Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 13C/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123333235
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Lacová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:6123333235.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom Humenné, prechodne bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený
advokátom zapísaným v zozname SAK pod č. 1591: JUDr. Miloš Kaščák, so sídlom Kalinčiakova č.
2729/10, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 35 511 028, proti žalovanému: A. F., narodený XX.XX.XXXX,
trvale C. D. XXX/X, XXX XX E., v konaní o zaplatenie 3.101,00 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I.Súdnávrhžalovanéhonaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhoskončeniakonaniaopovolenieobnovy
konania v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 1T/44/2019, vedeného na Okresnom súde Humenné pod
sp. zn. 9Nt/5/2023, z a m i e t a.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.101,00 Eur v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu
100 % s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.06.2023 bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený návrh na vydanie platobného

rozkazu v upomínacom konaní o zaplatenie pohľadávky vo výške 3.101,00 Eur, ktorým sa žalobca
domáhal vydania rozhodnutia tak, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 3.101,00 Eur a povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 267,38 Eur. Uplatnený nárok odôvodnil nasledovne tým, že dňa 15.06.2017 v
čase okolo 00,00 hod. pred krčmou L-CIS na ul. G. H. E. ho žalovaný fyzicky napadol tak, že ho udrel
teleskopickým obuškom do oblasti hlavy a spôsobil mu zranenia a to pohmoždenie mozgu, zlomeninu
lebky, početné tržnozhmoždené rany v oblasti hlavy, pohmoždenie hlavy a zlomeninu prsta s dobou

liečenia a obmedzenia v bežnom spôsobe života 28 dní. Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa
23.07.2020 sp. zn. 1T/44/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.12.2021
sp. zn. 9To/30/2021 bol žalovaný za svoje konanie odsúdený z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona. V trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalcom A. I. C., ktorý
zranenia ohodnotil počtom 170 bodov, čo pri hodnote bodu 18,24 Eur, predstavuje sumu 3.101,00 Eur.
Do dnešného dňa žalovaný škodu neuhradil. Žalobca poukázal na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. K žalobe priložil
Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T 44/2019, Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
9To 30/2021, a znalecký posudok znalca A. I. C..2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 19.06.2023 Platobný rozkaz pod sp.
zn. 16Up/1006/2023, ktorý bol žalovanému doručený dňa 06.07.2023. Žalovaný podal dňa 11.07.2023
proti predmetnému platobnému rozkaz odpor, v rámci ktorého sa k podanej žalobe a jej prílohám

vyjadril tak, že odpor podáva z dôvodu prešetrenia, ktoré zranenia boli v deň 15.06.2017 kladené za
vinu žalovanému, a ktoré zranenia si žalobca ako poškodený spôsobil sám pri fyzickom napadnutí
žalovaného, v spise 4To/4/2023, keďže žalovaný pri svojej obrane žalobcu kopol do hlavy a ten spadol
na zem.

3. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril písomne dňa 07.08.2023 tak, že odpor považuje za
nedôvodný a trvá na podanej žalobe. Je nespornou skutočnosťou, že dňa 15.06.2017 ho žalovaný
fyzicky napadol, spôsobil mu zranenia a bol za to odsúdený. Navrhol vykonať dokazovanie pripojením
a oboznámením trestného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T 44/2019, vrátane znaleckého
posudku znalca A. I. C., ktorý zranenia ohodnotil počtom 170 bodov, čo predstavuje sumu 3.101,00
Eur. Zároveň navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP a dňa

10.08.2023 bola predmetná vec postúpená tunajšiemu súdu.

