Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121212415
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4121212415.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr. Lýdie

Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X,
XXX XX D., zastúpená: JUDr. Stanislav Pavol, PhD., advokát so sídlom Šancová 58, 811 05 Bratislava,
IČO: 42 171 067, proti žalovaným: 1. ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava-Staré
mesto, IČO: 35 704 713, zastúpený: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o., so sídlom Jesenského 2, 811
02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 50 657 861, 2. Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom
Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO: 36 583 936, zastúpený: Mgr. Martin Čabák, advokát, so sídlom
Jesenského 2, 811 02 Bratislava, IČO: 42 184 894, 3. E. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX,

XXX XX D., zastúpený: Mgr. Barbora Nováková, advokátka so sídlom Štefánikova 15, 949 01 Nitra, IČO:
42 427 363, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo
dňa 11. decembra 2023 č.k. 19C/58/2021-532 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. mája 2024
č.k. 19C/58/2021-656, a o odvolaní žalobkyne voči uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 3. októbra
2024 č.k. 19C/58/2021-686 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r
d z u j e .

II. Napadnuté uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 3. októbra 2024 č.k. 19C/58/2021-686 p o t
v r d z u j e .

III. Žalovaní v prvom, druhom a v treťom rade majú nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho
konania,každývrozsahu100%,ovýškektorýchrozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom, v spojení s opravným uznesením, žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala neplatnosti dražby, zamietol. Žalovaným v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania

voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 21 ods. 2, 4
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom od 01.02.2017 do 30.06.2023, § 20
ods. 1, 2, § 31 ods. 1, § 33b ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 30 ods. 4, 42 ods. 2 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),
a § 137 Civilného sporového poriadku (CSP).
1.2. Konštatoval, že prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. d) CSP vyplýva z § 21 ods. 2 zákona o

dobrovoľných dražbách. Žaloba bola podaná včas, keď dražba sa uskutočnila dňa 04.08.2021 a žaloba
bola súdu doručená dňa 04.11.2021, teda v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote od udelenia
príklepu. K vecnej legitimáciu uviedol, že kto je účastníkom súdneho konania o určenie neplatnosti
dražbyvyplývapriamoz§21ods.4zákonaodobrovoľnýchdražbách.Vdanomprípadejetonavrhovateľdražby, teda žalovaný v 1. rade, dražobník, teda žalovaný v 2. rade, vydražiteľ, teda žalovaný v 3. rade
a predchádzajúci vlastník, teda žalobkyňa. Žalobkyňa v podanej žalobe správne označila všetky osoby
v súlade s § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách.

1.3. K námietke žalovaných ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne uviedol,
že žalobkyňu ako predchádzajúcu výlučnú vlastníčku nehnuteľností považoval za aktívne vecne
legitimovanú v tomto konaní. Nebolo sporné, že žalobkyňa nehnuteľnosti nadobudla titulom kúpnej
zmluvy zo dňa 01.11.2019 v znení dodatku č. 1 zo dňa 18.02.2020, na základe rozhodnutia Okresného
úradu Nitra, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva dňa 24.02.2020. Bolo preukázané,

že podpis predávajúceho (G. B. za BOPAL TRADE s.r.o.) na kúpnej zmluve zo dňa 01.11. 2019 bol
osvedčený dňa 22.11.2019 a v tento deň bol podaný aj návrh na vklad vlastníckeho práva. Podpis
žalobkyne ako nadobúdateľky nehnuteľnosti osvedčený nie je, z jednotlivých skutkových okolností
je však zrejmé, že žalobkyňa zmluvu podpísala najneskôr 22.11.2019, kedy bola zmluva priložená
k návrhu na vklad vlastníckeho práva. Skutočnosť, či žalobkyňa zmluvu podpísala už skôr (sama
uvádzala dátum 01.11.2019) a či si bola, resp. nebola v čase podpisu zmluvy vedomá záložného práva

v prospech žalovaného v 1. rade, považoval hľadiska platnosti zmluvy za irelevantnú. Žalobkyňa mala
vôľu nehnuteľnosti nadobudnúť, predávajúci BOPAL TRADE s.r.o. jej ich mienil predať a žalobkyňa
najneskôr v dodatku č. 1 akceptovala aj existenciu záložného práva s tým, že si je vedomá právnych
následkov takéhoto stavu. Zo spisu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor mal zrejmé, že dodatok
č. 1 bol za predávajúceho BOPAL TRADE s.r.o. podpísaný A. H. B. na základe splnomocnenia zo dňa

18.11.2019. Podpis konateľa BOPAL TRADE s.r.o. na splnomocnení bol osvedčený dňa 02.01.2020.
Podpis A. H. B. na dodatku č. 1 bol osvedčený dňa 19.02.2020. Správne podľa názoru súdu nie sú
tvrdenia žalovaného v 2. rade o rozpore záujmov zastúpeného a zástupcu. Nie je ničím výnimočným, ak
je kúpna zmluva podpísaná rovnakou osobou konajúcou za kupujúceho ako aj za predávajúceho, či už
na základe splnomocnenia, prípadne ide o zmluvy medzi osobami, v mene ktorých koná totožný subjekt

aj bez splnomocnenia. Podpis zmluvy totožnou osobou nemá vplyv na právo predávajúceho dožadovať
sa zaplatenia kúpnej ceny, prípadne právo kupujúceho na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu
prevodu a ani na ďalšie práva a povinnosti, ktoré si zmluvné strany medzi sebou v zmluve dojednali.
V skutkových okolnostiach týkajúcich sa prevodu vlastníckeho práva na žalobkyňu nezistil prekážku
pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam. Touto prekážkou nebolo

ani nezaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť. Kúpnu zmluvu v znení dodatku č. 1, na základe ktorej
žalobkyňa nadobudla k nehnuteľnostiam vlastnícke právo, považoval za platný právny úkon.
1.4. V prejednávanom spore sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby
spochybňujúc platnosť záložnej zmluvy uzatvorenej medzi BOPAL TRADE s.r.o., ako záložcom,
a žalovaným v 1. rade, ako záložným veriteľom, vzhľadom na skutočnosť, že ju mal uzavrieť

splnomocnenec s odvolaným splnomocnením. Dôvodom neplatnosti záložnej zmluvy majú byť podľa
žalobkyne aj nedostatky dohody o splnomocnení, ktorá neobsahovala presnú špecifikáciu nehnuteľností
v zmysle § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona. Po vykonaní dokazovania a právnom posúdení
sporu dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa neplatnosť záložnej zmluvy ani z jedného z
uvádzaných dôvodov nepreukázala. Tvrdenia žalobkyne o odvolaní plnej moci I. J. K. pred podpísaním

záložnej zmluvy preukázané neboli. Spornú záložnú zmluvu I. J. K. v mene spoločnosti BOPAL TRADE
s.r.o. so žalovaným v 1. rade dňa 19.11.2019 riadne uzavrel.
1.5. Žalobkyňa neplatnosť záložnej zmluvy odôvodňovala aj nedostatkami plnej moci, pretože
neobsahovala presnú špecifikáciu nehnuteľnosti podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona.
V danej veci bola plná moc obsahom samostatného dokumentu (listiny), pričom z jej obsahu bolo

zrejmé, že bola udelená na zastupovanie splnomocniteľa vo všetkých právnych veciach, ktoré sa ho
týkali. Išlo o tzv. generálnu plnú moc, v ktorej splnomocniteľ BOPAL TRADE s.r.o. prejavil záujem
udeliť oprávnenie na jeho zastupovanie splnomocnencovi I. J. K. ku všetkých právnym úkonom. Preto
nebol dôvod, aby sa predmetná plná moc nevzťahovala aj na prevod nehnuteľností vo vlastníctve
splnomocniteľa. Ustanovenie § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona stanovuje požiadavky na

zmluvu, verejnú alebo inú listinu, ktorá je právnym titulom pre nadobudnutie práv k nehnuteľnostiam,
nie na dohodu o splnomocnení. Dospel k záveru, že povinnosť, aby plnomocenstvo obsahovalo aj
náležitosti vymedzené v ustanovení § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, z tohto ustanovenia, a ani
zo žiadneho iného zákonného ustanovenia nevyplýva. Sporná plná moc udelená I. J. K. spoločnosťou
BOPAL TRADE s.r.o. zo dňa 11.11.2019 spĺňala všetky zákonom požadované náležitosti, čo potvrdil aj

Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, ktorý vklad záložného práva v prospech žalovaného v 1. rade
povolil.
1.6. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že nezistil nijaký dôvod, pre ktorý by bolo možné konštatovať
neplatnosť dražby a žalobe vyhovieť. Dražba nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne bola vykonanána základe platne zriadeného záložného práva a v súlade s platnými právnymi predpismi. Takýmto
spôsobom nemohlo dôjsť k zásahu do práva na obydlie žalobkyne, resp. do práva na jej rodinný a
súkromný život. Aj toto súdne konanie svedčí o tom, že žalobkyňa mala právo (ktoré aj využila) v súlade

s ustanovením § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách namietať neplatnosť dražby a v súdnom
konanísadomáhaťjejpreskúmania.Poukazovanienazásahydoprávanajejobydlie,ktorénepodliehajú
žiadnej súdnej kontrole, preto rozhodne nie je správne.
1.7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods.
1 CSP. V konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní v 1., 2. a 3. rade, zatiaľ čo žalobkyňa nijaký

materiálne merateľný úspech nedosiahla. Preto priznal žalovaným náhradu trov konania proti žalobkyni
v celom rozsahu (100 %).

