického plánu, pričom jedinou spornou
skutočnosťou medzi nimi bolo, či novovytvorená parcela č. 335/211 bude prikázaná do vlastníctva
žalobcu 1/ alebo žalovaného. Žalobcovia uvádzali, že nehnuteľnosť chcú naďalej užívať ako záhradu.
Žalovaný najprv uviedol, že na predmetnom pozemku by rád postavil rodinný dom, následne názor
zmenil a uviedol, že na pozemku nemieni nič stavať, ani ho nechce predať, časť pozemku užíva a stará

sa oň.
Rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva, preto súd musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Z praktického
hľadiska je tento spôsob vyporiadania vhodný vtedy, ak každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si
vlastnícke právo k veci, hoci len k jej určitej časti. Zákon takisto určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný

prihliadať pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd musí prihliadať jednak na
veľkosť spoluvlastníckych podielov a jednak na účelné využitie veci.
Pojem účelné využitie veci nie je jednoznačne definovaný ani v zákone ani v odbornej literatúre.
V judikatúre býva špecifikovaný len veľmi stručne spravidla tak, že pod účelným využitím sa rozumie
stav, pri ktorom vec môže slúžiť svojmu účelu. Podmienka účelného využitia veci by nebola splnená,

ak by reálne rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je
určená. Rozdelenie je funkčne opodstatnené vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré
ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu
(záujmu).
Hľadiská uvedené v § 142 ods. 1 O. z treba vždy vziať do úvahy a ak riadna aplikácia týchto kritérií

(veľkosť spoluvlastníckeho podielu a účelné využitie veci) pre strany sporu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyznieva rovnocenne, záleží na súde, ktoré z ďalších relevantných
okolností prípadu vyhodnotí v prospech tej ktorej strany (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo
1780/2012, sp. zn. 22Cdo 3374/2011).
NajvyššísúdČRvuznesenízodňa27.4.2009sp.zn.22Cdo64/2008(uverejnenomajvčasopisePrávní

rozhledy, 2009, č. 16, str. 595) vyložil, že v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
sú často dané skutočnosti umožňujúce s istou mierou presvedčivosti zdôvodniť prikázanie veci každej zo
strán sporu. Rozhodnutie vo veci je tak v zásade na úvahe súdu, ktorá však musí byť riadne odôvodnená
a nesmie byť zjavne neprimeraná.
S poukazom na vyššie uvedené súd sa v rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva musí vždy primárne zaoberať výškou podielov spoluvlastníkov a účelným využitím veci,
hoci jeho rozhodnutie môže následne vychádzať z iných relevantných skutočností (porov. sp. zn. 22Cdo
5081/2009, 22Cdo 2746/2009).
V rámci pojmu ďalšie relevantné okolností prípadu súdy odvodili množstvo kritérií a skutočností, ktoré
skúmajú a to napr. kto vec udržiaval, opravoval, staral sa o ňu, u koho je predpoklad, že sa bude o ňu

starať a pod. Ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné.
V prejednávanej veci je nesporné, že predmetná nehnuteľnosť je záhradou a je reálne deliteľná
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, pričom podieloví spoluvlastníci ju žiadali takto aj rozdeliť.
Geometrickým plánom Ing. Vojtecha Bindera č. 36/2003 zo dňa 1.6.2003 boli vytvorené novovytvorené
parcely, ktorých veľkosť zodpovedá veľkosti spoluvlastníckych podielov, všetky parcely sú kvalifikované

ako záhrady, nie sú na nich žiadne stavby a na všetky parcely majú vlastníci vytvorený prístup, preto
sú všetky parcely v súčasnosti rovnako využiteľné na určený účel, teda ako záhrady. Po prikázaní
ktorejkoľvek novovytvorenej parcely ktorémukoľvek spoluvlastníkovi budú môcť byť všetky parcely
účelné využité ako záhrady. Aplikácia oboch kritérií a to veľkosť spoluvlastníckeho podielu a účelnévyužitie veci vyznieva pre strany sporu rovnocenne, preto súd prvej inštancie vychádzal z ďalších
relevantných skutočností. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia odôvodnili prikázanie novovytvorenej
parcely č. 335/211 do vlastníctva žalobcu 1/ tým, že ako väčšinoví vlastníci sa na tom dohodli a že

chcú nehnuteľnosti užívať ako záhradu. Žalovaný od začiatku konania odôvodňoval prikázanie parcely
č. 335/211 do svojho vlastníctva tým, že chce mať prístup ku komunikácii a inžinierskym sieťam, že
o časť nehnuteľnosti sa stará a žalobcovia ju neužívajú.
Žalobcovia v odvolaní neuviedli konkrétny dôvod, pre ktorý bude parcela č. 335/211 účelne využitá len
ak bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ a toto neviedli ani v konaní pred súdom prvej