4. Žalovaný sa podaním zo dňa 22.08.2023 vyjadril tak, že k Rozsudku Okresného súdu Humenné
sp. zn. 1T/44/2019 uviedol, že svedok nemôže svedčiť a svedecká výpoveď nemá byť braná v úvahu
pokiaľ je svedok evidentne podozrivý alebo vyšetrovaný v tomto trestnom čine. Porušenie článku 6

ods. 1 a 3 písmeno a) pís. C dohovoru, sudca rozhodol na základe svedectva, ktoré je neplatné, ďalej
nerozdelil zranenia, ktoré boli kým, kedy, a ako spáchané. Žalobca bol právoplatne odsúdený - rozsudok
4To/4/2023-497, že je vinný, že dňa 15.06.2017 v čase okolo 00,00 fyzicky napadol J. F.. Vo výpovediach
svedka a aj samotného A. B., kde uviedol, že spolu s poškodeným spadol na zem, súdnoznalecký
posudok - poškodenie prsta je spôsobené nárazom (nie úderom), výpoveď poškodeného - údery boli

vedené odzadu na temeno hlavy, nie na ruku ani, nie na čelovú oblasť. Poškodený počas pádu narazil
oblasťou 4. prsta do tvrdej podložky - ďalej je to v spise, posudok A. C. - ako boli spôsobené rany
poškodenému.

5. Podaním zo dňa 27.11.2023 žalovaný navrhol prerušiť konanie, vzhľadom nato že podal Návrh na

povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Humenné sp. zn. 1T/44/2019, v
ktorej bol odsúdený, pretože rozhodnutie o obnove konania môže mať zásadný význam pre posúdenie
nároku žalobcu.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 01.12.2023 vyjadril nesúhlas s prerušením konania, pretože ide len o

neodôvodnené predlžovanie súdneho konania. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania,
ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú
najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Žalovaný v návrhu na
obnovu konania neuviedol žiadne nové skutočnosti, domáha sa len opätovného výsluchu už vypočutých

svedkov.

7. Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. „Civilný sporový poriadok“, o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný zobral svoj návrh na povolenie obnovy konania zo dňa

27.11.2023, ktorý bol vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 9Nt/5/2023, písomným podaním zo dňa
26.01.2024 späť v celom rozsahu a samosudkyňa uznesením č. k. 9Nt/5/2023-17 zo dňa 29.01.2024
zobrala toto späťvzatie na vedomie, teda konanie o povolenie obnovy konania bolo právoplatne
skončené dňom 29.01.2024, súd považoval návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia
trestného konania sp. zn. 9Nt/5/2023, za nedôvodný, preto ho v zmysle § 162 ods. 3 CSP zamietol tak,

ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

8. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 15.02.2024 bez právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju
neprítomnosť písomne ospravedlnil, a žalobca vyjadril súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Žalobca žiadal, aby mu súd priznal finančnú sumu, ktorú si uplatňuje. Všetko už bolo dokázané v

trestnomkonaní,kdebolžalovanýodsúdený,abolotopotvrdenéajkrajskýmsúdom.Zranenia,ktorétam
boli určené, určili lekári, preto navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel, a priznal mu aj nárok na náhradu
trovkonania.Natomtopojednávanídňa15.02.2024pozákonnompoučeníďalejvrámcivýsluchuzotrval
na všetkom, čo už uviedol. Predmetom tohto konania je skutok, ktorý sa stal o polnoci, a nie skutokalebo bitka, ktorá sa mala stať o štvrtej poobede. K tejto bitke nebola volaná ani hliadka polície, nebola
volaná ani záchranka, a nikto pri nej nebol zranený. Naopak, pri bitke o polnoci žalobca zranený bol. K
majetkovým pomerom uviedol, že aktuálne je zamestnaný v spoločnosti K. L. H. M. N., avšak už ôsmy

mesiac je PN kvôli opakovaným operáciám, takže jeho príjem pozostáva iba z nemocenskej dávky vo
výške približne 360,- Eur. Zároveň je jeho príjmom aj invalidný dôchodok vo výške približne 500,- Eur
mesačne. Jeho výdavky predstavujú súhrne okolo 450,- Eur mesačne spojené s bývaním v byte na C.
O. Platí výživné, ktoré bolo najprv stanovené vo výške 150,- Eur mesačne, ale bola mu zmenená úprava
styku na striedavú starostlivosť, takže výživné bude platiť 100,- Eur mesačne. K možnosti prípadného