2.1. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že určí, že dobrovoľná dražba konaná dňa 04.08.2021, predmetom ktorej
boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. I. L., okres Nitra, ktorej priebeh bol

osvedčený notárskou zápisnicou N 88/2021, NZ 2271/2021, NCRIs 23434/2021 zo dňa 04.08.2021
vyhotovenounotárkouJUDr.AlenouMesárošovou,jeneplatná, ažalobkynipriznánároknanáhradutrov
konania z rozsahu 100 %. Pre prípad, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom,
navrhovala, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Dôvodila podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.2. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého povinnosť, aby plnomocenstvo
obsahovalo aj náležitosti vymedzené v ustanovení § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, z tohto

ustanovenia a ani zo žiadneho iného zákonného ustanovenia nevyplýva, ani so záverom, že sporná
plná moc udelená I. J. K. spoločnosťou BOPAL TRADE s.r.o. dňa 11.11.2019 spĺňala všetky zákonom
požadované náležitosti, čo potvrdil aj Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, ktorý vklad záložného
práva v prospech žalovaného v 1. rade povolil. Tvrdila, že záložná zmluva spolu s plnomocenstvom
udeleným I. K., sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi a preto sú od počiatku neúčinné. Poukázala

na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 353/2012-17, z ktorého citovala. Ďalej poukázala na §
20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach
robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo
zákonom (štatutárne orgány). Poukázala tiež na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn.
3Sžo/58/2010. Zopakovala, že ak plnomocenstvo zo dňa 11.11.2019 pre I. J. K. neobsahovalo presnú

špecifikáciu nehnuteľnosti, je takéto splnomocnenie neplatné ex tunc a zároveň nespôsobilé na riadne
a platné uzavretie zmluvy, na základe ktorej má vzniknúť právo k nehnuteľnosti, vrátane záložného
práva z titulu záložnej zmluvy. Pokiaľ prvostupňový súd v bode 65. odôvodnenia uvádzal stanoviská
k otázke generálnej plnej moci a katastrálneho konania, ktoré boli prezentované v Katastrálnom
bulletine č. 1/2013, tieto sú výkladmi doktrinálnymi, a teda nie sú výsledkom rozhodovacej praxe,

a v tomto smere majú nižšiu právnu relevanciu. V súvislosti s Uznesením Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4Cdo/95/2019, ktorý sa zaoberal ochranou dobrej viery nadobúdateľa vecného práva, ktorá
môže vylúčiť ochranu vlastníckeho práva nedbalého či ľahkomyseľného vlastníka pri rešpektovaní
princípu proporcionality, uviedla, že poskytnutie prednosti jednému z obidvoch požiadaviek musí vyjsť
zo starostlivého skúmania individuálnych okolností prípadu a, s ohľadom na zásadu nemo plus iuris

ad alium transferre potest quam ipse habet, s náležitým a prísnym hodnotením dobrej viery každého
nasledujúceho nadobúdateľa vecného (záložného) práva. Najskôr je nutné nájsť praktickú zhodu medzi
obidvomi protikladne pôsobiacimi princípmi tak, aby zostalo zachované maximum z obidvoch, a len ak to
možné nie je, potom riešiť vec tak, aby výsledok bol zlučiteľný so všeobecnou predstavou spravodlivosti
či inou ústavnou hodnotou alebo princípom (podobne I. ÚS 460/2017, I. ÚS 549/2015, I. ÚS 151/2016,

ale aj 6Cdo/71/2011). Navyše uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/95/2019 sa zaoberalo
nadobudnutím záložného práva postúpením pohľadávky od osoby, ktorá je ako osoba zapísaná v
katastri nehnuteľností, a toto je možné len v prípade, že nadobúdajúca osoba nadobudla toto právo na
základe odplatného právneho úkonu a v dobrej viere na stav zápisu v katastri nehnuteľností, pričom
ide o tzv. vyvrátiteľnú právnu domnienku, pokiaľ sa nepreukáže opak. Z uvedených dôvodov tvrdila,

že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, čo malo
následok nesprávne rozhodnutie.
2.3. Namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne posúdil okolnosti uzavretia spornej záložnej zmluvy
pokiaľ ide o konanie splnomocnenca pri jej uzatváraní, a skutočnosť, že v čase uzatvárania tejtozmluvy bola plná moc, ktorá oprávňovala I. K. konať za spoločnosť BOPAL TRADE s.r.o., štatutárom
spoločnosti odvolaná, na čo splnomocnenec pri uzatváraní zmluvy upozornil. Zamestnanci notárskeho
úradu museli mať vedomosť o odvolaní plnomocenstva I. K., ale nechali ho podpísať záložnú zmluvu.

Účastníci právneho úkonu nekonali v dobrej viere, ak mali vedomosť, že niektoré plné moci boli „falošné“
a jediná plná moc, na základe ktorej mala byť podpísaná sporná záložná zmluva, mala byť podľa zistení
strany konajúcej za žalovanú v 1. rade v poriadku, teda osoby konajúce za žalovanú v 1. rade nemohli
konať v dobrej viere pri nadobúdaní záložného práva k sporovej nehnuteľnosti. Nedobromyseľnosť
nadobúdateľa záložného práva bola preukázaná v katastrálnom konaní, keď okolnosti pri podaní

návrhu na vklad záložného práva preukazujú tendenčnosť konania na strane žalovanej v 1. rade a
„ústretovosť“ katastrálneho úradu, keďže bol pôvodne podaný návrh na vklad záložného práva v 30
dňovej lehote, následne na návrhu rukou dopísaný zrýchlený vklad spolu s úhradou správneho poplatku,
pritom vklad záložného práva v katastrálnom operáte bol vykonaný v rozsahu menej ako 48 hodín od
podania návrhu. Navyše tvrdila, že Okresný úrad v Nitre, katastrálny odbor, mal po preskúmaní listín,
vrátane plnomocenstva zo dňa 11.11.2019, prerušiť konanie o vklade záložnej zmluvy a vyžiadať si

riadne splnomocnenie s presnou špecifikáciou nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho
zákona od záložcu, prinajmenšom odmietnuť návrh na vklad záložnej zmluvy a konanie zastaviť, čím sa
prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí nezaoberal.
2.4. S poukazom na bod 69. rozsudku namietala spôsob, akým sa súd prvej inštancie vysporiadal
so zisteniami, že overovacie doložky na plnomocenstvách z Českej republiky, boli falošné. Tvrdenie

prvostupňového súdu o tom, že povaha overovacích doložiek, nie je pre posúdenie merita veci bez
podstatnejšieho významu, považovala za zvláštne a svedčiace o arbitrárnosti v rozhodovaní. Konajúci
súd mal pristúpiť aj ku skúmaniu dobrej viery na strane nadobúdateľa záložného práva žalovanej v 1.
rade. Avšak postup zástupcov žalovanej v 1. rade nebol správny a ani zákonný, keď po zistení, že I.
K. disponuje plnomocenstvami s falošnými overovacími doložkami, nechali menovaného ďalej konať.

S prihliadnutím na okolnosti správania I. K. mali posúdiť, či je oprávnený konať za spoločnosť BOPAL
TRADE s.r.o., a kontaktovaním konateľa tejto spoločnosti by zistili, že I. K. bolo dňa 19.11.2019 v
čase 8,20 hod. predmetné plnomocenstvo odvolané. Okolnosti, ktoré predchádzali konaniu všetkých
zúčastnených strán pri právnych úkonoch, týkajúcich sa pristúpenia k záväzku dlžníka, ako aj okolnosti,
ktoré predchádzali uzavretiu záložnej zmluvy, zostali zo strany prvostupňového súdu opomenuté pri

posúdení právnej otázky dobrej viery na strane žalovanej v 1. rade, preto prvostupňový súd dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov.

3.1. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvodom na zrušenie dobrovoľnej dražby
podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. je o.i. spochybnenie platnosti záložnej zmluvy, preto

odvolacísúdnemáčorelevantné,svýnimkouplatnostiplnomocenstva,vodvolacomkonaníposudzovať.
Závery rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS 353/2012 ku generálnemu plnomocenstvu
udelenému právnickou osobou, vyvolali v právnickej obci polemiku, a vo všeobecnosti nie je toto
rozhodnutie akceptované. Predmetné rozhodnutie sa nezaoberalo hmotnoprávnym, ale procesným
plnomocenstvom. Navyše ústavný súd vyslovil právny názor ako obiter dictum (povedané na okraj,

mimochodom). Nesprávnosti uvedeného názoru nasvedčuje § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré
nevymedzuje žiadne obmedzenie pre ustanovenie a konanie zástupcu právnickej osoby. V súlade
so všeobecnou zásadou súkromného práva uvedenej v čl. II. ods. 3 Ústavy SR podľa ktorej „každý
môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá“, môže aj právnická osoba udeliť fyzickej osobe všeobecné (generálne) plnomocenstvo.