inštancie, keď týmto dôvodom nie je všeobecné tvrdenie, že ako väčšinoví vlastníci sa na tom dohodli
a že chcú nehnuteľnosti užívať ako záhradu. Ani odvolaciemu súdu teda nie je zrejmé, prečo by bola
parcela č. 335/211 účelne využitá len ak by bola prikázaná do vlastníctva žalobcu 1/, ktorý ju chce užívať
ako záhradu, a nie do vlastníctva žalovaného, ktorý ju tiež chce užívať, nechce na nej stavať ani ju
predať a doposiaľ sa o časť z nej aj staral.
Súd prvej inštancie prikázanie parcely č. 335/211 do vlastníctva žalovaného odôvodnil tým, že žalovaný

v priebehu konania preukázal, že o časť spornej nehnuteľnosti sa riadne staral, obrába ju, je vyčistená,
čo preukázal fotografiami a platil za nehnuteľnosť dane a poplatky. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, akými úvahami sa v tomto smere riadil, pričom tieto jeho
úvahy o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie sú zjavne neprimerané zistenému skutkovému
stavu. Súd prvej inštancie teda pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v súlade s § 142 ods. 1

O.z. zohľadnil zákonné hľadiská veľkosti spoluvlastníckych podielov i účelné využitie veci, ktoré vyzneli
v zásade pre všetky strany rovnocenne a prihliadol i k ďalším okolnostiam, ktoré v konaní vyšli najavo,
preto nebolo možné súhlasiť so žalobcami, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie sa touto právnou normou neriadil.
Odvolací súd dopĺňa, že z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcami a žalovaným sú zlé vzťahy,

nerozprávajú sa, preto v záujme predchádzania konfliktom a sporom do budúcna je vhodné, aby
žalovanému nebol prikázaný pozemok medzi pozemkami ostatných žalobcov (žalobcu 1/ a 3/), ale na
kraji tak, aby jeho pozemok hraničil len s pozemkom jedného zo žalobcov. Rozhodnutie súdu tak bude
eliminovať alebo aspoň minimalizovať možnosť vzniku budúcich sporov medzi susediacimi vlastníkmi.

18. Odvolatelia na záver namietali, že vzhľadom na neúplné a nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia
sa domnievajú, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
365 ods. 1, písm. d/ CSP). Tu odvolací súd v prvom rade uvádza, že nedostatok odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces), podľa ktorého ustanovenia odvolací súd túto námietku posúdil.
Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, k porušeniu ktorého
ale môže dôjsť až vtedy, keď nedostatky odôvodnenia dosiahnu takú intenzitu, že v kontexte celého
konania sa toto nejaví ako spravodlivé.
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi,
tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (t. č.
strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS

50/04).
Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3.7.2003: "Všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces."
Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že
rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle
220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore,
výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie
vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlades ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových
strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia.

Nedôvodnými tak boli námietky odvolateľov o neúplnosti a nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie v napadnutej časti, súd prvej inštancie sa v jeho odôvodnení vysporiadal so všetkými
právne a skutkovo relevantnými otázkami, aj so špecifickými námietkami strán sporu a tým, že ak súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľov, ktorí sú nespokojní s právnymi závermi,
nemohlo dôjsť k porušeniu práva odvolateľov na spravodlivý súdny proces.

19. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie
preto podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. výroku právne zmenil (pri
zachovaní spôsobu rozhodnutia a teda faktickom potvrdení rozsudku v takejto časti), nakoľko tu muselo
dôjsť k upresneniu označenia nehnuteľností a geometrického plánu všetkými údajmi potrebnými pre
vykonanie zápisu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, teda označením

novovytvorených pozemkov ako parcely registra „C", údajom o obci a okrese, v ktorých sa nehnuteľnosti
nachádzajú a údajom o overení geometrického plánu Správou katastra Dunajská Streda (§ 42 a § 67
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam /
katastrálny zákon/).

20. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 5/ podali odvolanie aj voči II. výroku rozsudku (ktorým súd prvej inštancie
rozhodol, že Geometrický plán č. 36/2003 zo dňa 01.06.2003 súdneho znalca Ing. Vojtecha Bindera
sa stáva súčasťou tohto rozsudku). Odvolacie dôvody voči obom napadnutým výrokom vymedzili
poukazom na § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP (podľa obsahu odvolania aj § 365 ods. 1 písm. b/ CSP).
V štandardnom sporovom konaní zodpovednosť za obsahové vymedzenie odvolania v plnej miere

zaťažuje odvolateľa (v prejednávanom spore žalobcov 1/, 2/, 3/ a 5/). Odvolací súd nemôže v sporovom/
kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľov a formulovať namiesto
nich odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou v odvolaní
vznesených konkrétnych námietok. Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených
vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je

potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie
odvolacieho dôvodu. Súd je viazaný využitými odvolacími dôvodmi, a to nielen nominálne, ale aj ak ide
o odvolateľom použitú odvolaciu argumentáciu (konkrétne pochybenia, vytýkané súdu prvej inštancie
v rámci daného odvolacieho dôvodu).
Žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 5/ označili odvolacie dôvody citáciou ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP,

teda všeobecne bez uvedenia odvolacích argumentov a vytknutia konkrétnych pochybení súdu prvej
inštancie vo vzťahu k II. výroku napadnutého rozsudku, čo vylučovalo možnosť jeho prieskumu
odvolacím súdom.
Napriek tomu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, že Geometrický plán
č. 36/2003 zo dňa 01.06.2003 súdneho znalca Ing. Vojtecha Bindera sa stáva súčasťou rozsudku.

Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel a tým
aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť geometrický plán zodpovedajúci všetkým
požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušným úradom, ktorým
je okresný úrad, katastrálny odbor/ predtým Správa katastra. Geometrický plán obsahuje najmä grafické
znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s uvedením dovtedajších a nových parcelných

čísel, druhov pozemkov a ich výmer, ako aj údaje o právach k nehnuteľnostiam. Takýto geometrický
plán sa musí stať súčasťou rozsudku o reálnom rozdelení nehnuteľností, inak by išlo o rozsudok
nevykonateľný. Geometrický plán č. 36/2003 zo dňa 01.06.2003 súdneho znalca Ing. Vojtecha Bindera
uvedené náležitosti spĺňa, konkrétne pochybenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k tomuto výroku
odvolateľmi vytknuté neboli, preto odvolací súd II. výrok napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 1 a 2

CSP ako vecne správny potvrdil.

21.Podľa§396ods.1a2CSP:(1)Ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvejinštanciesapoužijú
aj na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Nakoľko odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. výroku, bolo potrebné znovu
rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a tiež o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania. V novom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania je premietnutý úspech

strán v konaní ako celku.
Nemožno prehliadať postavenie strán sporu v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
keďže v prípade návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o tzv. iudicium duplex, teda
konanie, v ktorom majú jeho účastníci súčasne postavenie navrhovateľa i odporcu. V prípade návrhu
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je treba navrhovateľom rozumieť tak žalobcov, ako aj
žalovaného. Spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýval z hmotného práva (§ 142

O.z.), mohol sa preto z povahy veci ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu žalobou domáhať tohto
usporiadania prostredníctvom súdneho rozhodnutia.
Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva
autoritatívnym rozhodnutím súdu, presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s
druhým spoluvlastníkom dohodnúť, a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol by v súdnom konaní

v plnom rozsahu úspešný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2012 sp. zn. 4
MCdo 10/2012).
So žalobou sa tu síce nepochybne uspelo, avšak len v tej najvšeobecnejšej rovine (rozumej v tom, že
návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo vyhovené, teda že nedošlo k jeho
zamietnutiu). Popri principiálne správnej úvahe o tom, že v konaniach zahájiteľných oboma stranami

neskôr reálne vedeného sporu (v ktorých vykázanie do procesnej pozície žalovaného závisí od faktoru
predstihnutia jednej zo sporiacich sa strán tou druhou) majú status žalobcu i jeho úspech so žalobou
len obmedzený význam, totiž v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (podobne
ako aj v konaní o vyporiadaní BSM) je pre posúdenie úspechu žalobcu so žalobou aj samotnej nutnosti
vedenia konania pred súdom potrebným najmä zodpovedanie si otázok, 1. na čej strane bol dôvod

neúspechu prípadného pokusu alebo aj viacerých pokusov o mimosúdne vyriešenie predmetu sporu
(pokiaľ tu takýto pokus vôbec bol) a 2. do akej miery sa spôsob vyporiadania ustálený rozsudkom alebo
prípadným iným vecným rozhodnutím súdu kryje so spôsobom vyporiadania navrhovaným žalobou,
resp. tým, ktorý bol obsahom dohody ponúkanej žalobcom druhej strane vzťahu pred začatím konania.
Pri nazeraní na posudzovaný problém aj z tohto uhla pohľadu potom v konaní neboli spornými pokusy

žalobcov o mimosúdnu dohodu, na druhej strane však ani to, že neúspech takýchto pokusov netkvel
v absolútnom odmietaní dohody zo strany žalovaného, ale len v neochote pristúpiť na spôsob reálneho
rozdelenia v súvislosti s ponukou spred začatia konania.
Ak teda aj v prejednávanej veci má platiť záver, podľa ktorého o plnom úspechu podielového
spoluvlastníka v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno hovoriť len v prípade, ak

tento dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím
súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom
dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012,
sp. zn. 4 M Cdo 10/2012), pri komparácii jednotlivých pokusov strán o dosiahnutie dohody o spôsobe
reálneho rozdelenia, nemožno mať pochybnosti o tom, že tak u žalobcov ako ani u žalovaného nemožno

o úspechu v konaní hovoriť. Možným bol potom len ten záver, že žalobcovia so žalobou uspeli iba
formálne (teda bez toho, aby rozsudkom boli zohľadnené aj tie ich požiadavky, pre ktoré tu nedošlo
k mimosúdnej dohode a pre ktoré tak bolo potrebným obrátenie sa na súd).
Odvolací súd preto v súlade s § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP rozhodol tak, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov (celého) konania (teda prvoinštančného ani odvolacích konaní).

22. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1

CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)