splácania sumy, ktorá je predmetom tohto konania v splátkach žalovaným uviedol, že nesúhlasí so
splácaním tejto sumy v splátkach, pretože vie, že žalovaný má oveľa vyšší príjem, vlastní dom, vlastní
aj auto.
Žalovaný na pojednávaní dňa 15.02.2024 po zákonnom poučení uviedol, že tento nárok neuznáva.
Zranenia, ktoré boli uvedené, by mali byť rozdelené, aby bolo presne určené, ktoré zranenia spôsobil
on, a ktoré si spôsobil žalobca pretože bol účastníkom aj inej bitky, nielen tejto, za ktorú bol žalovaný

odsúdený. Bol odsúdený na základe nejakých dôkazov, ale on nikdy vinu neuznal, ani sa nikdy nepriznal.
Nevie, prečo by mal platiť za zranenia, ktoré nespôsobil. Čo sa týka návrhu na dokazovanie, poukázal na
výpovede svedkov v prípravnom konaní trestného spisu, kde hovoria o tom, že žalobca bol účastníkom
aj inej bitky, nielen tej, ktorá bola predmetom trestného stíhania. Ďalej v rámci výsluchu uviedol, že
všetky zranenia nespôsobil, resp. že nejaké zranenia žalobcovi spôsobil. Keď ho bil obuškom zozadu,

nemohol spôsobiť zranenia spredu v čelovej oblasti, to ani nie je fyzicky možné, pričom žiaden súd
neskúmal, akým spôsobom tieto zranenia vznikli. K majetkovým pomerom uviedol, že býva na C. X v
rodinnomdome,ktoréhovlastníkomjepribližnena70-80%.Nadobudolhočiastočnevdedičskomkonaní
a čiastočne aj odkúpením. Výdavky spojené s bývaním v dome predstavujú mesačne približne 220,- Eur.
Momentálne je nezamestnaný a nemá žiaden príjem. Je však konateľom spoločnosti, takže si privyrába

na rôzne malé práce a dohody, mesačne okolo 200-300,- Eur. Vlastní motorové vozidlo VW Touran, rok
výroby 2008. Nemá žiadne pôžičky, úvery, ani nič podobné. Zároveň jeho deti sú už dospelé, preto si
voči nim neplní vyživovaciu povinnosť. K možnosti prípadného splácania dlžnej sumy, resp. sumy, ktorá
je predmetom tohto konania v splátkach, uviedol, že maximálnu splátku, ktorú by mohol mesačne platiť,
je suma 100,- Eur.

9. Súd na pojednávaní dňa 15.02.2024 návrh žalovaného na vykonanie dôkazov čítaním: výpoveď
poškodeného, výpoveď svedkov z vyšetrovacieho spisu - súdny spis 4To/4/2023, čítanie znaleckého
posudku o duševnom stave A. B., lekárske správy z odberu krvi na alkohol, výpis z registra trestov A. B.
a registra trestov A. A., správy hliadky HULAN 120 a výpovede svedkov pred vyšetrovateľom založené

v súdnom spise, ako nedôvodné zamietol. Dôkazy v rozsahu, v ktorom ich žalovaný uviedol vo vyjadrení
dňa 22.08.2023, boli už vykonané v rámci trestného konania, pričom súd je viazaný právoplatným
rozhodnutím v trestnom konaní, a tieto skutočnosti sú stranám známe aj z trestného spisu a konania pod
sp. zn. 1T/44/2019, kde boli žalobca i žalovaný účastníkmi. Zároveň pre rozhodnutie v civilnom konaní
súd považoval opätovné vykonanie týchto navrhnutých dôkazov za neúčelné a nadbytočné.

10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho
spisu, listinnými dôkazmi, pripojeným spisom, písomnými vyjadreniami strán sporu, vykonanými
pojednávaniami v danej veci a zistil tento skutkový stav.