Tento záver je v súlade so všeobecnou úpravou zastúpenia na základe plnomocenstva (§ 31 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 31 ods. 4 veta druhá Občianskeho zákonníka
upravujeudelenieplnomocenstvanaviaceroúkonov,t.j.ajgenerálnehoplnomocenstva.Jedinázákonná
podmienka pre takéto plnomocenstvo je jeho predpísaná písomná forma. Zákon neobsahuje žiadne
obmedzenia čo do počtu úkonov, rovnako ako ani neobsahuje žiadny normatívny zákaz udelenia

generálneho plnomocenstva, a to ani vo všeobecnosti, a ani pre právnické osoby. Možnosť udelenia
generálneho plnomocenstva právnickou osobou možno vyvodiť aj z § 31 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v ktorom rovnako absentuje zákonná reštrikcia pri udeľovaní plnomocenstva štatutárnym
orgánom tretej osobe. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/95/2019. Najvyšší
súd SR v rozhodnutí sp.zn. 3Sžo/58/2010 síce vyslovil aj názor citovaný žalobkyňou, ale podstatnou

skutočnosťou zamietnutia návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti podľa záložnej
zmluvy a následné potvrdenie správnosti tohto rozhodnutia súdmi bolo to, že k návrhu na vklad
neboli predložené prílohy k návrhu na vklad v súlade s § 30 ods. 4 katastrálneho zákona, a to
konkrétne originál dohody o splnomocnení s úradne osvedčeným podpisom podľa § 30 ods. 4 písm.g) katastrálneho zákona. Obsah plnomocenstva nebol vo veci rozhodujúci, nakoľko de lege nebolo v
spise. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/95/2019 uviedla, že žalobkyňa ho nesprávne
interpretuje. Otázka platnosti všeobecnej (generálnej) plnej moci bez špecifikácie nehnuteľnosti, ktorej

sa právny úkon týkal, udelenej právnickou osobou fyzickej osobe bola vyriešená v prospech platnosti
takejto plnej moci, pričom jednou zo strán daného konania bola spoločnosť BOPAL, s.r.o., a takýto
záver súdu bol v jej prospech. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 65. rozsudku uvádza stanoviská
prezentované v Katastrálnom bulletine č. 1/2013, ide o doktrinálny výklad, podložený konkrétnymi
súdnymi rozhodnutiami (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/960/2000, rozsudok Najvyššieho

súdu ČR sp.zn. 30Cdo/3382/2007). Súd prvej inštancie v bode 66. rozsudku uviedol ďalšie relevantné
rozhodnutia súdov, kde súdy akceptovali všeobecnú (generálnu) plnú moc udelenú právnickou osobou
fyzickej osobe pri nakladaní s nehnuteľnosťou bez toho, aby táto plná moc obsahovala aj náležitosti
vymedzené v ustanovení § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona (rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 4Cdo/95/2019, sp.zn. 1Obo/37/2008 a sp.zn. 2Ncdo/8/2014). K otázke platnosti všeobecnej
(generálnej) plnej moci udelenej právnickou osobou fyzickej osobe poukázala na uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 5Obdo/57/2019 a na všeobecnú úpravu zastúpenia na základe plnomocenstva (§ 31 a
nasl. OZ). K posúdeniu zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet uviedla, že
v čase podpisu záložnej zmluvy bol záložca vlastníkom predmetných nehnuteľností. Prevod vlastníctva
na žalobkyňu nastal až dňa 24.02.2020 povolením vkladu do katastra nehnuteľností. Záložné právo
tak nadobudla priamo od vlastníka nehnuteľnosti riadne zapísaného v katastri nehnuteľností, tzn. nešlo

o nadobudnutie záložného práva od nevlastníka, ani postúpením od osoby, ktorá je ako osoba zapísaná
v katastri nehnuteľností ako záložný veriteľ, ktorým sa zaoberá rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Cdo/95/2019.
3.2. K namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam uviedla, že žalobkyňa fabuluje a prekrúca fakty
týkajúce sa nedostatočného posúdenia okolností uzavretia záložnej zmluvy, odvolania plnomocenstva

záložcom, vedomosti žalovanej v 1. rade a pracovníkov notárskeho úradu o odvolaní plnomocenstva,
selektívneho konania s vedomím neplatnosti niektorých plnomocenstiev, dobrej viery žalovanej v 1
rade pri nadobúdaní záložného práva. So všetkými uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie
riadne vysporiadal, a svoje závery podoprel závermi z vykonaného dokazovania tak, ako to vyplýva
z bodov 68. až 71. rozsudku. Skutkový stav bol súdom prvej inštancie zistený správne. Tvrdenie, že

v čase uzatvárania záložnej zmluvy bola plná moc, ktorá oprávňovala I. J. K. konať za spoločnosť
BOPAL TRADE, štatutárom tejto spoločnosti odvolaná, na čo vraj upozorňoval pri uzatváraní danej
zmluvy aj samotný I. J. K. je lož, ktorá je v rozpore s vykonanými dôkazmi. Pravdivosť tohto tvrdenia
je vyvrátená výpoveďami svedkov A. G. G., I. G. F. a A. B. G.. Navyše, ak by bolo plnomocenstvo
konať za spoločnosť BOPAL TRADE I. J. K. odvolané, načo vôbec I. J. K. do sídla žalovaného v

1. rade v deň podpisu záložnej zmluvy chodil. O údajnom odvolaní plnomocenstva sa dozvedela
až na základe listu spoločnosti BOPAL TRADE zo dňa 21.02.2020, doručeného dňa 28.02.2020,
tzn. po uplynutí 4 mesiacov od podpisu záložnej zmluvy. Tvrdila, že spoločnosť BOPAL TRADE v
spojení s I. K. postupovali v tejto veci špekulatívne a podvodne, keď po riadnom a platnom podpise
záložnej zmluvy začali túto účelovo spochybňovať a za týmto účelom fabrikovať nové a antidatované

listinné dokumenty. Pripomenula, že ešte dňa 25.11.2019 udelila spoločnosť BOPAL TRADE, konajúca
prostredníctvom splnomocnenca I. K., substitučnú plnú moc ďalšiemu splnomocnencovi - M. N., J.,
I., L., E., ktorý následne v mene spoločnosti BOPAL TRADE podpísal dňa 03.03.2020 Zmluvu o
úschove s advokátom I. O. B.. Preto je nepochybné, že I. K. ešte dňa 25.11.2019 vystupoval a konal
ako splnomocnenec spoločnosti BOPAL TRADE oprávnený zastupovať v neobmedzenom rozsahu a

vykonávať právne úkony v jej mene a na jej účet, tzn. k údajnej výpovedi jeho plnej moci zo dňa
19.11.2019 v skutočnosti nedošlo a tento dokument bol antedatovaný. Tvrdenia žalobkyne a svedkov
K. a B. v ich výpovediach ohľadom odvolania plnomocenstva sú v rozpore s predchádzajúcimi tvrdenia
svedka K. v jeho trestnom oznámení a v notárskej zápisnici č. N 32/2020 zo dňa 31.01.2020, keď v
konaní tvrdili, že plnomocenstvo bolo odvolané po stretnutí so žalovaným v 1. rade dňa 18.11.2019

a podpise dohody o pristúpení k záväzkom, zatiaľ čo v trestnom oznámení a v notárskej zápisnici č.
N 32/2020 zo dňa 31.01.2020 I. K. tvrdil, že mu oznámenie odvolania plnomocenstva bolo telefonicky
oznámené už dňa 17.11.2019. Aj tieto rozpory, na ktoré súd poukázal v bode 63. a 70. odôvodnenia
rozsudku svedčia fabulácii žalobkyne a jej svojvoľnému nakladaniu s faktami. K údajnej „ústretovosti“
katastrálneho úradu poukázala na bod 68. rozsudku. Záložná zmluva bola podpísaná oprávnenou

osobou, spoločnosťou BOPAL TRADE, s.r.o., ako záložcom, prostredníctvom splnomocnenca I. K., ktorý
sariadneprezentovalplatnouplnoumocoupodpísanoukonateľomspoločnostiBOPALTRADE,s.r.o.,G.
B., pričom jeho podpis bol dňa 15.11.2019 notársky osvedčený notárkou JUDr. Máriou Vatrskovou. Pred
podpisom záložnej zmluvy overila toto osvedčenie priamo prostredníctvom elektronicky dostupnéhoNotárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov. Nemala žiadny dôvod kontaktovať konateľa
spoločnosti BOPAL TRADE, keďže o platnosti plnomocenstva nemala žiadnu pochybnosť. Záver súdu
prvej inštancie uvedený v bode 69. rozsudku o tom, že povaha overovacích doložiek podpisov týkajúcich

sa spoločností Bopal s.r.o. a Lonegy s.r.o., je pre posúdenie veci bez podstatnejšieho významu, je
správny a logický. Poukázala na zásadu spravodlivého usporiadania veci, keďže žalobkyňa kúpnu
cenu za nehnuteľnosti nezaplatila, bola preukázaná iba platba zálohy vo výške 14 500 eur. Nárok na
zaplatenie kúpnej ceny je premlčaný. Pohľadávku na jej zaplatenie zamlčala aj spoločnosť BOPAL
TRADE, ktorá zanikla výmazom z obchodného registra dňa 26.01.2024 z dôvodu podľa § 61n ods. 6

Exekučného poriadku. Pritom nezaplatená časť kúpnej ceny bola vo výške 131 500 eur. Na druhej strane
ona poskytla spol. BOPAL (dnes v konkurze) spotrebný úver vo výške 1 334 880 eur, ktorý spoločnosť
nevrátila a ktorého splatenie bolo o.i. zabezpečené predmetným záložným právom. Predajom zálohu
dosiahla aspoň čiastočnú úhradu úveru. Zatiaľ čo žalobkyňa sleduje svoje obohatenie sa na úkor
žalovanej v 1. rade (nadobudnutie nehnuteľnosti za 14 500 eur), žalovaná v 1. rade ostáva poškodená.
Poukázala na rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 8C/32/2020-591, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

20.07.2023. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v
celom rozsahu potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4.1. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné
a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu za zákonný a spravodlivý. Súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a celú vec správne
právne posúdil. K námietke žalobkyne spočívajúcej v nesprávnom posúdení otázky platnosti generálnej
plnej moci udelenej I. K. od spoločnosti BOPAL TRADE s.r.o. odvodenej od uznesenia Ústavného
súdu SR č.k. III. ÚS 353/2012-17, rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/58/2010 a uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/95/2019, uviedol, že z obsahu týchto rozhodnutí a ich odôvodnenia

vyplýva, že tieto nie je možné na skutkový stav v danej veci aplikovať, resp. ich závery naopak vyvracajú
tvrdenia žalobkyne a potvrdzujú správny právny názor súdu prvej inštancie o platnosti predmetnej plnej
moci. Navyše, žiadne ustanovenie slovenského právneho poriadku nevyžaduje, aby náležitosti uvedené
v § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona obsahovala aj plná moc na uzatvorenie záložnej zmluvy. K
rovnakému záveru dospel aj súd prvej inštancie (bod 65. rozsudku). O platnosti generálnej plnej moci

autoritatívne rozhodol aj Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, keď svojím právoplatným rozhodnutím
povolil vklad záložného práva v prospech žalovanej v 1. rade. Toto rozhodnutie o povolení vkladu
nebolo napadnuté ani zrušené. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/95/2019 vyvracia tvrdenia
žalobkyne o údajnej neplatnosti generálnej plnej moci. A tvrdenia žalobkyňa o nesprávnom posúdení
dobrej viery žalovanej v 1. rade (ako nadobúdateľa záložného práva), resp. porušenie zásady nemo

plus iuris, boli účelové a bez akejkoľvek opory či už v skutkovom alebo právnom stave veci. V tomto
prípade poukazovanie na zásadu nemo plus iuris, resp. údajnú nutnosť skúmania dobrej viery na strane
nadobúdateľa záložného práva nemá absolútne žiadne opodstatnenie. Vlastnícke právo záložcu nebolo
sporné alebo spochybnené žiadnym dotknutým subjektom, neexistovali pochybnosti o tom, že záložné
právo bolo nadobudnuté od subjektu, ktorý bol oprávnený právo previesť, resp. túto ťarchu na svojom

majetku zriadiť. Na strane žalovanej v 1. rade preto nemohla absentovať dobrá viera.
4.2. K odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa nesprávne zistenému skutkovému stavu uviedol, že súd prvej
inštancie postupoval pri zisťovaní skutkového stavu veci správne, v súlade so zákonom a na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. K tvrdeniu žalobkyne, že plná moc
I. K. bola v čase podpisu záložnej zmluvy odvolaná konateľom spoločnosti BOPAL TRADE s.r.o., resp.

že konanie zamestnancov notárskeho úradu bolo v tomto smere „zvláštne“ poukázal na body 62. a
63. rozsudku a na výpovede svedkov A. G., A. G. a I. F., ktorí potvrdili, že I. K. im počas žiadneho
vzájomnéhostretnutiaúdajnéodvolanieplnejmociodspoločnostiBOPALTRADEs.r.o.nikdyneoznámil.
Rovnako nebolo preukázané, že I. K. nevedel, aké dokumenty podpisuje. Poukázal na nezrovnalosti vo
výpovediach I. K. v trestnom oznámení a v Notárskej zápisnici č. N 32/2020 zo dňa 31.01.2020, a na

skutočnosť, že I. K. v mene spoločnosti BOPAL TRADE s.r.o. konal ešte dňa 25.11.2019, kedy udelil
plnú moc E. M. N., Ph.D, Msc., LL.M., ktorý dňa 03.03.2020 na jej základe podpísal v mene spoločnosti
BOPAL TRADE s.r.o. zmluvu o úschove. Z vykonaného dokazovania tiež nevyplýva, že dotknuté osoby
na strane žalovanej v 1. rade vo vzťahu k podpisu záložnej zmluvy nekonali v dobrej viere. Vo vzťahu
k platnosti plnej moci pre I. K. a k platnosti záložnej zmluvy neexistovali na strane žalovanej v 1. rade

žiadne pochybnosti. I. K. údajné odvolanie plnej moci žalovanej v 1. rade nikdy neoznámil. Súčasne,
bolo pred podpisom záložnej zmluvy overené notárske osvedčenie na plnej moci. Na tom nič nemení,
že overovacie doložky na plných mociach z Českej republiky boli s najväčšou pravdepodobnosťou
sfalšované, keďže tieto sa netýkali predmetnej záložnej zmluvy. Poukázal na body 62. až 70. rozsudku.Námietku nedobromyseľnosti žalovanej v 1. rade považoval za fabuláciu, nakoľko výsledok vkladového
konania (povolenie vkladu záložného práva v prospech žalovanej v 1. rade) nebol napadnutý žiadnym
riadnym alebo mimoriadnym opravným prostriedkom, ani iným prostriedkom právnej ochrany (podanie

správnej žaloby, podnet na prokuratúru, podnet na preskúmanie mimo odvolacieho konania). K tvrdeniu
žalobkyňa, že pôvodne bol podaný „klasický“ návrh na povolenie vkladu záložného práva a až následne
došlo k jeho zmene na „zrýchlený“ návrh, poukázal na 68. rozsudku. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100 %.

5. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie vec správne právne
posúdil a na základe predložených dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Navrhoval, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Tvrdenia žalobkyne, že plnomocenstvo udelené
splnomocnencom na podpis záložnej zmluvy bolo neplatné a zároveň aj odvolané, neboli preukázané,
naopak boli vyvrátené vykonaným dokazovaním. Uvedené plnomocenstvo posúdil za platné aj Okresný

úrad Nitra, katastrálny odbor, ktorý k záložného práva povolil. Plnomocenstvo nemohlo byť odvolané
listinou „súhlasné prehlásenie o pravosti podpisu“, na ktorom splnomocnenec overil svoj podpis
až nasledujúci deň po údajnom odvolaní plnomocenstva. Navyše splnomocnenec na základe tohto
plnomocenstva ešte dňa 25.11.2019 udelil substitučné plnomocenstvo tretej osobe. Uplatnil si náhradu
trov konania v odvolacom konaní pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 CSP) vec prejednal (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je
dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

8.1. V danej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným v 1. až 3. rade, ako navrhovateľovi
dražby, dražobníkovi a vydražiteľovi, určenia neplatnosti dražby, priebeh ktorej bol osvedčený notárskou
zápisnicou N 88/2021, NZ 22771/2021, NCRIs 23434/2021 zo dňa 04.08.2021.

8.2. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná v 1. rade, ako záložný veriteľ, a BOPAL
TRADE s.r.o., ako záložca, uzavreli dňa 19.11.2019 zmluvu o záložnom práve na nehnuteľný majetok
č. UFZ/18/61014, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného právo na nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v okrese Nitra, obci I. L., katastrálne územie I. L., vedené Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor
na LV č. XXXX ako pozemky parcely registra „C“ parc.č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc.č.

XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, a stavba rodinný dom s.č. XXX postavený na
parcele č. XXX/XX, ktorých výlučným vlastníkom bol záložca, na zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa voči záložnému dlžníkovi spoločnosti BOPAL, s.r.o. na splatenie úveru vo výške 1 334
880 eur a jeho príslušenstva zo zmluvy o spotrebnom úvere č. UFZ/18/61014 zo dňa 02.07.2018. Za
záložcu spoločnosť BOPAL TRADE s.r.o. bola zmluva podpísaná I. J. K. dňa 19.11.2019, na základe

plnej moci udelenej spoločnosťou BOPAL TRADE s.r.o., zastúpenou konateľom G. B., dňa 11.11.2019,
ktorého podpis na tejto listine osvedčila zamestnankyňa A. I. P., notárky so sídlom v Topoľčanoch, dňa
15.11.2019. Dňa 04.08.2021 sa konala dobrovoľná dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, okres D., obec I. L., katastrálne územie I. L.,
pozemok s parcelným č. XXX/X o výmere 426 m2 orná pôda, pozemok s parcelným č. XXX/XX o výmere

200 m2 zastavaná plocha a nádvorie, a stavba rodinný dom súpisné číslo 196 postavený na parcele č.
XXX/XX, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou spísanou na notárskom úrade JUDr. Aleny
MesárošovejvNitre,Damborského3,č.D.XX/XXXX, D.XXXXX/XXXX,D.XXXXX/XXXX.Vydražiteľom
sa stal E. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX D. - Q., v danej veci žalovaný v 3.
rade. Dražobníkom bola 2. Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Masarykova 21, 040

01 Košice, v danej veci žalovaný v 2. rade. Žalobkyňa, ako kupujúca, a BOPAL TRADE s.r.o., ako
predávajúci, uzatvorili dňa 01.11.2019 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli dražené nehnuteľnosti, za
kúpnu cenu 146 000 eur. Zmluvné strany sa v zmluve dojednali, že kupujúca zaplatí kúpnu cenu
najneskôr do 120 dní od podpísania kúpnej zmluvy. Podľa odtlačku pečiatky na poslednej strane zmluvykonateľ spoločnosti BOPAL TRADE s.r.o. G. B. uznal podpis za vlastný dňa 23.11.2019. K uvedenej
kúpnej zmluve uzavreli jej zmluvné strany dňa 18.02.2020 dodatok č. 1, v ktorom predávajúci vyhlásil, že
na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom prevodu viazne záložné právo v prospech ČSOB Leasing,

a.s. a kupujúca uvedenú skutočnosť akceptovala.
8.3. Súd prvej inštancie rozsudkom, v spojení s opravným uznesením, žalobu zamietol. Žalovaným v 1
až 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhradytrovkonaniarozhodnepoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením.Naodvolanie
žalobkyne je rozsudok súdu prvej inštancie predmetom prieskumu odvolacím súdom.

9. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom od 01.02.2017
do 30.06.2023, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby
určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch
mesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnostidražbysúvisiasospáchanímtrestného

činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby
v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať
sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť
dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

10. Podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť
dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá
osoba podľa odseku 2.

11. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia

tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).

12. Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej
pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to

vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva
a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len
vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

13. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

14. Podľa § 33b ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že
udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvolania

plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba
v čase konania splnomocnenca o tomto odvolaní vedela.

15. Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť

zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa

musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
d) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe,
e) čestné vyhlásenie o splnení podmienok podľa § 59a Obchodného zákonníka alebo čestné vyhlásenie,
že sa tieto podmienky na danú obchodnú spoločnosť nevzťahujú,
f) poverenie právnickej osoby udelené jej zamestnancovi, ak je účastníkom konania o návrhu na vklad

právnická osoba, ktorá písomne poverí svojho zamestnanca v rámci svojej podnikateľskej činnosti
podaním návrhu na vklad,
g) listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie o návrhu na vklad.16. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné

číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba

postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

17. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to

vyplýva z osobitného predpisu.

18.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudokzhľadiskasúdomprvejinštanciezistenéhoskutkového
stavu,citovanýchzákonnýchustanoveníaodvolacíchdôvodov,adospelkzáveru,že súdprvejinštancie
vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností

a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Konštatoval, že prípustnosť žaloby podľa
§ 137 písm. d) CSP vyplýva z § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Žaloba bola podaná
včas, keď dražba sa uskutočnila dňa 04.08.2021 a žaloba bola súdu doručená dňa 04.11.2021, teda
v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote od udelenia príklepu. Zaoberal sa vecnou legitimáciou
strán sporu podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, a konštatoval. že v danom prípade je

to navrhovateľ dražby, teda žalovaný v 1. rade, dražobník, teda žalovaný v 2. rade, vydražiteľ, teda
žalovaný v 3. rade a predchádzajúci vlastník, teda žalobkyňa. Zaoberal námietkou nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobkyne, a dospel k záveru, že kúpna zmluva v znení dodatku č. 1, na základe
ktorej žalobkyňa nadobudla k nehnuteľnostiam vlastnícke právo, je platný právny úkon. Osobitne sa
zaoberal dôvodom neplatnosti dražby uplatneným žalobkyňou, ktorým mala byť neplatnosť záložnej

zmluvy uzatvorenej medzi BOPAL TRADE s.r.o., ako záložcom, a žalovaným v 1. rade, ako záložným
veriteľom, vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, že za záložcu ju mal podpísať splnomocnenec s odvolaným
splnomocnením, a tvrdenie, že dohoda o splnomocnení mala nedostatky, keď neobsahovala presnú
špecifikáciunehnuteľnostívzmysle§42ods.2písm.c)katastrálnehozákona. Povykonanídokazovania
a právnom posúdení sporu dospel k záveru, že žalobkyňa neplatnosť záložnej zmluvy ani z jedného z

uvádzaných dôvodov nepreukázala a spornú záložnú zmluvu I. J. K. v mene spoločnosti BOPAL TRADE
s.r.o. so žalovaným v 1. rade dňa 19.11.2019 riadne uzavrel. Odvolací súd sa s uvedenými závermi súdu
prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil. Správny bol aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania,
keďže žalovaní v 1., 2. a 3. rade boli v celom konaní plne úspešní. Zároveň odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie napadnutý rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil,

keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací
súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov napadnutého
rozsudku ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Odvolací súd poznamenáva, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí jeden

celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú
(kompletizujúcu) jednotu. Ak preto odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu
prvej inštancie stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne
zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke
aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. V danej veci súd prvej inštancie veľmi podrobným a

vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil všetky svoje úvahy a postupy, ktorými sa pri rozhodovaní v danej
veci riadil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je vecné, reagujúce na argumentáciu strán sporu, aj
na námietky vznesené počas konania. Odvolací súd iba dodáva, že žalobkyňa v podanom odvolaní
neuviedla žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by boli zároveň spôsobilé vyvodiť zmenu, čizrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadala doplnenie dokazovania za podmienok stanovených
ustanovením § 384 ods. 2 a ods. 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť
bez jej viny prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie. Neuviedla pred súdom prvej inštancie

dôkazy a skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie v danej veci, ktoré by súd prvej inštancie nevyhodnotil
a nezaoberal sa nimi v napadnutom rozhodnutí, resp. na argumentáciu ktorých by nereagoval. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd, viazaný odvolacími námietkami uvedenými v podanom odvolaní,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, dostatočným spôsobom zdôvodnený,
potvrdil.

20.1.Odvolacísúdsavzmysle§387ods.3CSPsapriposudzovanídanejvecizaoberallenpodstatnými
námietkami uvedenými v odvolaní.
20.2. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že záložná zmluva spolu s plnomocenstvom udeleným I. K., sú
absolútne neplatnými právnymi úkonmi a preto sú od počiatku neúčinné, uvedené tvrdenie odvolací
súd nepovažuje za správne. Súd prvej inštancie vykonal k uvedenej skutočnosti rozsiahle dokazovanie,

zaoberal sa jednak tvrdením, že plná moc bola v deň podpisu ráno odvolaná, pričom zistil, že túto
informáciu,pokiaľbolapravdivá,anisplnomocniteľ,anisplnomocnenec predpodpisomzáložnejzmluvy,
ani v jeho priebehu, prítomným neoznámil ani žiadnou listinou nepreukázal. Zaoberal sa tiež tvrdením
splnomocnenca, podľa ktorého bol na neho vyvíjaný nátlak a navyše nevedel čo podpisuje, keď videl
len zadnú stranu podpisovanej listiny, ktoré vyhodnotil, ako účelové. Výsluchmi osôb prítomných pri

podpise zmluvy žiadny nátlak preukázaný nebol, svedkovia tiež potvrdili, že I. K. mal dostatok času
na preštudovanie podpisovaných listín. Navyše súd prvej inštancie zistil, že aj na zadnej strane bolo
uvedené obchodné meno spoločnosti, ktorú pri podpise zastupoval. Uznesenie Ústavného súdu SR
III. ÚS 353/2012-17 sa danú vec nemožno aplikovať, keďže riešilo otázku zastupovania obchodnej
spoločnosti pri udelení plnej moci advokátovi na podanie ústavnej sťažnosti teda neriešilo zastupovanie

pri hmotnoprávnom úkone, akým uzavretie záložnej zmluvy je. V prejednávanej veci však obchodná
spoločnosť BOPAL TRADE, s.r.o., konajúca konateľom G. B. splnomocnila I. J. K. k tomu, aby ju
zastupoval a za spoločnosť neobmedzene konal a konateľa neobmedzene zastupoval vo všetkých
právnych veciach. Z obsahu splnomocnenia osobitne vyplýva zastupovanie spoločnosti a konateľa
aj vo vzťahu k bankám a tiež oprávnenie udeľovať plnú moc tretej osobe, aby splnomocnenca