11. Zo záveru znaleckého posudku č. 47/2018 znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
Chirurgia a Traumatológia, ev. č. 913260, A. I. C. zo dňa 19.06.2018 vyplýva, že žalobca (poškodený)
A. B. dňa 15.06.2017 utrpel zlomeninu distálneho článku IV. prsta ľavej ruky, pohmoždenie mozgu v
čelovej oblasti vpravo, zlomeninu lebky v čelovej oblasti vpravo, početné tržnozhmoždené rany vlasatej
časti hlavy, pohmoždenie hlavy v oblasti temena vpravo stredne ťažkého stupňa. K mechanizmu vzniku

úderov znalec uviedol, že žalobca (poškodený) mohol byť opakovane udieraný do oblasti vlasatej časti
hlavy tvrdým predmetom, kde na základe priameho mechanizmu, t. j. v mieste dopadu úderov došlo
k vzniku poranení v zmysle početné tržnozhmoždené rany vlasatej časti hlavy a zlomenina lebky v
čelovej oblasti vpravo. Z hľadiska posúdenia intenzity pôsobenej sily úderov znalec s prihliadnutím na
škálu „malá - stredne veľká - veľká“ konštatoval, že niektoré údery boli vedené stredne veľkou silou

a niektoré veľkou silou. Jedna z rán v oblasti záhlavia mohla vzniknúť počas pádu a nárazu oblasťou
hlavy do tvrdej podložky. Poškodený mohol byť udretý päsťou, prípadne mohol byť kopnutý nohou
do oblasti temena hlavy, kde na základe priameho mechanizmu došlo k vzniku poranenia v zmysle
pohmoždenie hlavy v oblasti temena vpravo stredne ťažkého stupňa. Z hľadiska posúdenia intenzitysily úderov s prihliadnutím na škálu „,malá - stredne veľká - veľká“ znalec skonštatoval, že údery boli
vedené stredne veľkou silou. Poškodený počas pádu narazil oblasťou IV. prsta do tvrdej podložky, kde
na základe priameho mechanizmu došlo k vzniku poranenia v zmysle zlomenina distálneho článku IV.

prsta ľavej ruky. Poranenie poškodeného v zmysle pohmoždenie mozgu v čelovej oblasti vzniklo na
základe prenosu sily pôsobiacej na oblasť vlasatej časti hlavy, pričom vzhľadom k tomu, že poškodený
bol jednak udieraný do oblasti vlasatej časti hlavy, jednak došlo k jeho pádu a nárazu oblasťou hlavy
do pevnej podložky, tak zo súdnoznaleckého hľadiska sa nedalo presne určiť, pri ktorej z pôsobiacich
síl došlo k vzniku pohmoždenia mozgu. Poranenia poškodeného mohli vytvoriť predpoklady pre vznik

trvalých následkov, definitívne sa k tomu bude dať vyjadriť s odstupom času, najskôr rok od úrazu.
Počas nutnej doby liečenia mohol byť poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života. Na základe
znalostí o mechanizme vzniku jednotlivých poranení, znalec zo súdnoznaleckého hľadiska konštatoval,
že poškodený mohol byť udieraný opakovane do oblasti hlavy tvrdým premetom typu obušku, mohol
spadnúť na oblasť záhlavia a mohol byť udieraný päsťou, prípadne aj kopnutý nohou do oblasti vlasatej
časti hlavy.

12. Z pripojeného trestného spisu sp. zn. 1T/44/2019, z obžaloby Okresnej prokuratúry Humenné č. k.
1Pv/113/18-7702-25 zo dňa 08.04.2019, doručenej Okresnému súdu Humenné 12.04.2019, vyplýva,
že bola podaná na obž. A. F. (žalovaný) pre skutok, že dňa 15.06.2017 v čase okolo 00,00 hod. pred
krčmou L-CIS na ul. G. D. XXX/X v E., po predchádzajúcom konflikte A. B. z E. fyzicky napadol J. F.

a to tak, že na neho skočil, jedenkrát ho udrel päsťou do oblasti tváre a následne ho tlačil na zemi,
čím mu spôsobil zranenia a to tržnozhmoždenú ranu nad ľavým okom, pohmoždenie okolia ľavého oka
a hlavy v temennej oblasti a otras mozgu ľahkého stupňa s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom
spôsobe života 10 dní, pritom ako A. B. fyzicky napádal J. F., tak ku A. B. zozadu so slovami „už si
skončil“ pristúpil A. F. z E. a 8 až 10-krát udrel teleskopickým obuškom A. B. do oblasti hlavy, čím mu

spôsobil zranenia a to tržnozhmoždené rany hlavy, pohmoždenie hlavy v temennej oblasti a mozgu v
čelovej oblasti, zlomeniny čelovej kosti vpravo a článku prsta ľavej ruky s dobou liečenia a obmedzenia
v obvyklom spôsobe života 28 dní.