ďalej zastupovala. Takéto splnomocnenie je plne v súlade z ustanovením § 13 ods. 1 druhá veta
Obchodného zákonníka, podľa ktorého právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná
zástupca, ako i s ustanovením § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri právnom
úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom
plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pokiaľ ide o ustanovenie § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, toto rieši subjekty (štatutárne orgány),
ktoré sú oprávnené robiť právne úkony právnickej osoby, čo však nevylučuje právo právnickej osoby
dať sa pri právnom úkone zastúpiť či už právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ani právo udeliť
všeobecnú plnú moc na zastupovanie vo všetkých veciach. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/58/2010, v ňom senát prejednávajúci odvolanie vyslovil názor, že

splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam by mal obsahovať totožný predmet ako
zmluva. S uvedeným názorom sa však odvolací súd nestotožňuje. Povinnosť uviesť v plnomocenstve
rozsah splnomocnencovho oprávnenia stanovená v § 31 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka,
nemožno stotožňovať s povinnosťou uviesť v plnomocenstve presne tie isté údaje, ako budú uvedené
v samotnom právnom úkone. Ak je rozsah oprávnení v plnomocenstve špecifikovaný ako zastupovanie

vo všetkých veciach, ide o tzv. generálnu (všeobecnú) plnú moc, ktorá splnomocnenca oprávňuje
k vykonaniu každého hmotnoprávneho úkonu, aj k uzavretiu záložnej zmluvy tak, ako tomu bolo
v danej veci. Odvolací súd považuje za správnu aj tú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku,
ktorá poukazuje Katastrálny bulletin č. 1/2013 (bod 65. rozsudku), a stotožňuje sa s tým, že pokiaľ
je účastník konania zastúpený splnomocnencom, katastrálny zákon nestanovuje žiadne osobitné

podmienky pre obsah plnomocenstva, okrem písomnej dohody o plnomocenstve a úradne osvedčeného
podpisu splnomocniteľa. Odvolací súd nespochybňuje závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Cdo/95/2019, ktoré sa zaoberalo ochranou dobrej viery nadobúdateľa vecného práva, ktorá môže
vylúčiť ochranu vlastníckeho práva nedbalého či ľahkomyseľného vlastníka pri rešpektovaní princípu
proporcionality. Len dodáva, že v danej veci nebolo sporné, že vlastníkom založených nehnuteľností

v čase podpisu záložnej zmluvy bola obchodná spoločnosť BOPAL TRADE, s.r.o. Vklad vlastníckeho
práva v prospech žalobkyne bol vykonaný až 24.02.2020.
20.3. Ďalšie námietky žalobkyne sa týkali nedostatočného posúdenia okolností uzavretia spornej
záložnej zmluvy. Malo ísť o konanie splnomocnenca pri jej uzatváraní, a skutočnosť, že v časeuzatvárania tejto zmluvy bola plná moc, ktorá oprávňovala I. K. konať za spoločnosť BOPAL TRADE
s.r.o., štatutárom spoločnosti odvolaná, na čo splnomocnenec pri uzatváraní zmluvy upozornil, preto
zamestnanci notárskeho úradu museli mať vedomosť o odvolaní plnomocenstva I. K., ale nechali ho

podpísať záložnú zmluvu. Ďalej o tvrdenie, že účastníci právneho úkonu nekonali v dobrej viere, ak mali
vedomosť, že niektoré plné moci boli „falošné“ a jediná plná moc, na základe ktorej mala byť podpísaná
sporná záložná zmluva, mala byť podľa zistení strany konajúcej za žalovanú v 1. rade v poriadku, teda
osoby konajúce za žalovanú v 1. rade nemohli konať v dobrej viere pri nadobúdaní záložného práva
k sporovej nehnuteľnosti. A tiež o okolnosti pri podaní návrhu na vklad záložného práva, tendenčnosť

konania na strane žalovanej v 1. rade a „ústretovosť“ katastrálneho úradu, ktorý mal po preskúmaní
listín, vrátane plnomocenstva zo dňa 11.11.2019, prerušiť konanie o vklade záložnej zmluvy a vyžiadať
si riadne splnomocnenie s presnou špecifikáciou nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho
zákona od záložcu, prinajmenšom odmietnuť návrh na vklad záložnej zmluvy a konanie zastaviť, čím
sa prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Uvedené námietky odvolací súd nepovažuje za
dôvodné. Súd prvej inštancie sa s uvedenými námietkami podrobne zaoberal a svoje závery vyhodnotil

v odôvodnení napadnutého rozsudku (body 63., 64., 65., 67., 68.), ktoré odvolací súd považuje za
správne bez potreby ich opakovať. V tejto časti súd prvej inštancie podrobne vyhodnotil vykonané
dokazovanie, v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Dôsledne sa vysporiadal so
všetkými tvrdeniami žalobkyne a jasným a zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu

zamietol. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie
nestotožnila, ešte neznamená, že skutkové a právne závery prijaté súdom prvej inštancie, na základe
vyhodnotenia vykonaného dokazovania, nie sú správne.
20.4. Obdobne žalobkyňa nesúhlasila s tým, ako sa súd prvej inštancie v bode 69. rozsudku vyporiadal
so zisteniami, že overovacie doložky na plnomocenstvách z Českej republiky, boli falošné, a tvrdila,

že konajúci súd mal pristúpiť aj ku skúmaniu dobrej viery na strane nadobúdateľa záložného práva
žalovanej v 1. rade, keď jej zástupcovia po zistení, že I. K. disponuje plnomocenstvami s falošnými
overovacími doložkami, nechali menovaného ďalej konať, pričom kontaktovaním konateľa spoločnosti
BOPAL, s.r.o. by zistili, že I. K. bolo dňa 19.11.2019 v čase 8,20 hod. predmetné plnomocenstvo
odvolané. Odvolací súd v prvom rade upozorňuje, že falošné overovacie doložky z Českej republiky

neboli zistené vo vzťahu k I. K., ktorého podpis na plnomocenstvách nebol úradne osvedčovaný, ale
týkali sa osoby, ktorá podpisovala za spoločnosti Lonegy s.r.o. a Bopal s.r.o., ktoré neboli účastníkmi
spornej záložnej zmluvy, a nijakým spôsobom sa netýkali konania žalovanej v 1. rade, a už vôbec nie jej
dobrej viery. Z uvedeného dôvodu tieto informácie nemali žiadny význam pre posúdenie prejednávanej
veci, a to ani vo vzťahu ku konaniu splnomocneného zástupcu I. K. ani ku konaniu zástupcov žalovanej

v 1. rade. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval správne, keď ich vyhodnotil
ako nepodstatné.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení
s opravným uznesením, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

22.1. V priebehu odvolacieho konania bol súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 18.09.2024 smerujúci proti žalovanému v 3. rade ako vlastníkovi spornej nehnuteľnosti.
O uvedenom návrhu súd prvej inštancie rozhodol uznesením (č.l. 686) tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 324 ods.

1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 CSP.
22.2. Uviedol, že dňa 27.09.2024 doručila žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadala, aby žalovanému v 3. rade uložil povinnosť znášať užívanie sporných nehnuteľností
žalobkyňou. Ďalej žiadala zakázať žalovanému v 3. rade uskutočňovať akékoľvek úkony smerujúce
k obmedzeniu alebo úplnému vylúčeniu dodávok energií a iných plnení (voda, elektrina, plyn a pod.)

súvisiacich s užívaním týchto nehnuteľností. Súčasne žiadala žalovanému v 3. rade nariadiť dať súhlas
s vybudovaním studne na parcele registra “C“, parcelné číslo XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 a
dať súhlas s uzavretím zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu a odovzdaní odpadových vôd
verejnou kanalizáciou žalobkyňou, prípadne aby žalovaný v 3. rade uzavrel zmluvu o dodávke vody
z verejného vodovodu a odovzdaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou, a to až do právoplatného

skončenia konania vo veci samej. Žiadala priznať náhradu trov konania.
22.3. Žalobkyňa dôvodila, že spornú nehnuteľnosť obýva s dvomi maloletými dcérami a manželom.
Žalovaný v 3. rade vystupuje a koná tak, že u nej a jej rodiny dôvodne vyvoláva obavy. Prostredníctvom
sociálnej siete Facebook jej dáva príkazy čo má alebo nemá robiť, a to napriek neskončenému súdnemusporu. Uviedol, že zatiaľ môže žalobkyňa nehnuteľnosť užívať, nie upravovať. Vyslovil svoj nesúhlas s
vybudovaním studne na pozemku, hoci má vedomosť, že nehnuteľnosť bola odpojená od prívodu vody,
keďže spoločnosť, od ktorej nehnuteľnosť odkúpila bola vymazaná z obchodného registra, čím zanikla

zmluva o pripojení. Žalovaný v 3. rade odmietol podpísať zmluvu o pripojení dodávky vody a ako dôvod
uviedol svoju obavu, že žalobkyňa by nezaplatila faktúru od vodárenskej spoločnosti, čo považovala za
nezmysel. Rodinný dom nie je napojený na pitnú vodu a zároveň jej zakazuje vykopať studňu. Nesúhlas
s vykopaním studne oznámila právna zástupkyňa žalovaného v 3. rade listom, ktorý dala na vedomie aj
Obecnému úradu v Malom Lapáši, aby nevydal súhlasné stanovisko so stavbou studne. Konanie právnej

zástupkyne žalovaného v 3. rade, ktorá komunikuje priamo s protistranou napriek tomu, že má vedomosť
o tom, že protistranu zastupuje advokát, považovala za disciplinárne previnenie advokáta. Dodala, že
súdne konanie sa stále neskončilo a žalovaný v 3. rade aktívne vyvíja činnosť smerujúcu k tomu,
aby žalobkyňa nemohla obývať nehnuteľnosť a obmedzuje prístup maloletých detí k pitnej vode. Preto
existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá spočíva v tom, že nenariadením neodkladného
opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre

také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Existuje odôvodnená obava, že žalovaný v
3. rade bude s nehnuteľnosťami nakladať, prípadne realizovať ďalšie oprávnenia svedčiace vlastníkovi
veci. Pokiaľ by žalovaný v 3. rade nehnuteľnosť scudzil, zaťažil, prípadne ju stavebne upravil a súd
by žalobe vo veci samej vyhovel, mohol by vzniknúť na strane žalobkyne nežiaduci stav a výrazným
spôsobom by mohlo dôjsť k porušeniu jej práv. Mala za to, že je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a má

ako vlastníčka v súlade s § 123 Občianskeho zákonníka právo predmetnú nehnuteľnosť užívať, ktoré
právo v sebe zahŕňa okrem iného aj možnosť uzatvárať zmluvy, ktorých predmetom je dodávka energií
a vody. Postup žalovaného v 3. rade považovala za bezohľadný voči nej a voči jej maloletým deťom.
K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila aj rodné listy dcér, správy cez Facebook,
výzvu právnej zástupkyne žalovaného v 3. rade zo dňa 13.06.2024, kópie obálok a výzvu žalovaného

v 3. rade na odovzdanie nehnuteľnosti.
22.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanom spore existenciu primárneho nároku
vyžadujúceho potrebu neodkladnej úpravy pomerov nezistil. Rozsudkom č.k. 19C/58/2021-532 zo dňa
11.12.2023 prejednávaný spor rozhodol tak, že žalobu zamietol. Zároveň žalovaným v 1., 2. a 3. rade
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (100 %) s tým, že o výške náhrady

trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Toto rozhodnutie síce
doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, z jeho odôvodnenia však jednoznačne vyplýva nedôvodnosť
žaloby vo veci samej. Vyslovil názor, že za tejto situácie nie je možné návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť, pretože jeho obsah by bol celkom nezlučiteľný s rozhodnutím
súdu vo veci samej. Nutnosť zosúladiť práva a povinnosti strán sporu upravované pred vydaním

rozhodnutia vo veci samej vo forme neodkladného opatrenia s rozhodnutím vo veci samej vyplýva aj z
ustanovenia § 335 ods. 1 CSP. Existencia nároku, ktorému má súd v tomto konaní poskytnúť ochranu
je primárnou podmienkou aj pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pretože tento primárny nárok
žalobkyňa nepreukázala, nie je možné vyhovieť ani jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
22.5. Dodal, že dražba sporných nehnuteľností bola vykonaná v súlade s platnými právnymi predpismi

a na jej základe žalovaný v 3. rade riadne nadobudol k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo.
Výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností je tak žalovaný v 3. rade, ktorý je zapísaný aj v liste
vlastníctva, žalobkyni nijaké právo k sporným nehnuteľnostiam nesvedčí. Nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré by obmedzilo vlastnícke právo žalovaného v 3. rade na úkor žalobkyne by bolo za
tejto situácie celkom nelogické. Súd prvej inštancie nezistil žiaden dôvod, na základe ktorého by mal

v prospech žalobkyne a v neprospech žalovaného v 3. rade ukladať žalovanému v 3. rade akékoľvek
povinnosti, zákazy, obmedzenia vo vzťahu k jeho vlastným nehnuteľnostiam. Dôvodné nie je ani
ukladať mu povinnosť strpieť, aby žalobkyňa do nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného
v 3. rade, vykonávala akékoľvek stavebné zásahy, pod ktoré žalobkyňou požadované vybudovanie
studne nepochybne patrí. Pre uloženie povinností, resp. zákazov žalovanému v 3. rade, ktorých

sa žalobkyňa domáha, nie je dôvod ani za situácie, že žalobkyňa nehnuteľnosti užíva spolu s ďalšími
členmi jej rodiny. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný v 3. rade si vybudovanie studne na jeho
nehnuteľnostiach neželá a rovnako nechce k týmto nehnuteľnostiam s dodávateľom uzavrieť zmluvu
o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Ak aj súd
pred vykonaním celého dokazovania v tomto spore uznesením č.k. 19C/58/2021-55 zo dňa 08.11.2021

nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému v 3. rade uložil zdržať sa nakladania so spornými
nehnuteľnosťami, zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebno-technických alebo iných úprav a prác
na nehnuteľnostiach, vrátane prepisu dodávateľov energií, ktoré sú napojené na nehnuteľnosti, a
zároveň žalovanému v 3. rade uložil povinnosť užívanie sporných nehnuteľností žalobkyňou znášať,je nutné pripomenúť, že tak učinil výlučne z dôvodu, že považoval vlastnícke právo žalovaného v 3.
rade k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby, za sporné. Vo veci však bolo po
nariadení neodkladného opatrenia vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že

žaloba žalobkyne dôvodná nie je a je potrebné ju zamietnuť. Po vyhlásení rozsudku, ktorým súd žalobu
zamietol, už akékoľvek ďalšie obmedzenia žalovaného v 3. rade ako výlučného vlastníka sporných
nehnuteľností považoval za nedôvodné. Pokiaľ je žalobkyňa presvedčená o tom, že konanie právnej
zástupkyne žalovaného v 3. rade má znaky disciplinárneho previnenia, má možnosť obrátiť sa v
tejto veci na orgány Slovenskej advokátskej komory. Riešenie disciplinárneho previnenia advokátky

nie je v právomoci súdu. Žalobkyňa neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O nároku na náhradu trov
konania v tomto rozhodnutí nerozhodoval, pretože o ňom už bolo rozhodnuté vo výroku II. rozsudku č.k.
19C/58/2021-532 zo dňa 11.12.2023.

23.1. Žalobkyňa podala proti uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie podľa § 365 písm. b), d) a h)

CSP z dôvodu, že ho považuje za nezákonné a vydané v rozpore s procesnými pravidlami. Mala za
to, že konaním súdu došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla napadnuté rozhodnutie zmeniť a nariadiť neodkladné
opatrenie.
23.2. Namietala, že súdne konanie stále prebieha, pričom žalovaný v 3. rade koná za výraznej pomoci

súdu prvej inštancie tak, akoby existoval právoplatný a vykonateľný rozsudok v jeho prospech, čo
vyvoláva podozrenia o zaujatosti súdu prvej inštancie k meritu veci samej aj s poukazom na účastníkov
konania. Žalovaný v 3. rade vyvíja aktívnu činnosť smerujúcu k tomu, aby nemohla nehnuteľnosť obývať,
hoci súdny spor nie je právoplatne skončený. Jeho konanie označila za zneužitie práva, násilné a
bezohľadné voči žalobkyni a k jej maloletým deťom a rodine. Namietala, že súd nesprávne aplikoval

§ 325 CSP. Svoj nárok považovala za osvedčený, pretože žalovaný v 3. rade vykonáva také právne
úkony, ktoré nepožívajú právnu ochranu, pričom poukázala na jeho konanie smerujúce k zamedzovaniu
dodávok vody a energií do rodinného domu. Považovala za neakceptovateľné, že súd prvej inštancie
sa opiera o svoj vlastný rozsudok, ktorý nie je právoplatný, navyše ak považuje svoje rozhodnutie za
správne a uzavreté aj vo vykonanom dokazovaní. Ide o zásadnú procesnú vadu, ktorá spochybňuje

zmysel odvolacieho konania, a porušuje čl. 46 Ústavy SR.
23.3. Tvrdila, že súd prvej inštancie sa nezaoberal právnymi názormi vyšších súdnych autorít, ktoré
prezentovala spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v obdobných veciach pri nariadení
dodávok vody do nehnuteľností, preto je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné. Nevysporiadal sa ani
s princípom efektívnosti a s princípom proporcionality, podľa záväzného právneho názoru vysloveného

v uznesení NS SR sp.zn. 3Obdo/1/2017. Tvrdila, že pri zachovaní princípu efektívnosti by bolo
možné dosiahnuť ochranu dodávky energií do sporovej nehnuteľnosti, teda aj dodávky vody a jej
odvádzanie zo sporovej nehnuteľnosti, a zároveň aj predchádzať škodám na majetku. Pri zachovaní
princípu proporcionality žalovaný v 3. rade nebude žiadnym spôsobom neprimerane obmedzený na
svojich právach. Naopak, nehnuteľnosť bude mať zachovanú svoju funkčnosť a žalobkyňa by všetky

dodávky energií, vrátane dodávok vody a jej odvádzania uhrádzala tak, ako to vykonávala doposiaľ.
O naliehavosti úpravy pomerov medzi stranami sporu svedčí fakt, že sám žalovaný v 3. rade koná a
správa sa tak, ako by existoval právoplatný a vykonateľný rozsudok, čo je za súčasného právneho stavu
neakceptovateľné spolu s prezentovaným názorom súdu prvej inštancie v bode 19. a 20. odôvodnenia.

24. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne odmietol tvrdenie žalobkyne, že jeho
správanie je nutné posúdiť ako zneužitie práva, násilné a bezohľadné voči žalobkyni a jej rodine.
V konaní háji svoje vlastnícke právo nadobudnuté dobrovoľnou dražbou. Predmetné nehnuteľnosti
nadobudol dobromyseľne a v nevedomosti o tom, že sa spochybňuje záložná zmluva, na základe
ktorej bol uskutočnený výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. O uvedených skutočnostiach

sa dozvedel až po udelení príklepu na dražbe a zaplatení ceny za nehnuteľnosti. Voči predmetným
nehnuteľnostiam po celú dobu súdneho konania neuskutočnil žiadny úkon. Nehnuteľnosti nepreviedol,
nezaťažil, nedal do nájmu, nevykonal žiadne stavebno-technické úpravy nehnuteľnosti ani nevykonal
prepisy dodávateľov energií. Po celý čas dodržiaval neodkladné opatrenie nariadené uznesením
č.k. 19C/58/2021-55, voči ktorému sa neodvolal. Ani po rozhodnutí súdu prvej inštancie o zrušení

nariadeného neodkladného opatrenia (č.l. 656) nehnuteľnosti nepreviedol, nezaťažil, ani nezrušil
dodávku elektrickej energie. Žalobkyňa potvrdila, že Západoslovenská vodárenská spoločnosť ukončila
zmluvu o dodávke vody z dôvodu výmazu spoločnosti OR TRADER s.r.o. (predtým s obchodným
menom BOPAL TRADE s.r.o.), s ktorou mala uzatvorenú zmluvu o dodávke vody na predmetnénehnuteľnosti, z Obchodného registra. Z tejto skutočnosti je teda zrejmé, že žalobkyňa po kúpe
predmetných nehnuteľností od predávajúceho BOPAL TRADE s.r.o. neuzatvorila, ako nový vlastník
nehnuteľností, zmluvu o dodávke vody so ZVS, inak by sa do tejto situácie nedostala. Súčasný stav tak

vznikol len pre zavinenie žalobkyne. Žalobkyňa a jej rodina prístup k vode má, a to v byte na adrese C.
XXXX/X, D., ktorého je výlučnou vlastníčkou, má tam trvalé bydlisko, môže ju so svojou rodinou riadne
užívať, a preto nie je ohrozená ani jej starostlivosť o maloleté deti. Považoval za legitímne, aby mu
žalobkyňa, ako súčasnému vlastníkovi nehnuteľností, uhrádzala nájomné za užívanie nehnuteľností.
Tvrdenie, že náklady na dodávku vody by uhrádzala, nepreukázala. On nemá vedomosť, či a ako za

spoločnosť OR TRADER s.r.o. uhrádzala faktúry za odber vody, a ak ich aj platila, neznamená to, že
by ich uhrádzala aj za neho. Ak by nastala situácia, že náklady nezaplatí, dlh voči ZVS by vznikol
jemu. Považoval za neprijateľné a nespravodlivé, aby bol zaviazaný k takej povinnosti, z ktorej mu
hrozí vznik škody. Požiadavka žalobkyne na vybudovanie studne na pozemku vysoko presahuje princíp
nevyhnutnosti, ktorý musí byť zachovaný pri nariadení neodkladného opatrenia. Ďalej uviedol, že na
nehnuteľnostiach nerobí žiadne stavebné úpravy, a nie je ich oprávnená robiť ani žalobkyňa. Vyslovil

obavu, že v prípade povolenia takýchto stavebných zásahov, žalobkyňa bude od neho požadovať
náhradu nákladov na vybudovanie studne, k čomu poukázal na vyjadrenia jej manžela A. H. B.. Tvrdil,
že počas súdneho konania je potrebné, aby nedochádzalo k úpravám nehnuteľností a nevytváral sa tak
priestor pre vznik ďalších súdnych sporov. Navrhoval napadnuté uznesenie, ako vecne správne, potvrdiť
a priznať mu voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

25. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie
odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP), viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), viazaný skutkovým stavom existujúcim
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je
dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

26. Podľa § 324 ods. 1, 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

27. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

28. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a
za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2
CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného
hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo

§ 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon
výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného
zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primáme vyhodnotiť
na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

29. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej

procesnej ochrany, či: je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy, uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia

neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). V súvislosti s
vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa,vrátanehodnovernéhoosvedčeniadôvodnostiatrvanianároku,ktorémusamáposkytnúťochrana(pozri
komentár k § 326 CSP).

30. Civilný sporový poriadok ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné
pravidlo,podľaktoréhojeprerozhodnutierelevantnýstavvčasevydaniauzneseniasúduprvejinštancie.
Z hľadiska rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia to možno odôvodniť aj z
primeranej aplikácie § 217 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 234 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie je
teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia, pričom musí zohľadniť

aj zmeny, ku ktorým došlo od podania návrhu. Ustanovenie § 329 ods. 2 CSP má osobitný význam pre
odvolacie konanie.

31.1. V danej veci sa žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania domáhala návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia uloženia povinnosti žalovanému v 3. rade znášať užívanie vyššie
špecifikovaných nehnuteľností, zakázať mu uskutočňovať akékoľvek úkony smerujúce k obmedzeniu

alebo úplnému vylúčeniu dodávok energií a iných plnení (voda, elektrina, plyn a pod.) súvisiacich s
užívaním týchto nehnuteľností, nariadiť mu dať súhlas s vybudovaním studne na parcele registra “C“,
parcelné číslo XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, s uzavretím zmluvy o dodávke vody z verejného
vodovodu a odovzdaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou žalobkyňou, prípadne aby uzavrel zmluvu
o dodávke vody z verejného vodovodu a odovzdaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou, a to až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej. O jej návrhu súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
uznesením,ktoréjezdôvodupodanéhoodvolaniažalobkyňoupredmetomprieskumuodvolacímsúdom.
31.2. Predmetom sporu vo veci samej je určenie neplatnosti dražby, o ktorej súd prvej inštancie
rozhodol rozsudkom č.k. 19C/58/2021-532 zo dňa 11.12.2023 v spojení s opravným uznesením č.k.
19C/58/2021-656 zo dňa 30.05.2024 tak, že žalobu zamietol.

31.3. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila
potrebu neodkladne upraviť pomery medzi ňou a žalovaným v 3. rade. Nebolo preukázané, že by
žalovaný v 3. rade uskutočňoval akékoľvek úkony smerujúce k obmedzovaniu alebo úplnému vylúčeniu
dodávok energií a iných plnení súvisiacich s užívaním nehnuteľností, prípadne že by s nehnuteľnosťami
iným spôsobom nakladal. Ako vlastník zapísaný na LV vyjadril len svoj nesúhlas so zriadením studne,

dôvodiac, že jej zriadenie by vytvorilo nenávratný stav na nehnuteľnosti. Čo sa týka nariadenia
žalovanému v 3. rade udeliť súhlas s vybudovaním studne a s uzavretím zmluvy o dodávke vody,
prípadne uloženia povinnosti ju sám uzavrieť, toto súd prvej inštancie považoval za nedôvodné aj
s poukazom na rozhodnutie vo veci samej, na ktoré v tejto súvislosti odkázal. Za týchto okolností
by, aj podľa názoru odvolacieho súdu, uloženie týchto povinností žalovaného v 3. rade obmedzilo

neprimeraným spôsobom. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby potvrdil,
preto aj v prípade rozhodovania o odvolaní voči uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, nie je podľa názoru odvolacieho súdu účelné a
žiaduce akýmkoľvek spôsobom obmedzovať vydražiteľa, ktorému svedčí vlastnícke právo predmetných
nehnuteľností. Navyše odvolací súd sa nemôže stotožniť s námietkami odvolateľky, keďže súd prvej

inštancie vec správne právne posúdil, napadnuté uznesenie je v súlade so zákonom a nemožno mu
vytknúť ani vadu riadneho odôvodnenia. Je tiež potrebné podotknúť, že súd prvej inštancie nie je v
žiadnom prípade viazaný rozhodnutiami iných odvolacích súdov v iných právnych veciach, v ktorých
navyše išlo o odlišný skutkový stav. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia vyžadované
ustanovením § 325 ods. 1 CSP s poukazom na uvedené splnené neboli a preto súd prvej inštancie

správne rozhodol, keď návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

32. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, podľa § 387 ods.1
CSP ako vecne správne potvrdil.

33. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovaným v 1., 2. a 3. rade nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni každému v rozsahu 100 % z dôvodu, že všetci
žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní. Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade sa uvedený výrok
týka aj nároku na náhradu trov konania spojených s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia. O výške trov konania každého zo žalovaných rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).