13. Z rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 1T/44/2019-364 zo dňa 23.07.2022, je zrejmé, že súd

uznal za vinného obž. A. F. (žalovaný), nar. XX.XX.XXXX, pre skutok uvedený v obžalobe, kvalifikovaný
ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 1 rok a jeho výkon mu bol podmienečne odložený na určenú skúšobnú dobu na 1 rok.
Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 9To/30/2021-430 zo dňa 15.12.2021, odvolací súd zamietol

odvolanie obžalovaného A. F. (žalovaný), a rovnako zamietol odvolanie poškodeného A. B. (žalobca)
zastúpeného splnomocnenkyňou.
Rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 1T/44/2019-364 zo dňa 23.07.2022 v spojení s Uznesením
Krajského súdu v Prešove č. k. 9To/30/2021-430 zo dňa 15.12.2021, nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 15.12.2021.

14. Z uznesenia Okresného súdu Humenné č. k. 9Nt/5/2023-17 zo dňa 29.01.2024, vyplýva, že súd
rozhodol podľa § 396 ods. 8 Trestného poriadku tak, že súd zobral na vedomie späťvzatie podaného
návrhu na povolenie obnovy konania odsúdeným (žalovaný) zo dňa 27.11.2023 vo veci vedenej na
Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 1T/44/2019. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 29.01.2024.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon“), bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).
Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
Podľa § 5 ods. 1 Zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Podľa § 5 ods. 2 Zákona, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku,
v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na
najbližšie celé euro smerom nahor.
Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR zo 17. mája 2017 č. 03240-OL-2017 o ustanovení výšky

náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2017, výška náhrady
za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2017 za jeden bod je 18,24 Eur.

16. V danej právnej veci bolo nesporné, že v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.
zn. 1T/44/2019 bol žalovaný právoplatne uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1

písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a jeho výkon mu bol
podmienečne odložený na určenú skúšobnú dobu 1 rok.
V predmetnom trestnom konaní žalobca vystupoval ako strana poškodená, a na základe žiadosti
orgánov činných v trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 47/2018 znalca z odboru

Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a Traumatológia, ev. č. 913260, A. I. C. zo dňa 19.06.2018,
kde znalec uviedol, že žalobca sa na následky poranení zo dňa 15.06.2017 liečil v nemocničnom
zariadení do 20.06.2017, a s prihliadnutím na charakter poranení zo súdnoznaleckého hľadiska
skonštatoval adekvátnu dobu liečenia žalobcu na 28 dní, počas ktorej mohol byť obmedzený v obvyklom
spôsobe života. Znalec zároveň stanovil aj výšku bolestného, a to v rozsahu 170 bodov pri hodnote bodu

18,24 Eur, teda ustálil výšku bolestného na sume 3.100,80 Eur, po zaokrúhlení na sumu 3.101,00 Eur.
Ďalej mal súd za preukázané, že vo veci sp. zn. 1T/44/2019 bol zo strany žalovaného podaný aj návrh
na povolenie obnovy konania dňa 27.11.2023, ktorý žalovaný následne zobral späť v celom rozsahu, a
konanie bolo právoplatne skončené Uznesením č. k. 9Nt/5/2023-17 zo dňa 29.01.2024.

17.Vzmyslevyššieuvedenéhosúddospelkzáveru,žesúdanévšetkyobligatórnezákonnépredpoklady
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi, a to protiprávne konanie žalovaného, ako
to vyplýva so záverov trestného konania - žalovaný bol právoplatne uznaný za vinného z trestného
činu výtržníctva v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví, vznik škody - výška bola
preukázaná v konaní v zmysle znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom v trestnom konaní,

príčinná súvislosť - nebyť konania žalovaného, ktorého sa dopustil pri fyzickom kontakte so žalobcom,
nedošlo by k poškodeniu zdravia žalobcu, a zavinenie žalovaného - nesporne prinajmenšom nevedomá
nedbanlivosť zo strany žalovaného, keďže sám žalovaný uznal, že žalobcu fyzicky napadol, a teda súd
konštatuje, že nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky je opodstatnený a daný.

18. V prípade bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia ide o náhradu osobnej (nemajetkovej) ujmy,
pri ktorej naturálna reštitúcia nie je možná. Pokiaľ sa v tomto prípade poskytuje peňažné plnenie,
nejde o plnenie reparačnej povahy, t. j. nejde o ekvivalent uvedenej ujmy, ale o plnenie satisfakčnej
povahy. Zásada, že ujmy možno reparovať, neplatí pre ujmy na zdraví či živote, pretože náprava
pri týchto nemajetkových ujmách nie je možná reparáciou. Poskytnutím peňažného ekvivalentu alebo

uvedením do predošlého stavu nemožno dosiahnuť stav, aký tu bol pred spôsobením ujmy na zdraví,
pretože túto ujmu nie je možné vyjadriť peňažným ekvivalentom, podobne nie je možné ani uvedenie
do predošlého stavu, ktoré je fakticky nemožné. Ujma na zdraví je nenapraviteľná, poškodené zdravie
nemožno uviesť do predošlého stavu. Cieľom nápravy nemajetkovej ujmy na zdraví nie je reparácia,ale aspoň poskytnutie dostatočného primeraného zadosťučinenia. Pri škode na zdraví sa odškodňujú
bolesti poškodeného po úraze. Bolesťou v zmysle je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Bolesťou treba rozumieť nielen fyzickú, ale aj psychickú

bolesť, za ktorú právna úprava poškodenému nepriznáva žiaden nárok na odškodnenie. Súdna prax
priznáva odškodnenie aj za bolesti spôsobené pri následnej rehabilitačnej starostlivosti a prípadných
následných (plastických) operáciách. Náhrada za bolesť musí byť primeraná zistenému poškodeniu na
zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu následkov.

19. Peňažná náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, ktorý je vypracovaný v
súlade s § 7 a § 8 zákona č. 437/2004 Z. z. Lekár pri bodovom ohodnocovaní bolesti musí postupovať
a použiť sadzby podľa zoznamu sadzieb tak, ako sú vypočítané v prílohe č. 1 tohto zákona. Pri určení
počtu bodov je lekár povinný ohodnotiť posudzovanú bolesť v rozpätí bodov daných zákonom, pričom
musí brať do úvahy ľahší a kratší priebeh liečenia, ako aj ťažší a dlhší priebeh. Bolesť možno ohodnotiť
len čo sa ustáli zdravotný stav poškodeného, týmto okamihom je teda bolesť zistená, bez ohľadu na

to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok
ošetrujúceho lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť.
Výšku bolestného mal súd ustálenú na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom - lekárom
v trestnom konaní, v zmysle ktorého znalec ohodnotil bolesť žalobcu v rozsahu 170 bodov pri hodnote
bodu 18,24 Eur za bod, teda celkovo ustálil výšku bolestného na sume 3.100,80 Eur, po zaokrúhlení na

sumu3.101,00Eur.Zoznaleckéhoposudkuvyplýva,žebolvypracovanýnazákladepožiadavkyorgánov
činných v trestnom konaní, a to znalcom zapísaným v zozname znalcom. Každý znalec pri výkone
znaleckej činnosti je povinný postupovať v súlade s platnou právnou úpravou, objektívne a nestranne
zistiť stav skúmanej veci a v súlade so zistenými skutočnosťami prijať záver ohľadom preskúmavaných
skutočností. V predmetnom znaleckom posudku súdny znalec vychádzal z celkovej genézy a ošetrení

žalobcu v súvislosti s úrazom, ktorý žalobca utrpel dňa 15.06.2017 v dôsledku protiprávneho konania
žalovaného. Posudok je opatrený aj pečiatkou a podpisom znalca

20. Obrana žalovaného v konaní spočívala v jeho tvrdeniach o tom, že žalobcovi nespôsobil všetky
zranenia, ale podľa jeho vyjadrení si tieto zranenia mal žalobca spôsobiť sám pri inej bitke. O

uvedených tvrdeniach žalovaný nepredložil žiadny dôkaz. Súd poukazuje, že v danom prípade sa jedná
o sporové konanie. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak
povinnosť tvrdenia, a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazné

bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany
za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže.
Každá strana sporu je povinná k svojim tvrdeniam pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.
uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť
a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za

nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom
rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je
dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom
konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (nepredložil potrebné dôkazy alebo uvedenými
dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej

strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide
o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento
dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech.
Ako však vyplýva z právoplatného Rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 1T/44/2019-364 zo dňa
23.07.2022 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 9To/30/2021-430 zo dňa 15.12.2021,

avkonanítoneboloanisporné,žalovanýbolzaskutokzodňa15.06.2017právoplatneodsúdenývtomto
trestnom konaní, kde bol uznaný za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe s presným vymenovaním
zranení, ktoré spôsobil poškodenému - žalobcovi v tomto konaní. Zároveň má súd za preukázané, že
žalovanýpodalnávrhnaobnovukonaniasp.zn.1T/44/2019dňa27.11.2023,anáslednedňa26.01.2024
tento návrh na povolenie obnovy konania zobral späť.

Súd je viazaný právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní v zmysle § 193 CSP, podľa ktorého je súd
viazanýrozhodnutímústavnéhosúduotom,čiurčitýprávnypredpisniejevsúladesÚstavouSlovenskej
republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré satýkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
žebolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnéhopredpisu,
a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Zároveň

súd dodáva, že skutočnosti uvádzané žalovaným na svoju obranu v tomto konaní, žalovaný namietal i v
rámci trestného konania sp. zn. 1T/44/2019, pričom prvoinštančný i odvolací súd sa s týmito námietkami
vysporiadali vo svojich rozhodnutiach citovaných vyššie, preto súd v celom rozsahu poukazuje na ich
odôvodnenie.

21. Na základe vykonaného dokazovania a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd preto dospel
k záveru, že obrana žalovaného je nedôvodná. Nárok žalobcu uplatnený v konaní súd považoval za
dôvodný a preukázaný, a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na zaplatenie
sumy 3.101,00 Eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako

„CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej

sporovej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej
a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela
zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
Povinnosť nahradiť trovy v civilnom sporovom konaní sa spravuje predovšetkým ustanovením § 255
CSP, teda zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada

nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov sa pomerne rozdelí. Ak je
úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí
teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný
má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.
Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Aj tieto výnimky sa

musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr.
takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. § 257 CSP (rozhodnutie II. ÚS 31/2004
Ústavného súdu Slovenskej republiky). V prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, potom
za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ustanovenie § 257 CSP je zákonné

ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti
za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna
aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim
tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu
k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. K dôvodom

hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, a prihliadnuť
i na postoj účastníkov v konaní. Súd zdôrazňuje, že aplikácia ust. § 257 CSP je prípustná len vo
výnimočných prípadoch a „neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami“ (nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07).

V danom prípade súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali aplikáciu
predmetného ustanovenia § 257 CSP, a zároveň takéto skutočnosti netvrdila ani jedna zo strán sporu.
Poukazujúc na uvedené súd následne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru
úspechu v spore.
Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%, preto súd o trovách konania rozhodol v súlade § 255

CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že
o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
súdneho úradníka.Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 CSP je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie.
Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje – teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v
Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 362 ods. 2 CSP odvolanie je podané v čas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Aknebudepovinnosťuloženátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenávstanovenejlehoteponadobudnutí
jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona.